Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-49-2019.pdf
PDF · 140.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: E. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.. L. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Petrom Milcom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, 2/ K. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom mesto C. a 3/ Z. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.. L. XXXX/X, XXX XX C., v konaní o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/327/2015 - 267 zo dňa 28. februára 2018 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku m e n í tak, že určuje, že zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je voči žalobcovi n e p l a t n á.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku o nároku žalobcu a znalkyne na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ p o t v r d z u j e.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku o nároku žalobcu a znalkyne na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným 2/ a 3/ z o s t á v a n e d o t k n u t ý.
IV. Žalovaní 1/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je voči žalobcovi ako spoludlžníkovi č. 2 neplatná a žalobcu nijako nezaväzuje (I. výrok); uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník (II. výrok) a uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnej znalkyni S.. S.. G. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/X, F. Z., odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 60/2017 zo dňa 22.11.2017 v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník, ktorý tiež rozhodne aj o povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaplatiť súdny poplatok za žalobu (III. výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa ako veriteľ žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX.
XXXX (ďalej aj „zmluva“) voči nemu označenému v zmluve ako spoludlžník č. 2 z dôvodu, že zmluvu, ani zmenku vydanú na zabezpečenie nároku z uvedenej zmluvy nikdy nepodpísal, jeho podpis na oboch dokumentoch bol sfalšovaný. Naliehavý právny záujem na požadovanom žalobnom petite odôvodnil v podstate tým, že je nevyhnutné poskytnúť predmetnou žalobou ochranu žalobcovi pred neistým právnym stavom, ktorý by mohol nastať v prípade, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX/753/2015, v ktorom sa vymáha pohľadávka na podklade zmenkového platobného rozkazu č. k. 4Zm/357/2014-14 zo dňa 05.12.2014, v ktorom žalobca vystupuje ako povinný 2/, by došlo k zastaveniu tejto exekúcie na základe návrhu žalobcu ako povinného 2/; následne by sa žalovaný 1/ mohol voči žalobcovi domáhať zaplatenia predmetnej pohľadávky v civilnom sporovom konaní, alebo by sa mohol domáhať obnovy konania v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že v exekučnom konaní možno očakávať zastavenie exekúcie vyplýva jednak z toho, že oprávnený v tomto exekučnom konaní, teda žalovaný 1/, si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 23. 12. 2015 do 31. 03. 2017 (ďalej aj Exekučný poriadok“) vo vzťahu k žalobcovi doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, čiže doplniť kauzu.
3. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný 1/ ako veriteľ dňa 07. 11. 2012 a žalovaní 2/ a 3/ ako dlžníci (označení v zmluve ako dlžník a spoludlžník 1/) dňa 08. 11. 2012 za prítomnosti zamestnankyne žalovaného 1/ podpísali zmluvu v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“) Žalovaný 2/ bol v rámci záhlavia zmluvy označený ako živnostník s prideleným IČO: 43 321 763. V rámci zmluvy o revolvingovej pôžičke bol ako spoludlžník č. 2/ označený aj žalobca. Na základe zmluvy mal žalovaný 1/ poskytnúť žalovanému 2/ pôžičku, ktorú sa žalovaný 2/ zaviazal splácať. V rámci bodu 5 zmluvy bolo dojednané, že žalovaný 2/ svojim podpisom pod zmluvou potvrdzuje, že v deň podpisu zmluvy odovzdal žalovanému 1/ jednu vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie je uvedená suma, údaj o splatnosti, pričom zmenka je vystavená na rad žalovaného 1/. V prípade omeškania dlžníka s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy bol žalovaný 1/ oprávnený na blankozmenke chýbajúce údaje v zmysle bodu 5.3. zmluvy doplniť. Žalobca a žalovaná 3/ mali v zmysle bodu 5.7. zmluvy svojim podpisom pristúpiť k záväzkom žalovaného 2/ spočívajúcich v úhrade pôžičky, poskytnutých revolvingov a peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy v zmysle § 533 O.z.
4. Keďže žalovaní 2/ a 3/ a žalobca nesplácali záväzky zo zmluvy o pôžičke, žalovaný 1/ vyplnil chýbajúce údaje vo vlastnej blankozmenke vystavenej dňa XX. XX. XXXX žalovaným 2/, ako zmenkoví ručitelia sú uvedení žalobca a žalovaná 3/ a príjemcom zo zmenky je žalovaný 1/. Zmenka bola žalovaným 1/ vyplnená na sumu 13 534,- Eur so splatnosťou určenou na deň 16. 09. 2014.
5. Na základe žaloby podanej žalovaným 1/ bol vydaný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm/357/2014-14 zo dňa 05. 12. 2014, ktorým zaviazal žalobcu ( v danom konaní v pozícii odporcu) a žalovaných 2/ a 3/, aby spoločne a nerozdielne uhradili do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu žalovanému 1/ (v danom konaní v pozícii navrhovateľa) zmenkovú sumu 13 534,- Eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 13 534,- Eur od 17. 09. 2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 45,11 Eur a nahradili mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 814,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 748,28 Eur, alebo aby v tej istej lehote podali na súde námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Žalobca, žalovaní 2/, 3/ prevzali zásielky obsahujúce zmenkový platobný rozkaz a nepodali proti nemu v stanovenej lehote námietky, v dôsledku čoho tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2015.
6. Žalovaný 1/ ako oprávnený podal dňa 15. 06. 2015 u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera návrh na vykonanie exekúcie na podklade predmetného zmenkového platobného rozkazu voči žalobcovi, žalovaným 2/, 3/ ako povinným 1/, 2/ a 3/ na vymoženie sumy 13 465,- Eur (13 534,- Eur znížených o úhradu povinných vo výške 69,- Eur). Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Brezno (ďalej aj „exekučný súd“) v rámci konania vedeného pod sp. zn. 2Er/493/2015 vydal dňa 25. 06. 2015 poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 065801*, ktorým súdneho exekútora poveril vymožením pohľadávky oprávneného voči povinným 1/, 2/ a 3/ vo výške 13 465,- Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 16. 07. 2015 podal žalobca ako povinný 3/ námietky voči exekúcii, v ktorých uviedol v podstate rovnaké skutočnosti ako v žalobe v tomto konaní. Žalobca taktiež podaním doručeným súdu dňa 27. 08. 2015 podal návrh na odklad exekúcie do skončenia tohto konania vedeného pod
sp. zn. 4C/327/2015 o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke. Uznesením č. k. 2Er/493/2015-25 zo dňa 29. 09. 2015 exekučný súd námietky povinného 3/ (žalobcu) zamietol a povolil odklad predmetnej exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4C/327/2015. Oprávnený v exekučnom konaní (žalovaný 1/) podaním doručeným súdu dňa 18. 01. 2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku, v rámci ktorého opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými a mimo iného uviedol, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, keďže zmluva o pôžičke bola uzatvorená s povinným 1/ (žalovaným 2/) ako podnikateľom, ktorý je právnickou osobou v zmysle § 261 zákona č. 513/1991 Zb., pričom túto skutočnosť nemení ani to, že povinná 2/ (žalovaná 3/) pristúpila k záväzku povinného 1/. K podaniu doložil zmluvu o revolvingovej pôžičke a žiadosť o poskytnutie pôžičky. Podaním doručeným súdu dňa 29. 05. 2017 podal žalobca (povinný 3/) návrh na zastavenie exekúcie vedenej voči nemu.
7. Z výpovedí žalovaného 2/ a žalovanej 3/ v doloženom vyšetrovacom spise OR PZ v C., U.: X.-XXX/ X-VYS-C.-XXXX vyplýva, že peňažné prostriedky zo zmluvy boli poskytnuté na zabezpečenie výdavkov spojených s chodom domácnosti s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných 2/ a 3/.
8. Výpoveďami žalovaných 2/ a 3/, či už v konaní pred súdom prvej inštancie, alebo v trestnom konaní vedenom na OR PZ v C. pod U., ako aj znaleckým posudkom č. 60/2017 zo dňa 22. 11. 2017 bolo preukázané, že podpis žalobcu na zmluve a na zmenke vystavenej dňa 08. 11. 2012 v C. k zmluve, nie je vlastnoručným podpisom žalobcu.
9. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je spotrebiteľskou zmluvu v zmysle § 52 O.z., v ktorej žalobca, žalovaní 2/, 3/, vystupujú ako spotrebitelia a žalovaný 1/ ako dodávateľ. Bol názoru, že žalovaný 2/ pri uzatváraní predmetnej zmluvy napriek tomu, že je v nej označený ako fyzická osoba - podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej/obchodnej činnosti a poskytnuté peňažné prostriedky zo zmluvy nevyužil na svoju podnikateľskú alebo obchodnú činnosť, ale ako to vyplýva z výpovedí žalovaného 2/ a žalovanej 3/ v doloženom vyšetrovacom spise OR PZ v C. na zabezpečenie výdavkov spojených s chodom domácnosti s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných 2/ a 3/. Žiadny údaj z doloženej zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ako ani zo žiadosti o poskytnutie pôžičky (v rámci pripojeného exekučného spisu) podľa súdu prvej inštancie nepreukazuje, že by žalovaný 2/ konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd prvej inštancie z ustanovenia § 54 ods. 2 O.z. hovoriaceho o tom, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, vyvodil, že žalovaný 2/ pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ. Rovnako žalovaná 3/ uzatvorila a žalobca mal uzatvoriť predmetnú zmluvu v postavení spotrebiteľa, keď rovnako s poukazom na § 54 ods. 2 O.z. pri prihliadnutí na závery vyplývajúce z výroku I. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-348/14 zo dňa 09. 07. 2015 v rámci predmetnej zmluvy nie je nikde preukázané, že by pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
10. Nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že podpis žalobcu na zmluve a na zmenke vystavenej dňa XX.XX.XXXX v C. k zmluve, nie je vlastnoručným podpisom žalobcu; podpis na vyššie uvedených dokladoch nie je výslovným prejavom vôle žalobcu, preto s poukazom na ust. § 40 ods. 3, § 41 O. z. súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť zmenky, ako aj zmluvy v časti týkajúcej sa žalobcu.
11. K námietke žalovaného 1/, že nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z dôvodu, že táto nemôže privodiť pre žalobcu zmenu v jeho právnom postavení, nakoľko právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom mu bola uložená povinnosť na plnenie a ani prípadné rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy voči žalobcovi nemá vplyv na existenciu zmenkového platobného rozkazu a povinnosti z neho vyplývajúcej súd prvej inštancie uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „O. s. p.“ (dnes obdobným ustanovením je § 137 písm. c) C.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 06.12.2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011).
12. Podľa súdu prvej inštancie žalobca má naliehavý právny záujem na určení požadovanom v žalobnom petite v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. v nadväznosti na § 470 ods. 1, 2 C.s.p. a § 137 písm. c) C.s.p. Poukázal na to, že zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23. 12. 2015, sa okrem iného doplnil aj Exekučný poriadok, pričom doplnené ustanovenia sa v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku vzťahujú aj na už prebiehajúce exekučné konania, v ktorých v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je vykonávaná exekúcia na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Žalobca, v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 2Er/493/2015 uvedený ako povinný 3/ vystupuje ako fyzická osoba. Keďže žalovaný 1/ ako povinný doplnil dňa 18. 01. 2016 návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku, exekučný súd bude po ukončení tohto sporového konania skúmať, či sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, že zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, žalobca, žalovaní 2/, 3/ v jej rámci vystupujú ako spotrebitelia a žalovaný 1/ ako dodávateľ a zmluva spolu so zmenkou zo dňa XX. XX. XXXX, na podklade ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm/357/2014-14 zo dňa 05. 12. 2014, sú neplatné v časti týkajúcej sa žalobcu v zmysle § 40 ods. 3, § 41 O. z., možno podľa súdu prvej inštancie dôvodne predpokladať, že predmetné exekučné konanie bude s poukazom na rozsudok vydaný v tomto konaní voči žalobcovi ako povinnému 3/ v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavené. Po zastavení exekúcie sa bude žalobca celkom objektívne nachádzať v stave právnej neistoty, pretože dôvodne môže očakávať podanie žaloby zo strany žalovaného 1/, ktorou si bude voči nemu uplatňovať nárok zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Určovací výrok je preto vo svetle vyššie uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie potrebným prostriedkom odstránenia stavu právnej neistoty na strane žalobcu spôsobilým zabezpečiť mu náležitým spôsobom ochranu jeho subjektívnych práv.
13. O nároku strán sporu a znalca na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore. Dodal, že o výške trov, ako aj o poplatkovej povinnosti žalovaných zo žaloby vzhľadom na oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov a jeho plný úspech v spore rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Žalovaný 1/ trval na námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a preto mal podľa neho súd prvej inštancie túto žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Trval na tom, že určovací rozsudok nemá žiaden vplyv na zmenkový platobný rozkaz, ktorý je podkladom exekúcie, právoplatné
súdne rozhodnutie možno meniť alebo rušiť len zákonom (O. s. p. aj C. s. p.) predvídaným spôsobom, mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktorými sú dovolanie, mimoriadne dovolanie a žaloba (návrh) na obnovu konania. Určovacia žaloba ich nemôže nahradiť, právoplatný zmenkový platobný rozkaz nemení, ani neruší, teda neodstraňuje. Žalovaný 1/ mal za to, že žalobca mohol dosiahnuť nápravu napr. návrhom na obnovu konania s poukazom na ust. § 228 ods. 2 O. s. p.
16. Ďalej mal žalovaný 1/ za to, že určovací rozsudok nemôže mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu, pretože exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na podklade vlastnej zmenky, pričom podpis na nej nebol popretý ani napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
17. Pokiaľ súd prvej inštancie videl naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe v tom, že rozsudok jej vyhovujúci bude podkladom pre zastavenie exekúcie, v tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 147/2002, podľa ktorého: „Skutočnosť, že v neskoršom súdnom konaní bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy na rozdiel od súdneho konania, v ktorom bol (na jej podklade) exekučný titul vydaný, nie je dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a pre jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP.“.
18. Podľa žalovaného 1/ neobstojí vyvodzovanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe súdom prvej inštancie ani z toho, že rozsudok predchádza právnej neistote spojenej s tým, že by žalovaný 1/ žaloval žalobcu priamo zo zmluvy. Takéto závery súdu prvej inštancie podľa žalovaného 1/ nemajú oporu v dokazovaní a sú odôvodnené len úvahou, že žalovaný 1/ pristúpi k podaniu takejto žaloby. Z rozsudku nevyplýva, aké dôkazy a ich hodnotenie viedlo súd prvej inštancie k uvedenému záveru.
19. Napokon žalovaný 1/ poukázal na to, že žaloba o plnenie má ako druh žaloby zásadnú prednosť pred rôznymi určovacími žalobami a to, čo je predbežnou otázkou pre žalobu na plnenie, nie je v zásade prípustné ako predmet určovacej žaloby. Odkázal pritom na závery rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 publikovaného v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/2006: „Naliehavý právny záujem nie je daný tam, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (napríklad rozsudok).“.
20. Ohľadne výrokov o nároku na náhradu trov konania žalovaný 1/ vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní nezohľadnil princíp vyjadrení v článku 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Žalovaný 1/ ma za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu podanie žaloby a vznik sporu zavinili žalovaní 2/ a 3/, ktorí podpisovali zmluvu a ktorí žalobcu po doručení zmenkového platobného rozkazu informovali, že oni celú vec vybavia a žalobca nemusí mať obavy. Podanie žaloby nezavinil žalovaný 1/, keďže ten vychádzal z právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré žalobca nespochybnil, nepodal námietky v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, že nepodpísal zmluvu ani zmenku, pretože sa spoliehal na žalovaných 2/ a 3/.
21. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že napadnutý rozsudok nie je revíziou exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu, ale slúži na odstránenie stavu právnej neistoty, ktorý nastane po zastavení exekúcie, nakoľko bez napadnutého rozsudku by bol žalobca vystavený hrozbe podania žaloby na obnovu konania, resp. žaloby na plnenie zo zmluvy zo strany žalovaného 1/. Bol názoru, že k zastaveniu exekúcie určite dôjde s poukazom na ust. § 243f, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku novelizovaného zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23. 12. 2015, nakoľko žalovaný 1/ ako oprávnený podľa názoru žalobcu síce podaním označeným ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie sa len pokúsil opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným, nepripojil však dôkazy na ich preukázanie v zákonom stanovenej lehote. Podporne bol žalovaný názoru, že oprávnený nepreukázal, že nárok zo zmenky nie je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy a nepreukázal, že v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Existencia dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku sa prezumuje (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku).
23. Žalobca bol ďalej názoru, že žalovanému 1/ žiadny nárok voči žalobcovi zo zmluvy nevyplýva, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani vymáhanie nárokov zo zmenky, ktorá mala zabezpečovať nároky zo zmluvy.
24. Žalovaný 1/ v replike nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe spočíva v odstránení stavu právnej neistoty žalobcu po zastavení exekúcie, nakoľko žalovaný 1/ by mohol potom podať žalobu na obnovu konania, resp. žalobu na plnenie zo zmluvy.
25. Pokiaľ ide o žalobu na obnovu konania, žalovaný 1/ poukázal na to, že objektívna lehota troch rokov plynúca od právoplatnosti rozhodnutia na podanie žaloby na obnovu konania už uplynula. Navyše podmienkou podania žaloby na obnovu konania je možnosť privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Nakoľko žalovanému 1/ bolo v konaní pred Okresným súdom Bratislava V vyhovené v celom rozsahu, niet dôvodu na podanie žaloby na obnovu konania z jeho strany, ale naopak žalobca mohol byť aktívne vecne legitimovaný na podanie akejto žaloby.
26. Pokiaľ ide o žalobu na plnenie zo zmluvy, žalovaný 1/ bol názoru, že jej podaniu bráni prekážka právoplatnej rozsúdenej veci rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V. Podľa žalovaného 1/ neexistuje zákonný dôvod, aby o exekučnom titule, ktorý vydal všeobecný súd rozhodoval iný všeobecný súd rovnakého stupňa, okrem explicitne uvedených dôvodov v zákone (napr. preskúmanie kauzy zmenky v exekučnom konaní s ohľadom na prípadný spotrebiteľský charakter účastníkov zmluvy). Ďalej mal žalovaný 1/, že v zmysle § 159 Civilného sporového poriadku je daná aj prekážka tzv. litispendencie. Nakoľko predmetom exekučného konania sp. zn. EX 753/2015 je spor, ktorý má totožných účastníkov (len s iným procesným postavením), rovnaký predmet konania a vychádza z rovnakých skutkových okolností uzatvorenia zmluvy, vystavenia blankozmenky, uzatvorenia dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, neplatenia úveru, vyplnenia zmenky a následného jej vymáhania.
27. Napokon mal žalovaný 1/ za to, že predmetom tohto konania ako aj exekučného konania je v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku skutočnosť, či bola zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi podnikateľmi, alebo nie. Iný predmet konania v rámci týchto dvoch konaní neexistuje. Žalovaný 1/ tvrdil, že preukázal existenciu toho, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená medzi podnikateľmi. Poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah sa posudzuje podľa toho, komu bol tovar, služby a pod. poskytnuté. Žalobcovi neboli poskytnuté žiadne peňažné prostriedky, tieto boli poskytnuté žalovanému 2/ ako podnikateľovi. Preto tento zmluvný vzťah nemohol byť a ani nikdy nebol vzťahom spotrebiteľským. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C 45/96, v zmysle ktorého ručiteľovi, ktorý poskytuje zabezpečenie za splatenie podnikateľského úveru nemôže byť poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to preto, lebo nemožno za spotrebiteľa považovať osobu, ktorej nie je úver (služby) určené.
28. Žalobca mal v duplike za to, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby zo strany žalobcu. Podľa žalobcu sa žalovaný 1/ opakovaným rozporovaním existencie naliehavého právneho záujmu snaží odvrátiť pozornosť súdu od preukázanej skutočnosti, že žalobca zmluvu nepodpísal, teda nie je výslovným prejavom vôle žalobcu, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy aj zmenky vo vzťahu k žalobcovi.
29. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné, napriek tomu z formálnych dôvodov uvedených nižšie I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C. s. p., nakoľko neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odhliadnuc od uvedeného je inak I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vecne správny, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti I. výroku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného
1/ odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
30. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na jeho viazanosť odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. (až na výnimku uvedenú v § 380 ods. 2 C. s. p., ktorá nedopadá na tento prípad) sa prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie obmedzuje len na dôvody uvedené v odvolaní podanom v odvolacej lehote (§ 365 ods. 3 C. s. p.), nie aj na dôvody uvedené v replike. Účelom repliky je v reakcii na vyjadrenie protistrany k odvolaniu bližšie vysvetliť dôvody odvolania. Napáda sa totiž rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie vyjadrenie k odvolaniu. Nakoľko žalovaný 1/ v odvolaní nenapadol záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o revolvingovom úvere (učinil tak až v replike), odvolací súd nemohol preskúmať tento záver súdu prvej inštancie a pri posudzovaní odvolania z neho vychádzal.
31. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. vo vzťahu k I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, tento vzhľadom na obsah odvolania nepovažuje odvolací súd za daný. Podľa obsahu odvolania žalovaný 1/ tvrdením, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, aké dôkazy a ich hodnotenie viedlo súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ pristúpi po zastavení exekúcie k podaniu žaloby na plnenie zo zmluvy uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., t..j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016 totiž dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“ (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté na jeho rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016); z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol.
32. Na rozdiel od žalobcu bol súd prvej inštancie názoru, že žalovaný 1/ v zákonnej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pretože pri odôvodňovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vychádzal z toho, že exekúcia bude zastavená s poukazom na jeho rozsudok v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (zrejme pre rozpor zmluvy so zákonom a tým jej neplatnosť voči žalobcovi, nakoľko ju nepodpísal). Ak by bol názoru, že žalovaný 1/ nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 v zákonnej lehote, na mieste by bol postup exekučného súdu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví, nie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučný súd by tak nemal dôvod vyčkávať na rozhodnutie v tejto veci. Už aj tým, že exekučný súd povolil odklad exekúcie vyčkávajúc na výsledok tohto konania je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože v dôsledku vyhovujúceho rozsudku je daný dôvod na zastavenie exekúcie voči žalobcovi.
33. Je síce pravdou, že formálnoprávne by aj po zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zostal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, nároky z neho by však boli nevymožiteľné. Práve preto je namieste úvaha žalobcu a súdu prvej inštancie, že následne by sa žalovaný 1/ mohol snažiť získať nový exekučný titul buď návrhom (žalobou) na obnovu konania alebo žalobou na plnenie priamo zo zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere teda dostatočne odôvodnené.
34. Pokiaľ ide o dôvody obnovy konania uvedené v ust. § 228 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, podmienka možnosti privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci sa vzťahovala len na dôvody uvedené v písm. a), b) a aj c), aj keď tam nie je výslovne uvedená, ale vyplýva z toho, že bolo rozhodnuté v neprospech navrhovateľa obnovy konania. Nevzťahovala sa však na dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. g) v spojení s § 228 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorých právoplatný zmenkový platobný
rozkaz môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Po prijatí Civilného sporového poriadku bol obdobný dôvod obnovy uvedený v § 3 zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento dôvod obnovy konania spočíva vo všeobecnosti v tom, že oprávnený ako žalobca v pôvodnom konaní sa domáha obnovy konania z dôvodu, že nárok zo zmenkového platobného rozkazu je nevymáhateľný a jeho snahou je teda zbaviť sa zmenkového platobného rozkazu a získať nový exekučný titul. Súd prvej inštancie však existenciu naliehavého právneho záujmu správne z hrozby návrhu (žaloby) na obnovu konania nevyvodzoval zrejme si uvedomujúc uplynutie objektívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu (žaloby) na obnovu konania, nakoľko zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 02. 01. 2015 a súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v tejto veci dňa 28. 02. 2018. Žalobca ako povinný v exekučnom konaní nemá dôvod na podávanie návrhu (žaloby) na obnovu konania, nakoľko mu na to chýba motivácia za stavu, keď nároky zo zmenkového platobného rozkazu sú nevymáhateľné.
35. Pokiaľ ide o žalobu na plnenie priamo zo zmluvy, zmenkový platobný rozkaz podľa názoru odvolacieho súdu netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci, nakoľko konanie vedené na základe žaloby na plnenie zo zmluvy je založené na inom skutkovom základe ako konanie na základe žaloby na plnenie zo zmenky. Pri žalobe na plnenie zo zmluvy sa opisuje kauza a nárok sa vyvodzuje zo zmluvy, kým pri žalobe na plnenie zo zmenky ako abstraktného cenného papiera (aj keď slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy) sa neopisuje kauza, ani nepreukazuje jej existencia. V tom spočíva zabezpečovacia funkcia zmenky, kedy veriteľ nie je povinný preukazovať dôvodnosť kauzy. Žaloba na plnenie priamo zo zmluvy teda napriek existencii zmenkového platobného rozkazu, najmä za situácie, že nároky z neho sú nevymáhateľné vylúčená nie je.
36. Pokiaľ ide o vzťah určovacej žaloby a žaloby na plnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 uviedol: „Zásadne síce platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej; tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.“
37. Za situácie, keď zmenkový platobný rozkaz formálnoprávne síce existuje, nároky z neho sú však v dôsledku zastavenia exekúcia vedenej na jeho podklade podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku právne nevymáhateľné a prichádza do úvahy žaloba na plnenie zo zmluvy, rozsudok u určení neplatnosti zmluvy voči žalobcovi z dôvodu, že ju nepodpísal tvorí pevný základ pre právny vzťah strán sporu a môže sa ním predísť žalobe na plnenie zo zmluvy, nakoľko táto voči žalobcovi z neplatnej zmluvy stráca zmysel. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe by nebol daný vtedy, ak by už prebehlo konanie na základe žaloby na plnenie zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmenky. Napriek tomu nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že podpis na nej nebol popretý ani napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Predmetom znaleckého dokazovania bol aj podpis na zmenke (viď 21. bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a súd prvej inštancie z jeho výsledkov dospel k skutkovému zisteniu o nepodpísaní zmenky žalobcom (viď 50. bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).
38. Odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 147/2002 považuje odvolací súd za nenáležitý z dôvodu, že konanie o neplatnosť nájomnej zmluvy prebiehalo neskôr ako konanie o zaplatenie nárokov z nej a do úvahy v tomto prípade neprichádza zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
39. Samotné exekučné konanie vedené na podklade zmenkového platobného rozkazu (v súčasnosti v štádiu odkladu exekúcie) netvorí prekážku skôr začatého konania vo vzťahu ku konaniu o žalobe na plnenie zo zmluvy, nakoľko sa v ňom rieši predbežne vzťah zmenky a zmluvy, je konaním vykonávacím, jeho predmetom je vymáhanie nároku zo zmenky (ak tomu nebráni zákonná prekážka), nevymáha sa v ňom nárok zo zmluvy a nie je konaním základným, ktorého predmetom je posudzovanie nároku zo zmluvy a jeho prípadné judikovanie.
40. Formálna zmena I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie súvisí s tým, že je zákonným následkom neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), že toho, voči komu je neplatný nijako nezaväzuje, nie je teda nutné zákonný následok vyjadriť vo výroku rozhodnutia. Taktiež označenie žalobcu ako spoludlžníka č. 2 vyplýva zo zmluvy a je zbytočné dávať ho do výroku rozhodnutia.
41. Nakoľko sa jedná len o formálnu zmenu I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý je inak vecne správnym, svojou povahou sa jedná o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, preto odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov aj prvoinštančného konania, ale podrobil prieskumu II. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako závislých od I. výroku vo veci samej.
42. Pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvej inštancie žalovaní 1/ až 3/ sú solidárnymi dlžníkmi žalobcu a znalca, tvoria teda samostatné spoločenstvo. Žalovaní 2/ a 3/ však odvolanie proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepodali, tieto nie sú vo vzťahu k nim odvolaním žalovaného 1/ dotknuté a nadobudli právoplatnosť.
43. Nakoľko žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech, odvolací súd II. a III. výroku o nároku žalobcu a znalca na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa na tieto výroku a na toto poukazuje. Reagujúc na odvolací dôvod žalovaného 1/, ktorý podľa obsahu odvolania spočíva v ust. § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci dopĺňa nasledovné:
44. Žalovaný 1/ apelujúc na článok 2 ods. 1 základných princípov C. s. p. sa v podstate podľa obsahu odvolania domáha aj pre prípad jeho neúspechu v spore aplikácie ust. § 257 C. s. p., t.j. výnimočného nepriznania náhrady trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ vzhľadom na okolnosti prípadu. Odvolací súd však na to nevidí dôvod. Aj keď je pravdou, že podiel na podaní žaloby a vzniku sporu mali aj žalovaný 2/ a 3/ zľahčovaním situácie a neinformovaním žalobcu, k vzniku sporu prispel aj žalovaný 1/ tým, že nárok žalobcu uplatnený žalobou neuznával, v konaní sa voči nemu aktívne bránil. Je potrebné si uvedomiť, že rozsudok konštatujúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je rozsudkom deklaratórnym, deklaruje neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastala zo zákona už v minulosti. Žalovaný 1/ teda mohol pred podaním žaloby akceptovať námietky žalobcu, že zmluvu ani zmenku nepodpísal a nedomáhať sa následne exekúcie aj voči nemu, navrhnúť jej zastavenie vo vzťahu k žalobcovi, čo však neurobil ani potom, keď už aj na základe výsledkov znaleckého dokazovania bolo evidentné, že žalobca zmluvu ani zmenku nepodpísal, ale naďalej spochybňoval naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe. Preto si odvolací súd nemyslí, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ by predstavovalo spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov strán sporu.
45. Keďže aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, nakoľko odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné, odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 C. s. p. priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ako už bolo uvedené vyššie vzhľadom na nepodanie odvolania žalovanými 2/ a 3/, ktorí ohľadne výrokov o náhrade trov konania tvoria so žalovaným 1/ samostatné spoločenstvo, týchto odvolací súd na náhradu trov odvolacieho konania nezaväzoval. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
46. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).