Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11Cpr/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: COOP Jednota Galanta, spotrebné družstvo, so sídlom Revolučná štvrť 953, Galanta, IČO: 00 168 840, proti žalovanej: V. S., K. XX.XX.XXXX, I. O. Č. XXXX/X, Y., o zaplatenie 96 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť sumu 96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 9.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2018 sa domáha, aby mu žalovaná uhradila sumu 96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy a to od 09.12.2015 do zaplatenia a nahradila mu trovy konania v plnom rozsahu. Žalovaná bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.02.2015 zamestnancom žalobcu a bola na výkon práce zaradená na predajňu č. XXX F. ako predavačka. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015. dohoda o hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou uzatvorená dňa 23.02.2015. Pracovný pomer so žalovanou bol ukončený dňa 03.04.2015. Dňa 31.05.2015 bola na prevádzkovanej jednotke č. XXX B. R. F. vykonaná kontrolno - fyzická inventúra zásob a tovarov za zúčtovacie obdobie od XX,XX.XXXX P. XX.XX.XXXX. Inventúrou bol zistený schodok na zásobách tovarov po vykonaní konečného zúčtovania v celkovej výške 41222, 88 eur, z ktorého časť vo výške 5000 eur bola predpísaná k náhrade kolektívu hmotne zodpovedných pracovníkov tejto prevádzkovej jednotky. Časť pripadajúca na žalovanú činila 96 eur, ktorú žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila ani čiastočne. Žalobca poukázal na ustanovenie a ust. , pričom uviedol, že žalovaná doposiaľ žalobcovi nepreukázala žiadne liberačné dôvody. Na úhradu predmetnej sumy bola žalovaná vyzývaná opakovane a to 24.11.2015,05.02.2016, 02.03.2016, 07.03.2016, 29.01.2018 a 12.03.2018, avšak svoj dlh neuhradila ani čiastočne. Žalobca si z tohto dôvodu uplatňuje aj príslušné úroky z omeškania.

2. Dňa 15.04.2019 súd vydal Platobný rozkaz č.k.: -33, ktorý však následne uznesením č.k.: -55 zo dňa 21.10.2019 zrušil, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.

3. Súd uznesením č.k.: -60 zo dňa 05.12.2019 vyzval žalovanú podľa , (ďalej len „"), aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadrila k žalobe. . Spolu s predmetným uznesením súd doručil žalovanej aj žalobu s prílohami. Žalovaná tieto listiny opakovane nepreberala na adrese trvalého pobytu uvedeného v Registri obyvateľov SR. Súdu sa napriek rozsiahlemu šetreniu (lustrácia REGOB, ZVJS, SP, MEO, doručovanie prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia OR PZ v Košiciach a

Mestskej polície Košice) v zmysle (ďalej len „") nepodarilo získať inú adresu. Z uvedeného dôvodu súd následne postupoval podľa a doručil predmetnú zásielku žalovanej oznámením na úradnej tabuli súdu a web stránke súdu dňa 21.12.2019.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe žiadnym právne relevantným spôsobom nevyjadrila a nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu a nijakým spôsobom tieto nespochybnila.

5. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní písomným podaním doručenom súdu dňa 19.06.2020, pričom súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti.

6. Žalovaná sa nariadeného pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť riadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadala súd o odročenie pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v jej neprítomnosti ( ).

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom pričom zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 23.02.2015 Pracovnú zmluvu, pričom v zmluve bol určený druh práce predavačka, s miestom výkonu práce - prevádzková jednotka žalobcu č. XXX F.. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú do 31.12.2015 so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace odo dňa vzniku pracovného pomeru. Pracovný čas 38,45 hod. týždenne. Mzda bola žalovanej vyplácaná za podmienok ustanovených v II. kapitole Kolektívnej zmluvy a podľa Vnútropodnikových mzdových pravidiel č. 2/20009 pre odmeňovanie obchodno-prevádzkových zamestnancov. Nástup do práce bol určený dňa 26.02.2015.

9. Zároveň žalovaná toho istého dňa podpísala so žalobcom Dohodu o hmotnej zodpovednosti, pričom v článku I. Prevzatie hmotnej zodpovednosti bod 1. sa uvádza, že touto dohodou preberá zamestnanec hmotnú zodpovednosť za zverený tovar, obaly, hotovosť, ceniny, materiál a iné hodnoty, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom prevádzky alebo pracoviska (hmotná zodpovednosť kolektívna), ktorého bude členom. Hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú všetky hospodárske prostriedky (napr. zásoby tovaru, materiálu a obalov, peňažné prostriedky, ceniny a pod.) a, ktoré zamestnanec alebo pracovný kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia prevádzky alebo pracoviska a tiež, ktoré prevezme v priebehu svojej činnosti v prevádzke kedykoľvek neskôr. Z bodu 2. vyplýva, že hmotná zodpovednosť bude trvať i v prípade zaradenia do kolektívu hmotne zodpovedných osôb, v ktorom jednotliví pracovníci zodpovedajú za schodok spoločne.

10. V článku III. Zodpovednosť zamestnanca za schodok písm. b) bod 8. a 9. tejto Dohody sa uvádza spôsob výpočtu podielu jednotlivého zamestnanca pri spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorý je plne súladný s ustanovením .

11. Zo Zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 30.03.2015 vyplýva, že v súlade s ustanovením žalobca skončil pracovný pomer so žalovanou ku dňu 03.04.2015 v rámci skúšobnej doby. Súčasne bola žalovaná poučená, že je jej povinnosťou prísť na útvar personalistiky a miezd za účelom vybavenia si potrebných záležitostí súvisiacich so skončením pracovného pomeru.

12. Z listiny označenej ako Posledná výzva na úhradu vyplýva, že žalovaná bola žalobcom opakovane vyzvaná na úhradu podielu na hmotnej zodpovednosti v celkovej sume 96 eur, ktorý vznikol ako schodok na predajni č. XXX F.. Súčasne bola vyzvaná, že predmetnú sumu má uhradiť najneskôr do 20.03.2017.

13. Z výzvy na úhradu manka zo dňa 05.02.2016 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej časti podielu na zistenom schodku v sume 96 eur.

14. Z výzvy na úhradu manka zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej časti podielu na zistenom schodku v sume 96 eur.

15. Z poslednej výzvy na úhradu manka zo 29.01.2018 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej časti podielu na zistenom schodku v sume 96 eur v lehote do 09.02.2018.

16. Z opakovanej poslednej výzvy na úhradu manka zo dňa 12.03.2018 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu neuhradenej pohľadávku v sume 96 eur.

17. Z rozvrhu manka č.: V. XXX, Q. F., obdobie inv.: od 01.04.2015 do 31.05.2015 zo dňa 26.08.2015 súd zistil, že podiel žalovanej osobné číslo: XXXXX na zistenom schodku v rámci spoločnej hmotnej zodpovednosti je v sume 96 eur (č.l. 8).

18. Z výpočtu označeného V. XXX zosobnenie 5000 eur. súd zistil, že PP mzda u žalovanej bola v sume 2,7354, pracovný pomer 1, úväzok 1 a teda jej podiel na uvedenom schodku je v sume 96 eur.

19. Z elektronického podania doručeného súd 15.06.2020, súd okrem iného zistil, že žalovaná bola na základe vyššie uvedenej zmluvy zamestnaná u žalobcu v čase od 26.02.2015 do 03.04.2015. Žalovaná zároveň nepožiadala po skončení pracovného pomeru s poukazom na ustanovenie a o vykonanie inventarizácie a preto zodpovedá za schodok zistený pri najbližšej inventúre na pracovisku, teda za schodok zistený pri inventúre vykonanej dňa 31.05.2015 za inventarizačné obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že inventarizačná komisia zistila schodok o celkovej výške 41222,88 eur, rozhodla sa zodpovedným zamestnancom zosobniť len sumu 5000 eur v súlade s ustanoveniami , pričom takto na žalovanú pripadla suma 96 eur.

20. Zo záznamu č. 4 zo zasadnutia Ústrednej inventarizačnej komisie zo dňa 08.04.2015 vyplýva, že ÚIK po zistení manka v sume 18976,85 eur a prečerpaných noriem precenenia v sume 22 246,03 eur sa rozhodla zosobniť kolektívu V. Č.. XXX F. sumu 5000 eur.

21. Z inventarizačného zápisu zo dňa 31.05.2015 vyplýva, že tržba za inventarizačné obdobie od 01.04.2015 do 31.05.2015 bola v sume 3 105 394,35 eur. Normy strát za inventarizačné obdobie v sume -14316,89 eur a prečerpané normy za invent. obdobie v sume -22 246,03 eur. (č.l. 91-100)

22. Žalovaná do dňa podania žalobného návrhu nevyrovnala svoje záväzky voči žalobcovi.

23. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

24. Podľa článku 6 ods. 1 (ďalej len „"), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

25. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa článku 11 ods. 4 , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

27. Podľa článku 15 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

28. Podľa ust. , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa ust. , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

30. Podľa ust. , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Podľa ust. , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

32. Podľa ust. , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

33. Podľa ust. v platnom znení (ďalej len „"), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

34. Podľa ust. , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

35. Podľa ust. , dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

36. Podľa ust. , zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

37. Podľa ust. , ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

38. Podľa ust. , zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

39. Podľa ust. , dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

40. Podľa ust. , , inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

41. Podľa , zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa

jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

42. Podľa ust. a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Súd predmetný vzťah posúdil ako individuálny pracovnoprávny spor teda spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Premetom konania je nárok žalobcu ako zamestnávateľa voči žalovanému ako zodpovednému zamestnancovi týkajúci sa náhrady príslušného podielu na manku žalovaného, ktoré bolo zistené u žalovaného na základe vykonania dvoch inventarizácii.

45. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovanou bol individuálny pracovnoprávny vzťah vzniknutý na základe pracovnej zmluvy (viď body 8-11 tohto odôvodnenia), pričom žalovaná uzavrela aj Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti a rovnako tak skutočnosť, že žalobca vykonal dňa 31.05.2015 inventúru so zisteným čistým mankom v sume 41 222,88 eur za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2015. Súčasne žalobca súdu predloženými listinnými dôkazmi preukázal aj výpočet podielu žalovanej na vzniknutom schodku v rámci uzatvorenej spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a to v sume 96 eur, pričom ako to vyplýva zo zápisu Ústrednej škodovej komisie žalobcu, po zistenom manku táto prijala rozhodnutie zosobniť kolektívu prevádzkovej jednotky Č.. XXX F. len sumu 5000 eur. Žalovaná predmetnú sumu žiadnym právne relevantným spôsobom nerozporovala a nerozporovala ani skutočnosti tvrdené žalobcom. Súčasne súdu nepreukázal, že by požiadala o vykonanie inventúry pi ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, t.j. ku dňu 03.04.2015. Žalobca následne opakovane žalovanú vyzval na uhradenie predmetnej pohľadávky a to prostredníctvom doporučených zásielok, ktoré sa mu opakovane vracali z adresy, ktorú žalovaná uviedla ako svoj trvalý pobyt. Na základe vykonaného dokazovania tak, ako to súd podrobne uviedol v bodoch 8-21 svojho odôvodnenia mohol prijať záver o dôvodnosti podanej žalobe, teda o pravdivosti tvrdených skutočností, že žalovaná pracovala v rozhodnom období u žalobcu, že bola hmotne zodpovednou zamestnankyňou s uzatvorenou dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, že na základe inventúry zo dňa 31.05.2015 došlo ku schodku v celkovej sume 41 222,88 eur (z ktorej k zosobneniu bola určená žalobcom len suma 5000 eur), pričom na tomto schodku sa žalovaná v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a výšky svojej PMZ podieľa sumou 96 eur a že žalovaná do dnešného dňa svoj dlh voči žalobcovi ani čiastočne neuhradila a to napriek tomu, že bola na to opakovane vyzvaná. Na základe týchto skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy 96 eur.

46. Po vykonanom dokazovaní možno skonštatovať, že žalobca v konaní predloženými dôkaznými prostriedkami (listinami) preukázal žalobou uplatňovaný nárok pokiaľ ide o istinu, a preto mu ju súd v plnom rozsahu priznal. Žalovaná v 1 rade bola v priebehu konania nečinná a na svoju obranu neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, čím by spochybnila oprávnenosť nároku žalobcu. Aj napriek charakteru konania, ktoré je v zmysle príslušných ustanovení považované za konania so slabšou stranou, súd nemal dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach žalobcu a preto nepovažoval za

potrebné vykonať iné rozumej žalobcom nenavrhované dôkazy v konaní ako to predpokladá ustanovenie . Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán, ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Súd má za to, že žalovaná v 1. rade bola v konaní nečinná a na svoju obranu nepredložila a ani neoznačila žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. Následkom tejto nečinnosti strane žalovanej v 1. rade ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. Pri ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia , pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákonne predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.

47. K žalobcom uplatňovaným úrokom z omeškania súd uvádza, že žalovaná je preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa tak s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi dostala do omeškania dňom 09.12.2015 (t.j. po doručení prvej výzvy na úhradu manka zo dňa 24.11.2015). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 09.12.2015 bola 0,05%. Na základe týchto skutočností a v súlade s § 3 citovaného nariadenia súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 96 eur odo dňa 09.12.2015 do zaplatenia.

48. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

49. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ustanovením .

50. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca bola úspešný v plnom rozsahu uplatňovaného nároku podľa podielu žalovanej na vzniknutom schodku a preto súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

54. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.( ) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.