Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csr-1-2020.pdf
PDF · 160.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csr/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: W. N., nar. X.X.XXXX, občan SR, bytom G. 5, O. XXX/XX proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. PM-R/0915/0194 zo dňa 27.11.2019 sa z a m i e t a .
III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.1.2020 domáhal, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok č.k. PM- R/0915/0194 zo dňa 27.11.2019 ( prevzatého žalobcom dňa 9.12.2019), Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava -Staré Mesto, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, Bratislava -Staré Mesto, IČO: 45 744 581, zapísané do registra záujmových združení právnických osôb Okresným úradom Bratislava pod č. OU-BA-OVVS1-2014/094586, v konaní pod sp.zn. PM- R/0915/0194 zo dňa 27.11.2014 v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred rozhodcom : JUDr. Martin Kováčik vo veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/ A, IČO: 47 967 692 proti žalovanému W. N. o zaplatenie sumy 6.691,86€ s príslušenstvom , ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 4.109,24€ spolu s úrokom vo výške 19% ročne z dlžných súm : 6.691,86€ od 1.8.2015 do 28.9.2015, 6.614,21€ od 29.9.2015 do 22.10.2015, 6.536,56€ od 23.10.2015 do 24.11.2015, 6.458,91€ od 25.11.2015 do 31.12.2015, 6.381,26€ od 1.1.2016 do 4.2.2016, 6.303,61€ od 5.2.2016 do 2.3.2016, 6.248,12€ od 3.3.2016 do 21.3.2016, 6.192,63€ od 22.3.2016 do 2.5.2016, 6.137,14€ od 3.5.2016 do 26.5.2016, 6.081,34€ od 27.5.2016 do 4.7.2016, 6.025,61€ od 5.7.2016 do 5.8.2016, 5.970,31€ od 6.8.2016 do 7.9.2016, 5.195,01€ od 8.9.2016 do 19.10.2016, 5.859,71€ od 20.10.2016 do 27.10.2016, 5.759,71€ od 28.10.2016 do 1.12.2016, 5.704,41€ od 2.12.2016 do 1.2.2017, 5.649,11€ od 2.2.2017 do 28.2.2017, 5.593,81€ od 29.2.2017 do 22.3.2017, 5.535,14€ od 23.3.2017 do 23.5.2017, 5.479,84€ od 24.5.2017 do 17.7.2017, 5.424,54€ od 18.7.2017 do 25.9.2017, 5.369,24€ od 26.9.2017 do 31.10.2017, 5.269,24€ od 1.11.2017 do 6.12.2017, 5.139,24€ od 7.12.2017 do 27.12.2017, 4.989,24€ od 28.12.2017 do 1.2.2018, 4.889,24€ od 2.2.2018 do 26.2.2018, 4.689,24€ od 27.2.2018 do 25.4.2018, 4.589,24€ od 26.4.2018 do 12.6.2018, 4.409,24€ od 13.6.2018 do 7.8.2018, 4.209,24€ od 8.8.2018 do 17.9.2018, 4.109,24€ od 18.9.2018 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžných súm : 6.691,86€ od 1.8.2015 do 28.9.2015, 6.614,21€ od 29.9.2015 do 22.10.2015, 6.536,56€ od 23.10.2015 do 24.11.2015, 6.458,91€ od 25.11.2015 do 31.12.2015, 9.381,26€ od 1.1.2016 do 4.2.2016, 6.303,61€ od 5.2.2016 do 2.3.2016, 6.248,12€ od
3.3.2016 do 21.3.2016, 6.192,63€ od 22.3.2016 do 2.5.2016, 6.137,14€ od 3.5.2016 do 26.5.2016, 6.081,34€ od 27.5.2016 do 4.7.2016, 6.025,61€ od 5.7.2016 do 5.8.2016, 5.970,31€ od 6.8.2016 do 7.9.2016, 5.195,01€ od 8.9.2016 do 19.10.2016, 5.859,71€ od 20.10.2016 do 27.10.2016, 5.759,71€ od 28.10.2016 do 1.12.2016, 5.704,41€ od 2.12.2016 do 1.2.2017, 5.649,11€ od 2.2.2017 do 28.2.2017, 5.593,81€ od 29.2.2017 do 22.3.2017, 5.535,14€ od 23.3.2017 do 23.5.2017, 5.479,84€ od 24.5.2017 do 17.7.2017, 5.424,54€ od 18.7.2017 do 25.9.2017, 5.369,24€ od 26.9.2017 do 31.10.2017, 5.269,24€ od 1.11.2017 do 6.12.2017, 5.139,24€ od 7.12.2017 do 27.12.2017, 4.989,24€ od 28.12.2017 do 1.2.2018, 4.889,24€ od 2.2.2018 do 26.2.2018, 4.689,24€ od 27.2.2018 do 25.4.2018, 4.589,24€ od 26.4.2018 do 12.6.2018, 4.409,24€ od 13.6.2018 do 7.8.2018, 4.209,24€ od 8.8.2018 do 17.9.2018, 4.109,24€ od 18.9.2018 do zaplatenia; sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.7.2015 do výške 1.559,45€, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku; v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy na poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 92,23€ a trovy právneho zastúpenia 135,75€. Ďalej sa domáhal, aby súd rozhodcovské konanie zastavil a uložil žalovanému zaplatiť trovy rozhodcovského a súdneho konania. V rozhodcovskom konaní sa pôvodný žalobca označený ako Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.691,86€ so zmluvným úrokom 19% ročne zo sumy 6.691,86€ od 1.8.2015 do zaplatenia istiny, úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 6.691,86€ so zmluvným úrokom 19% ročne zo sumy 6.691,86€ od 1.8.2015 do zaplatenia istiny, sumy vyčíslených dlžných úrokov z omeškania ku dňu 31.7.2015 vo výške 1.559,45€ a náhrady trov rozhodcovského konania, titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2012 dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver 7.000€, ktorý mal splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške 172,07€ s výškou nákladov 4.791,09€ s dátumom prvej platby 11.1.2013 a poslednej dňa 11.12.2018 pri dojednanej RPMN 20,95%, priemernej RPMN 12,29% s dojednaným základným súborom poistenia a pôvodný žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie dlhu dňa 2.5.2014. Počas rozhodcovského konania bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na spol. BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 a s týmto subjektom sa následne v konaní pokračovalo. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. PM-R/0915/0194 zo dňa 27.11.2019, v ktorom rozhodol okrem úhrady istiny aj úroku vo výške 19% od 1.8.2015 v spojení s úrokmi z omeškania 5,25% od 1.8.2015 a to napriek tomu, že žalobca v tomto konaní na úrok 19% stratil nárok po predčasnej splatnosti úveru dňom 2.5.2014 a zmluva mala právne nedostatky a žalobca si uplatňoval nároky v rozpore s § 53, §53c, §54 Obč. zákonníka. Veritelia si uplatňovali právo zasielať platby na 2 rôzne účty, čím vznikla duplicita platieb a nároky uplatňované v žalobe v rozhodcovskom konaní nezohľadňovali skutočnú výšku uhradených platieb. Žalobca sa preto domáhal v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods.1 písm.a/ bod 1-4 pretože došlo k porušeniu zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca namietal, že počas rozhodcovského konania bola porušená zásada rovnosti, pretože mu nebola poskytnutá rovnaká možnosť uplatnenia jeho práv a pri rozhodovaní boli porušené predpisy na ochranu spotrebiteľa a to zák.č. 250/2007 Z.z. Žalobca namietol právomoc rozhodcovského súdu, z dôvodu neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky, načo rozhodcovský súd nereagoval a neodôvodnil, prečo námietku neakceptoval a tým došlo k porušeniu § 40 ods.1 písm.a/, bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní, lebo vo veci rozhodol súd, ktorý nemal právomoc. Žalobca vystupoval v konaní ako spotrebiteľ a rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX ( článok 3 ods.5 zmluvných dojednaní) , ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú. Rozhodcovskú doložku si ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok buď prijať alebo odmietnuť, pretože Zmluva o úvere ako aj zmluvné dojednania zmluvy o úvere boli predtlačené na formulári, ktoré dlžník nemá možnosť ovplyvniť ani zmeniť a ide o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca namietol aj to, že medzi stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl. Zák.č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca napádal rozhodcovský rozsudok v tom, že priznal žalobcovi zmluvne dojednaný úrok, poplatky za poskytnutie úveru, či poplatky za vedenie účtu, hoci spotrebiteľská zmluva neobsahuje údaje podľa § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , konkrétne v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru ( § 4 ods.2 písm.g/) a výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 4 ods.2 písm.i/) a preto sa úver v zmysle § 4 ods.3 cit. zákona považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca namietal aj veľkosť textu Zmluvy, ktorý je písaný malými a nečitateľnými písmenami, čo predstavuje porušenie ust. § 53c Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd na základe požiadavky oboch strán rozhodol o prerokovaní veci na ústnom pojednávaní a žalobcovi nebolo predvolanie riadne doručené, pretože nebolo zaslané na sídlo jeho spoločnosti, zapísané v obchodnom registri a rozhodcovský súd rozhodoval na základe fikcie doručenia, hoci takto doručovanú zásielku nemožno mať za riadne doručenú, čo možno považovať za rozpor podľa § 25 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydal rozsudok na základe porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa, lebo priznal žalobou uplatnený nárok na zmluvný úrok a úrok z omeškania, hoci s poukazom na právne vady zmluvy o úvere bol nárok iba na istinu 4.109,24€. Pôvodný žalovaný ho vyzval na splatenie dlhu dňa 2.5.2014, teda vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ( § 565 OZ) a tým podľa žalobcu jeho spotrebiteľská zmluva zanikla a žalobca bol povinný vrátiť len neuhradenú istinu + splatné úroky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti už veriteľ nemal nárok požadovať zmluvný úrok ale iba úrok z omeškania ( § 517 ods.2 OZ ). Žalobca v rámci rozhodcovského konania prebral výzvu na podanie žalobnej odpovede a zaslal svoju odpoveď, v ktorej uviedol, že svoj záväzok splní na účet spol. BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. č. účtu SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX formou zrážok zo mzdy. Napriek tomu Poštová banka, a.s. zasiela pravidelne šeky na splátky úveru a žalobca tak platí tú istú pohľadávku naraz 2 spoločnostiam a cestou rozhodcovského konania dochádza už k trojitému vymáhaniu toho istého dlhu, s čím on nesúhlasí. Má za to, že takýto postup je v rozpore s dobrými mravmi a preto napáda zmluvu o úvere ako neplatnú v celku , lebo ho na takýto postup v zmluve nikto neupozornil. Strany sa dohodli v Zmluve o úvere zo dňa 11.12.2012 tak, že Poštová banka, a.s. poskytne úver vo výške 7.000€ s úrokovou sadzbou 19% splatnou k 11.-temu dňu v mesiaci s výškou mesačnej splátky 172,07€ , počet splátok 72, prvá splátka splatná 11.1.2013 a posledná dňa 11.12.2018 s RPMN vo výške 20,95% a priemernou RPMN na trhu 12,29%. Veriteľ na úhradu dlhu započítal iba platby vo výške 2.582,62€ a nezapočítal platby vo výške 5.067,75€, hoci na ne rozhodcovský súd mal prihliadať. Žalobca sa domáhal, z dôvodu platnosti rozhodcovského rozsudku návrhom na odklad jeho vykonateľnosti s poukazom na ust. § 40 ods.2 zák.č. 244/2002 Z.z. Žalobu podložil pripojenými dôkazmi a to: žalobu žalobcu zo dňa 31.7.2015 prevzatú Stálym rozhodcovským súdom dňa 28.9.2015, právoplatné Rozhodcovské uznesenie sp.zn. PM-R/0915/0194 zo dňa 3.10.2018, neprávoplatné Rozhodnutie rozhodcovského súdu sp.zn. PM-R/0195/0194 zo dňa 27.11.2019, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2012, Všeobecné podmienky k zmluve o pôžičke, priemerné úrokové miery rok 2012, výzva na podanie žalobnej odpovede, pokyny žalovaného zo dňa 11.12.2012, prehľad platieb za rok 2013, žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.3.2014, stav úveru zo dňa 31.7.2015, prehľady platieb za roky 2015-2016, návrh na uzatvorenie splátkového kalendára zo dňa 7.4.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky z 9.10.2017, výzva na úhradu zo dňa 24.10.2017, prehľad platieb za rok 2018, 2019 vo výške 4.220€, prehľad platieb za rok 2017-2018. 2. Žalovaný žiadal žalobcu zamietnuť. Uviedol, že žalobca, ako nositeľ dôkazného bremena je povinný preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony , resp. jeho spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená; inak ide len o účelové a tendenčné tvrdenie . Žalobca si slobodne vybral právneho predchodcu žalovaného, hoci na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov; právny predchodca žalovaného je bankovou inštitúciou, podliehajúcou dohľadu Národnej banky Slovenska. Ďalej poukázal na to, že uzatváranie zmluvy je proces, v ktorom podáva klient ( žalobca) banky návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí , či jeho návrh prijme alebo odmietne. V medziobdobí má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť, čí danú zmluvu o úver bez výhrad uzavrie alebo nie. Žalobca mal k dispozícii tak obchodné zmluvné podmienky ako aj všeobecné obchodné podmienky , keďže svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdil skutočnosť, že si ich prevzal, preštudoval a vyjadril s nimi súhlas. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo neurobil. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje taká, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, teda požiadavka, aby bol spotrebiteľ nútený podriadiť riešenie všetkých sporov zo spotrebiteľskej zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní, a žalobca mal na výber, či danú rozhodcovskú doložku uzavrie alebo nie. Uzavretie rozhodcovskej doložky nepodmieňovalo uzavretie zmluvy o úvere. Právna úprava ďalej umožňovala žalobcovi od zmluvy bez udania dôvodu odstúpiť s účinkami zrušenia zmluvy od počiatku a túto možnosť žalobca nevyužil, naopak peňažné prostriedky vyčerpal v celej výške. Tým sa zmluva o úvere stala platnou a účinnou a banke ako právnemu predchodcovi pohľadávky zo zmluvy o úvere vznikol nárok na plnenie pohľadávky zo strany dlžníka ( žalobcu ) a porušením zmluvných podmienok z jeho strany bol žalovaný oprávnený uplatniť svoju
pohľadávku na rozhodcovskom súde, keďže tento mal založenú právomoc dohodnutou rozhodcovskou doložkou. Poukázal na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka; ktorý konštatoval, že všeobecné súdy vrátane ústavného spustili paternalistickú ochranu spotrebiteľov až do takej miery, že títo nemusia niesť v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov žiadne adekvátne dôsledky svojho konania, čo je v rozpore so zásadou rovnosti a opakom je neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárne nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi , ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Podľa jeho názoru treba dôsledne rozlišovať (ne)platnosť rozhodcovskej zmluvy a je konsekvencie v podobe možnosti zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku ( vo fair procese v základnom alebo exekučnom konaní) od situácie, kedy rozhodcovská zmluva, resp. doložka vôbec nebola uzavretá. Žalovaný uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.10.2018 „ Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním záväzku“ , v zmysle ktorého uznal svoj dlh a dohodol sa so žalovaným na jeho úhrade formou mesačných splátok. Taktiež uzavrel so žalovaným dňa 11.10.2018 aj „ Dohodu o zrážkach zo mzdy “ a „ Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu “, v zmysle ktorej sa so žalovaným dohodol, že všetky spory , ktoré medzi stranami vznikli alebo vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2012, ktorú žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného alebo v súvislosti s vyššie uvedenými spotrebiteľskými zmluvami, vrátane sporov o jej platnosť , výklad alebo zrušenie sa rozhodnú v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom - Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 7114/15, Bratislava, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 7114/15, Bratislava -Staré Mesto , IČO: 45 744 581, zapísané do registra záujmových združení právnických osôb Okresným úradom Bratislava pod č. OU-BA-OVVS1-2014/094586, a teda pred rovnakým rozhodcovským súdom, ktorý podľa jeho tvrdenia porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Preto mal žalovaný tvrdenia žalobcu za tendenčné. Poukázal na ust. § 161 ods.1,2 a § 5 ods.1 a § 6 ods.1 C.s.p. a namietol nedostatok právomoci súdu prejednať tento spor. Žalobca uvádza, že v zmysle § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. mal byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, s čím žalovaný nesúhlasil. Žalobca sa odvoláva na neúčinný právny predpis a aj v prípade , ak by poukázal na zákon č. 129/2010 Z.z. ním namietané nedostatky zmluva obsahuje a to v čl. 3 bod 1 Zmluvy -dátum konečnej splatnosti úveru ku dňu 11.12.2018 ako aj výšku (172,07€), počet a termíny splátok ( 72 splátok mesačne vždy do 11. dňa v mesiaci) a preto úver nemožno postihnúť sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu na veľkosť písma je nevyhnutné uviesť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere platná a účinná právna úprava neobsahovala formát písma , ktorý sa má používať v zmluvných záväzkoch a toto sa stalo až dňa 28.5.2014 schválením nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa prechodných a záverečných ustanovení sa veľkosť písma vzťahovala až na zmluvné vzťahy, uzavreté po 1.1.2015. Okrem toho Poštová banka, a.s. na svojom internetovom sídle www.postovabanka.sk <http://www.postovabanka.sk> zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade § 37 ods.1 zák.č. 481/2001 Z.z o bankách , ktoré sú dostupné žalobcovi v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím zmluvy o úvere a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu nepatrí právo požadovať úrok z úveru po jeho splatnosti s tým, že judikatúra nie je jednotná a citoval stanovisko sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho , ktorý zostáva právny názor, že i keď právna úprava v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka neobsahuje určenie, dokedy veriteľovi paria úroky z úveru a preto je možné v spotrebiteľskom vzťahu pripustiť dohodu, že poskytnutá istina je úročená až do jej vrátenia. Dlžníkova dispozícia s istinou po dobe splatnosti predstavuje dlžníkovo bezdôvodné obohatenie , pretože by nevrátenú istinu držal bez právneho dôvodu. Sudca považoval za nezlučiteľné so zásadami práva, aby porušenie práva so strany dlžníka v podobe omeškania s vrátením úverovej istiny ( platil by z istiny len úrok z omeškania , ktorý je nižší než zmluvne dojednaný úrok) mohlo mať za následok , že jeho postavenie sa stane výhodnejšie, než keby plnil riadne. Žalovaný vyvrátil tvrdenia žalobcu, že sa rozhodcovský súd nevyjadril k jeho vyjadreniu na žalobu, pretože v samotnom obsahu tohto rozhodcovského rozsudku je zrekapitulovaná celá žalobcova žiadosť a aj odôvodnenie a rozhodcovský súd sa s jeho odpoveďou vysporiadal. Žalobca tiež uviedol, že počas rozhodcovského konania mu nebolo doručené predvolanie na jeho aktuálnu adresu : „ Zásielka však bola zaslaná na nesprávnu adresu a nie na naše sídlo spoločnosti zapísané v obchodnom registri , takže nebolo možné považovať zásielku za doručenú. Takéto podanie nemožno považovať za riadne doručovanú zásielku podľa § 25 zákona o rozhodcovskom konaní. “ Žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca sám očakával doručenie na adresu sídla spoločnosti zapísanej v obchodnom registri, vznikajú oprávnené pochybnosti či poskytnutý úver možno považovať za spotrebiteľský a či pôvodný veriteľ
nebol uvedený do omylu z dôvodu získať ochranu formou spotrebiteľského práva. Preto žiadal žalobu zamietnuť a ak by súd rozhodcovský rozsudok zrušil , aby postupoval podľa § 47 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vo veci v rozsahu uvedenej v žalobe. Predložil ako dôkazy Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú so žalobcom zo dňa 11.10.2018, Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 11.10.2018 a Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním záväzku zo dňa 11.10.2018. 3. Podľa § 52 ods.1-4 ( účinný do 31.5.2014) Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 4. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.5.2014) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 5. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.5.2014) za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 6. Podľa 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.5.2014) ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 7. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (účinný do 31.5.2014) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 8. Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.5.2014) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Podľa§ 45 ods.1 Zák. č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Podľa § 45 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. 11. Podľa § 73 ods.1 Zák. č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. 12. Podľa § 73 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 73 ods.3 Zák. č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 14. Podľa § 73 ods. 5 Zák. č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. 15. Podľa § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinný do 31.12.2012) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 16. Podľa § 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. ( účinný do 31.12.2012) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 18. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 19. Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 20. Takto mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. a žalobca uzatvorili dňa 11.12.2012 zmluvu o úvere /dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 7.000€, s úrokom 19% ročne, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 172,07€ so splatnosťou prvej splátky dňa 11.1.2013 a poslednej splátky 11.12.2018 pri RPMN vo výške 20,95% a priemernej ročnej RPMN na trhu vo výške 12,29% s celkovou výškou nákladov 4.791,09€. Súčasťou zmluvy ( bod 4) bolo zmluvné dojednanie, na základe ktorého banka s dlžníkom uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy ( bod 5) bola rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik , platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časť Všeobecných obchodných podmienok. Z článku 10.2.3 Riešenie sporov Všeobecných obchodných podmienok ( účinné od 23.6.2012) vyplýva, že ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že z rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. V danom prípade rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, avšak v rámci predzmluvných vzťahov mal žalobca možnosť pri uzavretí bankového obchodu písomne vyhlásiť, že s ňou nesúhlasí, a tak ju odmietnuť, čo žalobca neurobil. 21. Žalobca dlh zo zmluvy riadne a včas nesplácal a Poštová banka, a.s. využila svoje právo, spočívajúce v predčasnom splatení pohľadávky, pretože žalobca meškal s úhradou viac ako 2 splátok v lehote splatnosti s vyzvala žalobcu na splatenie dlžnej sumy dňa 2.5.2014. Dňa 31.7.2015 sa Poštová banka, a.s. obrátila na rozhodcovský súd, aby na základe dojednanej rozhodcovskej doložky uplatnila vo vzťahu k žalovanému ( žalobcovi v tomto spore) istinu vo výške 6.691,86€, úrok 19% ročne z istiny
6.691,86€ od 1.8.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny 6.691,86€ od 1.8.2015 do zaplatenia a sumy vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.7.2015 vo výške 1.559,45€ a náhrady trov konania. Dňa 14.11.2017 na požiadavku žalobcu do konania vstúpil nový veriteľ -BENCONT COLLECTION, a.s.( žalovaný v tomto spore) titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017 uzavretej s Poštovou bankou, a.s. a so súhlasom žalovaného rozhodcovský súd zmenu účastníka pripustil uznesením dňa 25.11.2019. 22. Rozhodcovský súd v bode 2. rozsudku PM-R/0915/0194 konštatoval, že listom zo dňa 29.1.2016 vyzval žalovaného na podanie žalobnej odpovede, doručoval mu žalobu s priloženými listinami a dôkazmi, na ktoré sa odvolával veriteľ, oznámil žalovanému sídlo súdu, kam môže adresovať svoje podania ( vrátane e-mailu) a webové sídlo, kde sú prístupné vnútorné predpisy rozhodcovského súdu a poučil ho v rozsahu prílohy č.2 k Zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZoSRK“) . Zásielku doručoval žalovanému na adresu uvedenú v žalobe ( O. XXX/XX, XXX XX G. 5) v zásielke do vlastných rúk s opakovaným doručovaním. E. zásielku prevzal a v žalobnej odpovedi namietal, že si plní záväzok z tejto zmluvy spoločnosti poverenej Poštovou bankou, a.s. BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ktorá vymáha dlh na základe zrážok zo mzdy , zároveň mu zasiela šeky na splátky úveru aj Poštová banka, a.s. , teda spláca totožný dlh 2 veriteľom a rozhodcovské konanie namietal z toho dôvodu, že ide o trojité vymáhanie totožného dlhu s čím on nesúhlasí a preto napáda zmluvu ako neplatnú od samého začiatku, lebo o takomto postupe nebol pri podpise zmluvy informovaný s tým, že písmo na zmluve je malé a zámerom veriteľa bolo znevýhodniť ho ako klienta. Nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 2083,39€ vzhľadom na čiastočné úhrady za obdobie od 19.6.2015 - 17.9.2018. Z obsahu rozhodcovského rozsudku v bode 4 vyplýva, že súd za podrobne zaoberal právomocou rozhodcovského súdu a nástupníckeho rozhodcovského súdu s poukazom na ust. § 30 ods.1, § 73 ods.3 ZoSRK a § 1 ods.1 písm.a/ , § 1 ods.2,3 , § 3 ods.1, § 4 ods.1,2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj § 53 ods.1 , § 53 ods.4 písm. r/ Obč. zákonníka s poukazom na bod 3 ods.5 Zmluvy o úvere a bodu 10.2.2 , 10.2.3, 10.2.4 VOP s poukazom na zákonnú povinnosť ( § 93b zákona o bankách) banky ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že v prípade sporu z tejto zmluvy bude rozhodovaný pred stálym rozhodcovským súdom podľa zákona o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom rozsudku sp.zn.PM-R/0915/0194 zo dňa 27.11.2019 je podrobne vysvetlené, prečo rozhodcovský súd považoval rozhodcovskú doložku za platne uzavretú a s týmto jeho záverom sa súd I. inštancie stotožňuje. 23. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 438/2018 zo dňa 11.6.2019 vo vzťahu k platnosti rozhodcovskej doložky ( poukazom na ust. § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) ústavný súd konštatoval, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami Poštovou bankou, a.s. a žalobcom dojednaná síce ako súčasť zmluvy v bode (5) zo dňa 11.12.2012 o úvere /dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX s poukazom na článok 10 VOP. Súd mal v zhode s rozhodcovským súdom za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca mal možnosť si vybrať, či sa podrobí rozhodcovskému konaniu, alebo spory vyplývajúce zo zmluvy prejedná všeobecný súd. Samotný žalobca uzatvoril podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní so žalovaným dňa 11.10.2018 spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, kde súhlasil s tým, aby spory zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX s Poštovou bankou, a.s. riešil totožný rozhodcovský súd, ako ten, čo vydal napadnutý rozsudok v prejednávanej veci a túto zmluvu uzatvárať vôbec nemusel a rozhodne nebola podmienkou poskytnutia úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd mal za to, že v tejto žalobe namietaná neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky neobstojí. Súd teda námietku, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať neuznal za opodstatnenú. 24. Podľa § 45 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l), teda či c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho
pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Súd I. inštancie žiadne pochybenia rozhodcovského súdu nezistil. Žalobca mal možnosť sa v rámci rozhodcovského konania k veci vyjadriť ( to urobil) predložiť dôkazy ( čo neurobil) a okrem námietky výšky pohľadávky predložiť doklady o jej zaplatení 2 spoločnostiam ( čo okrem vyhlásenia, v akej výške dlh spláca neurobil). Rozhodcovský súd postupoval v súlade s dojednanými zmluvnými ustanoveniami bodu 3.1., 3.2 Zmluvy o úvere, bodu 4.1., 5.6., 6.2., 6.3., 6.4., 6.5. Obchodných podmienok; ďalej § 497, 502 ods.1, § 504, § 506 Obchodného zákonníka ako aj ust. § 1 ods.2, § 7 ods.1, § 9 ods.1,2 , § 11 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval správne aj predpisy o ochrane spotrebiteľa § 52 ods.1-4 , § 53 ods.1-5 a § 53 ods. 6,9 Obč. zákonníka ako aj § 517 ods.2 Obč. zákonníka a nariadenia vlády 87/1995 Z.z. v platnom znení a nepriznal banke žiadne plnenie, ktoré by strany nemali zmluvne dojednané a bolo v rozpore so spotrebiteľským právom. Posúdil výšku dojednaných zmluvných úrokov z úveru, z hľadiska správnosti výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a či požadované sankcie nepresahujú zákonom stanovený limit. Konštatoval, že zmluva nie je založená na neprijateľných zmluvných podmienkach s čím sa súd I. inštancie z hľadiska záverov o plnení úrokov zo zmluvy popri úrokoch z omeškania stotožnil. Povinnosť platiť úroky z istiny vyplýva z dojednaných Obchodných podmienok v časti bodu 6.4. OP „ Predčasné splatenie úveru...“ z ktorých vyplýva, že banka v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle OP, je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z meškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke; čo v danom prípade predstavovalo dojednanú úrokovú sadzbu 19% ročne; teda doba, po ktorú bude treba platiť úroky z istiny predstavovala zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a tieto zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne ( § 53 ods. 1 OZ). Výška sankcií taktiež nepresahovala zákonom stanovený limit, pričom úrok z úveru nie je sankcia ale odplata za požičané finančné prostriedky a sankciou za omeškanie je úrok z omeškania uplatnený v zákonom stanovenej výške 5,25% ročne v § 517 ods.2 OZ a nar. vlády č. 87/1995 Z.z v platnom znení. Rozhodcovský súd zohľadnil všetky platby, ktoré boli preukázateľne zaplatené žalovaným na uvedený dlh a pokiaľ mal za to, že uhradil viac, bolo jeho povinnosťou predložiť o tom dôkazy. 26. Súd nenašiel žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť spotrebiteľská zmluva o úvere považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva bola vyhotovená písomne, obsahovala všetky potrebné náležitosti podľa § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpisu zmluvy a v čase podpisu zmluvy neexistovala platná právna úprava upravujúca veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/98/2018 zo dňa 30.1.2019 vyjadril právny názor k právnemu záveru o povinnosti členiť splátky úveru na istinu a úroky. Uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.a/ až k/, r/ a y/.15. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že „predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh
zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č.129/2010 Z. z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). 18. Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali -viď ďalej) pochybnosti o tom, či text„zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods.2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá textu „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už ale bolo uvedené vyššie, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. 27. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia vo veci 7Cdo/98/2018. Zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením
odstraňujú doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo -podľa názoru najvyššieho súdu -možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom.“ 28. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode (3) primeraným spôsobom určovala výšku úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úrokovú sadzbu, anuitnú splátku, dátum uzatvorenia zmluvy. V konečnom dôsledku na pojednávaní v tejto veci vyšlo najavo, že na podnet samotného žalobcu došlo k uzatvoreniu Dohody o splátkovom kalendári s uznaním záväzku dňa 11.10.2018, kde žalobca uznal konečnú výšku dlhu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v článku I bod 3 vo vzťahu k žalovanému na sumu 11.196,18€ z toho 6.691,86€ istina + 4.504,32€ príslušenstvo) existujúci ku dňu 11.10.2018 , ktorý sa už ďalej nebude úročiť a zaviazal sa ho splácať na konkrétne číslo účtu a presne špecifikovaných zmluvných splátkach, ktorý zodpovedá uplatnenému dlhu v zmysle žaloby zo dňa 31.7.2015 pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov mal súd žalobu za účelovú a túto zamietol. 29. Vzhľadom k tomu, že súd nezrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. PM-R/0915/0194 zo dňa 27.11.2019, nevyhovel návrhu žalobcu na odklad jeho vykonateľnosti. 30. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“),súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Žalovaný mal vo veci plný úspech, trovy konania si neuplatnil a preto mu súd ich náhradu nepriznal..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.