Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/58/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcov: 1. H. S., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu X., D. XXXX, 2. V. S., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu X., D. XXXX, 3. V. V., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B., Dr. E. XXXX/X, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Peter Schmidl, adresa sídla Malacky, Záhorácka 11/A, proti žalovaným: 1. ZATARA, s.r.o., IČO: 45 436 185, adresa sídla Holíč, Hollého 1510/79, 2. B. V., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu X., S. XXX/X, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, adresa sídla Skalica, Potočná 169/85, 3. EXCLUSIVE RPK, s.r.o., IČO: 45 422 397, adresa sídla Šamorín, Bratislavská 100/D, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a kúpnej zmluvy k rodinnému domu, rozhodujúc o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. -144 z 29. apríla 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I., II. a V. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.1 Uznesením súd žalovanému v 1. rade uložil, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX, na X. podlaží bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode č. X na ulici D., bytový dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. 3185 reg. „C“, k.ú. X., obec X., okres Skalica, zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. (výrok I.), žalovanému v 1. rade uložil, aby sa nepribližoval k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 3 metre, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. (výrok II.) a vo zvyšku súd návrh žalobcov v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol (výrok III.). Zároveň určil, že neodkladné opatrenie vo výroku I. je vykonateľné len čo bolo vyhotovené a vo výroku II. je vykonateľné jeho doručením (výrok V, hoci výrok IV. sa v rozhodnutí nenachádza).

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že žalobcovia v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhli neodkladným opatrením súdu dočasne upraviť pomery strán spôsobom uvedeným v alebo f) . Návrh odôvodnili tým, že dňa 27.4.2020 prišiel do bytu - č. XX, na X. podlaží bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode č. X na ulici D., bytový dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. 3185 reg. „C“, k.ú. X., obec X., okres Skalica, zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX - konateľ žalovaného v 1. rade V. V., ktorý sa násilným spôsobom a bez súhlasu žalobcov (odvŕtaním zámku na dverách uvedeného bytu) dostal do bytu spoločne s ďalšími šiestimi osobami, ktorí sa spoločne snažili násilne a bez právneho základu vysťahovať žalobcov v prvom a druhom rade. Žalobcovia v prvom a druhom rade okamžite kontaktovali políciu, ktorá vysvetlila konateľovi žalovaného v prvom rade, že na takéto konanie bez exekučného príkazu nemá právo. Konateľ žalovaného v prvom rade sa po vykázaní z bytu neskôr vrátil a adresoval žalobcom v prvom a druhom

rade vyhrážku v znení „od dnes nebudete kľudne spávať“. O uvedenom konaní žalobcovia bez odkladu podali trestné oznámenie. Na základe uvedených skutočností sú od uvedeného incidentu žalobcovia v prvom a druhom rade v neustálom strachu a neistote, čo im konateľ žalovaného v prvom rade ešte mieni vykonať, nakoľko jeho nátlak a vydieranie ich vzhľadom na vek a zdravotný stav hlboko zasiahlo. Správanie konateľa žalovaného v prvom rade je nevypočítateľné a vzbudzuje vážne obavy o ich telesnú integritu, obavy, že skončia na ulici bez zákonného dôvodu a ďalšieho nezákonného konania tejto osoby. Žalobcovia majú za to, že je daný naliehavý právny záujem na ich ochrane pred takýmto konaním.

1.2.2 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Skalica, obvodného oddelenia Policajného zboru Brodské potvrdením zo dňa 27.4.2020 potvrdilo, že žalobkyňa v 2. rade urobila dňa 27.4.2020 oznámenie o spáchaní trestného činu nátlaku podľa , . písm. b) a porušovania domovej slobody podľa , , , v súvislosti s konaním pána V. V. z W. M.. Zároveň vzala V. S. na vedomie, že jej trestné oznámenie bude postúpené na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Skalici, Odbor kriminálnej polície.

1.2.3 Žalobkyňa v 2. rade V. S. do zápisnice o trestnom oznámení spísanej Obvodným oddelením PZ Brodské dňa 27.4.2020 o 13:15 hod. pod č. ORPZ-SI-OPDP4-2020/002069 uviedla, že býva spolu s manželom v meste X., na ulici D. č. XXXX v trojizbovom byte č. XX. Spolu s manželom sú dôchodcovia vo veku 76 a 77 rokov. K veci uviedla, že podáva trestné oznámenia na pána V. V. z W. M., ktorý sa voči nej a manželovi dopostil nátlaku a taktiež aj porušovania domovej slobody. S manželom bývajú v byte celý život, ktorý pred rokmi odkúpili do osobného vlastníctva. Byt získal pred niekoľkými rokmi nekalým spôsobom pán V. V. z W. M.. Ich spoločný syn C. S. si pred rokmi zobral úver na prerábku rodičovského domu v X. H.. Založil s ich súhlasom byt žalovaných. Z prerábky domu zišlo a syn C. sa dohodol v tej dobe s V. V., čo je brat V. V., že ten bude úver splácať a keď ho splatí, tak dom pripadne jemu - teda V. V. a ťarcha na byt sa zruší. V. V. ale úver nesplácal a byt prišiel do dražby. Potom prišiel V. V. s tým, že úver vyplatí, aby to jeho bratovi zostalo. Stalo sa však to, že do dražby išiel ich byt a V. V. získal aj dom aj bytovku, v ktorej bývajú. V byte ich V. V. nechal bývať s tým, že mali podpísanú nájomnú zmluvu, ktorú po tri razy predĺžil. Nájom platili včas aj energie. Preplatok si nechával V. V. a nedoplatky platili oni. Pred asi tromi rokmi im V. V. nepredĺžil nájomnú zmluvu, exekučný príkaz na vypratanie bytu nedostali. Dňa 24.4.2020 prišiel asi o 11 hodine k nim do bytu V. V. v sprievode dvoch mužov - rómov. Pán V. V. ich predstavil ako nových nájomníkov s tým, že sa majú vysťahovať a to hneď. Volali políciu, ktorá p. V. V. vysvetlila, že bez exekučného príkazu ich vysťahovať nemôže. I napriek tomu dňa 27.4.2020 asi o 09:00 hod. prišiel opäť p. V. k ich bytu. Prišiel s dvomi rómami ako minule spolu s ďalšími štyrmi mužmi. Počuli odvŕtať zámok vo dverách, ktorý odvŕtal p. V.. Potom, ako sa otvorili dvere, vstúpil do bytu a povedal, že ich ide vysťahovať. Do bytu vstúpili aj ostatní muži bez ich súhlasu, ktorí sa vlastne rozliezli po celom byte a prechádzali sa po miestnosti. Muži odťahovali skrinky akoby ich išli vysťahovať, hovorili, že sú noví nájomníci a pýtali jesť. Po príchode polície neznámi muži odišli a opätovne polícia vysvetlila p. V., že bez exekučného príkazu ich nemôže vysťahovať a také právo nemajú ani policajti. Neskôr sa vrátil asi o 12:00 hod. a povedal im, že „od dnes nebudete kľudne spávať“. Na zdraví neboli spôsobené zranenia ani nebola spôsobná žiadna škoda.

1.2.4 Podľa Výpisu z katastra nehnuteľností, vytvorený cez katastrálny portál (G.) dňa 28.4.2020 o 18:19:42 pre okres Skalica, obec X., k.ú. X. - výpis z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom sú zapísané majetkové práva vlastníkov jednotlivých bytov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, na parcele č. 3185 súd zistil, že k vyššie uvedenému dňu je vlastníkom bytu č. XX spoločnosť ZATARA, s.r.o., so sídlom Hollého 1510/79, 908 51 Holíč. Titul nadobudnutia je na základe Odstúpenia od zmluvy Z-428/2020-351/2020. Pôvodný titul nadobudnutia je kúpna zmluva V-801/2017 zo dňa 5.4.2017 - 296/2017.

1.2.5 Z výpisu z Obchodného registra z internetovej stránky www.orsr.sk <. ku dňu 28.04.2020 (posledná aktualizácia údajov bola dňa 27.4.2020) súd zistil, že konateľom spoločnosti ZATARA, s.r.o., so sídlom Hollého 1510/79, 908 51 Holíč, IČO: 45 436 185, zapísaná v registri Okresného súdu Trnava, vložka číslo: 25365/T, je V. V., bytom XXX XX W. M. XX. V časti konanie menom spoločnosti vyplýva, že v mene spoločnosti koná a podpisuje konateľ samostatne vo všetkých veciach, ktoré do pôsobnosti konateľa zveruje spoločenská zmluva a zákon. Pri právnych úkonoch vykonávaných v písomnej forme pripojí k obchodnému menu spoločnosti svoj vlastnoručný podpis.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcov v 1. a 2. rade (ako užívateľov bytu vlastnícky patriaceho žalovanému v 1. rade) na bezodkladnú úpravu pomerov - obmedzenie práva žalovaného v 1. rade vstupovať do bytu v ktorom bývajú osoby, vo vzťahu ku ktorým je dôvodne podozrivý z násilia a nárok žalobcov na nariadenie zákazu približovania sa žalovaného v 1. rade na určitú vzdialenosť k osobám, ktorých telesná integrita, alebo duševná integrita môžu byť takým konaním ohrozené podľa , a , a (zákon číslo v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z jeho príloh je osvedčené, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu spôsobom navrhovaným žalobcami vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a preto v tejto časti návrhu vyhovel, čo však neplatilo vo vzťahu k žalovanému v 2. a 3. rade, kde návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

1.5 Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vo výroku uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

1.6 Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb ( ).

1.7 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcoch v prvom a druhom rade. Dôkazné bremeno zaťažuje samotných žalobcov. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v

nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

1.8 Na základe vyššie uvedeného, má súd za to, že žalobcovia v prvom a druhom rade osvedčili naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia a to predložením trestného oznámenia voči osobe konateľa žalovaného v 1. rade. Z tvrdenia žalobcov v prvom a druhom rade a zo zápisnice o trestnom oznámení je zrejmé, že osoba - konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorý je oprávnený za spoločnosť konať - V. V. dňa 27.4.2020 neoprávnene vstúpil, vnikol spolu so šiestimi mužmi do obydlia prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a to tak, že odvŕtal zámok vchodových dverí. Žalobcom v prvom a druhom rade bolo osobou V. V. oznámené, že ich ide spolu s neznámymi mužmi vysťahovať. Privolaná policajná hliadka na mieste konateľovi spoločnosti žalovaného v 1. rade oznámila, že na vysťahovanie je potrebné mať exekučný titul. Exekučným titulom sa žalovaný v 1. rade nepreukázal. Súčasne sa smerom k žalobcom v prvom a druhom rade vyjadril, že od toho dňa, nebudú v kľude spávať. Žalobcovia v prvom a druhom rade vyjadrili obavu nad tým, čoho je žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho konateľa schopný. Zo zistenia z katastra nehnuteľností síce vyplýva, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom bytu, v ktorom sa zdržiavajú žalobcovia v 1. a 2. rade, avšak uvedená skutočnosť nie je významná vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, tak ako vyplýva z bodu 19. Súd má za to, že žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho konateľa V. V. je osoba podozrivá z násilia vo vzťahu k žalobcom v prvom a druhom rade a to tým, že u nich, vzhľadom na svoje konanie a slovné ataky, vzbudzuje strach, necítia sa v bezpečí. V danom prípade ide o násilie psychického charakteru, ktoré sa javí ako zámerné, pričom žalovaný v prvom rade zneužil svoje postavenie a prevahu moci. Síce neprišlo k fyzickému násiliu, psychické násilie v popísanej forme a vzhľadom na vek žalobcov v prvom a druhom rade, môže mať rovnaké účinky. Na základe zisteného skutkového stavu je dôvodná obava z násilného konania žalovaného v prvom rade voči žalobcom v 1. a 2. rade, preto má súd za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle

1.9 Žalobcovia v prvom a druhom rade navrhli súdu vydať neodkladné opatrenie prípadne aj podľa § 325 ods. 2 písm. f) ako alternatívu k písm. e). Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku, a ak by toto vydanie nebolo možné, návrh na relutárnu náhradu. Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Súd preto o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) nerozhodoval.

1.10 Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcov v 1. a 2. rade mohla byť ohrozená. Vzhľadom na popísaný skutkový stav, súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému v 1 rade nepribližovať sa k žalobcom v prvom a druhom rade na vzdialenosť menšiu ako 3 metre.

1.11 Súd neodkladné opatrenie voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol, nakoľko žalobcovia v 1. a 2 rade neosvedčili naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade, nakoľko sa nepodieľali na slede udalostí tak, ako ich popísali žalobcovia v 1. a 2. rade.

2.1 Takéto rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný v 1. rade s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu žalobcov aj vo vyhovujúcej časti viniac súd prvej inštancie, že z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok samotnú nesprávnosť, nedôvodnosť a nezákonnosť odvolaním napádaného rozhodnutia.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal len z tvrdení žalobcov, ktorí v návrhu odkazujú len na zápisnicu o trestnom oznámení z 27.4.2020, ktoré podala žalobkyňa v 2. rade. Žalovaný v 1. rade dôrazne odmieta, že by akýmkoľvek spôsobom ohrozoval, či už fyzicky alebo psychicky. Súd prvej inštancie síce podrobne opisuje a rozoberá pojem násilie, ktorého sa mal údajne dopustiť pán V. V. (nie žalovaný v 1. rade) voči žalobcom v 1. a 2. rade, avšak samotné podanie trestného oznámenia neosvedčuje (a už vôbec nepreukazuje), žeby sa pán V.

dopúšťal násilia voči žalobcom v 1. a 2. rade. V tomto prípade ani nebolo začaté trestné stíhanie vo veci, ani nebolo vznesené obvinenie, preto nemožno v žiadnom prípade hovoriť o hodnovernom osvedčení skutočnosti zo strany žalobcov. V prípade, ak by tvrdenia žalobcov boli pravdivé, príslušné orgány činné v trestnom konaní by v zmysle zákonov o policajnom zbore nepochybne prijali okamžité opatrenia (zákaz vstupu do bytu, prípadne zákaz priblíženia sa pána V. k žalobcom v 1. a 2. rade). Skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení žalobkyňou v 2. rade sú vykonštruované a účelové.

2.3 Napadnuté rozhodnutie (výrok I. a II.) je nevykonateľné, nakoľko je zrejmé, že neodkladné opatrenie smeruje voči právnickej osobe. Okrem toho pokiaľ má súd aj za osvedčené, že pán V. V. je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobcom v 1. a 2. rade nie je možné v tomto prípade stotožňovať právnickú osobu, voči ktorej je nariadené neodkladné opatrenie a fyzickú osobu, ktorá sa údajne mala dopúšťať násilia. Otázkou zostáva, akým spôsobom sa mala právnická osoba, žalovaný v 1. rade dopustiť násilia voči žalobcom v 1. a 2. rade.

3.1 Žalobcovia odvolací návrh nepodali a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhli odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

3.2 Žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nepoprel, že by sa v inkriminovaný deň nachádzal v uvedenom byte spolu s viacerými nestotožnenými osobami, iba poukazuje na svoju spoločnosť, ktorej je konateľom a ktorá je vlastníkom bytu, ktorý sa snaží žalobcov nezákonne deložovať rôznymi podvodný praktikami. Žalobcovia ďalej dávajú na vedomie, že trestné oznámenie bolo odstúpené na OR PZ Skalica, odboru kriminálnej polície a toto sa vedie pod spisovou značkou: ČVS:ORP:109/VYS-SI/2020.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( a d) ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

5.1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Skalica, pod spisovou značkou je žaloba žalobcov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXX a LV č. XXXX, okres Skalica, obec X. katastrálne územie X.. V tomto prebiehajúcom konaní žalobcovia v 1. a 2. rade podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť okrem iných aj žalovanému v 1. rade nevstupovať dočasne do bytu číslo XX na X. podlaží bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode číslo X v X., na ulici D. a nepribližovať sa k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť troch metrov.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade bolo posúdiť, či odvolaním napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I., II. a V. nesprávne, nedôvodné a nezákonné. Výrok III. nebol odvolaním napadnutý a tak nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.5 tohto rozhodnutia (pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku), ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o splnení procesných podmienok na

nariadenie neodkladného opatrenia súdom, ako aj o potrebe považovať návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný) s poukazom na , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd dospel k záveru, že po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi bolo potrebné prijať záver o osvedčení základných skutočností potrebných pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán, ako základného predpokladu za splnenia ktorého môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

8.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

8.2 Pre rozhodnutie bolo podstatným, či konanie konateľa žalovaného v 1. rade dňa 27.4.2020 vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade bolo možné považovať za konanie samotného žalovaného v 1. rade a či právnickej osobe možno uložiť povinnosti uvedené vo výroku I. a II. napádaného rozhodnutia.

8.3 Podľa § 18 ods. 1 O.z., spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

8.4 V zmysle práve citovaného ustanovenia priznáva právnu subjektivitu (spôsobilosť mať práva a povinnosti) aj právnickým osobám. Právnické osoby ako umelé právne útvary odvodzujú svoju spôsobilosť od fyzických osôb; spravidla vznikajú na základe prejavu vôle viacerých fyzických alebo právnických osôb. Z tohto pravidla sa vymyká len jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným a jednoosobová akciová spoločnosť. Právnická osoba teda rovnako ako fyzická osoba má právnu spôsobilosť. priznáva právnickej osobe spôsobilosť samostatne (vo vlastnom mene) vstupovať do súkromnoprávnych vzťahov. Právnická osoba koná navonok najmä prostredníctvom štatutárneho orgánu, pričom konanie štatutárneho orgánu sa považuje za osobné konanie právnickej osoby. Ak právnická osoba koná navonok prostredníctvom štatutárneho orgánu, tento nie je zástupcom právnickej osoby, ale je jej súčasťou. Pre právnickú osobu je príznačná aj deliktuálna spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne úkony) t.j. skutočnosť, že právnická osoba môže byť subjektom zodpovednosti, najmä zodpovednosti za protiprávny úkon člena, pracovníka alebo iných osôb plniacich úlohy právnickej osoby sa považuje za protiprávny úkon samotnej právnickej osoby. Právna subjektivita právnickej osoby je prakticky neobmedzená (v slovenskom práve neplatí zásada obmedzenej právnej spôsobilosti). Právnická osoba na rozdiel od fyzickej osoby je tvorená kolektívom ľudí. Na rozdiel od fyzických osôb právnické osoby nemôžu mať rýdzo osobné práva, ktoré sa viažu výlučne na osobnosť človeka ( O.z.) ani rodinné práva. Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama (na rozdiel od fyzických osôb), ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú na to právom povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok (najmä môže robiť právne úkony). Všetka činnosť právnickej osoby sa môže prejaviť len prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú buď jej orgány, alebo ktoré z iného právneho dôvodu za ňu konajú. Skutočnosť, že fyzické osoby konajú v mene právnickej osoby, je právne významná z toho hľadiska, že právne následky ich konania, urobené v medziach zákona, zmlúv a stanov za právnickú osobu, postihujú túto osobu. Konanie štatutárnych orgánov sa podľa považuje za vlastné (osobné konanie právnickej osoby). Štatutárny orgán právnickej osoby nie je právnickou osobou. Nemá teda právnu subjektivitu. Ako taký v zásade nemôže byť účastníkom právneho vzťahu ani účastníkom súdneho konania. Ak fyzická osoba vystupuje ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, koná v mene spoločnosti, nie vo svojom mene ako fyzická osoba; právne dôsledky v takom prípade stíhajú spoločnosť, nie fyzickú osobu (tu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu českej republiky z 25.6.1997 spis. zn. ). Právnickú osobu zásadne zaväzuje aj prekročenie konateľských oprávnení štatutárneho orgánu alebo člena, hoc v prípade iných osôb, ktoré môžu za právnickú osobu robiť určité právne úkony (teda nie v prípade konania konateľa) v prípade excesu platí,

že nejde o právny úkon právnickej osoby, ale právny úkon treba považovať za úkon toho, kto ho urobil (čo však nebol prípad práve prejednávanej veci).

8.5 Pokiaľ teda súd prvej inštancie uzavrel, že konanie konateľa žalovaného v inkriminovaný deň (27.4.2020) bolo konaním žalovaného v 1. rade a že právna subjektivita právnickej osoby je prakticky neobmedzená a tak jej možno uložiť aj žalobcami navrhované obmedzenia vec správne právne posúdil.

9. V konaní bolo dostatočne osvedčené (ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie), že V. V. konal dňa 27.4.2020 o 9:00 hod. a o 12:00 hod. v mene a na účet žalovaného v 1. rade ako jeho konateľ (nie vo vlastnom mene ako fyzická osoba a na vlastný účet, nakoľko pre takéto konanie ako fyzická osoba bez právneho vzťahu k bytu užívaného žalobcami v 1. a 2. rade nemal logický dôvod) , nakoľko sa snažil vysťahovať žalobcov v 1. a 2. rade z bytu vlastnícky patriaceho žalovanému v 1. rade - presadzoval záujmy vlastníka bytu a to právo vlastníka predmetný byt užívať, prípadne prenechať ho na užívanie tretím osobám. Jeho konanie bolo potrebné považovať za konanie žalovaného v 1. rade a prejavenú vôľu za vôľu žalovaného v 1. rade. Takéto konanie štatutárneho orgánu sa podľa považuje za vlastné (osobné) konanie právnickej osoby. Z tohto dôvodu potom neobstojí námietka žalovaného v 1. rade, že pokiaľ aj V. V. z W. M. vyvíjal nátlak na žalobcov v 1. a 2. rade, nie je za takéto konanie zodpovedný žalovaný v 1. rade. Aj keď jeho konanie bolo excesom, nakoľko išlo o exces konateľa spoločnosti, takéto konanie zaväzuje právnickú osobu teda žalovaného v 1. rade.

10. Pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade nevstupovať do bytu je pochopiteľné, že tento zákaz sa vzťahuje jednak na samotnú právnickú osobu ako samostatný subjekt práva, ale aj na jej štatutárneho zástupcu, prípadne iných poverených zamestnancov alebo ľudí, prostredníctvom ktorých žalovaný v 1. rade navonok koná. Obdobne je to aj v prípade uloženého zákazu približovania sa k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 3 metre.

11. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a závislom výroku V. ako vecne správne podľa a potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( a ). O tomto nároku rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.

13. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).