Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-77-2018.pdf
PDF · 172.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: AGRO ORAV, s.r.o., so sídlom Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov IČO: 48 175 609, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, AK Mlynárska č. 15, 040 01 Košice, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná č. 12, 815 26 Bratislava IČO: 30 794 323, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 500/2061/23025/2016 z 31.10.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej Pôdohospodárskej platobnej agentúry, regionálne pracovisko Košice č. 500/2061/23025/2016 z 31.10.2017 z r u š u j e a vec pracia žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. administratívne rozhodnutie
1. Poľnohospodárska platobná agentúra (žalovaný) rozhodnutím č. 500/2061/23025/2016 z 31.10.2017 podľa § 1 ods. 1 písm. a) v spojení s § 7 ods. 1 písm. a) a písm. t) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v zn. n. p. a v súlade s § 46 Správneho poriadku, v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, v z mysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č, 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, v zmysle nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorými sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v zn. n, p., v zmysle nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb na základe žiadosti AGRO ORAV, s.r.o., podanej dňa 16.05.2016 schválila poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume XXX,XX € podľa § 8 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. a neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne uložila dodatočnú sankciu v sume XX.XXX,XX € podľa § 14 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. 2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil žalovaný najmä tým, že žiadateľ ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej pôde predložil zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, dodatky k podnájomným zmluvám, nájomné zmluvy, dodatky k nájomným zmluvám, výpisy z listov vlastníctva,
súdne uznesenia, memorandum o porozumení, upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz. Žiadateľ ďalej ako dôkaz preukazujúci plnenie podmienok oprávnenosti v zmysle NV SR č. 342/2014 Z. z. predložil evidenciu o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín a agrotechnike v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch, objednávku geodetických prác, objednávky služieb a tovarov, fotodokumentáciu. Žiadateľ predložil aj lekársku správu, upovedomenie o vznesení obvinenia, články z novín, sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, zápisnice o trestnom oznámení, žalobu. Spoločnosť AGRO - VALALIKY, a. s. ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej pôde predložila nájomné zmluvy, dohody o prenechaní pozemkov na užívanie, zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku. Spoločnosť AGRO - VALALIKY, a. s. ako dôkaz preukazujúci plnenie podmienok oprávnenosti v zmysle NV SR č. 342/2014 Z. z. predložila kartu parcely sporných dielov, výpisy z účtu, rozhodnutie obce Belža č. 1610030215 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2016, rozhodnutie obce Haniska č. 846 o vyrubení pane z nehnuteľností na rok 2016, rozhodnutie obce Sokoľany č. 72016 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2016, rozhodnutie obce Geča č. 748/2016 o vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2016, rozhodnutie obce Čaňa č. 1552 z vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2016, rozhodnutie obce Seňa č. 805/2016 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2016, rozhodnutie obce Valaliky č, 2610115001 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2016, rozhodnutie mesta Košice é. B/2016/123577/B/2016/00186360/09 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2016, rozhodnutie obce Kokšov - Bakša č. 36/2016 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2016. 3. Spoločnosť AGRO - VALALIKY GROUP, s. r. o. ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej pôde predložila nájomné zmluvy, dohody o prenechaní pozemkov na užívanie, .zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku. Spoločnosť AGRO - VALALIKY GROUP, s. r. o. ako dôkaz preukazujúci plnenie podmienok oprávnenosti v zmysle NV SR č. 342/2014 Z. z. predložila karty parciel sporných dielov. AGRO - VALIKY GROUP, s. r. o. predložila platobnej agentúre aj kópiu zmluvy o spolupráci spolu s dodatkom medzi spoločnosťou AGRO - VALALIKY GROUP, s. r. o. a spoločnosťou AGRO - VALALIKY, a. s., v ktorej sa spoločnosť RGRG - VALALIKY, a. s. zaviazala v znení dodatku poskytnúť spoločnosti AGRO - VALALIKY GROUP, s. r. o. celkovo 2014,92 ha poľnohospodárskej pôdy. 4. Spoločnosť MOLD - TRADE, spoločnosť s ručením obmedzením ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej pôde predložila nájomné zmluvy, dohody o prenechaní pozemkov na užívanie, zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku. MOLD - TRADE, spoločnosť s ručením obmedzením ako dôkaz preukazujúci plnenie podmienok oprávnenosti v zmysle N V SR č. 342/2014 Z. z. predložila kartu parcely sporných dielov. príkazy na prácu a výkazy práce, faktúry č. 18/2016, 29/2016, 28/2016, 00049/2016, 53/2016, výpisy z účtu, rozhodnutie č. 845 o vyrubení dane na rok 2016, rozhodnutie č. 352016 o vyrubení dane na rok 2016, rozhodnutie č. äCD'S145780/ B/2016/00206231/09 o vyrubení dane na rok 2016. MOLD - TRADE GROUP, s. r. o. ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej pôde predložila zmluvy, dohody o prenechaní pozemkov na užívanie, zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku. MOLD - TRADE GROUP, s. r. o. ako dôkaz preukazujúci plnenie podmienok oprávnenosti v zmysle NV SR č. 342/2014 Z. z. predložila kartu parcely sporných dielov a faktúru č. 19/2016. MOLD - TRADE GROUP, s. r. o. predložila platobnej agentúre aj kópiu zmluvy o spolupráci spolu s tom medzi spoločnosťou MOLD - TRADE GROUP, s. r. o. a spoločnosťou MOLD - TRADE, spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej sa spoločnosť MOLD - TRADE zaviazala v znení dodatku poskytnúť spoločnosti - TRADE GROUP, s. r. o. celkovo 2368,82 ha poľnohospodárskej pôdy. 5. Kontrolná skupina v správe z KNM uviedla, že právo užívania k spornej pôde a plnenie ustanovených podmienok v zmysle NV SR č. 342/2014 Z. z. je nejednoznačné, t. j. sporné. Porovnaním dokumentov a údajov predložených žiadateľom a spolužiadateľmi platobná agentúra zistila, že subjekty v dokumentmi preukazujúcimi užívacie právo k poľnohospodárskym pozemkom na sporných DPB. Subjekty právo užívať dotknuté DPB relevantnými dokumentárni. Platobná agentúra nie je v zmysle platnej legislatívy oprávnená posudzovať platnosť právnych vzťahov. Určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, je v zmysle § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, v kompetencii všeobecného súdu. Rovnako je potrebné poukázať na fakt, že platobná agentúra poskytuje jednotnú platbu na plochu v zmysle § 2 ods. 2 NV SR č. 342/2014 Z. z. na výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Jednotlivé pôdne bloky a diely pôdnych blokov, deklarované žiadateľom v jednotnej žiadosti, sú identifikované názvom a identifikačným číslom kultúrneho dielu, ktoré v zmysle § 7 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2007 Z. z. prideľuje platobná agentúra. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z., sa na vedenie evidencie pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov nevzťahuje
katastrálny zákon. Platobná agentúra nedisponuje informáciami o pozemkoch a ich výmerách vedených v katastri nehnuteľností a nedisponuje ani inými dokumentmi, ktoré by umožňovali identifikáciu dielov pôdnych blokov podľa katastrálnych území a parcelných čísel. 6. Ďalej žalovaný konštatoval, že preskúmal všetky listinné dôkazy predložené žiadateľom a spolužiadateľmi a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a konštatovala, že na základe predložených dôkazov a vyššie uvedeného nemá jednoznačným a nevyvrátiteľným spôsobom-preukázané užívacie právo za rok 2016 k sporným DPB. Na základe vykonaných kontrol na mieste, meraní a v zmysle vyššie uvedeného a v súlade s ustanovením § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. kontrolná skupina stanovila, že právo užívania na DPB Seňa 2203/1 Sena 2301/1. Sena 3401/1, Seňa 3201/1, Seňa 2101/1, Seňa 2201/1, Seňa 0102/1, Seňa 1302/1, Seňa 1401/1, Seňa 1501/1 Seňa, 1503/1, Seňa 4002/1, Seňa 4003/1, Seňa 4101/1, Seňa 4102/1, Seňa 4301/1, Seňa 9001/1, Seňa 5003/1, Seňa 9101/1, Paňovce 2902/1, Paňovce 1801/1, Paňovce 1802/1, Poľov 2707/1, Poľov 2803/1, Poľov 1502/1, Poľov 1503/1, Poľov 1702/1, Poľov 3307/1, Poľov 3601/1, Poľov 3701/1, Poľov 3702/1, Poľov 8805/1, Poľov 2905/1, Poľov 1602/1, Paňovce 1901/1, Paňovce 1903/1, Bohdanovce 8804/1, Bohdanovce 9901/1, Ždaňa 9004 1 Seňa 4201/1, Seňa 2501/1, Seňa 2203/1, Seňa 3201/1, Seňa 2101/1, Seňa 2201/1, Seňa 0102/1, Seňa 1401/1, Seňa 1501/1, Seňa 4002/1, Seňa 4003/1, Seňa 4101/1, Seňa 4102/1, Seňa 4301/1, Seňa 9001/1, Sena 9003/1, Poľov 1503/1, Poľov 3701/1, Poľov 3702/1, Poľov 6806/1, Poľov 8805/1, Poľov 4602/1, Paňovce 1901/1. Paňovce 503/1. Bohdanovce 8804/1, Bohdanovce 9901/1, Seňa 4201/1, Seňa 2501/1 je sporné medzi žiadateľom a spolužiadateľmi. Kontrolná skupina na nahlásených DPB stanovila žiadateľovi výmeru 0 ha, okrem DPB Seňa 5305/1 a DPB Poľov 5501/1. Jednotná platba na plochu bola znížená z dôvodu nedodržania nahlásenej výmery na celú podpornú schéme zistenia úmyslu v zmysle čl. 19a DNK (EÚ) č. 640/2014 v znení delegovaného nariadenia komisie (EÚ) č. 2016/ ktorým sa mení DNK (EÚ) č. 640/2014. Článok 19a ods. 1 prvý pododsek DNK (EÚ) č. 640/2014 ustanovuje, vzhľadom na skupinu plodín podľa článku 17 ods. 1 plocha nahlásená na účely režimov pomoci podľa hlavy III 1, 2, 4 a 5 a hlavy V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a podporných opatrení podľa článkov 30 a 31 nariadenia 1305/2013 presahuje plochu určenú v súlade s článkom 18 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe i plochy zredukovanej o 1,5 násobok zisteného rozdielu, ak daný rozdiel presahuje buď 3 % určenej plochy, alebo dva hektáre. Administratívna sankcia nesmie presiahnuť 100 % súm vypočítaných na základe nahlásenej plochy. Ak sumu vypočítanú podľa odsekov 1, 2 a 3 nie je možné v plnej miere započítať v priebehu troch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku zistenia v súlade s článkom 28 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 908/2014, nevyrovnaný zostatok sa zruší. 7. Výpočet v prípade žiadateľa: nahlásená plocha 377,88 ha, určená plocha 2,21 ha, nadhodnotenie 375,67 ha, t. j. 16998,64 %. Sadzba pre výpočet jednotnej platby na plochu pre rok 2016 bola stanovená Oznámením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o sumách sadzieb oddelených priamych platieb na rok 2016 a koeficientu úhrady finančnej disciplíny (č. 710/2016-100) na XXX,XX €/ha. Výška jednotnej platby na plochu bola znížená z dôvodu nadhodnotenia v zmysle čl. 19a DNK (EÚ) 640/2014. Suma sankcie v zmysle čl. 19a ods. 1 DNK (EÚ) č. 640/2014 predstavuje XX.XXX,XX €. Suma sankcie bola započítaná vo výške XXX,XX €. Zvyšná časť vo výške XX.XXX,XX € bude žiadateľovi započítaná v súlade s čl. 19a ods. 4 DNK (EÚ) č. 640/2014. Platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sa v zmysle § 8 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2 a požiadavky podľa § 7 ods. 2, na poľnohospodárskej ploche dodržiava poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie zahŕňajú diverzifikáciu plodín, zachovávanie existujúceho trvalého trávneho porastu, existenciu oblasti ekologického záujmu. Podľa čl. 23 ods. 1 písm. a) DNK (EÚ) 640/2014. ak počet nahlásených platobných nárokov presahuje počet platobných nárokov, ktoré má príjemca k dispozícii, počet nahlásených platobných nárokov sa zníži na počet platobných nárokov, ktoré má príjemca k dispozícii. Z uvedeného vyplýva, že na výpočet platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v súlade s článkom 23 sa použije určená plocha. Žiadateľ nahlásil plochu 377,88 ha, určená plocha je 2,21 ha, to znamená, že v prípade žiadateľa bola ekologizačná platba vypočítaná na určenú plochu, t. j. na výmeru 2,21 ha. Oznámením ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o sumách sadzieb oddelených priamych platieb na rok 2016 a koeficientu úhrady finančnej disciplíny, bola stanovená sadzba platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie na sumu XX,XX €/ha. Výška priznanej platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie bola priznaná v sume XXX,XX €. 8. V zmysle § 2 NV č. 152/2013 Z. z., doplnková vnútroštátna platba na plochu sa môže poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003, dosahuje výmeru
najmenej 1 ha. pričom táto podmienka je splnená, ak táto výmera zahŕňa viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,30 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom a má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je hranica prirodzene ohraničená. Doplnková vnútroštátna platba sa môže poskytnúť na žiadateľom obhospodarovanú výmeru ornej pôdy, vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Doplnková vnútroštátna platba sa môže poskytnúť žiadateľovi najviac na určenú výmeru ornej pôdy, vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc podľa žiadosti o jednotnú platbu na plochu. V zmysle § 6 ods. 2 NV SR č. 152/2013 Z. z. suma prechodných vnútroštátnych platieb určená podľa osobitného predpisu sa oznamuje vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V zmysle oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o sumách sadzieb prechodných vnútroštátnych platieb na rok 2016 (č. 406/2016-100) sadzba doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu na rok 2016 predstavuje 0,00 EUR/ ha. Na základe opísaných skutočností a v súlade s NV SR č. 342/2014 Z. z., čl 19a a čl. 23 DNK (EÚ) č. 640/2014 a NV SR č. 152/2013 Z. z., platobná agentúra rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Postup pri výpočte sumy podpory, ako aj hodnoty nadhodnotenia sú uvedené v Špecifikácii platieb a zistenia z vykonaných kontrol sú uvedené v zozname pozemkov so zisteným nadhodnotením a chybami, ktoré sú prílohami tohto rozhodnutia a tvoria neoddeliteľnú súčasť jeho odôvodnenia. V súlade s čl. 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č 809/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania NEPR (EÚ) č. 1306/2013, ak dôjde k neoprávnenej platbe, žiadateľ vráti predmetnú sumu s úrokmi vypočítanými v súlade s týmto nariadením. II. žaloba a námietky
9. Žalobca v žalobe predovšetkým uviedol, že neoprávnené osoby podaním žiadostí o priame platby na rok 2016 žalovanému požiadali žalovaného o poskytnutie podpôr na pozemky žalobcu, ktorý ich má v platnom užívacom (nájomnom/podnájomnom) vzťahu, a to bez vedomia a súhlasu žalobcu alebo akejkoľvek ústnej alebo písomnej dohody s ním, ako jediným oprávneným užívateľom týchto pozemkov. Takýmto konaním zo strany neoprávnených osôb bolo žalobcovi zabránené v kľudnom a ničím nerušenom obhospodarovaní jemu prislúchajúcich pozemkov, čím došlo k ohrozeniu narušenia plnenia podmienok ku ktorým sa zaviazal podaním Žiadosti. Toto konanie neoprávnených osôb, ako tomu nasvedčuje rozhodnutie, malo za následok neposkytnutie finančných prostriedkov, čím dochádza k vážnemu ohrozeniu ekonomickej situácii žalobcu a tým pádom samotnej existencie tejto právnickej osoby. V dňoch 09.03.2017 až 03.05.2017 uskutočnil žalovaný miestnu obhliadku (kontrolu na mieste) u žalobcu. Miestna obhliadka spočívala o. i. vo fyzickej kontrole (vyhodnotenie stavu pozemkov
- poľnohospodárska činnosť, udržiavanie pôdy v kultúrnom stave, zaburinenie...) a geometrickom zameraní prostredníctvom GPS (Global Positioning System) prístrojov všetkých v roku 2016 žalobcom v Žiadosti deklarovaných pozemkov, tzn. pozemkov na ktoré v roku 2016 požiadal o poskytnutie priamych platieb v súlade s ustanoveniami NV SR č. 342/2014 Z. z. Výsledok tejto miestnej obhliadky bol zaznamenaný do protokolu (správa z kontroly na mieste), pričom žalovaný v prípade všetkých (až na nepatrné rozdiely) v roku 2016 v Žiadosti deklarovaných pozemkov tieto priznal (tzn. stanovil žalobcovi rovnakú výmeru ako deklaroval v Žiadosti). To je zrejmé aj z protokolu z tejto obhliadky. Z protokolu z tejto obhliadky je zároveň zrejmé a nespochybniteľné, že podľa zistení a záverov žalovaného. 10. Žalobca splnil aj všetky ostatné podmienky v súlade s NV SR č. 342/2014 Z. z. Žalovaný konštatoval splnenie všetkých povinností potrebných pre získanie priamych platieb zo strany žalobcu, a priznal výmery na všetky ním v Žiadosti deklarované pozemky- až na malé nepatrné rozdiely. Na základe vyššie uvedených skutočností súvisiacich s miestnou obhliadkou a vzhľadom na závery z tejto obhliadky, bolo preto pre neho nepochopiteľné, že žalovaný v dňoch 06.07.2017 až 02.08.2017 vykonal ďalšiu miestnu obhliadku, ktorá sa týkala tých istých pozemkov a posudzovania tých istých podmienok ako prvá obhliadka, pričom jej závery sú však diametrálne odlišné od záverov z prvej miestnej obhliadky. Žalovaný označil po druhej miestnej obhliadne žalobcove užívacie právo, k pozemkov deklarovaných v jeho Žiadosti, za sporné. Tento záver bol a stále je pre žalobcu nepochopeným, a to nie len preto, že je v rozpore so závermi z prvej miestnej obhliadky ale predovšetkým preto, že nie je založený na overených, preskúmaných a podložených skutočnostiach. Bol presvedčený, že neoprávnené osoby neplnia, a nedokážu žalovanému ani vierohodne preukázať, ani jednu z vyššie citovaných podmienok NV SR č. 342/2014 Z. z. (§ 2 a § 16), nakoľko nedokážu preukázať vlastnícke právo k poľnohospodárskej ploche alebo právo užívať poľnohospodársku plochu deklarovanú v nimi podaných žiadostiach o priame platby v roku 2016 a zároveň deklarovanú v Žiadosti, nakoľko toto právo má výhradne žalobca a jedine jemu bola poľnohospodárska plocha deklarovaná v Žiadosti k 31.05. príslušného roka k dispozícii. 11. Pojem „nejednoznačnosť“ v správnom konaní nemá svoje miesto, nie je možné rozhodnúť na základe nejednoznačnosti, ale len na základe overených skutočností, preskúmaných dôkazov a správnym
orgánom zistených skutočností. Nejednoznačnosť v prípade tohto konania predstavuje nedostatočne zistený skutkový stav, a tento by nemal byť podkladom k vydaniu akéhokoľvek rozhodnutia. Ak je niečo nejednoznačné, nemôže to byť sporné, spornosť musí vychádzať z overeného stavu podloženého adekvátnymi dôkazmi, nemožno označiť spornosť užívacieho práva, ak je pre správny orgán všetko čo s tým súvisí nejednoznačné. Žalovaný všeobecne uvádzal, ktoré dokumenty predložil žalobca ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej pôde, a ktoré dokumenty predložili neoprávnené osoby ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej pôde. Tieto dokumenty však vôbec nekonkretizoval, nepopisoval a nevyvodzoval z nich žiadne (pre toto konanie veľmi podstatné) závery. Žalovaný len všeobecne uvádzal, že ako dôkazy boli predložené „zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov", „dodatky k podnájomným zmluvám", „výpisy z listov vlastníctva", „súdne uznesenia", „memorandum o porozumení", „upovedomenie o začatí exekúcie", „exekučný príkaz", „nájomné zmluvy“, „dohody o prenechaní pozemkov na užívanie" atď. Takýto prístup správneho orgánu je neprijateľný, a to predovšetkým z toho dôvodu, že na základe týchto podkladov a dôkazov žalovaný označil užívacie právo žalobcu za sporné, a na základe týchto záverov vydal rozhodnutie, ktorým z dôvodu spornosti užívacieho práva žalobcovi neschválil poskytnutie priamych platieb v požadovanej výške. Správny orgán rozhodol bez toho, aby sa žalobcom a neoprávnenými osobami predloženými podkladmi a dôkazmi vôbec akokoľvek zaoberal, skúmal ich a hodnotil, či už individuálne alebo v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 Správneho poriadku). 12. Žalovaný sa vôbec predloženými dôkazmi nezaoberal, ak by tomu tak bolo, prišiel by k iným záverom ako k záveru ohľadne sporného užívacieho práva. V rozhodnutí úplne absentujú závery skúmania, hodnotenia a porovnávania predložených dôkazov (predložené dôkazy sú len vymenované], absentuje rozbor týchto dôkazov, absentujú skutočnosti ktoré boli podkladom rozhodnutia. Absentujú závery o tom, ktoré skutočností sa považujú za nepochybne zistené a na základe čoho, absentuje posúdenie ich právneho významu, absentujú úvahy správneho orgánu ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov a absentujú úvahy, ktoré ho viedli k označeniu užívacieho práva ako sporného. Podľa Správneho poriadku má odôvodnenie poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia , uviesť dôkazy z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. 13. Rozhodnutie musí byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie zákonom požadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ho možno považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre správny orgán ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania, príp. súd - a to predovšetkým v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania. V prípade tohto rozhodnutia je zrejmé, že vykonané (resp. nevykonané] dôkazy a ich vyhodnotenie nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal. Povinnosť posúdiť právo užívania k pôde, resp. jeho spornosť vyplýva správnemu orgánu z ustanovení § 16b a § 16c Zákona č, 543/2007 Z. z., a žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia mal s touto povinnosťou vysporiadať a uviesť výsledok svojho posúdenia a jeho dôvody. V napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení však nie je ani zmienka o tom, čí a aké predložené listinné dôkazy správny orgán posudzoval a aké skutkové zistenia z nich vyvodil. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje všetky (resp. neobsahuje žiadne) skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že právo užívania žalobcu k pôde, na ktorú si uplatnil priamu platbu, je sporné a na spornej výmere nemožno priznať deklarovanú výmeru. Nedostatok skutkových zistení v odôvodnení rozhodnutia robí toto rozhodnutie nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
14. Na jednej strane žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdil, že „nedisponuje informáciami o pozemkoch a ich výmerách vedených v katastri nehnuteľností a nedisponuje ani inými dokumentmi, ktoré by umožňovali identifikáciu dielov pôdnych blokov podľa katastrálnych území a parcelných čísiel“, t. j, nedokáže identifikovať katastrálne parcely ktoré sú súčasťou každej jednej v tomto konaní predloženej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podnáiomnei zmluvy, dodatkov k nim, výpisov z listov vlastníctva a iných dokumentov a dohôd ohľadne užívania poľnohospodárskych pozemkov, a na druhej strane na základe „preskúmania, vyhodnotenia a porovnania" práve týchto dokumentov označil užívacie právo na kontrolovaných dieloch pôdnych blokov za sporné. Takýto prístup určite nemožno považovať za spoľahlivo zistený stav veci. Vzhľadom k tomu, že diely pôdnych blokov (ktoré žiadatelia o priame platby uvádzajú vo svojich žiadostiach) sú alfanumericky ako aj geograficky úplne odlišne identifikované v porovnaní s identifikáciou parciel podľa katastra nehnuteľností (ktoré sú takto identifikované v nájomných zmluvách, podnájomných zmluvách...), správny orgán mal vykonať porovnanie žalobcom a neoprávnenými osobami predložených dokumentov so Žiadosťou a žiadosťami o priame podpory na rok 2016 neoprávnených osôb. Takéto porovnanie parciel katastra nehnuteľností a dielov pôdnych blokov je bežnou praxou, nástroje pre takéto porovnanie sú dostupné, preto tvrdenie „platobná agentúra nedisponuje informáciami o pozemkoch a ich výmerách vedených v katastri nehnuteľností a nedisponuje ani inými dokumentmi, ktoré by umožňovali identifikáciu dielov pôdnych blokov podľa katastrálnych území a parcelných čísiel" nie je dôvodné (údaje o pozemkoch podľa katastra nehnuteľností sú verejne dostupné, a navyše výpisy z neho žalobca v konaní predložil, dokonca takéto údaje boli stotožňované podľa dôvodov prekrytím meraní a boli aj geodeticky zamerané). Žalovaný ako akreditovaný orgán štátnej správy zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory o. i. v poľnohospodárstve a zákon č. 543/2007 Z. z. určuje zákonný rámec jeho činnosti a ustanovuje kompetencie, prostredníctvom ktorých žalovaný realizuje svoju pôsobnosť - zákon ukladá žalovanému povinnosť skúmať právo užívania. 15. Ak sa v konaní pred súdom (§ 137 písm. c) CSP) preukáže, že jeden zo žiadateľov podľa vyššie uvedeného mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde, a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 63 ods. 3 Správneho poriadku), platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 62 ods. 1 písm. a), b) alebo e) Správneho poriadku). Z hľadiska zákonom č. 543/2007 Z. z. ustanovenej kompetencie žalovaného vo vzťahu k posúdeniu práva užívania v zmysle vyššie uvedených ustanovení tohto zákona je možné logicky predpokladať, že žalovaný vie predložené dôkazy preukazujúce právny dôvod na užívanie kontrolovaných dielov pôdnych blokov interpretovať. Tvrdenie správneho orgánu nebolo pravdivé. V praxi žalovaného je bežné, že si zaobstará (v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom/Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy) prekrytie pôdnych máp Registra poľnohospodárskych produkčných plôch s katastrálnymi mapami, výsledkom ktorého je mapa, na ktorej je možné vidieť diely pôdnych blokov spolu s parcelami katastra nehnuteľností. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 16.V prípade žalobcu by sa malo jednať o mapu prekrytia Kontrolovaných dielov pôdnych blokov s parcelnými číslami katastra nehnuteľností, ktorá by mala byť konfrontovaná s dôkazmi predloženými žalobcom a neoprávnenými osobami v tomto konaní. Z tohto prekryvu v konfrontácii s predloženými dôkazmi by zistil, či sa katastrálne parcely, ktoré sú súčasťou žalobcom a neoprávnenými osobami predložených dôkazov (listy vlastníctva, nájomné zmluvy.,.) vôbec nachádzajú v účastníkmi konania deklarovaných dieloch pôdneho bloku, a či vôbec dochádza k ich dvojitému deklarovaniu resp. dokladovaniu. Týmto spôsobom a postupom, ktorý nie je správnemu orgánu neznámy. by bol aspoň z časti zabezpečený postup správneho orgánu v súlade so zákonom č. 543/2007 Z, z. a Správnym poriadkom - mohlo by dôjsť k posúdeniu spornosti práva užívania. Reálny postup žalovaného v praxi pri uplatňovaní § 16b Zákona č. 543/2007 Z. z. je teda taký, že si od žiadateľov deklarujúcich tie isté pozemky vyžiada dôkazy preukazujúce právo užívania k týmto pozemkom, no nakoľko sa nesnaží tieto dôkazy nijako interpretovať a posúdiť identifikačné znaky uvedené v predložených listinných dôkazoch ako napr. v nájomných zmluvách (označenie katastrálnych parciel) s identifikačnými znakmi uvedenými v žiadostiach o priame platby (označenie dielov pôdnych blokov), postupuje podľa § 16c Zákona č. 543/2007 Z. z. a vyhlási žiadateľmi deklarované pozemky za sporné, pričom automaticky očakáva, že aj užívacie právo bude sporné. Na základe tohto záveru výmery sporných pozemkov účastníkom konania nepriznáva, a zároveň neopodstatnene a neoprávnene ukracuje žiadateľa o priame platby o zákonný nárok na túto platbu. Takéto konania možno jednoznačne považovať za nezákonné, pretože o spornosti v užívacom práve rozhodol žalovaný aj vtedy, keď spornosť neexistovala, čím žalobcu ukrátil o nárok na priamu platbu.
17. Žalovaný vo svojom celom rozhodnutí iba konštatoval, že právo užívania je sporné, a nie že u žalobcu bolo zistené, že vo svoje žiadosti deklaroval viac, ako mu napr. vyplývalo z právneho dôvodu k deklarovaným pozemkom. Zodpovednostný vzťah, ktorého sankciou je zníženie či zamietnutie priamych platieb, musí vychádzať z porušenia určitej právnej povinnosti. Žalovaný nepreukázal, že žalobca porušil akúkoľvek svoju právnu povinnosť, ale len konštatoval spornosť. V roku 2016 predložil Žiadosť, kde deklaroval pozemky, ku ktorým vie právo užívania preukazne deklarovať predovšetkým na základe nájomných zmlúv a podnájomných zmlúv. To, že si v roku 2016 uplatnili nárok na priame platby na deklarované pozemky aj neoprávnené osoby, Žalobca namietal tým, že na ním deklarované pozemky neexistuje žiaden iný konkurujúci právny dôvod, ktorý by ho v práve užívania vylúčil alebo len obmedzil. Žalobca sa počas prebiehajúceho konania o jeho žiadosti snažil viackrát chrániť svoje právo, alebo právom chránený záujem, avšak týmto sa žalovaný, a ani s tým súvisiacimi podaniami nijako nezaoberal, a nie sú ani súčasťou jeho rozhodnutia. Vyhodnotenie spornosti užívacieho práva je nepochopiteľné aj vzhľadom na existenciu uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 9Co/546/2016 - 1030, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. februára 2017, v spore žalobcu proti žalovaným - neoprávnené osoby o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu č.k. 7C/671/2016 - 222 z 13. októbra 2016 Okresného súdu Košice - okolie, kde súd rozhodol tak, že potvrdil uznesenie vo výroku 1 a žalobcovi priznal proti žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. To znamená, že Krajský súd v Košiciach rozhodol o tom, že neoprávneným osobám uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania v uznesení uvedených nehnuteľností žalobcom, najmä zdržať sa vstupu pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi, zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania, najmä orby, prípravy pôdy, siatia, hnojenia, chemického ošetrovania, kombajnového zberu, kosenia a mulčovania, zdržať sa bránenia vstupu a užívania uvedených nehnuteľností žalobcom a zdržať sa vytrhávania, ničenia, prenášania geodetom vytýčených bodov trvalo stabilizovaných v teréne (betónových stĺpov, tabuliek, kolíkov) označujúcich vytýčené lomové body hraníc resp. obvody hraníc uvedených pozemkov. 18. Skutočnosť platného užívacieho práva žalobcu bola potvrdená aj uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k.1Co/356/2017 - 93, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2017, v spore žalobcu proti žalovaným o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu 15C/42/2017 - 54 zo 16. júna 2017 v znení opravného uznesenia 15C/42/2017 - 61 z 29. júna 2017 Okresného súdu Košice - okolie; kde súd rozhodol tak, že potvrdil uznesenie v znení opravného uznesenia a stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) N V SR č. 342/2014 Z, z. sa priame platby poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Skutočnosť, že je oprávnený užívať pozemky uvedené v Žiadosti, a tým pádom plní toto ustanovenie nariadenia, je nespochybniteľná. Túto skutočnosť žalovanému preukázal predložením platných nájomných a podnájomných zmlúv, a tento fakt len potvrdzujú vyššie popísané uznesenia okresného a krajského súdu ohľadne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd potvrdil právo užívania pozemkov uvedených v Žiadosti. Zároveň zakázal neoprávneným osobám vstup na tieto pozemky a výkon akýchkoľvek činností na nich. Súd prisúdil užívacie právo žalobcovi od momentu uzavretia nájomných a podnájomných zmlúv, t. j. od 01.01.2016, preto konštatovanie žalovaného v rozhodnutí, že uznesenia o neodkladnom opatrení sú vzhľadom na ich vykonateľnosť pre hospodársky rok 2016 bezpredmetné, zostalo pre žalobcu nepochopeným. 19. Zo samotných uznesení a ich odôvodnení je zrejmé, že sa vzťahujú a upravujú pomery zúčastnených k hospodárskemu roku 2016. To, že sa uznesenia súdu stali právoplatnými až s určitým odstupom času odo dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je logické, a zároveň platí, že uznesenia súdov preukazujú uzavretie užívacieho vzťahu ku dňu jeho vzniku (napr. podpisu nájomnej zmluvy), a nie ku dňu vykonateľnosti uznesenia súdu. V doložených rozhodnutiach súdov je právo užívania osvedčené žalobcom súdom v dôvodoch deklarované a nie rozhodnutím zriaďované, tzn. potvrdzuje existenciu takého práva žalobcu aj ku dňu rozhodovania súdu na základe dôkazov predložených. Takéto právo vzniklo už od 01.01.2016. Takéto rozhodnutie všeobecného súdu o neodkladnom opatrení, pokiaľ v ňom nebolo uložené žalobcovi podať žalobu o určenie práva užívania pozemkov sudcovskej lehote, nahrádza rozhodnutie v civilnom sporovom konaní o určenie práva užívania. Ak na takýto dôkaz v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku žalovaný neprihliadal a nezdôvodnil právne relevantným spôsobom, prečo tak nepostupoval resp. prečo postupoval inak, je ďalším samostatným dôvodom preukazujúceho nezákonný postup správneho orgánu a nezákonného rozhodnutia, a dôvodom na jeho zrušenie. Ak správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že nie je v zmysle platnej legislatívy oprávnený posudzovať platnosť právnych vzťahov, je to v kompetencii všeobecného súdu určením existencie alebo neexistencie právneho vzťahu, tak práve predložené rozhodnutia všeobecného súdu, a to Okresného súdu Košice - okolie uznesenie č.k. 7C/671/2016 - 222 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k.
9Co/546/2016 - 1030 o nariadení neodkladného opatrenia pojednávajú ohľadne oprávnenosti užívania pozemkov medzi tými istými účastníkmi, a to žalobcom a neoprávnenými osobami, v ktorých obidva súdu mali preukázané, že žalobca ako žiadateľ osvedčil právo užívania k pozemkom deklarovaným v jeho Žiadosti. 20. Záverom žalobca dodal, že oprávnenosť na užívanie pozemku je a musí byť jednoznačne odvodená od vlastníckeho práva k pozemku a od neho odvodeného nájomného vzťahu, podnájomného vzťahu či iného zákonného práva užívania. Vlastnícke právo je preukazované predovšetkým príslušným výpisom z katastra nehnuteľností podľa jednotlivých listov vlastníctva v katastrálnom území, s uvedením konkrétneho pozemku a to parcelným číslom, druhom a výmerou v časti A, vlastníctvom a jeho titulom v časti B, prípadne poznámkami a ťarchami v časti C. V rozhodnutí žalovaný uvádzal, že na ten istý pozemok podali žiadosť aj iní žiadatelia, čím teda konštatoval spornosť užívacieho práva, no ani v jednom prípade nehodnotil, komu svedčí takéto právo a z akého titulu vo vzťahu k zapísanému vlastníkovi a od neho odvádzaného práva či už nájomného alebo podnájomného, prípadne iného zákonného práva. Aj v časti rozhodnutia ohľadne spornosti užívacieho práva je toto pre absenciu dôvodov a hodnotenia dôkazov nepreskúmateľné. Tieto podmienky žalobca v plnom rozsahu preukázal, no napriek tomu žalovaný toto nehodnotil a len konštatoval spornosť. Nehodnotil ani jediný prípad, že by mimo žalobcu aj iný subjekt k tomu istému pozemku - parcele odvodzoval svoje právo od toho istého vlastníka na základe iného právneho titulu. Správny orgán rozhodnutí len všeobecne vymenoval listiny, ktoré žalobca a neoprávnené osoby predložili (listy vlastníctva, nájomná zmluva, zmluva o podnájme vrátane dodatkov a iné) bez ich akejkoľvek konkretizácie a hodnotenia takých dôkazov ako aj to, čo mal nimi preukázané - takéto rozhodnutie bez hodnotenia dôkazov a skutkových či právnych záverov z nich nespĺňa základné náležitosti § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nie je náležíte odôvodnené, preto je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné ani čo do zisťovania skutkového stavu, čo je dôvodom na jeho zrušenie.
III. vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že na základe žalobcovej jednotnej žiadostí na rok 2016. ktorú žalobca podal dňa 16.05.2016, začal správne konanie vo vecí poskytnutia podpory a) formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru b, formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie na užívanú výmeru c) formou doplnkovej vnútroštátnej platby na užívanú výmeru. Výsledkom tejto administratívnej činnosti bolo vydanie rozhodnutia č. 500/2061/23025/2016, ktoré obsahuje čiastkové výroky, ktorými a) schvaľuje poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 157,29 € podľa § 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č, 342/2014 Z. z., b) neschvaľuje poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne 'ožil dodatočnú sankciu v sume 50,354.81 € podľa § 14 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 z., c) neschvaľuje poskytnutie vnútroštátnej platby na plochu podľa § 6 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. Materiálnou náležitosťou rozhodnutí ako individuálnych správnych aktov, ktorými orgány verejnej správy autoritatívne priznávajú fyzickým a právnickým osobám individuálne práva a individuálne povinnosti sú mysle § 47 ods. 1 Správneho poriadku výrok, odvodnenie a poučenie. Predmetné rozhodnutie žalovaného č. 500/2061/23025/2016 obsahuje tri čiastkové výroky, ktoré samostatne účastníkovi konania, žalobcovi, deklarujú individuálne práva a ukladajú individuálne povinností. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že správnemu orgánu nič nebráni, aby jedna časť výroku správneho rozhodnutia bola pozitívna napr. rozhodnutie o schválení poskytnutia podpory rozhodnutia druhá a časť negatívna, teda časť výroku, v ktorej neschvaľuje poskytnutie podpory a zároveň ukladá sankciu. 22. Treťou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia správneho orgánu je poučenie o možnosti podať iv opravný prostriedok, čím správny orgán poskytuje účastníkovi ochranu, aby neznalosťou zákona neutrpel ujmu. Predmetné rozhodnutie č. 500/2061/23025/2016 obsahuje poučenie v rozsahu „Proti tomuto rozhodnutiu n podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podľa § 53 správneho poriadku na hospodársku platobnú agentúru Dobrovičova 12, SI5 26 Bratislava 1. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Opravný prostriedok nie je prípustný pre zníženie podpory o spornú výmeru podľa I6c ods. I a Č. 543/2007 Z.z. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.“ Takto vymedzeným poučením žalovaný poučil žalobcu o možnosti podať opravný prostriedok proti čiastkovému výroku rozhodnutia, ktorým žalovaný neschválil poskytnutie podpory a súčasne uložil sankciu. Súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov je spojený s princípom subsidiarity správneho súdnictva, ktorého podstata spočíva v priorite odstránenia protiprávneho stavu prostriedkami administratívneho práva pred rozhodovaním správneho súdu. Tento
princíp sa pri všeobecnej správnej žalobe prejavuje povinnosťou vyčerpať riadne opravné prostriedky. Ak by bolo právomocou správnych súdov preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nie sú právoplatné alebo právoplatné sú, ale účastník administratívneho konania nevyčerpal riadne opravné prostriedky, došlo by k nahradeniu decíznej právomoci orgánovej verejnej správy súdnou mocou, a tým k narušeniu rovnováhy materiálneho právneho štátu. V rozpore s týmto princípom by bolo, ak by sa rozhodnutie žalovaného č. 500/2061/23025/2016 ako celok stalo predmetom súdneho preskúmavania pred správnym súdom, keďže žalobca napriek riadnemu poučeniu ohľadom prípustnosti riadnych opravných prostriedkov tieto nevyčerpal a domáha sa zrušenia rozhodnutia č. 500/2061/23025/2016 ako celku pred správnym súdom. Žalovaný mal za to, že ak žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky v správnom v konaní, rozhodnutie č. 500/2061/23025/2016 sa nemôže stať predmetom prieskumu správnym súdom. IV. verejné vyhlásenie rozhodnutia
23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 17.06.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
V. Relevantné právne predpisy
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
25. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby. 26. Podľa § 16a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ a spĺňa podmienky na poskytnutie podpory, platobná agentúra rozhodne o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, ani nie je preskúmateľné správnym súdom. Ak žiadosť o poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ, ale pri posudzovaní žiadosti sa zistilo, že nespĺňa ustanovené podmienky, platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. Ak žiadosť o poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu podal žiadateľ, ktorý nespĺňa na určitej ploche ustanovené podmienky a podmienky podľa osobitného predpisu, k 30. júnu 2003 platobná agentúra rozhodne o neposkytnutí podpory na túto plochu. 27. Podľa 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543/20160701.html> sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. 28. Podľa § 16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., ak sa v konaní pred súdom preukáže, že jeden zo žiadateľov podľa odseku 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde, a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. 29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543/20160701.html> a aa) <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543/20160701.html>, § 15 a 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/543/20160701.html> sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 16a až 16d <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543/20160701.html> neustanovuje inak. 30. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., žiadosť o priame platby môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre predložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov na území Slovenskej republiky. 31. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., priame platby sa poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha a) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé časti dielov pôdnych blokov príslušného druhu poľnohospodárskej plochy s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, b) je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, d) využívaná na pestovanie rýchlorastúcich drevín druhov stromov je vysadená druhmi stromov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/342/20170301.html>, vrátane dodržania maximálneho cyklu zberu, e) využívaná na pestovanie konope je osiata osivom odrôd podľa osobitného predpisu 32. Podľa § 2 ods. 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., priame platby sa poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ktorý a) spĺňa požiadavky na aktívneho poľnohospodára podľa § 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/342/20170301.html>, b) spĺňa pravidlá krížového plnenia podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/342/20170301.html>, c) vykonáva poľnohospodársku činnosť podľa osobitného predpisu11) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2014/342/20170301.html> alebo udržiava poľnohospodársku plochu12) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/342/20170301.html> podľa § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/342/20170301.html>. 33. Podľa § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/342/20190101>. 34. Podľa § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
35. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. posúdenie veci správnym súdom
38. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry.
39. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16.05.2016 podal žalobca na regionálne pracovisko žalovaného správneho orgánu Žiadosť na rok 2016 č. 7070011313, v rámci ktorej požiadal o jednotnú platbu na plochu, platbu na poľnohospodárske postupy prospešnú pre klímu a životné prostredie a doplnkovú vnútroštátnu platbu na plochu na pozemky špecifikované v prílohe k Žiadosti s názvom „Zoznam poľnohospodárskych pozemkov". Dňa 29.09.2016 bola žalobcovi doručená písomná zásielka žalovaného č. 500/2060/2280/2016 označená ako „Oznámenie o nezrovnalostiach vo výmerách", v ktorej žalobcu vyrozumel, že na v Žiadosti deklarované pozemky podali žiadosti o poskytnutie priamych platieb, okrem neho aj iné subjekty: AGRO-VALALIKY a.s., IČO: 36 191 922, AGRO - VALALIKY GROUP s.r.o. IČO: 45 281 891 MOLD - TRADE GROUP s.r.o. IČO: 45 281 262, MOLD-TRADE, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom IČO: 31 730 337. V dňoch 9.03.2017 až 03.05.2017 uskutočnil žalovaný miestnu obhliadku (kontrolu na mieste) a spočívala aj vo fyzickej kontrole (vyhodnotenie stavu pozemkov - poľnohospodárska činnosť, udržiavanie pôdy v kultúrnom stave, zaburinenie...) a geometrickom zameraní prostredníctvom GPS (Global Positioning System) prístrojov všetkých v roku 2016 v Žiadosti deklarovaných pozemkov. Výsledok tejto miestnej obhliadky bol zaznamenaný do protokolu (správa z kontroly na mieste). Z protokolu z tejto obhliadky vyplývalo, že podľa zistení a záverov Žalovaného Žalobca splnil aj všetky ostatné podmienky v súlade s NV SR č. 342/2014 Z. z. Žalovaný v dňoch 06.07.2017 až 02.08.2017 vykonal druhú miestnu obhliadku dotknutých pozemkov a označil užívacie právo žalobcu k deklarovaným pozemkov za sporné.
40. Žalobca v tomto spore dôvodne namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentujú relevantné závery s tým, že neboli riadne posúdené predložené listinné dôkazy (predovšetkým právoplatné súdne rozhodnutia) - týkajúce sa práva užívania pôdy, t.j. napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Čo je však podstatné, v napadnutom rozhodnutí č. 500/2061/23025/2016 z 31.10.2017 nebolo možné dohľadať vlastný myšlienkový proces žalovaného, hodnotenie a porovnávanie predložených dôkazov. Nebolo ani možné vyvodiť, ktoré skutočnosti týkajúce sa práva užívať pôdu mal žalovaný správny orgán za preukázané, ktoré mali právny význam pre jeho rozhodnutie a ktoré naopak pri vlastnom posúdení nemali vplyv. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z esenciálnych náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Žalobca právo užívať pozemky preukazoval zmluvnou dokumentáciou, príslušnými LV, označenými súdnymi rozhodnutiami a ďalšími listinnými dôkazmi. 41. Správny orgán sa pritom musí zaoberať predloženými dôkazmi a musí tiež vyvodiť hodnotiace závery z predložených dôkazov. Otázka užívacieho práva žalobcu a ďalších osôb bola meritórne riešená
v civilnom súdnom konaní (príkladne uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C/42/2017 - 54 zo 16. júna 2017 v znení opravného uznesenia 15C/42/2017 - 61 z 29. júna 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k.1Co/356/2017 - 93, resp. uznesenie Okresného súdu Košice
- okolie č.k. 7C/671/2016 - 222 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 9Co/546/2016 - 1030). Išlo o deklaratórne rozhodnutia s účinkami ex tunc, čím potvrdili existenciu užívacieho práva žalobcu k 01.01.2016. V tejto súvislosti žalobca dôvodne namietal, že povinnosť posúdiť právo užívania k pôde, resp. jeho spornosť vyplýva správnemu orgánu z ustanovení § 16b a § 16c zákona č. 543/2007 Z. z., a žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia mal s touto povinnosťou vysporiadať a uviesť výsledok svojho posúdenia a jeho dôvody. Nie je pritom postačujúce samotné konštatovanie správneho orgánu o spornosti práva žalobcu užívať deklarovanú pôdu (na ktorú si uplatnil priamu platbu) s výsledkom, že na základe tohto zistenia nemožno priznať poskytnutie podpory. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia č. 500/2061/23025/2016 z 31.10.2017 vôbec neobsahuje relevantné skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že právo užívania žalobcu deklarovanú pôdu, na ktorú si žalobca uplatnil priamu platbu, je preukázateľne spochybnené a preto nebolo možné na spornej výmere schváliť poskytnutie podpory. Nedostatok skutkových zistení v odôvodnení rozhodnutia robí toto rozhodnutie nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný pristúpil k zníženiu výšky priamych platieb, mal v rozhodnutí aj uviesť dôvody týkajúce sa porušení povinností žalobcu a tieto by sa museli opierať o riadne zistený skutkový stav, podporený dôkazmi v administratívnom spise. Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu bolo náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok /napr. rozsudok NS SR 6Sžh/1/2009/. 42. Žalovaný sa k meritórnym otázkam tohto sporu nevyjadril, vo svojom vyjadrení argumentoval tým, že žalobca pred podaním správnej žaloby, nevyčerpal opravné prostriedky. Navrhoval preto postup podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Právomoc správneho súdu je základnou procesnou podmienkou. Pre posúdenie právomoci je rozhodujúce zistenie vertikálneho prvku v administratívnom právnom vzťahu (§ 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Túto skutočnosť skúmal správny súd ako procesnú podmienku. Pri skúmaní právomoci správny súd ďalej postupuje tak, že na základe žaloby musí vylúčiť, že nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ustanovenia § 7 SSP vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd preto overoval, či nenastala negatívna procesná podmienka podľa § 7 písm. a) SSP. V správnom súdnictve platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia č. 500/2061/23025/2016 z 31.10.2017 vyplýva, že žalovaný správny orgán rozhodol o prejednávanej veci troma čiastkovými výrokmi. Prvým výrokom schválil poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 157,29 € podľa § 8 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., druhým výrokom žalovaný neschválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a tretím súčasne uložil dodatočnú sankciu v sume 50.354,81 € podľa § 14 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu podľa § 6 ods. 2 nariadenia vlády č. 152/2013 Z. z. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z, proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. Uvedené znamená, že výroková časť týkajúca sa neschválenia podpory formou jednotnej platby na plochu a časť týkajúca sa uloženia dodatočnej sankcie v sume 50.354,81 € nadobudla právoplatnosť (sa priamo vzťahuje na neschválenie podpory podľa § 16c) a teda rozhodnutie v danej časti podlieha súdnemu prieskumu. V prípade prvého výroku napadnutého rozhodnutia išlo podľa správneho súdu o špecifickú situáciu, kedy nebolo možné od žalobcu požadovať podanie odvolania z dôvodu, že v tejto výrokovej časti bolo žalobcovi ako žiadateľovi zo strany správneho orgánu vyhovené a teda nebol daný legitímny procesný cieľ (zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v dotknutej časti), ktorý by využitím riadneho opravného prostriedku sledoval. Preto správny súd považoval žalobu žalobcu za prípustnú a podrobil napadnuté rozhodnutie súdnemu prieskumu.
43. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatočne zistený skutkový stav vyplýval z nevykonania a nevyhodnotenia relevantných dôkazov,
ktoré v administratívnom konaní predložil žalobca (platné zmluvy a súdneho rozhodnutia). Napadnuté preskúmavané rozhodnutie bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky dôkazy, a vydať nové rozhodnutie vo veci.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).