Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/130/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Záchranná služba Bratislava, s.r.o., Galvaniho 24, 821 04 Bratislava, IČO: 36 780 600, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Kocianom, advokátom, Miletičova 7, 821 08 Bratislava o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. -85 zo dňa 13.2.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. -85 zo dňa 13.2.2019, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 11.10.2016 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, a to z nasledovných dôvodov: žalobca dňa 9.2.2016 so žalovaným ako fyzickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia s prideleným identifikačným číslom organizácie (IČO) 37444425, uzavrel Zmluvu o spolupráci a partnerstve č. 9/2016 (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať prepravu osôb na vozidle vo vlastníctve žalobcu a žalobca sa zaviazal za včasné vykonanie činnosti zaplatiť žalovanému odmenu. Žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a keďže bolo zrejmé, že ich pre žalobcu nemal záujem ďalej poskytovať, dňa 17.5.2016 mu bola zaslaná výpoveď zmluvy. V zmysle čl. VIII. písm. a) zmluvy začala výpovedná doba plynúť 1.6.2016 a uplynula 1.9.2016. Z dôvodu, že žalovaný počas výpovednej doby neposkytoval žalobcovi zmluvné plnenie, žalobca označil jeho konanie ako podstatné porušenie zmluvy, ku ktorému je v zmysle ustanovenia čl. XI. ods. 2 zmluvy viazaná zmluvná pokuta 2.000 eur, a zároveň si voči žalovanému uplatnil zákonný úrok z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý vydal súd prvej inštancie dňa 16.2.2017 namietal, že dňa 9.2.2016 neuzatvoril so žalobcom Zmluvu, nikdy neposkytoval pre žalobcu služby, ktoré sú definované ako predmet zmluvy a výpoveď predmetnej zmluvy žalobcu a výzvu na vyrovnanie záväzkov

považoval za bezdôvodnú. Žalobca považoval tvrdenie žalovaného v rozpore s priloženým dôkazom, nakoľko zmluva je viditeľne podpísaná aj žalovaným. Žalobca ďalej predložil súdu príjmové doklady a rozpis jázd a tržieb za konkrétne dni podpísané aj dispečerkou žalobcu preukazujúce, že žalovaný služby vykonával a poberal za ne odmenu. K obrane žalovaného, ktorý výpoveď zo zmluvy považuje za bezdôvodnú žalobca uviedol, že strany sa v čl. VIII. dohodli, že zmluvu môže vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana a možnosť výpovede nebola žiadnym spôsobom podmienená.

3. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, poukázal na čl. V. bod 23 Zmluvy, čl. VIII. Zmluvy, IX. bod 2 Zmluvy, čl. II. bod 2 Zmluvy a tiež v čl. V. bod 3, , , , , , , , , nariadenia vlády SR č. , nariadenia vlády SR č. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu ako podnikatelia dňa 9.2.2016 uzavreli nepomenovanú Zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať prepravu osôb na vozidle vo vlastníctve žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť za túto činnosť odmenu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný svoju procesnú obranu voči uplatnenému nároku, že zmluvu so žalobcom neuzatvoril, resp. neuzatvoril dňa 9.2.2016, ale iný deň, ničím nepreukázal, pričom predložená zmluva je opatrená podpismi oboch zmluvných strán. Prvoinštančný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o neplatnosti zmluvy pre nemožnosť plnenia, ktorá mala spočívať v tom, že žalovaný nemal oprávnenie na činnosť vodiča taxislužby, keď tieto skutkové tvrdenia sú v rozpore s historickým výpisom zo živnostenského registra, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal oprávnenie na predmet podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla s dňom vzniku oprávnenia 18.1.2016 (predtým od 1.7.2009). Navyše sám žalovaný v zmluve vyhlásil, že je v zmysle živnostenského oprávnenia spôsobilý vykonávať činnosť vodiča cudzieho motorového vozidla a tiež že je držiteľom karty vodiča taxislužby, príp. má vydanú koncesnú listinu na výkon taxislužby. Ak by aj žalovaný nemal oprávnenie na tento predmet podnikania, nebolo by možné dospieť k záveru o nemožnosti plnenia, ide však o absenciu oprávnenia na činnosť, ktorou nie je dotknutá platnosť právneho úkonu ( ).

4. Ďalej mal súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom za preukázané, že žalobca ukončil platnosť zmluvy so žalovaným výpoveďou zo dňa 17.5.2016, doručenou žalovanému dňa 19.5.2016. Výpovedná doba preto začala plynúť 1.6.2016 a uplynula 30.8.2016, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaný v rozpore so zmluvou neposkytoval žalobcovi plnenie v čl. III. bod 1 zmluvy počas plynutia výpovednej doby, čo žalovaný v konaní nerozporoval.

5. Súd prvej inštancie ozrejmil, že strany sporu si pre prípad nesplnenia povinnosti poskytovať zmluvné plnenie v čl. III. bod 1 zmluvy počas výpovednej doby dojednali povinnosť zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur. Podľa záveru súdu prvej inštancie bola zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami v predpísanej písomnej forme, bola dojednaná pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností, v súdenej veci za porušenie povinnosti žalovaného vykonávať činnosť pre žalobcu počas výpovednej doby a zmluvné strany si dojednali konkrétnu výšku zmluvnej pokuty. Vzhľadom na uvedené považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute za platné a uplatnené pre prípad dohodnutého porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného. V prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dojednaná medzi podnikateľmi, pričom funkciou zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť plnenie zmluvných povinností žalovaným vykonávať individuálnu prepravu klientov žalobcu počas výpovednej doby. Pokiaľ žalobca prostredníctvom zmluvného vzťahu so žalovaným zabezpečoval plnenie svojho záväzku voči zmluvnému partnerovi (STV), spočívajúceho v zabezpečení prepravy jeho zamestnancov na jednotlivé zmeny, vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečenej pohľadávky je výška dojednanej zmluvnej pokuty podľa názoru súdu primeraná. Pri posúdení primeranosti výšky zmluvnej pokuty nie je totiž možné zohľadniť len zabezpečovaný nárok, ale aj výšku prípadnej škody, ktorú je porušenie povinnosti spôsobilé vyvolať.

6. Ohľadom námietky žalovaného, že zo zmluvy nie je zrejmé, kedy a ako mal žalovaný pre žalobcu jazdiť, súd uviedol, že v zmluve bola medzi stranami dojednaná zmluvná podmienka poskytovať plnenie v rozsahu objednávky žalobcu, ktorú predstavoval rozpis služieb zverejnený na informačnej tabuli v prevádzke objednávateľa, pričom žalovaný sa zmluvne zaviazal túto informačnú tabuľu sledovať. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplývalo, že rozpis jázd bol vopred dohodnutý s dispečerkou a z výsluchu

žalovaného vyplynulo, že tento si nesplnil zmluvnú povinnosť sledovať informačnú tabuľu, nakoľko sa vyjadril, že ani nemal vedomosť o tom, kde sa tabuľa nachádza a zmluvu ani nečítal. Nevedomosť žalovaného o čase plnenia záväzku nie je preto možné hodnotiť na ťarchu žalobcu, ak ju zavinil žalovaný porušením alebo opomenutím plnenia zmluvných povinností. Za nedôvodnú a nepreukázanú považoval súd prvej inštancie taktiež námietku žalovaného týkajúcu sa rozporu uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty s poctivým obchodným stykom, nakoľko žalobca mal údajne vedomosť o tom, že žalovaný nedisponuje oprávnením vodiča taxislužby.

7. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením peňažného záväzku súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nároky z omeškania, pričom okamih vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu je márne uplynutie lehoty na plnenie určenej výzvou žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 28.9.2016 s poskytnutím lehoty na plnenie do 10.10.2016, žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcom po márnom uplynutí lehoty určenej žalobcom, t.j dňom 11.10.2016. Sadzba úrokov platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania je 0,00 %, preto žalobca aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej sadzbe 9% ročne uplatnil dôvodne. Žalobca si napokon dôvodne uplatnil aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ktorá vyplýva z nariadenia vlády č.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa , a tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa . písm. f) a , ktorý úvodom svojho odvolania uviedol, že súd zaviazal žalovaného zaplatením sumy 2.000 eur ako zmluvnej pokuty vyplývajúce zo Zmluvy o spolupráci a partnerstve uzatvorenej stranami sporu údajne dňa 9.2.2016, v zmysle ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur v prípade, ak žalovaný nebude poskytovať služby vodiča taxislužy pre žalobcu aj počas plynutia výpovednej lehoty. Žalovaný v priebehu konania namietal platnosť Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi stranami sporu, a to z dôvodu, že žalobca nebol osobou oprávnenou prevádzkovať taxislužbu, tak ako je to deklarované v čl. II. bod 1 Zmluvy, nakoľko podľa výpisu z obchodného registra jeho oprávnenie na prevádzkovanie taxislužby bolo ako predmet podnikania zapísané do Obchodného registra až dňa 25.11.2016. Žalobca podľa názoru žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy vedel, že žalovaný nemá oprávnenie vodiča taxislužby tak, ako je to uvedené v čl. II. bod 2 zmluvy. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca pristúpil k podpisu Zmluvy so žalovaným, k uplatneniu zmluvnej pokuty aj keď vedel, že plnenie zo zmluvy je od začiatku nemožné, a to z dôvodu prekážok na oboch stranách. Žalovaný poukázal na a mal za to, že v danom konaní ide o konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V súlade s čl. III. bod 1 Zmluvy mal žalovaný poskytovať pre žalobcu služby vedenia vozidla taxislužby na základe a v rozsahu písomných objednávok, avšak žalobca nepreukázal vystavenie akejkoľvek objednávky pre žalovaného počas plynutia výpovednej doby, žalobca si tak v priebehu výpovednej doby neobjednal žiadne služby, a preto žalovaný nemohol porušiť svoju povinnosť poskytovať pre žalobcu služby počas plynutia výpovednej doby. Žalobcovi v zmysle uvedeného nevzniklo oprávnenie uplatniť voči žalovanému zmluvnú pokutu z dôvodu neposkytnutia služieb počas výpovednej lehoty. Žalovaný zdôraznil, že neobjednanie služieb zo strany žalobcu počas výpovednej doby opakovane v súdnom konaní namietal. Ako ďalej žalovaný konštatoval, súd prvej inštancie v I. výroku rozhodnutia priznal žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tieto však žiadnym spôsobom nešpecifikoval, preto v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nevykonateľné. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s 388 zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%.

10. Podaním zo dňa 4.4.2019 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý považoval za potrebné uviesť, že nemožnosť plnenia zo zmluvy sa týka nemožnosti faktickej, teda nesúvisí s odstrániteľnými prekážkami spočívajúcimi v splnení podmienok podľa predpisov živnostenského práva. Odhliadnuc od toho však nesprávnosť tvrdení žalovaného spočíva v úplne iných aspektoch. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v čl. II bod 2 zmluvy vyhlásil, že je držiteľom karty vodiča taxislužby, čo potvrdil svojím podpisom na zmluve, autenticitu ktorého potvrdil sám žalovaný v priebehu konania. Je preto na ťarchu žalovaného, pokiaľ v zmluve vyhlásil tvrdenia, ktoré v skutočnosti neboli pravdivé a nie je preto

možné sa dovolávať neplatnosti zmluvy na základe takejto skutočnosti. Žalobca mal za to, že v danom prípade sa sám žalovaný vystavuje zodpovednosti za neoprávnené podnikanie, pokiaľ oprávnenie vodiča taxislužby nemal a napriek tomu istý čas túto činnosť aj vykonával. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že žalovaný podľa údajov živnostenského registra mal oprávnenie na činnosť poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla od 18.1.2016 do 12.1.2019. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že žalobca nemal podľa údajov z obchodného registra v čase podpisu zmluvy zapísanú činnosť prevádzkovania taxislužby, toto žalobca považoval za zavádzajúce, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným mal žalobca vydané rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii zo dňa 24.7.2015, právoplatné dňa 11.8.2015, ktorým mu bola udelená koncesia na prevádzkovanie taxislužby s počtom vozidiel 10 v územnom obvode Bratislavského kraja. Žalobca zdôraznil, že bol riadne oprávnený na poskytovanie taxislužby, jeho vyhlásenie ohľadom tejto skutočnosti bolo v zmluve pravdivé, akurát sa tento údaj nepremietol do obchodného registra, čo však nie je nevyhnutnou podmienkou na prevádzkovanie živnosti. Žalobca poukázal na to, že táto námietka žalovaného sa týkala skutkových okolností a žalovaný ju v prvoinštančnom konaní nenamietal, preto by súd na ňu nemal prihliadať. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že tento nemohol porušiť zmluvnú povinnosť poskytovať služby počas plynutia výpovednej doby, pretože podľa žalovaného si žalobca žiadne služby počas výpovednej doby neobjednal, keď žalobca nepreukázal vystavenie objednávky žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že plnenie v rozsahu objednávky žalobcu predstavoval rozpis služieb zverejnený na informačnej tabuli v prevádzke žalobcu ako objednávateľa, pričom žalovaný sa v zmluve zaviazal túto informačnú tabuľu sledovať. Ohľadom rozpisu jázd bol žalovaný vopred dohodnutý s dispečerkou, navyše žalovaný jednak nesledoval informačnú tabuľu tak, ako sa k tomu zmluvne zaviazal, no taktiež žalobca vo výpovedi zo dňa 17.5.2016 zo zmluvy vyzval žalovaného na poskytovanie služieb, pričom žalovaného žiadal o telefonické kontaktovanie práve za účelom dohodnutia poskytovania služieb. Podľa výsluchu konateľa žalobcu, žalovaný telefonicky kontaktoval konateľa žalobcu v presne neuvedenom čase, že už viac nepríde a rovnako žalovaný uviedol, že nekontaktoval ani dispečerku. Žalovaný si tak nesplnil obe svoje povinnosti, a to povinnosť po doručení výpovede kontaktovať žalovaného resp. dispečerku a dohodnúť sa na poskytovaní služieb počas plynutia výpovednej doby a tiež sledovať informačnú tabuľu. Žalobca záverom dodal, že priznaná náhrada nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky priznaná v rozsudku je určená v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, v zmysle ktorého výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Túto si žalobca v žalobe riadne uplatnil a bola mu aj právom priznaná, pričom jej výška vyplýva z vyššie citovaného nariadenia. Žalobca dodal, že všetky odvolacie námietky žalovaného považoval za nedôvodné, nakoľko sám prvoinštančný súd sa s argumentmi žalovaného uvádzanými počas konania riadne a aj správne vysporiadal, preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s . Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa , potvrdiť.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd má zo spisového materiálu za preukázané, že žalobou zo dňa 17.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000 eur titulom zmluvnej pokuty, nakoľko žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci a partnerstve č. 9/2016, uzatvorenú medzi

stranami sporu dňa 9.2.2016. Žalobca mal zo správania žalovaného za to, že tento nemá ďalej v záujme plniť povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy, preto žalobca dňa 17.5.2016 zaslal žalovanému výpoveď zmluvy, ktorej výpovedná doba v zmysle čl. VIII. písm. a) zmluvy začala plynúť 1.6.2016 a uplynula 1.9.2016. Žalovaný však v priebehu výpovednej doby neposkytoval žalobcovi zmluvné plnenie podľa čl. III. ods. 1 zmluvy, konanie ktoré bolo možné subsumovať pod čl. XI. ods. 2 zmluvy, v zmysle ktorého sa poskytovateľ - žalovaný zaväzuje zaplatiť objednávateľovi - žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur. Žalobca si okrem uvedenej zmluvnej pokuty uplatnil zároveň zákonný úrok z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradu trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 11.10.2016 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal za preukázané, že žalobca ukončil platnosť zmluvy so žalovaným výpoveďou zo dňa 17.5.2016, ktorá bola doručená žalovanému 19.5.2016, výpovedná doba začala plynúť 1.6.2016 a uplynula 30.8.2016, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaný v rozpore so zmluvou neposkytoval žalobcovi plnenie v čl. III. bod 1 zmluvy počas plynutia výpovednej doby a žalovaný tieto skutočnosti nesporoval. Zároveň si strany sporu pre prípad nesplnenia povinnosti poskytovať zmluvné plnenie počas výpovednej doby dojednali povinnosť zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, pričom žalovaného námietku, že zo zmluvy nie je zrejmé, kedy a ako mal žalovaný pre žalobcu jazdiť, súd prvej inštancie považoval za neopodstatnenú, keďže v zmluve bola medzi stranami dojednaná zmluvná podmienka poskytovať plnenie v rozsahu objednávky žalobcu, ktorú predstavoval rozpis služieb zverejnený na informačnej tabuli v prevádzke objednávateľa, pričom žalovaný sa zmluvne zaviazal túto informačnú tabuľu sledovať. Súd prvej inštancie tak posúdil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako dôvodný a žalobe v časti istiny vyhovel.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu, ktorú správne interpretoval a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Súd prvej inštancie sa tiež podrobne zaoberal inštitútom zmluvnej pokuty podľa a 545 a dospel k správnemu záveru o platnosti a primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty.

16. Odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca nebol osobou oprávnenou prevádzkovať taxislužbu, tak ako je to deklarované v čl. II. bod 1 zmluvy, nakoľko jeho oprávnenie na prevádzkovanie taxislužby bolo ako predmet podnikania zapísané do Obchodného registra až dňa 25.11.2016 a zároveň žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy nemal oprávnenie vodiča taxislužby tak, ako sú uvedené v čl. II. bod 2 zmluvy, a preto sa jedná o konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa , považuje odvolací súd za nepodstatnú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dospel k správnemu záveru, že samotný žalovaný v čl. II ods. 2 zmluvy (č.l. 5) vyhlásil, že je v zmysle živnostenského oprávnenia spôsobilý vykonávať činnosť vodiča cudzieho motorového vozidla a taktiež je držiteľom taxi karty vodiča taxislužby, prípadne má vydanú koncesnú listinu na výkon taxislužby. Zároveň, z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný v čase uzavretia predmetnej zmluvy mal oprávnenie na predmet podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla, a to s dňom vzniku oprávnenia 18.1.2016 (č.l. 20). Súd prvej inštancie správne poznamenal, že i v prípade, že by žalovaný skutočne nemal oprávnenie na tento predmet podnikania, pristúpilo by sa k aplikácii , podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. V súvislosti s námietkou, že žalobca nebol osobou oprávnenou prevádzkovať taxislužbu, odvolací súd uvádza, že podľa by mohlo podľa obsahu ísť o novoty v odvolacom konaní, ktoré však neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, a na tieto preto nebude prihliadať.

17. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal vystavenie akejkoľvek objednávky pre žalovaného počas plynutia výpovednej doby a nakoľko si žalobca u neho v priebehu výpovednej doby neobjednal žiadne služby, nemohol porušiť svoju povinnosť poskytovať pre žalobcu služby počas plynutia výpovednej doby, preto žalobcovi nevzniklo oprávnenie uplatniť voči žalovanému zmluvnú pokutu z dôvodu neposkytnutia služieb počas výpovednej lehoty. Žalovaný opakovane túto skutočnosť namietal v priebehu súdneho konania, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v bode 32., sa uvedenými námietkami žalovaného podrobne zaoberal a vyčerpávajúco ozrejmil, prečo ich považoval za nedôvodné. Odvolací súd opäť odkazuje na čl. III. ods. 1 ako aj čl. V ods. 13 zmluvy, ktoré zaväzovali žalovaného sledovať informačnú

tabuľu v prevádzke žalobcu s rozpismi služieb, avšak z výpovede žalovaného zo dňa 13.2.2019 vyplynulo, že nástenku si u žalobcu nevšimol, pričom „zmluvu veľmi nečítal“. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že rozpis jázd bol vopred dohadovaný s dispečerkou, v tejto súvislosti však žalovaný uviedol, že ani túto v danom období viac nekontaktoval (č.l. 83).

18. K otázke náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odseku 26. napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, pričom táto vyplýva z nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v zmysle ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Zároveň poukázal na nariadenia vlády SR č. , podľa ktorého výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Z uvedeného vyplýva, že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie uvedenú náhradu žiadnym spôsobom nešpecifikoval.

19. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže tak dať za pravdu žalovanému. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožnil.

20. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol také právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný ohľadne odvolania podaného žalobcom, teda mu patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100%.

22. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -85 zo dňa 13.2.2019 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).