Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-51-2016.pdf
PDF · 122.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., L. X., zast.: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka so sídlom Nitra, Farská 25, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o ochranu práv spotrebiteľa, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 260,55 eura s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne od 13.2.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Súd žalobu zamieta v časti o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
III.Súd žalobu zamieta v časti o určenie, že Rozhodcovská zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
IV.Súd žalobu zamieta v časti o určenie, že Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 40100846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
V.V zastavujúcej časti súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
VI.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania ako aj odvolacieho konania v rozsahu 60%, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2016 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 je neplatná, že Rozhodcovská zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná, že Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 40100846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná a domáhala sa zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur. Podaním doručeným súdu dňa 20.6.2017 zobrala žalobu späť v časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.1.2013, v ostatných častiach zotrvala na podanej žalobe a doplnila petit žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 260,55 eura s príslušenstvom. Súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením č.k. 12C/51/2016-94 zo dňa 3.4.2018.
2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 30.5.2018 rozsudkom č.k. 12C/51/2016-106 nasledovne:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 260,55 eura s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne od 13.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
III. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
IV. určuje, že Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 40100846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
V. Súd žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur zamieta.
VI. Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013 je neplatná zastavuje.
VII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
3.Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie a to proti výrokom I. až IV. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 12Co/201/2018 -149 zo dňa 19.112019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. a VII. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 29.1.2013 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 700 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za poplatok vo výške 508 eur, zaplatiť tak celkovú čiastku 1.208 eur. Poplatok bol vo výške 508 eur, čo predstavuje úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 182,70 eura a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 325,30 eura. Priemerná hodnota RPMN bola 40,60 %. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1.208 eur do 19.9.2013. Výška RPMN bola 126,70 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. V ten istý deň 29.1.2013 bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a by jej zamestnávateľ zrážal mesačne z jej mzdy 151 eur. V ten istý deň 29.1.2013 bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom. Ďalej bola dňa 29.1.2013 uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k zmluve o úvere, na základe ktorej došlo k zmene zmluvy o úvere v tom, že žalobkyňa sa zaviazala uhradiť sumu 1.208 eur v 8 mesačných splátkach po 151 eur počnúc dňom 19.2.2013 do 19.9.2013, RPMN bola dohodnutá vo výške 382,80 %. Žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne dňa 20.1.2016 žiadosť o zrážky zo mzdy, žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu do výške 2.393,33 eura. Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa 12.2.2016 bola vykonaná zrážka zo mzdy v prospech žalovaného vo výške 260,55 eura, v tom čase už bola istina 700 eur už v celom rozsahu žalobkyňou uhradená, pretože z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR13649/14 zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že dlžná istina bola 96 eur a túto sumu žalobkyňa uhradila na účet žalovaného dňa 13.9.2015 ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu.
5. Predmetom konania zostalo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 1.7.2015.
Podľa § 551 ods. 1,2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 137 CSP písmeno c/, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 137 CSP písmeno d/ , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, posúdenie platnosti právneho úkonu je otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený, zmenený alebo ukončený, tak na určení neplatnosti právneho úkonu nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písmeno d/ CSP. Určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nedôjde k vyriešeniu všetkých sporných otázok, najmä nedôjde k odstráneniu neistoty žalobkyne, či pokračujú zrážky zo mzdy. Žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy - teda právneho úkonu a takáto žaloba spadá pod ustanovenie § 137 písmeno d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti (medzi právne skutočnosti patrí podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právny úkon, jeho platnosť alebo neplatnosť), avšak len za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Z osobitného predpisu musí teda vyplývať oprávnenie subjektu podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa ani netvrdila, ktorá právna norma umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohla, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Súd teda dospel k názoru, že na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 nie je daný naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry v zásade je potrebné vychádzať z toho, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemôže domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi stranami sporu musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
6. Ďalej bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 260,55 eura.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd predmetný úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľke bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 700 eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť vo výške 1.208 eur v 8 splátkach po 151 eur mesačne počnúc dňom 19.2.2013. Súd zistil, že v zmluve je uvedený úrok vo výške 39,15 % ročne, čo je suma 182,70 eura a administratívne náklady vo výške 325,30 eura. Súd konštatuje, že takto zadefinované administratívne náklady sú neúmerne vysoké, v konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s ich podstatou bola oboznámená, nakoľko je síce súčasťou textu zmluvy, ale odplata nie je ani náležite špecifikovaná, čo jej je obsahom, za čo má žalobkyňa odplatu zaplatiť, nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký vo výške 46,47 %. Potom súčet úroku 39,15 % + poplatkov 46,47 % = 85,62 % navýšenie. Ak za poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť poplatku a krátkodobosť poskytnutého úveru, tak takýto poplatok nemôže byť od spotrebiteľa požadovaný. Podľa názoru súdu dojednanie poplatku sleduje pokrytie nákladov veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na odplatu vo výške 85,62 % .Podľa názoru súdu však takáto výška úroku a poplatku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume 700 eur, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke "uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba + poplatok spolu 85,62 % istiny v priebehu ôsmych mesiacov je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje neprijateľné zhodnotenie peňažných prostriedkov. Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd potom dospel k záveru, že dohodnuté úroky 39,15 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery, čo bolo podľa priemernej úrokovej miery z úverov pre spotrebiteľské úvery do 1 roka v danom období 7,98 % ako vyplýva zo stránky nbs.sk. Dohodnutý úrok bol takmer päťnásobok priemernej úrokovej miery poskytovanej bankami v danom období. Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe a odmene je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 260,55 eura, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, čo v konaní sporné nebolo, tvrdila to žalobkyňa, žalovaný to nepoprel a vyplýva to z listinného dôkazu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013. Žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu, tu súd poukazuje na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13649/14 zo dňa12.11.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému ešte istinu vo výške 96 eur a túto sumu žalovanému aj zaplatila, svedčí o tom výpis z účtu o debetnej transakcii zo dňa 13.9.2015 na sumu 96 eur, následne jej zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy vo výške 260,55 a keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má nárok len na zaplatenie sumy 700 eur, teda ním skutočne poskytnutého plnenia žalobkyni a sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila na viac - 260,55 eura je povinný titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.
7. Ďalej zostalo predmetom konania určenie, že Rozhodcovská zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 137 CSP písmeno c/, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 137 CSP písmeno d/, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobkyňa podala žalobu na určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, procesnou podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. d/ CSP možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho, že za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujúc vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je potrebné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, žalobcovia nemôžu žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale musia formulovať petit tak, aby bolo prípadné vyhovujúce rozhodnutie vykonateľné a právne postavenie žalobcu sa stalo istým. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Na postavení žalobkyne by sa nič nezmenilo, ak by aj súd rozhodol, že Rozhodcovská zmluva je neplatná, takéto rozhodnutie súdu neprinesie žiadny prospech žalobkyni, nič sa na jej postavení nezmení, pretože konanie pred rozhodcovským súdom už prebehlo, Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. už vec prejednal a rozhodol, tu súd poukazuje na rozsudok sp.zn. SR 13649/14 zo dňa 12.11.2014. To znamená, že znova rozhodcovské konanie za aplikácie Rozhodcovskej zmluvy č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 už nemôže prebehnúť.
8. Ďalej zostalo predmetom konania určenie, že Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 40100846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná.
Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 137 CSP písmeno c/, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 137 CSP písmeno d/ , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení neplatnosti Dohody o plnení v splátkach je nevyhnutnou podmienkou toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení neplatnosti Dohody o plnení v splátkach v čase zhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobkyňu. Naliehavosť právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením otázky, či sa žalobkyňou navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jej práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho žalobného návrhu nedošlo k zmene právneho postavenia žalobkyne, nakoľko žalobkyňa v danom právnom vzťahu nemôže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov Keďže súd mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý by bol spôsobilým resp. prípustným prostriedkom ochrany práva žalobkyne, súd preto žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Okrem toho petit žaloby je neprípustný vzhľadom na CSP, je možné domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je za splnenia podmienky naliehavého právneho
záujmu. Právne úkony sú právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Žalobkyňa sa nedomáha určenia práva, či tu právo je alebo nie je, čo sa týka určenia právnej skutočnosti žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje.
9.O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tak, že žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy /rozsudok NS SR sp.zn. 5 M Cdo 12/2008/, pričom ak vezme žalobca žalobu späť bez tohto, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide vždy na strane takéhoto žalobcu o procesné zavinenie a takémuto žalovanému patrí náhrada trov konania /uznesenie KS Ústí nad Labem sp.zn. 25 Co/550/2005/.
10.O trovách konania ako aj trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní vo väčšej miere úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 60 %. Výpočet náhrady trov konania je nasledovný: žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala šiestich výrokov: 1 určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 2. určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, 3. Určenia neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy, 4. Určenia neplatnosti Dohody o plnení v splátkach, 5.domáhala sa zaplatenia finančného zadosťučinenia, 6.vydania bezdôvodného obohatenia. V časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zobrala žalobu späť a v tejto časti súd rozhodol o trovách konania ako je popísané v bode 9.odôvodnenia tohto rozsudku. Čo sa týka zvyšných piatich výrokov, žalobkyňa bola úspešná len v jednom výroku o priznaní bezdôvodného obohatenia, jej úspech predstavuje tak 20 %, žalovaný bol úspešný v štyroch výrokoch, v ktorých bola žaloba zamietnutá a jeho úspech tak predstavuje 80 %. Potom žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 60 % /80 % - 20 % = 60 %/ O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania