Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/169/2016

Potvrdené rozhodnutím 1Cob/130/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Záchranná služba Bratislava, s.r.o., Galvaniho 24, 821 04 Bratislava, IČO: 36 780 600, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Kocianom, advokátom, Miletičova 7, 821 08 Bratislava o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/169/2016-85 zo dňa 13.2.2019, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/169/2016 -85 zo dňa 13.2.2019, p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Záchranná služba Bratislava, s.r.o., IČO: 36 780 600, Galvaniho 24, 821 04 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: H. zastúpený U., o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 € od 11.10.2016 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 € s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že dňa 09.02.2016 so žalovaným ako fyzickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia s prideleným identifikačným číslom organizácie (IČO) XXXXXXXX, uzavrel Zmluvu o spolupráci a partnerstve č. X/XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať prepravu osôb na vozidle vo vlastníctve žalobcu a žalobca sa zaviazal za včasné vykonanie činnosti zaplatiť odmenu. Z dôvodu, že žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a z jeho správania bolo zrejmé, že plnenie pre žalobcu nemal záujem ďalej poskytovať, dňa 17.05.2016 mu bola zaslaná výpoveď zmluvy. V zmysle čl. VIII. písm. a) zmluvy začala výpovedná doba plynúť 01.06.2016 a uplynula 01.09.2016. Z dôvodu, že žalovaný počas výpovednej doby neposkytoval žalobcovi zmluvné plnenie, žalobca jeho konanie kvalifikoval ako podstatné porušenie zmluvy, ku ktorému je v zmysle ustanovenia čl. XI. ods. 2 zmluvy viazaná zmluvná pokuta 2.000 €. Žalobca si voči žalovanému tiež uplatnil zákonný úrok z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradu trov konania.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/169/2016-21 zo dňa 16.02.2017, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorého odôvodení namietal, že dňa 09.02.2016 neuzatvoril so žalobcom Zmluvu o spolupráci a partnerstve č. X/XXXX, ako je uvedené v žalobe, nikdy neposkytoval pre žalobcu služby, ktoré sú definované ako predmet zmluvy. Žalovaný považuje výpoveď predmetnej zmluvy žalobcu a výzvu na vyrovnanie záväzkov za bezdôvodnú.

Žalobca vo vyjadrení k odporu o.i. uviedol, že tvrdenie žalovaného, že neuzatvoril so žalobcom Zmluvu o spolupráci a partnerstve č. X/XXXX je v rozpore v priloženým dôkazom, nakoľko zmluva je viditeľne podpísaná žalovaným. Žalobca ďalej predložil súdu príjmové doklady a rozpis jázd a tržieb za konkrétne

dni podpísané aj dispečerkou žalobcu preukazujúce, že žalovaný služby vykonával a poberal za ne odmenu. K obrane žalovaného, že výpoveď zo zmluvy považuje za bezdôvodnú žalobca, uvádza, že strany sa v čl. VIII. dohodli, že zmluvu môže vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana a možnosť výpovede nebola nijako podmienená.

Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

V prejednávanej veci súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o spolupráci a partnerstve č. X/XXXX zo dňa 09.02.2016 vyplýva, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako poskytovateľ uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať prepravu osôb na vozidle poskytnutom žalobcom počas doby a v rozsahu určenom v písomnej objednávke - rozpise uverejnenom na nástenke objednávateľa, z určeného nástupného miesta na miesto prepravy a žalobca sa zaviazal za včasné vykonanie činnosti zaplatiť odmenu (čl. III. bod 1). Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a bola opatrená podpisom oboch zmluvných strán. Žalovaný zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia s prideleným IČO: 37 444 425. Podľa čl. V. bod 13 sa žalovaný zaviazal poskytovať plnenie v rozsahu objednávky, rozpisu služieb, ktorý je zverejnený na informačnej tabuli v prevádzke objednávateľa, žalovaný sa zaviazal túto informačnú tabuľu sledovať.

Podľa čl. V. bod 23 zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje počas plynutia výpovednej doby riadne poskytovať plnenie podľa zmluvy až do riadneho ukončenia platnosti zmluvy. Podľa čl. VIII. veta posledná zmluvy, počas plynutia výpovednej doby je poskytovateľ povinný poskytovať plnenie v čl. III. bod 1 zmluvy, inak ide o podstatné porušenie zmluvných povinností.

Podľa čl. VIII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záväzkový vzťah zaniká uplynutím výpovednej lehoty. Zmluvu môže ktorákoľvek zmluvná strana vypovedať. Platnosť zmluvy zaniká po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola zmluvnej strane doručená písomná výpoveď. V prípade, ak sa zásielka vráti ako nedoručená, výpovedná doba začína plynúť tretím dňom od odovzdania zásielky na poštovú prepravu.

Podľa čl. IX. bod 2 zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000 € za každé jedno porušenie svojho prehlásenia alebo povinnosti uvedené v čl. III. bod 1, alebo čl. VIII alebo čl. X bod 1 alebo čl. V bod 23.

V čl. II. bod 2 zmluvy a tiež v čl. V. bod 3 (za bodom 7., ide o nesprávne číslovanie článku) žalovaný vyhlásil, že je v zmysle živnostenského oprávnenia spôsobilý vykonávať činnosť vodiča cudzieho motorového vozidla a tiež, že je držiteľom karty vodiča taxislužby, príp. má vydanú koncesnú listinu na výkon taxislužby.

Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému: Výpoveď zmluvy, výzva na poskytnutie plnenia v rámci výpovednej doby zo dňa 17.05.2016 vyplýva, že žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti zo Zmluvy o spolupráci a partnerstve č. X/XXXX. zo dňa 09.02.2016 vypovedal zmluvný vzťah a vyzval žalovaného na plnenie, na ktoré sa uzatvorením zmluvy so žalobcom zaviazal, a to počas plynutia výpovednej doby, v opačnom prípade si uplatní sankciu v zmysle čl. IX. bod 2 zmluvy. Písomnosť žalobca doručoval žalovanému poštovou prepravou dňa 17.05.2016, čo vyplýva z podacieho lístku Slovenskej pošty. Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 19.05.2016, ako vyplýva z informácie Slovenskej pošty zo dňa 12.12.2018.

Z písomnosti právneho zástupcu žalobcu adresovanej žalovanému: Výzva na vyrovnanie záväzkov zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.000 € do 10.10.2016 (2.239,46 € vrátane trov právneho zastúpenia), z dôvodu neplnenia zmluvných povinností počas výpovednej doby. Písomnosť žalobca doručoval žalovanému poštovou prepravou dňa 28.09.2016, čo vyplýva z podacieho lístku Slovenskej pošty.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia mal oprávnenie na podnikateľskú činnosť o.i. na predmet podnikania - poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla s dňom vzniku oprávnenia 18.01.2016.

Z rozpisu jázd zo dňa 26.04.2016, 27.04.2016, 29.04.2016 vyplýva, že žalovaný vykonával služby osobným motorovým vozidlom W., z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 26.04.2016, 27.04.2016, 30.04.2016, 29.04.2016 vyplýva, že žalovaný preberal od žalobcu zálohové platby. Rozpis jázd tiež obsahuje vyúčtovanie jázd.

Žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 19.11.2018 cestou svojho právneho zástupcu namietal, že právny titul, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, je neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu, že plnenie bolo od začiatku nemožné, nakoľko žalobca vedel, že žalovaný nie je vlastníkom osvedčenia pre vodiča taxislužby. Ďalej namietal, že zo zmluvy nie je zrejmé, kedy a ako mal žalovaný pre žalobcu jazdiť a rozpor uplatneného nároku s poctivým obchodným stykom. K predloženým listinným dôkazom

- rozpisom jázd a tržieb a príjmovým dokladom uviedol, že nejde o výkon činnosti podľa zmluvy, ale zaúčanie žalovaného a odmenu, ktorá je uvedená v príjmových dokladoch, poberal za zaúčanie.

Z výsluchu H. konateľa žalobcu ako strany sporu na pojednávaní vo veci dňa 19.11.2018 vyplynulo, že žalobca okrem záchrannej služby prevádzkuje divíziu taxislužby a so žalovaným sa dohodol na vykonávaní prepravy osôb pre svojich partnerov. Žalobca má stálych partnerov, napr. STV, pre ktorých vykonáva rozvozy zamestnancov na smeny a tiež hercov, prípadne iné osoby na pravidelnej báze. Spolupráca s vodičmi prebiehala tak, že s každým vodičom alebo dodávateľom bola vypracovaná tzv. plachta služieb, v ktorej bol uvedený rozpis služieb, ktorý sa individuálne dohodol na mesiac vždy 5 dní pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vodiči boli potom vyplácaný vo výške 30% z hrubého príjmu z prepráv, ktoré vykonali, v intervaloch s nimi individuálne dojednaných, pričom žalovaný mal na konci mesiaca vystaviť faktúru a zúčtovať prijaté odmeny počas príslušného mesiaca. Žalovaný dostal kód taxametra a tento kód sa počas celej doby nemenil a je rovnaký pre všetky taxametre vozidiel žalobcu. Žalovaný po uzatvorení po vzájomnej dohode začal vykonávať činnosť až o 2 mesiace po podpise zmluvy, nakoľko mal ešte nejaké záväzky. Absolvoval jednodňové zaškolenie na prácu s taxametrom. Vykonával činnosť pre STV ako vyplýva z predložených rozpisov, ktoré vypĺňal. Spolupráca bola ukončená tak, že žalovaný telefonicky v mesiaci máj 2016 oznámil konateľovi, že viac nepríde. Žalobca ho potom vyzval na plnenie záväzkov.

Z výsluchu žalovaného ako strany sporu na pojednávaní vo veci dňa 13.02.2019 vyplýva, že so žalobcom sa stretol niekedy v marci, pracoval pre neho cca 2-týždne, ústne sa dohodli, kde a ako bude jazdiť. Žalovaný uviedol že bol vyčerpaný, keďže jazdil aj 24 hodín. Žalobca mu povedal, že vybaví preukaz taxislužby, tento nevybavil a už sa ani neozval. K ukončeniu zmluvy so žalobcom prišlo tak, že žalovaný povedal dispečerke, aby sa mu ozvala, keď bude mať vybavený preukaz taxislužby, nikto sa neozval, bolo to asi v apríli. Po doručení výpovede žalobcu pre žalobcu nevykonával činnosť. Žalovaný uviedol, že si nevšimol, či bola u žalobcu nástenka a zmluvu veľmi nečítal.

Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzku zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal za preukázané, že strany sporu ako podnikatelia dňa 09.02.2016 uzavreli Zmluvu o spolupráci a partnerstve č. X/XXXX, ktorú súd právne posúdil ako nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať prepravu osôb na vozidle vo vlastníctve žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť za túto činnosť odmenu. Žalovaný procesnú obranu voči uplatnenému nároku, že zmluvu so žalobcom neuzatvoril, resp. neuzatvoril dňa 09.02.2016, ale iný deň, ničím nepreukázal, predložená zmluva je opatrená podpismi oboch zmluvných strán. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o neplatnosti zmluvy pre nemožnosť plnenia, ktorá mala spočívať v tom, že žalovaný nemal oprávnenie na činnosť vodiča taxislužby. Tieto skutkové tvrdenia sú v rozpore s historickým výpisom zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal oprávnenie na predmet podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla s dňom vzniku oprávnenia 18.01.2016 (predtým od 01.07.2009). Naviac sám žalovaný v zmluve vyhlásil, že je v zmysle živnostenského oprávnenia spôsobilý vykonávať činnosť vodiča cudzieho motorového vozidla a tiež že je držiteľom karty vodiča taxislužby, príp. má vydanú koncesnú listinu na výkon taxislužby. I v prípade, že by žalovaný nemal oprávnenie na tento predmet podnikania, nebolo by možné dospieť k záveru o nemožnosti plnenia, ale ide o absenciu oprávnenia na činnosť, ktorou nie je dotknutá platnosť právneho úkonu (§ 3 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca ukončil platnosť zmluvy so žalovaným výpoveďou zo dňa 17.05.2016, ktorá bola doručená žalovanému 19.05.2016, ako vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom. Výpovedná doba preto začala plynúť 01.06.2016 a uplynula 30.08.2016, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaný v rozpore so zmluvou neposkytoval žalobcovi plnenie v čl. III. bod 1 zmluvy počas plynutia výpovednej doby. Žalovaný tieto skutočnosti ani nesporoval.

Strany sporu si pre prípad nesplnenia povinnosti poskytovať zmluvné plnenie v čl. III. bod 1 zmluvy počas výpovednej doby dojednali povinnosť zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 €. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka), však uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom

zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Pri skúmaní platnosti dohody o zmluvnej pokute je potrebné posudzovať funkcie zmluvnej pokuty, a to preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú a posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti, ktorú dojednaná zmluvná pokuta zabezpečuje.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi stranami v predpísanej písomnej forme, bola dojednaná pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností, v súdenej veci za porušenie povinnosti žalovaného vykonávať činnosť pre žalobcu počas výpovednej doby, zmluvné strany si dojednali konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za platné a uplatnené pre prípad dohodnutého porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného. V prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dojednaná medzi podnikateľmi, pričom funkciou zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť plnenie zmluvných povinností žalovaným vykonávať individuálnu prepravu klientov žalobcu počas výpovednej doby. Pokiaľ žalobca prostredníctvom zmluvného vzťahu so žalovaným zabezpečoval plnenie svojho záväzku voči zmluvnému partnerovi (STV), spočívajúceho v zabezpečení prepravy jeho zamestnancov na jednotlivé smeny, vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečenej pohľadávky je výška dojednanej zmluvnej pokuty podľa názoru súdu primeraná. Pri posúdení primeranosti výšky zmluvnej pokuty nie je totiž možné zohľadniť len zabezpečovaný nárok, ale aj výšku prípadnej škody, ktorú je porušenie povinnosti spôsobilé vyvolať.

Námietku žalovaného, že zo zmluvy nie je zrejmé, kedy a ako mal žalovaný pre žalobcu jazdiť súd považoval za neopodstatnenú, v zmluve bola medzi stranami dojednaná zmluvná podmienka poskytovať plnenie v rozsahu objednávky žalobcu, ktorú predstavoval rozpis služieb zverejnený na informačnej tabuli v prevádzke objednávateľa, pričom žalovaný sa zmluvne zaviazal túto informačnú tabuľu sledovať. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplývalo, že rozpis jázd bol vopred dohodnutý s dispečerkou. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že si nesplnil zmluvnú povinnosť sledovať informačnú tabuľu, nakoľko sa vyjadril, že ani nemal vedomosť o tom, kde sa tabuľa nachádza a zmluvu ani nečítal. Nevedomosť žalovaného o čase plnenia záväzku nie je preto možné hodnotiť na ťarchu žalobcu, ak ju zavinil žalovaný porušením alebo opomenutím plnenia zmluvných povinností.

Pokiaľ žalovaný namietal rozpor uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty s poctivým obchodným stykom, nakoľko žalobca mal údajne vedomosť o tom, že žalovaný nedisponuje oprávnením vodiča taxislužby, táto námietka je nedôvodná a nebola v konaní ničím preukázaná.

Z uvedených dôvodov súd posúdil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako dôvodný a žalobe v časti istiny vyhovel.

Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj nároky z omeškania, pričom okamih vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu je márne uplynutie lehoty na plnenie určenej výzvou žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 28.09.2016 s poskytnutím lehoty na plnenie do 10.10.2016, žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcom po márnom uplynutí lehoty určenej žalobcom, t.j dňom 11.10.2016. Sadzba úrokov platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania je 0,00 %, preto žalobca aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej sadzbe 9% ročne uplatnil dôvodne. žalobca si napokon dôvodne uplatnil aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, ktorá vyplýva z § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. tak ako je citované vyššie.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu bol žalobca plne úspešný, žalovaný neúspešný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).