Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/136/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Marianou Philadelphyovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 06. 2020 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovanej J. X., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaná J. X., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom U., t. č. na neznámom mieste,

u z n á v a s a z a v i n n ú,

ž e

1./

dňa 16. 12. 2013 v obci Sása, okres Zvolen vylákala od L. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., P. Č.. XXX/XX, pôžičku finančných prostriedkov vo výške 10.200,- € s lehotou vrátenia do 16. 01. 2014 a následne po tomto dátume v presne neurčený deň ďalšiu pôžičku finančných prostriedkov vo výške 1.000,- € a to za účelom rekonštrukcie a prestavby rodinného domu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. U., súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX/XX v obci U. B. D.. U., vlastníkom ktorého domu bola do 31. 05. 2013, ktoré sa zaviazala L. G. vrátiť v celkovej výške istiny 11.200,- € najneskôr do 31. 03. 2014, pričom uvedenú finančnú hotovosť vo forme pôžičky žiadala napriek vedomosti, že pôžičku nebude môcť vrátiť, pretože bola bez pravidelného mesačného príjmu a voči jej osobe bolo vedených viacero exekučných konaní, o ktorých vedela a mala nesplatené pôžičky finančných prostriedkov od iných súkromných osôb po termíne ich splatnosti, pričom požičanú finančnú hotovosť napriek viacerým prísľubom a ani po viacerých výzvach do dnešného dňa nevrátila, čím týmto svojím konaním spôsobila L. G., B.. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., D.. P. XXX/XX škodu vo výške 11.200,- €,

2./

dňa 07. 03. 2014 vo Zvolene, okres Zvolen vylákala od T. G., nar. XX. XX. XXXX, O. X. L., P. Č.. XXX/ XX, pôžičku finančných prostriedkov vo výške 4.000,- € za účelom rekonštrukcie a prestavby rodinného domu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. U., súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX/XX P. C. U. B. D.. U., vlastníkom ktorého domu bola do 31. 05. 2013, ktoré sa zaviazala T. G. vrátiť v celkovej výške 4.000,- € najneskôr do 31. 03. 2014, pričom uvedenú finančnú hotovosť vo forme pôžičky žiadala napriek vedomosti, že pôžičku nebude môcť vrátiť, pretože bola bez pravidelného mesačného príjmu a voči jej osobe bolo vedených viacero exekučných konaní, o ktorých vedela a mala nesplatené pôžičky finančných prostriedkov od iných súkromných osôb po termíne ich splatnosti, pričom požičanú finančnú hotovosť napriek viacerým prísľubom a ani po viacerých výzvach do dnešného dňa nevrátila, čím týmto svojím konaním spôsobila T. G.T., B.. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., D.. P. XXX/XX škodu vo výške 4.000,- €,

t e d a

v bode 1/ a 2/

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

v bode 1/ a 2/

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd u s t a n o v u j e skúšobnú dobu v trvaní 20 ( dvadsať ) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanej u k l a d á povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa , súd obžalovanej u k l a d á povinnosť nahradiť škodu poškodeným a to:

- T. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L.C., P. XXX/XX, vo výške 4.000,- €,

- L. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L.Š., P. XXX/XX, vo výške 11.200,- €.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 30. 09. 2015 pod č. obžalobu na obžalovanú J. X. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozszudku.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to výpoveďou svedkov-poškodených, výpoveďami svedkov, čítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Obžalovaná J. X. na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie žalovaného skutku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. 05. 2017 ( čl. 1391 ) po poučení o jej právach vypovedať odmietla. Z tohto dôvodu postupom podľa bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovanej ( čl. 162-187 zo dňa 07. 04. 2015, 18. 05. 2015 a 14. 07. 2015 ). V nich potvrdila požičanie finančných prostriedkov od poškodeného T. G. vo výške 4.000,- € s dobou vrátenia do 31. 03. 2014. Potvrdila, že ona v banke účet vedený nemá, že je disponentom účtu vedeného na jej otca v ČSOB č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Na tento účet jej aj uvedenú sumu poškodený previedol. Potvrdila aj pôžičku a to najskôr vo výške 10.200,- € dňa 16. 12. 2013 a neskôr 16. 01. 2014 vo výške 1.000,- € ( spolu vo výške 11.200,- € ) od poškodeného L. G.. Potvrdila, že aj jemu túto pôžičku mala

vrátiť do 31. 04. 2014. Dodala, že od pána T.. I. mala požičané peniaze zo dňa 07. 10. 2011 v sume 12.800,- € a zo dňa 23. 12. 2011 v sume 15.000,- €. Tieto peniaze pánovi I. mala vrátiť do 31. 03. 2012, čo sa nestalo. Potvrdila, že poškodeného T. G. ona sama informovala o tom, že má požičané viaceré finančné prostriedky aj od iných osôb. Rovnako na jeho otázku zodpovedala, že na vrátenie pôžičiek a to v poradí ako prvému T.. I., potom bratovi poškodeného L. G. a napokon poškodenému T. G. bude vedieť peniaze získať od jej investorov. Potvrdila, že v čase poskytnutých pôžičiek od poškodených, boli voči jej osobe vedené exekučné konania ( napr. nedoplatky voči zdravotnej poisťovni Dôvera ). Toto poškodeným nehovorila, nepýtali sa jej na to. Dokazovala, že po rodičoch zdedila rodinný dom č. 186/29 v obci U.. Zdedila aj ďalšie pozemky, či stavby. Tieto postupne odpredala, rovnako predala aj rodinný dom č. 186/29 a to PhDr. H. T., pričom všetky takto získané peniaze použila na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti s cieľom túto zrekonštruovať na hospic alebo zariadenie domácej ošetrovateľskej starostlivosti, o ktorý by sa ona starala. Dodala, že na tento účel si spolu so sestrou vzali rôzne pôžičky. Tieto si ona požičala od ďalších súkromných osôb ( keďže nemala žiadny príjem, nikde na pracovnú zmluvu nepracovala, nepoberala dôchodok ani žiadnu dávku od štátu, žila zo sestriných úspor, z jej príjmov, v tomto čase už obžalovaná nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť, nemala žiadne finančné prostriedky na účte, ani v hotovosti ) a sestra si požičala od peňažných ústavov vrátane stavebného úveru, ktorý bol síce vedený na pani L.. H. T., ale splácala ho jej sestra ( mesačné splátky boli vo výške 397,- € ). K príjmu sestry sa obžalovaná nevyjadrovala. Nehnuteľnosť v U., D.. U. Č.. XXX/XX dňa 08. 02. 2013 predala pani L.. H. T. za sumu 62.600,- € z dôvodu, aby získala ďalšie prostriedky na rekonštrukciu a pani T. mala byť odborným garantom pre zamýšľanú prevádzku, o čom pani L.. T. vedomosť mala a nehnuteľnosť s týmto jasným zámerom aj kupovala. Pokiaľ si obžalovaná požičala ďalšie peniaze od známych, ktorých mená uviesť nechcela, bolo to i z dôvodu, aby mohla splatiť pôžičku okrem iných aj poškodeným a z týchto peňazí mienila tiež financovať spomenutú rekonštrukciu. Do dňa splatnosti sa jej však nepodarilo takýmto spôsobom nejaké finančné prostriedky získať. Preto nevedela poškodeným splatnú pôžičku vrátiť. Neskôr 13. 08. 2014 sa jej podarilo zohnať ďalšie peniaze vo výške 30.000,- € od jej známych. Prostredníctvom jej právneho zástupcu požiadala o stretnutie s poškodenými, T.. I., ktorým chcela pôžičky vrátiť. K podpísaniu dohody o vrátení dlhu však nedošlo, lebo poškodení nesúhlasili s jej návrhom dohody o splatení istiny a úrokov. Preto poškodeným nič na pôžičkách nezaplatila. Až neskôr 25.02.2015 uzavrela dohodu o splatení pôžičky s T.. I. na celkovú sumu 27.800,- € a to tak, že do dňa 21. 04. 2015 mu uhradí sumu 27.800,- € a do 21. 04. 2016 úroky z omeškania vo výške 8.335,- €. Vypovedala, že v súvislosti s projektom hospicu sa vyskytli problémy. Nedošlo k vypracovaniu projektu na stavbu, nebol požiadaný príslušný stavebný úrad o začatie stavebného konania. Potvrdila, že poškodení ju po termíne splatnosti pôžičiek neustále, takmer denne kontaktovali a žiadali pôžičky vrátiť. Niektoré telefonáty im preto ani neprijala, nedvíhala. Záverom dokazovala, že nikdy nepožadovala od rôznych osôb finančnú hotovosť pre svoje osobné potreby a to ani od poškodených, ale vždy z dôvodu dokončenia rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti.

Následne na hlavné pojednávanie konané dňa 28. 03. 2018 sa už obžalovaná nedostavila, svoju neúčasť ničím neospravedlnila, súdu sa nepodarila zistiť adresa jej pobytu. Obžalovaná bola kontaktovaná i telefonicky, mailovou formou, avšak bez úspechu. Ani obhajca o obžalovanej nemal žiadne iné informácie než súd. Majiteľka predmetnej nehnuteľnosti L.. H. T. dňom 12. 03. 2018 zrušila obžalovanej i jej sestre svedkyni H. U. trvalý pobyt na adrese U., U. XXX/XX ( čo je predmetná nehnuteľnosť - tzv. pripravovaný hospic ). Z dôvodu neznámeho pobytu bol na obžalovanú vydaný Príkaz na zatknutie dňa 03. 04. 2018. Na základe Opatrenia zo dňa 27. 05. 2019 sp. zn. ( č.l. 1579 ) súd v zmysle ďalej v danej trestnej veci proti obžalovanej koná ako proti ušlej.

Svedok - poškodený L. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred požičaním peňazí obžalovanej túto poznal, nie však dlhú dobu. Oslovila ho, aby jej pomohol pri prestavbe rodinného domu na hospic. Takto pre ňu vykonával práce vodiča a to od júna/júla 2013 do marca 2014. Tiež jej požičal peniaze. Potvrdil, že mal vedomosť o poskytnutej pôžičke jeho bratom poškodeným T. G. obžalovanej vo výške 4.000,- €, o čom mu brat povedal. Dokazoval, že obžalovanej požičal finančnú hotovosť na dva krát. Prvý krát 16. 12. 2013 vo výške 10.200,- € a druhý krát 24. 01. 2014 ešte sumu 1.000,- €. Dohodli sa aj na úrokoch. Obom poškodeným doposiaľ žiadnu sumu nevrátila. Opakovane a to telefonicky, osobne od nej požadovali vrátenie pôžičky. Neustále sľubovala, že peniaze budú. Ako investorov spomínala nejakých Holanďanov, pána W. z Bratislavy, aj Rád Maltézskych rytierov, od ktorých mala mať peniaze, z ktorých im mala pôžičky vrátiť. Potom sa už zatajovala, nedvíhala telefóny, presúvala ich stretnutia

z rôznych dôvodov. Dodal, že následne sa dozvedel, že obžalovaná aj od iných súkromných osôb si požičala finančné prostriedky, napr. od pána MVDr. I., pána T. K., ktorým rovnako pôžičky nevrátila. Pôžičky žiadala aj od ďalších osôb ( napr. od pani X., U., V. ), pričom od nich, tiež od poškodených požadovala, aby požiadali aj o úver a to v rôznych výškach. Až po dobe splatnosti ( t.j. po 31. 03. 2014 ) sa s bratom dozvedeli, že na obžalovanú sú vedené exekúcie, že jej predmetná nehnuteľnosť nepatrí. Potvrdil, že 13. 08. 2014 na základe pozvania sa on, jeho brat T., pán T.. I., stretli v kancelárii jej právneho zástupcu, bez prítomnosti obžalovanej, kde predloženú dohodu o vrátení pôžičiek nepodpísali, lebo sa malo jednať o úhradu pôžičiek formou splátok, s čím nesúhlasili. Tiež z dôvodu, že v tento deň mala obžalovaná realizovať prvú splátku pôžičky pánovi T.. I., čo sa však nezrealizovalo. Preto tejto dohode neverili a nepodpísali ju. V čase, keď obžalovanej chcel požičať peniaze brat T., nepovedal mu, že aj on obžalovanej peniaze požičal. Povedal mu len toľko, že on by jej peniaze nepožičiaval. Svoju pôžičku mu zatajil z dôvodu, že sa hanbil, že jej naletel. Myslel si, že jeho brat T. jej žiadne peniaze nepožičia. V čase, keď jej poškodený hotovosť požičiaval, obžalovaná sa prezentovala ako solventná, podnikavá osoba, v čom ju podporovala aj jej sestra H. U.. Uviedla mu, že niekoľko rokov pracovala vo Švajčiarsku ako opatrovateľka a na Slovensko sa musela vrátiť len z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu jej rodičov. Rovnako mu tvrdila, že niekoľkým iným ženám takúto prácu vo Švajčiarsku vybavila, za čo jej ony platia určitú províziu. Sľubovala mu vybavenie práce v tejto krajine, resp. že bude voziť tieto ženy, ktorým ona takúto prácu v zahraničí vybavila. Nič z uvedeného sa však neudialo. Hovorila mu aj o tom, že ošetruje štyroch pacientov v Slovenskej Ľupči a stará sa i o pacientov v hospici v Banskej Bystrici nad OC Európa. Poškodený si myslel, že jej za to platia. Uvádzala, že je zamestnaná v Rooseveltovej nemocnici Banská Bystrica, že má pravidelný príjem. Veril, že predmetná nehnuteľnosť je v jej vlastníctve. Veril jej aj preto, že za ním vykonané práce - kedy ju vozil, mu obžalovaná za spotrebu pohonných hmôt zaplatila a zaplatila mu aj za niektoré práce vykonané na nehnuteľnosti. V čase pôžičky poškodený nemal vedomosť o jej skutočnej finančnej situácii. Nevedel, že i od iných osôb má požičané peniaze. Keby takúto vedomosť mal, peniaze by jej určite nepožičal. Obžalovaná ako dôvod, pre ktorý im požičané peniaze nevracala, uvádzala, že projekty na stavbu nie sú dokončené, že v nich stále niečo chýba, preto ich nemôže predložiť osobám, ktoré mali byť investormi stavby. Uplatnil si škodu vo výške 11.200,- €, ktorá suma predstavuje celkový objem požičanej finančnej hotovosti obžalovanej.

Svedok - poškodený T. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú spoznal v čase, keď jeho matka bola chorá a obžalovaná jej poskytovala určitú zdravotnú opateru. Mal dojem, že obžalovanú jeho brat L. G. dobre poznal. Vedel, že svoj rodinný dom chcela obžalovaná prestavať na hospic za pomoci prostriedkov poskytnutých jej z Holandska. Najskôr v mesiaci január alebo február 2014 začala obžalovaná od poškodeného požadovať pomoc vo forme vzatia si úveru vo výške 30.000- €, čo poškodený odmietol. Uviedla mu, že by mu za to ručila svojím rodinným domom. Potom žiadala finančnú pôžičku vo výške 10.000,- € na úhradu projektovej dokumentácie, čo rovnako poškodený odmietol s odôvodnením, že sa jedná o vysokú sumu. Chcel obžalovanej pomôcť, avšak nie v takejto výške. Potom svedka požiadala o stretnutie s tým, že sumu 6.000,- € už zohnala od T. K., že potrebuje ešte zvyšok 4.000,- €. Svedok požiadal o poskytnutie lehoty jedného dňa na rozmyslenie a po tom, čo sa doma rozprával s bratom L. a s matkou, rozhodol sa obžalovanej tieto peniaze požičať a to do doby 31. 03. 2014 bez dojednania úrokov. Dňa 07. 03. 2014 v ČSOB vo Zvolene zo svojho osobného účtu uvedenú sumu vybral a túto vložil na účet uvedený mu obžalovanou. Všimol si, že tento účet nebol vedený na meno obžalovanej. Tieto peniaze obžalovaná ihneď z účtu vybrala a vložila si ich do kabelky. Dohodli sa, že zmluvu o pôžičke spíšu neskôr. Spísanie zmluvy o pôžičke počas marca 2014 od obžalovanej požadoval, avšak táto si vždy našla nejakú výhovorku o časovej tiesni, resp. ho presviedčala, že sa nemá čoho báť, že ide o rozsiahly projekt, že bude mať peniaze od Rádu Maltézskych rytierov, že mu budú peniaze vrátené. Peniaze mu však v deň splatnosti a ani následne vrátené neboli. Potvrdil, že sa obžalovanú snažil skontaktovať, či už telefonicky, resp. aj osobne, táto sa zatajovala, telefón nedvíhala, vyhovárala sa. Svedok mal vedomosť od obžalovanej i jej sestry H. U., že mali obdržať vyššiu sumu peňazí 105.000,- €, z ktorých mu sľubovali vrátenie pôžičky a na jeho dotaz, kde tieto peniaze sú, mu obe uviedli, že z nich vrátili p. T.. I. sumu 35.000,- € a zvyšné minuli na stavbu. Až po lehote splatnosti, keď si začal sám niektoré skutočnosti ohľadom majetnosti obžalovanej zisťovať, dozvedel sa, že predmetná nehnuteľnosť už nie je v jej vlastníctve, že má napožičiavané finančné prostriedky aj od iných osôb, čo bolo už aj v čase, keď on obžalovanej poskytoval pôžičku. Dozvedel sa, že ani T.. I. pôžičku nevrátili. Ďalej zistil, že sú na ňu vedené viaceré exekučné konania. Zistil, že v tomto období bola nezamestnaná, bez pravidelného príjmu, insolventná, neschopná splácať svoje finančné záväzky. O tom, že aj jeho brat L. jej požičal peniaze sa dozvedel od obžalovanej v apríli 2014. Svedok potvrdil skutočnosti uvedené jeho bratom

L. ( viď vyššie ) ohľadom ich stretnutia v kancelárii právneho zástupcu obžalovanej v auguste 2014 v súvislosti s uzatvorením dohody o splatení pôžičiek jemu, bratovi L. i pánovi T.. I., ktoré však nepodpísali a to z rovnakých dôvodov, o ktorých vypovedal jeho brat L.. V čase poskytnutia pôžičky svedok nemal vedomosť o tom, že obžalovaná je dlžníkom viacerým osobám. Túto skutočnosť sa svedok dozvedel až po splatnosti jeho pôžičky. Pred ním sa prezentovala, že pracuje v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, že vlastní agentúru s opatrovateľkami a to aj v zahraničí. Pokiaľ obžalovanej požičal peniaze bolo to z dôvodu, že v tom čase vnímal stavebné práce na predmetnom dome, jeho brat vykonával určité práce pre obžalovanú, rodinu X. L.oznal ako majetnú, ktorá mala príjmy z dôchodkov poukazovaných zo zahraničia, obchodovali s valutami a tuzexovými poukážkami, preto veril, že mu peniaze vrátené budú, naviac tieto požičiaval na veľmi krátku dobu troch týždňov. Svedok - poškodený si uplatnil náhradu škody vo výške 4.000,- € z titulu poskytnutej finančnej pôžičky obžalovanej.

Na hlavnom pojednávaní bola ako svedok vypočutá aj T.. H. U., sestra obžalovanej. Vypovedala, že poškodení ich všade po lehote splatnosti ohovárali, preto nevedeli peniaze zohnať a pôžičky im vrátiť. Potvrdila, že obžalovaná v mesiacoch máj/jún 2014 oslovila svoje bývalé kolegyne a tieto spolu s pani L. boli ochotné im nejaké peniaze požičať. Celkovo im požičali sumu 45.000,- € a pani L. sumu 3.000,- €. Rovnako dokazovala, že týmto osobám už tieto pôžičky vrátili. Jedná sa o osoby menom Mgr. Y. V., Y. X., T. U. ( všetky zamestnané v Rooseveltovej nemocnici Banská Bystrica ). Ďalej dokazovala, že ona osobne dňa 11. 08. 2014, za prítomnosti obžalovanej v jej kancelárii na Katastri nehnuteľnosti vo Zvolene, dala do rúk G. X. hotovosť vo výške 4.000,- € pre poškodeného T. G.. O tomto disponuje splnomocnením v kópii, ktoré svedkyňa sľúbila súdu dodatočne doručiť, čo sa však až do rozhodnutia súdu nestalo a to i napriek opakovaným urgenciám ( neskôr počas trestného konania rovnako ako u obžalovanej, súdu miesto jej pobytu už nie je známe ). Pokiaľ aj obžalovaná v prípravnom konaní v zápisnici o jej výsluchu zo dňa 11. 05. 2015 ( čl. 178 ) a tiež dňa 14. 07. 2015 ( čl. 186 ) vypovedala, že k týmto dňom nič na svojom dlhu vo vzťahu k obom poškodeným neuhradila, svedkyňa na hlavnom pojednávaní toto zdôvodnila, že nevie, prečo takto obžalovaná vypovedala, dodala, že obžalovaná je z poškodených vystresovaná. Tvrdila, že teda dlh poškodenému T. G. splatili tým, že tieto peniaze vo výške 4.000,- € odovzdali G. X., ktorý rovnako v tento deň 11. 08. 2014 tieto peniaze odovzdal do rúk poškodenému T. G. pred budovou Katastra nehnuteľností vo Zvolene, čoho bola ona spolu s obžalovanou svedkom. Keďže obe videli, že peniaze G. X. odovzdal do rúk poškodenému T. G., nebol dôvod na podanie trestného oznámenia na G. X.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaná v čase poskytnutia pôžičiek poškodenými nikde nepracovala, bola dobrovoľnou sestrou, pracovala v Ľubietovej v hospici a to od roku 2008 do roku 2013. Očakávala však príjem v roku 2014 z predaja záhrady kupujúcim T. X. v sume 12.000,- €. Záhradu predala v roku 2010, avšak táto suma jej nebola hneď vyplatená. Nebola jej vyplatená ani celá kúpna cena za rodinný dom ( kúpna cena vo výške 13.800,- € ), ktorý tiež T. X. od nej kúpil. Potvrdila vedomosť a to od roku 2011 o určitých exekučných konaniach vo vzťahu ku obžalovanej, najmä vo vzťahu ku oprávnenému - Dôvere . Potvrdila snahu o splatení dlhov 13. 08. 2014 poškodeným a T.. I. v kancelárii právneho zástupcu obžalovanej, k uzatvoreniu dohôd o splatení dlhov však nedošlo, hoci mali k dispozícii sumu 45.000,- €. Ako dôvod neuzatvorenia týchto dohôd uviedla, že sa tak rozhodli práve poškodení, ktorí uviedli, že peniaze nechcú, že podávajú trestné oznámenie. Konkretizovala, že tieto peniaze vo výške 45.000,- mali od bývalých kolegýň obžalovanej z Rooseveltovej nemocnice a suma 3.000,- € od pani L.Q. bola použitá na vrátenie pôžičky poškodenému T. G. prostredníctvom G. X.. Dôvod, pre ktorý sa do tejto kancelárie právneho zástupcu obžalovanej mal dostaviť aj poškodený T. G., ktorému už dňa 11. 08. 2014 mal byť prostredníctvom G. X. dlh vrátený, svedkyňa uviedla, že tento poškodený mal v kancelárii potvrdiť prevzatie týchto peňazí. Dodala, že súčasťou dohôd boli aj úroky z omeškania, ktoré uhradené ešte neboli. Dokazovala, že obaja poškodení podľa nej mali vedomosť v čase poskytnutia pôžičky o tom, že nehnuteľnosť patrila pani L.. H. T.. Ona sama na rekonštrukciu stavby neposkytla žiadne finančné prostriedky, aj keď je možné, že za dobu od roku 2012 ( od kedy sa s rekonštrukciou začalo ) boli aj nejaké jej financie použité. Uviedla, že obžalovaná od počiatku prispievala svojimi prostriedkami na túto rekonštrukciu. Do mája 2012 sa obžalovaná starala o blízku osobu, teda príjem mala od štátu. Ďalej mala príjem za predaj tohto domu L.. T., ktorý rovnako použila na danú stavbu. Od roku 2014 neposkytujú žiadne zo svojich financií na predmetnú rekonštrukciu. Ich dohoda s pani L.. H. T. ( čo bolo asi okolo augusta 2013 ) bola, že všetko, čo bude súvisieť s predmetnou nehnuteľnosťou, budú hradiť ona s obžalovanou. Na tomto sa dohodli skôr, než im bola poskytnutá pôžička poškodeným T. G.. Svedkyňa s obžalovanou v predmetnej nehnuteľnosti aj bývali a formou nájomného prispievali za bývanie vlastníčke L.. H. T. a to z vlastných prostriedkov. Ďalej svedkyňa dokazovala, že v roku 2016

obdržali investíciu a to viac ako 90.000,- €, ktorá však bola účelová, viazaná a nebolo možné ju použiť na vrátenie pôžičky poškodenému L. G. ( keďže podľa svedkyne pôžička poškodenému T. G. už bola vrátená ). Dodala, že v čase jej výsluchu ( 03.05.2017 ) už bolo vydané stavebné povolenie na predmetnú nehnuteľnosť. Obdobne ako u obžalovanej v priebehu konania i svedkyňa H. U. zmenila svoje bydlisko a od roku 2018 sa súdu nepodarilo s ňou akoukoľvek formou skontaktovať. Jej pobyt je súdu neznámy.

Svedok T.. Y. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dobre pozná obžalovanú a pozná aj poškodených, keďže sú z jednej dediny. Potvrdil, že v roku 2011 požičal obžalovanej sumu 27.800,- €, ktoré mu do konania hlavného pojednávania ( 27. 09. 2017 ) nevrátila a to i napriek viacerým jej prísľubom. Z tohto dôvodu podal na obžalovanú trestné oznámenie ( pozn. súdu: vec vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. ). Túto sumu jej požičal na dva krát, prvá pôžička bola ním poskytnutá dňa 12. 10. 2011 vo výške 12.800,- €, o čom nespísali žiadne potvrdenie. Dôvodila, že peniaze potrebuje na prerobenie strechy. Dodala, že peniaze má, ale sa k nim nevie dostať, že tieto má na účte patriacom jej otcovi, ktorý z dôvodu choroby nemôže ísť po ne do banky. Pôžičku mu mala vrátiť najneskôr do 31. 03. 2012. V decembri 2011 obžalovanej zomrel otec a vtedy za svedkom prišla obžalovaná druhý krát s požiadavkou o ďalšiu pôžičku. Požadovala sumu 15.000,- € opäť na účely rekonštrukcie domu. Aj tieto peniaze jej 23. 12. 2011 požičal, o čom však už spísali Čestné prehlásenie s dohodnutou dobou splatnosti do 31. 03. 2012. Napriek opakovaným sľubom, jeho telefonickým aj osobným urgenciám, mu uvedenú pôžičku nevrátila. Obžalovanej dôveroval, poznal ich rodinu, ktorá v bývalom režime patrila k najbohatším v ich dedine, vlastnili domy, auto, celkovo boli dobre zabezpečení. Svedok potvrdil, že sa dňa 13. 08. 2014 zúčastnil stretnutia s poškodenými v kancelárii právneho zástupcu obžalovanej, na ktorom nedošlo k podpísaniu dohôd o splatení dlhov, pretože jemu mala byť pôžička splatená v dvoch splátkach, pričom prvá mu mala byť splatená v tento deň, k čomu nedošlo, preto dohodu o splatení dlhu nepodpísal. Dodal, že druhá splátka mu mala byť uhradená 21. 08. 2014, kedy bol za obžalovanou u nej doma, avšak obžalovaná mu uviedla, že peniaze nemá. Počas nasledujúcich rokov od poskytnutia pôžičky sa svedok dozvedel, že obžalovaná nebola nikde zamestnaná, že svoj rodinný dom, na ktorého rekonštrukciu si od neho požičala peniaze prepísala na inú osobu, za čo aj zinkasovala finančné prostriedky, z ktorých mu ale jeho pôžičku nevrátila. Ďalej sa dozvedel, že predala aj svoje pozemky, za čo rovnako obdržala kúpne ceny, ale jemu pôžičku nevrátila.

Svedok Y. W. vypovedal na hlavnom pojednávaní a uviedol, že pozná obžalovanú aj poškodených, nie sú však v žiadnom vzťahu. Obžalovaná ho oslovila ohľadom finančnej pomoci pri prestavbe jej rodinného domu na hospic. V tej dobe mal pocit, že rodina obžalovanej peniaze má. Vedel, že boli v Amerike, dokonca jeho svokor im prerábal predmetný dom. Peniaze vo výške 3.000,- € jej požičal v novembri 2013, ktoré mu aj v decembri 2013 vrátila v zmysle ich dohody. V tomto čase obžalovanej ešte dôveroval. Problém nastal následne, keď pre obžalovanú vykonával ako súkromný podnikateľ určité práce, pomáhal jej od decembra 2013 do februára 2014 tak, že za ňu hradil faktúry za materiál, tiež výplaty pre robotníkov. Ich dohoda znela, že dňa 31. 03. 2014 mu tieto finančné prostriedky vráti. Takto svedka ďalej s vrátením peňazí zavádzala až do 08. 09. 2014, kedy mu tieto peniaze vrátila a to aj vplyvom spísania Notárskej zápisnice o uznaní dlhu zo dňa 07. 04. 2014. Jednalo sa o dlh v celkovej sumu 8.780,93 €, avšak obžalovaná mu vrátila 7.912,79 €. Ohľadom zavádzania obžalovanej svedok okrem sľubov obžalovanej, že už mu dlh uhradí, tiež uviedol, že v mesiaci jún alebo júl 2014 spolu so svedkom obžalovaná vo VÚB pri okienku banky učinila prevod z jej účtu na účet svedka, avšak svedkovi žiadne peniaze na účet pripísané neboli, hoci sa tak malo stať do pár hodín. Takéto zavádzanie sa stalo viac krát. Buď zlyhala ich dohoda o splatení dlhu, alebo sa nedostavila na stretnutie, resp. nedvíhala telefón. Tiež mu obžalovaná ako dôvod nevrátenia peňazí uvádzala, že musela vrátiť peniaze najskôr pánovi T.. I., potom poškodenému G.. Následne poškodený T. G. bol vo väzbe, z ktorého dôvodu sa svedok ďalej obával pýtať od obžalovanej svoje peniaze, aby neskončil ako poškodený, pretože obžalovaná s jej sestrou H. U. mu vyhadzovali na oči, či vie, čo sa stalo s G., ako skončil, čoho sa svedok obával. Sám obžalovanej v januári 2014 hovoril, aby si už ďalšie peniaze nepožičiavala, že sa dostane do situácie, kedy nebude už schopná ich vrátiť. Svedok vypovedal, že od počiatku rekonštrukcie predmetného domu mal vedomosť, že táto je realizovaná spôsobom pôžičiek a splátok. Obžalovaná mu uviedla, že prestavba bude hradená z Rádu Maltézskych rytierov. Neskôr sa dozvedel od koho všetkého mala obžalovaná peniaze požičané. Dodal, že aj jeho nahovárala na vzatie si úveru, ktorý by ona splácala. S týmto však svedok nesúhlasil. Práce, ktoré sa robili na rodinnom dome boli podľa zadania obžalovanej, nie podľa nejakého projektu.

Obžalovaná mu tvrdila, že projekt nie je v poriadku, že je ho potrebné prerobiť. Na stavbe nebol ani žiadny stavebný dozor. V čase konania hlavného pojednávania ( dňa 27. 09. 2017 ) svedok uviedol, že naďalej obžalovaná žiadala ľudí o pôžičky. Takto pôžičku požadovala aj od jeho syna na kúrenie, tiež od jeho manželky.

Svedok T. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná obžalovanú aj poškodených. Nie sú v žiadnom vzťahu. Potvrdil, že v marci 2014 požičal obžalovanej sumu 1.100,- €. O pôžičke nespísali žiadnu dohodu. Peniaze jej požičal na dva krát. Prvý krát sumu 1.000,- € na vyplatenie murárov a druhý krát sumu 100,- € na kúpu cementu. V tomto období mu obžalovaná dlhuje ešte za zabíjačku v hodnote 300,- €. Celkovo svedkovi dlhuje 1.400,- €. Obžalovanej dôveroval, keďže už nejaký čas pre ňu pracoval ako vodič a jednalo sa o pôžičku s veľmi krátkou dobou splatnosti. Preto jej tieto peniaze požičal. Aj tomuto svedkovi obžalovaná opakovane sľubovala a uvádzala iný dátum splatnosti pôžičky. V čase poskytnutia pôžičky svedok nemal vedomosť o iných pôžičkách pre obžalovanú. Myslel si, že spolu so sestrou H. U. sú bohaté, pretože v lete 2013 práve oni jemu požičali 4.000,- €, ktoré im podľa dohody aj vrátil. Peniaze potreboval na kúpu traktora. V prípade, že by takúto vedomosť mal, peniaze by obžalovanej nikdy nepožičal. Na hlavnom pojednávaní ( konanom 27. 09. 2017 ) svedok uviedol, že obžalovaná mu uhradila z pôžičky sumu 1.200,- € a to prostredníctvom pani H. L.. S uvedeným svedok súhlasil i napriek tomu, že sa nejednalo o úhradu celej dlžnej sumy. Sám svedok zisťoval u koho a aké sumy má obžalovaná požičané a pri sume okolo 150.000,- € už to prestal počítať.

Svedkyňa Ľ. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná, sú bez nejakého vzťahu. Poškodených pozná len z videnia. Vypovedala, že od roku 2006 do 15. 11. 2014 vykonávala funkciu starostky Obce U.. V čase života otca obžalovanej T. X., svedkyňu ako starostku obce obžalovaná požiadala o finančnú pomoc, ktorú potrebovala pre ťažko chorého otca. Keď uvedené svedkyňa odmietla, obžalovaná ju požiadala o pôžičku ako súkromnú osobu. Požadovala sumu 500,- €, s čím rovnako svedkyňa nesúhlasila. Neskôr sa svedkyňa dozvedela o tom, že obžalovaná si zapožičala finančné prostriedky od viacerých osôb. Dodala, že obžalovanú ako starostka obce vyzvala, aby urobila všetky zákonné a potrebné kroky týkajúce sa stavebného konania ohľadom výkonu rekonštrukčných prác na predmetnom dome. Do konca výkonu jej funkcie sa tak nestalo. K majetkovým pomerom rodiny X. svedkyňa uviedla, že v rokoch 2013-2014 bola tej mienky, že neboli na tom zle, pretože od svojich predkov tieto majetkové základy mali dobré. Mala vedomosť o tom, že obžalovaná opatrovala svojich rodičov. Či bola zamestnaná, uviesť nevedela, nestretávali sa. Dodala, že obžalovaná spolu so sestrou podali na obecný úrad žiadosť o nejakú drobnú rekonštrukciu domu, čo však nemali dostatočne zdokladované, preto boli vyzvané na doplnenie žiadosti. Následne ich na uvedené upozorňovala, pričom vplyvom týchto záležitostí uvedené riešila aj obchodná inšpekcia. O zámere obžalovanej, že v predmetnom dome má byť nejaký hospic, svedkyňa vedomosť mala. Navrhovala obžalovanej, aby spolu s obcou do takéhoto projektu išli, aj prostredníctvom vybavenia eurofondov. Obžalovaná so sestrou sa však odmlčali.

Svedkyňa T. C. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že pracovala na Obecnom úrade Sása ako matrikárka. Pozná obžalovanú, sú susedky, nie sú v žiadnom vzťahu. Po tom, čo bola na polícii vypovedať, sa s ňou obžalovaná i jej sestra H. U. prestali rozprávať. Potvrdila, že na jar 2013 ju obžalovaná požiadala o pôžičku. Neuviedla sumu, ani dôvod, pre ktorý ju potrebovala. Bolo to po tom, čo požiadala o pôžičku starostku obce - svedkyňu Ľ. Y.. S týmto svedkyňa nesúhlasila. Z počutia od ľudí z obce má vedomosť, že obžalovaná si požičala aj od pána T.. I., T. K., L.B. W., bratov G., aj od nejakých kolegýň z práce. Vedela, že si chcela požičať aj od pani T. C.. Ako susedka obžalovanej uviedla, že rekonštrukčné práce na dome sú chaotické, bez nejakého odborného vedenia. Pozná L.. H. T., avšak táto do tohto domu nechodí. Uviedla, že spolu s obžalovanou a jej sestrou vyrastali ako deti, videla preto, ako žili a uviedla, že mali všetko. Neskôr po smrti ich matky, kedy ich otec bol chorý, už svedkyňa mala dojem ohľadom ich majetkových pomerov, že to až také dobré nie je. Svedkyňa nevedela uviesť, či obžalovaná v rokoch 2011-2014 niekde pracovala. Vedela však, že pracovala aj niekde v zahraničí. V súčasnej dobe podľa svedkyne jediné, čo obžalovaná so sestrou vybudovali, je oporný múr. Ona ako priama suseda doposiaľ nebola účastníčkou žiadneho stavebného konania týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti obžalovanej.

Svedok Y. L. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že obžalovanú pozná, v roku 2012 u nej ako študent brigádoval na rekonštrukcii domu na hospic. Vykonával pomocné stavebné práce. Za práce mu bolo zaplatené. Poškodených pozná. Pracuje ako referent na OO PZ Zvolen a poškodený T. G. bol jeho kolega. Začiatkom roku 2014 bol s obžalovanou na káve, kedy obžalovaná požadovala od neho finančnú pôžičku. Nespomenul si v akej výške. K pôžičke nedošlo, lebo svedok peniaze nemal. Dodal, že z počutia má vedomosť o tom, že pol dediny Sása je zapletená do pôžičiek pre obžalovanú. Svedok sa nevedel vyjadriť k majetkovým pomerom rodiny obžalovanej, ani k tomu, či v tomto čase ( roky 2012-2014 ) bola obžalovaná niekde zamestnaná.

Svedkyňa H. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodené pozná a do konania hlavného pojednávania ( 27. 09. 2017 ) bola s obžalovanou a jej sestrou v naivnom priateľskom vzťahu. Noc pred hlavným pojednávaním premýšľala a dospela k záveru, že na hlavnom pojednávaní vypovie pravdu a viac v tomto naivnom priateľskom vzťahu nezotrvá. V noci pred pojednávaním ju telefonicky kontaktovala sestra obžalovanej pani H. U., ktorá ju zobudila a hovorila jej o tom, že obžalovanú vzali policajti, hovorila niečo o Českej republike, že obžalovanú zachránil nejaký známy, že chce odísť do Anglicka. Hovorila jej, resp. vyčítala jej, že volala na súd. Svedkyňa sa na základe uvedeného rozhodla na hlavnom pojednávaní vypovedať, doručiť svoje rukou písané trestné oznámenie ( č.l. 1444-1446 ) s tým, že už je načase, aby niekto tento uzol - t.j. tieto pôžičky, bratov G., obžalovanú s jej sestrou, rozsekol. Poprela, že by ju bol niekto navádzal, ako má na pojednávaní vypovedať. Svedkyňa si uvedomila, že urobila niekoľko finančných chýb. Uvedomila si, že slepo verila obžalovanej a jej sestre, keď spolu chodili po bankách a ona im podpisovala úvery. Dokazovala, že im podpisovala všetko nevedome, že takto získané peniaze si vzala pani H. U.. Jednalo sa o spotrebné úvery v rôznych výškach, raz 2.000,- €, inokedy 8.000,- €. Úvery si takto vzala v Poštovej banke, Slovenskej sporiteľni, VÚB, Home Credit. Uviedla, že ju pred pojednávaním kontaktovala formu listu pani W. ( list oboznámený na hlavnom pojednávaní a je zo dňa 09. 05. 2017, č.l. 1443 ) a to ohľadom ňou poskytnutej pôžičky 6.000,- € sestre obžalovanej H. U. v roku 2010 s tým, aby jej svedkyňa pomohla s ich vrátením. Zároveň na pojednávaní svedkyňa súdu predložila podnet na trestné oznámenie zo dňa 27. 09. 2017, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný. Ďalej svedkyňa uviedla, že má vedomosť a to od obžalovanej i jej sestry o pôžičkách poskytnutých poškodenými obžalovanej. Rovnako má vedomosť o tom, že tieto pôžičky poškodeným boli vrátené. Jej nikdy obžalovaná ani H. U. žiadne peniaze nepožičali. Aspoň si na to nespomína. Naopak svedkyňa im požičala sumu 3.000,- €, ktoré jej už boli vrátené. Dodala, že je liečená už mnoho rokov u psychiatra MUDr. Haceka na ťažké depresie a pravidelne aj užíva nejaké lieky. Trpí i Parkinsonovou chorobou. V rokoch 2011-2012 si myslela, že obžalovaná so sestrou sú majetkovo, finančne na tom veľmi dobre, keďže pochádzajú z rodiny veľmi majetnej. Títo mali príjem zo zahraničia. Mala dojem, že v Sáse sú zo všetkých jej obyvateľov na tom najlepšie. Svedkyňa nevedela uviesť, či v týchto rokoch bola obžalovaná niekde zamestnaná, mala pracovať niekde v hospici, ale bolo to také záhadné. Nikdy jej nehovorili akú prácu vykonávajú, aké majú príjmy, z čoho žijú. Myslela si, že sú na tom finančne dobre. Z podnetu na trestné stíhanie zo dňa 27. 09. 2017 ( č. l. 144-1446 ), ktoré bolo na hlavnom pojednávaní prečítané a na obsahu ktorého svedkyňa na pojednávaní zotrvala, vyplýva, že v roku 2013 požičala sestre obžalovanej H. U. sumu 3.000,- €, ktorú jej aj keď po viacerých urgenciách po jeden a pol roku vrátila. Následne v roku 2016 ju opäť H. U. požiadala o službu spočívajúcu v tom, aby si na svoje meno vzala pôžičku, že ju bude splácať H. U.. Peniaze mali byť použité na hospic. Sľúbila jej, že po dokončení rekonštrukcie bude v tomto hospici zamestnaná ako zdravotná sestra. Svedkyňa jej uverila, aktuálne bola v roku 2016 na invalidnom dôchodku, bola by privítala takúto ponuku. Takto všetky potrebné formality k poskytnutiu úveru vybavila H. U., potom spolu išli do Poštovej banky - pobočka Zvolen, do Slovenskej sporiteľni - pobočka Krupina, do VÚB - pobočka Zvolen a do Home credit - pobočka Zvolen, kde predložili potrebné listiny o príjme. H. U. cielene všetko naplánovala v jeden deň tak, aby získala čo najvyšší obnos peňazí. Keďže svedkyňa dovtedy nemala žiadne záväzky, úvery vybavovali v jeden deň, neuviedli, že o úver súčasne žiadajú aj v inej banke, všetky úvery jej schválili. Peniaze jej boli vyplatené a tieto všetky odovzdala H. U. ako investíciu do hospicu. Ďalej v máji 2016 svedkyňu opäť oslovila H. U. s tým, že našla osobu s dobrým príjmom, na ktorého opäť chcela čerpať úver. Naplánovala, že nehnuteľný majetok svedkyne H. L. a to dva rodinné domy, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve budú kúpnou zmluvou prepísané na túto osobu a to za účelom získania finančných prostriedkov z banky, kde účel úveru mal byť hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. H. U. vybavila aj vypracovanie znaleckého posudku, vybavila všetky potrebné formality v banke, svedkyňa len podpísala vopred pripravené dokumenty. Takto získala sumu 150.000,- €, ktoré opäť odovzdala H. U., ktorá jej sľúbila, že nehnuteľnosti sa jej vrátia za 3 roky

späť a nezaťažené. Svedkyňa si uvedomila koľkú dôveru vložila do rúk H. U. a obžalovanej s poukazom na to, že zneužili jej dôveru i zdravotný stav. Takto prišla o viac ako 200.000,- €. Zostala bez majetku s niekoľkými pôžičkami „na krku“. Svedkyňa sa dozvedela, že jej domy sú prepísané na manželov T., že tieto H. U. plánuje ďalej prepísať na neziskovú organizáciu „Ako doma“, n.o. a opäť navýšiť úver. Súdu predložila dve kúpne zmluvy zo dňa 13. 05. 2016 a 20.05. 2016, týkajúce sa nehnuteľností svedkyne, kde predávajúcou je svedkyňa a kupujúcimi manželia T. T. H. N.. Z.. Tieto zmluvy nie sú verifikované. Svedkyňa v priebehu trestného konania dňa 15. 01. 2018 doručila aj listiny ( čl. 1477-1523 ), ktorými doplnila svoju svedeckú výpoveď. Tieto boli na hlavnom pojednávaní ( čl. 1604 ) oboznámené. Z nich vyplýva, že bola obžalovanou a jej sestrou H. U. manipulovaná. Požadovali od nej, aby vypovedala tak, ako jej to dopredu pripravila a napísala H. U. rukou na papier, čo sa ona mala naučiť naspamäť a takto pred súdom, či políciou vypovedať. Žiadali od nej, aby vypovedala, že bola osobne prítomná pri tom, ako G. X. odovzdával T. G. peniaze, čo však pravda nebola. Vždy ju upozornili, že ak tak vypovedať nebude, stane sa to, že ju nebudú môcť doopatrovať, že projekt hospicu spadne a oni ju nebudú môcť zamestnať, že sa môže stať, že príde o domy, z čoho mala strach a obavy. Takto ju pripravovali aj na styk s pracovníkmi bánk, pripravili jej aj trestné oznámenia na poškodených G. do Žiaru nad Hronom, Krupiny i Zvolena. Svedkyňa súčasne doložila takmer všetky rukou písané listiny od H. U., pričom niektoré po ich naučení sa, jej H. U.Á. vzala.

Aj T. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní ako svedok a uviedol, že obžalovanú pozná, kupoval od nej nehnuteľnosť. Poškodených pozná len z videnia. Ako sused obžalovanej sa vyjadroval k rekonštrukcii predmetného domu. Uviedol, že okolo domu obžalovanej registroval stavebný ruch, brána bola zložená. Aj v čase konania hlavného pojednávania ( 27. 09. 2017 ) bol vstup ku domu otvorený. Takto registroval aj ľudí, ktorí obžalovanej a jej sestre prenajali veľké kontajnery a títo hovorili, že im za prenájom menované nezaplatili. Ku jeho kúpe nehnuteľnosti od obžalovanej a pani H. U. v roku 2010 uviedol, že záhradu a dom kúpil od H. U. a dvor s garážou kúpil od obžalovanej. Uvedené nehnuteľnosti kupoval prostredníctvom realitnej kancelárie a všetko okolo kúpnych zmlúv má doriešené, kúpne ceny zaplatené. Pokiaľ v tomto smere H. U. pred súdom vypovedala, že kúpne ceny vo výške viac ako 74.000,- € nie sú uhradené, svedok uviedol, že to pravdou nie je, svedkyňa klame. Dodal, že bol ohľadom uvedeného vypočúvaný políciou, t.j. že neuhradil kúpnu cenu, avšak na polícii všetko podložil listinami a preukázal, že kúpne ceny uhradil. V čase kúpy t.j. v roku 2010 H. U. mala predávaný dom zablokovaný exekúciou. Ešte svedok dodal, že obžalovaná s H. U. začali prerábať, rozširovať predmetný dom bez stavebného povolenia. Toto bolo vydané len na rodinný dom, nie na hospic. Spomenul si, že asi v roku 2015 sa konalo nejaké dodatočné stavebné konanie, na ktoré boli pozvaní všetci dotknutí susedia. Z jeho pohľadu v čase, keď sa do Sásy prisťahoval, čo bolo v roku 2010, vnímal obžalovanú i jej sestru, ako osoby majetné, ktoré sa tak aj prezentovali.

Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok aj Y. Š., ktorý sa nevedel vyjadriť k majetkovým pomerom obžalovanej a dodal, že od neho si obžalovaná nikdy peniaze nepožičal. Obžalovanú pozná, lebo je to jeho otca sesternica. Nestretávali sa však. Spomenul si, že raz obžalovaná bola za jeho otcom, ale ohľadom čoho, na to si už nespomenul.

Svedok N.. Š. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná, mali pracovný vzťah, poškodených nepozná. Pracuje ako projektant v spoločnosti DREVSTAV, s.r.o. Zvolen. Niekedy v mesiaci marec 2014 spoločnosť oslovila obžalovaná za účelom vypracovania projektu na prestavbu rodinného domu v U., na ulici U. XXX. Túto požiadavku stále vedú len ako dopyt. V apríli 2014 bol len spracovaný návrh na projekt. Následne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov už ďalšiu komunikáciu s obžalovanou nemali. Takto svedok pri realizácii tohto projektu zistil z listu vlastníctva, že obžalovaná nie je majiteľkou predmetnej nehnuteľnosti. Preto v návrhu projektu uviedli ako stavebníka PhDr. H. T.. Názov projektu bol „Apartmánový dom“. Mali vedomosť o tom, že už exituje pôvodný projekt od N.. T.. Od obžalovanej vedeli, že jeden z riešiteľov projektu mal zdravotné ťažnosti, ostatní neboli schopní pokračovať na pôvodnom projekte, preto oslovila ich. Obžalovaná v tom čase nemala platné stavebné povolenie, išlo v podstate o čiernu stavbu. Projekt sa mal realizovať ako úplne nová prestavba, nie ako pokračovanie prestavby. Uviedol, že ich spoločnosť vykonala meranie stavby z dôvodu, že stavba už bola rozostavaná, niektoré konštrukcie boli odstránené a iné boli nanovo zabudované. Ohľadom financovania tejto stavby mu obžalovaná uviedla, že vždy v nejakých intervaloch si investori prídu pozrieť, ako práce na stavbe pokračujú a následne vykonané práce prefinancujú. Ich spoločnosť teda pripravila rozsah projektu, ale k rokovaniu o cene projektu, t.j., čo bude jeho súčasťou, aké bude kúrenie,

elektrika, výťah a podobne, k tomu už nedošlo a to práve z dôvodu financovania stavby a svedok dodal, že je ťažké stanoviť cenu diela, keď ani klient nevie, čo presne chce. V mesiaci máj 2014 ich spoločnosť prestala na uvedenom projekte pracovať, keďže s obžalovanou po právnej stránke nedošlo k uzatvoreniu žiadneho zmluvného vzťahu. Dodal, že prestavba tohto domu nespĺňala technické podmienky hospicu. Celkové správanie sa či už obžalovanej ohľadom financovania projektu, problémy so susedovcami, bola tam aj polícia, všetky tieto okolnosti im naznačovali, že na tejto zákazke môžu byť problémy, preto ďalej v tom nepokračovali.

Svedok N.. H. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní a uviedol, že obžalovanú pozná len z pracovného vzťahu a poškodených pozná len v súvislosti s prejednávaním tejto trestnej veci. Svedok pracuje ako projektant na živnosť s názvom H. Projekt, Zvolen. Obžalovaná ho oslovila za účelom vypracovania projektovej dokumentácie na prestavbu rodinného domu v U.. Bolo to v roku 2012. Ich dohoda bola len ústna. S kolegom boli zamerať stavbu a spracovali skicu. Neobdržal od obžalovanej žiadne podklady, avšak podľa svedka nejaké byť museli, pretože prestavba domu sa už realizovala. Oni navrhli nejaké zmeny. Od obžalovanej vedeli, že projekt bude slúžiť na účely prestavby predmetného rodinného domu na hospic. Mal byť financovaný z nejakého Holandského fondu. Takto vypracovali projekt na základe požiadaviek obžalovanej, ale k jeho prerokovaniu nedošlo, lebo obžalovaná mala k nemu výhrady a žiadala o jeho prepracovanie. Došlo aj k prepracovaniu, avšak opäť obžalovaná požadovala ďalšie prepracovanie. Takto sa to opakovalo niekoľko krát. Obžalovaná im jasne neformulovala zadávacie podmienky pre projekt a ďalej po celú dobu sa nedozvedeli, kto bude investorom stavby a objednávateľom projektu. Keďže majiteľom nehnuteľnosti bola L.. T., preto za ňou išli s týmito požiadavkami, od ktorej sa však žiadne zásadné technické podmienky pre tento druh stavby nedozvedeli. Vtedy v nich vzrástlo podozrenie o tom, kto je investorom stavby a toto sa ani do konca ich spolupráce nedozvedeli. Preto projekt nebol kompletný a takýto ho 27. 03. 2013 aj obžalovanej odovzdali. Obsahoval len stavebnú časť, bez zapracovania profesistov. Svedok bol pripravený na dokončenie projektu, ale len za podmienky objednávky a uzavretia zmluvy. Za nimi vykonané práce im obžalovaná uhradila sumu 1.500,- €, čo nebola celá cena, ale svedok od ďalšieho vymáhania peňazí upustil. Dodal, že zo začiatku obžalovanej veril, pochybnosti ohľadom investora v ňom začali rásť postupne.

Svedok Y. Č. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že strany konania a to obžalovanú i poškodených pozná, nie sú však v žiadnom vzťahu. Dodal, že do marca 2014 bol majiteľom firmy zaoberajúcej sa elektroinštaláciami, zabezpečovacími zariadenia a stavebníctvom. Aktuálne pracuje u vojska v strážnej službe. Niekedy v roku 2011 ho obžalovaná kontaktovala za účelom vykonania určitých elektroinštalačných prác na predmetnom dome a to na základe ústnej dohody. Tieto práce trvali asi rok. Vedel, že tento dom sa prestavuje na hospic. Niektoré práce pre obžalovanú vykonal aj súkromne. Vtedy mu obžalovaná uhradila materiál a za práce mu zaplatila v hotovosti na ruku bez faktúry. Celkovo sa jednalo o objem prác v sume 2.500,- €. Vyplatila mu všetko, aj keď nie hneď. Vysvetlil, že sa dohodli na prácach, on prišiel, ale obžalovaná nemala peniaze, tak sa dohodli, že príde na druhý deň, kedy tiež peniaze nemala a takto sa to opakovalo. Obžalovaná mu spomínala, že finančné prostriedky na túto prestavbu mala mať od Maltézskych rytierov, tiež od T.. I.. Svedka o pôžičku obžalovaná nežiadala. Z počutia vie, že si obžalovaná napožičiavala peniaze od viacerých osôb. Ohľadom majetkových pomerov obžalovanej a jej sestry H. U. svedok uviedol, že vie len to, že prišli o vedľajší dom, že na ňom viazla nejaká exekúcia. Pokiaľ poznal otca obžalovanej, vedel o ňom, že je to zabezpečený človek. V čase konania hlavného pojednávania ( 11. 01. 2018 ) svedok uviedol, že dom je stále rozostavaný.

Svedok Y. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní a uviedol, že pozná obžalovanú i poškodených, nie sú v žiadnom bližšom vzťahu. Dodal, že v roku 2010 prišla za ním obžalovaná s požiadavkou o poskytnutie pôžičky v sume 1.000,- €. Túto jej poskytol s tým, že nepožadoval jej vrátenie z dôvodu, že sa obžalovaná starala o jeho manželku ( táto mala dopravnú nehodu v roku 2006 ), ktorá bola na vozíku. Pôžičku jej neposkytol. Vysvetlil, že sa pôvodne jednalo o pôžičku, avšak neskôr, keď mu obžalovaná uviedla, že tieto peniaze sú za tie služby, ktoré ona pre jeho manželku vykonala, nepožadoval jej vrátenie. O jej majetkových pomeroch v rokoch 2013-2014 svedok vedomosť nemal žiadnu.

Svedok T. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná len z videnia a poškodených pozná, sú z jednej obce, nestretávajú sa však.

Dodal, že podniká v oblasti stavebníctva a obžalovaná ho preto oslovila za účelom dodania stavebného materiálu na rekonštrukciu jej rodinného domu v Sáse. Stavebný materiál jej dodal v rokoch 2010 až 2012, za ktorý mu cenu uhradila, aj keď s určitým ( aj niekoľkomesačným ) odstupom a to v hotovosti do rúk. O jej majetkových pomeroch vedomosť nemal. To, že peniaze obžalovaná nemá sa dozvedel vtedy, keď aj jemu za dodaný materiál dlhovala. Takto sa dozvedel, že v tom čase dlhovala viacerým. Od svedka obžalovaná nepožadovala pôžičku.

Svedkyňa T. U. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že obžalovanú pozná, chodili spolu na strednú školu, boli dobré kamarátky. V súčasnosti sa už nestretávajú. Dodala, že je poškodenou, lebo obžalovanej tiež požičala peniaze. V roku 2014 pri osobnom stretnutí svedkyne s obžalovanou sa od nej dozvedela, že prerába dom na hospic. Svedkyni sa to páčilo a tak ju obžalovaná začala lámať na pôžičku. V septembri 2014 obžalovanej požičala sumu 15.000,- € s dohodnutou dobou splatnosti do jedného roka. Toto sa však nestalo. Sumu 5.000,- € svedkyni vrátila v lete 2016 a zvyšok 10.000,- € jej do konania hlavného pojednávania ( do 11. 01. 2018 ) nevrátila. Potom jej uhradila v splátkach nejakú časť dlhu, ale od júla 2017 už úplne splátky prestala uhrádzať a ku dňu 11. 01. 2018 obžalovanej dlh voči svedkyni činí viac ako 9.000,- €. Dodala, že tých 15.000,- € svedkyňa získala z úveru, ktorý si vzala. Obžalovanú ohľadom pôžičky opakovane urgovala a to početnými telefonátmi, pričom obžalovaná od augusta 2017 jej telefón už vôbec nezodvihla. Po hlavnom pojednávaní spolu s pani V. H. X. aj ony mienia podať trestné oznámenie na obžalovanú. Účel, na ktorý obžalovaná požadovala peniaze od svedkyne bol ten, že jej uviedla, že nejaké peniaze má, že potrebuje na dostavbu hospicu. Svedkyňa jej aj radila, aby využila eurofondy, na čo jej obžalovaná uviedla, že to je na dlhé lakte. Nebolo jej uvedené, že tieto peniaze by mali byť použité na úhradu pôžičiek poškodeným bratom G.. Pokiaľ sestra obžalovanej H. U. B. pojednávaní tvrdila, že svedkyni, tiež pani V. H. X. už pôžičky boli vrátené, svedkyňa uviedla, že toto sa nezakladá na pravde. Svedkyňa ešte dodala, že obžalovaná ju vyzývala na poskytnutie ďalších pôžičiek, požadovala, aby si svedkyňa od spoločnosti Consulting vzala ďalšiu pôžičku a to vo výške 18.000,- €, čo však svedkyňa odmietla. Toto sa udialo po prvej pôžičke ešte v roku 2014. Svedkyňa v tom čase nemala vedomosť o tom, že obžalovaná má požičané peniaze od viacerých osôb. Vedela len o pani V. H. X.G..

Aj svedkyňa T.. Y. V. vypovedala na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že je bývalou kolegyňou obžalovanej, s ktorou do poskytnutia úveru sa nevidela niekoľko rokov. Poškodených pozná len v súvislosti s touto trestnou vecou. Dokazovala, že v máji 2014 obžalovanej požičala sumu 1.900,- €, ktoré jej však vrátila. Potvrdila, že v júli 2014 obžalovanej na jej jeden a pol mesačné naliehanie požičala sumu 20.000,- € ( obžalovaná požadovala 25.000,- € ) na financovanie prestavby domu na hospic. Obžalovaná jej povedala, že je zamestnaná, že má dlhoročných klientov, o ktorých sa stará, že týždenne zarába 500,- €, že kolaudácia hospicu mala byť 15. 06. 2015. Svedkyni sa zámer hospicu pozdával, považovala ho za dobrý nápad a k požičaniu peňazí ju presvedčila obžalovaná aj tým, že jej uviedla, kto všetko jej na túto prestavbu požičal. Od samotnej obžalovanej mala informáciu o tom, že oslovovala na pôžičku viaceré osoby pracujúce v Rooseveltovej nemocnici. Rovnako svedkyni uviedla, že peniaze má aj od Maltézskych rytierov. Peniaze svedkyňa získala z úveru, ktorý si vzala v Slovenskej sporiteľni. S obžalovanou sa dohodla na dobe splatnosti do jedného roka, t.j. do júla 2015. Potvrdila, že obžalovaná od nej požadovala ďalšie pôžičky, s čím však svedkyňa nesúhlasila a vyzvala ju, aby si najskôr splatila tú prvú. Potom sa dohodli na predĺžení doby splatnosti do 30. 09. 2014. Takto od nej obžalovaná požadovala, aby si vzala ďalšiu pôžičku v Stavebnej sporiteľni vo výške 70.000,- €, že by jej vyšlo aj 90.000,- €, tiež z VÚB vo výške 5.000,- €. Pôžičku svedkyni obžalovaná nesplatila, dlhuje jej okolo 16.000,- €. Obžalovanú kontaktovala, pričom zo začiatku sa jej vyhovárala na rôzne dôvody nesplatenia pôžičky a neskôr svedkyni uvádzala, že napríklad bola v banke, v ktorej bol aj G. a preto jej nemohla poslať peniaze. So svedkyňou prestala obžalovaná komunikovať od októbra 2014. Rovnako ako svedkyňa U. aj svedkyňa T.. V. poprela, že by jej bola v celosti pôžička uhradená, t.j. nie sú pravdivé tvrdenia sestry obžalovanej H. U. o tom, že pôžička vo vzťahu k svedkyni je v celosti uhradená.

Svedkyňa Y. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovanou v minulosti boli kolegyne. Aktuálne nie sú v žiadnom vzťahu. Poškodených pozná len v súvislosti s touto trestnou vecou. Dokazovala, že sa náhodne stretli v apríli 2014 v Rooseveltovej nemocnici. Následne po jej intenzívnom vyhľadávaní svedkyne, aj ona obžalovanej v júni 2014 požičala sumu 10.000,- €. Tieto peniaze získala

vzatím úveru, pričom všetko potrebné na poskytnutie úveru vybavovala práve obžalovaná. Najskôr žiadala pôžičku vo výške 20.000,- €, ale takáto suma svedkyni nebola schválená. Obžalovaná s ňou išla do banky, kde jej po schválení a vyplatení úveru aj svedkyňa peniaze do rúk odovzdala. Pôvodne nemala úmysel vôbec peniaze požičať obžalovanej, lebo žije sama s malol. synom a staršiemu synovi hradí hypotéku, avšak obžalovaná ju v práci na kolenách prosila. Dohodli sa na dobe splatnosti do jedného roka. Účelom poskytnutia pôžičky bola stavba nejakého domu, v ktorom bude opatrovať chorých ľudí s prísľubom, že aj svedkyňa tam bude zamestnaná. Zo začiatku obžalovaná aj nejaké splátky uhradila ale od júna 2017 tieto prestala hradiť úplne. Do telefónu svedkyni obžalovaná uviedla, že keď počúva G., tak jej platiť nič nebude. Ešte v decembri 2017 svedkyni telefonovala s prísľubom, že do konca decembra 2017 jej všetok dlh uhradí, čo sa nestalo a ďalej už má telefón vypnutý. Ku dňu konania hlavného pojednávania svedkyni spolu aj s úrokmi obžalovaná dlhuje takmer celú sumu. Svedkyňa potvrdila, že po prvej pôžičke obžalovaná v septembri 2014 na ňu naliehala na vybavenie ďalšej pôžičky vo výške 10.000,- €, čo už bolo aj rozpracované, avšak z dôvodu nesplatenia prvej pôžičky a s poukazom na anonym od pána L., ktorý jej oznámil, že sa jedná o podvod a s poukazom na oznámenie od T. G., že aj jemu obžalovaná dlhuje, s týmto svedkyňa nesúhlasila. Svedkyňa nemala vedomosť o majetkových pomeroch obžalovanej, nehovorila jej o tom, len jej povedala, že má v nemocnici klienta, ktorý je na ÁRE, že sa o neho stará. Ubezpečovala svedkyňu, že všetko je robené s právnikom, že jej peniaze požičali aj iné osoby a to aj z Rooseveltovej nemocnice. Až neskôr sa dozvedela, že aj svedkyňa V. H. U. obžalovanej požičali peniaze. Sestru obžalovanej H. U. svedkyňa pozná a poprela jej tvrdenia, že už jej bola pôžička v celosti z ich strany uhradená.

Svedkyňa N.. H.. Q. V. vypovedala na hlavnom pojednávaní a dokazovala, že obžalovanú pozná z pracovnej stránky. Z poškodených pozná L. G. a to ako spolupracovníka obžalovanej. T. G. nepozná. Pracuje ako SZČO - architekt urbanista v Martine. Do styku s obžalovanou prišla 01. 08. 2013 v kúpeľoch Kováčová. Prostredníctvom už nebohého architekta N.. T. bola svedkyňa požiadaná o spoluprácu pri spracovaní zmeny funkcie využitia rodinného domu v obci U., ktorý v tom čase už bol vo vlastníctve L.. T., nie obžalovanej. Obžalovaná požadovala zmenu rodinného domu na dve bytové jednotky a to v prízemí - byt pre dvoch vozičkárov a na poschodí pre 4 paraglejdikov. Takto spolu s kolegom N.. S. W. ( statik ) vykonali ohliadku predmetného domu s fotodokumentáciou a spísali si požiadavky obžalovanej. Mali vypracovať cenovú ponuku a architektonickú štúdiu. Projekt od N.. H.. P. mali k dispozícii od obžalovanej. Navrhli obžalovanej spracovať Zmluvu o dielo s rozčlenením na jednotlivé etapy prác - I. etapa architektonická štúdia, II. Etapa - projektová dokumentácia na stavebné povolenie a III. etapa - realizačný projekt. Na uvedené vypracovali obžalovanej aj cenovú ponuku. Obžalovaná sa ozvala až 08.01.2014. Nimi vypracovanú Zmluvu o dielo však obžalovaná nepodpísala, ale vyhotovili sa objednávku na spracovanie architektonickej štúdie, ktorej predmetom bolo vyhotovenie pôvodného stavu, zameranie skutkového stavu I. a II. nadzemného podlažia, ďalej vyhotovenie architektonickej štúdie a pôdorysu I. a II. Podlažia, pohľady, vizualizácie a textová časť. Za štúdiu bola dojednaná cena 1.400,- €. Štúdiu obžalovanej predložili na stretnutí dňa 14. 02. 2014. Po jej prevzatí sa obžalovaná vyjadrila, že sa jej štúdia veľmi páči. Neskôr im telefonicky oznámila, že táto nie je podľa jej predstáv. Pokiaľ bola svedkyňa na predmetnej stavbe, vždy sa na nej niečo pristavovalo, búralo, posúvalo a toto všetko sa dialo bez stavebného povolenia a bez rešpektovania štúdie. Dňa 16. 02. 2014 N.. T. zomrel. Svedkyňa za neho prevzala zodpovednosť za dokončenie prác pre obžalovanú. Koncom februára 2014 odovzdala obžalovanej štúdiu, ktorá jej aj uhradila cenu za práce 1.400,- €. Tieto peniaze prevzala pani T.. Pokiaľ na tomto doklade o prevzatí peňazí za štúdiu je dopísané, že svedkyňa od obžalovanej prevzala ďalších 500,- €, toto sa nezakladá na pravde, nevie, kto do dopísal. Následne v marci 2014 obžalovanej ešte dodala rez a technickú a sprievodnú správu. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaná neustále niečo menila, jej slová neboli nikdy záväzné, vyžadovala dodržanie termínov zo strany svedkyne z dôvodu, že má obdržať sponzorsky nejaké dvere od spoločnosti INDOR Zvolen, ďalej mala obdržať peniaze zo zahraničia z nejakých holandských fondov na postele, výťah, zariadenie kúpeľní. Zároveň im uvádzala, že jej finančne má pomôcť aj nejaký finančník. Obžalovaná nechcela pochopiť, že architektonická štúdia je nepostačujúca pre účely stavebného konania.

Svedok G. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že zo strán konania pozná obžalovanú a poškodeného T. G.. Nie je s nimi v žiadnom vzťahu. Poškodeného L. G. nepozná. Dodal, že nejaký čas v roku 2014 pracoval pre obžalovanú ako šofér. Za tento výkon jeho práce mu vždy zaplatila. Potvrdil, že raz na Katastri nehnuteľností vo Zvolene, keď obžalovanú tam priviezol,

stretol aj poškodeného T. G.. Ešte predtým mu obžalovaná hovorila, že ide po peniaze tam, inokedy inam, že všade má svojich dlžníkov. Až po stretnutí s T. G. pred katastrom nehnuteľností, ktorý mu veci ozrejmil, svedok si uvedomil situáciu okolo obžalovanej ako dlžníčky a spoluprácu s ňou ukončil. Následne bol predvolaný na políciu, kde vypovedal k nejakej odcudzenej zmenke z priestorov kancelárie na Katastri nehnuteľnosti vo Zvolene. Túto kanceláriu užívali obžalovaná s jej sestrou H. U.. Na polícii preukazoval, že v čase zmiznutia tejto zmenky preukázateľne sa nenachádzal v meste Zvolen. Nevedel uviesť, ako toto konanie skončilo. Ďalej vypovedal, že až v priebehu tohto trestného konania a konania, v ktorom vystupovala obžalovaná ako poškodená, sa dozvedel, že on mal od obžalovanej prevziať nejaké peniaze a tieto odovzdať poškodenému T. G., čo svedok poprel. Dal do pozornosti rozpory ohľadom sumy uvedenej na tejto zmenke, keď obžalovaná alebo H. U. v tom konaní o zmenke tvrdili, že sa jednalo o sumu 9.000,- €, ktoré mal v celosti odovzdať poškodenému T. G., pričom v tomto trestnom konaní svedkyňa H. U. tvrdila, že sa jednalo o sumu 4.000,- €, o čom mal aj podpísať splnomocnenie. Zopakoval, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Klamstvom je aj to, že obžalovaná sa prezentovala ( a to aj pred svedkyňou V., ktorá mu o tomto povedala pred pojednávacou miestnosťou ) i tým, že svedok je synovcom bývalého riaditeľa Rooseveltovej nemocnice pána P. X., že preto svedok všetko okolo tzv. hospicu garantuje.

Svedkyňa Q. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje ako živnostníčka pre Prvú stavebnú sporiteľňu vo Zvolene a preto obžalovanú pozná. Poškodených pozná len v súvislosti s touto trestnou vecou. Potvrdila, že obžalovanú pozná od roku 2013, keď v prípade stavebného úveru pre PhDr. H. T., táto vystupovala ako záložca. Tento úver pomáhala žiadateľke vybavovať práve obžalovaná. Znel na sumu 56.000,- €. Obžalovaná následne sa informovala o navýšení tohto úveru, pričom svedkyňa jej vysvetlila všetky podmienky pre takýto postup. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaná požadovala úver i pre seba, avšak nemala preukázateľný príjem. Tento nemala ani jej sestra H. U. a ani pani L.. Obžalovaná požadovala úver vo výške 300.000,- €. Pre tak vysoký úver vyžadujú preukázanie príjmu a tiež výplatné pásky za dva posledné mesiace. Tieto podklady menované predložiť nevedeli. Obžalovaná pri tom ešte uviedla, že si úver bude vybavovať v Žiari nad Hronom.

Svedkyňa H. W. bola tiež na hlavnom pojednávaní vypočutá a dokazovala, že obžalovaná v minulosti pracovala v rovnakej nemocnici ani ona. S poškodenými pochádza z jednej obce, preto ich pozná. So žiadnou stranou konania ne je v nijakom vzťahu. Uviedla, že v minulosti sa obžalovaná starala o jej ťažko chorého otca. Túto opateru poskytovala najskôr bez nároku na odmenu. Neskôr sa zamestnala pre agentúru poskytujúcu domácu ošetrovateľskú starostlivosť a ďalej jej otca ošetrovala ako zamestnankyňa a to 2-3 hodiny denne. Po smrti jej otca v roku 2001 prerušili styky a obžalovaná ju oslovila až po nejakých 4-5 rokoch s požiadavkou o pôžičku ( bolo to ešte v slovenských korunách ) vo výške 5.000,- Sk. Tieto peniaze obžalovanej aj požičala a to bez spísania zmluvy. Bola to výpomoc z vďaky za pomoc pre jej otca. Túto pôžičku jej obžalovaná aj vrátila v dojednanom termíne. Asi v roku 2012 jej obžalovaná telefonovala a pýtala sa svedkyni, či by nekúpila jej dom v U.. Svedkyňa však neprejavila záujem a s obžalovanou sa aj odmietla stretnúť. Svedkyňa dokazovala, že v minulosti obžalovaná pracovala v Rooseveltovej nemocnici na neurochirurgii ako sestra. Neskôr pracovala pre agentúru poskytujúcu domácu ošetrovateľskú starostlivosť. Naposledy obžalovanú stretla v septembri 2014 v Rooseveltovej nemocnici, kedy jej obžalovaná povedala, že má tu prevoz pacientov. K jej majetkovým pomerom sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Aj H. C. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa a vypovedala, že obžalovanú pozná od jej detstva, vyrastali spolu. Pozná aj poškodených, nie je medzi nimi nejaký vzťah. Vedela, že obžalovaná bola zdravotnou sestrou a jej sestra H. U. bola profesorka. Svedkyňa nemá vedomosť o ich majetkových pomeroch, ani kde, prípadne pre koho pracujú. Nevedela uviesť, z čoho žijú. Vie, že prerábajú rodinný dom, ale komu tento patrí, uviesť nevedela. Potvrdila, že obžalovaná ju v minulosti oslovila, či by chcela kúpiť ich dom v U. U. tým, že všetky poplatky s prevodom spojené, by hradili obžalovaná so sestrou. Že meno svedkyne by bolo len na liste vlastníctva a oni dve by v dome naďalej bývali. Obžalovaná v skutočnosti ani nechcela dom predať, len chcela, aby v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka figurovala svedkyňa. Obžalovaná nežiadala od svedkyne ani spísanie kúpnej zmluvy, nežiadala kúpnu cenu, nežiadala spísanie žiadneho čestného prehlásenia k tomu, ako má svedkyňa nakladať s týmto domom. Obžalovaná jej len uviedla, že chce dom prerobiť na hospic, iné jej neuviedla, nezdôvodnila. Túto ponuku jej obžalovaná dala v čase, kedy bol dom spredu vybúraný,

bola vymenená strecha a plastové okná. S takýmto návrhom svedkyňa súhlasila. O niekoľko dní jej obžalovaná telefonovala s tým, že vie, že svedkyňa má výhodné stavebné sporenie a že by sa dal vziať úver na toto stavebné sporenie za účelom použitia financií na rekonštrukciu domu. Svedkyňa nevedela, odkiaľ takúto informáciu obžalovaná mala. Následne obžalovaná z vlastnej iniciatívy svedkyni domov priniesla listiny ohľadom potvrdenia príjmu ( a to pre svedkyňu a jej syna ). Keď svedkyňa o uvedenom oboznámila svojho syna, tento s takýmto postupom nesúhlasil. Po tom, čo sa svedkyňa o stavebnom úvere informovala aj priamo v Prvej stavebnej sporiteľni, kde jej bolo povedané, že by to pre ňu bolo nevýhodné, obžalovanej ponuku odmietla a všetky listiny jej vrátila. Obžalovanej svedkyňa neposkytla žiadnu pôžičku, aj keď túto od nej v tomto čase požadovala vo výške 300,- €. Po odmietnutí návrhu obžalovanej, jej správanie voči svedkyni sa zmenilo, už sa so svedkyňou nerozprávala, nepozdravila sa jej, keď sa náhodne stretli. Ani predtým neudržiavali vrúcne vzájomné vzťahy, keď sa však stretli, porozprávali sa. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že aj v súčasnej dobe ( vypočutá dňa 14.08.2019 ) je predmetný dom v dezolátnom stave. Nikto na stavbe nepracuje, nesvieti sa v ňom.

Svedok N.. Y. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanou mal pracovný vzťah, poškodených pozná prostredníctvom obžalovanej. Dodal, že je živnostník a je majiteľom spoločnosti N.. Y. L. - N. Z., ktorá sa zaoberá dodávkou a montážou interiérových dverí. S obžalovanou má uzatvorenú Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž dverí na rodinný dom v Sáse a to v čase do konca apríla 2014. Keďže v máji 2014 na dome neboli ukončené stavebné práce, tri puzdrá na dvere sú zložené u obžalovanej v dome a ostatný materiál je uskladnený u svedka vo firme. V dome mali montovať aj zárubne a samotné dvere. Dvere im obžalovaná zatiaľ neuhradila. Do dnešného dňa dvere namontované nie sú. Stavbu podľa vyjadrenia obžalovanej, mala financovať z nejakých peňazí zo zahraničia. Keďže však architekt jej neurobil dobre projekt, tak peniaze zatiaľ neobdržala. Svedok vedel, že obžalovaná chcela dom prestavať na dom s paleatívnou starostlivosťou o chorých ľudí a jemu sa tento projekt páčil. Stalo sa, že mu obžalovaná naznačila, že by potrebovala peniaze na výplatu niečoho pre niekoho, čo bolo okolo apríla 2014, avšak on jej povedal, že peniaze nemajú. V tom čase svedok bol toho názoru, že nehnuteľnosť patrí obžalovanej. Neskôr, keď sa dozvedel určité skutočnosti okolo obžalovanej a pokúšal sa s ňou skontaktovať, nebol úspešný. Preto ani neurobil žiadne ďalšie kroky ohľadom vrátenia vecí, ktoré obžalovanej do domu dodal, ani ohľadom úhrady za vyhotovené dielo ( puzdrá, zárubne, dvere a podobne ).

Svedkyňa L.. H. T. uviedla na hlavnom pojednávaní, že obžalovanú pozná. Pozná aj poškodených ale len v súvislosti s týmto trestným konaním. Dokazovala, že rodinný dom v obci U., B. D.. U. XXX/XX zakúpila v roku 2013 ( kúpna zmluva zo dňa 08. 02. 2013 ) od obžalovanej za sumu 62.000,- €. Kúpnu cenu zaplatila z časti v hotovosti vo výške 6.000,- € a zvyšná časť bola uhradená úverom z Prvej stavebnej sporiteľni. Svedkyňa vedela, že obžalovaná so sestrou H. U. chcú tento dom zrekonštruovať na zdravotnícke zariadenie. Ona z dôvodu odbornej spôsobilosti mala byť odborným garantom tohto zariadenia a spoločne s obžalovanou mali toto zariadenie prevádzkovať. Svedkyňa má vysokoškolské vzdelanie III. stupňa v odbore ošetrovateľstvo, špecializácia riadenie a organizácia zdravotníctva a špecializácia v chirurgických odboroch. V zariadeniach, akým je aj tzv. hospic, sa vyžaduje minimálne magisterské vzdelanie, ktorú podmienku obžalovaná nespĺňala. Preto na uvedený zámer obžalovaná svedkyňu oslovila. Uvedený úver na základe ich dohody splácala obžalovaná asi vo výške 400,- € mesačne a to aj z dôvodu, že naďalej obžalovaná so sestrou mohli v tomto dome bývať. Dodala, že všetky vykonané práce na dome hradila obžalovaná. Svedkyňa sa na ich financovaní nepodieľala. Svedkyňa sa nezaujímala, akými prostriedkami obžalovaná rekonštrukciu financovala. Ona žiadnych stavebníkov, ani stavebný materiál nezabezpečovala. Svedkyňa na predmetnú stavbu často nechodila. S obžalovanou sa stretávala podľa potreby. Takto jej obžalovaná niekedy v marci 2015 uviedla, že projekt by mal byť hotový do konca mája 2015 a následne by už malo prebehnúť stavebné konanie. Svedkyňa sama obžalovanej žiadne finančné prostriedky nepožičala. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že mala vedomosť o poskytnutej pôžičke obžalovanej L. G.. Neskôr, keď sa svedkyňa dozvedela aj o iných veriteľoch, pýtala sa na to obžalovanej, ktorá jej uviedla, že poškodenému T.N. G. už pôžičku vrátila, ale že tento odmietol prevzatie peňazí potvrdiť. Ďalej ohľadom úveru vypovedala, že zo začiatku tento úver PSS obžalovaná so sestrou aj riadne splácali. V roku 2016 sa vyskytli už nejaké upomienky, ohľadom ktorých ich ihneď kontaktovala, pričom obe ju ubezpečovali, že už je splátka uhradená. Úver prestali úplne splácať v roku 2017. Svedkyňa tento spláca od júla 2018 a to až do súčasnej doby. Dôvod, pre ktorý svedkyňa do tohto projektu išla, bol ten, že obžalovaná so

sestrou jej tvrdili, že im úver neposkytnú a ona im všetko ohľadom projektu verila. Brala to tak, že sa jedná o dobrú vec, ktorá bude slúžiť ľuďom. O dlhoch a exekúciách obžalovanej sa svedkyňa dozvedela neskôr, keď bola v predmetnom dome a našla v ňom listiny o dlhoch a exekúciách. Takto naposledy sa s obžalovanou stretla v októbri 2017, kedy od svedkyni požadovala pôžičku vo výške 500,- €, ktoré jej svedkyňa aj požičala ale len v sume 300,- € s dohodnutou dobou splatnosti o dva týždne, čo sa nestalo. Odvtedy s obžalovanou už nebola, i napriek jej snahe o kontakt s ňou, či s jej sestrou, sa jej to nepodarilo. Nevie, kde by sa obe mohli zdržiavať. Vypovedala im nájom v predmetnom dome, zrušila im trvalý pobyt v tomto dome. Sú teda evidované len ako obyvateľky obce. Ďalej svedkyňa uviedla, že v auguste 2013 na naliehanie obžalovanej s jej sestrou si vzala úver vo VÚB vo výške 8.400,- €, pričom menované mali tento úver rovnako splácať, čo sa nestalo, úver nie je doposiaľ splatený a zrejme v súvislosti s ním svedkyňu čaká exekúcia resp. jeho splatenie. Obdobne si vzala úver aj v ČSOB vo výške 6.300,- €, ktorý však bol splatený z úveru z PSS. Podotkla, že obžalovaná so sestrou si požičali aj od jej syna za účelom získania peňazí na rekonštrukciu domu ( napr. na projekt ), sľubovali vrátenie týchto peňazí z rôznych zdrojov, čo sa nestalo. Pokiaľ má svedkyňa vedomosť, syn im takto poskytol peniaze vo výške 200.000,- €, pričom tieto si sám požičal od PSS, VÚB, ďalej prostredníctvom rôznych účelových, či bezúčelových pôžičiek. V súčasnej dobe syn na týchto úveroch mesačne spláca 1.300,- €. Syn na týchto úveroch založil aj svoj byt. Vyslovila domnienku, že sestra obžalovanej H. U. v uvedenom zohráva dôležitú rolu, pretože všetky dokumenty pripravené na podpis vyhotovovala práve H. U.. Na záver svedkyňa potvrdila, že do obdobných pôžičiek či úverov obžalovaná so sestrou zatiahli aj jej priateľku H. L., ktorá pre nich založila svoje nehnuteľnosti.

Svedok N.. T. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná ako opatrovateľku jeho manželky. Nemá s ňou však žiadny vzťah. Poškodených pozná len z videnia. Vypovedal, že v minulosti obžalovaná opatrovala jeho manželku a to denne 4-5 hodín za 4,- alebo 5,- € za hodinu Platil je v hotovosti. Stalo sa aj to, že mu povedala, že nemá na autobus. Niekedy v roku 2013, keď ešte manželku opatrovala, ho obžalovaná požiadala o pôžičku 10.000,- €, že tieto peniaze mu vráti do budúceho rána. Povedala mu, že musí vrátiť nejaké peniaze už v ten večer, doslova mu uviedla, že sa jedná o zlých ľudí, že ide o mafiu a že sa bojí, že jej ublížia. Peniaze jej však nepožičal. Následkom bolo, že obžalovaná mu oznámila, že s opatrovaním jeho manželky končí. Toto jej rozhodnutie svedka presvedčilo, že konal správne, keď jej peniaze nepožičal. Dodal, že ako opatrovateľka bola obžalovaná na dobrej úrovni, rozumela svojej práci, preto jej svedok aj dôveroval. V tej dobe svedok nepoznal jej majetkové pomery, keď ju niekedy do nemocnice viezol za jeho manželkou, hovorila mu o svojich zámeroch, že hospic je tesne pred dokončením, že ešte dostane nejaké peniaze z EÚ, že ide do Švajčiarska. Takto sa tiež od obžalovanej dozvedel, že ťažko chorí budú v hospici bez odplaty s tým, že keď umrú, tak ich majetok bude prepísaný na ňu.

Svedkyňa W. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná od základnej školy, sú kamarátky. Poškodených pozná. Pracuje ako sanitárka v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Vypovedala ohľadom zoznámenia obžalovanej s N.. T., ktorý sa liečil v ich centre. Zoznámila ich ona. Vypovedala ďalej ohľadom ich spolupráce na predmetnom dome. Dodala, že N.. T. zomrel vo februári 2014. Svedkyňa nevedela uviesť nič o majetkových pomeroch obžalovanej. Vedela však, že jej rodina v Sáse patrila medzi dobre zabezpečené.

Svedok N.. S. W. vypovedal na hlavnom pojednávaní a uviedol, že s obžalovanou pracoval na projekte. Poškodeného T. G. pozná len zo stretnutia a T. G. nepozná. Svedok dodal, že pracuje ako projektant - projekčné a inžinierske činnosti, profesia statik. Mal vedomosť od pani V., že obžalovaná oslovila N.. H.. T. ohľadom rekonštrukčných prác rodinného domu v U. H. vypracovania projektu. Svedok mal byť súčasťou spracovateľského kolektívu tohto projektu za profesiu

- statik. S poukazom na zdravotný stav N.. H.. T. mal svedok koordinovať práce na tomto projekte. Mala byť uzatvorená zmluva na vypracovanie tohto projektu, k čomu doposiaľ nedošlo. Uskutočnili sa len nejaké merania, ohliadky. Naposledy takéto stretnutie na stavbe bolo 14.02.2014, kedy sa prejednávali možné budúce technické riešenia projektu, t.j. ostatné profesie - elektrika, kanalizácia, voda. Projektovú štúdiu vypracovávali architekti, on ako statik zakresľoval len skutkový stav stavby. Takáto štúdia však v žiadnom prípade nie je použiteľná pre účely stavebného konania. Obžalovaná si oficiálne žiadny projekt pre účely stavebného konania neobjednala. Ďalej svedok už žiadne práce pre obžalovanú nevykonával. Obžalovaná mu spomínala rôzne zdroje financovania tejto rekonštrukcie ako sponzorské dary, úvery, pôžičky. Z jeho technického pohľadu na

predmetnej stavbe videl chaos, neustále sa niečo rekonštruovalo, búralo, opätovne stavalo, pristavovalo. Dodal, že podľa jeho vedomostí, cieľom projektu malo byť vytvorenie dvoch bytových jednotiek - rodinného domu.

Svedkyňa T.. H.. I. I. ( G.. T. ) na hlavnom pojednávaní dokazovala, že nikoho zo strán konania nepozná. T.. H.. T. bol jej otec a ona mu len vypomáhala pri projekte ohľadom domu obžalovanej s interiérmi. K uvedenému dodala, že predmetom projektu malo byť zriadenie objektu pre paraflegikov, resp. úplne imobilných pacientov. Najskôr a to do mesiaca mala byť obžalovanej dodaná architektonická štúdia. Obžalovaná však neustále menila svoje zadanie a preto boli vypracované až 3 varianty. Tieto neboli zaplatené, resp. s istotou to uviesť nevie. Problémom bolo aj to, že obžalovaná požadovala spojiť túto štúdiu s projektom potrebným pre stavebné povolenie. Toto však pre potreby stavebného konania možné nebolo. Projekt teda dokončený nebol, tento skončil len pri vypracovaní architektonickej štúdie. O tomto obžalovaná podľa svedkyne vedomosť mala, preto sa pani V. aj vyhrážala, že na ňu podá trestné oznámenie za nedodanie rezov pohľadu.

Svedkyňa T.. G. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola manželkou N.. H.. K. T.. Obžalovanú a poškodeného L. G. pozná len z videnia, poškodeného T.P. G. nepozná. Svedkyňa uviedla, že ohľadom pôžičiek, ktoré sú predmetom tohto konania, nemá žiadnu vedomosť. Potvrdila, že obžalovanú videla na pracovnom stretnutí s jej nebohým manželom a pani V.. Do Martina ich priviezol L. G.. Potvrdila, že prácu vykonanú jej manželom prevzala 07. 03. 2014 od obžalovanej sumu 1.400,- €. Poprela, že by v jej prítomnosti bola nejaké peniaze od obžalovanej prevzala pani V..

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli čítané aj listinné dôkazy a to neprávoplatný Trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Zvolen sp. zn. dňa 17. 02. 2017 ( čl. 1412 ), ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona a bol jej za to uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, za súčasného uloženia jej povinnosti nahradiť škodu poškodenému T.. Y. I. vo výške 26.317,40 € ( pôžička v pôvodnej výške 27.800,- € ). Bola oboznámená dohoda o splatení dlhu z titulu pôžičky zo dňa 25. 02. 2015 ( čl. 1490 ), uzatvorená medzi obžalovanou a T.. Y. I., na sumu 27.800,- € s dobou splatnosti do 21. 04. 2015 a s dojednanými úrokmi z omeškania. Ďalej sa súd oboznámil s projektom stavebnej úpravy ( čl. 12-70 ) - architektonickou štúdiou z 2/2014, s dodacími listami ( čl. 70-71 ), s kúpnou zmluvou ( čl. 72-75 ) uzatvorenou medzi obžalovanou ako predávajúcou a H. T. ako kupujúcou ohľadom rodinného domu súp. č. XXX v U., ktorého výlučnou vlastníčkou bola obžalovaná, za kúpnu cenu 62.600,- €, pričom kúpna cena bola splatená až tromi spôsobmi ( a to 6.300,- € v hotovosti, 22.422,68 € z medziúveru PSS a vo výške 33.877,32 € tiež prostredníctvom medziúveru z PSS, ktorá suma bola použitá na predčasné splatenie medziúveru, ktorý mala predávajúca v PSS ), so zmluvou o úvere ( čl. 76-85 ), so záznamom a dohodou o splatení dlhu ( čl. 223-227 ), z ktorých vyplýva, že dňa 13. 08. 2014 sa konalo stretnutie poškodených, pána T.. I. a právnych zástupcov obžalovanej a poškodených v kancelárii právneho zástupcu obžalovanej, kde predmetom tohto stretnutia mali byť uzatvorené dohody o splatení dlhu, ku ktorým podpisom nedošlo z dôvodu dlhšej lehoty splatnosti pôžičiek a tiež z dôvodu, že prvá splátka dlhu pre T.. I. mala byť splatená v deň tohto stretnutia, čo sa však do 13.57 h nestalo. Súd sa oboznámil aj so správou Slovenskej stavebnej inšpekcie ( čl. 260-262 ) zo dňa 28.05.2015, z ktorej zistil, že vykonaným štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že stavebníčka L.. H. T. zrealizovala v rokoch 2013 a 2014 na predmetnom rodinnom dome práce, ktoré podľa Stavebného zákona sú udržiavacími prácami, pri ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie. Oboznámil sa aj s dohodami o pôžičke ( čl. 263-265, 557-569 ), z ktorých vyplýva, že obžalovaná potvrdila prevzatie pôžičky od poškodeného Petra Ratkovského celkove v sume 10.200,- € plus úroky. Oboznámil sa aj s faktúrami ( čl. 369-378 ), s e-mailovou komunikáciou N.. V. vrátane záznamu z pracovného stretnutia konaného dňa 14.02.2014, s prezenčnou listinou, listinou o odovzdaní prác, t.j. architektonickej štúdie a výpočtom ceny projektu ( čl. 412-417, 423-445, 525-552 ), s pripravovanou Zmluvou o dielo ( čl. 446-451 ), so zápisnicou o výsluchu svedkyne T. L. ( čl. 486-490 ), so Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi zhotoviteľom Ing. Y. L. N. Zvolen a objednávateľom J. X. ( čl. 493-497 ) ohľadom dverí a zárubní SAPELI s príslušenstvom v zmysle cenovej ponuky za cenu 8.208,83 € zo dňa 30.01.2014, s ohlásením drobnej stavby ( čl. 573-575 ), ktorým obžalovaná ako stavebník ohlásila rekonštrukciu rodinného domu - prekrytie vonkajšieho schodišťa, svojpomocne, k čomu Obec Sása nemala námietok, s listinami ohľadom exekučných konaní vedených Okresným súdom Zvolen ( čl. 578-579, 584, 586-626 ), z ktorých vyplývajú konania, kde povinnou je obžalovaná a oprávnenými sú a to vo viacerých konaniach DOVERA , CETELEM Slovensko, POHOTOVOSŤ s.r.o., SKAT - Slovakia,

s.r.o., Orange Slovensko, a.s., jedná sa o konania vedené od rokov 2012 až 2014, s výkazmi nedoplatkov od zdravotnej poisťovne DOVERA ( čl. 580-583, 585 ) o tom, že obžalovanú vedú ako dlžníčku poistného na verejné zdravotné poistenie, tieto správy sú z roku 2012- 2013, s listinami z Katastra nehnuteľností, kat. územia Sása a to listom vlastníctva č. 1749, s Rozhodnutím Správy katastra Zvolen o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, zmluvou o zriadení záložného práva, so spisovým materiálom Správy katastra Zvolen ( čl. 630-649 ), z ktorých súd zistil, že vlastníkom predmetného rodinného domu je H. T., B.. XX.XX.XXXX, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2013 a vklad bol povolený pod č. P. XXXX/XX dňa 31.05.2013 so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech PSS, so správou ÚPSVaR Zvolen ( čl. 650-651, 1245-1246 ), z ktorých súd zistil, že obžalovaná, jej sestra H. U. H. H. T. v roku 2014 neboli vedené v evidencii poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, obžalovaná bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie len v období od 07/2002 do 10/2005 a bola z nej vyradená pre nespoluprácu, so správou Sociálnej poisťovne Zvolen ( čl. 652-656, 1241-1242 ) ohľadom registrácie poistencov a to obžalovanej, jej sestry H. U. H. H. T., keď z tejto vyplýva, že obžalovaná bola evidovaná v registri poistencov naposledy v roku 2007, jej sestra v roku 2013 a ďalej z tejto správy vyplýva, že v Nemocnici F.D. Roosevelta obžalovaná pracovala od roku 1993 do roku 1998 a ďalej pracovala na dohodu u T. D. a to od 08/2005 do 10/2005 a od 11/2005 do 01/2007, H. U. pracovala v H. P. do 8/2013, s listinami 1. Stavebnej sporiteľne ( čl. 660-756 ) ohľadom vedených účtov na osoby J. X., H. U., H. T., s listinami VÚB ohľadom poskytnutého spotrebiteľského úveru H. T. zo dňa 26.08.2013 a s výpismi z účtov ohľadom osoby J. X. H. H. T. ( čl. 760-795 ), s listinami ohľadom vedenia účtov na osoby J. X., H. U., T. X., s výpismi z účtu ČSOB a zmluvou o spotrebiteľskom úvere pre H. T. na sumu 6.200,- € zo dňa 26.03.2013, zmluvou o poskytnutí úveru H. U. vo výške 1.500.000,- Sk zo dňa 21.06.2006 so zriadením záložného práva na zabezpečenie tejto pohľadávky, so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru Tatra bankou, a.s. H. U. vo výške 89.000,- Sk zo dňa 21.07.2005, s osvedčeniami o dedičstvách po starých rodičoch obžalovanej ( čl. 797-834, 838-955 ), so správami a výpismi z účtov Poštovej banky a.s. ( čl. 959-965 ), z ktorých súd zistil, že banka viedla osobný účet H. U. do 06.06.2013 a spolu s obžalovanou sú spolu disponentmi osobného účtu ich otca T. X., so správami a listinami Daňového úradu Zvolen ( čl. 967-985 ), z ktorých vyplýva, že obžalovaná bola vedená ako daňový subjekt fyzická osoba a naposledy podala priznanie za obdobie roka 2006 a H. U. naposledy podala priznanie za obdobie roka 2012, so správami a výpismi spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. ( čl. 989-990 ) o poskytnutí úveru Anne Sabovej vo výške 4.979,09 € v roku 2008, so správami a výpismi spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ( čl. 993-1018 ) o poskytnutí spotrebiteľského úveru J. X. v roku 2011 vo výške 200,- €, ktorú v celosti uhradila, ďalej úveru poskytnutého menovanej v roku 2012 vo výške 340,- €, ktorý nebol v celosti uhradený a evidujú dlh vo výške 306,60 €, rovnako evidujú dlh na poskytnutých úveroch aj u H. U., so správami a listinami spoločnosti HOME CREDIT a.s. ( čl. 1020-1022 ), so správami spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ( čl. 1027-1031 ), z ktorých vyplýva, že spoločnosť eviduje ako dlžníka Annu Sabovú z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy v roku 2009 v sume 1.400,- €, s kúpnou zmluvou ( čl. 1032-1036 ) ohľadom predaja ornej pôdy J. X. PD J. B., a.s. za kúpnu cenu 3.300,- €, zmluva je zo dňa 03.09.2010, s listinami ohľadom Zmluvy o úvere 1. Stavebnej sporiteľne poskytnutého H. T. zo dňa 22.01.2013 vrátane poštových poukazov o splácaní tohto úveru s mesačnou splátkou vo výške 397,77 € ( čl. 1038-1050 ), so Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 22.08.2013 ( čl. 1052-1053 ) o tom, že budúca predávajúca H. T. uzatvorí kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť v U.U., U.. Č.. XXX, s budúcou kupujúcou J. X., najneskôr do 31.05.2016, za kúpnu cenu 62.600,- €, s projektovou dokumentáciou N.. Y. V. z apríla 2013 ( čl. 1055-1080 ), s listinami a projektovou dokumentáciou Ing. H. P. z apríla 2013( čl. 1084-1229 ), s Osvedčením o dedičstve zo dňa 17.08.2007 ( čl. 1231-1234 ) po neb. matke J. X. o tom, že J. X. zdedila predmetnú nehnuteľnosť, so zápisnicou o trestnom oznámení T. G. zo dňa 30.04.2014 ( čl. 1236-1239 ). Súd sa napokon oboznámil aj s listinami ohľadom osoby obžalovanej a to so správou o povesti ( čl. 1306 ), so správou o priestupkoch ( čl. 1615 ), s registrom trestov ( čl. 1626 ).

Zo správy o priestupkoch súd zistil, že obžalovaná nemá záznam v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR. Rovnako nemá ani záznam v registri trestov. Obcou Sása nie je bližšie hodnotená.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, sa dopustí páchateľ, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Podľa odseku 2, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 125 ods. 1 veta prvá a druhá Tr. zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy ( t.j. 2.660,- eur ).

Uvedením do omylu treba rozumieť konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uviesť iného do omylu pritom možno konaním, opomenutím konania ale aj tzv. konkludentným konaním. Môže ísť o konanie za použitia ľsti, ale rovnako môže ísť aj iba o poskytnutie nepravdivej informácie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa , pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd a to najmä z výpovedí svedkov poškodených, tiež ostatných svedkov, ako aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä dohodami o poskytnutí pôžičiek, zmluvami o poskytnutých úveroch nielen obžalovanej ale aj jej sestre H. U., listinami preukazujúcimi existenciu exekučných konaní obžalovanej a to aj v čase poskytnutia pôžičiek poškodenými, neuhradenými faktúrami obžalovanou v čase poskytnutia jej pôžičiek poškodenými, za preukázané, že skutok sa stal a tento spáchala obžalovaná.

Obžalovaná poprela spáchanie skutku. Potvrdila, že prijala pôžičky od poškodených v uvedených výškach, tiež potvrdila pôžičku jej poskytnutú T.. I. a to 07.10.2011 vo výške 12.800,- € a 23.12.2011 vo výške 15.000,- €, ktoré v čase spáchania skutkov tohto trestného konania uhradené nemala. Dlh T.. I. mala uhradiť do 31.03.2012, čo sa nestalo. Dokazovala, že peniaze na vrátenie pôžičiek mala získať od investorov, ktorých, to nekonkretizovala. Ďalej nepoprela, že v čase poskytnutia jej pôžičiek od poškodených boli voči jej osobe vedené exekúcie a to najmä s oprávneným Dôvera , ktorú skutočnosť poškodeným neuviedla, lebo sa na ňu nepýtali. Tiež obžalovaná potvrdila, že za účelom financovania rekonštrukcie rodinného domu si spolu so sestrou H. U. vzali viaceré úvery či pôžičky a to aj od súkromných osôb a to pred spáchaním skutku. Sama vypovedala, že v čase skutkov nemala žiadny príjem, nikde nepracovala na zmluvu, nepoberala žiadny dôchodok, či nejakú dávku od štátu. Dokazovala, že žila z úspor sestry H. U., z jej príjmov, ktoré konkretizovať nechcela. Dodala, že v čase skutku už nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, všetky predala a peniaze použila na rekonštrukciu tzv. hospicu. Tiež dokazovala, že nemala žiadne finančné prostriedky na účte v banke, ani v hotovosti. Mesačne spolu so sestrou H. U. splácali úver za L.. T. vo výške 397,- €, ktorý si táto vzala za účelom kúpy predmetnej nehnuteľnosti s dohodou, že tento úver budú splácať oni dve. Obhajovala sa tým, že pokiaľ si ďalej peniaze požičiavala, bolo to aj z dôvodu, aby splatila skôr požičané peniaze a to aj poškodeným a zároveň z nich financovala predmetnú prestavbu domu. Uvedené sa jej však do splatnosti pôžičiek poškodeným nepodarilo, t.j. nepodarilo sa jej získať z pôžičiek ďalšie finančné prostriedky, preto poškodeným ich pôžičky nesplatila. Najmä však obhajovala sa tým, že všetky takto získané peniaze nepoužila pre svoje vlastné potreby, ale ich použila výlučne na rekonštrukciu nehnuteľnosti.

Obhajobu obžalovanej vyvracajú dôkazy a to výpovede poškodených, svedkov a aj listinné dôkazy ( zmluvy o pôžičkách, úveroch, exekučné konania, správy z ÚPSVaR či Sociálnej poisťovne o tom, že v čase skutkov a ani pred ich spáchaním nikde nepracovala, nemala príjem, nepoberala žiadne dávky od štátu ). Pokiaľ aj svedkyňa H. U. vypovedala v prospech obžalovanej, súd jej výpoveď vyhodnotil ako nevierohodnú s cieľom pomôcť obžalovanej vyhnúť sa danému trestnému konaniu. Pri vyhodnotení výpovedi tejto svedkyne s výpoveďou jednak obžalovanej, ale aj ďalších svedkov, súd zistil rozpory. Svedkyňa H. U. vypovedala, že pôžičky pani U., V., X. sú už uhradené, pričom tieto jej tvrdenia vyvrátili menované svedkyne s tým, že jej tvrdenia sú lož, pretože k úhradám týchto pôžičiek v celosti nedošlo a takýto stav bol aj v čase rozhodnutia súdu. Nevierohodnosť jej výpovede súd vzhliadol aj v tom, že svedkyňa tvrdila, že pôžička poškodenému T. G. už bola dňa 11.08.2014 v celosti uhradená a to prostredníctvom osoby G. X., čo svedkyňa podopierala dôkazom a to listinou preukazujúcou, že svedok G. X. peniaze od nich prevzal. Takúto listinu však i napriek jej sľubu a výzvam súdu do konania nedoložila. Naviac svedok G. X. toto jej tvrdenie poprel. On žiadne peniaze poškodenému T. G. neodovzdal, ani žiadne peniaze za účelom ich odovzdania poškodenému T. G. od obžalovanej, či H. U. neprevzal. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že svedkyňa H. U. tvrdila, že peniaze boli poškodenému T. G. vrátené dňa 11.08.2014, ale obžalovaná, ktorá vypovedala dňa 11.05.2015 ( čl. 178 ) a tiež aj dňa 14.07.2015 ( čl. 186 ), t.j. takmer po roku odo dňa, kedy podľa H. U. mala byť pôžička T. G.É. vrátená, vypovedala, že k týmto dňom poškodeným nič na pôžičkách neuhradila. Tvrdenie H. U. o vrátení pôžičky prostredníctvom G. X. tak nebolo preukázané, naopak bolo vyvrátené. H. U. ďalej tvrdila, že obžalovaná od roku 2008

do roku 2013 pracovala v hospici Ľubietová, ktorú skutočnosť sama obžalovaná poprela tým, keď vypovedala, že pred skutkom nikde nepracovala, nemala žiadny príjem, nepoberala žiadne dávky od štátu, pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj zo správ ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne ( obžalovaná bola naposledy zamestnaná v Nemocnici F.D. Roosevelta v rokoch 1993 až 1998, potom pracovala pre T. D. v období od 8/2005 do 10/2005 a ďalej od 11/2005 do 1/2007 ).

Z výpovede svedka T.. I. vyplynulo, že tento obžalovanej poskytol pôžičku už v roku 2011 v celkovej výške 27.800,- €, ktorú mu do rozhodnutia súdu obžalovaná nevrátila. Vo vzťahu k jeho osobe, ako poškodenému a ohľadom tejto pôžičky, je na Okresnom súde vedené trestné konanie proti obžalovanej pod sp. zn. , ktoré do rozhodnutia súdu nebolo skočené. Z výpovede svedka W. mal súd za preukázané, že tento obžalovanej finančne pomohol tým, že za ňu uhradil faktúry za stavebný materiál a vyplatil mzdu robotníkom a to za obdobie od 12/2013 až do 2/2014. Jednalo sa o dlh vo výške 8.780,93 €, ktorý svedkovi obžalovaná uhradila až 08.09.2014. Svedok K. v marci 2014 obžalovanej požičal sumu 1.100,- €. Zároveň v tomto období uhradil za obžalovanú aj zabíjačku v hodnote 300,- €. Spolu teda evidoval dlh u obžalovanej vo výške 1.400,- €. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2017 uviedol, že obžalovaná mu až neskôr z dlhu uhradila sumu 1.200,- €. Svedkyňa L.. T. obžalovanej rovnako požičala finančné prostriedky a to v auguste 2013 vo výške 8.400,- €, ktoré prostriedky získala z úveru poskytnutého jej VÚB. Zároveň dodala, že v tomto období aj jej syn poskytol obžalovanej pôžičku vo výške 200.000,- €, keď tieto peniaze získal od Prvej stavebnej sporiteľni, resp. si sám požičal jednak od VÚB, ale aj z ďalších bezúčelových úverov. Jej syn tieto úvery a pôžičky spláca mesačne vo výške 1.300,- € s tým, že za ich poskytnutie založil aj svoj byt. Z výpovede svedka N.. L. súd zistil, že s obžalovanou dňa 30.01.2014 uzatvoril Zmluvu o dielo ohľadom dverí a príslušenstva pre predmetnú nehnuteľnosť, ktoré jej aj zhotovil a časť z nich aj dodal v apríli 2014, avšak do rozhodnutia súdu mu ich obžalovaná neuhradila.

Z takto vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v čase skutku, t.j. v čase poskytnutia pôžičiek poškodenými ( 12/2013 a 03/2014 ) a aj v čase ich splatnosti ( do 31.03.2014 ), mala obžalovaná požičané finančné prostriedky, resp. neuhradené faktúry od:

- svedka T.. I. pôžičku, ktorú dodnes neuhradila

- svedka W. za faktúry a mzdy, ktorému dlh uhradila až v septembri 2014

- svedka K. za pôžičku a zabíjačku, ktorý dlh rovnako uhradila až neskôr

- svedka N.. L. za dvere, ktoré dodnes neuhradila

- svedkyne L.. T. za pôžičku, ktorú rovnako neuhradila, resp. ju neuhradila v celosti

- spoločnosti Provident financial za úver vo výške 340,- €, ktorý do rozhodnutia súdu v celosti neuhradila. Súd mal za preukázané aj to, že v čase skutku už boli na obžalovanú vedené exekučné konania a to Okresným súdom Zvolen, v ktorých na strane povinnej vystupuje obžalovaná a oprávnenými sú Dôvera , spoločnosti Cetelem Slovensko, Pohotovosť s.r.o., SKAT - Slovakia s.r.o., Orange Slovensko. Tieto konania sú vedené od roku 2012-2014 ( čl. 578-579,584,586-626 ). Ďalej súd zistil a to zo správ Sociálnej poisťovne, že obžalovaná naposledy pracovala v Nemocnici F.D.Roosevelta Banská Bystrica od roku 1993 do roku 1998 a ďalej u T. D. od augusta 2005 do októbra 2005 a tiež od novembra 2005 do januára 2007.

Do celkovej mozaiky konania obžalovanej je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že sama obžalovaná vypovedala, že inými ďalšími pôžičkami mienila uhradiť tie skôr dojednané, či už od finančných inštitúcii, alebo aj od súkromných osôb. V tomto konaní jej bola vo významnej miere nápomocná jej sestra H. U., ktorá jej pomáhala pri zadovažovaní všetkých potrebných podkladov pre vybavenie úveru, či pôžičky. Bolo dokazovaním preukázané, že takto okrem už spomenutých pôžičiek a úverov obžalovaná požadovala ďalšie úvery, napr. od svedka L. a to začiatkom roka 2014, od svedkyne V. v roku 2014, tiež X. v roku 2014, N.. T. v roku 2013. Svedkyňa T. dokazovala, že samotná obžalovaná rovnako žiadala o úver PSS, avšak z dôvodu nesplnenia podmienok, keď nevedela preukázať príjem, jej tento nebol poskytnutý. Pritom žiadala o úver vo výške 300.000,- €, čo bolo pred spáchaním skutku. Obžalovaná pritom potenciálnym veriteľom neuvádzala pravdu, pokiaľ sa týkalo jej zamestnania, investorov stavby, ktorých súdu konkretizovať nevedela, tiež toho, že im uvádzala dokončenie rekonštrukcie domu už 15.06.2015 tak, ako to uviedla svedkyni V.. Táto skutočnosť sa však nezakladala na pravde, keďže nemala k dispozícii ani projekt, na základe ktorého by jej bolo možné vydať stavebné povolenie, ktorým rovnako a to ešte aj v čase rozhodnutia súdu, nedisponovala. Stavba do rozhodnutia súdu nie je zrealizovaná, naopak pustne.

Nemožno v kontexte danej situácie opomenúť aj skutočnosť, že i jej sestra H. U. si v júni 2006 vzala úver vo výške 1.500.000,- Sk, ďalej od júla 2005 mala spotrebný úver v Tatra banke vo výške 89.000,- Sk, dlhuje aj spoločnosti Pohotovosť z úveru vzatého v roku 2009 vo výške 1.400,- €. Zo správy z Daňového úradu Zvolen súd zistil, že ako fyzické osoby podali naposledy daňové priznania a to obžalovaná za rok 2006 a jej sestra H. U. za roky 2010, 2011 a 2012 s daňovou povinnosťou cca 100,- € a za rok 2012 s daňovou povinnosťou 0. Obžalovaná sa pritom obhajovala okrem iného aj tým, že v čase skutku žila z príjmu, úspor sestry H. U., pričom sama sa k jej príjmom odmietla vyjadriť a vykonaným dokazovaním vyplynulo, že H. U. mala v čase skutkov rovnako dlhy a nebol preukázaný ani jej nejaký a už vôbec nie pravidelný príjem.

Takmer všetci vypočutí svedkovia dokazovali, že mali mienku o dobrých majetkových a finančných pomeroch obžalovanej. Z tohto dôvodu z ich strany aj došlo k poskytnutiu obžalovanej pôžičiek. Takejto mienky boli aj poškodení, pričom obžalovaná ich neupozornila na jej nepriaznivú finančnú situáciu, naopak prezentovala sa ako zarábajúca osoba s dobrými kontaktmi na investorov.

S poukazom na vykonané a vyššie vyhodnotené dôkazy, ktoré podľa záveru súdu sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa, mal súd za to, že vo svojom súhrne tieto dôkazy vyvracajú obhajobu obžalovanej a preukazujú, že táto spáchala skutok tak, ako je vyššie uvedený.

Obžalovaná konala v priamom úmysle, pretože s poukazom na svoju finančnú situáciu mala vedomosť, že už v čase žiadania poškodených o poskytnutie jej pôžičiek, tieto im nebude vedieť vrátiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, lebo na škodu poškodených seba obohatila tým, že uviedla poškodených do omylu nielen pri poskytnutí pôžičiek, ale aj pri ich splatení ( tým, že im uvádzala, že má príjem, že má prácu, že im peniaze vráti z financií poskytnutých jej od investorov a podobne ). Využila pritom lesť i nepravdivé informácie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky tak, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Nepriťažovala jej žiadna okolnosť. Naopak poľahčovala jej okolnosť, že pred skutkom viedla riadny život. Pohnútkou bolo obohatenie sa uvedením iného do omylu.

Obžalovaná je slobodná, bezdetná, nezamestnaná, bez príjmu. Z miesta jej trvalého pobytu nie je bližšie hodnotená. Nebola sankcionovaná za priestupok. V minulosti nebola súdom potrestaná.

Vychádzajúc z týchto skutočností, súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, pretože mal za to, že vzhľadom na osobu obžalovanej, jej doterajší život, ako aj na okolnosti prípadu, sa účel trestu dosiahne i bez jeho výkonu v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Takto uložený trest súd považoval jednak za primeraný k spáchanému trestnému činu a jeho následkom, jednak za zákonný a aj spravodlivý.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh na doplnenie dokazovania od poškodených na vypočutie ďalších svedkov a to N.. H. G., G.. H. W., T.. I. J., T. P., Q. I.. Súd dospel k záveru, že i bez vypočutia týchto svedkov mal súd za preukázané, že sa skutok stal a spáchala ho obžalovaná. Ich vypočutie súd už považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže títo svedkovia sa mali vyjadrovať k rovnakým skutočnostiam, ako už vypočutí svedkovia a k pôžičkám v období po skutkoch.

Poškodení T. H. L. G. si v trestnom konaní škodu riadne a včas uplatnili a vyčíslili. O jej dôvode i výške súd pochybnosti nemal, preto obžalovanej zároveň uložil aj povinnosť túto škodu poškodeným nahradiť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zároveň rozhodol, aby túto škodu obžalovaná poškodeným uhradila v skúšobnej dobe podľa svojich schopností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.