Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Obec Maňa, Námestie M. R. Štefánika 1, 941 45 Maňa, IČO: 00 309 061, zastúpený: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r. o., Pri parku 8, 941 45 Maňa, IČO: 50 528 874, proti žalovanému: S. F. H., s. r. o., Gúgska 13 B, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 526 002, zastúpený: JUDr. Mária Uheľ Greňová, advokátka, Piaristická 1379/2, 949 01 Nitra, IČO: 42 174 015, o zaplatenie 18 322,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 137 zo dňa 08. 04. 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 137 zo dňa 08. 04. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 18 322,72 eura s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 10. 06. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády SR č. a v časti trov konania s poukazom na , , .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 10. 06. 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18 322,72 eura s príslušenstvom titulom vyčíslenej zmluvnej pokuty za obdobie od 10. 06. 2011 do 10. 12. 2011, t. j. za 184 dní. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12. 12. 2005 strany sporu uzavreli písomnú zmluvu č. 39/2005 na uskutočnenie práce (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo zhotovenie stavebného diela s pracovným označením „. (ďalej len „dielo“), podľa technickej špecifikácie uvedenej v príslušnej projektovej dokumentácii. Dielo pozostáva z dvoch bytových domov so sedlovou strechou bez podzemného podlažia. V každom bytovom dome sa nachádza šesť trojizbových bytov. Zmluva bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1, ktorým bol upravovaný termín začatia a ukončenia diela a dodatkom č. 2, ktorým sa dielo rozšírilo o technickú infraštruktúru. K odovzdaniu dokončeného diela žalobcovi došlo protokolárne dňa 07. 09. 2007. Bytový dom so súp. č. XXX je postavený na pozemku parc. č. XXX/XX s výmerou 250 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Bytový dom so súp. č. XXX je postavený na pozemku parc. č. XXX/XX

s výmerou 250 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Žalobca ďalej uviedol, že na diele sa začali prejavovať vady spočívajúce v praskaní, olupovaní a opadávaní externej omietky bytových domov. Z uvedených dôvodov žalobca uplatnil reklamáciu vád v 3. bode listu č. 45/2010 zo dňa 11. 02. 2010, ktorý bol žalovanému doručený dňa 15. 02. 2010. Žalobca opakovane uplatnil reklamáciu vád listom č. 253/2012 zo dňa 29. 05. 2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 31. 05. 2012. Listom zo dňa 06. 07. 2012 žalovaný oznámil, že reklamáciu neuznáva s odôvodnením, že stavebné práce na omietke boli vykonané „v zmysle noriem, podľa pokynov pána starostu a v súlade s odsúhlaseným rozpočtom“. Listom zo dňa 24. 08. 2012 č. 380/2012 žalobca vyjadril svoj nesúhlas s postojom žalovaného. Predmetný list bol žalovanému doručený dňa 28. 08. 2012. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na postoj žalovaného požiadal o vykonanie expertízy na omietke bytových domov. Na základe jeho žiadosti znalecký ústav vykonal podrobné technické merania a sondy na mieste samom a následne vypracoval odborné stanovisko č. 40/09/2013, z ktorého záverov je zrejmé, že hlavnou príčinou vzniku trhlín je nedodržanie technologického postupu omietania v rozpore s návodom na použitie omietkovej zmesi, ako aj nedodržanie ďalších technických noriem. Podľa článku VIII. bod 8.4 zmluvy bola na predmet zmluvy záručná doba 60 mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia prác. Podľa bodu 8.5 toho istého článku zmluvy mal žalobca ako objednávateľ právo požadovať a žalovaný ako zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť vady predmetu zmluvy. Žalobca si uplatnil reklamáciu u žalovaného už 15. 02. 2010, pričom žalovaný reklamované vady neodstránil. Z uvedeného dôvodu má žalobca s poukazom na čl. X. bod 10.4 zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura (10 000,- Sk) za každý deň omeškania. Zároveň uviedol, že na prvoinštančnom súde je pod sp. zn. vedené ďalšie konanie, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty za každý deň omeškania od 09. 01. 2011 do 09. 06. 2011, a to na tých istých skutkových základoch. Navrhol prerušiť konanie podľa psím. c/ až do právoplatného skončenia konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. . Súd uznesením č. k. - 15 zo dňa 14. 07. 2015 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. . Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 08. 2011. O žalobou uplatnenom nároku v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. - 215 zo dňa 13. 04. 2017 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50 122,94 eura s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 09. 01. 2015 do zaplatenia a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie rozsudkom č. k. - 298 zo dňa 24. 04. 2018 potvrdil. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s citovaným rozsudkom Krajského súdu v Nitre nadobudol právoplatnosť dňa 10. 09. 2018. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so žalobou a dôvodmi žaloby tak, ako si ich uplatnil žalobca, a to v celom rozsahu. Žalobca si uplatňuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 09. 01. 2011 do 09. 06. 2011, a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 10. 06. 2015, vznáša námietku premlčania tohto nároku poukazujúc na , podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky, teda žaloba bola podaná deň po uplynutí premlčacej doby. Následne, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 12. 10. 2018, žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe. Namietal, že z obsahu zmluvy o dielo, ktorú strany uzavreli, konkrétne z článku III. vyplýva, že predmet zmluvy bol špecifikovaný nejasne a neurčito, iba so všeobecným odkazom na presný opis predmetu zmluvy na bližšie nekonkretizovanú projektovú dokumentáciu, a teda v dôsledku neurčitosti podstatnej náležitosti zmluvy je zmluva neplatná. Žalovaný má za to, že predmet zmluvy bol určený relatívne, pričom rozsah prác sa konkretizoval vo faktúrach vystavených žalovaným. Zo samotného obsahu zmluvy o dielo však nie je možné určiť žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne vymedzenie predmetu diela, k zmluve nebola priložená žiadna príloha, resp. projektová dokumentácia ako je uvedené v článku III. zmluvy o dielo. Obsah zmluvy nie je možné vyložiť ani v neprospech žalovaného s prihliadnutím na , keďže predmet zmluvy je uvedený všeobecne a neurčito. V ďalšom vyjadrení poukázal na s tým, že v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, pre ktorý je charakteristické, že neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo, ktorú strany uzavreli dňa 12. 12. 2005, si preto žalobca nemôže úspešne uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na skutočnosť, že nemal možnosť žiadnym spôsobom upraviť návrh zmluvy. Žalovaný požadoval predložiť od uchádzačov verejného obstarávania podpísaný návrh zmluvy na uskutočnenie práce, čo sa aj stalo. Žalovaný v rámci verejnej

súťaže predložil vlastnou rukou žalobcom doplnený predložený návrh zmluvy (v rámci účasti v súťaži) s dátumom 09. 11. 2005. Žalobca túto podpísal tiež dňa 09. 11. 2005. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade boli podpísané dve identické zmluvy s rozdielom dohody o cene v čl. V. a dátume podpisu s tým, že ani táto zmluva nemá podstatné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle zákona. Podanie žalobcu zo dňa 11. 02. 2010, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 15. 02. 2010, a ktorým žalobca uplatnil vady diela, žalovaný označil za neurčité, nezrozumiteľné, a preto za neplatné. Zdôraznil, že vadnosť diela sa zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného diela s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. Žalobca v danom prípade nepreukázal, aké vlastnosti dielo malo mať v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok a aké vlastnosti dielo má (malo) v záručnej dobe, a ktoré povinnosti žalovaný pri zhotovení diela porušil. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v bode 6.6 rozsudku v konaní pod sp. zn. a uviedol, že skutočnosť, že prejavil ochotu odstrániť vady automaticky neznamená, že ich uznal. V ďalšom vyjadrení poukázal na , , a stavebného zákona, na vyhlášky MŽP SR , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Ďalej poukázal na a o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Tiež poukázal na a . Opakovane vzniesol námietku premlčania voči žalobou uplatnenému nároku. Zdôraznil, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom nemá oporu v zákone, ani v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Uviedol, že výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak je dohoda o nej neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, a to aj pre jej zjavný nepomer k cene diela. Žalovaný ďalej namietal aj nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Navrhol doplniť dokazovanie tým, aby žalobca predložil zmluvu, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou PROFIS NZ, s. r. o. na vypracovanie projektovej dokumentácie k výstavbe domov a aby predložil zmluvu, ktorú mal uzavretú s L.C. na vykonanie stavebného dozoru na výstavbe bytových domov. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že nesúhlasí s námietkou absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo č. 39/2005 zo dňa 12. 12. 2005. Už v konaní pod sp. zn. bola vykonaná analýza jej platnosti a súdy neidentifikovali žiadne vady zakladajúce jej absolútnu neplatnosť. Žalovaný plnil zmluvu a dodal stavebné dielo. Ak by bola terajšia námietka neplatnosti zmluvy myslená žalovaným vážne a nie iba formálne ako prostriedok obrany, žalovaný by nemal žiadny dôvod plniť z (údajne) neplatnej zmluvy. K námietke, že žalobca prevzal dielo s poznámkou „bez vád“ uviedol, že žalovaný zjavne odvádza pozornosť od zásadnej skutočnosti, že pri zhotovení diela sa rozlišuje medzi dvoma právnymi skupinami vád, a to vád zjavných už pri odovzdávaní a prevzatí diela a vád, ktoré vyšli najavo počas plynutia záruky (tzv. záručnej doby). Predmetom konania je sankcia za vady, ktoré vyšli najavo počas plynutia záručnej doby, a ktoré sa stali základom pre uplatnený žalobný nárok. Tieto vady neboli v procese prevzatia diela identifikovateľné a vyšli najavo (stali sa vizuálne poznateľné) až po prevzatí diela. K námietke žalovaného týkajúcej sa nezrozumiteľného vytknutia vád žalobca uviedol, že zreteľne vo vytknutí vád opakovane opísal, čo sa so stavebným dielom deje a ako, resp. v čom sa záručné vady prejavujú z vizuálneho hľadiska a tiež z hľadiska užívacieho komfortu. K pokusu žalovaného o zbavenie sa zodpovednosti uviedol, že žalovaný sa zaviazal zhotoviť dielo s odbornou starostlivosťou, na vlastnú zodpovednosť, na vlastné nebezpečenstvo a tiež podľa technických noriem. K vznesenej námietke neprimeranosti zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že jej výška bola už súdmi skúmaná a právoplatne vyriešená v konaní pod sp. zn. . Poukázal na skutočnosť, že k zníženiu zmluvnej pokuty môže dôjsť súdom aj bez návrhu strán sporu, súdy nič také neurobili, pretože zmluvnú pokutu považovali za primeranú voči dôležitosti hlavného zabezpečovaného záväzku. K vznesenej námietke premlčania žalovaným žalobca uviedol, že pri uplatnenom nároku bola všeobecná premlčania doba 4 roky zachovaná a uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe totožného skutkového a právneho stavu, ako aj v tomto posudzovanom prípade, ale za iné časové obdobie (od 09. 01. 2011 do 09. 06. 2011). V tom istom konaní vykonal súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie. Z obsahu pripojeného spisového materiálu a s poukazom na zistenia uvádzané v rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 215 zo dňa 13. 04. 2017 jednoznačne vyplýva, že dňa 12. 12. 2005 uzavreli strany sporu zmluvu na uskutočnenie práce č. 39/2005, v ktorej žalobca vystupoval na strane objednávateľa a žalovaný na strane zhotoviteľa. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa uskutočniť pre objednávateľa práce a dodávky v zmluve presne špecifikované, súvisiace s realizáciou projektu výstavby 2 x 6 b. j., typ PROFIS 1 U., podľa schválenej projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou PROFIS Nové Zámky s. r. o. a X. G. - autorizovaným stavebným inžinierom

v kvalite ustanovenej touto dokumentáciou. Presný opis predmetu zmluvy bol uvedený v projektovej dokumentácii, ktorej súčasťou bol aj výkaz výmer. Článok IV. zmluvy upravoval termín uskutočňovania prác. V článku V. bola upravená cena predmetu prác. V článku VI. zmluvy boli upravené platobné podmienky, v článku VII. bola upravená možnosť objednávateľa odmietnuť predmet zmluvy. V článku VIII. zmluvy bola dohodnutá zodpovednosť za vady a záruky, podľa bodu 8.4 bola dohodnutá záručná doba 60 mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia prác. Záručná doba bola dohodnutá na 24 mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia prác. Podľa bodu 8.5 bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť vady predmetu zmluvy. Podľa bodu 8.6 sa zhotoviteľ zaviazal odstrániť prípadné vady predmetu zmluvy bez zbytočného odkladu, ale najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia písomnej reklamácie objednávateľa. Článok IX. zmluvy upravoval podmienky uskutočnenia prác, obsahom článku X. zmluvy boli zmluvné pokuty a sankcie. V bode 10.4 bolo dohodnuté, že ak zhotoviteľ neodstráni reklamované vady podľa bodu 8.6, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura (10 000,- Sk) za každý deň omeškania. Článok XI. obsahoval možnosť odstúpenia od zmluvy a článok XII. zmluvy obsahoval spoločné a záverečné ustanovenia. Následne strany sporu uzavreli dodatok č. 1 (bez uvedenia dátumu pri jeho písomnom vyhotovení), ktorým sa pôvodná zmluva o dielo č. 39/2005 doplnila v článku IV. - termín uskutočnenia prác o termín zahájenia prác na 8/2006 a o termín ukončenia prác na 8/2007. Ostatné body zmluvy zostali nezmenené. Dňa 21. 06. 2007 strany sporu uzavreli dodatok č. 2 k zmluve o dielo č. 39/2005, ktorým sa pôvodná zmluva doplnila o článok III. s tým, že došlo k zmene názvu predmetu zmluvy. Zároveň došlo k zmene ceny diela podľa článku V. bod 5.2 zmluvy. Ostatné body zmluvy o dielo č. 39 zo dňa 12. 12. 2005 zostali nezmenené. Dňa 07. 09. 2007 bola za prítomnosti investora dodávateľa a ďalších účastníkov vyhotovená zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častíc. Z obsahu predmetnej zápisnice je zrejmé, že išlo o prevzatie stavby zhotovenej na základe zmluvy o dielo č. 39/2005, a že práce boli prevedené v zmysle projektovej dokumentácie a platných STN. Dňa 04. 10. 2007 bol vyhotovený preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce, č. zápisu 06/2007, názov dokončenej verejnej práce: Výstavba 2 x 6 BJ + technická infraštruktúra pre IBV Maňa. Z obsahu predmetného protokolu je zrejmé, že práce boli prevedené podľa projektovej dokumentácie, že boli realizované v požadovanej kvalite a v zmysle schválenej projektovej dokumentácie v súlade s STN a príslušnými predpismi. Prílohu č. 1 tvoril zoznam drobných nedorobkov, ktoré mal zhotoviteľ povinnosť odstrániť do 15. 10. 2007. Prílohu č. 2 tvoril zoznam dokladov. Z uvedeného protokolu je ďalej zrejmé, že záručná doba bola 60 mesiacov a jej konečný dátum bol určený na deň 04. 10. 2012. Listom adresovaným žalovanému dňa 11. 02. 2010 žalobca reklamoval vady diela uskutočneného na základe zmluvy č. 39/2005. Konkrétne reklamoval netesnosť všetkých okien na stavbe, nerovnomernú a nedostatočnú izoláciu na strope podkrovných bytov, dopraskanú fasádu na oboch bytových domoch, nerovnosť prístupových chodníkov, netesnosť žumpy bytového domu V, opadanú omietku na strope v kuchyni v byte č. R nefunkčné tesnenie medzi dlažbou a okapovým plechom na balkóne v byte č. R nefunkčný zvonček a ventilátor v záchode v tom istom byte. V byte č. V. reklamoval z dôvodu netesnosti vyústenia komína zatekanie do kotolne. Predmetná reklamácia bola žalovanému doručená dňa 15. 02. 2010. Listom adresovaným žalovanému dňa 29. 05. 2012 žalobca reklamoval vady na stavbe 2 x 6BJ uskutočnenej na základe zmluvy č. 39/2005 zo dňa 12. 12. 2005. Konkrétne reklamoval dopraskanú a už i čiastočne poodlupovanú a opadanú fasádu na oboch bytových domoch. Zároveň oznámil žalovanému, že túto vadu písomne už reklamoval listom č. 45/2010 zo dňa 11. 02. 2010, avšak nebola odstránená. Opätovne požiadal žalovaného, aby reklamované vady v zmysle zmluvy odstránil. Táto reklamácia bola žalovanému doručená dňa 31. 05. 2012. Listom zo dňa 06. 07. 2012 žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho reklamáciu. Z obsahu jeho odpovede vyplýva, že vykonal tvaromiestnu ohliadku, na ktorej bolo zistené, že na fasáde sa nachádzajú mikrotrhliny a malé trhlinky, ktoré sú spôsobené pravdepodobne technológiou, ktorá bola použitá pri konečnej úprave bytoviek. Postup prác počas ich realizácie nebol kritizovaný ani spochybňovaný. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že stavebné práce vykonal v zmysle noriem, a preto reklamáciu žalobcu neuznáva. Zároveň oznámil žalobcovi, že uvedené praskliny je možné odstrániť rôznymi technologickými postupmi. Listom zo dňa 24. 08. 2012 žalobca oznámil žalovanému, že z jeho vyjadrením nesúhlasí, že jeho argumenty nepovažuje za opodstatnené a naďalej trvá na odstránení reklamovaných vád. Zároveň upozornil žalovaného, že jeho konanie hodnotí ako omeškanie s povinnosťou odstrániť záručné vady,

a že v zmysle dohodnutých podmienok, v prípade nečinnosti žalovaného, bude nútený reálne vymáhať od žalovaného zmluvnú pokutu. Uvedená odpoveď bola žalovanému doručená dňa 28. 08. 2012. Dňa 10. 09. 2012 žalobca požiadal Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava o realizáciu expertízy na omietke oboch bytových domov (súp. č. XXX, XXX, F. L. č. X, X, U.). Žalobcom oslovená znalecká organizácia po vykonaní ohliadky, realizácii sond a meraní vypracovala odborné stanovisko č. 40-09/2013, v záveroch ktorého, okrem iných skutočností, uviedla: a) vonkajšie omietky bytových domov boli zhotovené z omietkovej zmesi „K. Z. R.“ prakticky v jednej vrstve, čo bolo overené na mieste sondami, a to napriek tomu, že ide o klasickú omietkovú zmes na báze cementu, určenú výrobcom na zhotovenie omietky v dvoch vrstvách; b) obhliadkou sa zistilo, že na finálnych povrchových úpravách nátermi sa vyskytujú početné trhliny, ktoré kopírujú ložné škáry muriva a prakticky aj všetky škáry, v ktorých sa stretávajú pod povrchom prvky rôznej materiálovej bázy. Šírka týchto trhlín presahuje vo väčšine prípadov 0,2 mm a nejde o tzv. vlasové trhliny, ale o trhliny vychádzajúce z podkladu a prechádzajúce skrz celú omietku. Na maľovke sa nachádzajú aj trhliny šírky menšej ako 0,2 mm, pričom táto šírka sa zisťovala meraním na povrchu maľovky a v omietke samotnej je pravdepodobne šírka trhliny výrazne väčšia. Výskyt takýchto trhlín výrazne zhoršuje funkčnosť omietky a znižuje životnosť povrchových úprav. Trhliny tohto druhu sú na vonkajších omietkach neprípustné. c) hrúbka vrstvy omietky sa zistila sondou na južnom štíte domu súp. č. XXX v hodnote 11,3 mm a v mieste viditeľného vydutia/poškodenia na južnom štíte domu súp. č. XXX v hodnote 31,3 mm. Na tejto jednovrstvovej omietke bola natiahnutá tenká vrstva hladkej omietky pod maľovku v zistených hrúbkach od 1,65 mm do 2,75 mm. d) hlavná príčina vzniku trhlín vystupujúcich z podkladu a kopírujúcich škáry muriva a styky rôznych hmôt podkladu je v nedodržaní predpísaného technologického postupu omietania v rozpore s návodom na použitie výrobku v náväznosti na technické normy. Zhotoviteľ omietok postupoval v rozpore s ustanoveniami technických noriem a nedodržal celkovú minimálnu hrúbku omietky. Na základe sondáže je možné s istotou vylúčiť, že by mohlo byť príčinou vzniku trhlín aplikovanie nevhodných finálnych náterov. e) v rizikových plochách, v ktorých sa striedajú materiály podkladu sa nenachádzajú v jadrovej omietke vystuženia sklotextilnými výstužnými mriežkami, čo je v rozpore s technickými normami. Zhotoviteľ na týchto plochách nevykonal žiadne opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie vzniku trhlín. f) tenká vrstva hladkej omietky pod maľovkou bola nanesená s veľkou pravdepodobnosťou s nedostatočným/malým časovým odstupom, potrebným na zretie jadrovej omietky. Pri omietke z klasickej cementovej malty v hrúbke 10 mm je potrebný čas zretia pred nanesením ďalšej vrstvy najmenej 10

- 14 dní, pričom pri nízkych teplotách sa tento čas ešte predlžuje. Preskúmaná vrchná vrstva omietky je zhotovená z inej omietkovej zmesi ako jadrová omietka a pravdepodobne je zo zmesi s vyššou pevnosťou, čo je v rozpore s technickými normami a čo sa prejavuje narušením integrity vrstiev v blízkosti trhlín vychádzajúcich z podkladu. g) ďalšie zistenia uvádzané v stanovisku sa týkali medziokenných pilierov, plechových vonkajších parapetných prvkov, presahov odkvapníc oplechovania okenných parapetov, odkvapových chodníkov a spodných plôch balkónových dosiek. Súčasťou odborného vyjadrenia je aj fotodokumentácia z vykonanej obhliadky. Žalovaný listom adresovaným žalobcovi dňa 19. 09. 2012 znovu konštatuje a uznáva, že na stavbe sú fasádne trhliny a mikrotrhliny, čo sa nesnaží spochybňovať. Uvedenú vec je ochotný riešiť a odstrániť v súčinnosti s obecným úradom a projektantom. Žalobcovi zároveň oznámil, že v rámci dobrých vzťahov je ochotný sa spolupodieľať na odstránení trhlín aj určitou finančnou čiastkou. Súčasťou bolo aj oznámenie, že žalovaný sa nevyhýba riešeniu problému. Listom zo dňa 01. 10. 2015 žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu oznámil žalobcovi tri alternatívy odstránenia reklamovaných vád. Prvú, najjednoduchšiu alternatívu odstraňovania vád, bol žalovaný ochotný znášať na vlastné náklady. V prípade druhej alternatívy, ktorá bola nad rámec projektovej dokumentácie a zmluvy, žalovaný požadoval od žalobcu finančnú spoluúčasť vo výške 21 894,34 eura. V prípade tretej, najkvalitnejšej alternatívy (zateplenia), požadoval od žalobcu finančnú spoluúčasť vo výške 39 473,19 eura. S uvedenými alternatívami žalovaný nesúhlasil z dôvodu, že v prípade prvej alternatívy hrozilo opakovanie reklamovaných vád a v prípade ďalších alternatív nebol žalobca ochotný spolupodieľať sa finančne na odstraňovaní reklamovaných vád. Listom zo dňa 09. 03. 2017 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žalobcu o sprístupnenie nehnuteľnosti do bytového domu so sedlovou strechou súp. č. XXX a XXX oba postavené na pozemku parc. č. XXX/XX a XXX/XX v k. ú. X. U.. Oznámil žalobcovi, že vykoná na vlastné náklady v celom rozsahu opravu externej omietky oboch bytových domov tak, aby omietka mala po oprave rovnaké

estetické vlastnosti, najmä odtieň. Opravu vykoná v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá bola schválená pri výstavbe oboch bytových domov a vykoná ju tak, aby spĺňala všetky parametre vyplývajúce z projektovej dokumentácie. K odstráneniu závad chce pristúpiť z dôvodu, aby nedochádzalo na fasáde k ďalších škodám. Zároveň oznámil, že realizáciu opráv vykoná po dobu štyroch týždňov od začatia prác.

5. Po zistení skutkového stavu súd prvej inštancie skonštatoval, že strany sporu uzavreli zmluvu č. 39/2005 na uskutočnenie práce podľa a nasl. , v ktorej žalobca vystupoval na strane objednávateľa a žalovaný na strane zhotoviteľa. V konaní nebolo sporné, že k protokolárnemu odovzdaniu dokončeného diela došlo dňa 07. 09. 2007. Od uvedeného dátumu začala plynúť (podľa článku VIII. bod 8.4) záručná doba 60 mesiacov, s výnimkou záručnej doby na stroje a elektrododávky, ktorá bola 24 mesiacov. Z listu žalobcu zo dňa 11. 02. 2010, ktorý bol žalovanému doručený dňa 15. 02. 2010, súd považoval za zistené, že po dvoch rokoch a piatich mesiacoch (počas plynutia dohodnutej záručnej doby) žalobca reklamoval u žalovaného, okrem iného, aj dopraskanú fasádu na oboch bytových domoch. Ani táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Sporným v konaní nebol ani fakt, že žalovaný v zmluve dohodnutým spôsobom (článok VIII. bod 8.6) reklamované vady diela neodstránil. Žalovaný reklamáciu neuznal a túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 06. 07. 2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10. 07. 2012. Zo záverov odborného stanoviska č. 40-09/2013 vypracovaného Technickým a skúšobným stavebným, n. o. (znalecká organizácia č. 900191) súd zistil, že hlavnou príčinou reklamovanej dopraskanej fasády oboch bytových domov bolo nedodržanie predpísaného technologického postupu omietania, ktorý žalovaný realizoval v rozpore s návodom na použitie výrobku v nadväznosti na technické normy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný zodpovedá za vzniknuté vady diela, ktoré žalobca reklamoval. Z listu žalovaného zo dňa 19. 09. 2012 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný nespochybňoval vznik trhlín na oboch bytových domoch a prejavil v ňom ochotu spolupodieľať sa na ich odstránení. Z jeho následného konania, najmä listu zo dňa 10. 01. 2015, súd zistil, že žalovaný navrhoval žalobcovi alternatívy riešenia vzniknutých a reklamovaných vád diela. Skutočnosť, že žalovaný uznal žalobcom reklamované vady diela súd považoval za preukázanú aj z jeho listu zo dňa 09. 03. 2017 adresovaného žalobcovi, v ktorom oznamuje žalobcovi, že opravu reklamovaného diela vykoná tak, aby spĺňala všetky parametre vyplývajúce z projektovej dokumentácie. Z uvedeného súd prvej inštancie považoval ďalej za zistené a preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy (čl. VIII bod 8.2). Nesplnenie takéhoto záväzku žalovaným bolo sankcionované jeho povinnosťou uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa článku X bod 10.4 zmluvy, a to vo výške 331,94 eura za každý deň omeškania. V prejednávanej veci súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby v prípade dohodnutej zmluvnej pokuty súd využitím moderačného práva zasahoval do zmluvnej voľnosti strán sporu, ktorú prejavili uzavretím vyššie špecifikovanej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaným nárokom je aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a úprava zmluvnej pokuty nie je v obsiahnutá komplexne, bolo v danom prípade nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia . Žalobcom požadovanú a v článku X bod 10.4 zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu (s poukazom na jej denný percentuálny prepočet k zabezpečenej pohľadávke, ktorý možno zistiť pomerom výšky dennej zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečenej pohľadávky) možno hodnotiť z hľadiska dobrých mravov za všeobecne akceptovateľnú. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil za obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní s odstránením reklamovaných vád diela (od 09. 01. 2011 do 09. 06. 2011), v dôsledku čoho súd považoval jeho nárok za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a preto mu súd takto uplatnenú výšku úrokov z omeškania priznal od dátumu podania žaloby na súd až do zaplatenia. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu z dôvodu premlčania zamietol, alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. - 215 zo dňa 13. 04. 2017 rozsudkom sp. zn. - 298 zo dňa 24. 04. 2018 potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre dňa 10. 09. 2018. Podľa záverov odborného vyjadrenia a stanoviska Stavebnej komory Slovenskej republiky (SK SR) por. č. 15/2018 k odbornému stanovisku č. 40-09/2013 spracovateľa TSUS o preverení kvality zhotovenia vonkajších omietok bytových domov a vykonanie odbornej obhliadky príčin trhlín v omietke bytového domu, je vyjadrenie spracovateľa posudku č. 40-09/2013 nejasné, zmätočné a rozporuplné

a je nepoužiteľné pre objektívne určenie príčin vady omietky. SK SR v záveroch svojho vyjadrenia konštatovala, že v súčasnosti je už nemožné laboratórne analyzovať príčinu úbytku vody v omietkovej zmesi. Túto príčinu je možné spätne analyzovať už len z písomnej dokumentácie stavby, a to zo záznamov v stavebnom denníku, faktúr a dodacích listov omietkovej zmesi, pracovných listov, zmluvy o dielo s harmonogramom prác a histórie klimatických podmienok v dobe aplikovania omietky na podklad s dobou jej zretia počas 14 dní od jej aplikovania. SK SR konštatovala, že spracovateľ posudku č. 40-09/2013 sa venoval hlavne vysvetľovaniu a popisovaniu Slovenských harmonizovaných noriem STN EN a neriešil hlavnú otázku skutočného vzniku príčin trhlín na dome č. p. XXX a XXX. Bol toho názoru, že charakter trhlín v omietke poukazuje na vodný deficit počas 14 dňového zretia omietky od doby nanesenia, ktorý časom spôsobil zmrašťovanie hmoty omietky a následný vznik trhlín. Nedostatok vody v hmote omietky v danom prípade mohol byť spôsobený viacerými obvyklými faktormi, ktoré spracovateľ posudku č. 40-09/2013 nezisťoval a neriešil. Pre informáciu uviedol, že v praxi prichádza k takejto vade spôsobenej zvyčajne vodným deficitom počas zrenia z dôvodu, že: 1) počas 14 dňovej lehoty a počas 4 kritických hodín zrenia omietky boli teploty ovzdušia nad + 3100; 2) bol príliš suchý podklad so zvýšenou savosťou vody z hmoty omietky po jej nanesení na podklad, nedostatočné navlhčenie vodou alebo penetračnou disperziou; 3) dvojvrstvová hrubá omietka je vyhotovená ako jednovrstvová v rozpore s návodom; 4) bolo vyhotovenie druhej vrstvy po úplnom zaschnutí a vytvrdnutí dozretí prvej, alebo ešte na mäkkú jadrovú vrstvu; 5) ide o súbor viacerých negatívnych vplyvov; 6) ide o vadný výrobok. SK SR uviedol, že spracovateľ posudku si odporuje v bode č. l až 3 na strane č. 13/14, keď tvrdí, že omietka je jednovrstvová a vzápätí v druhej vete bodu č. 3 tvrdí, že je z dvoch vrstiev. Ďalej uviedol, že bodoch č. 4 a č. 6 na tej istej strane na rozdiel od bodu č. 1 a 3 spracovateľ potvrdzuje, že omietka je z dvoch vrstiev, a to ešte aj z rozdielnych materiálov, pričom v bode č. 4 tvrdí, že hlavná príčina trhlín je spôsobená nedodržaním technologického postupu omietania v rozpore s návodom na použitie výrobku v nadväznosti na STN EN 998-1:2003, resp. STN EN 998-1:2011, ale aj STN EN 13914-1:2005 čl. 6.13.4. Spracovateľ posudku ďalej zhotoviteľovi omietok vytýka, že postupoval v rozpore s ustanoveniami STN EN 13914-1:2005, čl. 6.18.1 a nedodržal celkovú minimálnu hrúbku 15 až 20 mm podľa čl. 101 neplatnej normy STN 73 2310. Výrobca v technickom liste na str. 1 v tabuľke technických dát predpisuje hrúbku tejto omietky v rozsahu 6-30 mm. SK SR sa nemôže stotožniť s tvrdením spracovateľa posudku na str. 10/14 a jeho odvolanie sa na neplatnú normu STbi 73 2310 čl. 99, že hrúbka tejto omietky mala byť 15 až 20 mm. SK SR sa rovnako nemôže stotožniť s tvrdením, že štuková vrchná krycia vrstva môže byť podľa čl. 101 neplatnej normy STN 73 2310 3-5mm, a to ani v prípade, že sa odvoláva na zvyklosť, pretože dnešné systémy a štruktúry vrchných krycích omietok sa vyrábajú už od hrúbok 1,5 - 2,5 mm. SK SR označila vyjadrenie spracovateľa posudku č. 40-09/2013 za nejasné, zmätočné a rozporuplné, nepoužiteľné pre objektívne určenie príčin vady omietky. V odbornom vyjadrení SK SR ďalej uviedla, že objednávateľ stavby mal na stavbe určený stavebný dozor, ktorý vykonával alebo mal vykonávať kontrolnú dozornú činnosť v zmysle v časovej verzii rokov 2006 - 2007. Vychádzajúc zo základných úloh stavebného dozoru SK SR mal za to, že stavebný dozor stavebníka (obce) mal povinnosť a právo kontroly nad všetkými stavebnými činnosťami a postupmi prác a dodávok zhotoviteľa vrátane vyžadovania nápravy pri zistení vadného plnenia stranou zhotoviteľa v prípade, že také plnenie bolo. Ak túto povinnosť vyžadovať nápravu neplnil a nevyužil počas výstavby, má sa za to, že s takto vykonanými časťami stavby súhlasil, obzvlášť, ak stavebník zaplatil zhotoviteľovi aj za vykonané práce, ktoré označuje za vadné. SK SR mal v odbornom vyjadrení a stanovisku za to, že kontrolné mechanizmy na strane stavebníka súhlasili so zmenou materiálu a so spôsobom nanášania predmetnej omietky poľského výrobcu, keďže počas výstavby stavebný a autorský dozor proti tomu nenamietali, teda s použitím a spôsobom nanášania tejto omietky súhlasili. Svoj názor oprel aj o fakt, že stavebník neuplatnil zrážku z ceny alebo fakturácie v časti dodania a zabudovania omietky a v protokole o odovzdaní a prevzatí stavby nie je výhrada k technologickému postupu nanášania omietky. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že žiada, aby mu súd poskytol súdnu ochranu, pretože žalobou uplatnený nárok je založený na totožnom skutkovom a právnom stave ako nárok uplatnený v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. a zmluvnú pokutu si uplatňuje preto, že žalovaný odmietol odstrániť vady diela. Poznamenal, že všetky notifikačné listy obsahujú vady, aké žalobca vytýka žalovanému ako zhotoviteľovi a z obsahu týchto listov je nesporné, čo sa objednávateľovi nepáči a aké vady chce odstrániť. Podľa žalobcu bola otázka platnosti zmluvy č. 39/2005 právoplatne vyriešená v konaní pod sp. zn. . Tvrdenie žalovaného o neplatnosti zmluvy o dielo (z dôvodu absencie samotného

predmetu zmluvy) považuje za neakceptovateľné, špekulatívne a účelové. Žalobou uplatnený nárok nepovažuje za premlčaný a k námietke pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, že zo zmluvnej pokuty je viazaný žalovaný, ktorý porušil svoju povinnosť zo zmluvy tým, že riadne a včas a bezplatne neodstránil vady diela. K odbornému vyjadreniu a stanovisku por. č. 15/2018 vypracovaného SK SR uviedol, že autor tohto vyjadrenia nefiguruje ani v zozname znalcov ani v zozname inštitúcií, ktoré by boli oprávnené vypracovávať odborné stanoviská. SK SR je občianske združenie, ktoré vyvoláva dojem akoby bolo znaleckou organizáciou, ale nemá kompetencie na to, aby spochybňovalo stanovisko vypracované znaleckým . Žalovaný uviedol, že podmienkou verejného obstarávania bol návrh zmluvy, ktorý strany podpísali 09. 11. 2005 a následne po verejnom obstarávaní bola podpísaná zmluva s takmer identickým obsahom, a to dňa 12. 12. 2005 s výnimkou ceny diela. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol viazaný podmienkami súťaže a rovnako bol viazaný autorskými právami projektanta. Žalovaný trval na tom, že samotné dielo nie v zmluve presne špecifikované a poukázal na článok VIII. body 8.1 až 8.3 zmluvy o dielo. Tvrdil, že nikto nespochybnil, že by žalovaný porušil zmluvu alebo projektovú dokumentáciu a počas celého konania žalobca neuviedol, ktoré povinnosti žalovaný porušil. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že autor projektu je odborník, ktorý bol povinný v rámci výkonu autorského dozoru dohliadať na dodržiavanie projektu a ak túto povinnosť projektant zanedbal, nemôže to byť vytýkané žalovanému. Žalovaný zastával názor, že aj žalobcom vytknuté vady diela sú neplatným právnym úkonom, pretože neboli vytknuté nezameniteľným spôsobom. Žalovaný ďalej tvrdil, že aj stavebný dozor mal uzavretú so žalobcom zmluvu, a preto medzi nimi existuje zodpovednostný právny vzťah, za ktorý nemôže zodpovedať žalovaný. Opakovane zdôraznil, že v danom prípade je zmluva o dielo absolútne neplatným právnym úkonom. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný navrhol žalobcovi odstrániť vady diela rôznymi spôsobmi, pričom prvý zo spôsobov bol vypracovaný v súlade s projektovou dokumentáciou. Takýto spôsob odstránenia vád žalobca odmietol. V prípade, ak by žalovaný mal odstrániť vady diela iným spôsobom, bolo by potrebné, aby dal žalobca prepracovať projekt a aby na odstránení týchto vád príslušnou mierou participoval. Z voľne dostupných internetových zdrojov súd zistil, že Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. je zapísaný Krajským úradom v Bratislave pod č. OVVS-674/55/2002/NO v registri neziskových organizácií. Ústav pôsobí predovšetkým v regulovanej sfére podľa príslušných zákonov ako autorizovaná a notifikovaná osoba na posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov širokého spektra stavebných výrobkov a posudzovanie zhody vybraných strojných zariadení, ďalej ako autorizovaná osoba na technické posudzovanie, resp. orgán technického posudzovania (TAB) - člen EOTA, ktoré vydávajú národné (SK ) resp. európske (ETA) technické posúdenia pre stavebné výrobky, autorizovaná osoba na overovanie meradiel a ako znalecká organizácia v odbore stavebníctvo budov. Z voľne dostupných internetových zdrojov súd zistil, že základným predmetom a cieľom činnosti Stavebnej komory SR je aktívne napomáhať rozvoju stavebníctva zvyšovaním záujmu o nadobudnutie odbornej kvalifikácie a zvyšovanie odborných vedomostí podľa Slovenských zákonov v súlade s Európskymi odporúčaniami a svetovými štandardami. Pre tento účel a cieľ podporuje, prípadne sama vykonáva vzdelávanie pre nadobudnutie kvalifikácie a odbornosti v stavebníctve, ktoré vyžaduje záverečné preskúšanie a vydanie certifikátu, odbornej spôsobilosti alebo iné osvedčenie potvrdzujúce absolvovanie takéhoto štúdia a jeho úspešné ukončenie podľa platných predpisov a zákonov na území Slovenskej republiky (ďalej len SR).

6. Pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku súd poukázal na zistenia a závery uvedené v rozsudku č. k. - 215 zo dňa 13. 04. 2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. - 298 zo dňa 24. 04. 2018. V uvádzanom konaní bol žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na totožnom skutkovom a právnom základe. Otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvy č. 39/2005 sa súdy zaoberali ex offo a zhodne dospeli k záveru, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu č. 39/2005 na uskutočnenie práce podľa a nasl. , v ktorej žalobca vystupoval na strane objednávateľa a žalovaný na strane zhotoviteľa. K námietke žalovaného v súvislosti s platnosťou tejto zmluvy súd uviedol, že žalovaný počas celého konania zmluvu nespochybnil, hoci mal k dispozícii návrh zmluvy zo dňa 09. 11. 2015 a ani v konaní netvrdil, že by návrh zmluvy zo dňa 09. 11. 2015 považoval za zmluvu o dielo, na základe ktorej by mal žalobcovi plniť. Žalovaný v konaní tiež netvrdil, že by sa počas celej doby realizácie diela spravoval inou zmluvou ako zmluvou č. 39/2005. Rovnako netvrdil, že by v tejto zmluve bol jej predmet špecifikovaný nejasne a neurčito, iba so všeobecným odkazom na presný opis predmetu zmluvy na bližšie nekonkretizovanú projektovú dokumentáciu, netvrdil, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti, a preto je neplatná. Následné

tvrdenia žalovaného týkajúce sa neplatnosti zmluvy č. 39/2005 súd považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie. V konaní nebolo sporné, že k protokolárnemu odovzdaniu dokončeného diela žalovaným došlo dňa 07. 09. 2007. Od uvedeného dátumu začala plynúť (podľa článku VIII. bod 8.4) záručná doba 60 mesiacov, s výnimkou záručnej doby na stroje a elektrododávky, ktorá bola 24 mesiacov. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná ako právna povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi jednorazovú sumu určenú buď fixnou sumou alebo určenú percentuálne z ceny diela. Súd prvej inštancie, zhodne ako žalobca, bol toho názoru, že pri zmluvnej pokute trvá dlžníkov záväzok aj po zaplatení pokuty, ak nebolo dojednané niečo iné. Každým ďalším dňom po dobu, čo trvá omeškanie dlžníka s plnením záväzku, dlžník opätovne porušuje povinnosť plniť riadne a včas a z tohto dôvodu za každý ďalší deň omeškania vzniká veriteľovi právo na zmluvnú pokutu. Pri zmluvnej pokute dojednanej fixnou sadzbou za jeden kalendárny deň omeškania začína plynúť premlčacia doba nielen prvým dňom omeškania, ale každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniká veriteľovi právo na zmluvnú pokutu. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za každý deň omeškania od 10. 06. 2011 do 10. 12. 2011, pričom žaloba bola podaná 10. 06. 2015, z čoho je zrejmé, že všeobecná 4-ročná premlčacia doba bola zachovaná a uplatnený nárok nie je premlčaný. Z listu žalobcu zo dňa 11. 02. 2010 doručeného žalovanému dňa 15. 02. 2010 súd považoval za zistené, že po dvoch rokoch a piatich mesiacoch (počas plynutia dohodnutej záručnej doby) žalobca reklamoval u žalovaného, okrem iného, aj dopraskanú fasádu na oboch bytových domoch. Ani táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Sporným v konaní nebol ani fakt, že žalovaný v zmluve dohodnutým spôsobom (článok VIII. bod 8.6) reklamované vady diela napriek opakovaným výzvam neodstránil. Z obsahu aj tohto listu je nesporné, aké vady žalobca vytýkal žalovanému (ako zhotoviteľovi) a aké vady žiadal odstrániť. Zo záverov odborného stanoviska č. 40-09/2013 vypracovaného Technickým a skúšobným stavebným, n. o. (Znalecká organizácia č. 900191) presne špecifikovaných v bode 10.2. odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil, že hlavnou príčinou reklamovanej dopraskanej fasády oboch bytových domov bolo nedodržanie predpísaného technologického postupu omietania, ktorý žalovaný realizoval v rozpore s návodom na použitie výrobku v náväznosti na technické normy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný zodpovedá za vzniknuté vady diela, ktoré žalobca reklamoval. Z listu žalovaného zo dňa 19. 09. 2012 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný nespochybňoval vznik trhlín na oboch bytových domoch a prejavil v ňom ochotu spolupodieľať sa na ich odstránení. Z jeho následného konania, najmä listu zo dňa 10. 01. 2015 súd zistil, že žalovaný navrhoval žalobcovi alternatívy riešenia vzniknutých a reklamovaných vád diela. Skutočnosť, že žalovaný uznal žalobcom reklamované vady diela súd považoval za preukázanú aj z jeho listu zo dňa 09. 03. 2017 adresovaného žalobcovi, v ktorom oznamuje žalobcovi, že opravu reklamovaného diela vykoná tak, aby spĺňala všetky parametre, vyplývajúce z projektovej dokumentácie. Z uvedeného konania žalovaného je nesporné, že sám žalovaný dospel k záveru o oprávnenosti reklamácie žalobcom reklamovaných vád diela a s tým súvisiacej potrebe odstránenia vzniknutých vád z dôvodu, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu diela. Súd ďalej považoval za zistené a preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy (čl. VIII bod 8.2). Nesplnenie takéhoto záväzku žalovaným bolo sankcionované jeho povinnosťou uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa článku X bod 10.4 zmluvy, a to vo výške 331,94 eura za každý deň omeškania. Žalobcom požadovanú zmluvnú pokutu vyhodnotil súd prvej inštancie z hľadiska dobrých mravov za všeobecnej akceptovateľnú (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23. 10. 2006, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 27. 07. 2006, sp. zn. ). V rozpore s dobrými mravmi nemusí byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu ani zmluvná pokuta dojednaná vo výške 2 % za každý deň omeškania so zaplatením zabezpečenej pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 09. 08. 2001, sp. zn. ). K námietke žalovaného týkajúcej sa jeho pasívnej legitimácie súd uviedol, že zo zmluvnej pokuty je v prejednávanej veci viazaný žalovaný ako zhotoviteľ (zo zmluvy č. 39/2005) a nie projektant alebo osoba vykonávajúca stavebný dozor. Súd prvej inštancie zastáva názor, že pasívna legitimácia žalovaného je v tejto veci daná. Žalovaný sa v zmluve č. 39/2005 zaviazal, že zhotoví dielo s odbornou starostlivosťou, na vlastnú zodpovednosť, na vlastné nebezpečenstvo a tiež podľa technických noriem. K odbornému vyjadreniu a stanovisku SK SR súd uviedol, že nezistil, že by k predmetom jej činnosti patrila aj znalecká činnosť. Napriek širokému rozsahu pôsobnosti SK SR a skutočnosti, že sa SK SR presadzuje aj pri obrane práv a záujmov a pomáha a odborne radí širokej verejnosti a odborníkom v problematike stavebnej činnosti, v oblasti legislatívy atď., podľa názoru súdu prvej inštancie nemá kompetenciu na to, aby spochybnila odborné stanovisko vypracované Technickým a skúšobným stavebným (č. 40-09/2013), ktorý pôsobí aj ako znalecká organizácia v odbore stavebníctvo.

Žalovaným navrhované doplnenie dokazovania o predloženie zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ROFIS NZ, s. r. o. (o vypracovaní projektovej dokumentácie), o predloženie zmluvy uzavretej medzi žalobcom a L. K. (na vykonanie stavebného dozoru), o nariadenie znaleckého dokazovania a o výsluch svedka C. P. súd nenariadil vykonať s poukazom na a hlavne z dôvodu, že o uplatnenom nároku mohol rozhodnúť bez ďalšieho dokazovania, pretože ide o totožný skutkový stav veci ako vo veci pod sp.zn.15Cb/5/2015.Otázka zodpovednosti žalovaného za reklamované vady diela už bola posúdená vykonaným dokazovaním a ďalšie odročovanie pojednávania by bolo podľa súdu nehospodárne. Žalovaným navrhované dokazovanie sa týkalo existencie a rozsahu vád. Tieto skutočnosti však už boli dostatočne preukázané inými vykonanými dôkazmi a produkovanie ďalších by bolo zjavne neúčelné a nehospodárne. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, že by sa žalobcom vytýkané vady vyskytovali len na jednej z dvoch realizovaných stavieb. Samotný žalovaný navrhoval žalobcovi odstránenie vád na oboch stavbách v rôznych alternatívach spôsobov odstraňovania vád. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí ani námietka žalovaného, že žalobcovi nevzniklo právo na bezplatné odstránenie vád s poukazom na bod 8.3 zmluvy o dielo a , a preto žalovaný nemohol porušiť svoju povinnosť v stanovenej lehote bezplatne odstrániť vady, ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou. Z ustanovenia veta prvá , ktoré bolo v plnom rozsahu prevzaté do bodu 8.3. zmluvy o dielo explicitne vyplýva povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný ako podnikateľ v oblasti realizácie stavieb v konaní nepreukázal, že by na nevhodnosť projektovej dokumentácie, ktorej použitie by malo za následok, že realizované dielo nebude vykonané riadne, žalobcu ako objednávateľa upozornil. Nepochybne pritom bolo v možnostiach žalovaného s odbornou starostlivosťou posúdiť projektovú dokumentáciu, na podklade ktorej boli stavby pre žalobcu realizované. V tejto súvislosti neobstojí ani výklad žalovaného týkajúci sa bodu 8.3 zmluvy o dielo a , podľa ktorého za písomné trvanie na použití pokynov v zmysle je nutné považovať aj samotnú zmluvu, v ktorej boli konkretizované požiadavky na dielo v súlade s projektovou dokumentáciou. Takýto výklad je v rozpore s účelom sledovaným v . V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a preto mu súd takto uplatnenú výšku úrokov z omeškania aj priznal. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania podľa tak, že mu nárok na ich náhradu priznal vo výške 100 %.

7. Proti vydanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v , , , , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalovaný v prvom rade namietal, že sa súd pri vykonávaní listinných dôkazov a pri ich skutkovom a právnom hodnotení zameral len na tie právne významné skutočnosti, ktoré výlučne podporovali skutkové tvrdenia a právne závery žalobcu. Konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalovaného, resp. všetky jeho návrhy na vykonanie dokazovania zamietol s tým, že tieto sú podľa jeho názoru neekonomické pre konanie. Prvostupňový súd spochybnil všetky jeho tvrdenia tým, že v predchádzajúcom konaní žalovaný tieto neuvádzal, a preto ich považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie. Okrem uvedeného je napadnutý rozsudok v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí, keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré dôkazy prvostupňový súd vykonal, v akom rozsahu, ktoré mal za preukázané, a ktoré nie, a ktoré súd nepovažoval za potrebné vykonať a prečo. Súd zamietol vykonanie dôkazov navrhovaných žalovaným z dôvodu, že už v konaní pod sp. zn. bola otázka zodpovednosti žalovaného za reklamované vady diela posúdená a vykonávanie ďalšieho dokazovania by bolo nehospodárne, pričom mal za to, že žalovaným navrhované dokazovanie sa týkalo existencie a rozsahu vád, čo sa nezakladá na pravde. Žalovaný v danom konaní predložil nové dôkazy (napr. odborný posudok) a uplatnil nové argumenty (napr. neplatnosť zmluvy, premlčanie a pod.), a preto nie je možné zo strany súdu jednoznačne uvádzať, že už raz bola otázka zodpovednosti žalovaného posúdená a ďalšie konanie je nehospodárne.

Žalovaný trvá na neplatnosti zmluvy na uskutočnenie práce č. 39/2005 a tiež zmluvy na uskutočnenie práce zo dňa 09. 11. 2005, a to z dôvodov uvedených v jeho vyjadreniach. Žalovaný trvá na tom, že z obsahu zmluvy č. 39/2015 vyplýva, že predmet zmluvy bol špecifikovaný nejasne a neurčito, iba so všeobecným odkazom na presný opis predmetu zmluvy na bližšie nekonkretizovanú projektovú dokumentáciu a prípadný výkaz výmer, a teda zo samotného obsahu zmluvy nie je možné určiť žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne vymedzenie predmetu diela, k zmluve nebola priložená žiadna príloha, resp. projektová dokumentácia. Prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nezaoberal sa skutočnosťou, že v danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli dve identické zmluvy s rozdielom dohody o cene a dátume podpisu s tým, že ani jedna z uvedených zmlúv podľa žalovaného nemá podstatné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle zákona. V odseku 10.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa prvostupňový súd opiera o dokumentáciu medzi žalobcom a žalovaným, ktorou žalobca uplatnil reklamáciu vád a žalovaný zasa na túto reklamáciu reagoval, pričom nie je zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaný uznal žalobcovi vady diela, resp. že žalovaný dospel k záveru o oprávnenosti reklamácie žalobcom reklamovaných vád. Skutočnosti, že žalovaný prejavil ochotu spolupodieľať sa na odstránení vád, nie je možné bez ďalšieho posudzovať ako uznanie vád žalovaným. Žalovaný prejavil ochotu a navrhol žalobcovi, že odstráni trhliny (ostatné reklamované vady odstránil) na fasáde bytových domov, a to v súčinnosti s ním a s projektantom. Takýto postup žalovaného vyplýval z tvaromiestnych ohliadok a rokovaní so žalobcom, ktorý požadoval odstránenie vád iným spôsobom ako podľa projektovej dokumentácie, v dôsledku čoho teda žalovaný bol toho názoru, že by išlo o zmenu projektu (statiky) a teda aj nákladov, pričom sa v zmysle stavebného zákona na zmenu vyžaduje aj zmena projektovej dokumentácie, resp. minimálne písomné stanovisko projektanta (aj prípadne statika). S takýmto riešením však žalobca následne nesúhlasil, čo analogicky vyplýva z jeho reakcie na ďalší list žalovaného z 01. 10. 2015. V danom liste žalovaný podrobne špecifikoval výsledky vzájomných rokovaní spočívajúce v troch alternatívach riešenia, pričom prvou alternatívou bolo riešenie opravy v súlade s projektovou dokumentáciou, s čím žalobca opätovne nesúhlasil vyslovujúc obavu, že výsledkom tejto alternatívy bude opätovne popraskaná fasáda. Ďalšie alternatívy obsahovali riešenia odlišné od projektovej dokumentácie s tým, že v prípade, ak by tieto žalovaný mal realizovať, potreboval stanovisko projektanta (statika). Z postupu žalobcu je zrejmé, že síce reklamoval vady u žalovaného a žiadal o ich odstránenie, pričom však práve žalobca evidentne nemal záujem, aby žalovaný tieto vady odstránil a už vôbec nie podľa projektovej dokumentácie, ktorú mu sám poskytol. Žalobca ako objednávateľ bol v zmysle povinný oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke diela. V tomto konaní, ale ani v konaní č. k. nebolo preukázané, že by žalobca túto povinnosť splnil. Žalobca preukázateľne prvýkrát namietal kvalitu dodaného diela až listom zo dňa 11. 02. 2010, pričom však dielo bolo vykonané dňa 07. 09. 2007, čo vzhľadom na časový odstup dva a pol roka nie je možné považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu. Žalovaný v prvostupňovom konaní poukázal na preklúziu a neuplatnenie zodpovednosti za vady diela žalobcom (v záručnej dobe) a teda neexistenciu hlavného záväzku. Žalobca nepreukázal, kedy praskliny omietky na jednom i druhom bytovom dome vznikli a tiež či vznikli súčasne alebo v rozdielnom časovom období na oboch bytových domoch. K vznesenej námietke premlčania žalovaný uviedol, že obsahuje osobitnú úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pri právach, ktoré vznikli z porušenia zmluvy, ako je, okrem iného, aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V danom prípade, ak by žalovaný aj uznal porušenie svojej povinnosti, premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že vytknutie vád nastalo dňa 11. 02. 2010 (doručenie žalovanému dňa 15. 02. 2010 + 14 dní podľa čl. 8 ods. 8.6 zmluvy); teda prvý deň omeškania žalovaného s odstránením vád nastal dňa 02. 03. 2010, pričom aj premlčacia doba by začala plynúť týmto dňom. Žalobca podal žalobu dňa 10. 06. 2015, teda po uplynutí premlčacej doby (premlčacia doba uplynula dňa 02. 03. 2015). Žalovaný má za to, že prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom zisťovania, kedy sa vady diela prejavili a či uplatnenie záruky za akosť (reklamácia) bola vykonaná včas, a to práve na účely zisťovania oprávnenosti nároku žalobcu. Prvostupňový súd mal zo záverov odborného stanoviska č. 40-09/2013 vypracovaného Technickým a skúšobným stavebným, n. o. za jednoznačne preukázané, že príčinou reklamovanej dopraskanej fasády oboch bytových domov bolo nedodržania technologického postupu omietania, ktorý žalovaný realizoval v rozpore s návodom na použitie výrobku. Naopak, k odbornému vyjadreniu SK SR súd uviedol, že predmetom jej činnosti nie je znalecká činnosť, a preto nemá kompetenciu na to, aby spochybnila odborné stanovisko vypracované Technickým a skúšobným stavebným.

Žalovaný takýto postup súdu považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Sám konajúci súd totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z verejne dostupných informácií zistil, že základným predmetom a cieľom SK SR (okrem iných) je, že: „v súlade s platnými zákonmi, technologickými predpismi, normami a ostatnými predpismi eviduje a vyhodnocuje kvalitatívnu úroveň vykonaných stavebných diel alebo ich častí a oboznamuje s výsledkami verejnosť; spolupracuje, prípadne sama vykonáva diagnostiku stavu stavebných diel, expertízne činnosti a odborné posúdenia a stanoviská v oblasti stavebníctva; súdnoznaleckú činnosť členmi alebo pracovníkmi oprávnenými na takúto činnosť; výskum v oblasti stavebníctva...“ V prípade, ak odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby súd nepovažuje za dostatočné, postupuje sa v zmysle a súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie. Nie je žiadnym tajomstvom, že kvalita znalcov či znaleckých ústavov na trhu je veľmi rozdielna a súdy sú nútené v prípade nekvalitných znaleckých posudkov (či už zadaných priamo súdom alebo predložených účastníkom konania) pristupovať k revíznym znaleckým posudkom, ktoré môžu závery predložených posudkov spochybniť, či úplne odmietnuť. Súd by nemal odmietať posudok iba preto, že napr. druhá strana predloží posudok s diametrálne odlišnými závermi (čo je mimochodom bežnou praxou), ale mal by riadne znalecký posudok posúdiť z hľadiska toho, či sú jeho závery náležite odôvodnené, či je posudok preskúmateľný, dostatočne doložený, relevantný v posudzovanej veci a zodpovedá pravidlám logického uvažovania, či sa znalec zaoberal všetkými skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal. Žalovaný takýto dôkaz považuje za kľúčový pre zistenie, či praskliny fasády vznikli v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného. Z obsahu samotného odborného posúdenia SK SR totiž vyplynulo, že odborné stanovisko č. 40-09/2013 vypracované Technickým a skúšobným stavebným, n. o. nie je objektívne, nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal, nakoľko žalovaný nedisponuje podkladmi uvedenými pod 1.1 a 1.2 a tiež, že nevychádzal zo stavebného denníka, nie je jednoznačný, vyslovuje vo viacerých názoroch domnienku a nevychádza z projektovej dokumentácie, hoci projektová dokumentácia údajne bola podkladom. Ďalšou veľkou chybou spracovateľa posudku bola skutočnosť, že bez skutočného preverovania vád (prasklín) aj na druhom bytovom dome tieto automaticky aplikoval aj na druhý bytový dom, pričom nielen žalovaný, ale aj SK SR na túto skutočnosť upozorňovali. Okrem už vyššie uvedených skutočnosti a tiež s poukazom na ne súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na odbornú spôsobilosť žalovaného pri zhotovovaní diela. Opomenul sa však vysporiadať s tvrdením žalovaného, že v časti 8.3 zmluvy bola dohodnutá liberácia zhotoviteľa (žalovaného) v prípade vzniku vád, pričom zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktoré boli spôsobené použitím podkladov prevzatých od objednávateľa a zhotoviteľ ani po vynaložení všetkej odbornej starostlivosti nemohol zistiť ich nevhodnosť, prípadne na ňu upozornil objednávateľa a ten na ich použití trval. Žalobca ako objednávateľ poskytol žalovanému ako zhotoviteľovi podklady k zhotoveniu diela, ktoré tento nemohol meniť a teda išlo o podklady, na ktorých žalobca trval. Čo sa týka použitia mriežky, ako sa to vytýka v odbornom stanovisku TSÚS, táto ani ako prípadné odporúčanie nebola v projektovej dokumentácii navrhnutá a zo skúseností žalovaného pri vyhotovovaní iných diel mriežka pod omietku nebola potrebná.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným ( , ) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

10. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú takmer totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením . Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

15. K námietke žalovaného týkajúcej sa nevykonania ďalšieho dokazovania ohľadom zodpovednosti žalovaného za reklamované vady, ich existenciu a rozsah odvolací súd poznamenáva, že právom sporovej strany síce je dôkazy označiť, čo žalovaný aj urobil, avšak toto právo nemožno zamieňať s právom súdu na rozhodnutie o tom, či navrhnuté dôkazy budú vykonané alebo nie. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv strany sporu nie je ani postupom, ktorým by súd odňal dotknutej strane možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

16. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný nárok bol uplatnený na základe písomnej zmluvy na uskutočnenie práce č. 39/2005 zo dňa 12. 12. 2005, z ktorej súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aj vychádzal, a keďže žalovaný v priebehu konania netvrdil, že by sa pri vykonávaní diela riadil inou zmluvou, nebol dôvod, aby sa súd vecne zaoberal zmluvou zo dňa 09. 11. 2015, ktorú žalovaný súdu dodatočne predložil. Žalovaný zhotovil dielo v súlade so zmluvou č. 39/2005 a protokolárne ho odovzdal žalobcovi dňa 07. 09. 2007. Až do uvedeného času z postupu žalovaného a ani z jeho konania nič nenasvedčovalo tomu, že by obsah uzavretej zmluvy považoval za nejasný a neurčitý, a že by mu obsah projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie objednaného diela, nebol známy. Ani prípadnú nevhodnosť projektovej dokumentácie žalovaný nenamietal, hoci ako podnikateľ v oblasti realizácie stavieb mal možnosť po oboznámení sa s ňou s odbornou starostlivosťou zvážiť, či objednané dielo bude možné na jej základe riadne vykonať. Žalovaný nespochybnil ani existenciu vád na externej omietke bytových domov, ktoré sa na odovzdanom diele prejavili až po jeho prevzatí počas plynutia záručnej doby, inak by nemal dôvod v liste zo dňa 19. 09. 2012 adresovanom žalobcovi uznať, že na stavbe sú fasádne trhliny a mikrotrhliny a deklarovať ochotu spolupodieľať sa na odstránení týchto vád. Nediferencoval pritom, že by sa tieto vady mali vyskytnúť len na jednom z bytových domov. V konaní napokon nebolo sporné ani to, že žalovaný reklamované vady diela napriek opakovaným výzvam žalobcu neodstránil.

17. K spochybneniu kontraktácie, výskytu vád, včasnosti ich oznámenia, zodpovednosti za vady a príčin ich vzniku žalovaný pristúpil až po jeho neúspechu v konaní vedenom pred prvoinštančným súdom pod sp. zn. . Ani jeho dodatočná procesná obrana, ktorú odvolací súd v kontexte zistených skutočností a vykonaných dôkazov vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu uplatnenej pohľadávky, nemohla byť dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia. Zo záverov odborného stanoviska č. 40/09/2013 vypracovaného Technickým a skúšobným stavebným, n. o. (znaleckou organizáciou) je totiž zrejmé, že hlavnou príčinou dopraskanej fasády na obidvoch

bytových domoch, ktoré boli predmetom technickej obhliadky dňa 12. 04. 2013, bolo nedodržanie predpísaného technologického postupu omietania, ktorý žalovaný realizoval v rozpore s návodom na použitie výrobku v nadväznosti na technické normy a nedodržanie celkovej minimálnej hrúbky omietky. Na uvedenom závere nič nemení ani odborné vyjadrenie a stanovisko Stavebnej komory Slovenskej republiky č. 15/2018 predložené žalovaným, ktoré síce obsahuje viacero námietok voči odbornému stanovisku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. č. 40/09/2013, avšak priamo nevyvracia jeho záver o nedodržaní predpísaného technologického postupu omietania žalovaným, keďže nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, aká iná príčina bola dôvodom existujúcich trhlín omietok na dotknutých bytových domoch. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záručná zodpovednosť je typom objektívnej zodpovednosti a zaväzuje poskytovateľa záruky bez ohľadu na zavinenie, pričom k jej vzniku dochádza okamihom výskytu záručnej vady. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne liberačné dôvody, na ktoré žalovaný odkazom na čl. VIII, bod 8.3 zmluvy o dielo opakovane poukazoval.

18. K námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania uplatneného nároku odvolací súd poznamenáva, že pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava ( ). Pre účely posudzovanej veci to znamená, že začiatok jej plynutia je datovaný dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty 14 dní odo dňa doručenia listu žalobcu zo dňa 11. 02. 2010 žalovanému (15. 02. 2010) na odstránenie vytknutých vád (čl. VIII, bod 8.6 zmluvy o dielo), t. j. od 02. 03. 2010. V prípade nesplnenia povinnosti odstrániť vytknuté vady dohodnutým spôsobom však plynie každým ďalším dňom omeškania s plnením tohto záväzku nová premlčacia doba. Keďže žalobca podal žalobný návrh na súd dňa 10. 06. 2015 a zmluvnú pokutu dojednanú fixnou sadzbou za každý deň omeškania si uplatnil za obdobie od 10. 06. 2011 do 10. 12. 2011, počas ktorého k odstráneniu vytýkaných vád žalovaným preukázateľne nedošlo, pri zohľadnení všeobecnej štvorročnej premlčacej doby ( ) to znamená, že si žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil včas a k jeho premlčaniu nedošlo.

19. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, mal by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.