Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38C-44-2018.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/44/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcov: 1/ T.. V. L., G.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, K., zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, 2/ B. L., G.. XX.XX.XXXX, bytom Š.N. XX, K., zastúpená T.. V. L., G.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, K. proti žalovaným: 1/ M. F., G.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, R., zastúpená M. U., G.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, R., 2/ J. U., G.. XX.XX.XXXX, bytom M.U. XXXX/XX, K., o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaným v 1. a v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a v 2. rade n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade (ďalej spolu aj ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30.05.2018 domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 na časti nehnuteľnosti - parcely č. XXXX, v katastrálnom území R., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vyznačená a ohraničená bodmi 73 a 74 na základe geodetického zamerania, ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R., a to parcely č. XXXX/X o výmere 293 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaní v 1. a v 2. rade (ďalej spolu aj ako „žalovaní“) sú podieloví spoluvlastníci, pričom žalovaný v 1. rade v podiele 5/8 a žalovaný v 2. rade v podiele 3/8 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R., a to parcely č. XXXX o výmere 300 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX. Stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX sa nachádza na hranici so susedným pozemkom - parcele č. XXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R.Í., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia majú za to, že časť pozemku parcely č. XXXX o výmere 300 m2 vyznačená a ohraničená bodmi 73 a 74 na príslušnom výstupe z katastrálnej mapy nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva v podiele 1 každý, vydržaním. Celková rozloha sporenej časti má plochu cca 2 m2, pričom presné určenie hranice spornej časti je potrebné zamerať geodetom. Spornú časť parcely žalobcovia užívajú dobromyseľne a nepretržite po dobu viac ako 10 rokov. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 9C/156/2004-244 zo dňa 09.06.2010, z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/318/2010-289 zo dňa 24.11.2011 a z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/7/2007/328 zo dňa 13.03.2015.
2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.09.2018 uvideli, že žalobu považujú za bezpredmetnú, nakoľko na základe geometrického zamerania sú body 73 a 74 situované na parcele číslo XXXX/X, katastrálne územie R., vo vlastníctve žalobcov. Nakoľko rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13.03.2014 súd určil priebeh hranice pozemkov číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX Q. XXXX v katastrálnom území R. považujú podanú žalobu za bezpredmetnú.
3. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 24.10.2018 uviedli, že tvrdenia žalovaných vo vyjadrení sú irelevantné, nakoľko súd vo výrokovej časti rozsudku č.k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13.03.2014 neurčil hranicu parcely číslo XXXX v katastrálnom území R.. Nemožno preto hovoriť o rovnakom predmete konania. Ďalej uviedli, že na geometrický plán T.. S. A. Č.. X/XXXX zo dňa 19.04.2012 v spojení s doplnením zo dňa 11.09.2013 nemožno v tomto konaní poukazovať ako na dôkaz, nakoľko ide o neaktuálny geometrický plán, ktorý bol vytvorený za čelom iného súdneho konania, preto aj žiadajú nové geometrické zameranie hranice parcely č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území R..
4. Žalovaní v duplike dourčenej súdu dňa 28.11.2018 zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach, že body 73 a 74 sú na parcele žalobcov, za nimi je hranica pozemku parciel číslo XXXX, XXXX, XXXX/X. Na parcele žalovaných je priestor bezprostredne sa dotýkajúci múru domovej nehnuteľnosti, ktorý je pod visutou časťou strešnej konštrukcie a v teréne je základ domu. Tieto časti stavby sú neoddeliteľnou súčasťou nehnuteľnej veci, pevne spojené so základom, sú na pozemku, ktorý právny predchodcovia žalovaných vždy užívali preto stavbu takto umiestňovali. Nie je podstatným, že táto časť nie je oplotená. Ďalej žalovaní uviedli, že nie sú dané ani zákonné predpoklady vydržania na strane žalobcov. Poukázali na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/7/2007, v ktorom došlo k vytýčeniu hranice medzi susediacimi parcelami v celom priebehu dotyku pozemkov, čím bolo rozhodnuté aj o vlastníctve veci z jednotlivých strán hranice. Zosúladil sa stav právny a evidenčný (po novom mapovaní), následne došlo k zápisu rozhodnutia súdu do katastra. Právoplatným rozhodnutím sa vytvorila prekážka rozhodnutej veci medzi stranami, a preto je vylúčená vlastnícka žaloba titulom nadobudnutia vlastníctva vydržaním na totožný predmet.
5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
7. Povinnosť súdu v každom jednotlivom prípade skúmať procesné podmienky vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia (§ 161 ods. 1 CSP). Súd skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania a len čo zistí existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, konanie zastaví.
8. K neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania patrí aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, tzv. res iudicata (§ 230 CSP). Ak súd zistí, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, je povinný neskôr začaté konanie zastaviť. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky rei iudicatae je stav v čase začatia konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci teda zakazuje súdu viesť konanie o takom spore, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania, a to žalobný návrh (petit) a skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky. Totožnosť sporových strán znamená, že strany v sporovom konaní sú zhodné so stranami v skôr rozhodnutom sporovom konaní. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.
9. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/7/2007 zistil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade (zhodní so žalobcami v 1. a v 2. rade v tomto konaní) sa voči žalovaným v 1. a v 2. rade (v konaní sp.zn. 16C/7/2007 žalovaný v 1. rade - B. F., G.. XX.XX.XXXX a žalovaný v 2. rade - M. U., G.. XX.XX.XXXX) domáhali určenia hraníc pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/X, Č.. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R., z dôvodu že žalobcovia (v konaní sp. zn. 16C/7/2007) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a žalovaní na liste vlastníctva č. XXXX, pričom žalovaní pri rekonštrukcii domu zasiahli do vlastníckych práv žalobcov, dali si vyhotoviť geometrický plán, ktorý nie je zhodný so skutkovým stavom, zasahuje do pozemku žalobcov asi o 8 cm, celkom asi o 20 m2, ktoré žalovaní bezdôvodne užívajú.
K posunutiu hranice malo dôjsť pravdepodobne posunutím plota, ktorý si za účelom rekonštrukcie dali postaviť žalovaní.
10. Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13.03.2014 určil hranice pozemkov parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX Q. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., U. R., U. E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Z. zmysle Geometrického plánu T.. S. A. Č.. X/XXXX zo dňa 19.04.2012 v spojení s geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 11.09.2013 tak, že nové hranice pozemku sú určené v zmysle parcely registra „R. C. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 293 m2 a parcely registra „R. C. Č.. XXXX/X - záhrada vo výmere 579 m2 po bodoch 112, 59, 113, 114, 116, 115 a 117 geometrického plánu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2015.
11. Predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38C/44/2018 je určenie vlastníckeho práva žalobcov v 1. rade a v 2. rade k časti nehnuteľnosti - parcely č. XXXX, v katastrálnom území R., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vyznačená a ohraničená bodmi 73 a 74 na základe geodetického zamerania. Žalobcovia sa predmetného určenia domáhajú na tom skutkovom základe, že časť pozemku parcely č. XXXX o výmere 300 m2 vyznačená a ohraničená bodmi 73 a 74 na príslušnom výstupe z katastrálnej mapy nadobudli vydržaním do svojho podielového spoluvlastníctva v podiele 1 každý, keď spornú časť parcely žalobcovia užívajú dobromyseľne a nepretržite po dobu viac ako 10 rokov.
12. Súd mal po oboznámení sa s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/7/2007, ako aj spisu sp. zn. 38C/44/2018 za to, že totožnosť sporových strán je daná, nakoľko ako v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/7/2007 tak aj v spore vedenom pod sp. zn. 38C/44/2018 vystupujú tie isté sporové strany, keď na strane žalobcov vystupujú v oboch konaniach tí istí žalobcovia a na starne žalovaných vystupujú právni nástupcovia žalovaných v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/7/2007. Žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R. darovacou zmluvou v roku 2016 a v roku 2017 (vyplýva z výpisu z listu vlastníctva, č.l. 7), a teda ide o právnych nástupcov žalovaných z konania vedeného pod sp. zn. 16C/7/2007. Predmetom oboch konaní je v zásade spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R. parcela č. XXXX, keďže aj spor o určenie hraníc pozemku je svojou povahou sporom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (pozemku). Na základe žaloby žalobcov, po pripustení zmeny petitu žaloby v spore vedenom pod sp. zn. 16C/7/2007 bola v súlade s vypracovaným geometrickým plánom T.. S. A. Č.. X/XXXX zo dňa 19.04.2012 v spojení s geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 11.09.2013 určená hranica po celej dĺžke susediacich pozemkov evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX Q. Č.. XXXX, a to po bodoch 112, 59, 113, 114, 116, 115 a 117 vypracovaného geometrického plánu. Súd zastáva názor, že právoplatné rozhodnutie o žalobe žalobcov v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/7/2007, kde boli určené hranice pozemkov (teda aj vlastnícke právo k pozemkom), celá hranica pozemkov, po všetkých bodoch medzi susediacimi pozemkami, založilo vo veci prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata).
13. Tvrdenia žalobcov o neaktuálnosti geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/7/2007 nie sú relevantné. Geometrický plán vypracovaný T.. S. A. Č.. X/XXXX v znení dodatku č. XXX/XXXX je platný a bol vytvorený za účelom súdneho konania, súdom ustanoveným znalcom.
14. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci, pretože sa jedná o totožnosť strán ako aj o totožnosť uplatneného nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté (§ 230 CSP), teda ide o zákonnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP zastavil (výrok I. uznesenia), pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania.
15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva
16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd opätovne rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní boli plne úspešní žalovaní v 1. a v 2. rade, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných na náhradu účelne vynaložených trov celého konania, keď v konaní neboli stranami tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. Nakoľko žalovaným v 1. a v 2. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im preto náhradu trov konania nepriznal (výrok II. uznesenia). Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaných uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a) a m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.