Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-251-2018.pdf
PDF · 175.67 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/251/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., J. X, právne zastúpenej JUDr. Henrichom Šindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Ulica Janka Kráľa 7 a otca X.. K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., J. X., právne zastúpený JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30 o zmenu úpravy styku takto
rozhodol:
I. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou I. J., nar. XX. XX. XXXX na
1) každý párny týždeň v roku, počas soboty od 10:00 hod. do 18:00 hod. a počas nedele od 10:00 hod. do 18:00 hod. 2) každý týždeň v roku počas stredy od 16:30 hod. do 19:00 hod.
II. Otec je o p r á v n e n ý maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do jej obytného domu a povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny pred vchodom do jej obytného domu odovzdať.
III. Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletou umožniť.
IV. Súd rodičom maloletej I. J., nar. XX. XX. XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny so sídlom Banská Bystrica, Kollárova 29..
V. Týmto zároveň d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/5/2017-179 zo dňa 13. 03. 2018 vo výroku o úprave styku otca s maloletou.
VI. Súd p r i z n á v a znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých N.. C. I., s miestom výkonu činnosti U. XXXX/XB, D. D., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 913201 znalečné v sume 496,78 Eur.
VII. Súd u p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých N.. C. I., s miestom výkonu činnosti U. XXXX/XB, D. D., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 913201 vyplatila na trovy znaleckého dokazovania v sume 200 Eur zo zálohy zloženej na znalecké dokazovanie vedenej pod položkou denníka D14 2513 2019 a zo zálohy zloženej na znaleckej dokazovanie vedenej pod položkou denníka D14 2637 2019 v sume 200 Eur, a z rozpočtových prostriedkov súdu sumu 96,78 Eur na účet IBAN: SK77 0200 0000 0040 5096 4359, vs: 2019060, KS: 0308
VIII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 48,39 Eur pripojeným príkazom na úhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IX. Matka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 48,39 Eur pripojeným príkazom na úhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom podaným dňa 29. 10. 2018 a následne zmenením sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., každú párnu nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu od 15:30 hod. do 18:00 hod. s tým, že maloletú v materskej škôlke alebo škole prevezme a maloletú matke odovzdá v jej byte. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/5/2017-179 zo dňa 13. 03. 2018 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že jemu bol upravený styk za prítomnosti matky, nakoľko matka podala na neho trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania maloletej. Jeho doterajšie stretávanie s maloletou sa realizuje tak, ako súd rozhodol, t.j. za prítomnosti matky. Chcel by s maloletou tráviť čas aj inde ako mimo detských centier, bez prítomnosti matky, chcel by maloletú predstaviť svojej partnerke, chcel, aby maloletá mohla tráviť čas v rodičovskom dome jeho matky v N., čo toho času vzhľadom na limitujúcu prítomnosť matky maloletej je nemožné. Nemá tak vytvorený reálny rámec na riadne trávenie času s maloletou a vytváranie hlbšieho vzťahu s maloletou. Pociťuje ako nespravodlivosť obvinenie zo strany matky zo sexuálneho zneužívania, ktoré sa nepotvrdilo ani znaleckým posudkom, vypracovaným znalkyňou N.. K. H. zapísaný pod č. 5/2017, ktorá nezistila priame sexuálne zneužívanie z jeho strany, a taktiež v rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-886/2-VYS-BB-2017 žiadne takéto konanie, z ktorého ho matka obvinila, sa doteraz nepotvrdilo, a preto ako otec maloletej by rád aktívne participoval na výchove, výžive maloletej v širšom rozsahu a najmä bez prítomnosti matky.
2. Matka v písomnom vyjadrení, datovanom dňom 22. 11. 2018 s návrhom otca nesúhlasila. Žiadala, aby súd v záujme ochrany práv maloletej čo najúplnejšie preukázal pomery pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností, dbal na najlepší záujem maloletej. Ďalej vo vyjadrení potvrdila, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/5/2017 bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a bol upravený styk otca s maloletou. Stretávanie otca s maloletou sa realizuje v intenciách súdneho rozhodnutia. Taktiež potvrdila, že trestné stíhanie vedené pod ČVS: ORP-886/2-VYS-BB-2017 bolo zastavené, a že v danom prípade znalkyňa nezistila priame sexuálne zneužívanie zo strany otca. Poukázala na záver znaleckého posudku č. 5/2017, vypracovaný znalkyňou N.. K. H., v ktorom okrem iného je uvedené: „..je treba ale pripomenúť, že vzhľadom na výsledky vyšetrení sa javí vzťah otca k dcére ako symbiotický a veľmi blízky telesný kontakt môže byť pre dieťa až veľmi nepríjemným zážitkom“. Z tohto jednoznačne vyplýva, že znalkyňa poukazuje na nezdravý vzťah otca k maloletej. Taktiež poukázala na závery správy klinického psychológa N.. J., kde uviedla „je ale reálny predpoklad prekročenia blízkosti intimity v rámci neprimerane blízkeho až symbiotického vzťahu medzi otcom a dcérou. Je nevyhnutné zamedziť akýmkoľvek prejavom erotizácie“. V súčasnosti má maloletá strach ostať s otcom osamote, s maloletou stále navštevuje psychologické sedenia u N.. J.. V závere vyjadrenia navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie psychológia a sexuológia otca maloletej.
3. Opatrovník v podaní datovanom dňom 28. 11. 2018 uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-886/2-VYS-BB-2017 zo dňa 18. 06. 2018 bolo trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania, ku ktorému malo dôjsť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase, v mesiaci august 2016 v rodinnom dome v Banskej Bystrici na N. 3, mal otec maloletej túto sexuálne zneužiť tak, že ju bozkával a dotýkal sa jej na intímnych miestach po nahom tele, čím uvedeným spôsobom sexuálne zneužil dieťa mladšie ako 15 rokov, zastavené. Uznesenie bolo odôvodnené okrem iného výsluchom znalca, ktorý na otázku čo a ako znalkyňa považuje za priame sexuálne zneužívanie a na základe akých skutočností dospela k tomuto záveru, že nezistila priame sexuálne zneužívanie dieťaťa zo strany otca uviedla, že „vyšetrenie nepreukázalo traumu dieťaťa z intímnych aktivít otca voči dieťaťu, v prípade sexuálneho zneužívania by išlo o traumatické zážitky, a to by sa odrazilo v psychickom stave dieťaťa jeho vzťahu k otcovi, pričom dieťa nevykazuje známky traumy a vzťah k otcovi je naďalej udržiavaný, a to aj zo strany dieťaťa. Na základe vykonaných výsluchov svedkov, ako aj na základe vykonaných znaleckých vyšetrení je teda zrejmé, že v danom prípade konaním otca nedošlo k takému zásahu do telesnej integrity maloletej, ktoré by bolo možné považovať za akúkoľvek formu sexuálneho zneužívania a zároveň nebola preukázaná ani taká forma jeho konania, ktorá by mohla smerovať k jeho pohlavnému vzrušeniu, ba práve naopak, psychologickými vyšetreniami bolo zistené, že vzťah otca s maloletou je symbiotický na úrovni túžob a snov a pociťuje k nej lásku, avšak neasociuje ju s intímnym stykom a sexualitou, u maloletej neboli zistené známky traumy, ktoré by sa v prípade sexuálneho zneužívania odrazili v psychickom stave dieťaťa a v jeho vzťahu k otcovi“. Opatrovník k podaniu pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-886/2-VYS-BB-2017 zo dňa 18. 06. 2018, z ktorého vyplynulo, že ako svedok bola vypočutá N.. U. J., ktorá vo svedeckej výpovedi uviedla, že dňa 16. 11. 2016 maloletá absolvovala vyšetrenie v jej ambulancii pre náhle zmeny správania, ktorá k nej bola odoslaná K.. H.. Nakoľko pri vyšetrení došlo k podozreniu z možného sexuálneho zneužívania, dieťa bolo odoslané do jej kompetencie. Maloletá bola u nej vyšetrená iba jedenkrát, dňa 22. 10. 2016. Ako svedkyňa bola vypočutá aj K.. Q. H., ktorá uviedla, že pracuje ako praktický lekár pre deti a dorast, kde je jej pacientkou od narodenia aj maloletá. Dňa 14. 11. 2016 bola u nej v ambulancii matka, ktorá ju požiadala o doporučenie a vystavenie výmenného lístku na psychologické vyšetrenie, kde jej ako dôvod uviedla zmeny správania maloletej pri zmene rodinnej situácie, nakoľko medzi matkou a otcom dieťaťa došlo k rozchodu. Dovtedy k nej do ambulancie chodili s maloletou na vyšetrenia aj do poradne obidvaja rodičia a bolo vidieť, že otec sa maloletej venuje, vedel ju obliecť, prebaliť, nič mu nerobilo problém v starostlivosti o maloletú. Počas návštev v jej ambulancii nepostrehla žiadne neprimerané správanie otca k maloletej a ani k maloletej nepostrehla nikdy také správanie, že by otca odstrkovala alebo odmietala, išla za otcom rovnako ako za matkou. Nevšimla si na dieťati žiadne také správanie, ani žiadne také známky, ktoré by nasvedčovali nejakému sexuálnemu zneužívaniu. Následne až zo správy doručenej zo psychologického vyšetrenia sa dozvedela, že matka mala podozrenie na sexuálne zneužívanie maloletej dcéry otcom dieťaťa, ale to si len prečítala, matka sa s ňou o tom vôbec nebavila, neuvádzala jej žiadne podrobnosti, vie len to, čo bolo uvedené v správe od psychológa. Následne počas návštev v jej ambulancii riešili len bežné detské ochorenia.
4. Z matkou doručenej správy N.. U. J., datovanej dňom 30. 11. 2018 vyplýva, že od prvovyšetrenia maloletej zo dňa 16. 11. 2016 matka s maloletou opakovane prichádza do jej ambulancie, naposledy 06. 11. 2018. Intervencia bola naliehanie na matku, aby sa dieťa s otcom nestretávalo v ich dome, v detskej izbe, v obývačke, kde je veľa možností na intímnejší telesný dotyk, či už na úrovni vedomia, či nevedomia zo strany otca. (napr. dieťa sedáva otcovi na kolenách a pozerajú TV alebo ležia a hrajú sa spolu na posteli). Nutné je dať jasnú hranicu zo strany matky. Preto je vhodnejšie stretávanie dieťaťa s otcom vo vonkajšom prostredí, tam, kde je kontakt otca dieťaťa menej intenzívne dotykový. Dieťa svojho otca má rada, ale nevie sa ochrániť pred jeho jej nevyhovujúcim dotykom. Sedenia boli preto zamerané aj na podporu ochrany sa dieťa, potreba gestom, alebo slovne určiť si sama hranicu dotykom otca, čo vzhľadom k veku aj k tomu, čo sa deje často v hre. Okrem toho matka popisovala emočný šok otca, keď maloletej vyzliekla spodné tričko, pri pohľade na jej nahé tielko, otec emočne stuhol. Je nevyhnutné nevystavovať nahotu dieťaťa pred otcom. Údaje boli poskytnuté len zo strany matky, otec nebol nikdy prítomný na vyšetrení. Závery majú formu doporučenia, nakoľko nie je súdnym znalcom. Keďže dochádza k prekračovaniu osobnej intímnej zóny dieťaťa, bolo doporučené naďalej stretávanie sa otca s dieťaťom, ale vo verejných priestoroch, pokiaľ možno pri kontrole matky ako tretej osoby. Uvedená správa bola vydaná na žiadosť matky.
5. Opatrovník v podaní datovanom dňom 14. 01. 2019 doporučil súdu nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom zodpovedania všeobecnej charakteristiky rodičov maloletej vo vzťahu k maloletej, do akej miery sú vyjadrenia matky pravdivé, či je nevyhnutná prítomnosť tretej osoby pri stretávaní sa otca s maloletou a aká frekvencia stretávania sa otca s maloletou je najvhodnejšia z hľadiska najlepšieho záujmu maloletej. Zároveň k podaniu pripojil už matkou doloženú správu z psychologického vyšetrenia maloletej, datovanú dňom 30. 11. 2018 a zároveň vyjadrenie PhDr. U. J., v ktorom uviedla, že dôvodom návštevy maloletej bol objednávací výmenný lístok od K.. H. zo dňa 14. 11. 2016 s prosbou o vyšetrenie aj terapiu maloletej. Matka udávala podozrenie na sexuálne obťažovanie dieťaťa zo strany otca. Spolupráca je s matkou. Pri upozornení na chyby, ktoré robí, matka si následne dáva pozor na detaily (napríklad nenechá dieťa s otcom v hre na posteli, resp. pozeranie TV, ale nie otcovi na lone a podobne.“ Frekvencia návštev je na matke, prichádza vtedy, keď sa v realite niečo udeje nové, čo potrebuje riešiť. Celkovo bola v jej ambulancii s maloletou päťkrát, naposledy 06. 11. 2018. Maloletej nebola naordinovaná medikamentózna liečba. Horizont zdravotnej starostlivosti je neuzavretý, nie je akútny. Toho času ide hlavne o disciplínu správania sa otca. Nateraz predídením možnosti retraumatizácie nerieši prežité situácie, naopak je potrebné učiť dieťa, aby sa dokázalo ohraničiť voči tým, ktorých miluje, ale ktorí prekračujú jej hranice. Je nevyhnutné, aby sa doriešila bytová otázka, aby matka nebývala v dome, ktorý patrí partnerovi. Potrebné je dávať pozor, aby nemohlo dôjsť k narušovaniu osobnej a intímnej zóny zo strany otca. Bolo doporučené stretávanie sa otca s maloletou na verejných miestach pri dozore dospelej tretej osoby. Uvedené závery majú formu odporúčania, nakoľko vyššie uvedený psychológ nie je súdnym znalcom.
6. Otec na pojednávaní dňa 29. 01. 2019 uviedol, že jeho styk s maloletou sa realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia. Nerealizoval sa z dôvodu choroby u neho alebo maloletej, čo bolo jedenkrát. Pri realizácii styku s maloletou je vždy prítomná matka, občas aj jeho matka alebo sestra. Atmosféra počas realizácie styku s maloletou zo strany maloletej je dobrá, zo strany matky niekedy vyhrotená, napätá. Ich vzťah ako rodičov je štandardný, ich komunikácia ohľadom maloletej je dobrá, od matky požaduje informácie o maloletej, ktoré poväčšine dostáva. Po rozhodnutí súdu neabsolvuje poradensko-psychologický proces.
7. Matka na pojednávaní dňa 29. 01. 2019 vo výsluchu uviedla, že styk otca s maloletou sa realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia. Styk otca s maloletou sa nerealizoval len z dôvodu choroby otca jedenkrát a z dôvodu choroby maloletej asi jedenkrát. Pri styku otca s maloletou je vždy prítomná. Styk otca s maloletou v stredu prebieha v rodinnom dome a ostatné dni v detských centrách. V rámci styku otec sa s maloletou hrá s plyšovými hračkami, cez hračky s maloletou komunikuje. Jeho kontakt s maloletou prekračuje blízkosť, plyšovými hračkami ide maloletej medzi nôžky, skôr sa zaujíma o spodnú časť tela. Keď je maloletá napríklad na šúchačke, chytá ju nie prirodzeným spôsobom, ani spôsobom ako iní otcovia. Maloletú chytá tromi prstami medzi nohy. Keď sa maloletej vysunulo tričko, bol paralyzovaný. Styk otca s maloletou sa realizuje za prítomnosti starej matky zo strany otca alebo jeho sestry, atmosféra nie je kľudná. Ich vzťah ako rodičov je narušený, ich komunikácia nie je v kľude. Skôr ona otca informuje, čo maloletá má nové v materskej škôlke, o aktivitách, ukazuje mu videá. Otec od nej požaduje informácie málokedy. Od rozhodnutia súdu neabsolvujú poradensko-psychologický proces.
8. Opatrovník na pojednávaní dňa 29. 01. 2019 vo výsluchu zotrval na svojom podaní zo dňa 14. 01. 2019 a doporučoval vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.
9. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 29. 01. 2019 doručil súdu konspekt súkromného znaleckého posudku. Súd pojednávanie nariadené na deň 29. 01. 2019 odročil s tým, že právnemu zástupcovi matky uložil povinnosť doložiť súkromný znalecký posudok spĺňajúci všetky náležitosti.
10. Z matkou doloženého súkromného znaleckého posudku dňa 07. 02. 2019, vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácie, psychiatria, liečba drogových závislostí, gerontopsychiatria K.. T. W., zapísaný v znaleckom denníku pod č. 3/2019 vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť matky. Účelom znalca bolo zodpovedať na jednu otázku, a to, aký vplyv na zdravie maloletej (fyzické aj psychické) môže mať to, ak je donucované k stretávaniu s otcom, ktorého odmieta, bojí sa ho, aké následky môže vynucovanie si styku zanechať na dieťati, ak je opakovaním donucované k takémuto stretnutiu, akým spôsobom vníma dieťa osobu otca, akú úlohu zohráva v jej živote, čo je pre ňu nezmenené. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri jeho vypracovaní bola použitá zdravotná dokumentácia, znalecký posudok N.. J., vyšetrenie maloletej. Z psychologického vyšetrenia maloletej vyplynulo, že maloletá bola vyšetrená jednorázovo. V závere súkromného znaleckého posudku je uvedené, že nie je žiadúce dieťa nútiť do styku s otcom, predstierať hru na rodinku, ktorá je absolútne nefunkčná, relácie v nej sú traumatizujúce. „Spravodlivé“ naplnenie práva otca by vyžadovalo predovšetkým naplnenie jeho rodičovskej povinnosti vážiť si matku svojho dieťaťa a usilovať sa, aby sa jeho dieťa malo čo najlepšie. Striedavá výchova, vzhľadom na narušenú komunikačnú schopnosť rodiny, do úvahy neprichádza, prespávanie dieťaťa u otca do minimálne desiatich rokov veku dieťaťa rovnako nie. Vypočúvanie dieťaťa na súde, vzhľadom na jeho hypersenzitivitu, nie je žiaduce, mohlo by spôsobiť sekundárnu diktimizáciu dieťaťa. Opatrovník v podaní datovanom 01. 03. 2019 súkromný znalecký posudok nenamietal, nespochybňoval. S ohľadom na vyjadrenie znalca odporúčal styk otca s maloletou obmedziť do doby, kým neprebehne súdno-znalecké dokazovanie, na ktorom trval. Právna zástupkyňa otca v podaní datovanom dňom 07. 03. 2019 k súkromnému znaleckému posudku uviedla, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku prevzal jednostranné tvrdenia matky, kde bez toho, aby ich konfrontoval s otcom maloletej, nerealizoval vyšetrenie zo vzájomnej interakcii otca a maloletej, čo je podľa ich názoru podstatnou podmienkou pre získanie objektívneho vyšetrenia. Z uvedených dôvodov nemôžu byť závery súkromného znaleckého posudku objektívne a relevantné pre posúdenie potreby úpravy styku maloletej s otcom, kedy otec nebol vyšetrený, ani matka maloletej. Znalec sa oprel aj o znalecký posudok PhDr. J., ktorá nie je znalkyňou. O vypracovaní znaleckého posudku matka otca neinformovala a otec sa o ňom dozvedel až na pojednávaní, preto závery súkromného znaleckého posudku spochybňuje a namieta ich správnosť a objektívnosť. Právna zástupkyňa otca v závere podania navrhla, aby súd sám ustanovil znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, resp. zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, kde by sa objektívne posúdila osobnosť ako dieťaťa, tak aj osobnosť otca, matky a vhodného stretávania sa otca s maloletou bez prítomnosti matky.
11. Z dôvodu, že medzi rodičmi je sporné, či je otec spôsobilý poskytovať maloletej osobnú starostlivosť bez prítomnosti matky s ohľadom na záujem na zdravom psychickom a fyzickom vývine maloletej. Uznesením č.k. 32P/251/2018-131 zo dňa 07. 08. 2019 nariadil znalecké dokazovanie, ktorým znalcovi uložil povinnosť zodpovedať na súdom položené otázky a zároveň udelil splnomocnenie, aby v prípade potreby na posúdenie čiastkových otázok pribral konzultanta z príslušného odboru.
12. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným znalcom, zapísaný v znaleckom denníku pod č. 60/2019, doručený súdu dňa 09. 12. 2019 vyplýva, že maloletá má na hlbšej projektívnej úrovni zachované pozitívne väzby k obidvom svojim rodičom. Na verbálnej, deklaratívnej úrovni vyjadrila bezvýhradne pozitívny vzťah k matke a negatívny vzťah k otcovi. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletej sú dlhodobo disharmonické a deformované, eskalovaním nezhôd hlavne ohľadom úpravy rodičovská práv a povinností k maloletej. Vzťahy maloletej k obidvom jej rodičom sú deformované. Vzťah maloletej k matke má znaky výrazného lojalizovania, čo vedie k preberaniu a vyjadrovaniu názorov a postojov matky k otcovi (rétorikou matky) až do takej miery, že uvedené názory, postoje prezentuje (a môže ich pociťovať) ako svoje vlastné. Pretože matka maloletej dlhodobo otvorene prezentuje negatívny vzťah k otcovi maloletej, možno predpokladať, že negatívny postoj maloletej k otcovi sa u maloletej sformoval a fixoval (so stupňovaním prejavenej negativity k otcovi) vo výchovnom prostredí matky, kde maloletá trávi väčšinou svoj čas. Maloletá svojho otca v zásade neodmieta. Jej vzťah k otcovi je na hlbšej projektívnej úrovni zachovaný ako pozitívny (evidentne bol pozitívny dlhú dobu), kým verbálne nedeklarovala negatívny postoj k otcovi. Rétorika, ktorú maloletá používa, je skôr rétorikou dospelého človeka, netypická pre dieťa, čo potvrdzuje vplyv matky na názory maloletej, na jej otca. Vzhľadom na to, že maloletá je väčšinu času v matkinom výchovnom prostredí a jej kontakt s otcom je negatívne ovplyvnený samotnou prítomnosťou matky, ktorá otvorene dlhodobo prejavuje negatívny, kritický vzťah k otcovi. Vzájomná komunikácia rodičov je deficitná a nekonštruktívna. U matky bolo zaznamenané až odmietanie komunikácie s otcom. Vzhľadom na vzťahovú disharmóniu rodičov maloletej, nie sú schopní bez odbornej pomoci sa dohodnúť na zásadných otázkach osobnej starostlivosti a výchovy o maloletú, a hlavne zo strany matky neexistuje ochota riešiť konflikty zmierlivou cestou a cestou kompromisov ani ohľadom na záujem maloletej. V prítomnosti obidvoch rodičov sa u maloletej prejavuje neistota a blokovaná spontaneita. V prítomnosti matky bola maloletá viac sebaistá a uvoľnená, v prítomnosti otca prejavovala odstup a nezáujem, mala však s ním bez matky (z objektívnych dôvodov) len krátko nato, aby bolo možné sledovať postupné zmierňovanie prvotného odstupu. Styk otca s maloletou v doterajšom režime nemožno považovať za vhodný. Ide o málo podnetné prostredie (opakované stretávanie v rovnakých podmienkach), stretnutie je príliš krátke na to, aby bolo možné zo strany otca dieťaťa výraznejšie zaujať, prítomnosť matky, ktorá je dlhodobo voči otcovi negatívne naladená, kontakt otca s maloletou neprimerane kontroluje, neprispieva k rozumnému formovaniu vzťahu otca s maloletou. Rodičia v postojoch a názoroch na výchovu maloletých detí prezentovali sa podobne ako starostliví. Otec úlohu matky a jej pôsobenia v domácnosti vníma ako dôležitú, nie však natoľko, aby domov a rodina bola jediná vec, ktorá má mať pre dobrú matku význam. Matka si myslí, že rodičia sú jedinými nositeľmi pravdy, správnych názorov a konania a očakáva, že dieťa tieto názory prevezme. Matka prezentovala tiež vysokú mieru ochrany dieťaťa pred vonkajšími vplyvmi. Hrou matky v rodine považuje za určujúcu (je lepšie, keď matka organizuje, rieši problémy, plánuje, pretože vie najlepšie, čo sa doma deje). Prístup rodičov k maloletej je ovplyvnený možnosťami utvárať svoj vzťah s maloletou, pričom tieto možnosti sú u matky a otca veľmi odlišné. Matka má maloletú dlhodobo vo svojom výchovnom prostredí, má na maloletú väčší vplyv, môže na ňu pôsobiť samostatne. Rozdiel od toho je otec s maloletou len občas na krátky čas v prítomnosti matky a v prostredí, o ktorom rozhoduje matka. Táto skutočnosť zvýhodňuje matku a otca núti do podriadenosti a pasivity nie len matky, ale aj maloletej, ktorá preberá matkine názory a rozhoduje o podmienkach kontaktu s otcom v matkiných intenciách. Pokiaľ bude pokračovať existujúci model správania sa maloletej s otcom, môže dôjsť k ďalšej psychickej destabilizácii maloletej a k jej charakterovým deformáciám (dieťa nemá mať prevahu nad svojim rodičom, ale naopak, má byť svojim rodičom vďačné za život a za všetko, čo sú schopní jej dať) a užívať si porovnateľne lásku a ochranu obidvoch svojich rodičov. U otca maloletej neboli zistené patologické prejavy správania sa, ktoré by ohrozovali telesnú integritu maloletej vzhľadom na jej vek a potreby osobnej starostlivosti. Za najvhodnejšiu formu stretávania sa otca s maloletou možno aktuálne považovať sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. v párnom týždni a nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. v nepárnom týždni bez prítomnosti matky, za súčasného pokračovania psychoterapie maloletej (s cieľom upraviť vzťah maloletej k obidvom rodičom). Po dosiahnutí polroku v terapii maloletej a jej rodičov, je možné uvažovať o trávení celého víkendu vo výchovnom prostredí otca. Znalkyňa zároveň odporúčala upraviť styk aj jedno poobedie v týždni na dve, tri hodiny, kedy si otec maloletú vyzdvihne z materskej škôlky a po uplynutí ju zavedie do prostredia matky. Znalec obidvom rodičom navrhoval zaviazať absolvovaním kurzu rodičovskej terapie a poradenstva v trvaní minimálne pol roka s cieľom osvojiť si prístupy zodpovedného rodičovstva a aplikovať ich v bežnom živote a výchove maloletej. Znalecký posudok v časti interpretácie výsledkov z klinicko-psychologického vyšetrenia konštatuje, že vývin vzťahu maloletej k otcovi v uplynulom období oprávňuje uvažovať o syndróme zavrhnutého rodiča (dlhodobé cielené negatívne ovplyvňovanie vzťahu dieťaťa k rodičovi ako výraz nepochopenia detskej potreby mať obidvoch rodičov a aj pomsty zraneného, opusteného partnera).
13. Právna zástupkyňa otca v podaní datovanom dňa 19. 12. 2019 k znaleckému posudku uviedla, že s ním súhlasí, súhlasí s navrhovaným spôsobom stretávania sa otca s maloletou a absolvovaním kurzu rodičovskej terapie a poradenstva. Opatrovník v písomnom vyjadrení datovanom 20. 12. 2019 k znaleckému posudku uviedol, že sa s ním plne stotožňuje, nenamieta ho a odporúča úpravu styku otca s maloletou počas pracovného týždňa na jedno popoludnie na dve, tri hodiny, kedy si otec maloletú prevezme pred materskou škôlkou a maloletú odovzdá matke pred jej bytom, s úpravou styku otca s maloletou počas párneho týždňa v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nepárnom týždni v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme pred bytom matky a matke odovzdá maloletú pred jej bytom. S ohľadom na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku odporúčal súdu rodičom maloletej uložiť povinnosť absolvovať kurz rodičovskej terapie a poradenstva minimálne šesť mesiacov, s cieľom osvojiť si prístupy zodpovedného rodičovstva a aplikovať ich v bežnom živote a výchove maloletej. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 01. 2020 uviedla, že nesúhlasí s priebehom znaleckého dokazovania, znalkyňa neprihliadala na jej výpoveď a v skutočnosti uvádzané do posudku nezahrnula a nevysporiadala sa s nimi, navyše mnohé veci sú interpretované inak ako uvádzala. Právny zástupca matky vo vyjadrení k znaleckému posudku v podaní doručenom súdu dňa 15. 01. 2020 uviedol, že matka sa so závermi znaleckého posudku nestotožňuje, namieta nestrannosť znalca v dôsledku jeho postupu a vyjadrení počas vyšetrenia a má za to, že znalecké dokazovanie nezodpovedalo otázku, ktorou je potrebné sa v predmetnom konaní vysporiadať. Navrhol do konania prizvať znalca zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti, odbor psychológia, odvetvia psychiatria a sexuológia na vypracovanie znaleckého vyšetrenia otca. Zároveň navrhol výsluch znalca na pojednávaní. Súd písomné námietky matky k znaleckému posudku doručil znalcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k dôvodu nevyužitia splnomocnenia pribrať si znalca z iného vedného odboru. Znalec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 02. 2020 uviedol, že vo výsledkoch psychologického vyšetrenia otca maloletej neboli zistené ani náznaky indícií svedčiacich pre sexuálnu deviáciu, či iné patologické prejavy správania sa otca maloletej, ktoré by ohrozovali telesnú a psychickú integritu maloletej vzhľadom na jej vek a jej vývinové potreby. Ani u maloletej neboli zistené známky, ktoré by potvrdzovali jej sexuálne zneužitie otcom, čo bolo dôvodom nevyužitia splnomocnenia na pribratie konzultanta. V tejto súvislosti znalkyňa poukázala na svoju odpoveď na otázku č. 1. K tvrdeniam matky ohľadne jej prístupu počas psychologického vyšetrenia uviedla, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. K znaleckému vyšetreniu v rámci znaleckého dokazovania pristupuje profesionálne, čo bolo dodržané aj v tomto prípade.
14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 06. 2020, na ktorom otec vo výpovedi uviedol, že od posledného pojednávania, t.j. 19. 01. 2019 sa jeho styk s maloletou realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia. V stredu sa s maloletou stretáva od 16:00 hod. alebo 16:30 hod. do 19:00 hod. podľa dohody. V nepárnom týždni v sobotu sa s maloletou stretáva od 15:00 hod. do 18:00 hod a v nedeľu od 10:00 hod. do 13:00 hod. až 13:30 hod. V pondelok párneho týždňa sa s maloletou stretáva od 16:30 hod. do 18:30 hod. - 19:00 hod. Jeho styk s maloletou v zmysle súdneho rozhodnutia sa od posledného pojednávania nerealizoval možno štyri, šesť krát, väčšinou v pondelok z dôvodu, že bol koronavírus, a tiež z dôvodu vyjadrenia matky, že styk s maloletou tento týždeň je veľmi častý, maloletá má svoje krúžky, záujmy, styk je nahustený. Preto od styku v pondelok v niektorých prípadoch upustili. Občas požadoval styk s maloletou nad rámec súdneho rozhodnutia z dôvodu výletov, mal návrh, že by sa niektoré časy spojili alebo vymenili. Matka jeho žiadosti nevyhovela z dôvodu, že sa má držať súdneho rozhodnutia. Maloletá pri styku na neho reaguje tak, ako ju matka pripraví. Posledného polroka veľmi dobre. V prípade stretnutia sa s maloletou s určitým časovým odstupom, maloletá potrebuje 10-15 minút na aklimatizáciu. Pri styku s maloletou sa hneď začne s ňou hrať, pýta sa jej, či je smädná, hladná, ako sa má v škôlke, doma. Jeho styk s maloletou sa vždy realizuje za prítomnosti matky. Vo väčšine prípadov jeho styk sa nerealizuje za prítomnosti iných osôb. Z jeho strany nie je nikto prítomný na styku s maloletou. Výnimočne sa ho zúčastňuje jeho matka, sestra, a to pri príležitosti, keď maloletej chcú zagratulovať pri narodeninách, meninách, Vianociach. Prítomnosť iných osôb pri jeho styku s maloletou je vždy po dohode ich ako rodičov. Počas styku s maloletou trávia športovaním, návštevou detských centier, keď je zlé počasie. Boli na výlete v Bojniciach v ZOO. Program s maloletou je problematické načasovať, zharmonizovať z dôvodu, že závisí od matky, čo sa bude realizovať. Nevie prečo, niektoré výlety s maloletou sa nemohli realizovať, napríklad išlo o návštevu kúpaliska, plavárne alebo aj iných aktivít. Program realizácie styku s maloletou poväčšine pripravuje on. Od matky požaduje informácie o maloletej, ktoré mu matka poskytuje. Toho času ich vzťah ako rodičov je už na lepšej úrovni, asi tak rok, rok a pol. S matkou absolvujú rodičovskú terapiu, počas ktorej sa ich komunikácia výrazne zlepšila. Rodičovskú terapiu realizujú na základe odporúčania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od februára 2020. V rámci rodinnej terapie navštevujú psychológa U.. Maloletá sa rodinnej terapie nezúčastňuje. Matka maloletej mu tvrdí, že maloletá stále navštevuje psychologičku N.. J., o termínoch sedenia maloletej u psychologičky nevie, nezúčastňuje sa ich, nebol na ne pozvaný, volaný. Sám iniciatívne sa u psychologičky neinformoval o termíne sedenia s maloletou z dôvodu, že ak by to psychologička potrebovala, zavolala by ho, rád by prišiel. Atmosféra jeho stretávania sa s maloletou je poväčšine priateľská, toho času je dobre nastavená, niekedy je napätie, keď matka bezdôvodne preruší hru, načo on a maloletá nevedia reagovať. Na 90 % však priebeh styku s maloletou je v poriadku. Maloletá počas jeho styku s ním jeho domácnosť nenavštevuje. Býva v rodinnom dome. Maloletá v tomto rodinnom dome nebývala. V domácnosti žije s priateľkou. Maloletá jeho priateľku nepozná. Jeho pracovná doba je od 08:00 hod. do 16:00 hod. počas pracovného týždňa, víkendy má voľné. Vie si pracovnú dobu prispôsobiť tak, že si ju vie skrátiť o dve hodiny alebo predĺžiť o dve hodiny podľa potreby. Maloletú v materskej škôlke nevyzdvihuje.
15. Matka na pojednávaní dňa 16. 06. 2020 vo výsluchu uviedla, že od posledného pojednávania, ktoré bolo 19. 01. 2019 sa styk otca s maloletou realizoval v zmysle súdneho rozhodnutia. V pondelok počas nepárneho týždňa od 16:30 hod. do 18:30 hod., v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. až 19:00 hod. a nepárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu na základe ich dohody od 10:00 hod., keďže maloletá si rada pospí, do 14:00 hod. Styk otca s maloletou v zmysle súdneho rozhodnutia sa prevažne realizuje. Od posledného pojednávania sa nerealizoval styk otca s maloletou asi dvakrát z dôvodu stretnutia maloletej s kamarátkou a kamarátkami. Otec vtedy jej žiadosti vyhovel, nemal námietky, išlo o realizáciu styku počas soboty. Nevie, či otec ju požiadal o realizáciu styku s maloletou nad rámec súdneho rozhodnutia. Pri styku otca s maloletou je vždy prítomná. Program počas styku určuje otec. Do styku otca s maloletou nezasahuje. Styk otca s maloletou sa realizuje v detských centrách, v zoo, boli na koňoch. Maloletá na otca reaguje tým, že sa schováva za ňu, je nápomocná, aby sa uvoľnila a potom sa už otec s maloletou hrajú. Uvedené trvá zhruba 15 - 20 minút. Takéto správanie maloletej už takmer pol roka nie je. K otázke, či sa otec vie postarať o maloletú uviedla, že otec často krát znervóznie, hovorí, že je to kvôli nej. Maloletá otcovi spadla. Otcovi informácie o maloletej poväčšine poskytuje ona, otec sa pýta maloletej, ale tá mu nechce odpovedať. Otec sám od seba si informácie od nej nepýta. Otec nepozná režim maloletej, povahu, jej zdravotný stav, učiteľov v materskej škôlke. Ich rodičovský vzťah je už lepší z dôvodu, že vedia komunikovať. Lepší je po dobu pol roka. Ku komunikácii s otcom uviedla, že otec nie je prvým impulzom na komunikáciu. S otcom sa zúčastňujú rodinnej terapie u doktora U.. Rodinnú terapiu absolvujú od februára 2020, maloletá sa jej nezúčastňuje. Od posledného pojednávania, t.j. od 19. 01. 2019 maloletá navštívila psychologičku N.. J. jeden alebo dva krát, naposledy to bolo v decembri 2019. Od decembra 2019 nemajú dohodnuté stretnutie z dôvodu, že nie je potrebné. Otec sa sedení u N.. J. nezúčastňuje, na začiatku dala otcovi aj jeho matke telefonický kontakt na ňu. Otec so svojou matkou rázne odmietli stretnutie s psychologičkou z dôvodu, že nemajú prečo s ňou komunikovať. Otcovi neposkytuje informácie u termínoch sedenia u psychologičky. Maloletá bolesti hlavy a brucha po styku s otcom mala viackrát, trvalo to po dobu jeden a pol roka, bolo to ešte pred znaleckým dokazovaním. Z tohto dôvodu to riešila s ošetrujúcou lekárkou asi pred rokom a pol. Na základe doporučenia ošetrujúcej lekárky, maloletá bola vyšetrená v neurologickej ambulancii asi dva krát, naposledy začiatkom roka 2019. Od tohto obdobia maloletá neurologickú ambulanciu nenavštívila z dôvodu skrátenia intervalov bolesti hlavy. Od posledného pojednávania, t.j. od 19. 01. 2019 sa maloletá pomočuje, ale nejde o nočné pomočovanie, ale cez deň, je to aj v prítomnosti otca. Toto trvá zhruba jeden a pol roka. Z tohto dôvodu maloletá bola vyšetrená v urologickej ambulancii. Od 19. 01. 2019 maloletá bola v urologickej ambulancii vyšetrená jedenkrát, začiatkom roka 2019. Od tohto obdobia vyšetrená nebola, lebo pomočovanie prestáva, aj keď maloletá si ešte niekedy „cvrkne“. Maloletá má 6 rokov, navštevuje materskú škôlku. V septembri 2020 má maloletá nastúpiť do školy. Maloletá nie je aktuálne vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii, neužíva žiadne lieky. Počas týždňa maloletá vstáva o 06:00 hod., v materskej škôlke cez obed už nespáva, maloletú z materskej škôlky vyzdvihuje o 16:00 hod. a cesta domov z materskej škôlky im trvá 7 minút. Na večerný spánok sa maloletá pripravuje o 19:00 hod., zaspáva o 20:30 hod. Počas víkendu maloletá vstáva o 08:00 hod. aj o 09:00 hod., pretože si rada pospí. Maloletá cez obed doma nespáva, na spánok cez víkend sa pripravuje o 20:00 hod. a spí od 21:00 hod. Jej pracovná doba je od 07:30 hod. do 16:00 hod. počas pracovného týždňa, jedenkrát v mesiaci pracuje víkend, v sobotu dve hodiny ráno.
16. Opatrovník na pojednávaní dňa 16. 06. 2020 vo výsluchu uviedol, že je potrebné pre začiatok upraviť styk otca s dieťaťom v zmysle záverov znaleckého posudku, a to bez prítomnosti matky a v rozsahu doporučenom znalcom. Dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Vzťah otca a dieťaťa nemôže byť v tomto prípade deformovaný, určovaný teda výlučne postojom matky k otcovi. Pre zdravý vývin dieťaťa je potrebné, aby dieťa malo obidvoch rodičov ako dve rovnocenné autority, a preto je potrebné, aby bolo zo strany matky vedené k úcte a rešpektu k otcovi. Vzhľadom na rozsiahle vykonané dokazovanie, ako aj na závery, na základe ktorých bolo trestné stíhanie otca zastavené, má za to, že otec aktuálne nepredstavuje pre dieťa hrozbu, v jeho osobnosti nebola zistená žiadna patológia, a to tiež znalkyňou PhDr. I., ako aj znalkyňou PhDr. H.. Má za to, že to, ako dieťa vníma obidvoch rodičov, a teda aj prežívanie dieťaťa a jeho prejavy za prítomnosti obidvoch rodičov, je výsledkom hlboko narušeného vzťahu obidvoch rodičov, ktorý je poznačený negatívnymi zážitkami z minulosti. Od posledného pojednávania bolo rodičom sprostredkované poradenstvo na referáte poradensko- psychologických služieb, ktoré sa však vymedzilo na jedno stretnutie, nakoľko nebolo možné situáciu v rodine objektívne riešiť. Rodičom v rámci pohovoru bolo doporučené absolvovať rodinnú terapiu u súkromného psychológa, s čím rodičia súhlasili a psychológa navštívili, avšak vzhľadom na vznik pandémie koronavírusu táto spolupráca bola prerušená. Kontaktovali psychológa PhDr. S. U., ktorý s rodičmi spolupracoval, tento potvrdil, že spolupracuje s rodičmi, vyjadril sa, že spolupráca je len v začiatkoch. Pre riešenie situácie v rodine je potrebné, aby bolo nejakým spôsobom rozhodnuté a boli upravené vzťahy v rodine tak, aby mohla začať spolupráca s rodičmi a mohol sa rodičovský vzťah upraviť. V domácnostiach obidvoch rodičov bolo vykonávané zisťovanie, tak ako otec, tak aj matka majú vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre pobyt maloletej v jeho domácnosti, matka má vytvorené rovnako veľmi dobré podmienky pre vývoj maloletej. Počas zisťovania v domácnosti matky bola prítomná aj maloletá. Maloletá pôsobila čiastočne spontánne, chvíľu sa hojdala na hojdačke, nemala potrebu komunikovať s nimi. Pohovor s maloletou bol ukončený, nakoľko dieťa upriamovalo pozornosť na to, že či je matka prítomná pri pohovore alebo nie.
17. Právna zástupkyňa otca v záverečnej reči uviedla: „My sa pridržiavame všetkých našich písomných návrhov a vyjadrení. Myslíme si, že zo znaleckého posudku pani doktorky I. jednoznačne vyplývajú závery, že otec má veľmi dobrý vzťah k dcére, a teda chcel by ho ešte zvýšiť a to tým, aby dcérka mohla uňho dlhšie byť bez prítomnosti matky a takisto si myslím, že všetky znalecké posudky, ktoré sa nachádzajú v spise, dali dostatočne odpoveď na otázku, že či otec má nejaké patológie vo vzťahu sexuálnej deviácie vzhľadom aj k tomu, že bolo trestné konanie zastavené, tak si myslím, že prebehlo už aj veľa rokov, vzťah otca s dcérou je úplne prirodzený a je veľmi ťažko aj ten vzťah rozvíjať vzhľadom k tomu, že stretnutia otca s dieťaťom sa realizujú vždy iba v nejakých detských centrách alebo na nejakých športoviskách, nemôže byť realizovaný u neho doma a nemôže byť za prítomnosti jeho členov rodiny. Myslím si, že vzhľadom na rozsiahle dokazovanie je dôvodné, aby bolo návrhu navrhovateľa, a to v zmysle prijatého uznesenia o úprave petitu v plnom rozsahu vyhovené, a preto žiadam, aby súd nášmu návrhu vyhovel“.
18. Právny zástupca matky v záverečnej reči uviedol: „My naďalej máme za to, že v danej veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a ďalej tu sú pochybnosti o tom, či ten vzťah medzi otcom a maloletou je primeraný, resp. či tam nie je nejaká odchýlka. Je tu síce jeden znalecký posudok pani doktorky I., ktorá tieto odchýlky zamietla, avšak táto ani nemá podľa nášho názoru oprávnenie posudzovať, či otec trpí nejakou sexuálnou deviáciou alebo nie. Ostatní znalci určité pochybnosti mali, avšak vyjadrili sa, že toto oni posudzovať nemôžu, že nie je nám zrejmé, prečo pani I. by toto mohla jednoznačne zamietnuť, a preto toto dokazovanie považujeme za nedostatočné v tomto smere. Vzhľadom k tomu, že zistený skutkový stav tu neobstojí, máme za to, že nemožno rozhodnúť o danom návrhu v takom smere ako navrhuje otec, nakoľko môže byť naďalej ohrozený vývoj maloletej, a preto navrhujeme, aby súd návrh zamietol“.
19. Opatrovník v záverečnej reči uviedol: „Úrad zotrváva na svojom vyjadrení, má za to, že skutkový stav bol v celom konaní preukázaný. Nakoľko však síce úrad apeloval na rodičov, aby pokračovali v rodinnej terapii u doktora U., avšak nakoľko je tu dôvodný predpoklad, že táto terapia môže byť ukončená zo strany niektorého z rodičov, úrad navrhuje rodičom uložiť výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Banská Bystrica, ktorý by sa realizoval aj terénnou aj ambulantnou formou“. 20. Z opatrovaneckého spisu maloletej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/5/2017-179 zo dňa 13. 03. 2018 súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 140 Eur a zároveň bol upravený styk otca s maloletou na :
1/ každú stredu od 15:00 hod., kedy otec maloletú vyzdvihne pred materskou škôlkou, do 18:00 hod., kedy otec maloletú odovzdá matke pred vchodom do jej obytného domu,
2/ každý párny týždeň v pondelok od 15:00 hod., kedy otec maloletú prevezme od matky pred vchodom do materskej škôlky, do 18:00 hod., kedy maloletú matke odovzdá pred vchodom do jej obytného domu,
3/ každý párny týždeň v roku počas soboty od 15:00 hod. do 19:00 hod., a počas nedele od 09:00 hod., do 13:00 hod. s tým, že miestom preberania a odovzdávania maloletej je vchod do obytného domu matky.
Styk otca s maloletou bol upravený za prítomnosti matky. Rozsah styku otca s maloletou a prítomnosť matky pri styku otca s maloletou, ako z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, bolo z dôvodu záverov znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania, vedeného voči otcovi, kde bolo konštatované, že vzťah otca k maloletej sa javí ako symbiotický a veľmi blízky telesný kontakt môže byť pre maloletú až veľmi nepríjemným zážitkom. Matka maloletej v rámci tohto konania poukazovala na neprimeranú naviazanosť otca na maloletú a jej erotizáciu. V tom čase maloletá mala štyri roky, navštevovala materskú škôlku.
21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Súd v prvom rade sa zaoberal otázkou dôvodnosti návrhu otca, ktorý sa domáha zmeny (rozšírenia) styku s maloletou bez prítomnosti matky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že posledná úprava styku otca s maloletou bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/5/2017-179 zo dňa 13. 03. 2018 v čase, keď maloletá mala štyri roky, navštevovala materskú škôlku, na podnet matky voči otcovi prebiehalo trestné konanie zo zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť otec na maloletej. Od poslednej úpravy styku otca s maloletou ubehla doba dvoch rokov, maloletá navštevuje naďalej materskú škôlku, má 6 rokov. Trestné konanie vedené voči otcovi pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, uznesením ČVS: ORP-886/2-VYS-BB-2017 zo dňa 18. 06. 2018 zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Uvedené skutočnosti potvrdzujú dôvody zmeny úpravy styku otca s maloletou uvedené otcom v podanom návrhu. Matka v písomnom vyjadrení s návrhom otca nesúhlasila, pričom poukazovala na pripojený znalecký posudok, vedený znalcom v znaleckom denníku pod č. 5/2017, ktorý bol pripojený a bol podkladom pre úpravu styku otca s maloletou v konaní vedenom pod sp.zn. 32P/5/2017. Ako druhý dôvod matka uvádzala strach dieťaťa byť osamote s otcom, čo je dôvodom stálej návštevy psychologických sedení. Súd z dôvodu posúdenia osobnosti rodičov, vzťahu maloletej k obidvom rodičom, možnosti ovplyvňovania maloletej, patologického správania otca, vhodnosti doterajšieho rozsahu styku otca s maloletou, nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku, vypracovaného ustanoveným znalcom a zapísaného v znaleckom denníku pod č. 60/2019 vyplynulo, že doterajší styk otca s maloletou nemožno považovať za vhodný. Maloletá svojho otca neodmieta, jej vzťah k otcovi na hlbšej projektívnej úrovni je zachovaný ako pozitívny, u otca neboli zistené patologické prejavy správania sa, a to ani v náznakoch. Z výsluchu matky súd zistil, že maloletá je zdravá, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu, naposledy na psychologickom sedení bola maloletá v decembri 2019 a následne sa ho nezúčastňovala, pretože nebol na to dôvod (vyjadrenie matky). S bolesťou hlavy maloletá bola naposledy vyšetrená v neurologickej ambulancii začiatkom roka 2019 a v urologickej ambulancii z dôvodu pomočovania sa naposledy začiatkom roka 2019. Maloletá po dobu pol roka nemá neprimerané prejavy správania sa (z vyjadrenia matky vyplynulo, že v minulosti sa maloletá na začiatku styku s otcom schovávala za ňu). Súd vzhľadom na takto vykonané dokazovanie mal preukázané, že návrh otca bol podaný dôvodne, nakoľko odpadli dôvody pre rozsah úpravy styku otca v rozsahu troch hodín za prítomnosti matky. Súd už pri hodnotení dôvodnosti návrhu dôkazy hodnotil každý jednotlivo a všetky ich vzájomné súvislosti (§191 CSP). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá veta CMP). Matka súdu predložila súkromný znalecký posudok, vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatria, liečba drogových závislostí, gerontopsychiatria, zapísaný znalcom v znaleckom denníku pod č. 3/2019, ktorý bol vypracovaný na zodpovedanie jednej otázky s použitím zdravotnej dokumentácie, vyšetrenie maloletej a znaleckého posudku psychologičky maloletej (PhDr. J.). Otec vo svojom písomnom vyjadrení datovanom dňom 07. 03. 2019 (viď č.l. 119 spisu) namietal objektívnosť a relevantnosť znaleckého posudku, s ktorými sa súd stotožnil, a preto pri svojom rozhodovaní naň neprihliadol. Súd pre neakceptovanie matkou predloženého súkromného znaleckého posudku zohľadnil aj právne relevantný odbor znalca, a zároveň jeho zmätočnosť, nakoľko v závere znalec v súkromnom znaleckom posudku sa zaoberal vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nebola ani predmetom položenej otázky. Súd pri svojom rozhodovaní nezobral ani do úvahy správy psychologičky N.. J., nakoľko už boli v čase rozhodovania súdu neaktuálne z dôvodu samotného vyjadrenia matky už vyššie uvedeného a z dôvodu, že psychológ pri svojich správach vychádzal len z tvrdení matky a jeho závery sú odporúčacie, pretože nie je súdnym znalcom. Dôvodnosť návrhu otca vyplynula aj zo znaleckého posudku znalcom ustanoveným súdom, ktorý uviedol, že vývin vzťahu maloletej k otcovi v uplynulom otcovi oprávňuje uvažovať o syndróme zavrhnutého rodiča. V tejto súvislosti súd poukazuje, že syndróm zavrhnutého rodiča je jedna z foriem psychického týrania dieťaťa, spadajúce pod syndróm zneužívania a zanedbávania dieťaťa, tzv. syndróm CAN.
24. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča je jednak to, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča vo svojej domácnosti a zároveň, aby oprávnený rodič nestratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť a formovanie osobnosti maloletého dieťaťa. Uvedené právo maloletej vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine a právo oprávneného rodiča vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Pri samotnom rozsahu styku oprávneného rodiča s dieťaťom súd vychádza z okolností tak na strane dieťaťa ako je jeho vek, zdravotný stav, režim, návštevu školského, resp. predškolského zariadenia a na strane oprávneného rodiča vytvorenie materiálnych, bytových podmienok pre realizáciu styku s maloletým dieťaťom, pracovnú dobu oprávneného rodiča a v neposlednom rade vzájomnú citovú väzbu medzi dieťaťom a rodičom a ich vzdialenosť bydliska. Z výsluchu rodičov súd zistil, že doposiaľ upravený rozsah styku otca s maloletou v rozsahu troch hodín za prítomnosti matky sa realizuje, dieťa otca neodmieta, podľa vyjadrenia samotnej matky, maloletá na začiatku styku s otcom po dobu pol roka sa neschováva za ňu. Maloletá podľa záverov znaleckého posudku zvláda byť s otcom bez prítomnosti matky, v zásade otca neodmieta, jej vzťah k otcovi je na hlbšej projektívnej úrovni zachovaný ako pozitívny. Znalec v znaleckom posudku doporučil upraviť styk otca s maloletou v párnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., v nepárnom týždni v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a počas pracovného týždňa jedno popoludnie v rozsahu dvoch, troch hodín. Otec pre maloletú je známou osobou. Podľa vyjadrenia opatrovníka, v domácnosti otca bolo vykonané sociálne šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre stretávanie sa s maloletou. Po zhodnotení tvrdení rodičov vo výsluchu, závery znaleckého dokazovania, vyjadrenie opatrovníka súd upravil rozsah styku otca počas každého párneho týždňa v roku počas soboty od 10:00 hod. do 18:00 hod. a počas nedele od 10:00 hod. do 18:00 hod. Čas preberania 10:00 hod. súd upravil z dôvodu režimu maloletej, ktorá počas víkendov vstáva medzi 08:00 hod. až 09:00 hod. Čas odovzdávania o 18:00 hod. súd upravil z dôvodu zachovania režimu maloletej v domácnosti matky, a taktiež z dôvodu zachovania kontinuálnosti času odovzdávania maloletej otcom, ktorý už na takýto čas bol upravený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/5/2017-179 zo dňa 13. 03. 2018 počas každej stredy a pondelka. Súd úpravu styku počas soboty a nedele upravil na každý párny týždeň z dôvodu zachovania kontinuálnosti už upraveného styku otca s maloletou predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, a tiež z dôvodu, aby aj matka mala možnosť tráviť plnohodnotne víkendy s maloletou počas nepárnych týždňov. Z tohto dôvodu súd doporučenie znalca neakceptoval. Súd na doporučenie znalca ponechal aj stretávanie otca s maloletou v stredu tak, ako bolo upravené predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, avšak upravil čas preberania otca maloletou nie na 15:00 hod, ale 16:30 hod. z dôvodu, že takto upravený čas zodpovedá pracovnej dobe rodičov maloletej, príchodu maloletej z materskej škôlky do domácnosti, a tiež z dôvodu, že otec v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia maloletú v stredu nevyzdvihoval z materskej škôlky tak, ako mal upravené. Z dôvodu posunutia času prebratia maloletej otcom súd posunul aj čas odovzdania maloletej matke na 19:00 hod., ktorý zodpovedá režimu maloletej a potrebe aktívneho trávenia času maloletou s otcom. Súd má za to, že takto upravený styk otca s maloletou mu umožní aktívne a plnohodnotne tráviť čas s maloletou, mať spoločné aktivity, vytvárať maloletej program, a tým mať spoločné zážitky, rovnako ako matka, nakoľko otec je plnohodnotným a rovnocenným rodičom maloletej. Súd v tomto smere apeluje na matku, aby svoj negatívny postoj k otcovi neprenášala na maloletú, nevyvolávala v nej pocit strachu, neistoty z otca a plne rešpektovala rolu otca v živote maloletej. Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku, ako aj vyjadreniu matky vo výsluchu súd uvádza, že matka si musí byť vedomá, že každý rodič pri výchove maloletého dieťaťa používa vlastné výchovné prístupy. Vo vzťahu k znaleckému posudku vypracovaného znalcom ustanoveným súdom, ktorý matka namietala (viď č.l. 223) súd uvádza, že ich neakceptoval z dôvodu, že znalec nevypracováva znalecký posudok podľa predstáv účastníka konania, ktorý na posúdenie znaleckého posudku nemá ani potrebné odborné vzdelanie. Súd preto námietky matky k znaleckému posudku neakceptoval a inak ako nespokojnosť s ním z dôvodu, že nezodpovedajú ňou presadzovanému výsledku konania, t.j. nevyhoveniu návrhu otca. Súd vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej nie je neznámy, styk otca s maloletou sa realizuje, maloletá už vo veku šiestich rokov, akceptoval stanovisko znalca, a preto návrh otca na upravenie jeho styku otca bez prítomnosti matky.
25. Súd matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť, čo znamená maloletú odovzdať s potrebnými osobnými vecami a zároveň po psychickej stránke ju pripraviť tak, aby otca neodmietala. V tomto smere je len na matke, ktorá svojimi tvrdeniami v predchádzajúcom konaní, podaním trestného oznámenia voči otcovi, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal spôsobila, že otec sa s maloletou stretával v rozsahu troch hodín za jej prítomnosti. Je potom teraz len na matke, aby preukázala svoje rodičovské zručnosti a viedla maloletú k vzťahu k otcovi. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že podľa vyjadrenia matky vo výsluchu, styk otca s maloletou sa nerealizoval z dôvodu stretnutia maloletej s kamarátkou, resp. kamarátkami v čase, kedy sa mal realizovať styk otca s maloletou. Súd preto zdôrazňuje, že na súdom uloženú povinnosť matky styk otcovi s maloletou umožniť.
26. Miesto preberania a odovzdávania maloletej rodičmi súd upravil pred vchodom do obytného domu matky z dôvodu zachovania kontinuálnosti tohto miesta, na ktoré je maloletá zvyknutá.
27. Právny zástupca matky navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom z odboru sexuológie a výsluchom súdom ustanoveného znalca. Súd návrh právneho zástupcu matky na doplnenie dokazovania vo vyšších uvedených intenciách zamietol z dôvodu jeho nehospodárnosti, neúčelnosti. Súd ustanoveného znalca splnomocnil na pribratie konzultanta z iného vedného odboru, ktorým je aj odbor sexuológia. Na dotaz súdu znalec písomne odôvodnil nepribratie konzultanta z dôvodu, že u otca neboli zistené žiadne patologické náznaky, a taktiež to nebolo potrebné z dôvodu preukázaného vzťahu maloletej s otcom. Dôvodom nevypočutia ustanoveného znalca súdom bolo písomné vyjadrenie znalca k námietkam matky k znaleckému posudku. Súd týmto spôsobom doplnil dokazovanie, potrebné na rozhodnutie vo veci samej.
28. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
29. Podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu
30. Podľa § 37 ods. 7, 8 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťah rodičov maloletej je deformovaný, disharmonický z dôvodu eskalovania nezhôd ohľadne úpravy práv a povinností k maloletej. Vzájomná komunikácia rodičov je deficitná, nekonštruktívna. U matky v rámci znaleckého dokazovania bolo zaznamenané až odmietanie komunikácie s otcom, jej neexistencia ochoty riešiť konflikty zmierlivou cestou a cestou kompromisov ani s ohľadom na záujem maloletej, a preto súd pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny so sídlom Banská Bystrica, Kollárova 29. Súd nariadenie výchovného opatrenia rodičom maloletej považoval aj za potrebné z dôvodu úpravy vzťahov maloletej k obidvom rodičom. Súd nariadené výchovné opatrenie bude pravidelne vyhodnocovať v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, Centrom pre deti a rodiny a až v prípade, že splní svoj účel ho zruší, a to aj z úradnej moci.
32. Súd uznesením č. k. 32P/251/2018-135 zo dňa 07.08.2019 ustanovil znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých N.. C. I., s miestom výkonu činnosti Banská Bystrica, Zelená 4453/2B, zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod ev. č. 913201, pretože v konaní bolo potrebné odborné vyšetrenie účastníkov konania.
33. Znalec doručil súdu dňa 09.12.2019 znalecký posudok spolu s vyúčtovaním, ktoré špecifikoval nasledovne:
34. Hodinová odmena podľa § 5 a nasl. vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) za každú začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti:
Prevzatie a oboznámenie sa so spisom..........................…………............................... 19,92 € Súdne - psychologická analýza spisu a jej zapracovanie do posudku........................................................................................................... 7 hod. á 13,28 € Štúdium zdravotnej dokumentácie jej forenzne psychologická analýza a spracovanie do posudku......................... ................................................................................ 1 hod. á 13,28 € Anamnestické spracovanie, jeho písomné zaznamenanie a písomné spracovanie do posudku.......................................................................................................... 1 hod. á 13,28 € Forenzne psychologické vyšetrenie, aplikácia psychodiagnostických metód (3 účastníci konania v termínoch) ................................................................................... 8 hod. á 13,28 € Vyhodnotenie psychodiagnostických metód ich forenzný rozbor a ich písomné spracovanie do posudku ....................................................................................................... 9 hod. á 13,28 € Postulovanie záverov posudku a ich písomné spracovanie do posudku ....... .8 hod. á 13,28 €
Paušálne výdavky podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky:
- každé vyhotovenie znaleckého úkonu..................... 4 vyhotovenia á 2,66 € ................ 10,64 €
Paušálne výdavky podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky:
- vyhotovenie jedného čiernobieleho listu................ 147 x 0,10 €............................... 14,70 €
Spolu 496,78 €
35. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
36. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.
37. Podľa § 5 písm. b) vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eura.
38. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme.
39. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3.
40. Pri vykonaní znaleckého úkonu súd nevie jednoznačne posúdiť, ako dlho jednotlivý úkon znaleckej činnosti trval, pretože súd sa spravidla pri týchto úkonoch nenachádza. Preto súd pri hodnotení účelnosti a časovej primeranosti jednotlivých úkonov znaleckej činnosti, pri ktorých nie je prítomný, vychádza spravidla zo svojich skúseností z iných obdobných prípadov a používa aj komparatívnu metódu hodnotenia. Zároveň súd prihliada na špecifickosť konkrétneho prípadu a konkrétneho znaleckého úkonu.
41. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že ustanovený znalec predložil súdu znalecký posudok riadne a včas. Znalecký posudok bol odovzdaný v štyroch rovnopisoch. Súd pri hodnotení účelnosti a primeranosti jednotlivých úkonov vychádzal zo svojich skúseností z iných obdobných prípadov a použil komparatívnu metódu hodnotenia. V danom konaní znalec vykonal vlastné psychologické vyšetrenie, otca, matky a maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na skúsenosti súdu v obdobných prípadoch, v ktorých bolo vykonané psychologické vyšetrenie posudzovanej osoby, súd považoval uplatnenú hodinovú odmenu znalkyne za primeranú. Preto súd priznal znalcovi uplatnenú odmenu vo výške 496,78 € tak, ako je to uvedené v jej písomnom vyčíslení.
42. Súd upravil učtáreň Okresného súdu Banská Bystrici tak, aby preddavky zložené účastníkmi konania v sume 400 € boli vyplatené na úhradu znalečného. Na vyplatenie rozdielu medzi výškou znalečného a poskytnutým preddavkom účastníkmi konania v sume 96,78 € súd upravil učtáreň, ktorá vyplatí uvedený rozdiel z rozpočtových prostriedkov súdu.
43. Zaplatením časti znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu vznikol štátu nárok na náhradu trov konania štátu v celkovom rozsahu 96,78 €. Vzhľadom na to súd rozhodol o povinnosti otca a matky zaplatiť štátu nárok na náhradu trov konania v rovnakom podiele, a to v sume 48,39 € na každého z nich, ktorú sú povinní zaplatiť samostatne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.