Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-247-2019.pdf
PDF · 96.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/247/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 4914,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. júna 2019 č.k. 11C/72/2016-205, takto,
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok v sume 238,74 eura s 5% úrokom z omeškania od 28.02.2014 do zaplatenia a úrok 15,9 % zo sumy 4.914,08 eura od 18.06.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky v sume 350,70 eur, sankčné poplatky 84,54 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350,70 eur od 28.2.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4914,08 eur nezaplatenú istinu, 589,44 eur nezaplatené úroky, 84,54 eur nezaplatené sankčné poplatky, úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 18.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 28.2.2014 do zaplatenia, poplatky za upomienky 60 eur. Žalobca uviedol, že dňa 21.5.2013 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č.XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5000 eur na žalovaným určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný zaplatiť do 12.5.2023. Po vyčerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom z 5.2.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 27.2.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému uhradená. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil Úverovú zmluvu č. XXXXX, výpis z účtu, výzvu na predčasné splatenie úveru, výpis z knihy Prima banka Slovensko, a. s., Všeobecné obchodné podmienky- Prima banka Slovensko, a. s., doručenka.
3. Ďalej uviedol, že rozsudkom zo dňa 27.4.2017 pod č. k. 11C/72/2016-72 rozhodol tak, že I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 4914,08 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 4914,08 eur od 28.2.2014
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol, III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13.11.2018 pod č. k. 12Co/121/2018-151 rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.5.2013 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Úverovú zmluvu č.XXXXX, na základe ktorej sa v bode 1.1.1. dohodli, že žalobca poskytne žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v Úverovej zmluve a vo Všeobecných podmienkach
- Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V bode 1.1.2. boli dohodnuté základné podmienky, okrem iných: výška úveru 5000 eur, druh úveru pôžička, účel úveru bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta, úroková sadzba fixná do splatnosti 15,9 % ročne, poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur, výška anuitnej splátky 83,88 eur, termín splatnosti prvej splátky 12.6.2013, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, 12.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 12.5.2023, výška RPMN 18,12 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,47 %. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 10304,40 eur. Žalovaný čerpal z úverového účtu 5000 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať riadne úver, žalobca mu doručil oznámenie o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ho na úhradu celého dlhu vo výške 5277,78 eur s príslušenstvom najneskôr do 27.2.2014. Pohľadávka žalobcu ku dňu 18.6.2014, t.j. ku dňu napísaniu návrhu predstavovala sumu 5648,06, z čoho 4914,08 eur je nezaplatená istina, 589,44 eur nezaplatené úroky, 84,54 eur nezaplatené sankčné poplatky, poplatky za upomienky 60 eur. Žalobca si uplatňuje aj úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 18.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 28.2.2014 do zaplatenia.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu 21.5.2013.
6. Dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských úverov podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 21.5.2013.
7. Predmetom konania po rozhodnutí súdu druhej inštancie zostal nárok žalobcu na zaplatenie 589,44 eur z titulu nezaplatených úrokov, na zaplatenie 84,54 eur z titulu nezaplatených sankčných poplatkov, na zaplatenie úroku 15,90 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 4914,08 eur od 18.6.2014 do zaplatenia, na zaplatenie 60 eur z titulu nezaplatených poplatkov za upomienky, na zaplatenie úrokov z omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 589,44 eur od 28.2.2014 do zaplatenia.
8. Súd prvej inštancie s poukazom na právny názor Krajského súdu v Nitre, pri opätovnom rozhodnutí o časti uplatneného nároku, ktorý zostal predmetom žaloby po rozhodnutí súdu druhej inštancie dospel k záveru, že úver na základe Úverovej zmluvy nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ toto ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Je preto splnená náležitosť Úverovej zmluvy v zmysle § 9 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. Nezistil, že by úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), pre nedostatok ktorých by bolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Úverovú zmluvu považuje súd za platne uzavretú, pričom sú splnené aj podmienky jej uzavretia v písomnej forme. Pokiaľ ide o možnosť oboznámenia sa žalovaného so Všeobecnými obchodnými podmienkami, žalobca v písomnom podaní z 23.1.2019 poukázal na to, že žalovaný preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. V bode 3.4. a 3.4.4. Úverovej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, je uvedené, že klient podpisom tejto Úverovej zmluvy
vyhlasuje, že pred uzatvorením Úverovej zmluvy sa oboznámil s jej súčasťami, so znením VOP, časť Úvery pre obyvateľstvo a Sadzobníkom poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vzhľadom na toto vyhlásenie žalovaného v úverovej zmluve a vzhľadom na to, že žalovaný v konaní netvrdil, že nemal možnosť oboznámiť sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, súd prvej inštancie považoval v konaní za nesporné, že sa žalovaný oboznámil so znením VOP tak, ako je to v úverovej zmluve uvedené.
9. Keďže úver poskytnutý žalobcom žalovanému nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť aj úroky, a to vo výške 350,70 eur z uplatnenej sumy úrokov 589,44 eur. Suma 350,70 eur predstavuje sumu úrokov vo výške, v ktorej boli uvádzané ako nezaplatené úroky do dňa predčasnej splatnosti úveru. Žalobcovi neprislúcha úrok z nezaplatenej istiny 4914, 08 eur vo výške 15,9 % ročne od 18.6.2014 do zaplatenia, (t.j. úrok už po dni zosplatnenia úveru), ani úrok vo výške 238,74 eur ( z vyčísleného úroku 589,44 eur prislúcha úrok len 350,70 eur do dňa predčasnej splatnosti úveru, t.j. do 27.2.2014). Žalobcovi neprislúcha ani úrok z omeškania z nezaplatených úrokov vo výške 5% ročne zo sumy 238,74 eur od 28.2.2014 do zaplatenia, nakoľko s plnením tejto peňažnej sumy sa nedostal do omeškania. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sankčné poplatky 84,54 eur vyčíslené žalobcom ku dňu 18.6.2014. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, žalobca v žalobe nešpecifikoval, o ktoré konkrétne upomienky ide, z ktorého dňa a na základe ktorého zmluvného ustanovenia si uplatňuje výšku tohto poplatku za tú - ktorú upomienku. Od 28.2.2014, t.j. od dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, žalobcovi úrok neprislúcha z dôvodov nižšie uvedených.
10. Nepriznanie úroku po zosplatnení úveru zdôvodnil tým, že priznaním by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu žalovaného a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 a rozhodnutie Ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012.
11. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením sumy 350,70 eur od 28.2.2014 vo výške 5% ročne, preto stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 350,70 eur od 28.2.2014 do zaplatenia. Žalovanému neprislúcha uplatnený úrok z omeškania zo sumy 238,74 eur vo výške 5% ročne od 28.2.2014 do zaplatenia, pretože so zaplatením sumy 238,74 eur sa žalovaný nedostal do omeškania.
12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca mal v konaní čiastočný procesný úspech, avšak procesný neúspech mal len v nepatrnom rozsahu, pokiaľ ide uplatnené príslušenstvo pohľadávky.
13. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Poukázal na ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že dlžník je povinný platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov od poskytnutia do vrátenia. Z komentára k Obchodnému zákonníku vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Ďalej poukázal na § 16 ods. 1, § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých dlžník má uhradiť úrok od poskytnutia úveru do jeho splatenia. Ak uvedený zákon ukladá spotrebiteľovi povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. V odvolaní žalobca uviedol množstvo rozhodnutí súdov SR ohľadne zmluvných úrokov z úveru.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani zrušenie v napadnutom II. výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, preto odvolací súd uvedený výrok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vyhovujúci výrok I. napadnutého rozsudku nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.
15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 16. V danej veci žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.5.2013 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Úverovú zmluvu č.XXXXX, na základe ktorej sa v bode 1.1.1. dohodli, že žalobca poskytne žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v Úverovej zmluve a vo Všeobecných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V bode 1.1.2. boli dohodnuté základné podmienky, okrem iných: výška úveru 5000 eur, druh úveru pôžička, účel úveru bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta, úroková sadzba fixná do splatnosti 15,9 % ročne, poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur, výška anuitnej splátky 83,88 eur, termín splatnosti prvej splátky 12.6.2013, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, 12.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 12.5.2023, výška RPMN 18,12 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,47 %. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 10304,40 eur. Žalovaný čerpal z úverového účtu 5000 eur. 17. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal a úver riadne nesplácal, veriteľ preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím žalovaný prišiel o výhodu splátok. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Žalobca si žalobou uplatňoval zaplatenie istiny úveru 4914,08 eura, úroky z úveru v sume 589,44 eura vypočítané od zosplatnenia úveru do dňa podania žaloby (18.6.2014), sankčné poplatky v sume 84,54 eura, úrok z úveru 15,9 % zo sumy 4914,08 eura od 18.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % zo sumy 4914, 08 eura a zo sumy 589,44 eura od 28.2.2014 do zaplatenia a poplatky za upomienky v sume 60 eur.
18. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 27.4.2017 pod č. k. 11C/72/2016-72 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 4914,08 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 4914,08 eur od 28.2.2014 do zaplatenia, žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13.11.2018 pod č. k. 12Co/121/2018-151 rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a časti trov konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalším (napadnutým) rozsudkom súd prvej inštancie rozhodujúc o pôvodne zamietnutej časti, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z úveru v sume 350,70 eur, sankčný poplatok v sume 84,54 eura a úrok z omeškania 5 % zo sumy 350,70 eura od 28.2.2014 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, t.j. v časti úroku z úveru v sume 238,74 eura, úroku z úveru zo sumy 4914,08 eura od 18.6.2014 (deň podania žaloby) do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % zo sumy 238,74 eura od 28.2.2014 do zaplatenia.
19. Súd prvej inštancie neposúdil správne nárok na zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Záver, že by veriteľovi mal patriť už len nárok na úroky z omeškania nezodpovedá ustanoveniam Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani zákona o ochrane spotrebiteľa.
20. Predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o zamietnutí zvyšku žaloby. Odvolací súd nepovažoval za správny záver prijatý súdom prvej inštancie, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru veriteľovi zaniká nárok na zmluvný úrok. V tomto prípade je zrejmé, že dlh žalovaného sa považuje dňom 27.2.2014 za splatný až v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka) v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach.
21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, a odo dňa splatnosti dlhu, kedy je dlžník v omeškaní, musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil, pretože vychádzal z obsahu zmluvného dojednania strán sporu ako aj z právnej úpravy. Z obsahu úverových zmlúv totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti.
22. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku nie je jasné, z ktorého zákonného ustanovenia by mal prijatý právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava spotrebiteľských vzťahov vo všeobecnosti nevylučuje súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie
zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu. Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného porušenia jeho zmluvných povinností dostal voči veriteľovi do neprimeraného zvýhodnenia, keď po zosplatnení dlhu by mal platiť už len úroky z omeškania, ktoré vo väčšine prípadov majú nižšiu sadzbu, než úroky zmluvné. Spotrebiteľ by si mal byť vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky, a až v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol zmluvne dohodnutý. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu (bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k zosplatneniu dlhu), zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania.
23. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky.
24. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny a závisia od dohody zmluvných strán, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so splatením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného prijal odvolací súd záver, že odvolanie žalobcu v časti nepriznaného zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil a priznal mu uplatnený nárok na zmluvný úrok od zosplatnenia dlhu do zaplatenia (suma 238,74 eura za čas od zosplatnenia dlhu 28.2.2014 do podania žaloby 18.6.2014, od 18.6.2014 vo výške 15,9 % zo sumy 4914,08 eura a aj nárok na úrok z omeškania, keďže žalovaný bol v omeškaní so zaplatením priznaných nárokov.
26. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a § 52 CMP tak, žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).