Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-152-2017.pdf
PDF · 108.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/152/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Obec Maňa, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, 941 45 Maňa, IČO: 00 309 061, zastúpený: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r. o., so sídlom Pri parku 8, 941 45 Maňa, IČO: 50 528 874, proti žalovanému: S. F. H., s.r.o., so sídlom Gúgska 13 B, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 526 002, zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 50.122,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/5/2015-215 zo dňa 13.04.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/5/2015-215 zo dňa 13.04.2017 p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50.122,94 eura s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 09.01.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 489, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 300, § 369 ods. 1, ods. 2, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 552 ods. 1, § 563 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli Zmluvu č. 39/2005 na uskutočnenie práce podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej žalobca vystupoval na strane objednávateľa a žalovaný na strane zhotoviteľa. V konaní nebolo sporné, že k protokolárnemu odovzdaniu dokončeného diela došlo dňa 07.09.2007. Od uvedeného dátumu začala plynúť (podľa článku VIII. bod 8.4) záručná doba 60 mesiacov, s výnimkou záručnej doby na stroje a elektrododávky, ktorá bola 24 mesiacov. Z listu žalobcu zo dňa 11.02.2010, ktorý bol žalovanému doručený dňa 15.02.2010 súd považoval za zistené, že po dvoch rokoch a piatich mesiacoch (počas plynutia dohodnutej záručnej doby) žalobca reklamoval u žalovaného, okrem iného, aj dopraskanú fasádu na oboch bytových domoch. Ani táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Sporným v konaní nebol ani fakt, že žalovaný v zmluve dohodnutým spôsobom (článok VIII. bod 8.6) reklamované vady diela neodstránil. Žalovaný reklamáciu neuznal a túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 06.07.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.07.2012. Zo záverov odborného stanoviska č. 40-09/2013 vypracovaného Technickým a skúšobným
ústavom stavebným, n. o. (Znalecká organizácia č. 900191) súd zistil, že hlavnou príčinou reklamovanej dopraskanej fasády oboch bytových domov bolo nedodržanie predpísaného technologického postupu omietania, ktorý žalovaný realizoval v rozpore s návodom na použitie výrobku v nadväznosti na technické normy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný zodpovedá za vzniknuté vady diela, ktoré žalobca reklamoval. Z listu žalovaného zo dňa 19.09.2012 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný nespochybňoval vznik trhlín na oboch bytových domoch a prejavil v ňom ochotu spolupodieľať sa na ich odstránení. Z jeho následného konania, najmä listu zo dňa 10.01.2015 súd zistil, že žalovaný navrhoval žalobcovi alternatívy riešenia vzniknutých a reklamovaných vád diela. Skutočnosť, že žalovaný uznal žalobcom reklamované vady diela súd považoval za preukázanú aj z jeho listu zo dňa 09.03.2017 adresovaného žalobcovi, v ktorom oznamuje žalobcovi, že opravu reklamovaného diela vykoná tak, aby spĺňala všetky parametre vyplývajúce z projektovej dokumentácie. Z uvedeného súd prvej inštancie považoval ďalej za zistené a preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy (čl. VIII bod 8.2). Nesplnenie takéhoto záväzku žalovaným bolo sankcionované jeho povinnosťou uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa článku X bod 10.4 zmluvy, a to vo výške 331,94 eura za každý deň omeškania. V prejednávanej veci súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby v prípade dohodnutej zmluvnej pokuty súd využitím moderačného práva zasahoval do zmluvnej voľnosti strán sporu, ktorú prejavili uzavretím vyššie špecifikovanej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaným nárokom je aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a úprava zmluvnej pokuty nie je v Obchodnom zákonníku obsiahnutá komplexne, bolo v danom prípade nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobcom požadovanú a v článku X bod 10.4 zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu (s poukazom na jej denný percentuálny prepočet k zabezpečenej pohľadávke, ktorý možno zistiť pomerom výšky dennej zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečenej pohľadávky) možno hodnotiť z hľadiska dobrých mravov za všeobecne akceptovateľnú. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil za obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní s odstránením reklamovaných vád diela (od 09.01.2011 do 09.06.2011), v dôsledku čoho súd považoval jeho nárok za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a preto mu súd takto uplatnenú výšku úrokov z omeškania priznal od dátumu podania žaloby na súd až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) g) a h) CSP. Konštatoval, že právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je premlčané, vzniesol námietku premlčania a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Poukázal na to, že Obchodný zákonník obsahuje osobitnú úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pri právach, ktoré vznikli z porušenia zmluvy, ktorým je aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Žalobca v žalobe uviedol, že k vytknutiu vád došlo 15.02.2010, pričom prvý deň omeškania žalovaného s odstránením vád nastal dňa 02.03.2010. Pri takto určenej zmluvnej pokute premlčacia doba začala plynúť odo dňa porušenia povinnosti, teda 02.03.2010. Žaloba bola súdu doručená dňa 09.01.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na jej oneskorené podanie súd nemôže priznať vynútiteľnosť tomuto právu. V zmysle § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka sa právo žalobcu premlčalo po 14 dňoch odo dňa 15.02.2014. Pri nárokoch zo záruky za akosť začína premlčacia doba plynúť vždy odo dňa včasného oznámenia - reklamácie počas záručnej doby. Osoba oprávnená zo záruky musí vady včas zistiť a aj ich oznámiť. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom skutočností, kedy sa vady diela prejavili a či uplatnenie záruky za akosť bolo vykonané včas. Pri záruke za akosť je s poukazom na § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka podstatná náležitosť, a to uplatnenie reklamácie v záručnej dobe. Dohoda o zmluvnej pokute má pri svojom vzniku vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti akcesorický zabezpečovací charakter, a preto je závislá od hlavného záväzku. Až v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti, ktorá musí byť preukázaná, vznikne spolu so záväzkovým subjektívnym právom aj nárok na zmluvnú pokutu. V prejednávanej veci bola pre žalovaného ako zhotoviteľa záväzná projektová dokumentácia a nemal inú možnosť ako zhotoviť dielo podľa nej. Stavebný dozor a aj zadávateľ pri preberaní diela potvrdili, že dielo je vyhotovené v zmysle projektovej dokumentácie a technických požiadaviek.
Žalovaný ďalej poukázal na bod 8.3 zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktoré boli spôsobené použitím podkladov prevzatých od objednávateľa a zhotoviteľ ani po vynaložení všetkej odbornej starostlivosti nemohol zistiť ich nevhodnosť, prípadne na ňu upozornil objednávateľa a ten na ich použití trval. Žalovaný s poukazom na § 46b stavebného zákona konštatoval, že bolo úlohou osoby, ktorá vykonávala stavebný dozor, dohliadať aj na dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, pod ktoré možno podradiť nielen technologický postup daný projektovou dokumentáciou (ktorá takisto musela spĺňať všetky technické normy), ale aj samotné technické prevedenie. Pod kontrolu stavebného technického prevedenia možno zaradiť aj vyhotovovanie jednotlivých vrstiev pri nanášaní povrchovej omietky, ako aj jej požadovanú hrúbku. Odborné stanovisko vypracované znaleckou organizáciou je neobjektívne, keďže odborne bola skúmaná len jedna z dvoch stavieb a osoby, ktoré ho vypracovávali, nemali k dispozícii stavebný denník. Tvrdenia svedka N.. I. R. sú len v pozícii dohadov, nakoľko pri vypracovaní odborného stanoviska nemal k dispozícii stavebný denník. Bez stavebného denníka nemohla odborne spôsobilá osoba zaujať odborné stanovisko k vykonaným prácam. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie, súd však jeho návrhu nevyhovel. Žalovaný v odvolaní opätovne navrhol vykonanie tohto dôkazu s tým, aby bol znalcovi predložený aj stavebný denník. Znaleckým dokazovaním navrhol preukázať dodržanie technologického postupu v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný má za to, že liberačné dôvody uvedené v časti 8.3 zmluvy sú splnené, lebo ako zhotoviteľ nemal možnosť navrhnúť žiadne variantné riešenie realizácie výstavby. Žalovaný postupoval pri výstavbe s odbornou starostlivosťou, na základe ktorej vykonal dielo takým spôsobom, že projektovú dokumentáciu považoval za spracovanú v súlade s technickými normami a vyhotovenie diela bez použitia mriežky považoval za postačujúce, nakoľko nie vždy sa uvedená mriežka aplikuje pod omietku. Žalovaný vychádzal aj zo skúseností, ktoré nadobudol vykonaním iných diel, pri ktorých vady nevznikli. Záujem žalovaného riešiť vzniknutú situáciu a odstrániť vady nemožno považovať za uznanie jeho zodpovednosti. Za písomné trvanie na použití pokynom v zmysle § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka je nutné považovať aj samotnú zmluvu, v ktorej boli konkretizované požiadavky na dielo v súlade s projektovou dokumentáciou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu z dôvodu premlčania zamietol, alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania.
5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovanému nebránila žiadna prekážka uplatniť námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany skôr ako v odvolacom konaní. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným ďalej uviedol, že nie je daný žiadny z taxatívne vymenovaných dôvodov prípustnosti novôt. Žalovaný v odvolaní odvádza pozornosť od skutočnosti, že sporové strany písomne dojednali zmluvnú pokutu ako právnu povinnosť žalovaného (zhotoviteľa) zaplatiť žalobcovi (objednávateľovi) fixnú sumu za každý jeden kalendárny deň, v ktorom je žalovaný v omeškaní. Zmluvná pokuta nebola dojednaná ako právna povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi jednorazovú sumu určenú buď fixnou sumou alebo určenú percentuálne z ceny diela. Žalobca poukázal na to, že pri zmluvnej pokute trvá dlžníkov záväzok aj po zaplatení pokuty, ak nebolo dojednané niečo iné. Každým ďalším dňom po dobu, čo trvá omeškanie dlžníka s plnením záväzku, dlžník opätovne porušuje povinnosť plniť riadne a včas a z tohto dôvodu za každý ďalší deň omeškania vzniká veriteľovi právo na zmluvnú pokutu. Pri zmluvnej pokute dojednanej fixnou sadzbou za jeden kalendárny deň omeškania začína plynúť premlčacia doba nielen prvým dňom omeškania, ale každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniká veriteľovi právo na zmluvnú pokutu. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za každý deň omeškania od 09.01.2011 do 09.06.2011, pričom žaloba bola podaná 09.01.2015, z čoho je zrejmé, že všeobecná 4-ročná premlčacia doba bola zachovaná a uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadom skutočností, kedy sa vady diela prejavili a či uplatnenie záruky bolo vykonané včas, hoci takéto dokazovanie žalovaný nenavrhol. Žalovaný spája dva rozličné právne inštitúty - nárok zo zmluvnej pokuty (ktorý žalobca uplatňuje), s nárokom zo záruky za akosť. Obvyklou vlastnosťou stavby je aj to, že externá omietka nepraská, nelúpe sa a neopadáva. Písomné vytknutia záručných vád žalobca vykonal pred skončením záručnej doby. Omeškanie žalovaného trvá odo dňa 02.03.2010. Každý deň omeškania je postihnutý zmluvnou pokutou, ktorá je predmetom sporu. Žalobca ďalej uviedol, že záručná zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, ktorá zaväzuje poskytovateľa záruky bez ohľadu na zavinenie. Na vznik zodpovednosti postačuje, keď vyjdú najavo záručné vady. Na objektívnom princípe je založená aj povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že konkrétne technologické postupy a konkrétne materiálové riešenia nebývajú súčasťou projektovej dokumentácie. Ak sa na stavebné práce vzťahujú technické
normy a návody výrobcu, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi. Ak aj žalobca vyhlásil prostredníctvom poverených osôb v protokole zo dňa 07.09.2007, že dielo zodpovedá projektovej dokumentácii a technickým normám, v konaní bol preukázaný opak. Vada na realizovaných stavbách sa vizuálne prejavila až po prevzatí diela počas záručnej doby. V čase prevzatia diela nebolo možné vytýkané vady voľným okom identifikovať. Neobstojí ani námietka, že žalovaný sa riadil chybnou projektovou dokumentáciou. Ak mal za to, že to tak je, mal zákonnú notifikačnú povinnosť prerušiť vykonávané práce a notifikovať žalobcu. Uvedený postup však nedodržal. Liberačné dôvody podľa bodu 8.3. zmluvy o dielo nie sú dané, nakoľko žalovaný nedodržal odbornú starostlivosť, čo bolo v konaní preukázané aj písomným odborným stanoviskom znaleckého ústavu a svedeckou výpoveďou jedného z autorov odborného stanoviska. Bolo na žalovanom vybrať také postupy a riešenia, aby boli realizované stavby bez technických a estetických vád. K námietkam žalovaného voči odbornému vyjadreniu uviedol, že žalovanému nič nebránilo predložiť do spisu kontrolný znalecký posudok alebo kontrolné odborné vyjadrenie, ktoré by preukázalo vecnú alebo odbornú nesprávnosť záverov znaleckého ústavu. Žalovaný až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že sa totožné záručné vady nachádzali na obidvoch bytových domoch. Sondáž do omietky bola uskutočnená len na jednej stavbe z dôvodu zachovania rozumnej miery invazívnych metód, s ktorými je sondáž spojená. Sondáž nebola ani jednou z aplikovaných znaleckých metód. Pracovníci znaleckej organizácie aplikovali vo vzťahu k omietkam obidvoch bytových domov aj iné metódy technického posudzovania opísané v odbornom vyjadrení. Úlohou odborného vyjadrenia bolo posúdiť technický stav omietok, ich vady a príčiny vád. Na túto úlohu nebolo potrebné skúmať stavebný denník. V súdnom konaní bol významný totiž len technický výsledok a zistenie príčiny vád. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa bráni aj písomnou správou od N.. arch. Y. H., avšak aj táto potvrdzuje značnú mieru poškodenia externých omietok. Ak sa v správe uvádza, že boli nesprávne navrhnuté technológie zhotovenia omietok, tak žalovaný bol povinný notifikovať o tom žalobcu. Správa explicitne vytýka, že nesprávne navrhnutie technológie ušlo pozornosti žalovaného, čo potvrdzuje zanedbanie odbornej starostlivosti žalovaného. Žalovaný výslovne priznal, že mal vedomosť o existencii záručných vád. Napriek tomu ani po začatí súdneho konania nerešpektoval povinnosť bezplatného odstránenia vád. Neskoršiu iniciatívu žalovaného je treba bez pochybností interpretovať ako uznanie povinnosti odstrániť vady. Omeškanie tejto povinnosti je postihnuté zmluvnou pokutou, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje. Zmluvná pokuta sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Súd vykonal všetky dôkazy, z ktorých bezpečne vyplynulo, že záručné vady existovali a žalovaný ich doposiaľ neodstránil. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalovaným (§ 379, § 380 CSP) a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.04.2018.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
13. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval. K námietke premlčania vznesenej žalovaným až v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že je z hľadiska hmotného práva právnym úkonom spôsobujúcim oslabenie práva protistrany, ktoré spočíva v zániku súdnej vymáhateľnosti a vynútiteľnosti práva. Námietka premlčania je jednou z hmotnoprávnych námietok normatívne upravených v § 152 CSP. Tieto námietky sú v § 149 CSP zaradené medzi prostriedky procesného útoku (uplatňované žalobcom) a prostriedky procesnej obrany (uplatňované žalovaným) a súvisia so zásadou koncentrácie konania. Odvolanie je procesný úkon, ktorý sám o sebe nie je prostriedkom procesného útoku ani prostriedkom procesnej obrany. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného obsahuje okrem iného aj prostriedok procesnej obrany - hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorú žalovaný pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Za týchto okolností odvolací súd posudzoval, či možno žalovaným použitý prostriedok procesnej obrany použiť v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci nie je splnený žiadny zo štyroch taxatívne vymedzených prípadov uvedených v § 366 CSP, ktoré by uplatnenie prostriedku procesnej obrany v odvolacom konaní pripúšťali. Keďže námietka premlčania bola žalovaným po prvýkrát uplatnená až v odvolacom konaní, odvolací súd na ňu neprihliadol a ani sa ňou vecne nezaoberal.
15. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom skutočností, kedy sa vady diela prejavili a či uplatnenie záruky za akosť bolo vykonané včas, odvolací súd konštatuje, že takéto dokazovanie žalovaný na súde prvej inštancie nenavrhol. Doplnenie dokazovania o vypracovanie odborného stanoviska so zapracovanými údajmi zo stavebného denníka a o vykonanie výsluchu zástupcu Krajského stavebného úradu v Nitre (bez označenia konkrétnej osoby), bolo žalovaným navrhované len čo do existencie a rozsahu vád. Tieto skutočnosti však už boli dostatočne preukázané inými vykonanými dôkazmi a produkovanie ďalších by bolo zjavne neúčelné a nehospodárne. Naviac, žalovanému nič nebránilo v tom, aby dal vypracovať ďalšie odborné stanovisko alebo znalecký posudok inému subjektu, ak sa napriek viditeľným obdobným vadám na oboch ním realizovaných stavbách domnieval, že tieto sa nachádzajú len na jednej stavbe.
16. Rovnako žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, že by sa žalobcom vytýkané vady vyskytovali len na jednej z dvoch realizovaných stavieb. Samotný žalovaný neskôr navrhoval žalobcovi odstránenie vád na oboch stavbách v rôznych alternatívach spôsobov odstraňovania vád, pričom najskôr bol len pri jednej alternatíve, a to najmenej nákladnej, ochotný znášať náklady odstránenia vád. Popretie skutkových tvrdení je s poukazom na § 149 CSP jedným z prostriedkov procesnej obrany žalovaného, a preto o jeho použití v odvolacom konaní platia v plnom rozsahu vyššie uvedené závery týkajúce sa možnosti uplatnenia námietky premlčania. Keďže žalovaný mohol tento prostriedok procesnej obrany uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil, odvolací súd na jeho námietku v odvolacom konaní neprihliadal.
17. Odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani námietka žalovaného, že žalobcovi nevzniklo právo na bezplatné odstránenie vád s poukazom na bod 8.3 zmluvy o dielo a § 551 Obchodného zákonníka, a preto žalovaný nemohol porušiť svoju povinnosť v stanovenej lehote bezplatne odstrániť vady, ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou. Z ustanovenia § 551 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ktoré bolo v plnom rozsahu prevzaté do bodu 8.3. zmluvy o dielo, explicitne vyplýva povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný ako podnikateľ v oblasti realizácie stavieb v konaní nepreukázal, že by na nevhodnosť projektovej dokumentácie, ktorej použitie by malo za následok, že realizované dielo nebude vykonané riadne, žalobcu ako objednávateľa upozornil. Nepochybne pritom bolo v možnostiach žalovaného s odbornou starostlivosťou posúdiť projektovú dokumentáciu, na podklade ktorej boli stavby pre žalobcu realizované. V tejto súvislosti neobstojí ani výklad žalovaného týkajúci sa bodu 8.3 zmluvy o dielo a § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za písomné trvanie na použití pokynov v zmysle § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka je nutné považovať aj samotnú zmluvu, v ktorej boli konkretizované požiadavky na dielo v súlade s projektovou dokumentáciou. Takýto výklad je v rozpore s účelom sledovaným v § 551 Obchodného zákonníka.
18. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).