Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31C-30-2020.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Subarea
31C/30/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: I. F., U.. XX.XX.XXXX, R. E. U. H. XXX, XXX XX H. D. F., štátny občan Talianskej republiky, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Kohútovou Bérešovou, so sídlom Štefánikova 47, Bratislava, proti žalovanej: B. N., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX H. O. Č.. XXX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území T., O. T., O. T., a ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej O. Ú. T., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, ako: a) pozemok - D. Č. XXXX/X, D. A. “.“ evidovaná na mape určeného operátu, druh pozemku: orná pôda, o výmere X XXX G.; b) pozemok - parcelné číslo XXXX, D. A. “.“ evidovaná na mape určeného operátu, druh pozemku: orná pôda, o výmere X XXX G..
ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 84.600,- Eur s príslušenstvom v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. XXC/X/XXXX - 500 zo dňa 06.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCo/XXX/XXXX - 582 zo dňa 12.05.2020.“
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 5.6.2020 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. rozhodnutia (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti) vo vlastníctve žalovanej zriadením záložného práva za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 84.600,- Eur s príslušenstvom v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. XXC/ X/XXXX - 500 zo dňa 06.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCo/XXX/XXXX
- 582 zo dňa 12.05.2020.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že tunajší súd rozsudkom č.k. XXC/X/XXXX - 500 zo dňa 06.04.2018 rozhodol, tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 84.600,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 84.600,- Eur od 23.08.2012 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná sa voči uvedenému prvoinštančnému rozsudku odvolala, na čo Krajský súd v Trnave svojim rozsudkom č.k. XXCo/XXX/ XXXX - 582 zo dňa 12.05.2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov konania strán potvrdil, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaná je výhradnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností - nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., O. T., O. T., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom O. Ú. T., L. O. U. M.
Č.. XXXX, na ktorom sú tieto nehnuteľnosti evidované ako: pozemok - D. Č. XXXX/X, parcela A. “. evidovaná na mape určeného operátu, druh pozemku: orná pôda, o výmere X XXX G.; D. D.. Č.. XXXX, D. A. “.“ evidovaná na mape určeného operátu, druh pozemku: orná pôda, o výmere X XXX G.. V konaní vo veci samej bol žalobca úspešný v uplatnení svojho nároku na poskytnutie primeranej zľavy z dojednanej kúpnej ceny vo výške 82.000,- Eur, refundácie nevyhnutných dodatočných nákladov vynaložených žalobcom z dôvodu vád predmetu kúpy, a teda náhrady škody vo výške 2.600,- Eur spolu s príslušenstvom, čo celkovo predstavuje súdom priznanú sumu 84.600,- Eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pri predaji nehnuteľnosti žalobcovi o tejto vade predávanej veci vedela - žalovaná vedela o tom, že na ňou predávaných pozemkoch žalobcovi je zasypaná skládka komunálneho, stavebného a nebezpečného odpadu a pritom túto skutočnosť žalobcovi zamlčala. Zamlčanie tejto skutočnosti zo strany žalovanej voči žalobcovi je okolnosťou samou osobe odôvodňujúcou obavu žalobcu, že výkon rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorý už nadobudol právoplatnosť bude ohrozený. V súdnom konaní bolo teda preukázané, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom, konala nedobromyseľne, špekulatívne pri predaji predmetných nehnuteľnosti žalobcovi (žalovaná konala evidentne v snahe získať z predaja veci vyššiu sumu ako by získala, ak by konala poctivo a pravdivo by kupujúceho oboznámila o všetkých vadách predávaných nehnuteľností, čo však neurobila). Taktiež počas celého priebehu súdneho sporu žalovaná nepriznala svoju chybu, zapierala svoju vedomosť o danej vade nehnuteľností, a to napriek tomu, že v priebehu dokazovania bolo jasne preukázané, že danú vedomosť o vadách už pri predaji nehnuteľností žalobcovi mala. Žalobca opakovane vyzýval žalovanú pred samotným podaním žaloby na osobné stretnutie a riešenie sporu mimosúdnou cestou. Na žiadne výzvy žalobcu zasielané opakovane mailom, či telefonicky, žalovaná však nereagovala buď vôbec, alebo nie pozitívne v snahe vec riešiť. A taktiež aj v priebehu konania vo veci samej žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovanú na mimosúdne vyriešenie veci aj s ponukou možného odpustenia, resp. zníženia uplatňovanej sumy odškodnenia oproti žalobe. Ohrozenie exekúcie vymáhaného nároku je zjavné v tom, že žalovaná pri predaji nehnuteľností žalobcovi porušila svoje zákonné povinnosti a spôsobila žalobcovi značnú škodu. Vedomé konanie v rozpore so zákonom a ešte s cieľom sa obohatiť a privodiť druhému veľkú škodu určite nie je konaním, ktoré by sa dalo kvalifikovať ako dobromyseľné, či čestné konanie. Pritom počas dlhých rokov súdneho sporu žalovaná nikdy nepreukázala záujem vec riešiť a nejakým spôsobom sa so žalobcom dohodnúť, ani nikdy neprejavila ľútosť nad svojim konaním a akúkoľvek snahu o nápravu svojim konaním spôsobenej škody žalobcovi a jeho rodine. To odôvodňuje veľmi silno predpokladať, že žalovaná bude pokračovať v takomto spôsobe konania aj naďalej a bude sa vyhýbať dobrovoľnému splneniu svojich finančných záväzkov z vyššie uvedeného právoplatného rozsudku súd vo veci samej. Žalovaná je navyše človekom dlhoročne pôsobiacim v oblasti realitného trhu, predaja a kúpy nehnuteľností a pod., čo len významne zvyšuje riziko toho, že žalovaná môže svoje nehnuteľnosti účelovo poprevádzať na iné osoby, len preto, aby sa žalobca nemohol uspokojiť na svojej pohľadávke voči žalovanej ich núteným predajom. A keďže žalovaná je (ako to aj v rámci pojednávaní a písomných podaní v konaní vo veci samej sama prezentovala) skúsená realitárka, zrealizovanie takýchto prevodov svojho majetku dokáže sama veľmi rýchlo vykonať. Tieto skutočnosti v spojení s doterajším spôsobom správania sa a postojom k nárokom žalobcu významne negatívne ovplyvňujú vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca je preto presvedčený, že účel sledovaný žalobcom - predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko žalovaná spôsobom doterajšieho svojho prístupu k veci nedáva žiadne záruky, že by nepristúpila k účelovému zbavovaniu sa svojho jediného hodnotného majetku - vyššie špecifikovaných pozemkov v k.ú. T. je potrebné dosiahnuť ochranu oprávnených záujmov žalobcu čo do zabezpečenia vymožiteľnosti vyššie uvedeného právoplatného rozsudku súdu v konaní vo veci samej zabezpečovacím opatrením.
3. Na odôvodnenie návrhu žalobca ešte uviedol, že žalovaná podľa informácií dostupných žalobcovi nevlastní iný nehnuteľný majetok okrem predmetných nehnuteľností. Nariadenie zabezpečovacieho zároveň opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú - vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanej a doterajšie konanie žalovanej, zriadenie sudcovského zabezpečovacieho záložného práva na pozemky vo vlastníctve žalovanej žalovanú nijakým spôsobom neobmedzí v jej živobytí. Žalobca má riadne preukázaný nárok voči žalovanej na finančné plnenie, ktoré s príslušenstvom značne presahuje sumu 100 000,- Eur, resp. skôr sa blíži k sume 200.000,- Eur a ktorý mu bol priznaný rozhodnutím odvolacieho súdu (právoplatne priznaná istina = 84.600,- Eur, priznané úroky z omeškania ku dňu podania návrhu = 57.638,10 Eur; doterajšie trovy súdneho konania (súdny poplatok, náklady na znalecké posudky, trovy právneho zastúpenia) = cca 40.000,- Eur ). Pritom hodnota predmetných pozemkov vlastnených žalovanou v L..Ú.. T. ani zďaleka nedosahuje čo len polovice výšky žalobcovho
právoplatne súdom priznaného nároku voči žalovanej. Zároveň v konaní vo veci samej bolo preukázané dlhodobé nedobromyseľné, nečestné konanie zo strany žalovanej voči žalobcovi, to len zvyšuje riziko nevymožiteľnosti predmetného právoplatne judikovaného nároku žalobcu voči žalovanej z dôvodu účelového sa zbavenia jediného svojho hodnotného majetku. Týmto sa len značne zvyšuje obava žalobcu, že exekúcia nárokov uplatnených v tomto konaní bude ohrozená. Podľa prílohy č. 1. zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, hodnota 1m2 ornej pôdy H. L..Ú.. T. je 0,5984 Eur/m2. Celková výmera pozemkov zapísaných na LV č. XXXX D. L..Ú.. T., O. T. je 5 836,79 Eur. Teda celková „vyhlášková“ hodnota pozemkov zapísaných na M. Č.. XXXX D. L..Ú.. T., O. T. je 5 836,79 Eur; čo je 0,5984 Eur x 9 754 m2 (1115 m2 + 8 639 m2). A nech by bola trhová cena aj päťkrát, alebo aj desaťkrát vyššia, stále je to ani zďaleka nie dostatočná hodnota voči výške pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Žalobca už musel vynaložiť veľmi veľké finančné prostriedky jednak na samotnú sanáciu vád nehnuteľností kúpených od žalovanej a jednak na samotné vedenie súdneho konania vo veci samej a pritom má pri predpokladanom prístupe žalovanej k nemu veľmi ohrozenú nádej, že žalovaná dobrovoľne svoj dlh zaplatí a nebude sa ďalej špekulatívnym spôsobom snažiť zbaviť svojho majetku s cieľom aby sa vyhla zaplateniu svojho dlho voči žalobcovi. Teda v prípade, ak by súd neposkytol súdnu ochranu žalobcovi v zmysle tohto návrhu a nezriadil navrhované zabezpečovacie opatrenie, došlo by k ďalšiemu negatívnemu zásahu do práv a záujmov žalobcu v tom, že v prípade naplnenia tu popisovaného rizika by mu neboli refundované (minimálne dlhodobo) ani náklady žalobcom vynaložené na oprávnenú ochranu svojich práv vedením konania vo veci samej. Pokiaľ predmetné nehnuteľnosti žalovaná scudzí bez požadovaného zabezpečenia sudcovským záložným právom, existuje dôvodná obava, resp. veľmi vysoká pravdepodobnosť, že svoj dlh žalovaná žalobcovi nikdy neuhradí a žalobca sa nikdy nedomôže vymoženia svojho nároku voči žalovanej. Opodstatnenosť nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia je v tomto prípade daná aj tým, že žalobcovi hrozí vznik a rozširovanie ďalšej škody - nárast ďalších nákladov súdne trovy a trovy exekučných konaní v prípade uspokojovania svojho nároku zo záložného práva ležiaceho na veci, ktoré by boli prevedené z majetku žalovanej na iné osoby cestou súdnych sporov o odporovateľnosť jej právnych úkonov.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
5. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu.
6. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci.
7. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, tj. aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii) nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný a judikovaný.
8. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.
9. Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) tak ako boli uvedené vyššie, 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
10. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva s prihliadnutím na aktuálny stav zápisov na liste vlastníctva č. XXXX D. L..Ú.. T., ktoré žalobca priložil k návrhu, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení, keď je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva, obava z ohrozenia exekúcie a návrhom je rešpektovaný princíp proporcionality. Danosť práva má súd v konaní za osvedčenú rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. XXC/X/XXXX - 500 zo dňa 06.04.2018, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 84.600,- eur s príslušenstvom, a teda žalobu žalobcu vyhodnotil už po vykonanom dokazovaní ako dôvodnú, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené
na odvolanie žalovanej rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, a teda nárok žalobcu, ktorý (jeho neskoršie uspokojenie) má byť chránený zabezpečovacím opatrením je už súdne priznaný. K posúdeniu primeranosti zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že vzhľadom na rozsah priznanej pohľadávky je zrejmé, že hodnota predmetných nehnuteľností, aj vzhľadom na ich “vyhláškovú” cenu (v zmysle prílohy č. 1. zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov) správne vypočítanú navrhovateľom (5 836,79 Eur), nie je neprimeraná hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Predmetom, ktorý má umožniť zabezpečenie pohľadávky žalobcu sú nehnuteľnosti - pozemky charakteru ornej pôdy, ktorých hodnota nezabezpečí uspokojenie celej pohľadávky žalobcu, ale aspoň jej určitej časti. Súd tak dospel k záveru pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke, že tu nevzniká zjavný nepomer. Žalovaná pritom naďalej zostáva vlastníčkou predmetných nehnuteľností s plne zachovanými právami vlastníka, vrátane práva nehnuteľnosti previesť na inú osobu, zabezpečiac žalovanému možnosť uspokojenia sa z nehnuteľností iba v prípade nesplnenia jej povinnosti riadne a včas. Žalobca odôvodňoval svoju obavu z ohrozenia budúceho uspokojenia jeho pohľadávky okrem iného skutočnosťou, že žalovaná konala špekulatívne, resp. opakovane nebola ochotná sa dohodnúť na vyriešení veci. Súd konštatuje, že žalovaná v priebehu konania vo veci samej skutočne nevyužila viacero možností žalobcom ponúkaného zmierneho riešenia veci opakovane odporúčaného i súdom, čo žalobca môže vnímať ako neochotu dobrovoľného plnenia, avšak uvedené subjektívne vnímané ohrozenie uspokojenia žalobcu by nebolo na nariadenie zabezpečujúceho opatrenia dostačujúcim. Súd však v tomto prípade prihliadal na objektívne špecifiká danej veci, a to na jej charakter (sporové konanie staršieho dáta, kde žalobca sa svojho nároku voči žalovanej domáha už od začiatku roku 2013), na samotnú výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorá vzhľadom na ich vzťah ako fyzických osôb nie je bežná, v ktorých špecifikách v spojení so subjektívnymi obavami žalobcu ako aj so skutočnosťou, že predmetná pohľadávka už bola žalobcovi súdne priznaná, pričom u žalovanej nemá preukázanú existenciu iného majetku, ktorý by v prípade zbavenia sa predmetných nehnuteľností mohol poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V súhrne uvedených skutočností videl súd naplnenie predpokladov v zmysle § 343 ods. 1 CSP.
11. Po následnom zvážení miery ohrozenia práv žalobcu v súvislosti s rizikom neuspokojenia jeho (už priznanej) pohľadávky v zmysle vyššie uvedenej argumentácie, najmä v súvislosti s dĺžkou konania vo veci samej a výškou pohľadávky na jednej strane a miery obmedzenia práv žalovanej v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorá i po jeho nariadení naďalej zostáva vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré sa iba stávajú zálohom za účelom zabezpečenia splnenia jej i tak právoplatne uloženej povinnosti, a to iba dočasne - do času jej dobrovoľného splnenia, dospel súd k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Súd má za to, že hoci zabezpečovacie opatrenie sa najčastejšie nariaďuje v situáciách, kedy osoba povinná plniť sa preukázateľne zbavuje (plánuje zbaviť) majetku s cieľom mariť uspokojenie veriteľa, v osobitných prípadoch je namieste nariadiť zabezpečovacie opatrenie preventívne, zabrániac tak i prípadným ďalším sporom. Uvedený postup umožní tiež v osobitných prípadoch zlepšiť reálnu vymožiteľnosť súdom priznaných pohľadávok, čo je základným účelom inštitútu zabezpečovacích opatrení.
12. Podporne súd poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu č.k. 11Co/48/2016 - 123 zo dňa 9. februára 2016, v ktorom tento okrem iného uviedol : “V prípade predbežných opatrení slúžiacich zamedzeniu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby (ďalej tiež „povinný“), obvykle aj v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh účastníkov konania v konkrétnej veci mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej (ďalej tiež „oprávnený“) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať len z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku, alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti (o ktorú v konaní ide), ale v širších súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku povinného, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, spôsobilý poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž v zásade platí, že ak by povinný už urobil
právny úkon smerujúci k zbaveniu sa ním vlastníctva; niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť aj evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri. Práve preto robenie faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva ( ktorých absencia v prejednávanej veci bola konštatovaná súdom prvého stupňa a jej dôsledkom zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), pritom nemá na potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením zásadný vplyv.“
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP, keď žalobca bol síce v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný v celom rozsahu, a teda by mal nárok na náhradu trov, avšak súd nemal osvedčenú aktuálnu priamu zodpovednosť žalovanej na iniciovaní tohto konania. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave bolo žalovanej doručené až dňa 17.6.2020, a teda žalovaná dosiaľ nemala ani možnosť predísť tomuto návrhu dobrovoľnou úhradou pohľadávky po doručení rozhodnutia Krajského súdu v rámci riadnej lehoty na plnenie (30 dní od právoplatnosti rozsudku). Súčasne nebolo osvedčené (ani tvrdené) žiadne aktuálne konanie žalovanej smerujúce k mareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Zabezpečovacie opatrenie súd nariaďoval z dôvodov zabezpečenia budúceho riadneho uspokojenia pohľadávky pri existencií obáv žalobcu z ohrozenia tohto uspokojenia s poukazom na minulý priebeh konania, výšku pohľadávky a neexistenciu iného majetku žalovanej. Skutočnosť preventívneho nariaďovania zabezpečovacieho opatrenia potom pre súd formuje dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) odôvodňujúci, že žalovanej neuložil žalobcovi ako v konaní úspešnému tieto trovy nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).