Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9T-86-2017.pdf
PDF · 160.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/86/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom pojednávaní dňa 15.06.2020 v trestnej veci obžalovaného Z. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. F., Z.. XX.XX.XXXX V. B., K. B. V. Ú.T., Q. XXXX/XX, t. č. na slobode, sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času mesiaca jún v roku 2016 do 17.35 hod. dňa 24.11.2016, niekoľkokrát za týždeň, v byte na adrese spoločného bydliska vo Veľkých Úľanoch, Sládkovičovská 1516/50, ako aj v mieste výkonu práce na čerpacej stanici AVA JETT vo Veľkých Úľanoch fyzicky a psychicky týral svoju družku Z. T. tak, že ju najmä pod vplyvom alkoholu, počas hádok viackrát bezdôvodne napadol, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej zabitím, vyhadzoval ju z domu, upodozrieval ju z nevery, neustále kontroloval jej komunikáciu v jej mobilnom telefóne, bránil jej styku so svojimi známymi, počas hádok, ktoré sa viackrát opakovali, ju dlaňou udrel do oblasti tváre, chytil ju za ramená, sotil o stenu a držal pod krkom, taktiež kontroloval jej prítomnosť v mieste zamestnania naposledy dňa 24.11.2016 v čase okolo 17.35 hod. prišiel za svojou družkou na miesto jej zamestnania, do predajne čerpacej stanice pohonných hmôt AVA JETT vo Veľkých Úľanoch na sídlisku zv. Ekoosada, kde jej znovu oplzlo nadával, vyhrážal sa jej zabitím a následne prišiel k predajnému pultu, za ktorým stála Z. T. a rukou sa ju snažil cez predajný pult udrieť, čomu sa T. uhla a následne príslušníci Obecnej polície, ktorí sa na miesto dostavili, páchateľa z miesta odviedli preč, pričom Z. T. mala zo správania obvineného strach a obavy z uskutočnenia vyhrážok, hoci pri útokoch neutrpela zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 26.05.2017 obžalobu na obvineného Z. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalca, ako aj prečítaním ostatného na vec sa vzťahujúceho materiálu. Súd vo veci rozhodol prvým rozsudkom sp. zn. 9T/86/2017 zo dňa 6.6.2018, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Následne Krajský súd v
Trnave uznesením sp. zn. 5To/118/2018 zo dňa 29.11.2018 napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
V konaní došlo následne ku zmene samosudcu, pričom obžalovaný s touto zmenou v zmysle § 277 ods. 5 Tr. por. súhlasil. Súd vo veci následne doplnil dokazovanie v smere načrtnutom odvolacím súdom pričom dospel k nasledujúcim zisteniam.
Obžalovaný Z. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že hneď po jeho prepustení z väzby dňa 22.6.2016 boli u neho príslušníci NaKA. Poškodenej sa pýtali, či má z neho strach, ona uviedla, že nie, avšak ešte v ten večer im mala údajne poslať SMS, že strach má. Bol však vo Veľkých Úľanoch a ona v Senci, tak nevedel z čoho respektíve z koho mala strach. Pripustil, že v inkriminovanom období, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, bolo medzi nimi niekoľko hádok, asi 10, ktorých príčinou bolo vždy to, že poškodená fetovala, respektíve užívala drogy a on nechcel, aby ich syn skončil bez matky, nakoľko bola v podmienke. Občas sa stalo, že keď sa nafetovala, tak aj večer o 23.00 hod. začala napríklad vysávať. Vtedy jej vynadal, či je to normálne, že čo na to povedia susedia. Raz sa stalo, že preležala respektíve predriemala celú sobotu a ich syn sám pobehoval po dome. Vtedy tiež na ňu nakričal, nakoľko mal za to, že je potrebné, aby sa starala o ich syna. Nepoprel, že jej mohol uviesť aj vetu typu „udrem ťa tak, že ti odletí hlava“, avšak nemyslel to tak, že by jej ublížil. Išlo z jeho pohľadu o bežné hádky. Podľa jeho názoru sa ho nemohla báť, nakoľko aj potom, ako skončil v CPZ na šesť dní, mu pri prepustení poslala SMS, či má pre neho prísť. Písala mu list aj do väzby o tom, aké majú náklady, a teda má za to, že takto by sa nesprávala ak by sa ho bála. On začal spolupracovať s NaKA práve kvôli tomu, že mu záležalo na jeho rodine, teda na synovi a poškodenej. Nepoprel, že aj predtým mali nejaké problémy. Mal frajerku, ale vždy tvrdil, že buď budú spolu, alebo sa môžu rozísť. Poškodená ho navštevovala aj vo väzbe. Čo sa týka predmetného dňa, kedy sa mal poškodenej vyhrážať na čerpacej stanici AVA JETT, tak on sa tam v ten deň zastavil na káve doobeda, aj poobede. Nič nenasvedčovalo nejakému konfliktu, pričom, keď prišiel domov, zistil, že na poličke na ktorú syn nedočiahol, chýba 200,- eur, preto jej zavolal, kde sú. Uviedla, že nevie, preto sa jej pýtal, či má od nich niekto kľúče, no uviedla, že nie. Povedal jej na to, že „tak nechajme to tak“. To, že ona to pochopila ako vyhrážanie, nechápal. Čo sa týka alkoholu, nepopiera, že si alkohol vypil, ale nie je alkoholik, ani ho nepil denne, nakoľko aj pravidelne chodil vypovedať na NaKA. Pamätá si, ako sa správa, keď je pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka ešte ich hádok, nepoprel, že si aj vzájomne vulgárne nadávali, avšak opätovne uviedol, že išlo len o bežné hádky. Pravidelne nosil poškodenej obed do práce, a teda ju nepovažoval za nejakú špinu. Čo sa týka väčších hádok, jedna bola v Senci v kasíne, kde pracovala. Prišiel tam deň potom, ako bola podmienečne odsúdená a ona bola nafetovaná. Povedal jej, že buď ihneď odíde s ním, alebo zavolá policajtov. Ona s plačom odišla domov. Druhá hádka bola na tej benzínke, kde boli prítomní aj jej kolegovia. Čo sa týka kontrolovania jej telefónu, raz jej uvidel SMS od A. P., ktorý je dílerom v Sládkovičove v znení „nezastavil som sa“, a teda vedel, že musí ísť o drogy. Raz jej vynadal cez telefón, nakoľko dostal informáciu, že ich auto stojí pred I. Q. vo Veľkých Úľanoch, kde je tiež drogový díler, pričom ona mala byť v Sládkovičove v banke. Volal jej teda, že kde sa nachádza, pričom ona mu tvrdila, že je v Sládkovičove, a preto sa pohádali. Poškodená bola so svojou rodinou v kontakte rovnako pred jeho zatknutím, ako aj po ňom. S rodičmi si iba telefonovala. Mame pritom vynadala. Navštevovala svoju babku. Počas jeho väzby zo začiatku volával s poškodenou častejšie, vždy vo štvrtok. Od augusta sa ona stráni telefonickým kontaktom, nakoľko do spisu založil jej list, v ktorom žiadala uhradiť 900,- eur výdavky. Naposledy s ňou volal asi pred mesiacom, kde žiadala 600,- eur na plyn. Nežiadal nikoho, aby jej odkázal, aby zmenila výpoveď. Mailová adresa norbikanorbika6666@gmail.com mu nie je známa a adresu norbianiki@gmail.com poznal, mali ju on a poškodená. To, prečo poškodená tvrdí, že ju týral až od júna 2016 pripisuje tomu, že počas jeho prvej väzby zmenila svoje životné hodnoty. Začala fetovať a keď bol prepustený z väzby, fetovať nemohla, nemohla len tak odložiť svojho syna k matke obžalovaného a vymyslieť si nejakú príhodu, aby sa mohla flákať, tak sa ho chcela asi zbaviť. Vo väzbe bol od roku 2015 pre ekonomickú trestnú činnosť. Ihneď po prepustení z väzby boli s poškodenou na dovolenke, chodila s ním aj na vyšetrovacie úkony do Bratislavy. Viedli normálny život až na niekoľko tých hádok, ktoré spomínal. Počas tohto obdobia sa stýkali aj intímne. Čo sa týka toho, že ho kontrolovala NaKA, on sa až zo spisu dozvedel, že poškodená údajne posielala SMS vyšetrovateľom, že sa ho bojí. Vždy prišli a uviedli, že sa sťažujú susedia, čo im vraj tvrdili z Obvodného oddelenia Policajného zboru Jelka. Poškodená bola pritom, keď prichádzali príslušníci NaKA, krútila iba očami a nič neuvádzala. Čo sa týka E. L. od roku 2006 do roku 2011 boli najlepší kamaráti. Potom ho už ostatní členovia ich skupiny
nechceli mať medzi sebou, tak on sa s ním stretával, ale nebral ho do Bratislavy. Následne sa na oslave narodenín rozprávali o tom, že v prípade, že ich zatknú, či obžalovaného alebo jeho, musia sa zachrániť sami, nakoľko ostatní ich nepodržia. E. L. uviedol aj starostovi Veľkých Úľan priamo do očí, že ide voči obžalovanému vypovedať len z toho dôvodu, že obžalovaný vypovedal voči nemu. Poškodenú v inkriminovanom období, kedy bol vonku z väzby, fyzicky nenapadol. Asi pred piatimi rokmi sa stalo, že dal poškodenej facku, nakoľko bola u drogovej dílerky Q., čo jej on zakázal. Posťažovala sa s tým starostovi Veľkých Úľan a ten obžalovanému povedal, že ak sa to bude opakovať, skončí ich kamarátstvo.
Svedkyňa - poškodená Z. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obdobie od júna 2016 dokedy bol obžalovaný vzatý do väzby, bolo ťažké. Nadával jej, že je klamárka, špina a iné vulgárne nadávky, pľul na ňu a chodil za ňou do roboty tak do Senca, ako aj na benzínku. Čo sa týka incidentu v Senci, nabehol tam do herne, dal facku jednému chlapcovi, zbadal ju ako sedí pri stole a povedal, že už vie prečo mu neodpisuje na správy. Ona však nemala čas mu odpisovať na správy, nakoľko celý večer pracovala. Tesne predtým ako prišiel sa na chvíľu posadila. Uviedla mu, že si práve našla jeho neprijatý hovor. Mal však vypité, reval tam na ňu, pričom prevádzkar chcel na neho zavolať políciu. Ona však plakala, aby na neho nevolal políciu, aby nešiel opäť do basy. Po tejto udalosti bola asi mesiac nezamestnaná. On skoro každé ráno išiel k svojmu kamarátovi U. T. u ktorého celý deň popíjal. Musel chodiť síce aj na NaKA, ale to nebolo tak často. Bolo to možno 2 až 3-krát. Stávalo sa, že na ňu po večeroch vykrikoval, aby odišla z domu. Jedenkrát aj vyšla na chodbu, pričom vtedy ju z chodby stiahol, chytil ju pod krk v byte a povedal jej, že kam ide, nech ide pekne naspäť a zatiahol ju dnu. Niekedy ju aj z postele vytiahol za vlasy a ona musela pri ňom sedieť, keď jej nadával a robil cirkus. Pri hádkach nebol nikto prítomný, nakoľko to bolo väčšinou v noci u nich doma. O tom, čo sa u nich deje povedala svojej tete I. T.. So svojou rodinou sa príliš nestýkala, nakoľko jej to obžalovaný zakazoval. On sa najprv pohádal s jej dedom a zakázal im, aby k nim chodili a jej povedal, aby nechodila k nim. Keďže chcela, aby bol pokoj, tak tam nechodila. K rodičom tiež nechodila preto, lebo jej to zakázal, nemal ich rád. Mohla chodiť iba k jeho mame a sestre. Počas tohto obdobia jej dal obžalovaný jedenkrát facku, a to vtedy, keď boli na spoločnej dovolenke na Morave. Ona bola na WC, odkiaľ cez mobil napísala kamarátovi, že jej chýba. On prišiel na WC, zobral jej mobil a na základe tej SMS jej dal facku. Pravidelne jej večer zobral telefón a kontroloval jej ho. Niekedy jej ho nevrátil aj dva dni. Niekedy musela chodiť s ním po jeho kamarátoch a keď s ním nešla, prišiel domov pod vplyvom alkoholu, ona sa tvárila, že spí, aby ju nechal tak, avšak následne ju on vždy z postele vytiahol a robil cirkus možno až do 05.00 hod. Takto jej to robieval keď nechodila do práce, avšak ku koncu niekedy v septembri, októbri, jej to robieval aj vtedy, keď na druhý deň do práce išla. Vtedy bývala úplne vyčerpaná. Počas tohto obdobia voči obžalovanému cítila strach. Najviac mala strach v ten deň, kedy sa pohádali na benzínke. Vtedy jej povedal, nech nechodí ani domov, lebo ju dá do jamy. Brala jeho vyhrážky vážne, nakoľko už pred štyrmi rokmi, keď bol opitý vytiahol na ňu nôž, že jej ho pichne do krku, pričom ten mu potom spadol na zem pod gauč. Inak by tu možno dnes už nebola. Nikdy to nenahlasovala na polícii, nakoľko on Jelčanských a Sládkovičovských policajtov pozná, a teda nikam by to neviedlo. Možno by ho prišli iba napomenúť a on by ju potom po ich odchode zabil. Rozhodla sa, že podá trestné oznámenie po tom, ako mal ten výstup na benzínke. Vtedy ako jej povedal, že ju dá do jamy, napísala SMS Ľ. C., že sa ho bojí. Ten jej následne na to poslal SMS, že si ju nezoberie na zodpovednosť, že už má toho dosť a oznámi predmetnú vec na dispečing. Už predtým dvakrát posielala tomuto vyšetrovateľovi z NaKA SMS cez letné prázdniny, keď obžalovaný mal výstup. Oni následne prišli, po čom sa ukľudnil. Aby nezistil, že ich upovedomila ona, boli dohodnutí s vyšetrovateľmi z NaKA, že povedia, že im to dali vedieť jelčanskí policajti, ktorým to avizovali nejakí susedia. Počas toho ako bol obžalovaný vo väzbe v tejto trestnej veci, s ním bola v kontakte tak, že jej napísal asi tri listy a dvakrát s ním telefonovala, keď si ju vypýtal k telefónu. Kontaktoval ju aj cez svedka Q., ktorý jej poslal mailom aj predpísané čestné prehlásenie, že si to celé vymyslela, pričom toto prehlásenie mala ona priniesť na súd do Galanty a do Trnavy. Nikto iný ju nekontaktoval. O tom, že obžalovaný patril k skupine K. mala vedomosť od domovej prehliadky, ktorá u nich bola 12.5.2015. Koľkokrát bola za 10 rokov spolužitia fyzicky alebo psychicky napadnutá obžalovaným sa nedá spočítať. Bolo to veľakrát. Viackrát ju udrel a raz aj na ňu aj vytiahol ten nôž, preto sa ho bála. V inkriminovanom období sa s obžalovaným intímne stýkala, musela. Ich bežný deň v tom čase vyzeral tak, že keď nebola v robote, musela ísť väčšinou s ním, buď po jeho kamarátoch, alebo po baroch, kde on pil, ona sedela vedľa neho a potom robila šoférku. Pánovi C. písala preto, lebo mala na neho kontakt, nakoľko bola u neho predtým na výsluchu. V ten večer, keď bol incident na benzínke, jej pán C. poslal na benzínku hliadku, tých však poslala preč, nakoľko by musela čakať ešte na výjazd z Trnavy. Keď by však prišla neskoro domov, bolo by zle, hoci jej obžalovaný povedal, aby domov ani nechodila. S hliadkou sa dohodla, že pôjdu autom za ňou k domu a v prípade,
že by bolo zle, stačí že ich iba prezvoní a pôjdu hore. Keď však prišla domov, obžalovaný už spal, a preto si dala iba druhé veci a ľahla si. Nezaspala však, nakoľko sa bála. Na druhý deň ráno išla normálne do roboty autom aj s obžalovaným, nakoľko parkoval pri jej robote, lebo deň predtým pil a domov ho zobrali obecní policajti. V deň incidentu na benzínke to prebiehalo asi dve hodiny, bolo to zaznamenané na kamere. Na benzínke vtedy bol kolega K. Q. a obecný policajt E. O.J.. K. Q. sa však obžalovaného bál, a tak bol až na druhej strane pultu, teda nie priamo pri nich. Obecný policajt tam bol na základe toho, že ho zavolal kolega Q., ktorému pošepla keď boli spolu pri kase pri obsluhe zákazníčky, aby zavolal políciu, nakoľko sa obžalovaného bojí. Trestné oznámenie podala tak, že na benzínku ráno na druhý deň po incidente prišla hliadka, ktorá mala prísť večer predtým k incidentu a na ktorú odmietla čakať. S nimi spísala zápisnicu. Trestné oznámenie prebiehalo tak, že na základe toho, čo povedala, sa spísala zápisnica. Po spísaní zápisnice ona ďalej pracovala. V osobnom kontakte s obžalovaným odkedy bol vo väzbe v tejto veci nebola. Počas väzby sa jej nevyhrážal, iba tak do telefónu, ako aj prostredníctvom Z. Q. uvádzal, aby stiahla trestné oznámenie. Je pravdou, že keď mal byť prepustený z CPZ mu písala, či má pre neho prísť na súd, lebo chcela vedieť, čo je. Figuruje ako konateľka a spoločníčka spoločnosti Expres stavebniny, s.r.o., keďže obžalovaný jej povedal, že na neho nemôže byť napísaná firma. Je na ňu tiež napísaný dom a záhrada, kde býva mama obžalovaného, ako aj byt, kde býva ona.
Svedkyňa J. F., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie o tom, že by jej syn niečo spáchal. Po tom, ako bol prepustený z väzby v roku 2016, prišli spolu s poškodenou k nim, že budú spolu žiť. Boli spolu aj na výlete aj v Maďarsku. Poškodená však doma vôbec nevarila ani neupratovala. Je preto logické, že sa spolu hádali, nakoľko žiaden muž by nechcel, aby jeho žena doma nič nerobila. Nevidela ich hádať sa, spomínal jej to iba obžalovaný keď prišiel ku nej. Následne jej povedal, že poškodená opäť droguje, a že z domu ukradla 200,- eur. Poškodená sa nestarala ani o svojho syna, učila sa s ním ona alebo jej dcéra. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala, že by sa hádali. Vždy keď prišla poškodená k nej, prišli aj s obžalovaným. Predmetom ich hádok bolo to, že drogovala, ako aj to, že v čase, keď bol obžalovaný vo väzbe, mala pomer s iným, pri čom ich aj pristihla a informovala o tom obžalovaného. Určite bola aj táto skutočnosť predmetom ich hádok, nakoľko ona svojmu frajerovi telefonovala aj vtedy, keď už bol obžalovaný doma z väzby. V súčasnosti sa poškodená tiež nestará poriadne o svojho syna. Naposledy, keď prišiel obžalovaný k svedkyni, uviedol jej, že sa pohádali kvôli drogám, že zasa zobrala drogy, kvôli čomu asi doma ukradla peniaze. Zároveň jej povedal, že už od nej odíde, že zoberie so sebou syna a pôjdu bývať ku svedkyni. Poškodená stále klame, niečo si vymýšľa a nestará sa o svojho syna. To, že poškodená brala drogy, usúdila z toho, že to bolo na nej vidno, a že chodila ku kamarátke, ktorá drogy predáva. V čase spolužitia obžalovaného s poškodenou mala poškodená vlastné auto, mohla chodiť kam chcela. Obžalovaný jej nezakazoval chodiť za jej rodinou. Ona nechodila, lebo nechcela, ani teraz za svojou rodinou nechodí. Aj v čase, keď bol obžalovaný v Egypte a poškodená sa doma nudila, posielala ju na návštevu k jej matke. Nechcela tam však ísť. Aj keď sa narodil ich syn, jej matka ju bola pozrieť v nemocnici a poškodená jej tam vynadala. Poškodená ani svojho syna nebrávala k jej rodine. V Galante býva poškodenej babka, tak za ňou ešte chodí. Odkedy bol prepustený obžalovaný z väzby v roku 2016, tak sa svedkyni často zdôveroval, že sa pohádali. Odkedy je obžalovaný vo väzbe v tejto trestnej veci, ich maloletý syn býva u nej, poškodená si ho bráva maximálne na štyri hodiny týždenne.
Svedkyňa O. F., sesternica obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodenú považuje za nespoľahlivú osobu, ktorá klame stále, aj vlastného syna. Navštevovala ich domácnosť, nakoľko sú v príbuzenskom vzťahu. Myslí si, že mali s obžalovaným normálny vzťah. Keď boli nejaké nedorozumenia, bývalo to kvôli tomu, že nebolo navarené alebo bol neporiadok, no nepovažovala to v pravom slova zmysle za hádky. V čase, keď bol obžalovaný doma z väzby, tak o malého sa staral len on, vozieval ho zo školy a do školy. Odkedy ho zavreli, stará sa len ona. Poškodená pre neho často krát ani nepríde do školy. Raz sa stalo, že poškodená mala auto doma, ale nedalo sa jej dovolať, pričom následne povedala, že spala. Poškodená celej rodine hovorí, že nechcela udať obžalovaného a že ju do toho dotlačili. Kto, to nevie uviesť. Videla ju viackrát v takom stave, ako by bola nadrogovaná, napríklad aj minule v herni v prítomnosti feťákov. To, že bola donútená k udaniu obžalovaného, jej poškodená uviedla asi dvakrát. Bližšie však uvedené nekonkretizovala. Poškodená to povedala viacerým osobám, ale nechce uviesť mená, nakoľko tieto osoby nechcú byť s týmto konaním spojení. S malým je v dennom kontakte, nakoľko býva u jeho babky, ktorá sa s ním aj učí a stará sa o neho. Poškodená ho má raz za týždeň a inak sa
vyhovára, že stále musí pracovať. Poškodená v čase spolužitia s obžalovaným mala slobodný život, žila a robila, čo chcela.
Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je s obžalovaným kamarát 6 až 7 rokov. To čo sa o ňom tvrdí v obžalobe, je podľa jeho názoru z objektívneho i subjektívneho hľadiska lož. Veľakrát bol s nimi a nikdy nezachytil, že by prišlo k verbálnemu alebo neverbálnemu útoku. Poškodenú pozná tiež už dlho, je spolužiačkou jeho sestry, má s ňou kamarátsky vzťah. Pochádzajú z jednej dediny, kde každý pozná každého. Zo strany obžalovaného voči poškodenej bola prejavovaná láska, či už verbálne alebo aj dotykmi. Keď bol s nimi, obžalovaný ju oslovoval „láska, zlato“, čo bolo zo strany poškodenej opätované. Bol často s obžalovaným na pumpe AVA JETT. Nikdy neprišlo k neverbálnemu ani verbálnemu útoku zo strany obžalovaného voči poškodenej. Čo sa týka skutku popisovaného v obžalobe, ktorý sa mal odohrať na predmetnej pumpe, pri tom prítomný nebol. Nevie, kedy bol naposledy s obžalovaným a poškodenou pred vzatím obžalovaného do väzby. Nevedel o žiadnych ich problémoch. To, že poškodená požívala omamné látky vedel iba z počutia. Keď chodieval na predmetnú pumpu, videl, že nie je stopercentná, bývala taká rozladená. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný s poškodenou hádali, prípadne, že by ju mal obžalovaný napadnúť, a to ani z počutia. Nevie sa vyjadriť k vzťahom poškodenej voči rodine svojej ani rodine obžalovaného. S obžalovaným a poškodenou sa stretával skôr náhodne, možno tak 3 - 4-krát do mesiaca. Na tú pumpu chodieval aj sám, prípadne s kamarátmi. Nebol v spoločnosti obžalovaného rodiny a poškodenej tak, aby sa vedel vyjadriť k ich vzťahu.
Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu strachu o život svojich blízkych a svojej dcéry. Súd preto v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 21.3.2017 z č. l. 143 - 145. Pred výsluchom bol svedok, ktorého sa zápisnica týkala, o svojom práve odoprieť vypovedať riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, pričom uvedený výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam trestného poriadku.
Z prečítanej výpovede svedka L. z prípravného konania vyplynulo, že s obžalovaným sa pozná asi 20 rokov. Až do roku 2011 boli v dennom kontakte, asi 15 hodín denne. K inkriminovanému obdobiu, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, však svedok nevedel uviesť žiadne relevantné informácie, nakoľko od roku 2011 sa s obžalovaným spolu nebavili a poškodenú sem tam pozdravil asi pred dvoma rokmi, keď robil v škôlke plot a chodil tam ich syn. Svedok bol vo väzbe od 2.5.2016 do 22.2.2017, teda aj počas obdobia, kedy sa mal stať žalovaný skutok.
Svedkyňa P. B., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že konanie poškodenej vníma ako účelové. Obžalovaný poškodenú nikdy fyzicky nenapadol. Je pravda, že sa hádali, ale to preto, že poškodená sa nestarala o domácnosť a o malého, a už vtedy užívala psychotropné látky. Obžalovaný nikdy na malého nezakričal. Skoro každý deň chodili na obedy do reštaurácie, lebo poškodená doma nevarila. V inkriminovanom období chodili aj na výlety, dvakrát boli v lete v Maďarsku a Česku. Obžalovaný poškodenú brával aj na masáže. V súčasnosti sa poškodená o svojho syna nestará. Cez týždeň je u jej mamy a cez víkend u nej. Jej mama mu zabezpečuje celkovú starostlivosť aj platí všetky účty. Myslí si, že poškodená chcela dať obžalovaného do väzby, aby sa ho zbavila, nakoľko má frajera. V období od júna do novembra 2016 sa v zásade stretávali u nej alebo u jej mamy. S poškodenou osamote sa nestretávala. To, že boli medzi nimi hádky, vie iba sprostredkovane aj od obžalovaného, pri hádkach prítomná nebola. Krik, plač, alebo buchot z ich bytu nepočula, pričom bývajú nad nimi. Obžalovaný chodil na pumpu, kde poškodená pracovala, ale chodil tam na kávu s kamarátmi, nie preto, aby jej ubližoval. Poškodená vo februári 2018 predala dom, synovi z toho kúpila jednu teplákovú bundu. Chodí po herniach, keď sa stretnú na chodbe, ani sa jej nepozdraví. Susedia v tejto veci nechcú ísť vypovedať, a to kvôli poškodenej. Boja sa ľudí s ktorými sa stretáva.
Svedok U. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovanom období sa s obžalovaným stretávali možno 2 až 3-krát týždenne, sú kamaráti. Poznajú sa, nakoľko sú z jednej dediny. S poškodenou osamote sa nestretávali. Pred ním sa nikdy nehádali, správali sa k sebe normálne. Obžalovaný sa mu
nezdôveroval o vzťahu medzi ním a poškodenou. Keď boli s obžalovaným na benzínke a obsluhovala ich poškodená, nič čudné si na jej správaní nevšimol.
Svedok Z. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa pozná od detstva, s jeho rodinou už 10 rokov. Boli v dennom kontakte, ak chcel ísť niekam von, varovali im syna. Čo sa týka ich vzťahu s poškodenou, ľúbili sa, niekedy mu to aj vadilo, že sa stále bozkávali aj pred inými. Keď ho v roku 2016 pustili z väzby, mal pohostinstvo v obci Michal na Ostrove, kde zamestnával obžalovaného. S poškodenou tam chodili každý tretí deň, ako i cez víkendy, celá rodina. Žiadne agresívne správanie zo strany obžalovaného voči nej nezaregistroval. V inkriminovanom období sa s poškodenou stretával aj denne, a to aj bez prítomnosti obžalovaného. Počas toho, ako u neho obžalovaný robil, mu dával aj fúkať, ale nikdy v pracovnom čase nepil ani nenafúkal. Dňa 7.4.2017 ho zastavil svedok E. L. a povedal mu, aby stiahol svoju výpoveď v tomto konaní, aby nevypovedal v prospech obžalovaného, ale v prospech poškodenej. Vo februári 2018 mu poškodená ponúkala peniaze, aby vypovedal v jej prospech. Ponúkala mu 5.000,- eur. Tie peniaze mu ponúkala vo Veľkých Úľanoch medzi poštou a nákupným centrom. Pristavila ho, chcela sa s ním po kamarátsky rozprávať. Povedal jej, že nemá na ňu čas. Ona mu povedala, že mu dá päťku, ak bude svedčiť v jej prospech. Vie, že mu krčma moc nejde, má malého syna a peniaze by mu pomohli. Čo sa týka ovplyvňovania poškodenej, ona ho poprosila, aby dal niekomu napísať list, že nesúhlasí s trestným stíhaním obžalovaného, preto to dal niekomu napísať. Ich vzťah bol v rozhodnom čase bezproblémový. Syn je na obžalovaného veľmi naviazaný, boli každý deň spolu. Predtým ako bol obžalovaný vzatý do väzby, možno aj 10 rokov dozadu, boli obžalovaný, poškodená a svedok E. L. v kontakte, možno každý tretí deň, a to až do roku 2015, kedy ich vzali do väzby. Určite sa svedok L. s poškodenou stretol aj potom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby v tejto veci, nakoľko svedok L. vtedy, keď svedka žiadal, aby zmenil výpoveď povedal, že to chce od neho on aj poškodená. Svedok L.Š. ho nežiadal, on sa mu vyhrážal, aby si dával pozor na seba a svoju rodinu.
Svedkyňa X.. I. T., teta poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že s poškodenou bola v minimálnom kontakte. Naposledy asi v lete 2017, ale možno aj dávnejšie. Vídavajú sa však maximálne raz za rok. Za posledné štyri roky spolu boli maximálne raz, dvakrát za leto. Možno tak pred dvomi rokmi sa raz zastavila na Vianoce, inak nie sú v kontakte, ani telefonickom. Predtým sa jej sťažovala, ale nevie koľkokrát, že sa bojí obžalovaného, neuviedla však prečo. Poškodená bývala nervózna. V lete v roku 2016, po prepustení obžalovaného z väzby, sa párkrát stretli s obžalovaným a poškodenou. Nikdy však nevidela, že by obžalovaný na poškodenú zvýšil hlas alebo ju napadol.
Svedok Ľ. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v apríli alebo v máji 2016 ich kontaktovala poškodená cez SMS správy, v ktorých ich upozorňovala na konanie jej druha - obžalovaného, že z väzenia vyvíja činnosť, že po prepustení ju zlikviduje. Uvádzala, že má k tomu aj svedkov, avšak keď uvedených svedkov skontaktovali a vypočuli, títo všetko popreli. Uviedli iba, že nie je vhodné, aby sa vodila za ručičky s „džanesom“, teda P. Q. zo Sládkovičova, keďže vedeli, že je družka obžalovaného. Ozval sa mu aj „džanes“, ktorý mu ukázal print screen facebooku, na ktorom obžalovaný komentoval nejakú reportáž ohľadom nejakého vlámania. Pýtal sa, či môže v uvedenej trestnej veci podať trestné oznámenie a uviedol, že urobí všetko pre to, aby obžalovaný zostal čo najdlhšie v base, keďže chce pomôcť svojej priateľke, teda poškodenej. Po prepustení obžalovaného z väzby ich poškodená opätovne kontaktovala s tým, že sa ho bojí. Na základe toho s nimi vykonali viacero operatívnych stretnutí, pričom na týchto stretnutiach poškodená pred obžalovaným vždy poprela jeho násilné správanie. Taktiež vykonali šetrenia po vlastnej línii, pričom nezistili, že by v čase, keď bol na slobode, prišlo z jeho strany k týraniu. Išlo o kontaktovanie informátorov, osôb pracujúcich v prospech polície, susedov. Skôr sa dozvedeli, že ešte v čase, kedy bol obžalovaný vo väzbe, mávala poškodená nočné návštevy okolo 02:00
- 03:00 hod., ktoré pravdepodobne súviseli s drogovou trestnou činnosťou. Poškodená sa aj stýkala s osobami užívajúcimi drogy. V novembri 2016 mu poškodená opätovne písala cez Viber, že sa jej obžalovaný vyhrážal v práci pred kolegom. On jej na to povedal, aby podala trestné oznámenie, čo však ona nechcela. Keďže trestný čin týrania je sledovaným trestným činom, nechcel si zobrať na svedomie skutočnosť, že ak by tam skutočne prichádzalo k týraniu, nič neurobil. Zavolal preto na 158, poslal tam hliadku, aby spísali s poškodenou trestné oznámenie a následne si to už prevzalo príslušné Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Čo sa týka toho vypisovania SMS správ, nikdy nepísala, že by ju zbil, alebo že by tam bol nejaký fyzický útok. Vždy iba písala, že sa ho bojí, že ju určite zabije, lebo sa stále
hádajú. Intenzita jej vypisovania bola rôzna, niekedy celý víkend, potom 2 týždne nič, potom znova aj dve hodiny v kuse, v priemerne možno dvakrát do mesiaca. Vždy bola vyrozumená o tom, že má podať trestné oznámenie, čo spolu s policajnou ochranou vytrvalo odmietala. Po prepustení obžalovaného sa s poškodenou asi osamote nestretol, nakoľko všade chodili spolu, aj keď mal prísť na výsluch iba obžalovaný. To, že s ním všade chodila si vysvetľovali tak, že bola jeho morálnou podporou. Nemyslí si, že by to bolo z donútenia. Čo sa týka tých operatívnych stretnutí ohľadom ich spolužitia, obžalovaný nikdy nevedel, že ona im vypisovala nejaké správy. Pýtali sa ich na ich spolužitie skôr tak, aby obžalovaný ani nezistil, že im písala. Pri týchto stretnutiach poškodená nikdy neuvádzala také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že ju týral. Toto nezistili ani výsluchom ňou uvádzaných svedkov, či zisťovaním skutočností po vlastnej línii. Z vykonaných šetrení a celého kontextu mal za to, že jej konanie je preto také, aby obžalovaný zostal čo najdlhšie vo väzbe, nakoľko sa im nepreukázalo z jeho strany žiadne týranie. Menovaného však má rozpracovaného už dlhšie a jeho povaha by mohla byť taká, že by mohlo dôjsť k týraniu. Nechcel to teda brať na ľahkú váhu, a preto jej aj tvrdil, aby podala trestné oznámenie. Myslí si však, že ho nepodala preto, lebo na neho nič nemala a im sa ani týranie nepreukázalo.
Svedok M. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od roku 2008, je to jeho kamarát. Poškodenú, jeho družku, pozná o čosi menej. Bol s ňou naposledy v roku 2015, keď bol obžalovaný vo väzbe, a to u poškodenej. Bol tam aj P. Q.. Bol tiež prítomný pri tom, ako P. Q. telefonoval s niekým, myslí si, že to bola poškodená. Hovor bol v tom duchu, že teraz to už treba dokončiť, aby obžalovaný bol dlhšie vo väzbe, a že o tom hovoril už aj s policajtom F.. Nevie o tom, že by obžalovaný potom, ako bol prepustený z väzby, akýmkoľvek spôsobom týral poškodenú. Staral sa o rodinu a poškodená ho chodievala navštevovať, nosila mu civilné oblečenie. Bol s ňou aj za vyšetrovateľom pre navštívenku, keď mal obžalovaný ešte kolúznu väzbu. V súčasnej dobe nedochádza do kontaktu s obžalovaným a nie je ani nebol s ním spoločne trestne stíhaný.
Svedok K. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná tak, že sú z jednej dediny. Pracoval tiež s jeho družkou - poškodenou na pumpe AVA JETT, niekedy v období 2016 - 2017, bolo to asi pol roka. Z obžalovaného nemá strach. S poškodenou pracovali spolu na jednej zmene. Nezdôverovala sa mu o spolunažívaní s obžalovaným. Obžalovaný zvykol prísť na pumpu, pozdravili sa, rozprávali sa, nezvykli byť žiadne problémy. Nevšimol si, že by bol niekedy pod vplyvom alkoholu. V predmetný deň, kedy sa mal stať skutok uvedený v obžalobe, sa na uvedenej pumpe nič špeciálne nestalo. Políciu z dôvodu neprimeraného správania sa obžalovaného nikdy nekontaktoval. Nevidel, že by sa obžalovaný s poškodenou nejakým spôsobom hádal počas jej služby. Jeho ani nikdy nežiadala o pomoc v súvislosti s tým, že by jej malo byť nejakým spôsobom ubližované. Pri pokladni mali tzv. gombík paniky na privolanie polície v prípade potreby. Obžalovaný zvykol ráno prísť na pumpu aj so synom, kúpiť mu raňajky, a tiež sa tam zastavil aj poobede keď s ním išiel zo školy. Tiež uviedol, že sa stávalo, že poškodená prišla neskôr do práce, skôr odišla, prípadne neprišla vôbec. Mala aj pracovné problémy, chýbali jej peniaze z pokladne. Niekedy keď prišla do zamestnania, bolo na nej vidno, že je pod vplyvom alkoholu alebo drog. Občas sa stalo, že zaspala posediačky na stoličke.
Podľa § 264 Tr. por. bola prečítaná časť zápisnice z výpovede svedka zo dňa 21.2.2017 (č. l. 131
- posledný odsek pred kladením otázok), kde svedok uviedol, že k tomu, keď bol obžalovaný toho 24.11.2016 u nich na benzínke, môže povedať, že mal naozaj vypité, ale nebol taký opitý, že by nevedel stáť na nohách. Nepočul od neho žiadne vyhrážky, že by sa poškodenej vyhrážal. Hlasnejšie sa rozprávali, ale nebol to krik, stáli 2 metre od neho. Rozprávali sa po slovensky a on im nerozumel, tak ich nepočúval. Nevidel, že by ju chcel nejako udrieť. Pred odchodom jej dal pusu. Je pravda, že tam boli aj obecní policajti, oni tam chodia pravidelne. Nevolal ich, akurát tam prišli. Nemusel by im telefonovať, majú tam na to taký gombík, ktorým ich môže hneď privolať. Obecná polícia tam chodí aj 10-15-krát za deň, lebo tam hliadkujú. Obžalovaný s nimi normálne odišiel, vôbec ho neodvádzali, iba ich požiadal, či ho nezoberú domov, lebo pil, a tak nechcel šoférovať.
K prečítanej časti zápisnice svedok uviedol, že to čo uviedol v prípravnom konaní a bolo čítané na hlavnom pojednávaní, je pravda. Hovorili hlasnejšie, avšak nepadli tam žiadne vyhrážky. Ak by tam niečo také bolo, bolo by to na kamerách.
Svedok M. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od detstva. Keď bol obžalovaný na slobode, žili v jednom vchode. Obžalovaný býval na druhom poschodí, on na štvrtom. Poškodená tam býva aj v súčasnosti. Stretne sa s ňou zriedkavo, nakoľko odíde ráno a príde okolo siedmej hodine večer. O ich vzťahu veľa nevie, nakoľko aj keď bol vonku, veľmi sa s nimi nestretával. Myslí, že fungovali normálne. Buchot o stenu je v ich bytovke počuť, keď je silnejší. Podozrivé zvuky, hluk ani nič také, načo by sa mal v noci budiť, z bytu nepočul. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by v priebehu roku 2016 mala byť poškodená vystavená nejakému fyzickému alebo psychického tlaku zo strany obžalovaného a ani susedia sa mu na to nesťažovali. Nevie sa vyjadriť relevantne k tomu, čo sa dialo cez deň, nakoľko cez deň nebýval doma. Nikdy však nepočul, že by poškodená volala o pomoc, a toto mu nehovorili ani ich susedia ani družka. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by tam boli niekedy policajti, nevedel ani, keď prišli policajti pre obžalovaného, bolo to v ranných hodinách, kedy spal.
Znalec X.. D. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nakoľko poškodená má maturitu, čakal vyšší intelekt, ktorý by sa mal prejaviť z vykonaných testov. Je však možné, že prejav nižšieho intelektu bol spôsobený zažívaním stresovej situácie. Zveličovanie nie je terminus technikus používaný v jeho odbore, ale vo vzťahu k tomu ako pochopil otázku vo svojom znaleckom posudku uviedol, že takúto tendenciu nezistil. Nezistil ani sklon ku klamaniu vo všeobecnosti, avšak každý človek, ak je dostatočne motivovaný, je schopný klamať. Nakoľko poškodená spĺňala podmienky všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti, vo svojom znaleckom posudku uviedol, že považuje za vysoko pravdepodobné, že svedkyňa poškodená mohla zažiť udalosti tak, ako ich popisuje, a že vierohodnosť výpovede možno považovať za vyhovujúcu. To, že je osoba špecificky vierohodná, ešte neznamená, že nie je schopná v niektorej svojej oblasti zaklamať. Pokiaľ poškodená uviedla, že drogy nebrala a z dôkazov v spise jednoznačne vyplýva, že ich brala, tak s poukazom na skutočnosť, že je to osoba pri zmysloch, možno povedať, že vedome klamala. V stíhanom prípade poškodená bola schopná vnímať prežité udalosti a bola schopná tieto udalosti reprodukovať. Syndróm týranej osoby v zásade u poškodenej nezistil, avšak vo všeobecnosti je možné, že osoba je napríklad denne bitá a nemusí sa u nej prejaviť syndróm týranej osoby. Myslí si, že poškodená nevykazovala ani znaky psychického násilia.
Súd následne doplnil dokazovanie v smere načrtnutom odvolacím súdom, a to vyžiadaním kamerového záznamu na čerpacej stanici AVA JETT zo dňa 24.11.2016, respektíve vyjadrenia k nemu, vykonaním konfrontácie obžalovaného s poškodenou, ako aj poškodenej so svedkom K. Q..
Z oboznámeného vyjadrenia OKP OR PZ Galanta ku kamerovému záznamu z pumpy AVA JETT zo dňa 24.11.2016 vyplýva, že na kamerových záznamoch je vidieť iba to, ako obžalovaný vojde do budovy čerpacej stanice. Fyzické či verbálne napadnutie na záberoch nebolo zaznamenané, nakoľko skutok sa odohral mimo budovy, kde už kamery neboli.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou poškodená uviedla, že v inkriminovanom čase bývala s obžalovaným a ich maloletým synom. Keď sa obžalovaný nachádzal doma, často sa hádali, a to vtedy keď bol pod vplyvom alkoholu. Vyčítal jej, že mala frajera P. Q. zo Sládkovičova, aj keď v tom čase už s ním nemala žiaden vzťah. Vyhrážal sa jej, že pôjde do jamy aj s P., hovoril jej, že je kurva. Podľa jej názoru ich syn niekedy počul, že sa hádali, avšak nevidel ich pri tom on, ani nikto iný. Zbraň u neho počas hádok nevidela, no v jednom prípade ju hodil o stenu na chodbe bytu, pričom zranenia neutrpela. Vulgárne jej nadával, kontroloval jej telefón, ktorý mu zo strachu vždy dala. V októbri 2016 jej volal s tým, že keď bude doma, nech si ho nepraje, nakoľko šla aj so synom spať k jeho mame. Niekedy v nočných hodinách sa obžalovaný dostavil k jeho mame, kde sa nachádzala aj so synom. Bol opitý, udrel ju rukou do hlavy a vytiahol nôž. Vypadol mu však z ruky a už ho nenašiel, tak odišiel. Keď prišiel za ňou do roboty dňa 24.11.2016, robil tam cirkus, chcel ju udrieť cez pult, zobral jej telefón a povedal, aby nechodila domov. Keď odišiel, písala svedkovi C. z NaKA o tom, čo obžalovaný urobil, pričom tento jej povedal, aby podala trestné oznámenie. Nepodala ho, na čo jej svedok Cvik povedal, že to tak nemôže nechať a posunul jej správu na ďalšie konanie. Ešte v ten deň prišli za ňou policajti z OO PZ Jelka a čakali na príchod policajtov z Trnavy. Povedala im, že sa nič
nedeje a trestné oznámenie nepodala. Policajti z Trnavy prišli až na druhý deň. V inkriminovanom čase drogy neužívala. Hoci predtým mala nejaké problémy, od júna 2016 neužívala žiadne omamné látky. Po prepustení obžalovaného z väzby v tejto trestnej veci sa už s obžalovaným nestretávali, nebývali spolu.
Následne v rámci samotnej konfrontácie na otázku obžalovaného, či pri incidente v októbri 2016, kedy ju mal udrieť a vytiahnuť na ňu nôž bol aj jeho otec, uviedla, že je pravdou, že sa to stalo a bol tam aj jeho otec, ale stalo sa to ešte v roku 2015.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi poškodenou a svedkom Q. svedok uviedol, že dňa 24.11.2016 videl ako na pumpu vošiel obžalovaný. Stál na takom mieste, že mal na nich výhľad. Videl, že sa s poškodenou rozprávali, bolo to trocha hlasnejšie, ale nevidel žiaden útok či úder alebo snahu obžalovaného udrieť poškodenú. Nepočul, o čom sa rozprávali. Videl, že požil jedno poldeci. Poškodená v reakcii uviedla, že svedok klame, nemohol ich vidieť, nakoľko stáli za rohom. Svedok na to uviedol, že videl všetko, túto situáciu sledoval aj na kamerovom zázname, no nepočul, že by na seba kričali respektíve, že by sa poškodená obžalovaného bála. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie poškodenej, že on volal obecných policajtov, prišli sami od seba, chodievajú často a vtedy obžalovaného vôbec neriešili. Poškodená následne uviedla, že bola v tom, že obecných policajtov volal svedok. Tiež uviedla, že si nepamätá, kde stál svedok v čase údajného útoku, nachádzal sa však v rovnakej miestnosti a obsluhoval zákazníkov.
Z oboznámeného spisu OS Galanta sp. zn. 29T/48/2016 bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 29T/48/2016 zo dňa 27.6.2016, právoplatný dňom 27.6.2016, bola poškodená uznaná za vinnú zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v podrobení sa liečeniu závislosti od návykových látok.
Z oboznámeného spisu OS Galanta sp. zn. 1T/11/2018 bolo zistené, že trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/11/2018 zo dňa 7.2.2018, právoplatný dňom 16.4.2018, bol svedok E. L. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: 1/ dňa 7.4.2017 v čase medzi 08:00 hod. a 09:00 hod. na bližšie nezistenom mieste v obci Veľké Úľany, na Hlavnej ulici sa obvinený pristavil s motorovým vozidlom zn. FORD šedej farby, ev. č. GA 342 EX pri poškodenom Z. Q. a povedal mu „aby zmenil svoju výpoveď v Galante v prospech Z., nech to, za čo je F. vo väzbe, nech je to pravda“ a zopakoval varovanie „aby si poškodený dával pozor na seba a na rodinu, lebo vie dobre čoho je schopný“, pričom v uvedenom prípade poškodený a obvinený vystupujú v procesnom postavení svedkov v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Galante, Odbore kriminálnej polície pod ČVS: ORP-773/2-VYS-GA-2016,
2/ dňa 17.7.2017 v čase medzi 09:30 hod. a 10:00 hod. na bližšie nezistenom mieste neďaleko autobusovej zastávky v obci Veľké Úľany obvinený opätovne zastavil s motorovým vozidlom zn. FORD šedej farby, ev. č. GA 342 EX pri poškodenom Z. Q., ktorý bol v tom čase v sprievode svojej družky A. Q. a cez stiahnuté okno na strane spolujazdca vyjadrením v jazyku maďarskom adresovaným poškodenému, ktorého obsahom bolo „či už zmenil svoju výpoveď v Galante“ a „aby zmenil aj svoju výpoveď vo veci, kde sú spolu trestne stíhaní v Bratislave, aby to celé povedal na F., inak si má dávať pozor na seba a na svoju rodinu“, pričom obvinený v úmysle zastrieť svoju trestnú činnosť hrozbou násilia pôsobil na poškodeného, ktorý vypovedá o trestnej činnosti obvineného na expozitúre Bratislava národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v procesnom postavení svedka v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 a v procesnom postavení obvineného v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-14/NKA-PZ-BA-2012, kde v oboch konaniach poškodený usvedčuje obvineného z páchania trestnej činnosti.
Z listu poškodenej zo dňa 26.12.2016 adresovanému obžalovanému (založený v spise tunajšieho súdu sp. zn. 1Tp/66/2016 na č. l. 110-114) vyplýva, že poškodená obžalovanému podrobne popisuje svoju finančnú situáciu a žiada o finančné prostriedky. Zároveň ho informuje o rôznych súkromných veciach.
Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že nebolo jednoznačne, bez dôvodných pochýb preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 685/16/2202 zo dňa 25.05.2017, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Jediným priamym dôkazom svedčiacim proti obžalovanému je v tomto prípade výpoveď poškodenej. Obdobná dôkazná situácia vo všeobecnosti podľa názoru súdu nepochybne môže postačovať na vyslovenie viny obžalovaného, a to najmä s poukazom na latentný charakter trestnej činnosti spočívajúcej v domácom násilí. Tu však je potrebné uviesť, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený (Jtk 11/09 z 8.12.2009 - uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/97/2009 zo dňa 3.9.2009; tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/82/2016 zo dňa 30.1.2017). Uvedený nárok na kvalitu dôkaznej situácie podľa názoru súdu nepochybne v tomto konaní splnený nie je.
V prvom rade súd posudzoval dôkazy, ktoré by prípadne podporovali výpoveď poškodenej. Proti obžalovanému vypovedal svedok E. L., ktorého výpoveď z prípravného konania bola za splnenia zákonných podmienok čítaná na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k vierohodnosti uvedenej výpovede je potrebné poukázať na skutočnosť, že svedok bol v inkriminovanom čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku za ktorý je obžalovaný stíhaný v tomto konaní, vo výkone väzby (od 2.5.2016 do 22.2.2017), a teda nemohol vierohodne posúdiť charakter spolužitia obžalovaného s poškodenou v uvedenom období. Z obsahu jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaný mal poškodenú v čase, kedy sa s nimi svedok stretával (teda do roku 2011) psychicky aj fyzicky týrať. Súd uvedenú výpoveď hodnotil najmä v kontexte skutočnosti, že obžalovaný vypovedá proti svedkovi v inom trestnom konaní (ČVS: PPZ-281/NKA-PZ- BA-2016), kde ho usvedčuje z trestnej činnosti v prospech skupiny „K.“. Ich vzťah je teda antagonistický a výpoveď svedka súd vyhodnotil ako nevierohodnú. V neposlednom rade súd poukazuje na trestné konanie, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/11/2018, v ktorom bol svedok právoplatne uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., pričom jeho konanie spočívalo v použití hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy v úmysle pôsobiť na svedka Z. Q., aby vypovedal v tomto konaní v neprospech obžalovaného F., respektíve v prospech poškodenej.
Súd ďalej hodnotil výpoveď znalca X.. H. a ním podaný znalecký posudok. Znalec uviedol, že poškodená spĺňala podmienky všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti, a že považuje za vysoko pravdepodobné, že mohla zažiť udalosti tak, ako ich popisuje a vierohodnosť jej výpovede možno považovať za vyhovujúcu. Na druhej strane, je potrebné poukázať na výpoveď poškodenej v rámci znaleckého vyšetrenia (str. 9 znaleckého posudku, č. l. 157), ktorá uviedla, že „...sama drogy nebrala...“, čo je v rozpore jednak s jej vlastným vyjadrením v rámci konfrontácie na hlavnom pojednávaní (č. l. 829, druhá odpoveď: „...Ja som v inkriminovanom čase neužívala omamné látky, predtým som mala nejaké problémy, ale od júna 2016 som neužívala žiadne omamné látky...“), ako aj s výpoveďami ďalších svedkov J. a O. F., P. B., K. Q. Č. Ľ. C., ktorý potvrdil, že sa poškodená stretávala s osobami zaoberajúcimi sa drogovou trestnou činnosťou, a tiež v rozpore s oboznámeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 29T/48/2016. Znalec ďalej nepotvrdil, že by u poškodenej bola zistená prítomnosť tzv. syndrómu týranej ženy. I keď prítomnosť či neprítomnosť uvedeného syndrómu nemožno kvalifikovať ako nesporný znak toho, či k samotnému týraniu došlo alebo nie, je možné uzavrieť, že ani znalecký posudok nijakým spôsobom nepodporil výpoveď poškodenej.
Posledným z dôkazov, ktoré mali aspoň nepriamo podporovať tvrdenia poškodenej, bola výpoveď svedkyne X.. I. T., tety poškodenej, ktorej sa mala zdôveriť o problémoch, ktoré s obžalovaným doma mala. Svedkyňa však uviedla, že s poškodenou je v minimálnom kontakte, za posledné štyri roky
maximálne raz či dvakrát za leto, inak v kontakte nie sú, ani v telefonickom. Poškodená jej mala uviesť, že sa bojí obžalovaného, avšak neuviedla prečo. Keď sa stretla s poškodenou a obžalovaným, nevidela, že by na ňu zvýšil hlas alebo ju napadol. Svedkyňa teda nijakým spôsobom nepotvrdila skutočnosti uvádzané poškodenou, nakoľko zo všeobecného vyjadrenia poškodenej, že sa bojí obžalovaného, bez čo i len okrajového načrtnutia pôvodu tohto strachu, nemožno podľa názoru súdu vyvodzovať vo vzťahu k dôvodnosti obžaloby žiadne závery. Navyše, reálnosť tohto strachu poškodenej z obžalovaného je podľa názoru súdu sporná. Poškodená v rámci výpovede napríklad uviedla, že písala obžalovanému, keď mal byť prepustený z CPZ, či má pre neho prísť na súd, lebo chcela vedieť, „čo je“ alebo tiež písala obžalovanému do výkonu väzby list (spis tunajšieho súdu sp. zn. 1Tp/66/2016 č. l. 110-114), kde podrobne popisovala svoju finančnú situáciu, žiadala o finančné prostriedky, a tiež ho informovala o rôznych súkromných veciach, čo súd nevníma ako kroky osoby voči niekomu, z koho by mala dôvodnú obavu o život či zdravie.
Následne sa súd zaoberal výpoveďou samotnej poškodenej. Z hľadiska posúdenia jej osoby a vierohodnosti súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že opakovane počas konania výpoveď menila, zavádzala, či priamo klamala. Išlo napríklad o prípad napadnutia zo strany obžalovaného nožom, ktorý časovo situovala do mesiaca október 2016 (t. j. do časového rámca stíhaného skutku), pričom následne v rámci konfrontácie uviedla, že muselo ísť o rok 2015, nakoľko ešte žil otec obžalovaného, alebo tiež o opis incidentu dňa 24.11.2016 na pumpe AVA JETT, ktorý je súčasťou skutkovej vety rozsudku, a ktorý bol následne vyvrátený stanoviskom OKP OR PZ Galanta k predmetnému kamerovému záznamu z ktorého vyplynulo, že na tomto zázname nie je žiadny incident vo vnútri pumpy zaznamenaný. Rovnako tak treba opätovne poukázať na klamstvo poškodenej v rámci znaleckého dokazovania, kde znalcovi uviedla, že drogy nikdy neužívala, pričom z dokazovania v rámci konania (vrátane jej vlastnej výpovede) vyplynul opak. Z výpovede svedka C. ďalej vyplynulo, že poškodená počas pobytu obžalovaného vo väzbe mala v nočných hodinách návštevy, ktoré pravdepodobne súviseli s drogovou trestnou činnosťou, nakoľko sa poškodená s takýmito osobami preukázateľne stretávala. Z vykonaného dokazovania výpoveďami svedkov (rodina obžalovaného, svedok Q.), samotnej poškodenej ako aj oboznámením spisu OS Galanta sp. zn. 29T/48/2016, mal súd v kontexte uvedeného za preukázané, že poškodená bola nepochybne osobou, ktorá mala nielen jednorazovú skúsenosť s drogami. Podľa názoru súdu teda možno uzavrieť, že vierohodnosť výpovede poškodenej bola dokazovaním natoľko oslabená, že na nej nemožno bez ďalšieho založiť vyslovenie viny obžalovaného. I keď sa uvedený záver súdu môže javiť ako rozporný so stanoviskom znalca, je potrebné poukázať na skutočnosť, že vstupné údaje poskytnuté poškodenou v rámci znaleckého dokazovania boli minimálne neúplné, ak nie zavádzajúce.
Súd upustil od výsluchu maloletého svedka Z. F., nakoľko od stíhaného skutku uplynuli už štyri roky a jeho výsluch by mohol viesť k zhoršeniu jeho stresového zaťaženia, zdravotného stavu, ako aj duševného vývoja.
Ďalej súd pri hodnotení dôkaznej situácie neprihliadal na listinné dôkazy - listina z č. l. 518 a listina z čl. 478, nakoľko dokazovaním nebol vyjasnený pôvod ich obsahu, sloboda a vážnosť vôle poškodenej, ktorú mali vyjadrovať a ani ich súd nepovažoval za nevyhnutné na preukázanie skutkového stavu.
Výpoveď poškodenej teda ostáva izolovaným dôkazom, nenadväzujúcim na reťaz ďalších nepriamych dôkazov, ktoré by bez vnútorných rozporov jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo stíhaného skutku. Navyše, táto je sama o sebe vnútorne rozporná, nepresvedčivá a nejednoznačná. Súd nemá pochýb, že spolužitie obžalovaného s poškodenou nemožno označiť za harmonické a správanie obžalovaného k nej sa vo viacerých prípadoch vymykalo normám slušnosti. Na postihnutie stíhaného konania obžalovaného normami trestného práva však neboli produkované také dôkazy, ktoré by odôvodňovali prijatie rozhodnutia súdu o jeho vine bez dôvodných pochybností. S poukazom na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, súd obžalovaného v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 od oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je až jeho doručenie.