Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/105/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Z. Z., nar. XX.XX.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , s poukazom na a , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.3.2019, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.6.2020 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zo dňa 29.3.2019, sp. zn. , Okresný súd Trnava podľa oslobodil obžalovaného Z. Z. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. - 83 zo dňa 01.07.2016, doručenej súdu dňa 6.7.2016 pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , s poukazom na a , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zodpovedný zdravotnícky pracovník na Gynekologicko - pôrodníckej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava, so sídlom A. Žarnova č. 11, Trnava, dňa 17.05.2013 počas hospitalizácie C. D. z dôvodu pôrodu na Gynekologicko - pôrodníckej klinike Fakultnej nemocnice Trnava, ako službukonajúci lekár na oddelení rizikovej gravidity a tiež starší nadriadený lekár, ktorý prevzal vedenie pôrodu na pôrod nej sále, porušil ustanovenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tým, že od vyšetrenia pacientky C. D. na oddelení rizikovej gravidity o 17.26 hod. a jej prekladu na pôrodnú sálu, hoci sa jednalo o rodičku po predchádzajúcej sekcii a tiež po konizácii, tejto nezabezpečil počas pôrodu dostatočné a včasné sledovanie, vyšetrenie, medikáciu a adekvátne monitorovanie stavu rodičky C. D. a plodu, nezaznamenal odtok plodovej vody, neordinoval jej žiadne spasmoanalgetiká na uvoľnenie maternice a zmiernenie kontrakčnej činnosti, čím tak nebola zachytená hypoxia plodu a v dôsledku závažného perinatálneho hypoxického poškodenia došlo u novorodenca W. D. k trvalému poškodeniu mozgu, k ťažkému neurologickému poškodeniu s predpokladom vývoja ťažkej psychomotorickej retardácie a detskej mozgovej obrny, teda k závažnému trvalému, liečbou neovplyvniteľnému zneschopneniu v oblasti duševných, pohybových a sexuálnych funkcií, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal. Z hľadiska právneho posúdenia prvostupňový súd konštatoval, že sa stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako bol uvedená v podanej obžalobe. V konaní bolo podľa prvostupňového súdu sporné zavinenie obžalovaného, ktoré prvostupňový súd skúmal v rovine nedbanlivostného zavinenia, nakoľko úmyselné zavinenie nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Prvostupňový súd vychádzal pri svojich úvahách primárne z výpovedí

priamych svedkov, vypracovaného znaleckého posudku znaleckou organizáciou forensic.sk, z výpovede a odborného stanoviska prof. MUDr. O. K. CSc. a listinných dôkazov. Jedinou spornou skutočnosťou zostal čas odtoku plodovej vody poškodenej. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že plodová voda jej odtiekla po vyšetrení obžalovaným, pri čom bola prítomná službukonajúca sestra a o tejto skutočnosti informovala obžalovaného. V konaní nebolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o odtoku plodovej vody poškodenej, pričom z listinných dôkazov vyplýva čas jej odtoku až v neskoršom štádiu pôrodu. Preložením poškodenej na pôrodnú sálu táto nebola v zdravotnej starostlivosti obžalovaného, ale v starostlivosti zdravotníckeho personálu pôsobiaceho na pôrodnej sále. Na pôrodnej sále poškodenej nebol urobený CTG záznam a tento nebol vykonávaný ani počas prebiehajúceho pôrodu, čo znalci po odbornej stránke označili za postup v rozpore so zákonom, keďže jeho vykonanie vzhľadom na zdravotný stav poškodenej (predchádzajúci cisársky rez, bolestivosť a pod.) bolo žiadúce realizovať. Poškodená bola primárne v starostlivosti sestier pôsobiacich na pôrodnej sále, boli vykonávané predpôrodné úkony a službukonajúci lekár MUDr. U. B. bol privolaný až k prebiehajúcemu pôrodu, pričom po jeho príchode na pôrodnú sálu sa snažil viesť pôrod spontánne. Pôrod však nepostupoval, pričom bola snaha napomôcť mu stlačením brucha poškodenej, čo vzhľadom na jej zdravotný stav nebol správny postup, avšak tento postup nemohol spôsobiť hypoxiu plodu. Po splnení svojich služobných povinností sa obžalovaný bez vyzvania dostavil na pôrodnú sálu na rutinnú kontrolu, pričom pôrod už prebiehal. Podľa výpovedí priamych svedkov obžalovaný v rozmedzí cca 5 minút vyšetril poškodenú, dospel k záveru, že pôrod nepostupuje, a preto nariadil akútnu sekciu, ktorá bola následne vykonaná. S poukazom na nevykonávanie CTG monitoringu plodu maternice poškodenej na pôrodnej sále bolo ukončenie pôrodu poškodenej indikované z dôvodu nepostupujúceho pôrodu, pričom už v tomto čase mala byť zrejmá hypoxia plodu. Cisársky rez bol vykonaný v súlade so zákonom, pričom následná zdravotná starostlivosť o novorodenca na novorodeneckom oddelení FN Trnava bola vyhodnotená ako adekvátna. Aj zo záverov znalcov je zrejmé, že časové obdobie od príchodu obžalovaného po indikovanie cisárskeho rezu bolo štandardné, pričom od preloženia poškodenej na pôrodnú sálu do príchodu obžalovaného na pôrodnú sálu (teda dobe, kedy poškodená nebola v zdravotnej starostlivosti obžalovaného) uplynula takmer jedna hodina, kedy mohla hypoxia plodu vzniknúť, keďže v čase vyšetrenia poškodenej obžalovaným bol nález, vrátane CTG záznamu, v poriadku. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že ani hypoxia plodu v trvaní 15-20 minút nemusí na dieťati zanechať trvalé následky, z čoho možno dedukovať, že táto musela trvať podstatne dlhšie, avšak aj vzhľadom na nesprávne vedenú zdravotnú dokumentáciu poškodenej, boli výsledky znaleckého dokazovania, a v dôsledku toho aj zistenie skutkového stavu súdom obmedzené. Vykonaným dokazovaním bolo podľa prvostupňového súdu ďalej preukázané, že obžalovaný svojim podriadeným nezakázal vykonávať cisárske rezy ako také, ale zakázal im ich vykonávanie bez zdravotnej indikácie, čo je postup v súlade so zákonom. Ani predchádzajúci pôrod cisárskym rezom sám osobe neznemená, že aj druhý pôrod rodičky musí prebehnúť cisárskym rezom, čo napokon konštatovali aj znalci, ktorí uviedli, že v čase vyšetrenia poškodenej obžalovaným nebol dôvod viesť pôrod inak ako spontánne. Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutkové zistenia ako aj odborné vyjadrenia znalcov, dospel prvostupňový súd k záveru, že obžalovanému nebolo preukázané zavinenie na poškodení zdravia novorodenca W. D., pričom neexistuje ani tzv. objektívna trestnoprávna zodpovednosť vedúceho pracovníka - primára za konanie jemu podriadeného zdravotníckeho personálu. Prvostupňový súd zároveň dodal, že pri hodnotení skutkového stavu skúmal výlučne zavinenie obžalovaného a nie ďalších subjektov účastných skutkového deja, nakoľko mu táto povinnosť vyplýva z tzv. obžalovacej zásady. S poukazom na absenciu zavinenia obžalovaného, rešpektujúc zásadu in dubio pro reo prvostupňový súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Voči rozsudku čo do výroku o vine podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava odvolanie v neprospech obžalovaného. Obžalovaný odvolanie voči rozsudku nepodal. Prokurátor v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že sa s oslobodzujúcim výrokom súdu v napadnutom rozsudku nestotožňuje. Poukázal na to, že prvostupňový súd pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy výpoveď poškodenej C. D., že plodová voda jej odtiekla bezprostredne po vyšetrení obžalovaným, ani výpoveďami svedkov preukázaný fakt, že chod gynekologicko - pôrodníckej kliniky FN Trnava (ďalej ten „GPK“) sa spravoval určitými zabehnutými pravidlami, v zmysle ktorých zdravotnícky personál na pôrodnej sále po preklade rodičky plnil ordinácie lekára oddelenia rizikovej gravidity, ktorý rodičku vyšetroval a rozhodol o jej preklade na pôrodnú sálu - hoci tieto skutočnosti a okolnosť, že sa jednalo o

rodičku po cisárskom reze, u ktorej bolo plánované vedenie pôrodu per vias naturales, majú podstatný význam pre ustálenie osoby zodpovednej za vznik ťažkej ujmy na zdraví u novorodenca W. D.. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava č. 86/2014, z doplnku znaleckého posudku č. 34/2015 a z výpovede MUDr. W. I., poverenej vypovedať v mene uvedenej znaleckej organizácie vyplynulo, že štandardným vyšetrením pri vedení pôrodu je tzv. kardiotokografický záznam (ďalej len „CTG záznam"), ktorý sa realizuje každé 2 -3 hodiny počas pôrodu, ale vykonáva sa vždy po odtečení plodovej vody alebo pri zaznamenaní poklesu oziev plodu. Po odtoku plodovej vody totiž vzniká riziko prepadnutia pupočnej šnúry, preto sa vždy realizuje CTG záznam, ktorý by prípadný útlak pupočníka zistil, ako aj vaginálne vyšetrenie a zhodnotenie nálezu lekárom. Znalci ďalej konštatovali, že v danom prípade pred preložením na pôrodnú sálu síce bol na oddelení rizikovej gravidity vykonaný vstupný CTG záznam u poškodenej C. D. a obžalovaný správne indikoval preloženie poškodenej na pôrodnú sálu, avšak nakoľko poškodenej (ako tvrdí) ihneď odtiekla plodová voda, mal byť vykonaný nový CTG záznam a lekár mal odtok plodovej vody zistiť vaginálnym vyšetrením alebo vyšetrením na odtok plodovej vody. V zdravotnej dokumentácii (dekurze) ale údaj o odtoku plodovej vody a následných opatreniach (vyšetrenie, CTG záznam) chýba, uvedený je len v súhrne pôrodopisu novorodenca W. D. a to o 18.15 hod. Častosť prístrojového monitorovania počas pôrodu určuje lekár pôrodník, sú však pracoviská, kde prvý vstupný monitor automaticky točia pôrodné asistentky aj bez príkazu lekára - to však závisí od zvyklostí na jednotlivých gynekologicko - pôrodníckych oddeleniach. Pôrodná asistentka zodpovedá za to, že správne vykoná všetky ordinácie a príkazy lekára, zodpovedá za sledovanie oziev plodu, ktoré sa mimo CTG sledujú každých 15 minút a zmenu oproti normálu hlási lekárovi. Novorodenec W. D. po vybavení javil známky závažnej perinatálnej asfyxie dieťaťa (dusenie sa pri nedostatku kyslíka), ktorá bola príčinou závažného a trvalého poškodenia mozgu (hypoxicko - ischemickej encefalopatie ťažkého stupňa) a rozvoja centrálnej tonusovej poruchy - hypertonickému syndrómu s prevahou na dolných končatinách, s prítomnými prejavmi retardácie vývoja psychiky a poruchy zraku. Ak by bol realizovaný CTG záznam po odtoku plodovej vody, bolo by možné prípadnú hypoxiu stanoviť a pri indikácii cisárskeho rezu bolo možné hypoxii zabrániť. Z protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. 514/2013 o vykonanom dohľade zo dňa 10.10.2013 vyplýva, že vzhľadom na anamnézu predchádzajúceho cisárskeho rezu sa u poškodenej C. D. z hľadiska monitorovania a vedenia pôrodu jednalo o rizikovú tehotnosť, vyžadujúcu intenzívne monitorovanie matky a plodu, ako aj kontrakčnej aktivity maternice, ktoré je bezpodmienečne nutné najmä u stavov po cisárskom reze, u ktorých sa rozhodlo viesť pôrod per vias naturales (t.j. prirodzenými cestami). Takáto dostatočná pozornosť monitorovaniu poškodenej C. D. a jej plodu od prekladu na pôrodnú sálu venovaná nebola, čím bolo porušené ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Aj svedok prof. MUDr. O. K., CSc. v odbornom stanovisku konštatoval, že zdravotná starostlivosť na GPK nebola C. D. poskytnutá správne, nakoľko pri zohľadnení súčasných poznatkov vedy nebolo zabezpečené adekvátne intenzívne monitorovanie matky a plodu a kontrakčná aktivita maternice počas I. a II. doby pôrodnej, ktoré monitorovanie ale malo byť realizované, keďže sa jednalo o rodičku po predchádzajúcom cisárskom reze, pri prijatí na GPK bol záznam o bolestivosti v oblasti dolného segmentu a bolo rozhodnuté o vedení pôrodu per vias naturales. Vzhľadom k popôrodnému stavu novorodenca, klinickému obrazu a jeho laboratórnym výsledkom, musela hypoxia prebiehať dlhšie pred samotným pôrodom a to v horizonte 30 - 60 minút. Svedok prof. MUDr. O. K., CSc. tiež dodal, že každé pracovisko má svoj určitý interný štandardizovaný postup, ktorý určuje, kto je v danej chvíli za ten - ktorý výkon zodpovedný. Z odbornej publikácie kolektívu autorov pod názvom Súdne lekárstvo pre právnikov, predloženej obhajobou na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že lekár s úplnou kvalifikáciou (akým obžalovaný nesporne bol) je oprávnený na samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zodpovedá za svoje úkony a za riadenie práce sestry, pričom lekár vo vedúcom postavení môže dávať svojim podriadeným záväzné pokyny z titulu svojho pracovnoprávneho postavenia. Prokurátor má za to, že za zmienený nedostatočný monitoring poškodenej C. D. na pôrodnej sále bol zodpovedný práve obžalovaný MUDr. Z. Z., ktorý ako plne kvalifikovaný službukonajúci lekár oddelenia rizikovej gravidity rozhodol o vedení pôrodu per vias naturales a ordinoval preklad poškodenej na pôrodnú sálu bez nariadenia opakovaného CTG záznamu a zvýšeného monitoringu poškodenej a plodu, hoci bol oboznámený s tým, že predchádzajúce tehotenstvo poškodenej bolo ukončené cisárskym rezom, už pri prijatí na GPK poškodená zmieňovala bolestivosť v oblasti dolného segmentu, okrem toho po jeho vyšetrení poškodenej odtiekla plodová voda (čo ani nezaznamenal do zdravotnej dokumentácie) a tiež si bol vedomý, že podľa ustálenej praxe na GPK, ktorú v tom čase ako primár viedol, sa ďalšie (vstupné) vyšetrenie rodičky lekárom na pôrodnej sále v prípade jej prekladu z oddelenia rizikovej gravidity nerealizovalo. Z výpovedí svedkov C. I., W. A., MUDr. U. B. a U. P. jednoznačne vyplynulo, že

lekár na pôrodnej sále GPK vyšetroval rodičku len pri príjme „zvonku“ (t.j. bez predošlej hospitalizácie na oddelení rizikovej gravidity), no ak sa rodička prekladala z oddelenia rizikovej gravidity (ako to bolo v prípade poškodenej C. D.), lekárovi na pôrodnej sále sa preklad rodičky len oznámil, keďže rodičku vyšetril už službukonajúci lekár oddelenia rizikovej gravidity, ktorý tiež nariadil potrebné ordinácie, podľa ktorých pôrodné asistentky po presune rodičky na pôrodnú sálu postupovali. Zároveň vykonávali bežný štandard a to: poskytli rodičke potrebné poučenia, každých 15-20 minút počúvali ozvy plodu, sledovali kontrakcie, podávali klyzmu a sprchu a pod. Ak to však nevyplývalo z ordinácie lekára, ďalší CTG záznam realizovali až po dvoch hodinách (čo je v súlade so závermi znaleckej organizácie forensic.sk). Konštatovanie súdu v napadnutom rozsudku, že čas odtoku plodovej vody u poškodenej je sporný, podľa názoru obžaloby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo zdravotnej dokumentácie a ďalších dôkazov vyplynulo, že poškodená C. D. bola dňa 17.05.2013 o 14.16 hod. prijatá na oddelenie rizikovej gravidity GPK, kde jej bol v čase od 16.42 hod. do 17.10 hod. vykonaný CTG záznam a vzhľadom na zvýšenú pôrodnú aktivitu bola vyšetrená obžalovaným, ktorý v čase o 17.26 hod. (avšak bez ďalších nevyhnutných ordinácií) nariadil jej preklad z oddelenia rizikovej gravidity na pôrodnú sálu, čo bolo zrealizované o 17.51 hod. Obžalovaný vypovedal, že po vyšetrení poškodenej na oddelení rizikovej gravidity tejto vysvetlil, že nie je dôvod na iné ako spontánne vedenie pôrodu a dodal, že odtok plodovej vody neevidoval. Službukonajúcemu lekárovi na pôrodnej sále - MUDr. U. B. len oznámil, že poškodenú prekladá na pôrodnú sálu, čím ich rozhovor skončil. Teda nezmieňoval mu, že ide o pacientku po predchádzajúcom cisárskom reze, hoci o tom mal vedomosť, ani mu nepopisoval aktuálny pôrodnícky nález a vyšetrením zistené skutočnosti. Naproti tomu poškodená C. D. od počiatku tvrdí, že bezprostredne po zmienenom vyšetrení obžalovaným, ako zostupovala z vyšetrovacieho stola, jej kleslo brucho a odtiekla plodová voda, čo oznámila obžalovanému a namietala tiež, keď jej obžalovaný povedal, že pôrod bude vedený „spontánne“, pričom argumentovala, že ani pri prvom pôrode to „nešlo“ a robili jej cisársky rez. Pravdivosti tvrdenia poškodenej o čase odtoku plodovej vody na oddelení rizikovej gravidity v prítomnosti obžalovaného a pôrodnej asistentky U. S. cca o 17.26 hod. svedčí aj fakt, že nik zo zdravotníckeho personálu slúžiaceho v tom období na pôrodnej sále nezaregistroval, že by k odtoku plodovej vody u poškodenej došlo na pôrodnej sále a čas odtoku plodovej vody vôbec nebol zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii poškodenej, a to ani o 18.23 hod., kedy bolo dekurzované ďalšie počúvanie oziev plodu. Podľa dodatočného zápisu v pôrodopise W. D. mala plodová voda poškodenej odtiecť o 18.15 hod., prvostupňový súd však nezisťoval, kto a kedy tento čas odtoku plodovej vody o 18.15 hod. do pôrodopisu zaznamenal a ako k tomuto času dospel, keď nebol zistiteľný ani zo zdravotnej dokumentácie poškodenej. Je len logické, že obžalovaný v rámci svojej obhajoby nepripustil, že by k odtoku plodovej vody u poškodenej C. D. došlo potom, ako menovanú na oddelení rizikovej gravidity vyšetril. Obžalovaný totiž postupoval v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, keď po odtoku plodovej vody poškodenú znovu nevyšetril, nenariadil opakovaný CTG záznam a intenzívny monitoring C. D. a jej plodu pri preklade poškodenej na pôrodnú sálu (ktorý intenzívny monitoring mimochodom mal byť obžalovaným ordinovaný bez ohľadu na to, či mal vedomosť o odtoku plodovej vody, pretože šlo o rodičku po cisárskom reze, u ktorej bolo plánované vedenie pôrodu per vias naturales), čo jednoznačne vedie ku konštatovaniu existencie zavinenia podľa u obžalovaného MUDr. Z. Z.. Nevykonanie vyššie zmienených ordinácií a neposkytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti obžalovaným v súlade s poznatkami lekárskej vedy znemožnilo včas zachytiť rozvoj hypoxie plodu, ktorá sa podľa odborných záverov musela vyvíjať minimálne 30 - 60 minút pred narodením W. D. a spôsobila u tohto novorodenca závažné trvalé, liečbou neovplyvniteľné zneschopnenie v oblasti duševných, pohybových a sexuálnych funkcií. Bez ordinácie opakovaného (častejšieho) CTG záznamu obžalovaným, ktorý poškodenú pred prekladom na pôrodnú sálu vyšetroval, totiž bol podľa zaužívaných zvyklostí ďalší CTG záznam plánovaný až po dvoch hodinách (kedy už ale poškodená rodila). S poukazom na takto vykonané dokazovanie má prokurátor za to, že oslobodzujúci výrok súdu v napadnutom rozsudku založený na dôvode, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyhodnotením všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v ich vzájomnej súvislosti je možné dospieť k jedinému záveru a síce, že sa stal skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 01.07.2016, sp. zn. - 83, že tento napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , , , s poukazom na a a že ho spáchal obžalovaný MUDr. Z. Z.. Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd Trnava podľa písm. b), zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava a podľa

ods. 1, ods. 4 písm. a) vec vrátil Okresnému súdu Trnava na nové prejednanie a rozhodnutie. K odôvodneniu odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. PhDr. Zuzana Tománkovej Mikovej, PhD., MPH tak, že sa v plnej miere stotožňuje tak s výrokom súdu, ako aj s jeho odôvodnením. Odvolaciemu súdu obhajoba navrhla, aby podľa odvolanie zamietol ako nedôvodné a rozsudok prvej inštancie potvrdil. Obhajoba uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie prokuratúry, že Okresný súd Trnava oprel svoje rozhodnutie najmä o obhajobné tvrdenie obžalovaného MUDr. Z. Z., že odtok plodovej vody neevidoval a že nezdôvodnil, prečo protichodnú výpoveď poškodenej v tomto smere považuje za nevierohodnú. Súd sa podrobne venoval hodnoteniu dôkazov - a to tak dôkazov získaných zo svedeckej výpovede poškodenej ako aj výpovede obžalovaného. Dôsledne pri hodnotení dôkazov vychádzal výlučne zo skutkových okolností, ktoré sa obžalobe podarilo v konaní pred súdom preukázať. Rozhodne takouto skutkovou okolnosťou nebolo to, že by obžalovaný mal vedomosť o odtoku plodovej vody bezprostredne po vyšetrení tak, ako to vo svojej výpovedi uviedla poškodená. Naopak, vykonaným výsluchom jediného svedka tejto právne (možno) významnej skutočnosti, ktorou bol čas odtoku plodovej vody a o ktorom odtoku udávajú rozporné informácie poškodená a obžalovaný, bola zdravotná sestra U. S.. Tá sa vo svojej výpovedi priklonila k tvrdeniu obžalovaného a uviedla, že ak by plodová voda odtiekla pacientke po vyšetrení obžalovaným, tak by táto skutočnosť bola zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii. Obhajoba vyjadrila nesúhlas s právnym názorom prokuratúry, kedy táto tvrdí, že nie je vylúčená zodpovednosť obžalovaného za vzniknutý ťažký následok, pri čom bagatelizuje až neguje právne záväzný vnútorný predpis - Smernicu systému manažérstva kvality a zodpovednosť vyvodzuje zo „zvyklostí“ na pôrodnej sále. K poškodeniu zdravia novorodenca došlo mimo riadneho pracovného času, kedy lekári vykonávajú poskytovanie zdravotnej starostlivosti na explicitne vymedzenom úseku pracoviska a každý z nich zodpovedá za takto zverený úsek. Ak by mal byť zodpovedný obžalovaný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti na pôrodnej sále, vyžadovalo by to jeho výlučnú prítomnosť na tomto pracovisku. Mohlo by sa tak stať, že by fyzicky nebol prítomný na pracovisku rizikovej gravidity a v prípade nutnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť na tomto úseku by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia pacientiek, za ktoré v rámci rozdelenia „služieb“ priamo zodpovedal. Je vecou náhody, že v deň pôrodu poškodenej bol do nočnej služby zadelený obžalovaný, ktorý okrem toho, že bol plne kvalifikovaný ako lekár - špecialista, zastával zároveň manažérsku pozíciu ako primár oddelenia. Obhajoba uviedla otázku: ak by v nočnej službe bol na oddelení rizikovej gravidity zadelený iný sekundárny lekár bez manažérskej kvalifikácie, kto by podľa prokuratúry zodpovedal za škodlivý následok? Obžalovaný nesie ako manažér zodpovednosť za to, aby nočné služby na všetkých úsekoch gynekologicko-pôrodníckej kliniky boli zabezpečené atestovanými lekármi s plnou kvalifikáciou. Túto povinnosť si splnil, na pôrodnej sále bol v nočnej službe pridelený lekár, ktorý bol plne kvalifikovaný na samostatný výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to tak z hľadiska jeho teoretickej odbornej prípravy, ako aj z hľadiska dĺžky jeho praxe. Navyše, v čase pôrodu na pôrodnej sále nebola žiadna iná rodička, takže kvalifikovaný zdravotný personál v zložení jeden lekár a dve pôrodné asistentky mohli a mali byť plne sústredení na poskytovanie starostlivosti poškodenej. Navyše, ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, lekár slúžiaci na pôrodnej sále mal nespochybniteľne vedomosť o tom, že pacientka bola na pôrodnú sálu prijatá, pretože to jednak nepoprel a jednak to vo svojej výpovedi uviedla samotná poškodená, že ju videl, keď ju viezli na sál, pretože tam bol fyzicky prítomný. Teda vedel, že rodička je na pôrodnej sále a nič mu nebránilo v riadnom výkone povinností zdravotníckeho pracovníka. Avšak výpoveď poškodenej v tejto časti obžaloba diskrétne zamlčuje. Obhajoba nevidí dôvod na selekciu pasáží výpovede poškodenej ako dôveryhodných - nedôveryhodných tak, aby to účelovo vyhovovalo výlučne argumentácii obžaloby. Keď je podľa obžaloby plne dôveryhodná poškodená v časti výpovede o odtoku plodovej vody, tak by mala byť plne dôveryhodná ak uvádza, že službukonajúci lekár na sále ju videl, keď na pôrodnú sálu prichádzala. Tvrdenie prokuratúry o tom, že v zdravotnej dokumentácii sa nenachádzal záznam o odtoku plodovej vody a nachádzal sa „iba“ v pôrodopise, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko je jednoznačné, že pôrodopis je súčasťou zdravotnej dokumentácie, ergo je zdravotnou dokumentáciou sám o sebe. V konaní pred súdom sa obžalobe nepodarilo nijakým dôkazom spochybniť, že tento údaj v zdravotnej dokumentácii nie je platný. Iste, treba sa starostlivo zaoberať i výpoveďou poškodenej/ rodičky. Pretože je zrejmé, že pacient je vždy v dôkaznej núdzi oproti zdravotníckym pracovníkom. Avšak v tomto konkrétnom prípade sa obžalobe nepodarilo ani s vyššou mierou pravdepodobnosti preukázať, že to, čo poškodená vnímala a popísala ako odtok plodovej vody, ním aj skutočne bol. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere je dostatočné a prvostupňový súd vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri posudzovaní času odtoku plodovej vody.

Prokuratúra si v odôvodnení svojej sťažnosti osobuje konštatácie, ktoré spadajú výlučne do odborného posudzovania. Nemôže preto tvrdiť, že obžalovaný mal opakovane vykonať CTG vyšetrenie, ani to, či a čo mal alebo mohol ordinovať, aby bolo pacientke vykonané ako úkon zdravotnej starostlivosti. Pôrod je veľmi dynamický dej, ktorý sa mení z minútu na minútu. Preto rodičku treba intenzívne sledovať a to tak klinicky, ako aj pomocou prístrojov. Obžalovaný v čase, keď rodičku vyšetroval a niesol právnu zodpovednosť za svoje konanie, vykonal všetky úkony správne. Toto netvrdí obhajoba, takéto konštatovanie je súčasťou znaleckého posudku a je rovnako súčasťou výpovede znalkyne MUDr. Boháčikovej a konzultanta ÚDZS prof. MUDr. K.. Následne nariadil jej preklad na pôrodnú sálu, ktorá má status jednotky intenzívnej starostlivosti. Je nepochybné, že intenzívna starostlivosť v sebe zahŕňa pozorovanie a vyhodnocovanie všetkých somatických symptómov pacienta/rodičky, a to nepretržite. A je bez pochybností ustálené na základe vykonaného dokazovania pred súdom, že rodička a rovnako tak plod po preklade na pôrodnú sálu monitorovaní neboli a to ani službukonajúcim lekárom pôrodnej sály, a ani pôrodnými asistentkami. Pri tom to bolo ich povinnosťou, ich vzdelanie, materiálne podmienky ako aj situačné podmienky (neprítomnosť inej rodičky na sále) im to bezpochyby umožňovali. Obhajoba s poukazom na vyššie uvedené argumenty tvrdí, že odtok plodovej vody nenastal v prítomnosti obžalovaného. Zároveň však poukazuje na odborný názor uvádzaný v znaleckom posudku a následne vyplývajúci z výpovede znalkyne, že pri odtoku plodovej vody môže dôjsť k útlaku pupočníka a nie že pravidelne k nemu dochádza. To je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obrovský rozdiel. Ak nebolo vykonané CTG vyšetrenie plodu po odtoku plodovej vody, tak možno vzniesť pochybnosť o tom, či k útlaku a následnej hypoxii plodu došlo, avšak nemožno túto skutočnosť tvrdiť. Je teda rozdiel medzi trestnoprávnou zodpovednosťou, kedy má obžaloba jednoznačne preukázať priamu súvislosť medzi konaním/opomenutím konania obžalovanému a civilnoprávnej zodpovednosti za škodu/ujmu, kedy judikatúra v posledných rokoch tenduje k tomu, že kauzálny nexus v medicínskych veciach nemusí byť z hľadiska zodpovednosti za škodu/ujmu preukázaný so stopercentnou istotou. Na rozdiel od civilného práva v trestnom práve platí zásada „v prípade pochybností v prospech obžalovaného“. Ak po vykonanom dokazovaní pretrvávajú pochybnosti o čase odtoku plodovej vody, tieto pochybnosti nemožno pripísať na ťarchu obžalovaného a osobitne nie vtedy, ak majú byť najpodstatnejšou skutkovou okolnosťou, od ktorej obžaloba odvodzuje jeho protiprávne konanie a zodpovednosť za vznik škodlivého následku. Obhajoba považuje za osobitne dôležité poukázať na tvrdenia prokuratúry, ktoré opakovane v odôvodnení sťažnosti uvádza, ktoré sa týkajú nejakých „určitých zabehnutých pravidiel“, „zvyklostí“ pracoviska. Tieto tvrdenia sú absolútne nenáležitými argumentami (rozhodne nie dôkazmi) o ktoré nemožno oprieť vyvodzovanie viny obžalovaného. V našej krajine sa nespravujeme „zvykovým právom“, ale právom pozitívnym, teda normami, ktoré boli riadnym zákonným procesom prijaté a publikované v zbierke zákonov (v prípade vnútorných normatívnych aktov právnickej osoby prijaté a zamestnancovi oboznámené). Obhajoba v priebehu hlavného pojednávania poukázala na právnu normu - Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva č. (platná v čase skutku). Podľa tejto právnej normy rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a vzťahujúci sa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti poškodenej P. D. je upravený v ustanovení . Obhajoba rovnako poukázala na vnútornú normu riadenia v systéme kvality ISO, o ktorej svedkovia jednoznačne vyhlásili, že o nej majú vedomosť a riadia sa ňou. Podľa tejto normy zodpovednosť na pôrodnej sále nesie službukonajúci lekár a službukonajúce pôrodné asistentky. Žiadny „zvyk“ nemožno nadradiť nad normatívny právny akt a už vôbec nie z neho vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. Obžalovaný sa stotožňuje so svojou zákonnou povinnosťou poskytovať zdravotnú starostlivosť správne ( a Etický kódex zdravotníckeho pracovníka) tak, ako ju uvádza prokuratúra na str. 3. Zároveň tvrdí, že túto aj správne poskytol. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní žiadna iná skutočnosť ani nebola preukázaná. Na str. 3 až 4 prokuratúra rozsiahlo cituje/parafrázuje pasáže znaleckého posudku, avšak obhajobe nie je zrejmé, na základe akých úvah predpokladá, že tieto časti znaleckého posudku preukazujú vinu obžalovaného. Obhajoba jednoznačne tvrdí, že všetky tieto znalecké zistenia/konštatácie sú dôkazmi v prospech obžalovaného a v žiadnom prípade nie v jeho neprospech. Rovnaké tvrdenie platí i pre výpoveď svedka - prof. MUDr. O. K. (v podrobnostiach obhajoba odkázala na zápisnicu z hlavného pojednávania). Konštatovanie prokuratúry v odôvodnení sťažnosti: „Mám za to, že za zmienený nedostatočný monitoring poškodenej C. D. na pôrodnej sále bol zodpovedný práve obžalovaný MUDr. Z. Z.....“ je výlučne subjektívnym (a nesprávnym) tvrdením prokurátorky, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Prameň pre takéto tvrdenie nie je v žiadnom listinnom dôkaznom prostriedku ani v žiadnej z výpovedí svedkov. Prokuratúra tvrdí skutočnosť, ktorú v konaní pred súdom nepreukázala. Konštatovanie prokuratúry: „Konštatovanie súdu v napadnutom rozsudku, že čas odtoku plodovej vody u poškodenej je sporný, podľa názoru obžaloby

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.“ nie je v zhode s objektívnou realitou. Jediným dôkazom pre tvrdenie, že plodová voda odtiekla o cca 17.30 hod. je tvrdenie poškodenej. Že neodtiekla v tomto čase je zrejmé (okrem tvrdenia obžalovaného) predovšetkým z výpovede nestrannej svedkyne - zdravotnej sestry S., ktorá bola celý čas pri vyšetrení poškodenej obžalovaným prítomná. Rovnako obžaloba nijako v priebehu dokazovania pred súdom nespochybnila pravosť a platnosť zápisu v zdravotnej dokumentácii o odtoku plodovej vody o 18.15 hod. Prokuratúra uvádza: „..o čase odtoku plodovej vody na oddelení rizikovej gravidity v prítomnosti obžalovaného a pôrodnej asistentky U. S. cca o 17.26 hod. svedčí aj fakt, že nik zo zdravotníckeho personálu slúžiaceho v tom období na pôrodnej sále nezaregistroval, že by k odtoku plodovej vody u poškodenej došlo na pôrodnej sále...“. Tento záver nie je správny, naopak, možno dôvodne predpokladať, že ak by bola prijatá rodička na pôrodnú sálu s odtečenou plodovou vodou, tak pôrodné asistentky by túto skutočnosť zaznamenali v zdravotnej dokumentácii pri príjme na pôrodnú sálu. Taktiež z výpovede samotnej poškodenej v časti, kedy vypovedala o tom, že po vyšetrení obžalovaným a pokyne o preklade na pôrodnú sálu telefonovala so svojim manželom, pri čom sa svojmu manželovi nezmienila o tom, že by jej odtiekla plodová voda. Samozrejme, z tohto faktu nemožno jednoznačne odvodiť, že jej plodová voda neodtiekla, ale je podporným dôkazom o tom, že to tak skutočne bolo. Konštatovanie prokuratúry: „Nevykonanie vyššie zmenených ordinácií a neposkytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti obžalovaným v súlade s poznatkami lekárskej vedy znemožnilo včas zachytiť rozvoj hypoxie plodu.... spôsobila u tohto novorodenca závažné, trvalé, liečbou neovplyvniteľné zneschopnenie v oblasti duševných, pohybových a sexuálnych funkcií.“ je nesprávne, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu obhajoba uvádza, že sa v plnej miere stotožňuje tak s výrokom súdu, ako aj s jeho odôvodnením. Nad rámec odôvodnenia sťažnosti prokuratúry a nad rámec celého trestného konania vedeného na Okresnom súde v Trnave považuje obhajoba uviedla, že sa stotožňuje i s výrokom súdu o tom, že sa skutok stal. Avšak, obžaloba, tak ako bola podaná, neumožňovala súdu pri dodržaní obžalovacej zásady posudzovať konanie ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí v rozhodujúcej miere participovali na poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej. V prípravnom konaní na túto skutočnosť obhajoba jednoznačne poukazovala, avšak bez akejkoľvek odozvy zo strany prokuratúry. Z nepochopiteľných príčin, prokuratúra redukovala trestné konanie výlučne na preskúmavanie konania MUDr. Z. Z.. V prípravnom konaní je pánom sporu prokurátor, on rozhoduje, v akom rozsahu sa dokazovanie bude viesť. Ak prokuratúra okliešti trestné konanie na preverovanie konania jednej jedinej osoby, pričom zdravotná starostlivosť sa poskytovala v kontinuu viacerými osobami, ktorého výsledkom je dieťa - novorodenec s ujmou na zdraví, nie je možné od súdneho procesu očakávať, že pri dodržaní obžalovacej zásady nedostatky predsúdneho konania odstráni/napraví súd. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 16.6.2020, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajkyňa obžalovaného, pričom obe procesné strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a následne sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu čo do oslobodzujúceho výroku. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje. Aj podľa odvolacieho súdu neexistujú také priame či nepriame dôkazy, ktoré by jednoznačne bez dôvodných pochybností preukazovali, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný.

Rozhodnou skutočnosťou vo vzťahu k ustáleniu viny či neviny obžalovaného je aj podľa odvolacieho súdu čas odtoku plodovej vody poškodenej. Pokiaľ by k odtoku plodovej vody prišlo v čase o 17:26 hod., tak ako to tvrdila poškodená, potom by v zmysle vykonaného dokazovania bolo povinnosťou obžalovaného vykonať opakované CTG vyšetrenie plodu a nakoľko ho nevykonal, jeho konanie by bolo v tomto smere non lege artis. Avšak prvostupňový súd správne ustálil, že z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne prisvedčiť tvrdeniu poškodenej o čase odtoku plodovej vody, nakoľko ide iba o jej osamotené tvrdenie (bez akéhokoľvek ďalšieho čo i len nepriameho dôkazu), naproti ktorému stojí jednak tvrdenie samotného obžalovaného, tvrdenie svedkyne - zdravotnej sestry S., ktorá bola celý čas pri vyšetrení poškodenej obžalovaným prítomná, ako i zápis v zdravotnej dokumentácii o odtoku plodovej vody o 18.15 hod. Odvolací súd navyše dodáva, že pokiaľ by bola hypoxia plodu spôsobená práve v momente odtoku plodovej vody, tak vzhľadom na tvrdenie svedka prof. MUDr. O. K., Csc., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 26.3.2019 (č. l. 978, 2. strana) uviedol, že „uvedená hypoxia, bez ohľadu na to, aká bola jej príčina, musela prebiehať dlhšie pred samotným pôrodom v horizonte 30 - 60 minút“, tak pravdepodobnejší čas odtoku plodovej vody u poškodenej by bol o 18.15 hod (tak ako bol zaznamenaný v pôrodopise novorodenca), odkedy do pôrodu novorodenca (vybavenia novorodenca) o 19:05 hod. ubehlo 50 minút, pričom od času, ktorý ako odtok plodovej vody tvrdila poškodená (17:26 hod) do pôrodu novorodenca (vybavenia novorodenca) o 19:05 hod. by ubehla až 1 hodina a 39 minút, čo je podstatne dlhší čas ako je časový horizont uvádzaný menovaným svedkom. Táto skutočnosť tiež svedčí skôr k tomu, že čas odtoku plodovej vody bol taký, ako bol zaznamenaný v pôrodopise novorodenca. Nakoľko teda nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že by k odtoku plodovej vody prišlo u poškodenej v čase, kedy bola (pred jej preložením na pôrodnú sálu) v zdravotnej starostlivosti obžalovaného, nie je možné ustáliť, že by jeho konanie bolo non lege artis. Prvostupňový súd správne ustálil, že preložením poškodenej na pôrodnú sálu, táto nebola v zdravotnej starostlivosti obžalovaného, ale v starostlivosti zdravotníckeho personálu pôsobiaceho na pôrodnej sále. Potom ako sa obžalovaný bez vyzvania dostavil na pôrodnú sálu, kedy pôrod už prebiehal, v rozmedzí cca 5 minút vyšetril poškodenú, dospel k záveru, že pôrod nepostupuje, a preto nariadil akútnu sekciu, ktorá bola následne vykonaná. Tento jeho postup bol taktiež správne vyhodnotený ako lege artis a rovnako tak bolo správne vyhodnotené ako v súlade so zákonom aj vykonanie cisárskeho rezu a následná zdravotná starostlivosť o novorodenca na novorodeneckom oddelení FN Trnava. Odvolací súd sa tak stotožnil s prvostupňovým súdom uvádzaným konštatovaním, že sumarizujúc všetky skutkové zistenia ako aj odborné vyjadrenia znalcov, nebolo obžalovanému preukázané zavinenie na poškodení zdravia novorodenca W. D., pričom neexistuje ani tzv. objektívna trestnoprávna zodpovednosť vedúceho pracovníka - primára za konanie jemu podriadeného zdravotníckeho personálu a vzhľadom k obžalovacej zásade mohol súd skúmať výlučne zavinenie obžalovaného a nie ďalších subjektov účastných skutkového deja, nakoľko vo vzťahu k nim nebola podaná obžaloba. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný, odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.