Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-868-2015.pdf
PDF · 114.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/868/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: C., o zaplatenie 961,33 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 420,44 €, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 52,73 € od 26.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 182,05 € od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 143,02 € od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 42,64 € od 26.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.06.2015 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 961,33 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 52,73 € od 26.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 187,04 € od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 164,51 € od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 59,14 € od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 497,91 € od 26.03.2014 do zaplatenia a trov konania titulom nezaplatenia poskytovaných komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca (ďalej ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky proti žalovanému. Postupca uzavrel dňa 05.09.2012 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 903939949. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a to faktúrami č. 7301150587 sumu 202,73 €, faktúrou č. 7402441089 sumu 497,91 €, faktúrou č. 7302250141 sumu 187,04 €, faktúrou č. 7303378195 sumu 164,51 € a faktúrou č. 7304514330 sumu 59,14 €, ktoré žalovaný neuhradil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa
žalovaný dostal do omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka právneho predchodcu z faktúr bola predmetom postúpenia.
2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 18.04.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.
4. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 16.06.2020. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 03.06.2020. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca, postúpil na žalobcu, ako postupníka, pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o. i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.
8. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.09.2012 (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto zmluva uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ.; na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve na území Slovenskej republiky, tiež na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi mobilný telefón HTCX One S s programom služieb „Happy L“ (tabuľka č. 1) a k tomu mu poskytol dátovú SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.. K uvedenej zmluve bol medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia služieb uvedeného v tabuľke č. 1, zmena progamu služieb „Happy M“ (tabuľka č. 1), záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému predaj zariadenia zn. HTC One S za zľavnenú kúpnu cenu 0,02 € vrátane DPH s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov, zabezpečiť žalovanému aktiváciu programu služieb, poskytnúť žalovanému zľavnenú cenu mesačného paušálneho poplatku. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu (bod 1 písm. b) dodatku), taktiež k tomu, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného a nepožiada o zmenu programu služby (bod 2. a 3. dodatku). V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1, v bode 2 dodatku alebo v bode 3 dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany poskytovateľa si strany dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 497,91 € (bode 4 dodatku).
9. Z faktúry č. 7301150587 splatnej dňa 25.02.2013 na sumu 202,73 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby. Z uvedenej faktúry žiada žalobca si uplatňuje sumu 52,73 €.
10. Z faktúry č. 7302250141 splatnej dňa 25.03.2013 na sumu 187,04 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 182,05 € s DPH a sumu 4,99 € za upomienku oneskorenej platby.
11. Z faktúry č. 7303378195 splatnej dňa 25.04.2013 na sumu 164,51 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 143,02 € s DPH, sumu 16,50 € s DPH za iné poplatky a služby, sumu 4,99 € za upomienku oneskorenej platby.
12. Z faktúry č. 7304514330 splatnej dňa 25.05.2013 na sumu 59,14 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 42,64 € s DPH a sumu 16,50 € s DPH za iné poplatky a služby.
13. Z faktúry č. 7402441089 splatnej dňa 25.03.2014 na sumu 497,91 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.
14. Podľa § 43 ods.1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
15. Podľa § 43 ods.12 písm. b) zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
27. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
28. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona č. 351/2011 Z. z. bol povinný vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 7301150587 v sume 52,73 €, faktúrou č. 7302250141 v sume 182,05 €, faktúrou č. 7303378195 v sume 143,02 € a faktúrou č. 7304514330 v sume 42,64 €, spolu v sume 420,44 € za dôvodný, a preto mu v tejto časti súd vyhovel.
29. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania z priznanej časti istiny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 8%, ktorá ku dňu omeškania 26.02.2013, 26.03.2012, 26.04.2013 predstavovala výšku 8,75 % ročne (8% +0,75%) ku dňu omeškania 26.05.2013 predstavovala výšku 8,5 % ročne (8% +0,5%) v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté telekomunikačné služby.
30. Súd mal preukázané, že faktúrou č. 7402441089, splatnou dňa 25.03.2014 na sumu 497,91 € vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti, za porušenie ktorej pokutu uplatňuje. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 497,91 € s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti) dojednal žalobca a žalovaný zmluvnú pokutu. Z dokazovania nevyplynulo, že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas, avšak i keby žalobca dokazoval a preukázal porušenie zmluvných podmienok, tento nárok nemožno žalobcovi priznať, keďže po právnom posúdení predloženého dodatku
k zmluve je nutné konštatovať, že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu primeranosti.
31. zmluvu o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
32. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, žalobca v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladom, nepreukázal, že došlo k vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu žalobcu, čo bolo druhou podmienkou, od ktorej splnenia závisel vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca tak v konaní nepreukázal žiadne porušenie povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy resp. dodatku k nej, či ustanovení všeobecných zmluvných podmienok. Súd preto z týchto dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
33. Je tiež potrebné uviesť, že z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Právny predchodca žalobcu, ako aj samotný žalobca odvodzovali svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z bodu 3. zmluvy o pripojení. V zmysle bodu 3 zmluvy o pripojení je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že ,,V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku alebo v bode 3 dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k vypojenou SIM karty účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 497,91 €“. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobom ,, ...v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti.
34. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným spôsobom judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. 2 Odon /90/97 vyslovil, že pri formulácií dohody o zmluvnej pokute spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu splatnosti zmluvy porušil svoje zmluvné záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité, popísané povinností, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou zo slov porušenia zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo /1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na ,,porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. MObdo/4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorá zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno
vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo (faktúra právneho predchodcu žalobcu č. 7402441089 neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu). Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. Pre poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute, nevznikajú účastníkom takejto dohody žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 497,91 € ako nedôvodný zamietol.
35. Za nedôvodný súd považuje nároky žalobcu uplatnené faktúrou č. 7303378195 a č. 7304514330 v sume 2 x 16,50 € za iné poplatky a služby a faktúrou č. 77303378195 a faktúrou č. 7302250141 na zaplatenie 2 x po 4,99 € za upomienku oneskorenej platby. V danom prípade ide o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania treba vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi takto vyúčtované poplatky a upomienky, a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti poplatku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 €. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne aj za poplatok a iné služby, ktoré poskytovateľ v faktúrou účtoval a nešpecifikoval, sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota. Práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za nešpecifikované služby a je určený výlučne v prospech dodávateľa služby. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd sa s
vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje a z týchto dôvodov súd aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 961,33 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 420,44 € s príslušenstvom, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 540,89 € s príslušenstvom (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Vo veci bol teda úspešnejší žalovaný, patrilo by mu teda právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).