Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/340/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v spore žalobcu 1/ V.. Q. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. pod Q. XXX a žalobkyne 2/ V.. J. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., S. XXXX/XX, oboch zastúpených zástupcom JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 361/20 proti žalovanej 1/ Z. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX a žalovanému 2/ M. V., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Konanie o žalobe žalobcu 1/ sa zastavuje. II. Žalobca 1/ a žalovaná 1/ nemajú navzájom nárok na náhradu trov konania. III. Konanie voči žalovanému 2/ sa zastavuje. IV. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 2/ a žalovanej 1/ k nehnuteľnosti, pozemku - parcele registra „E“ KN s parcelným číslom XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území K. - A., v obci K. - A., v okrese C. a zapísaného na LV č. XXX. V. Nehnuteľnosť, pozemok - parcela registra „E“ KN s parcelným číslom XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území K. - A., v obci K. - A., v okrese C. a zapísaného na LV č. XXX sa prikazuje v celku do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/. VI. Žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť žalovanej 1/ sumu XX XXX,XX eur ako náhradu za spoluvlastnícky podiel do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Žalobkyňa 2/ má proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaná 1/ povinná zaplatiť žalobkyni 2/ k rukám jej zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.1 Žalobou došlou súdu 28.10.2010 sa pôvodne obaja žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ich a žalovaných (po pripustení zámeny účastníkov konania na strane žalovaného uznesením č. k. -65 zo 16.9.2011, právoplatným 12.10.2011) k nehnuteľnosti, pozemku - parcele registra „E“ KN s parcelným číslom XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území K. - A., v obci K. - A., v okrese C. a zapísaného na LV č. XXX. Po zmene žaloby pripustenej uznesením č. k. -70 z 31.10.2011, právoplatným 16.12.2011 žalobcovia navrhovali také vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, že táto bude prikázaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že budú zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely podľa záverov znaleckého dokazovania. 1.2 V priebehu celého konania žalobcovia prezentovali taký postoj, že nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti so žalovanými. Poukazovali na to, že sa o spornú nehnuteľnosť v minulosti, aj v súčasnosti starajú, nakoľko susedí s nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/. Tým je daný aj predpoklad ďalšieho účelného využívania spornej nehnuteľnosti. Pred sporným pozemkom je potok, priamy prístup k nemu nie je, len cez pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/, ktorá si na svoj pozemok urobila prístupovú cestu - most. Podľa posledných informácií sa asi 30 m od sporného pozemku plánuje realizovať vodný vrt a s tým súvisiaca stavebná uzávera. Tento spôsob vyporiadania navrhovali z dôvodu, že žalovaná 1/ s ním pôvodne súhlasila, pokúšali sa s ňou o mimosúdnu dohodu, avšak všetky ich snahy stroskotali na pasivite žalovanej 1/. 2. Žalovaná 1/ sa k žalobe vyjadrila až na pojednávaní konanom 4.3.2019, kde uviedla, že by bola ochotná sa na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj dohodnúť. Iného ako žalobcami navrhovaného spôsobu vyporiadania sa nedomáhala, v zásade s ním súhlasila. Predstavovala si však mierne vyššiu hodnotu spornej nehnuteľnosti ako tú uvedenú v znaleckom posudku. Uviedla, že ona sama nemá finančné prostriedky na vyplatenie protistrany, spornú nehnuteľnosť neobhospodaruje. Žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemala. 3.1 Na pojednávaní konanom 4.3.2019 žalobca 1/ podaním urobeným do zápisnice prostredníctvom svojho zástupcu vzal žalobu späť z dôvodu, že aktuálne je na liste vlastníctva č. XXX ako podielová spoluvlastníčka evidovaná už len žalobkyňa 2/ z dôvodu, že medzi nimi došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva a jeho následnému vyporiadaniu dohodou. Aktívna vecná legitimácia tak svedčala už len žalobkyni 2/. Zároveň bola žaloba vzatá späť aj vo vzťahu k v tom čase už nebohému žalovanému 2/, nakoľko podiel na spornej nehnuteľnosti podľa dedičského rozhodnutia po M. V. prešiel výlučne na žalovanú 1/. Pasívna vecná legitimácia tak svedčala už len žalovanej 1/. 3.2 Žalovaná 1/ so späťvzatím žaloby žalobcu 1/ a so spävzatím žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/ súhlasila. 4.1 Súd na prejednanie veci nariadil niekoľko pojednávaní. Na posledné z nich predvolal zástupcu žalobcov a žalovanú 1/. Na pojednávanie sa dostavil zástupca žalobcov. Nedostavila sa žalovaná 1/ napriek tomu, že na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas fikciou doručenia podľa (ďalej len „“). Súd jej predvolanie zaslal na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR ( 3

3 v spojení s ), pričom zásielka s predvolaním sa súdu vrátila ako nedoručená 4.6.2020. Dňa 2.6.2020 súd už nad rámec svojich povinností telefonicky informoval žalovanú 1/ o termíne pojednávania. Žalovaná 1/ uviedla, že sa nachádza v zahraničí, že pošle ospravedlnenie. Žalovaná 1/ ku dňu termínu pojednávania neposlala ani ospravedlnenie, ani riadny návrh na odročenie pojednávania. 4.2 Odročenie pojednávania je možné aj na návrh strany sporu, avšak len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Strana sporu musí výslovne žiadať o odročenie termínu pojednávania, nakoľko ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno považovať za žiadosť strany sporu o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V prejednávanej veci žalovaná 1/ svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní k okamihu začiatku pojednávania neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Ňou uvádzaný dôvod neprítomnosti - pobyt v zahraničí nepreukázala. Navyše, tento dôvod sám o sebe, bez ďalších tvrdených a preukázaných skutočností spôsobilých neúčasť na pojednávaní ospravedlniť (napr. že ide o pracovnú cestu, ktorá nezniesla odklad a pod.), nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Žalovaná 1/ o tom, že predmetné konanie sa vedie a vo veci bude nariadené pojednávanie vedela, preto ak aj z nejakého dôvodu plánovala odísť do zahraničia, mala možnosť si zvoliť zástupcu, ktorý by ju na nariadenom pojednávaní zastupoval. Za týchto okolností súd rozhodol, že pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti riadne a včas predvolanej žalovanej 1/. 5. Súd vykonal dokazovanie oznámením podstatného obsahu listín tvoriacich súdny spis a zistil, že sporná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 2/ a žalovanej 1/ s tým, že podiel žalobkyne 2/ je 30/68 k celku a podiel žalovanej 1/ je 38/68 k celku. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Šinkom a predloženého žalobkyňou 2/ bola stanovená všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti vo výške 23 758,36 eur. Všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu patriaceho žalobkyni 2/ bola určená vo výške 10 481,62 eur a všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu patriaceho žalovanej 1/ bola určená vo výške 13 276,73 eur. 6.1 Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6.2 Podľa a ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 4

7.1 Podaním urobeným ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 4.3.2019 žalobca 1/ vzal žalobu späť a žalobkyňa 2/ vzala žalobu späť vo vzťahu ku žalovanému 2/, pričom s oboma späťvzatiami žalovaná 1/ súhlasila. Súd preto v súlade s v spojení s výrokom I. konanie o žalobe žalobcu 1/ zastavil a výrokom III. konanie voči žalovanému 2/ zastavil. 7.2 Vo výroku II. súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/ tak, že tieto osoby nemajú navzájom nárok na náhradu trov konania. Ani jedenému z nich súd nemohol pričítať vinu na zastavení konania o žalobe žalobcu 1/. K späťvzatiu a následnému zastaveniu konania došlo v dôsledku toho, že v priebehu konania žalobca 1/ stratil aktívnu vecnú legitimáciu ako následok zrušenia a následného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobcami dohodou. 7.3 Rozsudok neobsahuje výrok o nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 2/, nakoľko tento by bol v danom prípade nadbytočný. Žalovaný 2/ ako strana sporu už neexistuje, zomrel, a teda nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. 8.1 Ďalej sa súd zaoberal už len meritom sporu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne 2/ je dôvodná. 8.2 Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Je to osobitný typ konania, v ktorom je súd viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. 8.3 V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa 2/ a žalovaná 1/ sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, a to žalobkyňa 2/ v podiele 30/68 k celku a žalovaná 1/ v podiele k 38/68. Žalobkyňa 2/ v konaní tvrdila, že o spornú nehnuteľnosť sa starali v minulosti, aj v súčasnosti, deklarovala svoj záujem nehnuteľnosť nadobudnúť do výlučného vlastníctva aj vzhľadom na to, že ide o susediaci pozemok k jej pozemku. Žalovaná 1/ naopak uviedla, že nehnuteľnosť neobhospodaruje, nemá oň záujem, nemá finančné prostriedky na vyplatenie protistrany. 8.4 Pri rozhodovaní vychádzal súd z toho, že ani jedného zo spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Zrušenie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sa uskutoční najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu ( ) alebo dohodou spoluvlastníkov ( ) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. V danom prípade mal súd za preukázané, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nebola možná. Žalovaná 1/ nemala námietky proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, napokon ani s navrhovaným spôsobom vyporiadania. K dohode však nedošlo z dôvodu zlyhania vzájomnej komunikácie medzi stranami spôsobeného najmä pasivitou žalovanej 1/. Žalobkyňa 2/ teda dôvodne žiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. 8.5 v ustanovení upravuje možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci však na 5

strane žalovanej 1/ žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezistil, ani taký nebol tvrdený. Keďže súd nezistil žiaden dôvod pre zamietnutie žaloby v zmysle ustanovenia , považoval žiadosť o zrušenie podielového spoluvlastníctva za dôvodnú a výrokom IV. podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 2/ a žalovanej 1/ k nehnuteľnosti zrušil. 8.6 Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ustanovenie . Uvedené ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Súd má predovšetkým rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, t. j. nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej je možné prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súd záväzné. 8.7 Prvým spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva je teda reálna deľba veci medzi spoluvlastníkov. V žalobe bol tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva pôvodne navrhovaný, avšak žalobcovia nepreukázali reálnu deliteľnosť sporného pozemku za súčasného rešpektovania opatrení proti drobeniu pozemkov zakotvených v tretej časti Neskôr došlo k zmene žaloby a žalobcovia navrhovali prikázanie spornej nehnuteľnosti do ich vtedy ešte bezpodielového spoluvlastníctva oproti vyplateniu náhrady za spoluvlastnícky podiel ako dôsledok súhlasu žalovanej 1/ s takýmto spôsobom vyporiadania. Postoj žalovanej 1/ sa nezmenil v celom priebehu konania, keďže iného ako žalobcami navrhovaného spôsobu vyporiadania sa sama nedomáhala. Vyjadrila sa, že nehnuteľnosť (či už celú, resp. časť po reálnom rozdelení, ak by toto preukázateľne bolo možné) nemá záujem obhospodarovať. Súd preto uzavrel, že tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v danej veci neprichádza do úvahy. 8.8 Následne súd prikročil k zisťovaniu, či je možné prikázať nehnuteľnosť za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa 2/ prejavila záujem, aby jej nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva. Na druhej strane žalovaná 1/ tento záujem nevyjadrila. Súd tiež prihliadol na to, že žalobkyňa 2/ vlastní susedný pozemok, a teda je predpoklad, že sporný pozemok účelne využije. Žalovaná 1/ s týmto spôsobom vyporiadania v zásade súhlasila. Problém bol len v tom, že si predstavovala vyššiu hodnotu spornej nehnuteľnosti, a teda aj náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Majúc uvedené na zreteli súd po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu prikázal vo výroku V. rozsudku spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/. 8.9 Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku predloženého žalobkyňou 2/, v zmysle ktorého všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu patriaceho žalovanej 1/ bola určená vo výške 13 276,73 eur. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná 1/ sa v konaní vyjadrila, že si predstavovala mierne vyššiu hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná však sama v priebehu konania nepreukázala vyššiu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ako aj svojho spoluvlastníckeho podielu. Nenavrhla v tomto smere žiadne dokazovanie, preto súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a rozhodol, že žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť žalovanej 1/ ako náhradu za spoluvlastnícky podiel sumu 13 276,73 eur. 6

8.10 O splatnosti peňažnej náhrady súd rozhodol podľa a povolil žalobkyni 2/ splniť si svoju povinnosť voči žalovanej 1/ v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na výšku peňažnej náhrady a na to, aby mala dostatok času na oslovenie žalovanej 1/ za účelom vyplatenia peňažnej náhrady, keďže komunikácia s ňou je zjavne ťažká. 9. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa 2/ bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalobkyňa 2/ má proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaná 1/ povinná zaplatiť žalobkyni 2/ k rukám jej zástupcu. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalovanej 1/ trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalovanej 1/ jasné, v akej konkrétnej výške má žalobkyni 2/ trovy konania nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 7

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.