Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-3-2020.pdf
PDF · 163.29 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa K. T., I.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky F. T., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. W. XXX/X, Y., T. M., právne zastúpenej JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou z AK Lučenec, Adyho 34 a otca Y. T., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K. XXXX, W., T. M., právne zastúpený AK Neuschlová, s. r. o., Dostojevského rad 5, Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu styku rodičov s maloletou K. T. a o návrhu otca na určenie povinnosti matke na pravidelné informovanie o maloletom dieťati takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky W.. F. T. na zmenu úpravy styku otca Y. T. N. W. X. K. T., I.. XX.XX.XXXX, upravený rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/21/2019-86 zo dňa 13.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/41/2019-211 zo dňa 19.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2019, z a m i e t a .
II. Súd u k l a d á W.. F. T., I.. XX.XX.XXXX, W. W. K. T., I.. XX.XX.XXXX B. B. T. W. Y. T., I.. XX.XX.XXXX, informáciu formou emailovej správy o zdravotnom stave maloletej, o návštevách lekára, o výsledkoch lekárskych vyšetrení, o plánovaných vystúpeniach v materskej škole, o mimoškolských aktivitách a o účasti na výletoch alebo dovolenkách absolvovaných mimo miesta bydliska maloletej vždy k poslednému dňu toho ktorého.
III. V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a .
IV. Súd u k l a d á výchovné opatrenie nad rodičmi maloletého dieťaťa K. T., I.. XX.XX.XXXX F. G. W. W.. F. T., I.. XX.XX.XXXX F. T. Y. T., I.. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi a obnovenia narušenej komunikácie a vytvorenia bezpečného prostredia pre maloletú K. T. O. H. B.O. B. F. B. O. Y., I. U. W. L. XXX/XX, po dobu šesť mesiacov.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa K. T. doručila tunajšiemu súdu dňa 09.01.2020 návrh na zamedzenie stretávania sa otca s maloletou dcérou z dôvodu ohrozenia zdravého psychického vývoja maloletej. Svoj návrh odôvodnila tým, že aj po upozornení kompetentných orgánov ako je Krajský súd v Banskej Bystrici a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci o stresovom období maloletej z dôvodu navštevovania materskej školy od septembra 2019 s prízvukovaní na veľmi veľkú citovú naviazanosť dcéry na matku ako aj na absenciu akéhokoľvek vzťahu otca k maloletej súd rozhodol tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý nepárny víkend v sobotu od 08.30 hod. do 11.00 hod. v prítomnosti matky a v ten istý deň od 16.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky a nasledujúcu nedeľu od 08.30 hod. do
11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18. 00 hod. tiež v neprítomnosti matky. Maloletá navštevuje logopedickú poradňu a tiež má liečbu a úpravu stravy kvôli atopickému ekzému. Po úprave styku maloletej s otcom sa uskutočnili stretnutia počas dvoch víkendov. Prvé stretnutie prebiehalo 21.12.2019 od 08.30 hod. do 11.00 hod. v Y. v prítomnosti matky. Maloletá K. sa zdržiavala pri nej. Keď jej bolo treba ísť na malú potrebu, hanbila sa pred otcom, zavolala matku a šepkala jej do ucha. Taktiež všetky každodenné činnosti počas stretnutia chce maloletá vykonávať len s mamou (piť, obliecť si rukavice, zašnurovať topánky, odložiť veci do batoha a pod.) Druhé stretnutie 21.12.2019 od 16.00 hod. do 18.00 hod. sa po dohovore matky s otcom maloletej neuskutočnilo z dôvodu nepriaznivého počasia. Tretie stretnutie 22.12.2019 od 08.30 hod. do 11.00 hod. prebiehalo bez prítomnosti matky. Matka vzhľadom k nedôvere k otcovi sa bola pozrieť na priebeh stretnutia a, samozrejme z diaľky, ho pozorovala. Dieťa bolo tiché, bez záujmu, utiahnuté. Otec skrátil stretnutie s maloletou o pol hodinu. Štvrté stretnutie 22.12.2019 od 16.00 hod. do 18.00 hod. prebiehalo bez prítomnosti matky. Po príchode dieťaťa domov asi o 15.30 hod. bola maloletá zakríknutá, utiahnutá a plachá. Matke dlho trvalo, kým ju vrátila späť do normálneho stavu. Navyše sa v noci v spánku aj pomočila. Nasledujúce dva týždne matka spozorovala viditeľné zmeny v správaní maloletej. Ešte viac si začala vyžadovať pozornosť matky, mala poruchy spania. Maloletá sa strachuje, že mama pre ňu nepríde, že bude musieť tráviť čas bez nej. Matke dlhý čas trvalo, kým dcérku psychicky stabilizovala. Musí dcéru neustále ubezpečovať o tom, že ju nikdy neopustí. Druhý víkend prebiehal dňa 04.01.2020 od 08.30 hod. do 11.00 hod. v prítomnosti matky v jej bydlisku. Maloletá sa zdržiavala pri matke, otec sa často aj nasilu snažil upriamiť pozornosť maloletej, avšak dieťa si nevyžadovala jeho pozornosť. Z centra dediny až domov niesla matka maloletú na rukách. Stretnutie dňa 04.01.2020 od 16.00 hod. do 11.00 hod. sa po dohovore matky s otcom maloletej neuskutočnilo z dôvodu nepriaznivého počasia a tiež bola maloletá nezdravá. Stretnutie dňa 05.01.2020 od 08.30 hod. do 11.00 hod. prebiehalo v neprítomnosti matky. Tentoraz sestra N.I. G., cestou do obchodu videla priebeh stretnutia maloletej K. s jej otcom. Skonštatovala, že maloletá sa v spoločnosti otca nesmeje, je utiahnutá a pôsobí zmätene. Podľa jej vyjadrenia maloletá šuchala nožičkou do zeme a otec pozeral s nezáujmom do diaľky. Stretnutie 05.01.2020 od 16.00 hod. do 18.00 hod. prebiehalo v neprítomnosti matky. Otec na stretnutie doviedol aj tretiu osobu. Maloletá nemá vytvorený vzťah s otcom a ten miesto toho, aby plynule a nenásilne tvoril vzťah medzi ním a dcérou, vedome zvyšuje stresovú situáciu u maloletej tým, že na stretnutie pozýva cudziu osobu. Maloletá mala po príchode domov doškriabanú tvár. Matka musela maloletú ukľudniť a neskôr pri rozhovore dcéra prezradila, že jej ublížila zlá teta, lebo si nechcela dať čiapku. Maloletá sa v noci zo spánku znovu pomočila. Pritom sa dcéra pomočí výlučne po návrate zo stretnutia s otcom. Všeobecne po návrate zo stretnutia s otcom je maloletá dezorientovaná, zmätená a utiahnutá. Ťažko zaspáva a často sa budí. Navyše po dlhšom rozhovore popri hre maloletá povedala matke, že jej otec zakazuje, aby hovorila, kde boli a s kým bola vonku a že o čom sa rozprávajú. Už len samotný fakt, že otec maloletú donesie domov minimálne o pol hodinu skôr svedčí o tom, že maloletá s ním čas tráviť nechce, dožaduje sa prítomnosti matky a jej prirodzeného stabilného prostredia. Navyše, otec musí maloletú zakaždým zobrať na ruky, aby s ním vôbec išla od matky preč. Otec maloletej sa navyše dožaduje opustenia bydliska matky počas stretnutia s maloletou, pričom samotným súdom je stanovené, aby sa stretnutia uskutočňovali v blízkosti matky vzhľadom na citlivosť maloletej a citlivosť celkovej situácie. Otec to odôvodňuje tým, že „hádam sa nebudem s malou dve hodiny prechádzať po dedine." Matka upriamila pozornosť na nezáujem otca o trávenie času s maloletou a tiež o neakceptovanie potrieb dieťaťa z jeho strany. Podotkla, že ani jeden z príslušníkov otcovej rodiny (starý otec, stará mama z otcovej strany...) nikdy nepreukázali žiadnym spôsobom záujem o maloletú a otec dieťaťa sa začal „zaujímať" o ňu len po podaní žiadosti o rozvod. Ďalším dôkazom o tom, že otec dieťaťa nemá s maloletou vytvorený žiadny vzťah je ten, že otec odmietol návrh súdu aby sa s maloletou prvotne stretával v prítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý mal posúdiť pripravenosť dieťaťa na stretávanie sa v neprítomnosti matky. Na základe týchto skutočností matka uviedla, že žiada o urgentné riešenie zamedzenia styku otca s maloletou K. T.. Otcova prítomnosť maloletej v nijakom smere neprospieva a otec spôsobuje svojim vedome nesprávnym a cieleným konaním psychickú traumu a nezdravý vývoj dieťaťa. Matka oprávnene po týchto udalostiach nemôže otcovi veriť a ani pokladať ho za zodpovednú a psychicky vyrovnanú a spôsobilú osobu na starostlivosť o dieťa. Konanie otca smerom k maloletej je podľa jej názoru nanajvýš nezodpovedné, nezdravé pre psychický, mentálny ale aj fyzický vývoj dieťaťa. Otec uvedené skutočnosti mal vykonať vedome a tým ohroziť zdravý vývoj dieťaťa, čo už má aktuálne viditeľné následky na správaní a fungovaní maloletej.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. zaslal súdu správu zo sociálneho šetrenia v rodine otca zo dňa 24.01.2020. Uviedol, že predchádzajúceho dňa navštívili domácnosť otca bytom K. XXXX, W.. Šetrili bytové a sociálne podmienky. Šetrenie v domácnosti už bolo realizované aj v januári 2018 k rozvodu
manželstva. Bytové podmienky sa nezmenili. Otec býva v dvojposchodovom rodinnom dome v chatovej oblasti W.. Býva spoločne s matkou. Jedná sa o veľmi pekne a čisto zariadenú domácnosť, hygienicky na vysokej úrovni, zariadené moderným a kvalitným nábytkom. Neboli zistené žiadne nedostatky, otec má vytvorené podmienky pre maloletú K.. Dňa 24.1.2020 sa na tunajšie oddelenie dostavil otec a uviedol, že styk s maloletou K. prebieha v mieste bydliska matky a dcéry. Otec čas s dcérou trávi rád, maloletá vôbec nevykazuje známky stresu z jeho prítomnosti. Teší sa, podá mu ruku, bez plaču s ním odchádza. Chodia na prechádzky na vlakovú stanicu, nakoľko v Y. nie je kam ísť, ako napr. na čaj, zákusok. Čas s K. otec trávi vonku. Vyjadrenie matky, že otec sa nebude prechádzať dve hodiny po dedine bolo len z dôvodu, že chcel K. zobrať do mesta Y. na čaj, keďže vonku bola zima a nechcel, aby maloletá prechladla. Dcéru priviezol zo stretnutia skôr (asi 15 minút) z rovnakého dôvodu. Podľa vyjadrenia otca stretnutia s dcérou prebiehajú v poriadku, vzájomne sa tešia so spoločne strávených chvíľ. Nerobí nič, čo by bolo v neprospech dcéry. Ak by plakala, určite by maloletú odviezol matke, nestresoval by ju. Na dcére mu záleží, preto by jej nikdy vedome neublížil. Chce byť súčasťou K. života, chce sa o dcéru starať a matke s výchovou dcéry pomáhať.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zaslal súdu správu z prešetrenia pomerov v rodine matky zo dňa 24.01.2020. Uviedol, že dňa 21.01.2020 bolo vykonané sociálne šetrenie a zároveň bol s matkou vykonaný pohovor. Menovaná obýva rodinný dom v obci Y., ktorého je polovičným vlastníkom, druhú polovicu vlastní jej sestra pani N. G., I.. XX.XX.XXXX. Dom pozostáva z prízemia a dvoch poschodí. Na prízemí sa nachádza letná kuchynka, obývacia izba, špajza, pivnica, technická miestnosť a chodba. Prvé poschodie tvorí spálňa, kuchyňa, obývacia izba, toaleta so sprchovým kútom a chodba. Na prvom poschodí sa nachádza šatník a hlavný vchod do domu. Druhé poschodie domu je tvorené dvomi detskými izbami, kúpeľňou s vaňou a chodbou. Detská izba je zariadená. Domácnosť je vybavená elektrospotrebičmi bežnej potreby. K domu prislúcha veľký dvor so záhradou a dvomi terasami. Náklady na bývanie predstavujú sumu 200,-Eur mesačne. Hygiena domácnosti bola v čase sociálneho šetrenia na veľmi dobrej úrovni. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala maloletá K. so svojou matkou. Počas šetrenia maloletá inicializovala neustálu prítomnosti matky, túlila sa k nej, vyžadovala jej stálu pozornosť a prítomnosť. Na otázky pracovníčok odpovedala len sporadicky, pôsobila hanblivým dojmom. Vykazovala známky veľmi dobrej starostlivosti. V prítomnosti matky bola usmievavá a veselá. Z dôvodu rečovej poruchy jej pracovníčky úradu miestami dobre nerozumeli. Matka maloletej v rozhovore uviedla, že je stále zamestnaná na Mestskom úrade v Y., odbor stratégia a rozvoj mesta s príjmom 1 050,-Eur. Okrem toho poberá prídavok na dieťa v sume 24,95 Eur. Je vlastníčkou osobného motorového automobilu zn. Kia Rio, rok výroby 2009. Zdravotnú starostlivosť maloletému dieťaťu zabezpečuje W.. M.. Maloletá pravidelne navštevuje ambulanciu klinickej logopédie W.. F. Č., je sledovaná v dermatovenerologickej ambulancii W.. W. B. z dôvodu atopického ekzému a raz ročne absolvuje kontroly v Z. na ambulancii detskej kardiológie u W.. F. R.. Na podanom návrhu trvá. Posledné stretnutie otca s mal. K. sa podľa udania matky nerealizovalo z dôvodu, že maloletá bola prechladnutá, mala v moči krv a zvýšené leukocyty. O zdravotnom stave preto informovala otca. Ďalej v rozhovore uviedla, že ona nebude brániť stretávaniu sa dcéry so svojim otcom, avšak z dôvodu, že maloletá sa po stretnutí s otcom, keď s ním bola osamote, začala pomočovať, bola utiahnutá a všimla si, že mala poškrabané líce, čo jej podľa údajov maloletej spôsobila „zlá teta“, lebo si nechcela dať čiapku, bola nútená podať uvedený návrh. Žiada, aby sa stretnutia otca a maloletej realizovali výlučne za jej prítomnosti. Matka ďalej v rozhovore uviedla, že ona je ochotná pracovať na budovaní vzťahu maloletej a otca, avšak postupne. V momentálnej situácii podľa jej slov to nepripadá do úvahy a vonkoncom nie s cudzou, treťou osobou. Zo správy ďalej vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti ako komplex všetkých zložiek, patria obom rodičom od narodenia dieťaťa až do jeho plnoletosti okrem prípadov uvedených v zákone. Zákon predpokladá, že sa obaja rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností dohodnú v záujme maloletého dieťaťa. Ukladá im povinnosť vykonávať tieto práva a povinnosti tak, aby boli v záujme maloletého dieťaťa. Pritom sú rodičia povinní rešpektovať názor dieťaťa s ohľadom na jeho vek a rozumovú a vôľovú vyspelosť. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. umožňuje zásahy do rodičovských práv a povinností v prípade, ak je to nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Iba ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa, je možné vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom. Možnosť zákazu styku otca s maloletým dieťaťom je viazaná na dôsledné a jednoznačné zistenie ohrozenia telesného, duševného zdravia maloletého alebo preukázanie iných skutočností (napr. nevhodný životný príklad, ohrozovanie mravnosti) majúcich zásadný negatívny vplyv na záujem dieťaťa.
Úradu nebolo preukázané, že osobný kontakt maloletého s otcom by bol v rozpore s jeho záujmami. Hlavným účelom styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti s maloletým dieťaťom, je zabezpečenie spoluúčasti toho rodiča na výchove dieťaťa, udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv. Pre objektívne posúdenie tejto odbornej otázky tunajší úrad navrhuje prizvať znalca psychológa, ktorý vyšetrí maloletú a jej rodičov. V závere svojho znaleckého posudku jednoznačne uvedie či odporučí alebo nie zamedzenie stretávania sa otca s maloletou K.. Vzhľadom na to, ak matka netrvá na zamedzení stretávania sa otca s maloletou, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Y. vzhľadom na zistené skutočnosti odporúča upraviť styk otca s maloletou tak, že otec maloletej sa s maloletou K. bude stretávať každý nepárny víkend za prítomnosti matky. S prihliadnutím na vek a momentálnu naviazanosť na matku by bolo vhodné, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky z dôvodu, ktorý udáva matka vo svojom návrhu. Nakoľko maloletá je vystavená stresovým situáciám pokiaľ je bez prítomnosti matky so svojim otcom, dochádza k jej pomočovaniu, nie je v súčasnom období vhodné pre jej zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin takto upravený styk. Úrad práce je toho názoru, že styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré patria bez rozdielu každému rodičovi, nepopierajúc právo otca podieľať sa na výchove, avšak v tomto prípade vzťah otca a maloletej treba ešte stále postupne budovať a pracovať na ňom. Toto budovanie vzťahu potrebuje adekvátny časový priestor a je k nemu potrebná správna komunikácia medzi oboma rodičmi.
4. Právny zástupca otca zaslal súdu vyjadrenie k návrhu matky zo dňa 10.03.2020 v ktorom uviedol, že otec s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko v záujme maloletej nie je bezdôvodné obmedzenie kontaktu s druhým rodičom, t. j. s otcom. Matka napriek tomu, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol vo veci iba dňa 19.11.2019, ktorý rozsudok otec obdržal dňa 28.11.2019, už podaním zo dňa 9.1.2020, t. j. po ani nie po dvoch mesiacoch od rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici chce obmedziť jeho styk s dcérou. Matka aj týmto návrhom iba potvrdzuje, že jej záujmom nie je zachovanie práva mal. K. na vzťahu k obidvom rodičom. Práve naopak. Na strane matky je zjavná tendencia vytvárať prekážky pri realizácii stretnutí otca s mal. dcérou, pričom sleduje jediný záujem, a to znemožniť otcovi, najmä však mal. K., právo na priaznivé budovanie a zachovanie jej vzťahu k obom rodičom. Matka za týmto účelom uvádza nielen účelové, ale aj priam absurdné argumenty, pričom aj z jej podania je zrejmé, že matka síce umožnila otcovi kontakt s maloletou K. dňa 22.12.2019 bez svojej prítomnosti, ale zrejme mala potrebu tento kontakt otca s mal. K. suprevidovať. Taktiež počas realizácie stretnutia otca s mal. dcérou dňa 5.1.2019 otcovi umožnila stretnutie v jej neprítomnosti, ale toto stretnutie bolo supervidované „náhodnou“ okoloidúcou sestrou N. G.. Vzhľadom na opis matky, ako údajne reagovala mal. K., ktorá pôsobila v obidvoch uvedených prípadoch podľa jej vyjadrení „utiahnuto“, otec sa dokonca „pozeral do diaľky s nezáujmom“ si dovolí uviesť, že matka okrem zrejmých účelových fabulácií pôsobí vo vzťahu otec dcéra deštruktívne s cieľom narušiť citové väzby medzi otcom a maloletou K.. Maloletej matka svojím aktívnym prístupom, vrátane nerešpektovania súdneho rozhodnutia, (keďže otcovi neumožňuje kontakt s mal. dcérou argumentujúc neustále ďalšími prekážkami) narúša vzťah s otcom. Snaha matky o to, aby u maloletej bolo rešpektované právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, nie je úprimná. Matka túto snahu iba deklaruje. Reálne však podniká kroky, ktoré sú v príkrom rozpore so záujmami maloletej. Prístup matky vyhodnotil aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol: „ Z postoja matky je zrejmé, že hoci prezentuje svoju vôľu a snahu o utváranie podmienok pre vybudovanie plnohodnotného vzťahu medzi otcom a dcérou, prakticky však nevyužíva možnosti a priestor pre vytváranie a udržiavanie a prehlbovanie vzťahu otca s dieťaťom, ktorý sa aj v súčasnosti núka a ktorý priniesli okolnosti bežného života“ (str. 12). Otec sa plne sa stotožňuje s odôvodnením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý okrem iného uviedol: že „nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť svoje rozhodnutie.“ Vo vzťahu k tvrdeniam matky dáva do pozornosti súdu, že matkou aktuálne uvádzané účelové argumenty prezentovala už v predchádzajúcom konaní, kedy tiež tvrdila, že u mal. K. „vo fyzickej rovine došlo k regresu na nižší vývojový stupeň, čo je adekvátne súčasnej záťaži a prejavuje sa „žvatlavosťou“ reči a nočným pomočovaním.“ Matka umožnila otcovi stretnutie s mal.
K. bez svojej prítomnosti iba dvakrát a hneď následne iniciovala konanie o obmedzenie styku otca s maloletou. Matka aktuálne neumožňuje stretnutie s mal. dcérou v súlade so súdnym rozhodnutím. Pokiaľ sa zrealizovalo stretnutie, matka nielenže trvala na svojej prítomnosti, ale tiež určovala, kde sa stretnutie môže realizovať, nehovoriac o snahe matky zúžiť časový rozsah stretnutia a nevhodnom zasahovaní do komunikácie rodičov zo strany sestrinej matky v snahe vyvolať konflikt v prítomnosti mal. K.. Otec o uvedenom informoval aj kolízneho opatrovníka prostredníctvom ÚPSVaR B.. Ako uviedol otec už v predchádzajúcom konaní, matka zrejme použije akýkoľvek, aj absurdný argument, aby dosiahla bezdôvodné obmedzenie kontaktu otca s mal. dcérou. Matka ako preferenčný rodič doslova zneužíva to, že maloletá K. je zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom opomína reflektovať primárne na záujem maloletej. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že matka nielenže nemá záujem na tom, aby sa otec spolupodieľal na výchove dcéry, ale v snahe vytesniť otca so života maloletej matka považuje za prirodzené, že si osobuje právo rozhodovať aj o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej Hany, pričom navyše odmieta otcovi poskytnúť základné informácie, ako ktorú materskú školu jeho dcéra navštevuje alebo kto je jej ošetrujúcim lekárom. Podotýka, že výber či už materskej školy alebo ošetrujúceho lekára matka s otcom nepovažovala za potrebné konzultovať. Matka, na žiadosti otca, aby mu poskytla informácie nereflektuje, prípadne mu oznámi, že si to má sám zistiť. Už len na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že matka vôbec nereflektuje na základné právo maloletej K., a to právo na zachovanie rovnocenného vzťahu so svojimi rodičmi ako aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov a že jej záujmom vytesniť otca zo života maloletej práve obmedzovaním kontaktu otca s dcérou. Má za to, že v danom prípade otec jednoznačne preukázal svoj skutočný a úprimný záujem o dcéru, s ktorou chce v rámci možností, ktoré sú, žiaľ, limitované vzdialenosťou jeho bydliska a bydliska matky a maloletej K., stráviť maximum času. Maloletá už nie je v takom veku, že by bez prítomnosti matky bol ohrozený jej telesný či duševný vývoj. Pre otca je dcéra na prvom mieste a chce si s ňou budovať silné citové puto. Maloletá K. na jeho prítomnosť reaguje pozitívne, teší sa vždy, keď príde, a otec má za to, že je medzi nimi vytvorená silná citová väzba. Je viac ako zrejmé, že neexistuje žiaden racionálny dôvod, aby bol otec pri realizácii styku s mal. dcérou odkázaný na prítomnosť matky. Na strane otca neexistuje žiadna prekážka, na základe ktorej by mal byť jeho kontakt s dcérou bezdôvodne obmedzovaný. Nakoľko matka neustále spochybňuje u otca jeho rodičovské kompetencie, otec oslovil B.. V. W., poradenského psychológa a psychoterapeuta pre deti a dospelých, ktorej „Správu zo psychologického vyšetrenia“ zo dňa 24.2.2020 v prílohe predložil. Aj z tejto správy je zrejme, že otec „je k svojej dcére viazaný úprimným, autentickým a vrelým vzťahom. Na základe psychologického vyšetrenia odborníčka nenachádzala nič, čo by otca z hľadiska jeho osobnostnej výbavy spochybňovala v jeho rodičovskej kompetencii.“ Z celého kontextu návrhu matky je zrejmé, že je to práve matka, kto má zrejmý problém akceptovať otca ako rovnocenného rodiča a že iniciovaním tohto konania iba potvrdzuje, že zrejme nie je schopná konať s ohľadom na najlepší záujem maloletej K.. S poukazom vyššie uvedené navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania návrh matky ako nedôvodný zamietol.
5. Dňa 29.04.2020 otec maloletej K. T. doručil tunajšiemu súdu návrh o na určenie povinnosti matky na pravidelné informovanie o maloletom dieťati, ktorý návrh bol vedený pod sp.zn. 11P/26/2020.
6. Nakoľko na tunajšom súde prebiehali medzi tými istými účastníkmi súčasne dve konania vedené pod sp. zn. 21P/3/2020 a pod sp. zn. 11P/26/2020, v ktorých sa matka domáha zamedzenia stretávania sa otca s maloletou K. T. a otec sa domáha určenie povinnosti matke na pravidelné informovanie o maloletej Hane a obidve konania začali na tunajšom súde a týkajú sa tých istých účastníkov konania, v záujme hospodárnosti konania bolo rozhodnuté uznesením č. k. 21P/3/2020-90 zo dňa 11.05.2020 o spojení vyššie označených súdnych konaní na spoločné konanie a rozhodnutie, ktoré konanie sa ďalej vedie pod spoločnou spisovou značkou 21P/3/2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2020.
7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie.
8. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že mení podaný návrh matky v tom smere, že matka sa nedožaduje zákazu styku otca s dieťaťom, ale len zmeny styku, aby styk dieťaťa bol povolený v prítomnosti matky. V tejto súvislosti doručila súdu vyjadrenie správy z poradenského sedenia zo dňa 03.03.2020. Vzhľadom k tomu, že zo správy zo šetrenia vyplýva, že dieťa je natoľko viazané na matku, že styk s otcom bez prítomnosti matky má na neho negatívny vplyv, žiadala upraviť styk tak, aby sa dieťa mohlo stretávať s otcom, ale len v prítomnosti matky a to každú párnu sobotu od 09.30 hod. do 11.30 hod. a od 16.00 hod. do 18.30 hod.. K miestu styku sa vyjadrí dodatočne. K návrhu otca, aby mu bolo poskytnuté právo byť pravidelne informovaný o maloletej uviedla, že tento návrh nie je dôvodný,
nakoľko otec je pravidelne informovaný o dcére jednak komunikáciou s matkou ako aj na súdnych pojednávaniach. Pojednávanie síce bolo pred dlhšou dobou, ale dodáva, že matka bola informovaná zo strany pediatra, že jej nemôže dodať písomnú správu o dieťati a preto ani matka nemôže poslať správu o zdravotnom stave dcéry otcovi. Matka je ochotná na dotaz otca poskytnúť informácie o dcére. Predložila súdu správy od W.. B. F. W.. M.Í. z ktorých vyplýva, že dieťa má oslabenú imunitu. Keďže otec je dostatočne informovaný o všetkom, čo sa týka maloletej, navrhuje návrh otca o poskytovanie informácií zamietnuť. Poukazuje na to, že matka tvrdí, že je šikanovaná zo strany otca. Ten žiadal, aby si zriadila systém WhatsApp, aby mohol telefonovať s maloletou, keď to matka zriadila, otec chcel už iný systém a podobne. Matka umožňuje dieťaťu telefonicky komunikovať s otcom. Problém je ale ten, že dieťa nevydrží dlho, odíde, čo otec nechce akceptovať. Matka bola ústretová, navrhla otcovi, že styk môže realizovať kedykoľvek podľa dohody. Chce uviesť, že niektoré vyjadrenia oboch účastníkov, kde sa odvolávajú na to, čo povedal to ten druhý, nepovažujem za relevantné. Sú tu emócie na oboch stranách, takže niektoré vyjadrenia môžu byť emotívne, preto nepristúpi k tomu, aby všetky tvrdenia otca komentovala, lebo je to bezúčelné. Je totiž evidentné, že keď jeden z účastníkov povie niečo, druhý to bude popiera. Domáha sa len argumentácie krajského súdu v bode 28, že je potrebné separáciu dieťaťa riešiť postupne, čo vyplýva aj zo správy, ktorú matka predložila. Táto je preto zbytočne napádaná otcom. Nesúhlasí s formuláciou, aby matka podávala správy o “aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej“, pretože vzniká otázka, čo je mimoriadna správa. Záverom uviedla, že matka súhlasí aj so stykom v nedeľou od 09.30 hod. do 12.00 hod., avšak vždy len za prítomnosti matky.
9. Matka W.. F. T. na pojednávaní uviedla, že podala návrh na úpravu styku otca s dcérou. Predovšetkým chce ale zdôrazniť, že sa vždy snažila s otcom dieťaťa dohodnúť. Chcela všetko riešiť v záujme dieťaťa, ale styk s otcom bol problematický. Z lekárskych správ o maloletej vyplýva, že jej dcéra je chorá, má slabú imunitu, preto na tieto veci treba prihliadať. Návrh podala predovšetkým z toho dôvodu, že ako rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, že sa otec mohol stýkať s dieťaťom každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu v jej neprítomnosti, tak ihneď po prvom styku videla zmenu na dieťati. Pôsobilo dezorientovane, celkovo bolo iné, nervózne a zbadala, že styk v prítomnosti otca na dcéru zle vplýva, dokonca sa začala pomočovať. Vplyvom jej opatery sa situácia upravila, avšak až do ďalšieho párneho týždňa, kedy sa zase uskutočnil styk s otcom a celé sa to začalo opakovať. Maloletá bola plačlivá a dezorientovaná. Preto navštívila psychológa. Tieto problémy s maloletou nespozorovala u nej v minulosti, len od tejto doby, ako bol takto upravený styk otca s dieťaťom. Taktiež otec žiadal o úpravu styku v čase, keď maloletá začala chodiť od septembra do škôlky a už škôlka bola pre ňu veľká zmena, pretože je na ňu ako matku silne naviazaná, ale toto ešte nejako prekonali. Vysvetľovala dcére, že vždy pre ňu poobede príde a ona si na tento systém zvykla. Už vtedy bola maloletá plačlivá, ale nepomočovala sa, nebolo to také zlé, ako keď sa realizoval styk otca s dieťaťom bez jej prítomnosti. Dieťa začalo chodiť do škôlky od septembra a rozsudok bol vynesený v novembri, kedy sa začal realizovať styk takouto formou. Ona hovorila, že nemá žiaden problém otcovi umožniť styk s dcérou, dokonca navrhovala, že nemusí byť styk súdom upravený, ale musí byť rozhodne len v jej prítomnosti, pretože to robí v záujme dieťaťa, ktoré je na ňu veľmi silne naviazané. Ešte raz zdôrazňuje, že je pravdou, že keď dieťa začalo chodiť do škôlky, boli problémy, pretože dieťa muselo byť bez nej, ale nie také vážne, ako keď sa začala stýkať s otcom v jej neprítomnosti. Poukazuje na to, že otec rieši túto situáciu účelovo, hoci v minulosti o dieťa záujem nemal. Keď žili spolu ako manželia, vôbec sa o dieťa nestaral a rozviedli sa preto, že ju otec dieťaťa psychicky týral, aj ju fyzicky napadol. Potom sa otec rok o dieťa nezaujímal. Po rozvode ona sama s dcérou chodievala do bydliska otca do W., vtedy otec dcéru vídaval, ale keď tam prestala chodiť, otec sa o polroka o maloletú nezaujímal. Vadí jej, že jej dieťa povedalo, že otec mu zakázal ju informovať ju o ich spoločnom pobyte. Toto považuje za manipuláciu. Ona otca o dieťati informuje, aj teraz mu vravela, že ide s ňou k alergologičke a pýtala sa ho, či aj on netrpí alergiami k vôli rodinnej anamnéze choroby. Informovala ho o všetkých lekároch, ku ktorým chodí, o imunologičke, pediatričke, kardiologičke, zubnom lekárovi a logopedičke a otec dobre vie, že sa môže aj sám lekárov pýtať na dieťa. Navyše u kardiológa v Bratislave boli spolu s otcom. Aj pediatričkou W.. M. jej povedala, že ona správy o dieťati nedá ani jej, a teda ich nemôže dať ani ona otcovi, ale ak otec má záujem, môže sa telefonicky informovať, čo otec nerobil a nerobí. Rovnako ju informovali v škôlke. Cez koronavírus umožnila otcovi komunikovať s dieťaťom prostredníctvom videokonferencie, tam bol však problém, že dieťa je malé a takto nevydrží udržať dlhší kontakt. Cez koronavírusu sám otec bol ten, čo napísal, že jeden víkend nepríde, ďalší víkend dieťa ochorelo. Dnes sa styk znova realizuje. Tvrdí, že otcovi nikdy neupierala právo informovanosti a vychádzala mu vždy v ústrety, len nemôže vždy robiť to, čo si práve želá otec. Mal by sa prejaviť aj on, mal by mať záujem informovať sa aj on sám u odborníkov, v škôlke a podobne, čo nerobí. Otec sa vždy obracia len na rôzne orgány ako úrad práce a podobne. Dieťa navštevuje W. Š.
I. B. U. O. Y.. Je pravdou, že sa otca nepýtala, do akej škôlky dieťa zapíše, ale systém je ten, že musela podať žiadosť do viacerých škôlok, lebo je problém s umiestnením dieťaťa. Nežiadala ani súhlas, aby sa mohla zúčastniť sedenia u psychologičky, ktorá spisovala ňou predloženú správu z poradenského sedenia, pretože to bola akútna situácia a vyplývala z problémov, ktoré mala maloletá po styku s otcom. Nepamätá si, kedy boli u psychologičky, to sa nedá pamätať, takže k tomu sa vyjadriť nevie. S maloletou boli u pani psychologičky dvakrát, správa bola napísaná druhom sedení. Pani psychologička vykonala sedenie s maloletou v jej prítomnosti, aj bez nej.
10. Právna zástupkyňa otca uviedla, že trvá na podanom návrhu v otázke poskytovania informácií otcovi ako aj na dôvodoch, ktoré sú tam popísané. Aj vyjadrenie matky svedčí o jednoznačnej účelovosti jej tvrdení a kontroverznosti. Je zrejmé, že matka pôsobí ako obmedzujúci faktor, ktorý nemá záujem, aby otec pokračoval v styku s dieťaťom. V tejto súvislosti chce poukázať na závažný dôkaz, že matka na cielené dotazy súdu, ako sa maloletá správala, keď musela chodiť do škôlky, aké mala problémy, keď nemohla byť v jej prítomnosti uviedla, že dieťa malo problémy, ale nebolo to také závažné. Avšak v súčasnosti po styku s otcom v jej neprítomnosti dochádza k vážnym zmenám na psychike dieťaťa, dochádza dokonca k pomočovaniu. Na druhej strane ešte počas konania o úpravu styku vo veci 21P/21/2019 matka uviedla v písomnom podaní zo dňa 31.09.2019, že: „maloletá sa nachádza v akútnej záťaži, ktorá preťažuje jej nezrelú nervovú sústavu, pretože nastúpila do predškolského zariadenia a prechádza adaptačnou fázou. Toto sa prejavuje zvýšenou podráždenosťou, precitlivenosťou a upätosťou na matku. Vo fyzickej rovine došlo k regresu na nižší vývojový stupeň. Prejavuje sa to žvatlavosťou reči a nočným pomočovaním, preto je podstatné, aby vzťahová osoba, matka, suplovala nateraz všetky emočné potreby dieťaťa“. Toto je podanie matky, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici 01.10.2019 v odvolacom konaní k sp. zn. 14CoP/41/2019. Čiže je zrejmé, že tie isté argumenty matka teraz zrazu spája s osobou otca. Z uvedených dôvodov tvrdí, že matka nikdy nebola ústretová a jej konanie bolo len kontraproduktívne. Napríklad nikdy nedovolila, aby sa dieťa stretlo s otcom v náhradnom termíne. Veď chodila za svojimi rodičmi do W., kde býva aj otec a nikdy otcovi nedala na vedomie, že je tam. Predložila posudok od psychológa. ktorého však vybrala matka a ktorý vykonal sedenie bez prítomnosti otca, bez toho, aby otec o tom bol informovaný a zrejme tento posudok potom kopíruje potreby matky. Otec nemohol nekonzultovať s matkou výber škôlky a ani nič podstatného. Tvrdí, že len teraz sa otec dozvedá o viacerých odborných lekároch, ktorých dieťa navštevuje, pretože o nich nevedel, kým na súde matka predložila lekárske správy. Zaujímavé je, že matka bráni v styku otca s dieťaťom bez jej prítomnosti, že je to škodlivé pre dieťa, avšak sa dieťa bez problémov môže stýkať so svojou starou matkou v neprítomnosti matky. Matka si jednoducho vynucuje svoju prítomnosti aj vtedy, keď sa otec kontaktuje s dieťaťom, vyvoláva problémy, hoci dieťa sa na otca teší a užíva si s ním. Povie aj príklad. Stará matka vtedy, keď dieťa malo byť samo s otcom, prišla s autom a zobrala maloletú povoziť sa, čiže zobrala ju otcovi, skrátila mu tým čas styku. Čiže rodina účelovo koná tak, aby otec bol obmedzovaný v styku. Poukazuje aj na bod 28 rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v tejto veci rozšíril styk, voči čomu teraz matka brojí a ktorým rozsudkom bolo skonštatované, že práve osobnosť matky je tá, ktorá brzdí realizáciu styku otca s dieťaťom, a preto je žiaduce aj vzhľadom na vek maloletej upúšťať postupne od realizácii styku otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Matka je teda potenciálnym faktorom, ktorý dieťa v prirodzenom spontánnom prejave voči otcovi môže brzdiť. Čo sa týka obdobia vírusu Covid-19 je pravdou, že otec sám od prvej návštevy cez víkend upustil, pretože sa jednoducho nevedelo, čo bude, aká je situácia, bol chaos v štáte, každý mal strach, takže otec radšej takto reagoval, avšak potom už záujem o styk mal. Matka tvrdí, že dieťa nechcelo komunikovať s otcom. Toto malo byť pred dlhšou dobou, keď dieťa bolo podstatne mladšie, pritom dnes matka hovorí, že dieťa pri videokonferencii neustále odbieha. Prečo teda tvrdí, že dieťa nechcelo komunikovať cez WhatsApp, keď bolo podstatne mladšie ako dnes, keď má už skoro štyri roky a toto vytýka otcovi. Aj videokonferencia sa začala uskutočňovať po intervencii úradu práce a to po tom, čo otec podal návrh na intervenciu. Matka si vynucuje svoju prítomnosť pri stretnutí otca a s maloletou, napr. 24. mája 2020 sa počas styku vypytovala otca, že čo narozprával dcére, čo je len skomplikovaním situácie, pretože otec nemieni pri styku s dieťaťom riešiť matku. Bol aj prípad, keď otec bol s dieťaťom a do celej situácie sa zapájala matkina matka z balkóna. Žiada vyhovieť návrhu o povinnosti informovania otca matkou a zamietnuť návrh matky aj na zákaz styku a aj na to, aby sa menila úprava styku. Tvrdí, že nie je možné, aby sa otec len cez lekárov a na súdnych konaniach dozvedával o zdravotnom stave dieťa. Poukazuje na text SMS komunikácie rodičov, kedy matky nedala odpoveď otcovi na jeho dotaz. Správu od psychologičky predloženú na dnešnom pojednávaní považuje za tendenčnú, navyše neprofesionálnu, pretože pani psychologička vôbec nevyšetrila otca, resp. s ním ani nehovorila, čiže nemohla dospieť k niektorým záverom. Navyše zo správy napríklad nevyplýva ani taká formálna skutočnosť, koľkokrát bola matka
na návšteve u psychológa a podobne. V správe je napríklad uvedené, že dieťa sa nepomočuje, čo je v rozpore s tým, čo matka písala na krajský súd v rámci vyjadrenia k odvolaniu. Domnieva sa, že hlavný problém je v tom, že separácia je potrebná, vedia to všetci, ale matka toto vôbec nepodporuje, takže k nej nikdy ani nemusí dôjsť, resp. len po veľmi dlhej dobe. Toto jasne vyplýva zo všetkých podaní matky, čo aj krajský súd svojím spôsobom vyjadril a podrobne odôvodnil, čiže aj on podchytil túto významnú okolnosť. Preto namieta správu ohľadom dieťaťa, lebo táto je svojím spôsobom veľmi tendenčná a obsahuje bezobsažné vyjadrenia, že napr. maloletá má psychické problémy, dôsledkom čoho je jej pomočovanie. Nikde sa však nepíše, že sa to deje vplyvom styku s otcom. Tiež poukazuje na to, že správa hovorí, že pre dieťa je ťažké znášať naraz dve také záťaže ako je aj škôlka a styk s otcom, avšak do škôlky dieťa chodí od 1. septembra, takže hovoriť o dvojitej záťaži v decembri a v januári je podľa nej neadekvátne. Preto žiada, aby súd zamietol návrh matky a naopak rozhodol o návrhu ohľadne poskytovania informácie o dieťati otcovi. Informácie o dcére požaduje otec písomne, ale stačí aj formou emailu prostredníctvom internetu. Čo sa týka lekárskych správa, žiada každú, ktorú matka dostane k dispozícii preskenovať a poslať otcovi.
11. Otec Y. T. uviedol, že nemá žiaden iný cieľ, len to, aby mohol stráviť čas so svojou maloletou dcérou, podieľať sa na jej výchove aby vedela, že má oboch rodičov, ktorí ju rovnako ľúbia, teda, že má matku aj otca. On tiež nie je rád, že vec musí riešiť súdnou cestou, ale inú možnosť nemá. Podával tento návrh na poskytovanie informácií potom, keď sa dva mesiace nedostal k dcére ani prostredníctvom videokonferencie. Aj on by chcel prirodzenejší, normálnejší spôsob riešenia situácie s dcérou, nie cez súd, ale sa nemohol dívať na to, aby prišiel o dcéru alebo aby ju nemal. Chce uviesť, že keď sa uskutočnil prvý styk bez matky, nebol žiaden problém, dieťa mu dalo ruku, išli na prechádzku, má o tom videá, fotky, ale nechce to používať ako dôkaz, pretože sú pre jeho potrebu, pre radosť, pre jeho rodičov a podobne. On nikdy nechcel nič naviac, odovzdal dieťa matke načas, dokonca raz, keď bola zima, tak ju vrátil o 15 minút skôr, aby nemala problém, všetko akceptoval, ale chce, aby neboli upreté jeho práva, čo sú vlastne aj práva dieťaťa. Chce, aby sa zabudlo na to, čo bolo v minulosti a riešili sa len potreby dieťaťa. Súhlasí so všetkým, čo podrobne popísala jeho právna zástupkyňa. Chce len doplniť jej vyjadrenie. Upresňuje, že preto žiadal, aby sa mohol stýkal s maloletou sám, lebo keď bola prítomná matka, vždy s tým vznikli problémy, lebo matka zasahovala do ich rozhovoru. Napríklad mali mať konanie o vyporiadanie BSM a matka sa pred dcérou začala vypytovať na to, čo bude na pojednávaní navrhovať a pod.. Dňa 23. mája 2020 napríklad doniesol maloletej bicykel a matka hneď s despektom povedala, že bicykel nie je nový. Nechápe, prečo matka takto hovorí a znevažuje všetko, čo on donesie alebo vykoná. Toto popisuje len preto, aby bolo zjavné, že matka zasahuje do jeho vzťahu s dcérou. K veci ďalej uviedol, že krajský súd rozhodol v decembri a potom mali s dcérou dve stretnutia, ktoré sa konali už v zmysle rozsudku krajského súdu, teda v neprítomnosti matky. Potom nasledoval víkend, keď bol koronavírus. Vtedy on sám oznámil, že nepríde, lebo situácia bola neprehľadná. O dva týždne na, keď chcel prísť, mu matka oznámila, že dieťa je choré a potom sa cez koronavírus nestretli. Obnovili sa styky 9. mája a 23. mája, kedy už mohol prísť, ale styk mu matka umožnila len v jej prítomnosti. Matka teda nerešpektuje rozsudok krajského súdu, pretože mu oznámila, že ona podala nový návrh a už mu nedovolí, aby sa stýkal s maloletou v jej neprítomnosti. Pri návšteve 24. mája sa napríklad odohral rozhovor, že matka sa začala vypytovať, čo maloletej v predchádzajúci deň rozprával, že bude len s ním a nie s ňou ako s matkou. On sa snažil toto matke vyvrátiť, že takéto tvrdenie by nikdy nevyslovil a ona mu povedala: „tak odteraz sa skončili všetky tvoje benefity ako napr. telefonovanie a videohovory s dcérou“. Odvtedy si netelefonujú. Potvrdzuje, že aj videokonferencia sa mohla uskutočniť len po intervencii úradu práce. Čiže len tie dva víkendy potom, keď rozhodol krajský súd, matka rešpektovala súdom upravený styk uskutočnený v neprítomnosti matky. Kontakty sa uskutočňovali tak, že po príchode mu maloletá podala ruku a išli bez problémov spolu. Dcéra ani raz nezaplakala, hrala sa, spievala mu, robili stopy do snehu, ktorý napadol. Udialo sa to vždy v dedine, pretože matka na jeho dotaz, či by si mohol odviesť maloletú napr. do parku na čaj a podobne, s tým nesúhlasila, čiže sa mohli prechádzať len v dedine, ale aj tak boli spokojní. Prvý víkend bol s dieťaťom sám, na druhý prišla s ním jeho priateľka, ktorá však do ničoho nezasahovala, len robila videá a fotky. Menovaná bola s ním aj v sobotu aj v nedeľu.
12. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby malo právo na vzťah a styk s oboma rodičmi a aby bolo vychované v šťastnom a harmonickom prostredí. V tomto smere existuje nedorozumenie medzi rodičmi a v zásade to je základom všetkých problémov, preto navrhuje, aby bolo uložené výchovné opatrenie za účelom účasti oboch rodičov na sedení v Centre pedagogickopsychologického poradenstva v Y., U. L.. Keďže matka modifikovala návrh na zákaz styku, nemá ďalšie návrhy ani vyjadrenia.
13. Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, správami kolízneho opatrovníka, vyjadrením otca k návrhu matky, úradnými záznamami ÚPSVaR B., SMS komunikáciou, správou zo psychologického vyšetrenia zo dňa 24.02.2020, žiadosťou otca o sociálnoprávnu intervenciu, správou z poradenského sedenia, lekárskymi správami, žiadosťou o sociálnoprávnu intervenciu ako aj s pripojenými spismi Okresného súdu Lučenec 21P/21/2019 a 11P/26/2020.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo rodičov maloletej K. T. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 12P/228/2017-76 zo dňa 20.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.03.2018. Súd uvedeným rozhodnutím schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej K., ktorá bola na čas po rozvode rodičov zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo na jej zastupovanie a správu majetku budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi bolo určené výživné vo výške 250,-Eur mesačne k rukám matky. Styk otca s maloletou upravený nebol.
15. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/21/2019-86 zo dňa 13.05.2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/41/2019-211 zo dňa 19.11.2019 súd na návrh otca upravil jeho styk s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 08.30 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky a ďalej v neprítomnosti matky poobede od 16.00 hod. do 18.00 hod. a za rovnakých okolností nasledujúcu nedeľu od 08.30 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod..
16. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.11.2019. Už dňa 07.01.2020 matka podala návrh, ktorý bol súdu doručený 09.01.2020 a ktorým sa domáhala zákazu styku otca s maloletou K. T.. Matka v návrhu popísala stretnutia otca s maloletou a odôvodnila ho zhoršením zdravotného stavu dieťaťa a to nočným pomočovaním, poruchami spánku, ale aj necitlivým zaobchádzaním otcovej priateľky s maloletou a snahou otca maloletú ovplyvňovať.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 28 odsek 2 cit. zák., rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
22. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kedy matka v zastúpení právnou zástupkyňou navrhla zmenu žaloby, ktorým navrhla zúžiť styk otca s maloletou len na každú párnu sobotu aj to od 09.30 hod. do 11.30 hod. a od 16.00 hod. do 18.30 hod. a následne v priebehu konania matka súhlasila aj so stykom otca v nasledujúcu nedeľu od 09.30 hod. do 12.00 hod.. Toto všetko však za prítomnosti matky. Matka ako
aj jej právna zástupkyňa podrobne popísali dôvody zmeny úpravy styku, kedy argumentovali v zásade tým, že dieťa je na matku silne naviazané, a preto styk s otcom bez matky nemá na neho dobrý vplyv. Uvedené má preukazovať skutočnosť, že dieťa sa po styku s otcom v neprítomnosti matky začalo v noci pomočovať, bolo dezorientované, nervózne, preto navštívila psychológa, ktorý konštatoval, že je nutné jeho separáciu zabezpečiť postupne. V súčasnej dobe matka považuje styk dieťaťa s otcom bez jej prítomnosti za predčasne traumatizujúce pre dieťa, ktoré sa musí vysporiadať s tým, že chodí do škôlky a je tak oddelené od nej. Maloletá podľa vyjadrenia matky je totiž silne na ňu citovo viazaná a má slabú imunitu, na čo treba tiež prihliadnuť. Otec a jeho právna zástupkyňa uvedené skutočnosti rozporovali a poukazovali na to, že sa dieťa pri styku s otcom dobre cíti aj v neprítomnosti matky a práve naopak, matka celý styk kontroluje aj prostredníctvom svojej rodiny a pri styku v jej prítomnosti sa snaží komunikovať s otcom, čím znemožňuje nadviazanie bližšieho vzťahu otca s dcérou. Rozporovali aj predloženú správu z poradenského sedenia predloženú matkou a tiež poukázali na to, že matka v súčasnej dobe bráni styku otca s dcérou v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia.
23. Súd prevedeným dokazovaním dospel k záveru, že návrh matky čo sa týka zmeny úpravy styku nie je dôvodný. V prvom rade je zrejmé, že napriek tomu, že k právoplatnej úprave styku otca s dcérou došlo rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/21/2019-86 zo dňa 13.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/41/2019-211 zo dňa 19.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.11.2019, súdom upravený styk otca s maloletou v prevažnej miere bez prítomnosti matky mohol prebehnúť iba dva víkendy. Počas tohto styku nedošlo k žiadnej takej skutočnosti, ktorá by preukázala, že vplyv otca na maloletú je v rozpore s jej záujmami. Jednak išlo len o niekoľko hodín a navyše z vyjadrenia matky nevyplývali žiadne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť jej návrhu. Matkou prezentované skutočnosti, že dieťa sa pomočuje a je nervózne, precitlivené, uvádzala matka aj v súvislosti s nástupom dieťaťa do škôlky, pričom v súčasnej dobe tvrdí, že tieto problémy už prekonali a dieťa zvládlo separáciu vďaka jej aktívnemu prístupu. Uvedené skutočnosti teda spochybňujú tvrdenie matky, že práve vplyv otca na dieťa v jej neprítomnosti môže mať negatívny dosah na maloletú a naopak z uvedenej informácie vyplýva, že matka by mohla svojím aktívnym prístupom separáciu dieťaťa podporiť a uľahčiť. Matka však, hoci výrazne deklaruje svoju snahu dohodnúť sa s otcom, evidentne nemá záujem o to, aby sa otec s dieťaťom stýkal v jej neprítomnosti a to nie z dôvodu zabezpečenia záujmu dieťaťa vyrastať v harmonickom vzťahu s oboma rodičmi, ale zrejme vplyvom vlastnej precitlivenosti a prehnanej obavy a úzkosti o dieťa. Že je nutné podporiť vzťah dieťaťa s otcom a pomôcť dieťaťu dosiahnuť určitú nezávislosť od matky, ktorá nezávislosť sa postupne musí zákonite rozvíjať, pokiaľ má dieťa zdravo rásť, konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v aktuálnom už citovanom rozsudku 14CoP/41/2019-211 zo dňa 19.11.2019. Uvedený súd zdôraznil potrebu vybudovania a upevňovania vzťahu otca s maloletou, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Právo dieťaťa stýkať sa s oboma rodičmi je prirodzeným právom dieťaťa, čo má odraz v judikatúre Slovenskej republiky, ale aj v zákonodarstve všetkých demokratických štátov. Aj krajský súd konštatoval, že práve prítomnosť matky pri styku dieťaťa s otcom je potenciálne tým faktorom, ktorý dieťa v prirodzenom spontánnom prejave voči svojmu otcovi môže brzdiť a je preto žiadúce aj vzhľadom na vek dieťaťa upúšťať postupne od realizácie styku otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Z uvedených dôvodov vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o úprave styku ako aj z dôvodov, že súd nezistil žiadne dôvody na zmenu úpravy styku, žiadne skutočne preukázané a zdokumentované negatívne následky na psychike maloletej vplyvom styku s otcom v neprítomnosti matky ako aj z dôvodu, že neboli zistené žiadne negatívne faktory v osobnosti otca, súd návrh matky na zmenu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom zamietol, kedy mal za to, že zúženie styku otca s dieťaťom, resp. obmedzenie jeho práva stýkať sa s maloletou v neprítomnosti matky nie je v záujme dieťaťa. Neobsedí ani argument horšieho zdravotného stavu dieťaťa, pretože na strane otca nebolo preukázané, že zanedbával starostlivosť o dieťa a ani argument o to, že dieťa bude preťažené tým, že si naraz musí zvyknúť na neprítomnosť matky v škôlke a aj cez víkendy pri otcovi, lebo dieťa vzhľadom k uplynutiu dlhšej doby sa na škôlku už adaptovalo.
24. Súd v prejednanej veci preskúmal aj návrh otca, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke poskytnúť mu informácie o maloletej. Matka s týmto návrhom nesúhlasila a mala za to, že otca o zdravotnom stave dieťaťa a iných okolnostiach, ktoré majú vplyv na jeho vývin, dostatočným spôsobom informuje. Zdôraznila, že pred návštevou detskej alergologičky sa sama informovala od otca, či nemá v rodinnej anamnéze onemocnenia, ktoré by mohli mať vplyv na maloletú a že kardiológa v Bratislave s maloletou navštívila v sprievode otca. Navyše obvodná pediatrička ju poučila, že lekárske správy nemôže vydať ani do jej rúk, takže tieto nemôže posunúť otcovi a že aj otec sa môže informovať u jednotlivých lekárov, resp. v škôlke. Pripustila, že výber škôlky s otcom nekonzultovala, pretože žiadosti
podávala do viacerých zariadení a zdôraznila, že otec sa o zdravotnom stave maloletej a adrese škôlky môže dozvedieť na súdnych pojednávaniach. Z vyjadrenia otca však vyplývalo, že nemal informácie ani o konkrétnych lekároch, ktorí maloletú liečia a nepoznal ani adresu jej škôlky, kedy dokazovaním bolo tiež preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je nedostatočná a problematická. Nakoľko rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené, má zo zákona právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, ktorého nároku sa môže domáhať na súde, súd dospel k záveru, že toto právo otcovi nie je možné uprieť, snáď iba v prípade existencii zneužívajúceho výkonu práva, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Preto návrhu otca na určenie povinnosti matke na pravidelné informovanie o maloletom dieťati vyhovel. V tejto súvislosti súd dohliadol aj na to, aby toto informovanie nebolo priveľkou záťažou pre matku, preto ho upravil tak, že matka je povinná informovať otca o maloletom dieťati len jedenkrát v mesiaci formou emailovej správy. Táto správa bude obsahovať informácie o zdravotnom stave maloletej, o návštevách lekára, ktoré dieťa za mesiac absolvovalo, o výsledkoch lekárskych vyšetrení, o plánovaných vystúpeniach v materskej škole, o mimoškolských aktivitách a o účasti na výletoch alebo dovolenkách absolvovaných mimo miesta bydliska maloletej. Matka nie je povinná otcovi predkladať lekárske správy, keďže tieto nemusí dostať k dispozícii ani ona od lekára, na čo v priebehu konania poukázala, je len povinná informovať o absolvovaných vyšetreniach a ich výsledkoch. Nakoľko otec sa domáhal predloženia lekárskych správ o vyšetreniach, v tejto časti teda súd návrh otca zamietol. Rovnako súd zamietol aj návrh otca na poskytnutie správy o „aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej“, nakoľko akceptoval vyjadrenie právnej zástupkyne matky, že formulácia tohto návrhu je všeobecná, a preto ťažko vykonateľná.
25. Súd na návrh kolízneho opatrovníka uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi a obnovenia narušenej komunikácie a vytvorenia bezpečného prostredia pre maloletú K. T. v Centre psychologickoprávneho poradenstva a prevencie v Y., U. W. L. 195/25, po dobu šesť mesiacov. Toto výchovné opatrenie by malo pomôcť rodičom obnoviť komunikáciu v záujme zlepšenia vývinu a výchovy maloletej Hany Ochabovej.
26. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ktoré uvádza, že o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 cit. CMP o nárokoch na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko si účastníci náhradu trov konania neuplatnili, súd vyslovil, že náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.