Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-15-2019.pdf
PDF · 153.27 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: MAOSTAV SK, s.r.o., so sídlom 1. mája č. 281, Kysucké Nové Mesto, IČO: 45 498 211, právne zast. JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou, so sídlom F. Z. č. XX, E., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102133858/2018 zo dňa 31.10.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím Číslo: 100985207/2018 zo dňa 18.05.2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.109,00 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015. Daň alebo daňová licencia vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 29.09.2016 17.733,16 €, daň alebo daňová licencia zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní: 22.842,16 €. Rozdiel dane alebo daňovej licencie 5.109,00 €. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102282543/2017 zo dňa 02.11.2017. Správca dane zistil, že žalobca zaúčtoval dňa 31.08.2015 do nákladov na účet 518003 - Poradenstvo došlú faktúru od dodávateľa Devatex s.r.o., externé číslo 150100151 zo dňa 31.08.2015 za poradenstvo v množstve 153 hodín á 40,00 €/hod v sume 6.120,00 €; a ďalej od dodávateľa Simple Invest s.r.o. faktúru externé číslo 150100062 zo dňa 31.08.2017 v sume 8.397,64 € za sprostredkovanie a ďalej od rovnakej spoločnosti faktúru externé číslo 150100063 zo dňa 31.08.2017 v sume 8.705,11 € rovnako za sprostredkovanie. Správca dane po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca dostatočne nepreukázal, že výdavky (náklady) súvisia so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) daňového subjektu a daňový subjekt zahrnul do nákladov zdaňovacieho obdobia 2015 sumu 6.120,00 € za poradenstvo fakturované dodávateľom Devatex s.r.o. v rozpore s ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a sumu 17.102,75 € za sprostredkovanie fakturované dodávateľom Simple Invest s.r.o. v rozpore s ust. § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov. Správca dane zdôraznil, že daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy, ktorými by bolo preukázané skutočné realizovanie predmetného plnenia.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo: 102133858/2018 zo dňa 31.10.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný poukázal na skutkový stav zistený správcom dane. Poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane
faktúru č. 150100151 zo dňa 31.08.2015 od dodávateľa Devatex s.r.o. za poradenstvo v množstve 153 hodín á 40 €/hod, na ktorej nie je uvedená bližšia špecifikácia, čoho sa poradenstvo týka, ani časové obdobie poskytovania poradenstva, súčasťou faktúry nie sú žiadne prílohy, ktoré by túto skutočnosť ozrejmili. Rovnako, pokiaľ ide o faktúry č. 150100062 a č. 150100063, obe zo dňa 31.08.2015, na týchto nie je uvedená bližšia špecifikácia, čo bolo sprostredkované, predmet ani objem sprostredkovania, ani časové obdobie, ktorého sa sprostredkovanie týka, súčasťou faktúr nie sú ani žiadne prílohy, ktoré by túto skutočnosť preukázali. Spoločnosť Devatex s.r.o. dňom 17.03.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť RIGA s.r.o.. Rovnako spoločnosť Simple Invest s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 21.03.2016 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť REDbird s.r.o.. Spoločnosť RIGA s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, nemá tu žiadne označenie, so správcom dane nekomunikuje, z uvedeného dôvodu nebolo možné dožiadaným správcom dane preveriť dodávateľsko- odberateľské vzťahy žalobcu s týmto dodávateľom. Rovnako u spoločnosti REDbird s.r.o. nebolo možné preveriť dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi touto spoločnosťou a žalobcom prostredníctvom dožiadaného správcu dane, nakoľko vykonaným šetrením bolo zistené, že konateľ spoločnosti, pán Mihai-Gabriel Pridie, Rumunsko si nepreberal predvolania a všetky sa vrátili s poznámkou: neprevzaté v odbernej lehote. Na adrese sídla spoločnosti sa nachádza firma ALL4Web s.r.o., ktorá poskytuje sídlo spoločnostiam a v zmluvnom rozsahu ich informuje o zaslanej pošte. Zamestnanec tejto spoločnosti uviedol, že spoločnosť REDbird s.r.o. si nepreberá zásielky. Žalobca v priebehu daňovej kontroly k poradenstvu a sprostredkovaniu okrem faktúr nepredložil napriek výzvam správcu dane žiadne iné doklady, ktorými by preukázal, čo bolo predmetom poradenstva a sprostredkovania a že k uskutočneniu poradenstva a sprostredkovania skutočne došlo v rozsahu uvedenom na faktúrach. Žalobca nedoložil mandátnu zmluvu, prípadne inú zmluvu o uskutočnenom objeme sprostredkovaného obchodu, z ktorej by bolo zrejmé, v akej výške bolo sprostredkovanie fakturované, t.j. či bola splnená podmienka uvedená v ust. § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov, a to najviac vo výške 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Žalobca nereagoval na výzvu správcu dane zo dňa 26.04.2017, ktorou bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich uskutočnenie poradenstva a sprostredkovania. Správca dane predvolaním z 18.07.2017 predvolal na ústne pojednávanie žalobcu, v ktorom žiadal o osobnú účasť konateľa Ing. Olivera Mahríka na ústnom pojednávaní dňa 22.08.2017. Dňa 18.08.2017 bolo e-mailom doručené správcovi dane potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti Ing. Olivera Mahríka. V dňoch 08., 09., 11., 21., 22. septembra 2017 sa správca dane opakovane pokúšal telefonicky kontaktovať so splnomocneným zástupcom žalobcu za účelom dohodnutia nového termínu ústneho pojednávania s konateľom žalobcu Ing. Oliverom Mahríkom, však bezvýsledne. Na dopyt správcu dane Sociálna poisťovňa správcovi dane oznámila, že Ing. Oliver Mahrík bol dočasne práceneschopný v období od 14.08.2017 do 22.08.2017 a od 04.09.2017 do 30.09.2017. Z uvedených skutočností vyplynulo, že Ing. Oliver Mahrík mohol správcu dane kontaktovať a informovať ho o ukončení pracovnej neschopnosti, kedy na druhý deň, t.j. 23.08.2017 bol už práce schopný a mohol tak so správcom dane dohodnúť nový termín ústneho pojednávania, prípadne mohol využiť možnosť zaslať písomné vyjadrenie k obchodným transakciám. Žalobca až vo vyrubovacom konaní zaslal správcovi dane scan dokumentov, a to zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú medzi sprostredkovateľom Simple Invest s.r.o. zo dňa 26.05.2015, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa, že bude vyvíjať po dojednanú dobu činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou obchodný kontrakt, predmetom ktorého bude uskutočňovanie stavieb a ich zmien alebo zabezpečenie nákladnej cestnej dopravy záujemcom pre tretie osoby v rámci celého územia SR; dodacích listov označených číslom v krúžku 1 až 5, na ktorých je uvedený ako dodávateľ Devatex s.r.o. a nasledovné údaje: dodací list označený číslom 1- číslo dodacieho listu nečitateľné, bez uvedenia čísla objednávky, bez dátumu vystavenia dodacieho listu. V časti názov (druh), množstvo, jedn. cena, celková cena bez DPH, DPH sa nachádza text v znení: cestná nákladná doprava a nariadenie EP AR cest. č. 1071/2009 a odborná spôsobilosť v oblasti cestnej nákladnej dopravy, výkon prevádzkovania cestnej dopravy, poistenie a náhrady poistenia vozového parku, opravy a údržba vozového parku a zaradenie, podnikanie v nákladnej doprave nad 3,5 tony v SR a EÚ, finančná spoľahlivosť, odborná spôsobilosť, registrácia vozidiel a dopravná licencia, technická základňa a parkovanie, priestorové smernice vnútorné k pravidlám v nákladnej doprave, ostatný text nečitateľný, ďalej je uvedené á 40 eur/hod., počet hod. 15, chýba dátum vystavenia, je uvedený nečitateľný podpis, chýba dátum a podpis osoby, ktorá dodávku prijala, ako aj celková suma; dodací list označený číslom 2- bez uvedenia čísla dodacieho listu, bez uvedenia čísla objednávky, bez dátumu vystavenia dodacieho listu, v časti názov (druh), množstvo, jedn. cena, celková cena bez DPH, DPH sa nachádza text v znení: škoda na vozidle, náhrada škody na vozidle; opravy, údržba vozového parku; zodpovednosť za škody na vozidle, živnostník a zverenie vozidla, poistenie a náhrady - ďalej text nečitateľný, vlastníctvo vozidiel, nájom vozidiel, zodpovedanie ostatných
otázok k podnikaniu u nákladnej cestnej dopravy, ďalej pravdepodobne text - obdobie poskytnutia roka 02-05/2015, nie je uvedený dátum vystavenia, meno osoby, ktorá dodací list vystavila a jej podpis, chýba dátum a podpis osoby, ktorá dodávku prijala, suma zákazky; dodací list označený číslom 3- bez uvedenia čísla dodacieho listu, bez uvedenia čísla objednávky, bez dátumu vystavenia dodacieho listu v časti názov (druh), množstvo, jedn. cena, celková cena bez DPH, DPH sa nachádza text v znení: stavebníctvo; cenárstvo v stavebníctve, sprostredkovanie; oprava a údržba neh. vecí, zaradenie nehnuteľností do obchodného majetku - ďalej nečitateľný text, dokončovacie stavebné práce, prípravné práce, sprostredkovanie stavebných prác a dodávok a zodpovednosť za dielo, záručné doby pri subdodávkach, konzultácie, porady, pripomienky, návody, spolu 100 hodín, do 30.8.2015, neidentifikovateľný podpis, nie je uvedený dátum vystavenia, meno osoby, ktorá dodací list vystavila a jej podpis, chýba dátum a podpis osoby, ktorá dodávku prijala, suma zákazky; dodací list označený číslom 4- bez uvedenia čísla dodacieho listu, bez uvedenia čísla objednávky, bez dátumu vystavenia dodacieho listu, v časti názov (druh), množstvo, jedn. cena, celková cena bez DPH, DPH sa nachádza text v znení: informácie o predpokladoch a podmienkach, škodová udalosť na nákladnom vozidle, postup pri dopravnej nehode, poučenie vodiča, nehoda na vozidle spôsobená škoda, oprava vozidla po dopravnej nehode, dokumentácia k potrebám úspešného poistného plnenia, bežná prax pri náhrade škody po dopravnej nehode, ukážka užitočných webových stránok, ďalej je uvedené - v zmysle dohody 4 hodiny, nie je uvedený dátum vystavenia dodacieho listu, iba podpis osoby, chýba dátum a podpis osoby, ktorá dodávku prijala, suma zákazky; dodací list označený číslom 5- bez uvedenia čísla dodacieho listu, bez uvedenia čísla objednávky, bez dátumu vystavenia dodacieho listu, v časti názov (druh), množstvo, jedn. cena, celková cena bez DPH, DPH sa nachádza text v znení: pracovný úraz a choroby z povolania, zdravotné poškodenia, zdravotný posudok od zamestnanca, škoda na zdraví pri dopravnej nehode, hlásenie škodovej udalosti, zamestnanec vinníkom dopravnej nehody na firemnom nákladnom vozidle a jeho okamžitá výpoveď, detto a jeho skončenie pracovného pomeru, v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca, inšpektorát práce a jeho preverovanie na podnet zamestnanca, záznam o nehôd z miesta nehody, spolu 3 hod. á 40 eur, nie je uvedený dátum vystavenia dodacieho listu, iba podpis osoby, chýba dátum a podpis osoby, ktorá dodávku prijala, suma zákazky. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy v súlade s ust. § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov o tom, čo bolo skutočne sprostredkované a v akom objeme, nepreukázal hodnotu sprostredkovaného obchodu, na základe ktorého by bolo možné preveriť výšku odplaty (províziu) za sprostredkovanie obchodu podľa článku IV (provízia za sprostredkovanie) v bode č. 1, podľa ktorého sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu vo výške 20 % zaobstaraním príležitosti realizácie, výkonu stavebných prác, pomocných stavebných prác a s tým spojených činností pre tretie osoby a/alebo zaobstaraním príležitosti vykonávať autodopravu v zmysle tejto zmluvy v prospech tretích osôb záujemcom, a to za podmienok (o cene a objeme) vopred aktuálne stanovených záujemcom. Záujemca je povinný uhradiť odmenu za sprostredkovanie tejto príležitosti výkonu podnikateľskej činnosti záujemcom pre tretie osoby. Žalovaný podotýka, že predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 26.05.2015, pričom správca dane v rámci súčinnosti v súlade s ust. 26 ods. 7 Daňového poriadku preveroval dodávky stavebných prác u odberateľov žalobcu (STRABAG s.r.o., DOPRASTAV, a.s. a TSS GRADE, a.s.) a okrem iného zistil, že zmluvy o dielo, resp. objednávky medzi objednávateľmi a zhotoviteľom (žalobcom) boli uzatvorené a podpísané pred uzatvorením predmetnej zmluvy o sprostredkovaní. V rámci vyrubovacieho konania sa správca dane pokúšal predvolať na výsluch svedkov Jozefa Zajaca (ktorý bol v rozhodnom období konateľom spoločnosti Simple Invest s.r.o.) a Janku Lahutovú (ktorá bola v rozhodnom období konateľkou spoločnosti Devatex s.r.o.), avšak bezvýsledne. Svedok Jozef Zajac si neprevzal zásielku v odbernej lehote, na výsluch sa nedostavil ani nezaslal ospravedlnenie. Svedkyňa Lahutová ospravedlnila svoju neprítomnosť pri výsluchu dôvodiac svojou práceneschopnosťou s tým, že sa v telefonickom rozhovore odvolala na svoju skoršiu výpoveď do zápisnice zo dňa 05.09.2017 do spisu z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až november 2015 u daňového subjektu ALEX RV, s.r.o.. Správca dane z uvedenej zápisnice zistil, že svedkyňa Lahutová na otázky správcu dane, či spoločnosť Devatex s.r.o. uskutočnila v zdaňovacom období január až november 2015 obchodnú činnosť, odpovedala že nevie, ona osobne nič nezabezpečovala, všetko riešil pán R.. O firme Devatex s.r.o. nič nevie, vo firme nič neriešila, všetko riešil pán R.. Žalovaný záverom konštatuje, že preukázanie vykonania prác na základe zmluvného alebo iného vzťahu iba jedným obchodným partnerom, v tomto prípade žalobcom, nie je dôkazom preukazujúcim, že služby boli vykonané vo fakturovanom rozsahu a spoločnosťou, ktorá je uvedená na účtovných dokladoch ako dodávateľ. Zo strany žalobcu neboli správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly predložené hodnoverné doklady a vysvetlenia. Správca dane okrem neúplných faktúr za dodávky služieb od spoločnosti Devatex s.r.o. za poradenstvo a Simple Invest s.r.o. za sprostredkovanie
nemal žiadne podklady ani vysvetlenie k obchodnej spolupráci s uvedenými spoločnosťami, resp. za akým účelom boli tieto služby obstarané aj napriek tomu, že správca dane zaslal výzvu zo dňa 26.04.2017 a predvolal konateľa žalobcu na ústne pojednávanie predvolaním zo dňa 18.07.2017. Počas vyrubovacieho konania žalobca síce predložil dôkazy, ale tieto nepreukazujú jeho tvrdenia, že došlo skutočne k realizovaniu poradenstva a sprostredkovania. Ak žalobca vlastní faktúry od určitého dodávateľa, toto ešte neznamená, že ten v skutočnosti dodanie služby aj uskutočnil. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené daňovým subjektom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb pre daňové účely nepostačujúce. Žalovaný je toho názoru, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2 až 4 Daňového poriadku. Hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní vyšlo najavo. Postup správcu dane bol správny, keď o sumu 23.222,75 € zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 podľa § 17 zákona o dani z príjmov a vyrubil rozdiel dane v sume 5.109,00 €.
3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa majúc za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uvádza nepravdu, že mu neboli predložené iné dôkazy preukazujúce uskutočnenie služieb. Správcovi dane boli predlžené ostatné dôkazy v elektronickej podobe - teda takej, v akej ich okrem iného žalobca od dodávateľov (ohľadne poradenstva) obdržal. Predmetom poradenstva bolo aj poskytnutie odborných stanovísk súvisiacich s podnikateľskou činnosťou a jej tak daňovými ako aj právnymi a účtovnými aspektmi, čo potvrdzujú stanoviská, vzory, odporúčania, rady doručené e-mailom daňovému subjektu v PDF formátoch. Ide o rôzne poradenstvá ohľadne účtovania, zmlúv, poradenstva k vypĺňaniu tlačív, formulárov a pod.. Uvedené materiály dodal dodávateľ v roku 2015 k rôznym aktuálnym témam. Žalovaný účelovo vytýka žalobcovi formálne nedostatky (absencie dátumov, nečitateľný podpis, atď.) ktoré však v žiadnom prípade nezakladajú neplatnosť právnych úkonov. V konečnom dôsledku správca dane majetkovo postihuje žalobcu za nekontaktnosť/nečinnosť dodávateľov, čo je v rozpore so zákonom. V napadnutom rozhodnutí absolútne absentuje, ako sa žalovaný v intenciách zákonných zásad hodnotenia dôkazov vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca bezhotovostným bankovým prevodom uhradil týmto dodávateľom to, čo mu bolo skutočne dodané. Žalobca nemal v celom zdaňovacom období na dodanie služby iného obchodného partnera či zamestnanca. Žalobca namieta postup správcu dane, kedy správca dane konštatuje, že konateľ žalobcu mohol správcu dane kontaktovať a informovať ho o ukončení pracovnej neschopnosti a požiadať o nový termín ústneho pojednávania, resp. poslať písomné vyjadrenie k obchodným transakciám. Je poľutovania hodné, že žalovaný odôvodňuje majetkový dopad na žalobcu ako na daňový subjekt hodnotiacimi úsudkami na to, či mohol alebo nemohol skontaktovať konateľ žalobcu správcu dane a dohodnúť s ním iný termín. Aj z toho postoja je jasne zaujatý postoj zo strany pracovníkov správcu dane a aj žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, keď mali potrebu takýmto spôsobom útočiť na konateľa žalobcu. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že sa „k predmetnej spolupráci" správcovi dane jasne vyjadril v rámci kontroly napr. DPH, na čo ale ani žalovaný neprihliadal - keďže si od správneho orgánu prvého stupňa nevyžiadal komplexný spisový materiál všetkých jeho daňových záležitostí, výsledkom ktorých v konečnom dôsledku je organizovaná snaha o likvidáciu žalobcu. Z uvedeného dôvodu žiada žalobca pripojiť všetky daňové spisy týkajúce sa žalobcu ako daňového subjektu. Aj následkom množstva daňových kontrol a neúmerného zaťažovania konateľa žalobcu bol tento práce neschopný a bol presvedčený, že jeho výpoveď v uvedenej veci je použiteľná v daňových kontrolách na všetkých druhoch dane. Zmätočná je tiež úvaha žalovaného o poctivom obchodnom styku v intenciách Obchodného zákonníka, pretože zákonodarca ustanovenia o poctivom obchodnom styku a o kompetenciách štatutárneho orgánu netvoril a neprijal v záujme trestania a majetkového postihovania iných obchodných partnerov s následkom dorubu na daniach. Žalobca si všetky povinnosti stanovené daňovým poriadkom riadne a včas splnil. Jeho obchodný partner je nekontaktný alebo v prípade svedka p. Lahutová - možno až vedome nespôsobilý pravdivej výpovede z motívu, ktorý ale nie je žalobcovi známy a v čase obchodovania s dodávateľom, ktorého bola konateľom, ho ani nezaujímal. Žalobca bol prítomný pri výsluchu svedka Lahutová, ktorého polícia predviedla v rámci daňovej kontroly DPH za 08/2015. Žalobca udáva: „Svedok klamal, ak skutočne o firme nič nezabezpečoval a teda súhlasil s ustanovením do funkcie konateľa dodávateľskej firmy /je jasné, že za odmenu/; Len pre postoj, prejav / s podozrením, že bol ovplyvnený omamnými a psychotropnými látkami u osoby svedka/, v spojení s
právnou zodpovednosťou konateľa podľa Obchodného zákonníka a úvahou žalovaného o poctivom obchodnom styku teda žalovaný nezákonne určil žalobcovi rozdiel dane vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR." Žalovaný tvrdí, že žalobca musí niesť administratívnu daňovú zodpovednosť za pochybenie a nečinnosť, nekontaktnosť obchodného partnera, čo je v rozpore so zákonom.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.05.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť opakujúc skutkové a právne dôvody tak ako ich obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku).
5. V replike zo dňa 15.07.2019 žalobca opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobe (bod 3). Na dôvažok udáva, že žalobca doložil faktúrami, ich zaúčtovaním vo svojom účtovníctve, úhradou faktúr, dodacími listami so špecifikáciou plnení, výpoveďami svedkov, že plnenie dodávatelia dodali. Na dôvažok udáva, že žiaden právny predpis nešpecifikuje úplne podrobnosti dodacích listov tak, ako to požaduje žalovaný. Aj z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 je zrejmé, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne a žalobca nezodpovedá za tie skutočnosti, ktoré on nezabezpečoval, t.j. nemôže niesť zodpovednosť za ním nezavinené nedostatky. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok ESD C-354/03 Optigen. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec v súvislosti s dodaným sprostredkovaním od dodávateľa Simple Invest s.r.o., keď sa nevysporiadal s obsahom predloženej zmluvy o sprostredkovaní napriek tomu, že konštatoval z predmetnej zmluvy skutočnosť nároku dodávateľa na jeho odmenu za jeho sprostredkovanie za to, že vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca ako záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou a nie skutočné uzavretie sprostredkúvaného obchodu.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 16. júna 2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP vychádzajúc z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len zákon č. 595/2003 Z. z.) na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
Podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom k 26.11.2018 - deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 3 ods. 8 citovaného zákona právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
Podľa § 68 ods. 5 citovaného zákona správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
9. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku), ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednacia. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromno-právnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužil. Jedna zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3 Daňového poriadku).
10. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkazy možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznanie, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim - § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.
11. Zákonodarca v právnych normách v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ si teda žalobca uplatnil ako náklady vo vzťahu k faktúram, resp. na faktúrach od dodávateľov Devatex s.r.o. a Simple Invest s.r.o., a to v zdaňovacom období roku 2015 (tieto faktúry boli špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní žalobca), bolo povinnosťou žalobcu takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek
pochybnosť, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov Zákon č. 595/2003 Z. z. stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami, skutočne došlo, a resp. ich skutočne realizoval označený subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený.
12. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, a zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20 a § 21 zákona č. 595/2003 Z. z..
13. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcu. K všeobecne formulovanej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania správca dane vykonal množstvo úkonov, ktoré súviseli s účelom preverenia reálneho uskutočnenia daňového plnenia, ktoré bolo žalobcom deklarované na faktúre. Tieto sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie postačujúce pre riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Závery správcu dane sú ucelené, koherentné, racionálne a v súlade so zásadami logiky a ani správny súd nemal dôvod sa od nich odchýliť, a preto na ne v podrobnostiach odkazuje. Vykonaným dokazovaním (oboznámením faktúr, dodacích listov, sprostredkovateľskej zmluvy, oboznámením zápisnice z výsluchu svedkyne Lahutovej, oboznámením odpovedí dožiadaného správcu dane zo spisu žalobcu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty atď.) vedeným správcom dane sa nepodarilo preukázať poskytnutie plnení podľa žalobcom označených predložených faktúr.
14. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej žalobca splnil podmienky pre uznanie výdavku ako daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, správny súd uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka vecnosti ani preukázateľnosti daňového výdavku. Nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom žalobcu a konkrétnym výdavkom žalobcu, t.j. výdavkom za plnenie, ktoré mala poskytnúť spoločnosť Devatex s.r.o. a Simple Invest s.r.o.. Taktiež nebola splnená podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad skutočne vznikol, t.j. nepreukázal, že plnenie deklarované spornými faktúrami pre neho skutočne vykonal daný subjekt. Zaúčtovanie dokladov vystavených dodávateľmi nie je ešte preukázaním reálneho uskutočnenia a plnenia dodávateľmi. Akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej - materiálnej podstaty ešte nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr aj skutočne bolo uskutočnené a že výdavky, teda náklady sú uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z..
15. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že hoci faktúra nie je nevyhnutným dôkazom k preukázateľnosti daňového výdavku, pokiaľ je však daňovým subjektom predložená faktúra určitého obsahu, je na správcovi dane, aby preveril jej skutočný obsah z hľadiska údajov v nej uvedených, a to tých, ktoré sú relevantné vo vzťahu k uznaniu daňového výdavku v určitej deklarovanej výške označenej na faktúre. Základným predpokladom k uznaniu deklarovaného výdavku určitej výšky je priradenie tohto nákladu ku konkrétnemu plneniu. V tomto smere sú faktúry označené žalobcom nedostatočným dôkazom o daňovom výdavku v deklarovanej výške, nakoľko neobsahujú špecifikáciu tohto výdavku nezameniteľným spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným plnením v rámci toho istého dodávateľsko-odberateľského vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Devatex s.r.o., resp. Simple Invest s.r.o.. Faktúry predložené žalobcom k označeniu predmetu plnenia udávajú, pokiaľ ide o faktúry od spoločnosti Simple Invest s.r.o. „sprostredkovanie", pokiaľ ide o faktúru od dodávateľa spoločnosti Devatex s.r.o. „poradenstvo". Ani zmluva o sprostredkovaní zo dňa 26.05.2015 uzatvorená medzi žalobcom ako záujemcom a spoločnosťou Simple Invest s.r.o. ako sprostredkovateľom, nie je dostatočným dôkazom. Predmetom zmluvy má byť záväzok sprostredkovateľa, že bude vyvíjať po
dojednanú dobu činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou obchodný kontrakt, predmetom ktorého bude uskutočňovanie stavieb a ich zmien a/alebo zabezpečenie nákladnej cestnej dopravy záujemcom pre tretie osoby v rámci celého územia SR. Správny súd k uvedenému udáva, že bez ďalších dôkazov nie je možné dospieť k záveru o výške a charaktere plnení, ako daňových výdavkov žalobcu. Pokiaľ žalobca na podporu svojich tvrdení o dodaní služieb „poradenstva" od spoločnosti Devatex s.r.o. doručil správcovi dane scan dodacích listov (ktorých obsah je podrobne rozvedený v bode 2 tohto rozsudku) k uvedeným dodacím listom správny súd udáva, že im chýba vecná preukaznosť vo vzťahu k preverovanému plneniu v zmysle spojitosti k preverovaným faktúram. Keďže predmet plnenia na samotnej preverovanej faktúre je vymedzený neurčito, nemožno k takto neurčito vymedzenému predmetu plnenia priradiť žalobcom predložené dodacie listy. Vo všeobecnosti dodací list so špecifikovaným predmetom dodania by mohol slúžiť ako podporný dôkaz k preukázaniu dodania plnenia určitej kvality a kvantity, avšak len vtedy, ak by v samotnej faktúre bol predmet plnenia nezameniteľným spôsobom identifikovaný. Žalobcom predložené dôkazy však nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, úvaha správcu dane, že nebola v danom prípade preukázaná vecnosť výdavku, bola namieste. Správny súd podotýka, že prvýkrát k preverovanej faktúre č. 150100151, a to čo do skutkového vymedzenia predmetu jej plnenia sa daňový subjekt vyjadruje až v podanej žalobe, kde obsah poradenstva vymedzil: „predmetom poradenstva bolo aj poskytnutie odborných stanovísk súvisiacich s podnikateľskou činnosťou a jej tak daňovými ako i právnymi a účtovnými aspektmi, čo potvrdzujú stanoviská, vzory, odporúčania, rady doručené e- mailom daňovému subjektu v PDF formátoch. Ide o rôzne poradenstvá ohľadne účtovania, zmlúv, poradenstvá k vypĺňaniu tlačív, formulárov a pod.". V prvom rade správny súd konštatuje, že ide o oneskorené doplnenie skutkového stavu, nakoľko všetky potrebné skutkové tvrdenia k preverovanému obchodnému prípadu mal žalobca uviesť v administratívnom konaní. Odhliadnuc od uvedeného správny súd takéto skutkové vymedzenie považuje za vymedzenie majúce všeobecný charakter, je neurčité a neposkytuje dostatočný skutkový základ pre preverovanie obsahu (kvality a kvantity) poradenskej činnosti spoločnosti Devatex s.r.o. pre žalobcu. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe uvádza, že obsah poradenstva predstavujú „...stanoviská, vzory, odporúčania, rady doručené daňovému subjektu v PDF formátoch..." správny súd podotýka, že samotnému správcovi dane žiadne takéto výstupy, ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, doručené neboli. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné poznamenať, že predpokladom dokazovania je existencia relevantného skutkového tvrdenia, ktoré má byť vykonaným dokazovaním preukázané. V danom prípade však absentuje samotné dostatočne určité skutkové vymedzenie predmetu preverovaného plnenia, resp. služieb.
16. Žalobca namieta, že žalovaný „...účelovo a až následne vytýka prostredníctvom napadnutého rozhodnutia formálne nedostatky /absencia dátumu, nečitateľného podpisu atď., str. 6 a 7/ - ktoré však v žiadnom prípade nezakladajú neplatnosť právnych úkonov, založených a zrealizovaných titulom predložených listín. Okrem uvedeného tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia, v rámci iných kontrol uskutočnených správcom dane, na čo však žalovaný neprihliadol". Uvedenú námietku v časti, v ktorej žalobca uvádza, že „...tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia v rámci iných kontrol..." vyhodnotil správny súd ako neurčitú. Nie je správnemu súdu zrejmé, ktorí svedkovia, v rámci ktorých kontrol a aké konkrétne skutočnosti mali v prospech žalobcu svedkovia vo svojich výpovediach uvádzať. Takto neurčito formulovanú žalobnú námietku správny súd nemôže vecne vyhodnotiť. Pokiaľ ďalej žalobca namieta, že: „...žalovaný účelovo vytýka formálne nedostatky /absencia dátumu, nečitateľného podpisu, atď., ktoré však v žiadnom prípade nezakladajú neplatnosť právnych úkonov...", uvedenú časť námietky považuje správny súd za nezrozumiteľnú. Žalovaný v žiadnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia nekonštatuje „neplatnosť právnych úkonov". Žalovaný podľa názoru správneho súdu celkom dôvodne len vytýka dodacím listom absenciu určitých (hoc nie predpísaných, ale obvyklých) údajov, bez ktorých (aj s ohľadom na iné skutkové okolnosti daného prípadu, najmä neurčito vymedzený predmet plnenia na faktúre) nemožno posúdiť vecnú súvislosť predložených dodacích listov s preverovaným výdavkom.
17. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného dôvodiac, že v konečnom dôsledku žalovaný žalobcu majetkovo postihuje za nekontaktnosť/nečinnosť dodávateľov a ďalej uvádza, že zákonodarca ustanovenia o poctivom obchodnom styku a kompetenciách štatutárneho orgánu netvoril a neprijal v záujme trestania a majetkového postihovania iných obchodných partnerov. Správny súd podotýka, že žalovaný nepristúpil k neuznaniu daňových výdavkov len pre samotnú „nekontaktnosť" obchodných partnerov žalobcu. V prvom rade konštatoval, že zo strany žalobcu neboli správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly predložené hodnoverné doklady a vysvetlenia, ktoré by preukazovali skutočné dodanie služieb. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska
preukázania vynaloženia výdavku, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Následný postup správcu dane, ktorý sa pokúšal preveriť žalobcom uplatnené výdavky prostredníctvom jeho dodávateľov, bol len dôsledok nemožnosti overiť výdavky zo samotných žalobcom predložených dôkazov. Žalovaný celkom dôvodne konštatoval, že ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť uniesť dôkazné bremeno. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia výdavkov v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Ak by žalobca preukázal uplatnenie výdavkov tak, aby spĺňali podmienky vecnosti a preukázateľnosti podľa citovaného ust. § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, správca dane by nemal pochybnosti o ich uplatnení v základe dane. V súvislosti s nemožnosťou preveriť výdavky u dodávateľov žalobcu, správny súd však poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. obsiahnutú v rozhodnutí 3Sžf/26/2016), ktorý viackrát už poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ako aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. V danom prípade sa žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali základné vedomosti o obsahu preverovaných výdavkov, keď v celom administratívnom konaní tieto dostatočne určito nevymedzil.
18. Pokiaľ žalobca udáva, že bol presvedčený, že „jeho výpoveď v uvedenej veci" (poznámka správneho súdu: žalobca má zrejme na mysli výpoveď v rámci daňovej kontroly na DPH), je použiteľná v daňových kontrolách na všetkých druhoch dane, správny súd k uvedenej námietke uvádza, že keby aj bol žalobca v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty predniesol skutkové tvrdenia, ktoré by podľa mienky žalobcu boli relevantné aj vo vzťahu k dani z príjmu za rok 2015, bolo by jeho procesnou povinnosťou (v rámci poskytovania súčinnosti správcovi dane) uviesť, ktoré konkrétne ním uvedené tvrdenia v rámci daňovej kontroly na DPH sú relevantné aj na účely preverovanej dane z príjmov za rok 2015 a nielen všeobecne odkázať (dokonca až v podanej žalobe) na svoju výpoveď z inej daňovej kontroly, najmä za situácie, ak konanie v rámci preverovania DPH vychádza z inej hmotno-právnej úpravy, ktorej je potom zo strany správcu dane podriadený aj predmet kontroly a rozsah dokazovania.
19. Ďalej správny súd v tejto súvislosti dodáva, že z rovnakého dôvodu zamietol návrh žalobcu vznesený v podanej žalobe na doplnenie dokazovania pripojením „všetkých daňových spisov týkajúcich sa žalobcu ako daňového subjektu" . Je potrebné zdôrazniť, že predmetom dokazovania musia byť skutkové tvrdenia účastníka (majúce povahu overiteľného faktu), ktoré účastník v rámci svojej procesnej obrany vznesie v administratívnom konaní (resp. skutočnosti plynúce z preverovaných faktúr rovnako majúce povahu overiteľného faktu, napr. dostatočne určito identifikovaný predmet dodania). Nie je prípustné aby správny orgán vlastným zisťovaním (pri absencii týchto vopred stanovených relevantných okolností sám z obsahu administratívneho spisu formuloval skutkové okolnosti (v pojednávanej veci teda sám špecifikoval predmet dodania nezameniteľným spôsobom), ktoré mali byť zrejmé a obsiahnuté už v texte preverovaných faktúr resp. podporne ustálené výpoveďou účastníka v administratívnom konaní. Ďalej je potrebné dodať, že pre správny súd je v tejto veci podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie § 120 SSP, kedy by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t.j. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaniach tam uvedených). Teda doplňovanie skutkového stavu správnym súdom v prejednávanom prípade bolo vylúčené. Pokiaľ by bol z tohto dôvodu (nepripojením všetkých daňových spisov týkajúcich sa žalobcu ako daňového subjektu) skutočne skutkový stav nedostatočne zistený, potom by to nebol dôvod na doplnenie dokazovania pred správnym súdom, ale pre zrušenie rozhodnutia.
20. Žalobca ďalej namieta, že v rozhodnutí žalovaného absentuje, ako sa žalovaný vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca bezhotovostným bankovým prevodom uhradil svojim dodávateľom to, čo mu skutočne bolo dodané. Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný
sa s označeným dôkazom vysporiadal, keď v prvom odseku na strane 11 svojho rozhodnutia konštatoval, že len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutkového vykonania prác, služieb pre daňové účely nedostačujúce. Uvedené konštatovanie v kontexte skutkových okolností preverovaného prípadu (neurčito vymedzený predmet plnenia na faktúrach, absencia vymedzenia predmetu plnenia čo do štruktúry - kvality aj kvantity v posudzovanom období dodaných služieb - poradenskej a sprostredkovateľskej činnosti v rámci skutkových tvrdení samotného daňového subjektu) považuje správny súd za postačujúce. Samotné zaplatenie určitej sumy bez preukázania realizácie služieb nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie skutočností relevantných z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 2 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov (sumy mohli byť vyplatené aj bez toho, aby boli dodané preverované služby, resp. sumy mohli byť vyplatené aj za iné, než preverované služby a pod.)
21. K námietke žalobcu, že svedkyňa Lahutová vo svojej svedeckej výpovedi klamala, správny súd udáva, že za situácie, keď nebolo v konaní preukázané, že sa svedkyňa dopustila trestného činu krivej výpovede a samotný žalobca neposkytol správcovi dane relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie o nepravdivosti jej svedeckej výpovede ani inak podporil svoje tvrdenie o jej „klamaní", je možné jeho námietku považovať za účelovú.
22. Nakoľko správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na citované ust. § 190 SSP zamietol.
23. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.