Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/310/2010

Potvrdené rozhodnutím 2CoEk/16/2024
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, XXX XX P., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 6Er/310/2010-65 zo dňa 08. marca 2024, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje uznesenie. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., bytom C. XX/XX, XXX XX C., o vymoženie 1.158,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e . II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a . III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi – Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, trovy exekučného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 138,25 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom kancelárie Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „okresný súd“) poverením zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX XXXXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. D. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Exekučné konanie sa začalo dňa 22.03.2010 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie formou zápisnice pred súdnym exekútorom. 2. Uznesením č. k. – 39 zo dňa 29.06.2012 Okresný súd Bardejov vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, v tom čase so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil. Proti tomuto uzneseniu podalo Združenie včas odvolanie. 3. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. – 49 zo dňa 29.11.2012 uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. – 39 zo dňa 29.06.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2013. 4. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu zistil okresný súd nasledovné. 5. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.158,00 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.158,00 Eur od 02.09.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6,00 % ročne zo sumy 1.158,00 Eur od 16.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 273,98 Eur. 6. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie zo zmenky, pričom poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. 7. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 04.05.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých

podmienok splatný v celku, oprávnený vyplnil dňa 11.11.2009 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.158,00 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 02.09.2009 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 16.11.2009. Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd uzavrel, že medzi účastníkmi vnikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku povinného „bez protestu“ a na „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, vyplnenú oprávneným v zmysle dohody o vyplnení zmenky. Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu 1.158,00 Eur spolu s dohodnutým zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Vychádzajúc z uvedených skutočností a aplikujúc výlučne ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. rozhodca vyhovel žalobe oprávneného. Prisúdená suma 1.158,00 Eur pozostáva z istiny vo výške 834,00 Eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 12,00 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 312,00 Eur, ďalej zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.158,00 Eur od 02.09.2009 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.158,00 Eur od 16.11.2009 do zaplatenia. Okrem toho bol povinný zaviazaný na úhradu trov rozhodcovského konania vo výške 273,98 Eur. 8. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj Zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú dňa 04.05.2009 (ďalej len „Zmluva“), z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 500,00 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 334,00 Eur, t.j. v celkovej sume 834,00 Eur, a to v 6-mesačných splátkach po 139,00 Eur počnúc dňom 28.05.2009. V zmluve je povinný označený svojím menom, priezviskom, IČO a ďalšími údajmi. Napriek tomu, že povinný v čase podpisu zmluvy vystupoval ako fyzická osoba podnikateľ, je nepochybné, že zmluva má spotrebiteľský charakter, a teda bola uzavretá medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom. Na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „Všeobecné podmienky“) vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 17 Všeobecných podmienok pod názvom Dohoda o vyplnení zmeniek, je zakotvená nasledovná dohoda: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej ako „remitent“) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ 9. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1.januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 11. Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydaný 25.01.2010 a exekučné konanie sa začalo dňa 22.03.2010, teda za účinnosti o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), exekučný súd napriek právoplatnosti exekučného titulu v zmysle prechodných ustanovení Exekučného poriadku, využil svoju právomoc a exekučný titul opätovne preskúmal aj z hľadísk vyjadrených v . Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, takýto argument neobstojí. Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia zakladá medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi

účastníkmi a voči všetkým orgánom. Zatiaľ čo formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je absolútna, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs (otázka viny obvineného), zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého manželstva zrušením rozhodnutia o vyhlásení osoby za mŕtvu), (neviazanosť súdu rozhodnutím v blokovom konaní), možnosť uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, (žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a podobne. V takýchto prípadoch sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne právoplatné neboli. 12. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie . Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v . Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle je tak potrebné na účely vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v alebo b/ , alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( ) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 5.5.2010). 13. Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 14. Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). 15. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán, ako aj predmet činnosť veriteľa zapísaný v živnostenskom registri, je nepochybné, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Spĺňa totiž všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v účinného ku dňu uzavretia zmluvy. 16. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 18. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 19. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 20. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 21. Podľa , , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

22. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 23. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 25. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 26. Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 27. Podľa písmeno j) o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 28. Podľa písmeno a) b) c) o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a . 29. Podľa o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. 30. Podľa o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 31. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že oprávnený poskytol povinnému pri podpise zmluvy úver vo výške 500,00 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa a a treba naň aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere bola povinnému predložená už vo vopred dodávateľom pripravenom predtlačenom formulári, teda bez možnosti povinného akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Súd tak má za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle a nasl. . V bode 16 Všeobecných podmienok je obsiahnutá klauzula v zmysle , t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia . Táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie a upravujúce nemožnosť odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v a preto je zo zákona neplatná. 32. Poukazom na vyššie uvedené, súd ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah v zmysle zákonných ustanovení nielen , ale i o spotrebiteľských úveroch a č. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o úvere však neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ďalej len „RPMN“. Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN má totiž za cieľ chrániť spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi identifikovať v jednom čísle všetky úroky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom.

Rozhodcovský rozsudok pritom nie je preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky, a to s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. 33. Spotrebiteľské právo nevylučuje možnosť prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava je obsiahnutá v v spojení s , a to za len za určitých, presne stanovených podmienok: len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. V tomto prípade však oprávnený vyplnil zmenku na sumu niekoľkonásobne vyššiu než 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky v bode 13 Všeobecných podmienok ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , , ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Podľa tohto dojednania povinný vystaví zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom chýbajúce údaje môže vyplniť oprávnený ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov oprávneného voči povinnému, ktoré podľa uváženia oprávneného vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Požadované zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy slúžia ako sankcia za oneskorenie platby. Vzhľadom na ich výšku ide nepochybne o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle . Oprávnený preto evidentne chcel dohodou o vyplnení zmenky a vyplnením zmenky úrokom v danej neprijateľnej výške obísť zákonné ustanovenie na ochranu spotrebiteľa, a tým docieliť vymoženie tejto sankcie za každú cenu. Za situácie, keď ide o spotrebiteľský vzťah, zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky mení tento zmluvný vzťah na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa. Zároveň je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie dohody o vyplnení zmenky vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých obsah povinný nemohol pred uzavretím zmluvy ovplyvniť a ktoré používa oprávnený vo všetkých prípadoch. Z uvedených dôvodov súd musel dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa , resp. ako neplatné dojednanie v zmysle . 34. Rozhodcovský súd neprihliadol na všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ako mu to prikazuje ustanovenie a a prisúdil plnenie v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, nezaoberal sa spotrebiteľským právom, nekriticky si osvojil len argumenty oprávneného, priznal zmenkový úrok v neprimeranej výške 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie o úroku v tejto výške je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy v zmysle zák. č. 191/1950 Sb. Rozhodca zaviazal povinného na peňažné plnenie oprávnenému výlučne na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený v zmysle neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Celé plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je potom v rozpore so zákonom (, a o spotrebiteľských úveroch) a teda právom nedovolené. 35. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd predovšetkým skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy. 36. Účastníci sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, na základe v článku II bod 1 tejto zmluvy, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.08.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). 37. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy o úvere, čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 38. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 39. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. 40. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. 41. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. 42. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a E. F. G. smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. 43. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. 44. Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle prvá veta nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

45. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (povinný) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou – výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom na zmluvnom formulári. 46. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. 47. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy s predmetnou spotrebiteľskou zmluvou je neprimeranou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ust. a nasl. ako aj v rozpore s ust. smernice 93/13/EHS. Taktiež súd dospel k záveru, že plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s ustanoveniami , a o spotrebiteľských úveroch. 48. Podľa Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil súd za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 49. Podľa Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 50. Podľa Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 51. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. 52. Podľa a Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

53. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si súdny exekútor i napriek výzve okresného súdu trovy exekúcie neuplatnil. 54. Ďalej sa okresný súd zaoberal náhradou trov exekúcie, resp. trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778. 55. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.02.2014 si JUDr. Ambróz Motyka, právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane povinného – Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, vyčíslil trovy exekučného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na základe vyhlášky č. na sumu 138,25 Eur. 56. Podľa , a , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 57. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti j c ochrana práv podľa osobitného predpisu. 58. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. 59. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 60. Podľa vyhlášky č. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) predžalobná výzva e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, f) vypracovanie právneho rozboru veci, g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. 61. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 62. Podľa ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je: do 165,97 Eur 16,60 Eur,

nad 165,97 Eur do 663,88 Eur 16,60 Eur + 1,66 Eur za každých aj začatých 33,19 Eur prevyšujúcich sumu 165,97 Eur,

nad 663,88 Eur do 6 638,78 Eur 41,49 Eur + 9,96 Eur za každých aj začatých 331,94 Eur

prevyšujúcich sumu 663,88 Eur, nad 6 638,78 Eur do 33 193,92 Eur 220,74 Eur + 16,60 Eur za každých aj začatých 1 659,70 Eur prevyšujúcich sumu 6 638,78 Eur, nad 33 193,92 Eur 486,29 Eur + 6,64 Eur za každých aj začatých 3 319,39 Eur prevyšujúcich sumu 33 193,92 Eur. 63. Podľa o od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 64. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane povinného - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom kancelárie Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, si podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.02.2014 uplatnil náhradu trov exekučného konania vo výške 138,25 Eur, a to za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, odvolanie zo dňa 02.08.2012, návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2014. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval za každý z troch úkonov právnej služby sumu 30,71 Eur (1/2 základnej sadzby 61,41 Eur) + režijný paušál v hodnote 7,41 Eur za rok 2011 + režijný paušál v hodnote 7,63 Eur za rok 2012 + režijný paušál v hodnote 8,04 Eur za rok 2014 + 20 % DPH). 65. Na základe tejto skutočnosti okresný súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane povinného - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 - JUDr. Ambrózovi Motykovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 138,25 Eur. 66. Z vyššie uvedených dôvodov a na základe zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov ( ).

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. a III. nemožno podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).