Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-46-2016.pdf
PDF · 207.09 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, so sídlom A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, proti žalovanému: V.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, A., právne zastúpený Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, advokátkou so sídlom Šancová 110, Bratislava, o zaplatenie 4.000,- eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody zamestnanca spôsobenej zamestnávateľovi. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu. Dňa XX.XX.XXXX došlo počas pracovnej zmeny žalovaného a v súvislosti s pracovnými úlohami na pôrodnej sále gynekologicko-pôrodníckej kliniky žalobcu (ďalej aj „GPK“) k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pani K. (ďalej len „pacientka“), a to nedostatočným venovaním sa pacientke, nesprávnym vyhodnotením rizika možnej ruptúry maternice, čím došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu stavu a priebehu pôrodu, čo spôsobilo nesprávnu indikáciu na cisársky rez (indikáciou mala byť hypoxia alebo hroziaca ruptúra maternice, ale nie postupujúci pôrod). Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „UDZS“) Bratislava č. ZS 204/00005/2014/R zo dňa 15.08.2014 bolo potvrdené rozhodnutie UDZS Trnava zo dňa 17.02.2014, ktorým bola navrhovateľovi za vyššie uvedené pochybenie uložená pokuta vo výške 4.000,- eur. Žalobca pokutu uhradil dňa 01.10.2014. Listom zo dňa 19.02.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody, táto nebola dosiaľ uhradená. Žalobca prerokoval uhradenie pokuty v škodovej komisii a dospel k záveru, že za vznik škody je zodpovedný žalovaný, keďže škoda (úhrada pokuty) bola spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s ním.
2. Súd návrhu žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný odpor a uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ZS“) v súvislosti s pôrodom zabezpečuje viacero zdravotníckych pracovníkov, z ktorých každý participuje na poskytovaní ZS jednotlivými výkonmi a každý je subjektom a nositeľom zodpovednosti za jednotlivé úkony ZS. Žalobca nepreukázal, že za škodu zodpovedá žalovaný príp. výlučne žalovaný. Žalobca ako zamestnávateľ neprerokoval náhradu škody so žalovaným ako zamestnancom v lehote 1 mesiaca odo dňa, kedy sa zistilo, že škoda vznikla, neurobil tak ani po uplynutí tejto lehoty. Prerokovanie nie je možné nahradiť jednostrannou výzvou na náhradu škody ani rozhodnutím interného orgánu zamestnávateľa.
3. Žalobca v konaní poukázal na § 193 tretia veta CSP a uviedol, že právoplatným rozhodnutím UDZS Bratislava bola žalobcovi za nesprávne vyhodnotenie stavu a priebehu pôrodu s následkom nesprávnej indikácie na cisársky rez uložená pokuta 4.000,- eur. Podľa výroku rozhodnutia úradu od prekladu pacientky na pôrodnú sálu dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. nebolo zabezpečené adekvátne monitorovanie stavu matky a plodu a nebolo vyhodnotené riziko možnej ruptúry maternice, pričom vzhľadom na anamnézu predchádzajúceho cisárskeho rezu sa jednalo z hľadiska monitorovania a vedenie pôrodu o tehotnosť rizikovú, vyžadujúcu intenzívne monitorovanie matky aj plodu, ako aj kontraktačnej aktivity maternice, ktoré je bezpodmienečne nutné najmä u stavov po cisárskom reze, u ktorých sa rozhodlo viesť pôrod per vias naturales. Týmto (ne)konaním tak došlo k nevenovaniu dostatočnej pozornosti monitorovaniu matky a plodu u pacientky po predchádzajúcom cisárskom reze, nebol správne vyhodnotený stav a priebeh pôrodu a nebola udaná terminologicky správna indikácia na cisársky rez. Žalovaný ako primár GPK, ktorý nariadil preklad pacientky na pôrodnú sálu a ako pôrodník pacientky mal v plnej dispozícii zabezpečenie zdravotných výkonov na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Škoda bola pričítaná žalovanému, ktorý ako jediný lekár - pôrodník počas trvania porušovania povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť lege artis medicinae mohol svojim konaním ovplyvniť spôsob liečby pacientky, keďže dôvodom uloženia pokuty bol jeho nesprávny postup trvajúci od prekladu pacientky (nariadeného na pokyn žalovaného) až do pôrodu (vedeného žalovaným ako pôrodníkom), kedy žalovaný pacientke nezabezpečil adekvátnu ZS. Žalobca ako zamestnávateľ určil mieru zavinenia žalovaného na škode vo výške 100%. V čase, keď sa žalobca dozvedel o zodpovednej osobe, žalovaný už u žalobcu nepracoval, a preto na pracovisku nemohlo dôjsť k prerokovaniu škody. Žalobca v konaní následne uviedol, že žalovaný v pozícii primára prijímal a vyšetroval pacientku, pričom ju bez riadnej inštrukcie, ktorá mala byť obsiahnutá v zdravotných záznamoch odoslal na pôrodnú sálu s tým, že následne k nej pristupovali tam prítomní pracovníci ako k štandardnej pacientke a nevedeli určiť riadny postup na základe nesprávne uvedenej indikácie. Žalobca poukázal na porušenie interných predpisov pri odosielaní pacientky na pôrodnícke oddelenie. Cisársky rez bol nesprávne indikovaný, čo žalovaný nepopiera, pričom uvedená skutočnosť viedla k vydaniu rozhodnutia UDZS. Non lege artis postup spočíval v tom, že od prekladu pacientky na pôrodnú sálu o XX:XX hod. nebolo zabezpečené adekvátne monitorovanie stavu matky a plodu a nebolo vyhodnotené riziko ruptúry maternice, pričom vzhľadom na anamnézu predchádzajúceho cisárskeho rezu sa jednalo z hľadiska monitorovania a vedenia pôrodu o tehotnosť rizikovú, vyžadujúcu intenzívne monitorovanie matky aj plodu. Z internej smernice manažérstva kvality vyplýva, že službukonajúci lekár po predchádzajúcom zbere anamnestických údajov zrealizuje vonkajšie a vnútroné vyšetrenie rodičky, po zhodnotení vaginálneho nálezu, zdravotného stavu pacientky rozhodne o prijatí pacientky na pôrodnícke oddelenie. Zrealizuje sonografické vyšetrenie, zhodnotí CTG záznam. Výsledok zaznamená do pôrodopisu spolu s návrhom ďalšieho postupu pri poskytovaní ZS o rodičku. Lekár rozhodne o prijatí pacientky na pôrodnú sálu (resp. na oddelenie ohrozenej tehotnosti). Pôrodná asistentka na pôrodnej sále po preštudovaní lekárskeho nálezu postupuje podľa uvedených ordinácii. Zo záznamu napísaného žalovaným v čase o XX:XX hod. je zjavné, že tento uviedol pravidelnú kontraktačnú činnosť s odporučením prekladu pacientky na pôrodnú sálu bez naordinovania ďalšieho postupu v dokumentácii rodičky (nie je zapísané, že je potrebné informovať službukonajúceho lekára na pôrodnej sále, že sa jedná o rizikovú pacientku po cisárskom reze, žalovaný nekontaktoval telefonicky službukonajúceho lekára, aby ho so stavom rodičky oboznámil). Z uvedeného dôvodu pôrodná asistentka pristupovala k rodičke ako by sa jednalo o nerizikovú graviditu, kedy vykonala štandardnú prípravu rodičky na pôrod. Žiaden vplyv na vytýkanú nesprávne poskytnutú ZS nemá skutočnosť, že rodičku na rizikové oddelenie prijímal MUDr. T., nakoľko žalovaný bol lekárom, ktorý rodičku vyšetril a následne ordinoval jej preklad na pôrodnú sálu. V informačnom toku vedenia (manažment) pôrodu bol zdravotný úkon žalovaného rozhodujúci pre poskytovanie ZS, ktorá bola predmetom uloženia pokuty. Rozhodovanie o otázke správnosti poskytovania ZS patrí do právomoci UDZS. O otázke, či uvedená indikácia na cisársky rez bola nesprávna, už rozhodol UDZS, pričom ide o otázku odbornú. Príčiny a okolnosti ublíženia na zdraví boli vyčetrované orgánmi činnými v trestnom konaní, čo viedlo k vzneseniu obvinenia voči žalovanému a voči MUDr. F.. Prokurátorom Okresnej prokuratúry bolo rozhodnutie o vznesení obvinenia voči MUDr. F. zrušené a trestné stíhanie bolo ďalej vedené iba voči žalovanému.
4. Žalobca tiež uviedol, že z dekurzu pacienta vyplýva, že rodička bola prijatá na oddelenie rizikovej tehotnosti dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. zdravotnou pracovníčkou J. B.. V čase o XX:XX hod. a XX:XX hod. boli rodičke merané zo strany zdravotníckej pracovníčky kontrakcie a bolo jej natočené CTG. V čase o XX:XX hod. rodičku vyšetroval žalovaný. Žalovaný v zázname uviedol pravidelnú kontraktačnú činnosť s ordinovaním prekladu rodičky na pôrodnú sálu bez naordinovania ďalšieho postupu. V čase
o XX:XX hod. bola rodička prijatá na pôrodnú sálu pôrodnou asistentkou Z. A.. Z dôvodu absencie ordinácii od žalovaného pôrodná asistentka nepristupovala k rodičke ako by sa jednalo o rizikovú graviditu, kedy vykonala štandardnú prípravu rodičky na bežný vaginálny pôrod bez úradom vytýčeného intenzívneho monitorovania rodičky a plodu, o čom svedčia jej záznamy zapísané v čase o XX:XX hod. a XX:XX hod. Zo záznamu zapísaného v čase o XX:XX hod. vyplýva, že rodička je v čase o XX:XX hod. zájdená a o XX:XX hod. je táto informácia hlásená MUDr. F., ktorý prichádza k rodičke a pristupuje k pôrodu. Zo záznamu zapísaného v čase o XX:XX hod. vyplýva, že v čase o XX:XX hod. prichádza z vlastného záujmu k rodičke žalovaný, Ktorý indikuje sekciu, na čo je následne vykonaná príprava rodičky na sekciu. Zo záznamu zapísaného žalovaným v čase o XX:XX hod. vyplýva, že žalovaný o XX:XX hod. indikuje ukončenie pôrodu operačne cisárskym rezom, a to vzhľadom na nepostupujuci pôrod pri pravidelnej kontraktačnej činnosti. Všetky vyšetrenia na oddelení rizikovej tehotnosti boli vykonané zo strany žalovaného ako službukonajúceho lekára, ktorý rozhodol o preklade rodičky na pôrodnú sálu. Žalovaný v lekárskom náleze nepodpísal žiadne ďalšie ordinácie. Ak by rodička nebola pred prijatím na pôrodnú sálu hospitalizovaná na rizikovom oddelení u žalobcu, vyšetrenia rodičky a ďalšie ordinácie by realizoval službukonajúci lekár na pôrodnej sále. Nakoľko rodička bola prekladaná na pôrodnú sálu z rizikového oddelenia u žalobcu, tieto všetky úkony mal zabezpečiť žalovaný ako službukonajúci lekár na rizikovom oddelení. Žalovaný sa riadne oboznámil so zdravotnou dokumentáciou rodičky, viedol s rodičkou rozhovor a napokon sám naordinoval jej preklad na pôrodnú sálu bez ordinovania ďalších postupov, čo malo za následok, že matka a plod neboli intenzívne monitorované. Zápis o indikácii cisárskeho rezu pre nepostupujuci pôrod do zdravotnej dokumentácie rodičky žalovaný vykonal až v čase o XX:XX hod., t.j. o cca jeden a pol hodiny po indikácii cisárskeho rezu. Mal teda dostatok času na to, aby indikácia na cisársky rez bola udaná terminologicky správne. Žalovaný zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu - úhradu pokuty za úradom vytýkané udanie terminologicky nesprávnej indikácie na cisársky rez rodičky. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného pred OR PZ v Trnave zo dňa 03.07.2013 vyplýva, že žalovaný zo zdravotnej dokumentácie zistil, že pacientka mala v r. 2000 robený cisársky rez pre nepostupujúci pôrod, po vyšetrení rodičky zodnotil doterajší postup pôrodu ako fyziologický bez známok ohrozenia rodičky a plodu. Pacientka sa ho spýtala, či pôrod bude vedený spontánne, na čo jej žalovaný odpovedal, že momentálne nie je dôvod na ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Zo zápisnice o výsluchu MUDr. F. pred OR PZ v Trnave dňa 19.06.2013 vyplýva, že rodičku s pôrodnou činnosťou preložil na pôrodnicu MUDr. W., ktorý pacientku vyšetroval na oddelení rizikovej tehotnosti a preložil ju k vaginálnemu pôrodu, MUDr. F. bol k pacientke privolaný až k pôrodu, a to zdravotnou sestrou z pôrodnice. Pôrodná asistentka z dôvodu, že v zázname od žalovaného bol uvedený iba preklad pôrodná sála bez nariadenia ostatného, vykonala rodičke bežné vyšetrenia pred klasickým pôrodom. UDZS uložil žalobcovi pokutu aj za to, že vzhľadom na anamnézu predchádzajúceho cisárskeho rezu rodičky sa jednalo z hľadiska monitorovania a vedenia pôrodu o tehotnosť rizikovú, vyžadujúcu intenzívne monitorovanie matky aj plodu, ako aj kontrakčnej aktivity maternice, ktoré je bezpodmienečne nutné najmä u stavov po cisárskom reze, u ktorých sa rozhodlo viesť pôrod per vias naturales. Ak teda žalovaný ako lekár, primár, slúžiaci na rizikovom oddelení nariadil preklad rodičky na pôrodnú sálu bez nariadenia intenzívneho monitorovania rodičky a plodu, bez monitorovania kontraktačnej aktivity maternice, zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla jeho (ne)konaním.
5. Žalovaný v konaní uviedol, že poskytol ZS správne, keď pacientku indikoval k pôrodu prirodzenou cestou. Následnú starostlivosť prevzal MUDr. F., ako plne kvalifikovaný službukonajúci lekár na pôrodnej sále. Ak správny orgán vytkol nedostatočnú starostlivosť o rodičku a plod po preklade na pôrodnú sálu, za túto starostlivosť zodpovedá iný lekár. Následne sa žalovaný ocitol náhodne, bez toho, aby si plnil pracovnú povinnosť, na sále vtedy, keď pôrod nepostupoval. Bezprostredne po zhodnotení stavu indikoval jeho ukončenie cisárskym rezom. Táto jeho ordinácia tiež nebola správnym orgánom označená za nesprávny postup. Jediná výčitka, ktorá sa dotýkala odborného výkonu žalovaného je tá, že indikáciou nemal byť nepostupujúci pôrod, ale hypoxia plodu alebo hroziaca ruptúra maternice. Avšak záznam vyhotovoval po pôrode a jeho znenie nemalo žiadny negatívny vplyv na samotnú indikáciu a dianie pri pôrode. Správny orgán konštatoval nesprávne vyhodnotený stav rodičky a plodu a nesprávne vedený priebeh pôrodu (nedostatočný monitoring). Za túto časť úradom konštatovanej nesprávne poskytnutej ZS nesie zodpovednosť iný zdravotnícky pracovník / pracovníci. V čase, keď poskytovali rodičke ZS, žalovaný sa nachádzal na úplne inom mieste a titulom jeho pracovného zaradenia plnil iné pracovné úlohy. Neexistuje teda ani protiprávne konanie žalovaného, ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodlivým následkom. Žalovaný vypracoval kontinuum poskytovania ZS rodičke, v ktorom uviedol, že poskytoval ZS pacientke do XX:XX hod. a od XX:XX hod. do ukončenia operácie, od XX:XX do XX:XX hod. bola ZS poskytovaná zdravotníckym tímom na pôrodnej sále. Žalovaný
poukázal na znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic, ktorý konštatoval pochybenie, nie však pochybenie žlaovaného. Žalovaný rozporoval, že pacientku prijímal žalovaný, prijímal ju MUDr. T.. V rozhodnom čase, kedy došlo k poskytnutiu lekárskej starostlivosti nesprávnym spôsobom v zmysle rozhodnutia UDZS, neposkytoval ZS žalovaný, ale iný lekár. Rozporuje, že by odoslal rodičku na sálu bez dokumentácie (bez záznamu), nakoľko ju tam odoslal s kompletnou zdravotnou dokumentáciou vrátane záznamu z gravidity ako aj ležania v ten deň na oddelení, na ktorom sa nachádzala pred odoslaním na pôrodnú sálu. Žalovaný použil širšiu definíciu nepostupujúceho pôrodu s poukazom na krátkosť času a potrebu urgentne konať.
6. Po skončení trestného konania, vedenom na tunajšom súde sp.zn. 9T/51/2016, do skončenia ktorého bolo konanie prerušené, žalobca v konaní uviedol, že trestný súd dospel k záveru, že nebolo žalovanému (ako obžalovanému v trestnom konaní) preukázané zavinenie na poškodení zdravia novorodenca, pričom neexistuje ani tzv. objektívna trestnoprávna zodpovednosť vedúceho pracovníka - primára za konanie jemu podriadeného zdravotníckeho personálu a vzhľadom k obžalovacej zásade mohol súd skúmať výlučne zavinenie obžalovaného a nie ďalších subjektov účastných skutkového deja, nakoľko vo vzťahu k nim nebola podaná obžaloba. Žalovaný bol vedúcim zamestnancom (primárom) oddelenia, ktorý kontroloval a dával svojim podriadeným pokyny aj v súvislosti so ZS a vedením pôrodu, ktorý je predmetom pokuty. Išlo o horizontálne rozloženie rozhodovacích právomocí s tým, že žalovaný mal po celý čas zodpovednosť za prijatie včasných a účinných opatrení na odvrátenie vzniku škody na zdraví pacientky a vzniku škody na majetku zamestnávateľa. Žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie vedúce k indikácii pôrodu, t.j. on sám svojim odborným pochybením nesprávne určil dôvod vedenia pôrodu cisárskym rezom. Zároveň bol žalovaný zodpovedný za kontrolu toho, či sú pacientka a plod zo strany pôrodnej asistentky a lekára na pôrodnej sále počas II. doby pôrodnej dostatočne intenzívne monitorovaní. Dôvodom, prečo bol žalovaný prijatý do pracovného pomeru je skutočnosť, že bude vyžadovať plnenie povinností zamestnancov počas pôrodu, keďže práve neplnenie povinností týkajúcich sa pravidelného monitorovania plodu bolo príčinou uloženia viacerých pokút zo strany UDZS (V., A., S., H., E., R.). Nedostatočné monitorovanie plodu bolo príčinou smrti plodu len mesiac pred pôrodom riešeným v tejto veci. Žalovaný nikdy nevydal ani nežiadal vydať upozornenie pre porušenie pracovných povinností jemu podriadených zamestnancov. Medicínske štandardy neboli zo strany žalovaného riadne a účinne kontrolované ani vynucované prostriedkami pracovného práva. Nenaplnenie očakávaní zo strany žalovaného napokon viedlo aj k tomu, že ukončil pracovný pomer výpoveďou. Žalovaný ako vedúci zamestnanec bol zodpovedný za vytvorenie podmienok k tomu, aby nedochádzalo k nedostatku monitorovania plodu počas pôrodu a bol povinný uvedené nedostatky zisťovať a prijímať nápravné opatrenia. Žalovaný v tomto prípade, ani v predchádzajúcich prípadoch, nevykonal žiadne opatrenia na odstránenie existujúcich pochybení podriadených zamestnancov. Poskytovanie ZS je komplexnou činnosťou, na ktorej sa podieľa organizovaná skupina ľudí, ktorí majú vedomosti, zručnosti a materiálne vybavenie. Primár je najdôležitejším článkom fungovania tejto skupiny ohľadom odborného usmerňovania ZS a kontroly jej plnenia. Žalovaný uvedenú činnosť realizoval napr. tým, že na svojom oddelení zakázal vykonávanie cisárskych rezov bez zdravotnej indikácie. Týmto istým spôsobom mal žalovaný okamžite príkazom reagovať na zistené opakované nedostatočné monitorovanie plodu počas pôrodu. Žalovaný takéto opatrenie nevykonal, čím umožnil zlyhanie, za ktoré bola uložená pokuta. Interná smernica neobsahuje podrobnosti ohľadom intenzity (frekvencie a spôsobu monitorovania) s tým, že uvedenie podrobností monitorovania, bolo vzhľadom na opakované pochybenia, v náplni práce žalovaného, ktorý bol povinný takýto príkaz vykonať. Skutočnosť, že žalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví neznamená, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného (vedúceho zamestnanca) za škodu spôsobenú zamestnávateľovi porušením pracovných povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Na pojednávaniach žalobca uviedol, že trestný rozsudok nesúvisí s prejednávanou vecou. O skutočnosti, že žalovaný ako primár si nesplnil svoje povinnosti svedčí aj skutočnosť, že aj napriek dramatickému priebehu pôrodu a jeho následkom nevyvodil žiadnu zodpovednosť voči personálu, lekárovi, sestrám, ani voči sebe. Porušenie povinnosti zamestnanca môže spočívať v porušení ustanovení zákonníka práce, kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj ustanovení pracovnej zmluvy alebo iných právnych predpisov ktoré majú pracovnoprávny charakter. Náplňou práce žalovaného ako primára bolo o.i. riadenie, organizácia, koordinácia podriadených zamestnancov pri vedení pôrodu, čo zahŕňa aj rozdelenie a systematické určovanie ošetrujúcich zdravotníckych pracovníkov počas celého procesu vedenia pôrodu. Niektoré pravidlá určovania ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka na pracoviskách vyplývajú zo smernice zamestnávateľa, za ktorej obsah zodpovedá primár gynekologického oddelenia. Pokiaľ smernica vykazovala akékoľvek nedostatky alebo neobsahovala podrobnú úpravu všetkých
situácií, ku ktorým môže v rámci štruktúry oddelenia dôjsť, bolo na zodpovednosti žalovaného ako primára, aby stanovil, kto je určeným zdravotníckym pracovníkom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v danej situácii, t.j. na ostatné situácie platil nepísaný systém riadený žalovaným. V predmetnej smernici chýba úprava postupu po preklade rodičky z rizikového oddelenia na pôrodnú sálu, v smernici je však riešený postup po príjme na pôrodné oddelenie. Intenzívnejšie monitorovanie rodičky a plodu na pôrodnej sále sa podľa interných pravidiel vykonávalo v prípade, ak to bolo ordinované lekárom. Interným štandardizovaným postupom bolo, že sestra na pôrodnej sále sa do zmeny zo strany lekára na pôrodnej sále riadi ordináciou odosielajúceho lekára. Pokuta nebola žalobcovi uložená z dôvodu, že by monitorovanie plodu na pôrodnej sále nebolo realizované z dôvodu odtoku plodovej vody alebo z dôvodu sporu a čas začatia hypoxie plodu. Zvýšené monitorovanie by bolo vykonané na pôrodnej sále slúžiacimi sestrami, ak by žalovaný udal do zdravotnej dokumentácie indikáciu na jeho realizáciu z dôvodu stenčenia dolného segmentu po cisárskom reze a bolestivosti v operačnej rane. Žalovaný pred podaním žaloby obdržal výzvu na úhradu škody (oznámenie), voči ktorej zaujal odmietavé stanovisko, dostal možnosť sa vyjadriť - k prerokovaniu došlo. Pri vedení pôrodu sa nerešpektoval pôvodný pôrodný plán, nerešpektovala sa vôľa matky ukončiť pôrod cisárskym rezom, napriek tomu bol pôrod lekárom vedený na hranicu medzi životom a smrťou matky a dieťaťa, a to len z dôvodu preferovania prirodzeného pôrodu aj proti vôli matky. Monitoring matky a plodu mal byť intenzívne realizovaný bez ohľadu na to, či odtiekla alebo neodtiekla plodová voda. Úlohou žalobcu bolo zistiť, ktoré osoby spáchali konanie určené v skutkovej vete, za ktoré bola uložená pokuta, ktorá bola uhradená. Ide o organizáciu práce, ktorú na danom oddelení zabezpečoval práce žalovaný. Bolo by proti logike rozdelenia práce, aby na jednom oddelení po indikácii lekárom, že nie je potrebné realizovať zvýšený monitoring CTG, aby okamžite, v priebehu 5 minút, bol pacient vyšetrený iným lekárom toho istého oddelenia.
7. Žalovaný po skončení trestného konania proti žalovanému pre prečin ublíženia na zdraví jeho konaním počas pôrodu pacientky, vedenom na tunajšom súde sp.zn. 9T/51/2016, uviedol, že dokazovanie v trestnom konaní má relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu. Poukázal na rozsudok v trestnom konaní, v ktorého odôvodnení sa uvádza nedôsledná práca orgánov činných v trestnom konaní, zrejme k nejakému pochybeniu pri poskytovaní ZS došlo, ale celé vyšetrovanie bolo redukované na konanie žalovaného, z trestného konania vyplynulo, že žalovaný sa nedopustil trestnej činnosti. Zo zápisnice z rokovania poradnej (rozkladovej) komisie zo dňa 16.07.2014, rovnako aj z rozkladu žalobcu vyplýva, že žalovaný sa nedopustil pochybenia pri poskytovaní ZS, tieto listiny nepodpisoval žalovaný, ani nebol prítomný pri prerokovávaní námietok v rámci dohľadu. Závery škodovej komisie žalobcu nemožno považovať za súladné s právom. Jedna veta MUDr. K. o tom, že za škodu zodpovedá žalovaný bez akéhokoľvek odôvodnenia nemôže byť považovaná za preukázanie pochybenia žalovaného. Žalovaný ani nemal možnosť sa k tomu vyjadriť. V lekárskom zázname pacientky bolo uvedené, že je stenčený dolný segment a bolestivosť rany po sekcii, z čoho mal lekár na pôrodnej sále automaticky vydedukovať, že pacientku je potrebné intenzívne sledovať. Je štandardný postup, že keď príde pacientka z oddelenia rizikovej gravidity, tak lekár na pôrodnej sále natočí CTG záznam. Pôrodná sála je na úrovni JIS, lekár mal objektívne možnosť sa pacientke venovať. Je pravda, že v tomto prípade nebola poskytnutá ZS správne, a za to dostal žalobca pokutu, starostlivosť žalovaného však bola poskytnutá správne. Pri indikácii na cisársky rez použil iba nesprávnu terminológiu, cisársky rez bol indikovaný správne. Žalobca mimosúdne vyplatil rodine sumu 485.000,- eur ako náhradu škody, pred tým, ako bola určená zodpovedná osoba. Žalovaný nesúhlasí s výkladom ISO normy - proces pôrodný tak, ako to bolo v konaní uvedené. Ak je v tejto norme uvedené, že pri príjme lekár zapíše ďalšie pokyny a ordinácie, tak je to pri príjme do zdravotníckeho zariadenia a nie pri preklade rodičky v rámci GPK. Ordinácia žalovaného bola „preklad na pôrodnú sálu“. Ďalšie ordinácie neboli potrebné, nakoľko pôrodná sála má status pracoviska s intenzívnou starostlivosťou, t.j. monitoring podstatných funkcií organizmu tak rodičky, ako aj plodu je zo strany pôrodnej asistentky obligatórny. Rovnako tak je zdravotnícky personál vykonávajúci službu na pôrodnej sále povinný realizovať pri vstupe rodičky na pôrodnú sálu tzv. „vstupný monitoring“ a autonómne realizovať všetky diagnostické a terapeutické postupy. Manažérsku povinnosť z pozície primára si žalovaný bezo zvyšku splnil tým, že v inkriminovaný deň, kedy bola poskytovaná starostlivosť rodičke, zadelil na pôrodnú sálu službukonajúceho lekára, ktorý bol plne atestovaný, aby mohol vykonávať poskytovanie ZS v plnom rozsahu. Rovnako zabezpečil službu dvoch pôrodných asistentiek, ktoré sa o rodičku starali. Indikovanie cisárskeho rezu je výsostne odbornou otázkou. Cisársky rez je operačný výkon, ktorý musí spĺňať indikačné kritériá na to, aby bol lekárom ordinovaný. Žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca redukoval vyvodzovanie zodpovednosti výlučne vo vzťahu k jeho osobe. Interval medzi prekladom pacientky z rizikovej gravidity na pôrodnú sálu nebol 5-minútový,
ako uvádzal žalobca, ale takmer pol hodinový. Vyšetrenie zodpovedným personálom na pôrodnej sále, bolo súčasťou povinností pôrodníckeho personálu na sále.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami v konaní, najmä pracovnou zmluvou, výpisom z účtu, výzvou na úhradu škody, rozhodnutím UDZS Bratislava (č.l. 12), zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie, výpoveďou z pracovného pomeru, vzanie výpovede na vedomie, mzdovými listami, listinami označenými ako Žiadosť o zosobnenie škody, Zosobnenie škody, mzdovými listami, zápisnicou o výsluchu znalca zo dňa 09.03.2016, zápisnicami o výsluchu svedka zo dňa 19.02.2016, 18.01.2016, internou smernicou manažérstva kvality, protokolom o výsledku kontroly, pripojením spisovej dokumentácie UDZS, zápisnicami o hlavnom pojednávaní č.k. 9T/51/2016 zo dňa 02.11.2017, 10.07.2018, 26.03.2019 záznamom o hospitalizácii pacientky, dekurzom pacientky, žiadosťou UDZS o výpis zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 07.05.2013, poverenie UDZS na výkon dohľadu zo dňa 07.05.2013, výpisom zo zdravotnej dokumentácie, protokolom o vykonanom dohľade, rozhodnutiami UDZS zo dňa 04.04.2012, 21.12.2011, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/105/2019 zo dňa 16.06.2020, ako aj celým obsahom spisového materiálu.
9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2012 vyplýva, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu na pozícií primár, s náplňou práce: špecializované diagnostické a preventívno-liečebné zákroky a činnosť na lôžkovom oddelení v operačnom odbore vrátane konziliárnej činnosti, riadenie organizácia, plánovanie, koordinovanie a kontrola, dátum nástupu do práce: 01.01.2013. Z výpovede zo dňa 31.07.2013 vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru s mesačnou výpovednou dobou, pracovný pomer sa skončí dňa 31.08.2013.
10. Z rozhodnutia UDZS zo dňa 15.08.2014 vyplýva, že UDZS rozhodol, že rozklad žalobcu zamieta a rozhodnutie o uložení pokuty č. ZS 204/00005/2014 vydané dňa 17.02.2014 UDZS, pobočka Trnava vo výške 4.000,- eur potvrdzuje. Účastník konania (žalobca) porušil §4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „zákon o ZS“) tým, že pri poskytovaní ZS p. Z. K. (ďalej aj „pacientka“) a jej dieťaťu neposkytol ZS správne. Nesprávne poskytnutá ZS spočívala v tom, že žalobca od prekladu pacientky na pôrodnú sálu dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. nezabezpečil adekvátne monitorovanie stavu matky a plodu a nevyhodnotil riziko možnej ruptúry maternice, pričom vzhľadom na anamnézu predchádzajúceho cisárskeho rezu išlo z hľadiska monitorovania a vedenia pôrodu o tehotnosť rizikovú, vyžadujúcu intenzívne monitorovanie matky aj plodu ako aj kontraktačnej aktivity maternice, ktoré je bezpodmienečne nutné najmä u stavov po cisárskom reze, u ktorých sa rozhodlo viesť pôrod per vias naturales. Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť monitorovania matky a plodu u pacientky po predchádzajúcom cisárskom reze, nesprávne vyhodnotil stav a priebeh pôrodu a udal terminologicky nesprávnu indikáciu na cisársky rez. Indikáciou mala byť hypoxia alebo hroziaca ruptúra maternice, ale nie nepostupujúci pôrod. V odôvodnení rozhodnutia UDZS uvádza, že dňa XX.XX.XXXX došlo u pacientky k spontánnemu nástupu pôrodnej činnosti, preto bola pacientka o XX:XX hod. prijatá na gynekologicko-pôrodnícku kliniku žalobcu (ďalej aj „GPK“). Vstupné vyšetrenia boli v norme a nepoukazovali na ohrozenie matky alebo plodu. Po kontrolnom CTG vyšetrení (od XX:XX do XX:XX hod.) a gynekologickom vyšetrení primárom o XX:XX hod. bola pacientka preložená na pôrodnú sálu za účelom vedenia pôrodu per vias naturales. Na pôrodnej sále boli intermitentne monitorované ozvy plodu, pričom od prekladu na pôrodnú sálu o XX:XX hod. do pôrodu o XX:XX hod., t.j. za 1 hodinu sledovania boli ozvy plodu zaznamenané len 5 krát. Od prekladu na pôrodnú sálu už nebolo vykonané žiadne CTG vyšetrenie eventuálne iné vyšetrenie na objektivizovanie stavu plodu (pulzná oxymetria, STAN analýza) a vzhľadom k anamnéze predchádzajúceho pôrodu cisárskym rezom nebol počas sledovania pacientky na pôrodnej sále zaznamenaný údaj o stave dolného segmentu (pritom pri prijatí na oddelenie bol vyšetrujúcim lekárom zaznamenaný údaj o stenčení dolného segmentu a bolestivosti v operačnej rane)... O XX:XX hod. bola bránka zájdená, o XX:XX hod. bolo indikované ukončenie pôrodu cisárskym rezom z indikácie „nepostupujúceho pôrodu“). O XX:XX hod. pacientka porodila ťažko asfyktické dieťa... Žalobca v rozklade zo dňa 17.02.2014 o.i. uviedol, že pri prijatí na pôrodnicu o XX:XX hod. boli vykonané štandardné výkony, pri preklade nebola zaznamenaná žiadna závažná patológia v zmysle alterácie oziev plodu, pacientka nebola zhodnotená ako výrazne riziková a nebol ordinovaný intenzívnejší monitoring plodu. Počas I. doby pôrodnej ozvy plodu sledované boli a ani raz nepoklesli do patologických hodnôt. Podľa dostupnej literatúry postačuje kardiotografické sledovanie plodu počas I. doby pôrodnej v intervale 2-3 hodín, čo dodržané bolo. Pôrod bol vedený a ukončený lege artis, ZS bola pacientke poskytnutá správne. Predsedníčka úradu skonštatovala, že sa s vyjadreniami žalobcu nestotožňuje.
O stave plodu počas pôrodu na pôrodnej sále nie je žiadny objektívny záznam od času, kedy bol posledný CTG záznam natočený o XX:XX hod. ešte na oddelení rizikovej tehotnosti, teda ešte pred prekladom na pôrodnú sálu. Ozvy plodu boli po preklade na pôrodnú sálu sledované nepravidelne, a to aj napriek tomu, že pravidelné zaznamenávanie oziev plodu, ako aj sledovanie stavu dolného segmentu u rodičky s anamnézou predchádzajúceho cisárskeho rezu, je povinnosťou každého pôrodníckeho pracoviska, a to aj u fyziologicky prebiehajúceho, anamnesticky nezaťaženého pôrodu. Po preklade pacientky na pôrodnú sálu nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenaný údaj (či už negatívny alebo pozitívny) o stave dolného segmentu a bolestivosti operačnej rany. Tieto skutočnosti neboli následne službukonajúcim personálom účastníka konania adekvátne vyhodnotené. Indikácia k cisárskemu rezu nebola správna, lebo pôrodník indikoval cisársky rez pre nepostupujúci pôrod, hoci podľa zdravotnej dokumentácie od diagnostikovania zájdenej bránky po indikovanie cisárskeho rezu o XX:XX hod. uplynulo len 10 minút. Prvá doba pôrodná pritom u viacrodičky trvá priemerne 5 až 15 minút. U pacientky trvala 10 minút, preto indikáciou na cisársky rez nemal byť nepostupujúci pôrod, ale hypoxia alebo hroziaca ruptúra maternice.
11. Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie pri FN TT (žalobca) zo dňa 16.09.2015 vyplýva, že UDZS udelil žalobcovi pokutu 4.000,- eur, MUDr. J. K., námestník riaditeľa uviedol, že zo spôsobenú škodu je zodpovedný žalovaný. Nakoľko tento ukončil pracovný pomer k 31.08.2013 vec bola postúpená na Právny a kontrolný odbor na vymáhanie. Z podania označeného ako Zosobnenie škody v prípade pacientky Z. K. podpísanej MUDr. Y. R. PhD, primárom GPK, adresovanej MUDr. J.ovi K.ovi dňa 05.11.2014 vypláva, že MUDr. R. PhD. oznámil MUDr. K.ovi, že za rozhodnutie a managment vedenia pôrodu u pacientky bol zodpovedný žalovaný.
12. Zo zápisnice OR PZ v Trnave o výsluchu znalca MUDr. P. A., znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., pre odvetvie zdravotníctvo a farmácia zo dňa 09.03.2016 vyplýva, že znalec bol vypočutý v trestnej veci obvineného - žalovaného pre prečin ublíženia na zdraví. Znalkyňa je znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo. Znalkyňa na otázku vyšetrovateľa, aké vyšetrenia je nutné realizovať po odtoku plodovej vody u rodičky z hľadiska zabránenia možného poškodenia plodu uviedol, že po odtoku plodovej vody je potrebné urobiť vaginálne vyšetrenie a taktiež je potrebné natočiť CTG záznam. Ďalej uviedla, že je to štandardný postup, no u nás neexistuje nijaké záväzné ustanovenie, ako v takomto prípade presne postupovať. Na otázku, aký status má pôrodná sála, čo do intenzity poskytovania zdravotnej starostlivosti znalkyňa uviedla, že pôrodná sála je na úrovni jednotky intenzívnej starostlivosti. Na otázku, či je nevyhnutné, aby pôrodná asistentka (ďalej aj „PA“) neodkladne informovala pôrodníka o tom, že bola prijatá rodička na pôrodnú sálu znalkyňa uviedla, že áno, každý príjem pacientky na pôrodnú sálu musí PA ohlásiť službukonajúcemu lekárovi, ktorý potom pacientku vyšetrí a ďalej sleduje priebeh pôrodu. Na otázku týkajúcu sa monitoringu znalkyňa uviedla, že po príchode na pôrodnú sálu by mal byť natočený tzv. vstupný monitor oziev plodu a kontrakcie maternice. Častosť prístrojového monitorovania počas pôrodu určuje lekár pôrodník. Sú však pracoviská, kde prvý vstupný monitor automaticky točia pôrodné asistentky aj bez príkazu lekára ešte predtým, než ho k pacientke privolajú. Nevie však posúdiť na koľkých pracoviskách na Slovensku je takýto postup zaužívaný a na koľkých musí každý monitor t.j. aj po prijatí pacientky ordinovať lekár. Záleží to od zvyklostí na jednotlivých GP oddeleniach. Po nahliadnutí do dekurzu zo zdravotnej dokumentácie (ďalej aj "ZD") pacientky znalkyňa na otázku vyšetrovateľa uvádza, že v dokumentácii nie je záznam o tom, že by niekto z lekárov ordinoval úkony, ktoré popisuje PA v dekurze z pôrodnej sály. Lekár by mal byť volaný hneď po prijatí pacientky. Na otázku, či bol v tomto prípade lekár privolaný včas znalkyňa uviedla, že sa k tomu vyjadriť nemôže, nakoľko z dostupnej ZD nevyplýva, kedy bol lekár zavolaný, ani či mu bolo oznámené, že na pôrodnú sálu bola prijatá pacientka. Na otázku, či bola rodička a plod v tomto prípade dostatočne klinicky a prístrojovo monitorovaní s ohľadom na personálnu a materiálnu vybavenosť pracoviska, z poznamenaním, že podľa údajov z výsluchov pacientka bola jediným pacientom v tom čase na pôrodnej sále, znalkyňa uvádza, že vzhľadom k tomu, že po prijatí pacientky na pôrodnú sálu absentuje v ZD záznam o vyšetrení rodičky lekárom, absentuje záznam o odtoku plodovej vody, nebol urobený ani jeden CTG záznam počas pobytu na pôrodnej sále, musí povedať, že monitoring rodičky a plodu počas pôrodu nebol dostatočný. Na otázku vyšetrovateľa, ktoré osoby sú zodpovedné za tieto nedostatky, znalec uvádza, že lekárske vyšetrenie rodičky robí lekár, ktorý slúži na pôrodnej sále, ten istý lekár ordinuje vyšetrenie CTG monitorom. Pokiaľ službukonajúci lekár konzultuje nadriadeného lekára z dôvodu nejakej komplikácie alebo problému, potom rozhoduje a preberá zodpovednosť konzultovaný služobne starší lekár. PA zodpovedá za to, že správne vykoná všetky ordinácie, príkazy lekára, je zodpovedná za sledovanie oziev plodu a akúkoľvek zmenu oproti normálu je povinná hlásiť lekárovi. PA
informuje lekára o prijatí pacientky na pôrodnú sálu. V ZD nie je údaj o tom, že lekár bol PA informovaný o príjme rodičky. Na otázku, čo z hľadiska medicínskeho znamená konzultovaťa staršieho (nadriadeného) lekára znalec uviedol, že každú odchýlku od fyziologického priebehu pôrodu je službukonajúci lekár povinný hlásiť svojmu nadriadenému. Nie je to záväzné pravidlo, je to všeobecná zvyklosť. V ZD nie je údaj o tom, že sa vyskytla odchýlka od fyziologického pôrodu a lekár konzultoval nadriadeného. Na otázku, kto je zodpovedný za vedenie ZD znalec uviedol, že za ZD je zodpovedný lekár, ktorý je povinný zapisovať priebeh pôrodu a taktiež do ZD zaznamenáva aj PA, ktorá zaznamenáva počet oziev plodu a kontraktačnú činnosť maternice. Znalkyňa tiež uviedla, že ZD z priebehu pôrodu je absolútne nedostatočná. Z dostupnej dokumentácie sa nedá posúdiť, ako dlho bolo dieťa počas pôrodu v hypoxii. Na to by sa dalo odpovedať len vtedy, keby bol k dispozícii aspoň nejaký CTG záznam robený v priebehu pôrodu. Na otázku vyšetrovateľa, ktoré úkony mal vykonať žalovaný a nevykonal ich, resp. či vidí na jeho postupe v čase, keď prišiel k pôrodu , postup non lege artis, znalec uvádza, že podľa záznamu v ZD prišiel na sálu počas tlačenia, t.j. počas II. doby pôrodnej a vzhľadom na to, že pôrod nepostupoval, alterovali ozvy plodu, indikoval ukončenie pôrodu cisárskym rezom.
13. V internej smernici manažérstva kvality - časť 2.PP-03 Vstupné vyšetrenie rodičky lekárom a určenie ďalšieho postupu starostlivosti o rodičku je uvedené: Službukonajúci lekár po predchádzajúcom zbere anamnestických údajov zrealizuje vonkajšie a vnútorné vyšetrenie rodičky, po zhodnotení vaginálneho nálezu, zdravotného stavu pacientky rozhodne o prijatí pacientky na pôrodnícke oddelenie, pôrodná sála. Zrealizuje sonografické vyšetrenie, zhodnotí CTG záznam. Výsledok zaznamená do pôrodopisu spolu s návrhom ďalšieho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o rodičku... Lekár rozhodne o prijatí pacientky na pôrodnú sálu, resp. na lôžkové oddelenie ohrozenej tehotnosti. V časti 2.PP-04 je uvedené: Pôrodná asistentka z ambulancie pôrodníckeho príjmu doprevádza pacientku na pôrodnú sálu (poprípade aj sprievodnú osobu rodičky), kde pacientku a zdravotnú dokumentáciu odovzdá do starostlivosti službukonajúcej pôrodnej asistentke na pôrodnej sále a umiestni rodičku na čakaciu izbu. V časti 2.PP-05 umiestnenie rodičky na čakaciu izbu je uvedené: Pôrodná asistentka na pôrodnej sále po preštudovaní lekárskeho nálezu postupuje podľa uvedených ordinácií. V časti 2.PP-10 Sledovanie priebehu pôrodu a hodnotenie postupu je uvedené: Službukonajúci lekár v spolupráci s pôrodnou asistentkou intenzívne monitorujú priebeh prvej doby pôrodnej sledovaním vitálnych funkcií matky i plodu, vaginálnym vyšetrením sa hodnotí priebeh otváracej doby, lekár ordinuje postupy pri poskytovaní starostlivosti o rodičku. V časti 2.PP-22 Dokumentácia pôrodu je uvedené: Celý priebeh pôrodu, vo všetkých jeho fázach sa zaznamenáva do pôrodopisu.
14. Z protokolu žalobcu č. 2/2013/MU o výsledku kontroly vyplýva, že poverené osoby MUDr. J. K., prof. MUDr. V. A., CSc., MUDr. Q. L., PhD., MUDr. T. V., MUDr. Q. D., MBA vykonali dňa 29.05.2013 prešetrenie mimoriadnej udalosti - udalosti súvisiace s priebehom pôrodu pacientky dňa XX.XX.XXXX po preštudovaní dostupnej dokumentácie pacientky, vyjadrení dotknutých zdravotníckych pracovníkov, kontrolná komisia konštatuje, že v ZD pacientky chýba záznam o môžnostiach vedenia pôrodu a prípadných rizikách vyplývajúcich z pôrodu. V druhej dobe pôrodnej nebola zachytená alterácia oziev, ktorá by viedla k skoršej indikácii pôrodu cisárskym rezom. Kontrolná komisia prešetrila mimoriadnu udalosť v zmysle § 13 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe a dňa 29.05.2013 vypracovala protokol o výsledku kontroly. S obsahom protokolu o výsledku kontroly boli oboznámený Ing. V. C., riaditeľ nemocnice, žalovaný a MUDr. J. F., čo menovaní potvrdili svojimi podpismi.
15. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (ďalej aj „HP“) v konaní na tunajšom súde č.k. 9T/51/2016 proti obžalovanému - žalovanému pre prečin ublíženia na zdraví zo dňa 02.11.2017 vyplýva, že na HP boli vypočutí ako svedkovia Bc. T. W., J. B., Z. A., J. R.. Bc. T. W. na HP uviedla, že dňa XX.XX.XXXX pracovala na pozícii PA u žalovaného na pôrodníckom príjme, v daný deň mala službu, nepamätá si túto pacientku, ak ju mala, tak ju iba prijímala. Prijímaným pacientkam sa natáčal CTG záznam, spisovali sa osobné údaje, dal sa podpísať pacientke informovaný súhlas o príjme. J. B. uviedla, že dňa XX.XX.XXXX pracovala ako PA na oddelení rizikového tehotenstva. Pacientku prijala v poobedňajších hodinách okolo 16:00 hod., cítila sa dobre, odobrala odbery podľa ordinácii lekára, ktorý ju prijímal a uložila pacientku, cítila sa dobre, tak zhruba do pol hodiny sa išla pacientky spýtať ako sa má, udávala slabé bolesti každých 10 minút, pacientku popočúvala, ďalej sledovala a okolo XX: XX hod jej natočila záznam CTG a zavolala lekára. Vtedy už mala pacientka kontrakcie každé 4 minúty. Žalovaného oboznámila, že pacientka má kontrakcie, ten obratom prišiel a pacientku vyšetril, kontrakcie mala každé 4-5 minút. Pacientka bola vyšetrená lekárom, tým, že vaginálny bol pokročilý, tak ju preložili na pôrodnú sálu. Na otázku obhajkyne, prečo sa natáčal CTG záznam svedkyňa uviedla, že zvyčajne zvyknú natáčať
záznam vtedy, keď pacientka udáva, že má pravidelné kontrakcie najmenej po 10 minútach, vždy pri volajú lekára, ktorý zhodnotí záznam a vyšetrí pacientku, robia to štandardne pri každej pacientke, ktorá je v termíne, alebo aj skôr. Záznam robia bez toho, aby ho nariadil lekár, vždy keď má pacientka problém, že má bolesti, tak sa natočí CTG. Niekedy je ordinovaný lekárom ráno, večer, ale mimo toho sa robí aj keď má pacientka problém. Nepamätá sa, že by sa pacientka na niečo sťažovala počas vyšetrenia, nepamätá sa, že by pacientke odtiekla plodová voda. Je oboznámená so smernicou manažérstva kvality
- proces pôrodu, uviedla, že je to predpis, ktorým sa riadia. Po vyšetrení išla pacientka na izbu, kde si balila veci, doktor vypisoval papiere a ona zavolala sanitárku alebo ošetrovateľa, ktorý prišiel, vyzdvihol pacientku na oddelení a odviezol ju na pôrodnú sálu. Ich oddelenie je na III. poschodí, pôrodná sála je na I. poschodí, čas 20 minút je štandardný, ak nie je dôvod sa ponáhľať. Na otázku obhajkyne, či v tomto prípade nebol dôvod sa ponáhľať uviedla, že pacientka mala kontrakcie každé 4 minúty, tieto však zvládala, ozvy bábätka boli v poriadku, dali jej čas, aby sa v kľude pobalila. Na otázku obhajkyne, ak by prišlo k odtoku plodovej vody na ich oddelení, aké úkony sa robia, svedkyňa uviedla, že ak by tam bol ešte pán doktor, tak by ešte raz pacientku vyšetril a keby tam nebol, tak by to oznámili lekárovi. Na otázku obhajkyne, kto tento úkon zapíše do ZD uviedla, že ona by zapísala, že pacientke odtiekla voda a doktor zapíše vyšetrenie. Ten, kto videl odtečenie plodovej vody je povinný to zapísať do ZD bez ohľadu na to, či je to lekár alebo PA. Z. A. na HP uviedla, že dňa XX.XX.XXXX pracovala ako PA na pôrodnej sále u žalobcu. Pamätá si, že pacientka bola preložená z rizikového oddelenia na pôrodnú sálu, bola u nich 20 minút a potom porodila. Nepamätá si, či ona sama prijímala pacientku na oddelenie. Pôrod vykonával službukonajúci lekár, myslí si, že vtedy slúžil MUDr. F., službu mal aj žalovaný. Bola prítomná pri pôrode pacientky, pacientka bola uložená na pôrodné lôžko, službukonajúci lekár MUDr. F. tam bol a potom prišiel žalovaný. Pacientku monitorovali, počúvali, to robia vždy. Samotný priebeh pôrodu si nepamätá. Na otázku prokurátora, či mala pred pôrodom nejaké komplikácie uviedla, že si myslí, že nie. Na otázku prokurátora, či bolo zo zdravotnej karty zrejmé, že pacientka pri prvom pôrode rodila cisárskym rezom uviedla, že nie, ona to nevedela. Na otázku prokurátora, či sa prihliada na predchádzajúci spôsob pôrodu uviedla, že to závisí od priebehu pôrodu. Na otázku prokurátora, z akého dôvodu sa privolal žalovaný uviedla, že on sa neprivolal, prišiel sám. Na otázku obhajkyne, kto vykonáva vstupný monitoring rodičky po príjme na pôrodnú sálu uviedla, že sestra, PA, ak je tento naordinovaný, samy od seba ho nerobia, štandard je, že sa robí po 2 hodinách, keď je rodička na pôrodnej sále. Na otázku obhajkyne, v akých úkonoch spočíva vstupný monitoring uviedla, že sa robí CTG záznam, 20 minút sa natáčajú ozvy plodu a činnosť maternice. Pacientka väčšinou prichádza vyšetrená z rizikového oddelenia. Iné úkony sa nerobia. Na otázku obhajkyne, kedy sa službukonajúci lekár na pôrodnej sále dozvie, že bola prijatá pacientka uviedla, že PA mu to hneď hlásia, určite to ohlásila aj v tomto prípade. Na otázku obhajkyne, prečo nebol natočený CTG záznam pacientke uviedla, že pretože nebol naordinovaný. Vnútorný predpis organizácie pozná, riadia sa ním. Svedkyňa J. R. na HP uviedla, že dňa XX.XX.XXXX mala nočnú smenu od XX:XX hod a pracovala ako PA. Pacientka k nim bola preložená z rizikového oddelenia. Keď sa pacientka prekladá, tak lekár z rizikového oddelenia naordinuje ad pôrodná sála, napríklad klyzma, sprcha, niekedy ordinujú CTG ihneď, keď sa im niečo nezdá, niekedy CTG za hodinu, ak tam je ale napísané ad pôrodná sála, tak zahajujú bežný štandard, uloží sa pacientka, zavedie sa jej žila, popočúva sa. Ak CTG nie je naordinované, tak sa točí až za 2 hodiny. Myslí si, že behom dvoch hodín išla pacientka rodiť, zaviezli ju na pôrodnú sálu, privolal sa MUDr. F. a začalo sa lekárske vedenie pôrodu.... Začalo sa lekárske vedenie pôrodu, medzitým prišiel žalovaný, oni ho nevolali, nebol na to dôvod, on prišiel, keď prechádzal oddeleniami, potom začalo lekárske vedenie pôrodu s MUDr. F.om aj žalovaným, potom povedal žalovaný, že treba pacientku pripraviť na cisársky pôrod. Na otázku prokurátora, či boli nejaké komplikácie pri pôrode, keď došlo ku zmene spôsobu vedenia pôrodu uviedla, že ona nevnímala žiaden problém, počúvali ozvy pacientky. Na otázku obhajkyne uviedla, že po preložení pacientku popočúvala, CTG sa hneď netočí, nebolo to naordinované, CTG sa malo natáčať až o dve hodiny. Môžu pacientku aj vyšetrovať, aj vaginálne, ak má pacientka pocit tlaku, že ide rodiť, tak ju vyšetria a zavolajú lekára, on však chodí pravidelne každú hodinu vyšetrovať. Vždy volajú lekárovi, že mali príjem, lekár sa opýta, čo to je, lekári tieto pacientky z rizikového už poznajú. Nepamätá sa, že by túto pacientku svedkyňa vyšetrovala vaginálne. Pozná predpis - proces pôrodný, riadi sa týmto postupom.
16. Zo zápisnice o HP zo dňa 10.07.2018, č.k. 9T/51/2016 vyplýva, že na HP bola vypočutá znalkyňa MUDr. P. A.. Znalkyňa na HP uviedla, že keď príde pacientka na pôrodnú sálu, prvé by sa mal urobiť monitor. U tohto prípadu sa dá akceptovať, že CTG monitor, ktorý bol vykonaný na oddelení rizikovej gravidity bol ten vstupný monitor, pred jej preložením na pôrodnú sálu. Potom nastal problém, pretože malo prísť k odtečeniu plodovej vody a v tomto prípade sa má CTG monitor vykonať znovu, čo v tomto prípade vykonané nebolo. Počas pôrodu sa opakovane robia krátke záznamy 15-20 minútové
podľa priebehu pôrodu. V tomto prípade pri pôrode neboli robené CTG monitory. Za vykonanie CTG monitorov zodpovedá lekár, ktorý slúži na pôrodnej sále. Na otázku obhajkyne, či bolo vyšetrenie v rozsahu a spôsobom, ako to žalovaný urobil pred odoslaním na pôrodnú sálu, dostatočné, znalkyňa uviedla, že to síce urobil, pacientka tvrdí, že jej následne hneď odtiekla plodová voda a tento údaj už nie je zaznamenaný ani žalovaným a ani lekárom, ktorý ju prijal na pôrodnú sálu. V tomto momente mal niekto vykonať natočenie CTG monitoru. Na otázku obhajkyne, či pri príjme na pôrosnú sálu zistí lekár alebo PA, že je odtečená plodová voda a ako, znalkyňa uviedla, že to zistí vaginálnym vyšetrením, jednak zistí, že tam nie ja vak blána jednak vidí odtekať plodovú vodu, to stále tečie, existuje na to špeciálne vyšetrenie. Na otázku, či zdravotný personál na pôrodnej sále zistil, či je odtečená plodová voda, znalkyňa uviedla, že pravdepodobne nie, v ZD o tomto nie je nič uvedené. Na správne fungujúcom pracovisku by si túto skutočnosť mala pôrodná sála zistiť sama. Ak sa kolega na pôrodnej sále spoľahne na predchádzajúce vyšetrenie, je to jeho rozhodnutie. V ZD chýba aj záznam, že by bol službukonajúci lekár na pôrodnú sál privolaný. Na otázku, aké úkony mal žalovaný vykonať a nevykonal ich, znalkyňa uviedla, že mal indikovať cisársky rez hneď ako prišiel. Dieťa v tom čase už muselo byť v hypoxii. Hypoxia nemusí nastať automaticky po odtoku plodovej vody, nastáva v prípade, ak pupočník stlačí dieťa, a preto je po odtoku plodovej vody potrebné vykonať CTG monitoring, aby táto zdravotná komplikácia bola vylúčená. Znalkyňa tiež uviedla, že počas pôrodu treba viac vyšetrení, ale v dokumentácii chýbajú. V ZD nie je konkrétny údaj o zájdení bránky, avšak konkrétne vyšetrenie, keď prišiel lekár, tam chýba. Celý menežment pôrodu od okamihu, ako prišla pacientka na pôrodnú sálu nebol správny, tam niekde sa spravila chyba. Na otázku obhajkyne, či pod nepostupujúci pôrod môže byť zaradená hypoxia plodu znalkyňa uviedla, že nepostupujuci pôrod je označenie, že pôrod nepostupuje tak, ako by mal, to je všeobecná informácia a k tomu sa pridáva ako ďalšia diagnóza, ktorá je dôvodom toho nepostupovania, to môže byť nepomer medzi hlavičkou a panvou alebo pupočníková patológia ale to pri tej diagnóze musí byť presne určené. Pôrod nebol dobre monitorovaný, preto sa to nedá zistiť, kedy vznikla hypoxia.
17. Z dekurzu pacientky vyplývajú dňa XX.XX.XXXX nasledovné záznamy: XX:XX hod. B. J.: nedostatok vedomostí v súvislosti s režimom oddelenia, pacientku poučila o režime oddelenia, odbery urobené. XX:XX hod. B. J.: OPP 140 k a 10 - 15 min. XX:XX hod. B. J.: Natočené CTG 20 min. XX:XX hod. žalovaný: S: pacientka udáva á 5´pravidelnú kontraktačnú činnosť, O: hrdlo spotrebované, bránka tenká otvorená na 3-4 cm, vak blán zachovalý, hlavička malým odd. vstúpená, š.š. v I. šikmom priemere, CTG: BFHR-130, zúžene ondulujúci typ, TOCO: bez záznamu kontrakcii, preklad ad pôrodná sála. XX:XX hod. Z. A.: pacientka prijatá na PS kontrakcie á 5 min. OPP 147, zavedená Chiraflex, podaná klyzma, sprcha, poučená o ďalšom postupe. XX:XX hod. Z. A.: OPP/144, kontr. a 5 min/25 sek. XX:XX hod. Z. A.: 18.40, OPP/140. pac zajdena, k.a. 3min/30 sek. XX:XX hod. Z. A.: XX:XX, OPP/140. pac.zajdena, k.a. 3min/30 sek., XX:XX OPP/1XX/30 sek., hl. Dr. F.. XX:XX hod. Z. A.: XX:XX OPP/1XX/30 sek., hl. Dr. F., XX:XX OPP/90, k.a. 3 min/30sek. Ad s.c. ORd priprava k sekcii, Prim, Dr. W., pac premedikovana lamp Ranital.1 amp Degan i. v. ord nest, lekar. priprava k sekcii. 1 gr Vulmizolin, 10j oxyt. lamp Methergin, natrium citrici p.os. XX:XX hod. žalovaný: Rodička s pravidelnou pôrodnou činnosťou, OPP: 132-141, počas kontrakcie pokles max. na 1XX/´. Vzhľadom na nepostupujúci pôrod pri pravidelnej kontraktačnej činnosti o XX:XX indikujem ukončenie pôrodu operačne per sectionem caesaream.
18. Z protokolu o vykonanom dohľade UDZS zo dňa 09.12.2013 vyplýva, že UDZS vykonal u žalobcu dohľad na základe podania p. B. S., dohliadané obdobie: 05.04.2013 - 03.05.2013, so záverom, že zo ZD je zrejmé, že pri poskytovaní ZS u Mgr. S. došlo k pochybeniu, ktoré viedlo následne k ťažkej hypoxii plodu a jeho úmrtiu. Z rozhodnutia UDZS zo dňa 04.04.2012 vyplýva, že UDZS uložil žalobcovi pokutu 5.XX0,- eur za porušenie povinnosti poskytnúť ZS správne, porušenie povinnosti žalobcu vo vzťahu k Mgr. Q. R. spočívalo v tom, že žalobca dňa 09.10.2011 na GPK neposkytol pacientke v súvislosti s pôrodom ZS správne. Nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby, pretože nebolo zabezpečené adekvátne monitorovanie stavu pacientky - matky a plodu pomocou CTG vyšetrení, a aj tie CTG vyšetrenia, ktoré boli vykonané, boli vo väčšine prípadov nesprávne vyhodnotené. Z rozhodnutia UDZS zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že UDZS udelil žalobcovi pokutu vo výške 9.950,- eur za porušenie povinnosti poskytnúť ZS správne vo vzťahu k pacientke K. E., ktoré spočívalo v tom, že pri poskytovaní ZS službukonajúcim lekárom GPK dňa 14.07.2011 a 15.07.2011 neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby a ďalšie.
19. Zo zápisnice OR PZ Trnava o výsluchu svedka zo dňa 19.02.2016 vyplýva, že v trestnej veci obvineného - žalovaného bola ako svedok vypočutá P. V., ktorá pri výsluchu uviedla, že pracuje u žalobcu ako PA od roku 1978. Uviedla, že keď príjme pacientku na pôrodnú sálu, tak ju uloží do postele,
popočúva ju, spýta sa jej o.i. či má bolesti, či jej odteká plodová voda, popočúva ozvy plodu, poučí ju, nech jej hlási odtok plodovej vody. Oboznámi sa s jej chorobopisom a robí ordinácie lekára a celý čas vedie jej dokumentáciu a priebeh pôrodu, dekurz a zaznamenáva. Jej povinnosťou je popočúvať ozvy plodu, sleduje kontrakcie, odtok plodovej vody, či odteká, či je číra, zelená, skalená, krvavosfarbená a sleduje aj krvácanie a celkový stav pacientky. Ozvy počúva CTG prístrojom každých 15-20 minút. Keď pri počúvaní oziev zistí nejakú patologickú odchýlku tak automaticky pacientke natočí CTG záznam a hlási to lekárovi. Keď už je pacientka na pôrodnom boxe a začína tlačiť, tak automaticky naloží CTG pelotu, bez toho, aby jej to ordinoval lekár. Na otázku obhajcu uviedla, že vyšetruje pacientku vaginálne, lebo niekedy je to nevyhnutnosť, každé 2 hodiny sa natáča CTG záznam a každé 2 hodiny chodí pacientku pozerať lekár. Nevie o tom, že by mali na pracovisku nejaký vykonávací predpis alebo metodické usmernenie o povinnostiach PA pri monitorovaní rodičky.
20. Zo zápisnice OR PZ Trnava o výsluchu svedka zo dňa 18.01.2016 vyplýva, že v trestnej veci obvineného - žalovaného bola ako svedok vypočutá Z. A., ktorá pri výsluchu uviedla, že keď príde do služby, v tomto prípade to bolo na 18-tu hodinu, tak si preberá pacientku a robí úkony. Nevie uviesť, kedy pacientke prvý krát počúvala ozvy plodu, určite to bolo až po tom, čo si prebrala službu, teda po 18tej hodine. Nevie, kedy pacientke odtiekla plodová voda. Sestra nezaznamenáva odtok plodovej vody, ani keď tam nie je lekár. To si robí lekár. Na otázku vyšetrovateľa, či v čase, keď vykonávala meranie oziev plodu (o XX:XX hod., XX:XX hod., XX:XX hod.) mala vedomosť o odtoku plodovej vody a kedy to zistila uviedla, že ona ju nevyšetrovala, ona to nezistila. Nemala vedomosť o odtoku plodovej vody. Na otázku vyšetrovateľa, kto píše údaje do dekurzu a kto do pôrodopisu, s poznamenaním, že v dekurze nie je zaznamenaný odtok plodovej vody a v pôrodopise je zaznamenaný odtok plodovej vody o XX:XX. hod., svedkyňa uviedla, že údaje do dekurzu príše sestra aj lekár, pôrodopis píše lekár. Na otázku vyšetrovateľa, či majú na pracovisku k dispozícii nejaký vykonávací predpis, metodické usmernenie o povinnostiach PA pri monitorovaní rodičky, svedkyňa odmietla odpovedať. Na otázku, či robí rozdiel v monitoringu rodičky podľa toho, či prišla z rizikového alebo ako fyziologická rodička uviedla, že nerobí.
21. Uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 6To/105/2019 zo dňa 16.06.2020 súd zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.03.2019, sp.zn. 9T/51/2016, ktorým súd oslobodil žalovaného spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zodpovedný pracovník na GPK u žalovaného dňa XX.XX.XXXX počas hospitalizácie pacientky ako službukonajúci lekár na oddelení rizikovej gravidity a tiež starší nadriadený lekár, ktorý prevzal vedenie pôrodu na pôrodnej sále, porušil § 4 ods. 3 zákona o ZS, tým, že od vyšetrenia pacientky o XX:XX hod. a jej prekladu na pôrodnú sálu, napriek tomu, že sa jednalo o rodičku po sekcii a konizácii, tejto nezabezpečil dostatočné a včasné sledovanie, vyšetrenie, medikáciu a adekvátne monitorovanie stavu pacientky a plodu, nezaznamenal odtok plodovej vody, neordinoval jej žiadne spasmoanalgetiká na uvoľnenie maternice a zmiernenie kontrakčnej činnosti, čím tak nebola zachytená hypoxia plodu... V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Trnave uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal. V konaní bolo sporné zavinenie žalovaného, ktoré prvostupňový súd skúmal v rovine nedbanlivostného zavinenia, nakoľko úmyselné zavinenie nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Jedinou spornou skutočnosťou zostal čas odtoku plodovej vody pacientky. Pacientka vo svojej výpovedi uviedla, že plodová voda jej odtiekla po vyšetrení žalovaným, pri čom bola prítomná službukonajúca sestra a o tejto skutočnosti informovala žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by mal žalovaný vedomosť o odtoku plodovej vody poškodenej, pričom z listinných dôkazov vyplýva čas jej odtoku až v neskoršom štádiu pôrodu. Preložením pacientky na pôrodnú sálu záto nebola v ZS žalovaného, ale v starostlivosti zdravotníckeho personálu pôsobiaceho na pôrodnej sále. Na pôrodnej sále pacientke nebol urobený CTG záznam a tento nebol vykonávaný ani počas prebiehajúceho pôrodu, čo znalci po odbornej stránke označili za postup v rozpore so zákonom, keďže jeho vykonanie vzhľadom na zdravotný stav pacientky bolo žiaduce realizovať. Pacientka bola primárne v starostlivosti sestier pôsobiacich na pôrodnej sále, boli vykonávané predpôrodné úkony a službukonajúci lekár MUDr. F. bol privolaný až k prebiehajúcemu pôrodu, pričom po jeho príchode na pôrodnú sálu sa snažil viesť pôrod spontánne. Po splnení Svojich služobných povinností sa žalovaný bez vyzvania dostavil na pôrodnú sálu na rutinnú kontrolu, pričom pôrod už prebiehal. Podľa výpovedí priamych svedkov žalovaný v rozmedzí cca 5 minút vyšetril pacientku, dospel k záveru, že pôrod nepostupuje, a preto nariadil akútnu sekciu, ktorá bola následne vykonaná. S poukazom na nevykonávanie CTG monitoringu plodu maternice pacientky na pôrodnej sále bolo ukončenie pôrodu poškodenej indikované z dôvodu nepostupujúceho pôrodu, pričom už v
tomto čase mala byť zrejmá hypoxia plodu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný svojim podriadeným nezakázal vykonávať cisárske rezy, ale zakázal im ich vykonávanie bez zdravotnej indikácie. Ani predchádzajúci pôrod cisárskym rezom sám osebe neznamená, že aj druhý pôrod musí prebehnúť cisárskym rezom, čo konštatovali aj znalci, ktorí uviedli, že v čase vyšetrenia pacientky žalovaným nebol dôvod viesť pôrod inak ako spontánne. Prvostupňový súd tak došiel k záveru, že žalovanému nebolo preukázané zavinenie na poškodení zdravia novorodenca, pričom neexistuje ani tzv. objektívna trestnoprávna zodpovednosť vedúceho pracovníka - primára za konanie jemu podriadeného zdravotníckeho personálu. S poukazom na absenciu zavinenia žalovaného, rešpektujúc zásahu in dubio pro reo prvostupňový súd žalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal žalovaný. Krajský súd k námietkam prokurátora uviedol, že rozhodnou skutočnosťou vo vzťahu k ustáleniu viny či neviny žalovaného je aj podľa odvolacieho súdu čas odtoku plodovej vody. Pokiaľ by k odtoku plodovej vody prišlo v čase o XX:XX hod., ako to tvrdila pacientka, potom by v zmysle vykonaného dokazovania bolo povinnosťou žalovaného vykonať opakované CTG vyšetrenie. Z vykonaného dokazovania však nie je možné jednoznačne prisvedčiť tvrdeniu pacientky o čase odtoku plodovej vody, nakoľko ide iba o jej osamotené tvrdenie, naproti ktorému stojí tvrdenie samotného žalovaného, tvrdenie svedkyne - zdravotnej sestry B., ktorá bola celý čas pri vyšetrení pacientky žalovaným prítomná, ako i zápis v ZD o odtoku plodovej vody o XX:XX hod. Odvolací súd navyše dodal, že pokiaľ by hypoxia plodu bola spôsobená práve v momente odtoku plodovej vody, tak vzhľadom na tvrdenie svedka prof. MUDr. Q. M., E.., pravdepodobnejší čas odtoku plodovej vody u pacientky by bol o XX:XX hod. tak, ako bol zaznamenaný v pôrodopise novorodenca. Prvostupňový súd správne ustálil, že preložením pacientky na pôrodnú sálu, táto nebola v starostlivosti žalovaného, ale v starostlivosti zdravotníckeho personálu na pôrodnej sále.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2XX4 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o ZS“) Ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 6 zákona o ZS Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o ZS Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o ZS neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6) a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby.
Podľa § 19 ods. 3 zákona o ZS zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 81 písm. c) zákona č. 311/2XX1 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj „zákonník práce“) zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.
Podľa § 178 ods. 1 zákonníka práce Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 179 ods. 1 zákonníka práce Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 186 ods. 1 a 2 zákonníka práce (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 187 ods. 1 zákonníka práce Ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Podľa § 191 ods. 1 a 2 zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. (2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Podľa § 36 zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
23. Predmetom konania je zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh. Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 318/2XX9).
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že UDZS uložil žalobcovi pokutu vo výške 4.XX0,- eur za porušenie povinnosti poskytovať ZS správne počas starostlivosti o pacientku pri pôrode dňa XX.XX.XXXX. Žalobca pokutu zaplatil. Nesprávne poskytnutá starostlivosť, za ktorú UDZS uložil pokutu, mala spočívať v tom, že žalobca od prekladu na pôrodnú sálu o XX:XX hod. nezabezpečil adekvátne monitorovanie stavu matky a plodu a nevyhodnotil riziko možnej ruptúry maternice, pričom vzhľadom na anamnézu predchádzajúceho cisárskeho rezu išlo z hľadiska monitorovania a vedenia pôrodu o tehotnosť rizikovú. Od prekladu na pôrodnú sálu o XX:XX hod. do pôrodu o XX:XX hod., t.j. za 1 hodinu sledovania boli ozvy plodu zaznamenané len 5 krát. Od prekladu na pôrodnú sálu už nebolo vykonané žiadne CTG vyšetrenie eventuálne iné vyšetrenie na objektivizovanie stavu plodu (pulzná oxymetria, STAN analýza) a vzhľadom k anamnéze predchádzajúceho pôrodu cisárskym rezom nebol počas sledovania pacientky na pôrodnej sále zaznamenaný údaj o stave dolného segmentu (pritom pri prijatí na oddelenie bol vyšetrujúcim lekárom zaznamenaný údaj o stenčení dolného segmentu a bolestivosti v operačnej rane). Žalobca v rozklade zo dňa 17.02.2014 o.i. uviedol, že podľa dostupnej literatúry postačuje kardiotografické sledovanie plodu počas I. doby pôrodnej v intervale 2-3 hodín, čo dodržané bolo. Pôrod bol vedený a ukončený lege artis, ZS bola pacientke poskytnutá správne.
25. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca neposkytol pacientke ZS správne. Žalobca určil, že za nesprávne poskytnutú ZS je v plnom rozsahu zodpovedný žalovaný. Súd toto tvrdenie žalobcu v konaní nemal za preukázané. Žalobca na začiatku konania tvrdil, že žalovaný ako jediný lekár - pôrodník
nesprávne poskytol ZS. Toto jeho tvrdenie preukázané nebolo, keď súd mal preukázané, že žalobca bol službukonajúcim lekárom zaradeným na oddelenie rizikovej gravidity, ktorý pacientku v čase o XX:XX hod. vyšetril a odoslal na pôrodnú sálu, pričom starostlivosť o pacientku na pôrodnej sále prevzali iní zdravotnícki pracovníci. Nesprávne poskytovaná ZS sa v zmysle rozhodnutia UDZS týkala obdobia od preloženia pacientky na pôrodnú sálu. Následne žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný pri odosielaní pacientky na pôrodnú sálu neuviedol do ZD pokyny na intenzívny monitoring pacientky, čím porušil časť 2.PP-03 internej smernice, podľa ktorej mal žalovaný zapísať do pôrodopisu výsledky vyšetrení spolu s návrhom ďalšieho postupu, keď pacientka mala byť po predchádzajúcom cisárskom reze intenzívnejšie monitorovaná. Tento úkon bol v manažmente pacienta rozhodujúci, nakoľko následne službukonajúci personál na pôrodnej sále pristupoval k pacientke štandardne a v tom prípade sa CTG monitor, ktorého nevykonanie UDZS vo svojom rozhodnutí napáda, vykonáva až po 2 hodinách. Hoci interná smernica hovorí o vstupnom vyšetrení po prijatí pacientky a nie o preložení pacientky z rizikového oddelenia, osobitná úprava pri preložení pacientky z rizikového oddelenia sa v internej smernici nenachádza a pôrodné asistentky pri výsluchoch svedkov v trestnom konaní zhodne uviedli, že bez ohľadu na to, či pacientka bola prijatá priamo alebo preložená z rizikového oddelenia, postupujú v zmysle ordinácii v ZD a v prípade, ak je uvedené iba odoslanie na pôrodnú sálu bez ďalšieho, vykonávajú CTG monitor až po 2 hodinách. Nakoľko žalovaný bol primárom na uvedenom oddelení, je zrejmé, že takáto prax (aj uvedená smernica) mu museli byť známe, a preto súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný porušil svoje povinnosti pri poskytovaní ZS, keď do ZD neuviedol, že je potrebné pacientku intenzívne monitorovať, pričom súd posúdil toto ako zavinené porušenie povinnosti zamestnanca, ktoré zavinenie posúdil ako nedbanlivosť, keď v konaní nebol tvrdený ani preukázaný úmysel žalovaného.
26. Zároveň ale súd dospel k záveru, že následne, po porušení vyššie uvedenej povinnosti žalovaným, došlo k ďalším pochybeniam pri poskytovaní ZS pacientke. V konaní bolo preukázané, že pôrodná sála sa nachádza v režime jednotky intenzívnej starostlivosti. UDZS v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pravidelné zaznamenávanie oziev plodu, ako aj sledovanie stavu dolného segmentu u rodičky s anamnézou predchádzajúceho cisárskeho rezu, je povinnosťou každého pôrodníckeho pracoviska, a to aj u fyziologicky prebiehajúceho, anamnesticky nezaťaženého pôrodu. Po preklade pacientky na pôrodnú sálu nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenaný údaj (či už negatívny alebo pozitívny) o stave dolného segmentu a bolestivosti operačnej rany. V konaní bolo preukázané, že po preložení pacientky na pôrodnú sálu až do pôrodu pacientka nebola vyšetrená lekárom (takéto vyšetrenie nevyplýva zo ZD). Žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného, že pacientka bola na pôrodnú sálu odoslaná s kompletnou ZD. Lekár po prijatí pacientky na pôrodnú sálu buď túto jej ZD nepreštudoval, nebola mu odovzdaná, alebo jej stav nevyhodnotil ako rizikový a počas 1 hodiny od prijatia pacientku ani raz nevyšetril ani neordinoval PA častejší monitoring pacientky, čo s ohľadom na charakter daného pracoviska predstavuje porušenie povinnosti poskytovať ZS správne. Rovnako takéto nekonanie lekára a PA na oddelení predstavuje porušenie internej smernice žalobcu, časť 2. PP-10, podľa ktorej Službukonajúci lekár v spolupráci s pôrodnou asistentkou intenzívne monitorujú priebeh prvej doby pôrodnej sledovaním vitálnych funkcií matky i plodu, vaginálnym vyšetrením sa hodnotí priebeh otváracej doby, lekár ordinuje postupy pri poskytovaní starostlivosti o rodičku. V trestnom konaní zostal sporným čas odtoku plodovej vody, pričom v ZD je záznam o jej odtoku o XX:XX hod., PA pri výsluchu uviedla, že nemala vedomosť o odtoku plodovej vody. PA nezisťovala, či pacientke plodová voda odtiekla. Lekár pacientku v uvedenom období nevyšetroval (z čoho je zrejmé, že odtok plodovej vody nezisťoval). Nie je zrejmé, kto z personálu žalobcu a kedy tento odtok plodovej vody zistil, v konaní však bolo preukázané, že po odtoku plodovej vody nebolo vykonané vyšetrenie pacientky a plodu a CTG monitoring, čo predstavuje ďalšie porušenie povinnosti pri poskytovaní ZS. Porušení povinností uvedených v tomto bode odôvodnenia rozhodnutia, sa dopustili iné osoby, ako žalovaný.
27. UDZS nesprávne poskytnutú ZS videl aj v nesprávnom terminologickej indikácii na cisársky rez, pričom cisársky rez bol indikovaný žalovaným a nesprávny zápis v ZD vykonal tiež žalovaný. V konaní však nebolo preukázané, ani nebol žalobcom poskytnutý dostatok skutkových tvrdení, či žalovaný s ohľadom na nedostatočný monitoring mal dostatok vedomostí o priebehu pôrodu na to, aby uviedol správnu indikáciu na cisársky rez, ktorou mala byť hypoxia plodu, a nie nepostupujúci pôrod, keď Krajský súd v Trnave v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na nevykonávanie CTG monitoringu plodu maternice pacientky na pôrodnej sále bolo ukončenie pôrodu poškodenej indikované z dôvodu nepostupujúceho pôrodu, pričom už v tomto čase mala byť zrejmá hypoxia plodu. Súd tak nemal za preukázané, že uvedením nesprávnej indikácie žalovaným žalovaný porušil svoju povinnosť, keď v konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že bez ohľadu na nedostatočný monitoring pacientky a plodu
mal alebo mohol žalovaný v čase ordinácie cisárskeho rezu vedieť, že dieťa je v hypoxii a cisársky rez indikovať práve z tohto dôvodu.
28. Žalobca porušenie povinnosti žalovaného videl aj v nedostatkoch plnenia jeho povinností ako vedúceho zamestnanca, keď žalovaný bol primárom GPK, na ktorú pozíciu bol prijatý z toho dôvodu, aby zabezpečil plnenie povinností personálu GPK, keď žalobca bol opakovane sankcionovaný za porušovanie povinností pri poskytovaní ZS, ktoré malo spočívať práve v nedostatočnom monitoringu pacientiek a plodu. Súd v konaní nemal za preukázané také pochybenie žalovaného, ako vedúceho pracovníka žalobcu, ktoré by priamo viedlo k vzniku škody žalobcu. Žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, že ako primár zabezpečil, aby na pracovisku bol dostatok odborne spôsobilého personálu. K námietkam žalobcu, že žalovaný ako primár mal zabezpečiť plnenie povinností svojich podriadených, súd uvádza, že nadriadený nie je automaticky zodpovedný za porušenie povinností svojich podriadených, pokiaľ sám žiadnu povinnosť neporuší. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný sám porušil nejakú konkrétnu povinnosť z pozície vedúceho zamestnanca. Súd tiež vzal do úvahy aj skutočnosť, že v čase poskytovania ZS, pracoval žalovaný u žalobcu na vedúcej pozícii cca 4,5 mesiaca, čo s ohľadom na dlhodobé problémy s riadnym poskytovaním ZS žalobcom (ako uvádza sám žalobca), nemuselo byť postačujúce na nastavenie takých pravidiel na oddelení, ktoré by zabezpečili riadne plnenie povinností. Zároveň súd vzal do úvahy, že interná smernica žalobcu, na ktorú sa žalobca v konaní odvoláva, je všeobecná, neobsahuje presný popis povinností zdravotníckych pracovníkov a konkrétne minimálne štandardy, ktoré pracovisko dodržiava alebo by malo dodržiavať pri poskytovaní ZS, pričom sa odvoláva najmä na nepísané pravidlá na pracovisku, čo následne vedie k rôznym postupom pri poskytovaní ZS, a z toho dôvodu môže byť problematické ustáliť, kto zo zamestnancov nevykonal niektoré kroky dostatočne, keď každé pracovisko má svoje pravidlá nastavené inak a dokonca v konaní bolo preukázané, že aj jednotliví zamestnanci na pracovisku postupujú inak, čo samo osebe nemusí predstavovať nedostatky v poskytovaní ZS, avšak naopak, niektoré postupy môžu znamenať nedostatočnú starostlivosť (nap. jedna PA žalobcu uvádzala, že lekár vyšetruje pacientky na pôrodnej sále každú hodinu, iná uvádzala každé dve hodiny, jedna PA uvádzala, že pravidelne zisťuje u pacientok odtok plodovej vody a v prípade, ak ho zistí, tak ho zapíše do ZD, iná uvádzala, že odtok plodovej vody do ZD zapisuje iba lekár a PA, ktorá mala službu počas predmetného pôrodu za celý čas, čo bola pacientka na pôrodnej sále odtok plodovej vody nezisťovala a nevie, kedy pacientke plodová voda odtiekla). Žalobca v konaní tvrdil, že v prípade, ak bol tento predpis nedostatočný, žalovaný ako primár mal možnosť ho upraviť. Žalovaný bol však v čase predmetného pôrodu zamestnaný u žalobcu iba 4,5 mesiaca, čo nemusí byť dostatočný čas na vypracovanie takýchto štandardov, a žalobca v konaní ani netvrdí, že by k podrobnejšej úprave následne došlo iným vedúcim zamestnancom žalobcu, keď od predmetnej udalosti uplynulo viac ako 8 rokov. V pracovnej zmluve žalovaného boli rovnako jeho povinnosti uvedené iba všeobecne, pričom žalobca nepreukázal, že by žalovaného poveril konkrétnou úlohou, ktorú by žalovaný nesplnil a porušil svoje povinnosti vo vzťahu k zamestnávateľovi. Súd tak nemal preukázané, že by žalovaný porušil svoje povinnosti ako vedúceho zamestnanca žalobcu vyplývajúce z jeho pozície primára.
29. Súd mal v konaní preukázaný vznik škody žalobcu, ktorá spočívala v tom, že UDZS uložil žalobcovi pokutu pre nesprávne poskytnutie ZS a žalobca uvedenú pokutu zaplatil.
30. Súd v konaní nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu (neuvedenie návrhu postupu do ZD pacientky) a vznikom škody (zaplatenie pokuty). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2XX9 V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že porušenie povinnosti žalovaného nebolo priamou príčinou vzniku škody žalobcu, keď po porušení povinnosti žalovaného došlo k ďalším porušeniam povinnosti inými zamestnancami žalobcu, čím došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, a teda vzniknutá škoda nebola v priamom, neprerušenom vzťahu s porušením povinnosti žalovaného. V prípade, ak by ostatní zamestnanci žalobcu neporušili svoje povinnosti, ku škode by vôbec nedošlo, nakoľko primárnym dôvodom udelenia pokuty bol nedostatočný monitoring na pôrodnej sále, kedy bolo povinnosťou iných osôb ako žalovaného intenzívne monitorovať rodičku a plod.
31. Súd tak mal v konaní preukázané zavinené porušenie povinností žalovaného ako zamestnanca žalobcu a vznik škody, nemal však preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, keď po porušení povinnosti žalovaného došlo k porušeniu povinností ďalšími zamestnancami žalobcu, čo spôsobilo pretrhnutie príčinnej súvislosti, a preto súd žalobu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že aj v prípade, ak by následné porušenie povinnosti inými zamestnancami žalobcu neposúdil ako pretrhnutie príčinnej súvislosti, nemohol by žalovaný zodpovedať za škodu - pokutu žalobcu v plnom rozsahu, keď v konaní bolo preukázané, že pri predmetnom poskytovaní ZS došlo k porušeniu povinností viacerými zamestnancami žalobcu (hoci súd s ohľadom na skutkovo vymedzený predmet konania žalobcom neskúmal, ktorí konkrétni zamestnanci žalobcu porušili svoje povinnosti a v akom rozsahu), avšak žalobca neuviedol ani dostatočné skutkové tvrdenia na zistenie pomeru zodpovednosti žalovaného a ním tvrdená zodpovednosť žalovaného v rozsahu 1XX % bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, a preto aj v takom prípade by súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
32. Súd v konaní neskúmal ďalšie skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca ako porušenie povinností žalovaného, napr. nevykonanie cisárskeho rezu na žiadosť pacientky, nakoľko toto preukázateľne nebolo dôvodom uloženia pokuty, na ich preukázanie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto ďalšie skúmanie týchto skutkových tvrdení súd považoval za nehospodárne.
33. Súd v konaní nevykonal dôkazy - výsluchy svedkov navrhované žalobcom, nakoľko tento po skončení vyššie uvedeného trestného konania uviedol, že na navrhovaných dôkazoch netrvá, nakoľko všetky podstatné skutočnosti, ktoré chcel výsluchom svedkov preukázať vyplývajú z trestného spisu 9T/51/2016. Súd tiež nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, a to výsluch svedka F., pôrodná asistentka p. A., výsluch svedkov: Prof. MUDr. V. A., CSc., Ing. V. C., Mgr. F. R., MUDr. J. K., Doc. MUDr. Q. M., CSc., nakoľko súd mal z dôkazov predložených žalovaným preukázané, že žalovaný za škodu žalobcu nezodpovedá, a ďalšie dokazovanie považoval za nehospodárne.
34. K námietke žalovaného týkajúcej sa nemožnosti uplatňovať nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti zamestnanca za škodu z dôvodu, že nárok na náhradu škody nebol so žalovaným prerokovaný v zmysle § 191 ods. 2 zákonníka práce v stanovenej lehote, súd uvádza, že hoci súd mal za preukázané, že k prerokovaniu v zmysle uvedeného ust. zákonníka práce nedošlo, takéto neprerokovanie nemá za následok zánik práva s poukazom na § 36 zákonníka práce.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).