Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-14-2019.pdf
PDF · 131.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, A., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 11. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 11. 2019 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 09. 2019 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 13. 08. 2019 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 08. 08. 2019.
2. Súčasťou spisu je potvrdenie o štúdiu žalobcu, potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, osobný list dôchodkového poistenia, ako i potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 09. 05. 2014, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol od 01. 05. 2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa výsluhový príspevok od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby nasledovne: doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 08. 04. 1975 do 30. 04. 2000, t. j. 25 rokov a 23 dní. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhový dôchodok je 25 rokov a 23 dní.
3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 09. 2019 zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podľa § 65 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 9. mája 2014 bol žalobcovi priznaný od 1. mája 2000 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 08. 04. 1975 do 30. 04. 2000 v III. pracovnej kategórií, v rozsahu 25 rokov a 23 dní.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že v období trvania služobného pomeru v colnej správe žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok od 01. 05. 2000, na nárok ktorého bola žalobcovi zhodnotená celá doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol. Zároveň žalovaná uviedla, že nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko žalobca toto obdobie získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok.
5. Záverom v rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca ku dňu uplatnenia nároku na dôchodok a ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto žiadosť žalobcu zamietol.
6. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 04. 09. 2019 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
7. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 11. 2019, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bolo odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 09. 2019 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, potvrdené. Žalovaná uviedla, že žalobca ju požiadal žiadosťou spísanou dňa 13. 08. 2019 o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 08. 08. 2016 (pozn. súdu: správne má byť uvedené 08. 08. 2019). Na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Považovala za nesporné, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok, považovaný od 01. 07. 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. za výsluhový dôchodok, ktorý mu bol podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky priznaný od 01. 05. 2000 podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa uvedeného potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 09. 05. 2014 bola na účely priznania výsluhového príspevku, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok, žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru colníka od 08. 04. 1975 do 30. 04. 2000 v rozsahu 25 rokov 23 dní. Zároveň Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v uvedenom potvrdení z 09. 05. 2014 oznámilo, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola teda v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórií a žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií. Ani podľa evidenčného materiálu žalobcu, nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola doba služby colníka zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórií funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 25 rokov a 23 dní, a nakoľko žalobca bez zohľadnenia tejto doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (získal 5 rokov a 171 dní obdobia dôchodkového poistenia), bola jeho žiadosť o starobný dôchodok podľa žalovanej zamietnutá správne. Vzhľadom na uvedené, námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu, výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a z toho dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať čl. 33 Dohovoru. Žalovaná prezentovala názor, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Záverom uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným napr. v rozsudku NS SR 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná žalovaná vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
8. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 11. 2019 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 11. 11. 2019, ktorá bola Krajskému súdu v Nitre doručená dňa 12. 11. 2019. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. 11. 2019, ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 04. 09. 2019 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj ich postupom, boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Bol toho názoru, že žalovaná, ktorá bola povinná zrušiť prvostupňové rozhodnutie, konala v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z., keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že sa správny orgán prvého stupňa nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že žalovaná, aj správny orgán prvého stupňa, konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen Najvyšší súd SR, ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba poistenia, podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že správny orgán prvého stupňa a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii, postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku, a nie celkovú dobu poistenia. Žalobca poukázal na listinné dôkazy založené v dávkovom spise, z ktorých je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného
zákona, podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 19. 09. 2015 a jeho celková doba poistenia je 30 rokov a 194 dní (5 rokov a 171 dní + 25 rokov a 23 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), a nie ako uvádza žalovaná, 5 rokov a 123 dní. Žalovaná nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Tento záver žalovanej a aj prvostupňového správneho orgánu vyvracia nakoniec aj osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca považoval za nevyhnutné pripomenúť, že nielen on, ale všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti), boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo k zmenám). Poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, podľa ktorého, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Žalobca okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodla žalovaná aj prvostupňový orgán, vychádzal aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 a tiež na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 a uviedol, že tieto rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom považoval za potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovanej a aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Následne dal do pozornosti viacero rozsudkov, na základe ktorých bol žalovanou priznaný starobný dôchodok. Ďalej uviedol, že medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o ustanovenie § 274 a odvodzovať z toho iný postup pri posudzovaní splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t. j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží žalovaná interpretovať. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Záverom uviedol, že považuje za preukázané, že žalovaná aj správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú judikatúru, vec neposúdili správne ani po skutkovej ani právnej stránke. Navrhol, aby súd po preskúmaní rozhodnutí a posúdení veci, zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 11. 2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 09. 2019 a vec vrátil žalovanej na nové konanie.
IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
9. Vo vyjadrení zo dňa 26. 11. 2019 k žalobe žalovaná zopakovala argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žiadosťou zo dňa 13. 08. 2019 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 08. 08. 2016. Uviedla, že v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, teda 19. septembra 2015. K 19. septembru 2015 žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 5 rokov a 171 dní (1 996 dní) obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Ďalej uviedla, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 09. 05. 2014 bol žalobcovi priznaný od 01. 05. 2000 výsluhový príspevok považovaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov za výsluhový dôchodok, pričom pre nárok mu bola pri jeho priznaní započítaná celková doba výkonu štátnej služby 25 rokov a 23 dní vo funkcii colník, ktorá nebola zaradená do I. ani do II. pracovnej kategórie. Zamestnanie colníka, ktoré žalobca vykonával, nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórií, teda žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pretože celková doba výkonu štátnej služby colníka, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 25 rokov a 23 dní a žalobca bez predmetnej doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá správne. Žalovaná záverom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 17. 12. 2019, v ktorom po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovanej konštatoval, že jej argumentácia je v podstate založená na rovnakých dôvodoch, ako jej rozhodnutie. Bolo by opakovaním toho, čo už žalobca v podanej žalobe uviedol, a preto nepovažoval za potrebné opakovať dôvody uvedené v žalobe. Dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje inak, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím citovaného zákona, ani zákona č. 461/2003 Z. z., nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ust. § 274, o ktoré opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t. j., že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Žalobca je presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v Uznesení sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej argumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom Ústavného súdu. V čom sú všetky veci totožné je to, čo je v celej veci sporné, hodnotenie (posúdenie) celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, vyvracajú argumentáciu žalovanej v celom rozsahu. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR jednoznačným spôsobom dal na vedomie žalovanej, že jej argumentácia právne nemôže obstáť. Žalovaná opakuje neustále tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukazuje (sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04.2 015 a sp. zn. 8So/15/2016 z 28. 02.
2018) neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto, podľa nej, o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Žalobca preto zotrváva na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej aj prvostupňového orgánu za nezákonné. Záverom dal do pozornosti súdu najnovší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018, ktorý v celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovanej, ktorá sa nezmenila ani potom, čo opakovane bola rozsudkami Najvyššieho súdu SR odmietnutá a v ktorých bola žalovaná upozornená na záväznosť rozsudkov.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
11. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. 11. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovanej, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovanej, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 60 ods. 10 vyššie citovaného zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.").
13. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
14. Z administratívneho spisu, ktorý súdu predložila žalovaná súd zistil, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 19. 09. 2015 a k uvedenému dňu získal celkovo 30 rokov a 194 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 09. 05. 20014 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v súlade s § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2, písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to od 01. 07. 2002, pričom mu bola zhodnotená celková doba výkonu štátnej služby 25 rokov a 23 dní. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zo dňa 13. 08. 2019 o priznanie starobného dôchodku od 08. 08. 2019 zamietol a žalovaná napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
15. Žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 13. 08. 2019 zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
16. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež ... „absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“).
18. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike a je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia
a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.
19. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu kategorizáciu funkcie colníka, ktorú žalobca zastával v rámci výkonu služby v rozsahu 25 rokov a 23 dní, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu, ktorú splnil 19. 09. 2015, žalovaná povinná zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí.
20. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo potrebné v konaní pred Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
21. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
22. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.
23. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
24. Správne by preto žalovaná mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému.
25. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“ Správny súd k argumentácii žalovanej, že je možné zohľadniť dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len u tých žiadateľov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (na ktorý poukázal i právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29. 05. 2018) pod sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, z ktorého vyplýva: „Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“.
26. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
27. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby colníka je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.
28. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel), priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.