Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Nt-7-2019.pdf
PDF · 83.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Nt/7/2019
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Michala Vigaša. a prísediacich Ing. Vladimíra Ladzianskeho a Ing. Mgr. Martina Mikloša v trestnej veci odsúdeného Q. F., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.06.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa z a m i e t a návrh odsúdeného Q. F., Z.. XX.XX.XXXX V. X., B. X., Q. XXX/XX na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod spisovou značkou 1T/130/2008.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 29.10.2008 č. k. 1T/130/2008-280, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2010, bol odsúdený Q. F. uznaný vinným zo zločinu lúpeže spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon"), za čo mu bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odsúdeného Q. F. rozsudkom č.k. 2To/39/2009-337 zo dňa 6.5.2010 podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok u Q. F. vo výroku o uloženom súhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj výrok o zrušení trestu z rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.6.2008 sp. zn. 1T/111/2008 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odsúdil Q. F. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne súd zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.6.2008 sp. zn. 1T/111/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2008 vo výroku o uloženom treste odňatia slobody Q.J. F. vo výmere 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Dňa 13.03.2019, v spojení s doplnením návrhu ustanoveným obhajcom zo dňa 23.05.2019, bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/130/2008. Dôvodom podania návrhu na povolenie obnovy konania je to, že predmetné rozhodnutie vo veci samej je v rozpore v časti trestu s rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorým stratila účinnosť časť ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona. Z toho dôsledku by mal byť rozsudok v časti trestu zrušený, pričom obhajoba navrhla vykonanie dôkazov odôvodňujúcich uloženie miernejšieho trestu. V podaní z 29.04.2019 odsúdený uvádza, že na krytí osôb tiež podieľajúcich sa na lúpeži sa podieľalo minimálne tridsať Rómov, a boli k dispozícii aj kamerové záznamy zo Zberne.
Tiež poukázal na inú trestnú činnosť týchto nemenovaných osôb a opäť uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený je privysoký.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak: a/ bol podaný neoprávnenou osobou, b/ smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, c/ ak je obnova konania vylúčená podľa § 395 Trestného poriadku.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Podľa § 402 ods. 1, 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 Trestného poriadku môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 Trestného poriadku môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, tiež v trestnej veci sp. zn. 6Nt/1/2013, spisu sp. zn. 1T/130/2008 dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky obnovy konania.
V danom prípade ide o druhý návrh odsúdeného na obnovu konania v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/130/2008.
Pod sp. zn. 6Nt/1/2013 bolo na Okresnom súde Partizánske vedené konanie o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/130/2008. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3Tos/76/2013-48 z 11.12.2013 súd rozhodujúci o sťažnosti prokurátora proti prvostupňovému uzneseniu č.k. 6Nt/1/2013 z 30.07.2013 rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania smerujúci proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29.10.2008, sp. zn. 1T/130/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.05.2010, sp. zn. 2To/39/2009 zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť "novou skutočnosťou súdu skôr neznámou" v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania "ex lege", t. j. na základe § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Avšak v prípade, ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012, dňa 21. decembra 2012, sa nepoužije. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by totiž boli negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona. Sprísnená trestná sadzba by totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo by nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd by v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona, teda zníženie by sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd by teda mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 i rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013). V takom prípade by sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, nepoužilo, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by na dotknutý prípad nedopadli. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade, v ktorom bol odsúdenému Q. F. vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 29.10.2008, sp. zn. 1T/130/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6.5.2010, sp. zn. 2To/39/2009 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli teda negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože sprísnená trestná sadzba v posudzovanom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pričom súd v pôvodnom konaní mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona v § 188 ods. 2, t. j. pod 7 rokov. Zníženie trestu sa teda neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 T. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, súd v pôvodnom konaní mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest. Vzhľadom na uvedené dôvody odsúdenému v pôvodnom konaní uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa ani v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sa na trest uložený v pôvodnom konaní nevzťahujú.
Súd teda poukazuje na nedôvodnosť návrhu odsúdeného a odôvodnenie rozhodnutia ako v uznesení Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3Tos/76/2013-48 z 11.12.2013, pretože ide o opätovný návrh z tých istých dôvodov. Hoci dôvody uvedené odsúdeným sú rovnaké ako v skôr vedenom konaní o povolenie obnovy konania a existoval by teda dôvod na odmietnutie návrhu na povolenie obnovy konania bez verejného prejedania veci podľa § 402 ods. 2 Tr. por., súd určil termín verejného zasadnutia za účelom zabezpečenia práva na obhajobu odsúdeného v prípade, pokiaľ by sa mal záujem konkrétne vyjadriť k ostatným dôvodom, ktoré len všeobecne uviedol vo svojom podaní z 29.04.2019. Odsúdený sa však na verejné zasadnutie hoci riadne a včas predvolaný nedostavil, súd tak konal v jeho neprítomnosti podľa § 293 ods. 5 Tr. por. Z písomných podaní odsúdeného nevyplývajú žiadne konkrétne a právne relevantné skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom ďalšieho doplnenia dokazovania na účely rozhodovania o návrhu na povolenie konania. Nad rámec jeho podania vyjadrujúc sa k návrhu odsúdeného zo dňa 13.03.2019 súd nezistil dôvod obnovy konania ani vo vzťahu k veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod. sp. zn. 1T/111/2008, pretože v onej veci nebol odsúdenému ukladaný trest za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačnej zásady). Rozsudkom č.k. 1T/111/2008-457 z 25.06.2008, právoplatným dňa 11.07.2008 bol uznaný vinným v bode 1,2 rozsudku zo spáchania pokračovacieho zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ v časti v spojení s § 138 písm. a/ , § 139 ods. 1 písm. e/, § 127 ods. 3 Trestného zákona a bol mu za použitia § 36 písm. j, l. Tr. zák. uložený trest odňatia slobody na 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný sa v tejto veci priznal, skutok oľutoval, nepodal proti rozsudku opravný prostriedok.
Podľa § 398 Tr. poriadku s poukazom na § 272 ods. 3 Tr. poriadku s poukazom na § 394 ods. 1 Tr. poriadku súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania podľa písomného návrhu odsúdeného zo dňa 18.09.2019, pretože tie obhajoba navrhla z dôvodu preskúmania osobných pomerov odsúdeného pre prípad opätovného ukladania trestu, nie sú právne relevantné v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania o to viac, že súd nezistil dôvod obnovy konania ani v časti výroku o treste.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch pracovných dní od oznámenia tohto uznesenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.