Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoEk-16-2024.pdf
PDF · 89.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoEk/16/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, XXX XX P., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 6Er/310/2010-65 zo dňa 08. marca 2024, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol (cit.): „I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje . II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. III. Oprávnený je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, trovy exekučného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 138,25 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom kancelárie Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.“ 2. Uviedol, že oprávnený sa v posudzovanej veci domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 25.01.2010 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj Zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX uzavretú medzi účastníkmi konania, v zmysle ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazal povinný vrátiť v celkovej sume 834 eur. V zmluve bol povinný označený svojím menom, priezviskom, IČOM a ďalšími údajmi. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a Dohoda o vyplnení zmeniek. Exekučné konanie sa začalo dňa 22.03.2010 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie formou zápisnice pred súdnym exekútorom. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie zo zmenky, pričom poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 04.05.2009. Vzhľadom na to, že povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, oprávnený vyplnil dňa 11.11.2009 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1 158 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 02.09.2009 a následne ju predložil povinnému dňa 16.11.2009. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 158 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 158 tak ako je bližšie špecifikované v napadnutom rozhodnutí.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný za účinnosti ust. § 45 ZoRK, exekučný súd svoju právomoc odvodil od ust. § 243d Exekučného poriadku a opätovne preskúmal exekučný titul aj z hľadísk vyjadrených v ust. § 45 ZoRK. Takýto postup podľa názoru súdu bol plne v súlade so zákonnou úpravou, a nenahrádzal konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním. Ďalej uviedol, že vzhľadom na obsah zmluvy, s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán bolo nepochybné, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Táto zmluva o úvere spĺňala všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Zmluva o úvere bola povinnému predložená dodávateľom na vopred predtlačenom formulári, teda bez možnosti povinného ovplyvniť obsah a znenie podmienok poskytnutia úveru. Na tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu nezmenilo ani zmluvné dojednania uvedené v čl. 16 všeobecných podmienok Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa mali na všetky právne vzťahy založené spomínanou zmluvou použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že spotrebiteľské právo nevylučuje možnosť od dlžníka prijať zmenku, avšak len po splnení podmienok obsiahnutých v ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. V danom prípade však oprávnený vyplnil zmenku na sumu niekoľkonásobne prevyšujúcu zákonný limit uvedený v spomínanom ustanovení, a preto súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky v bode 13 Všeobecných podmienok ako neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka. Súd uvedenú dohodu vyhodnotil ako neprijateľnú, tým absolútne neplatnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd neprihliadol na všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a svojím rozhodnutím prisúdil plnenie v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom, na to, že exekučným titulom bol v danom prípade rozhodcovský rozsudok, súd sa predovšetkým zaoberal skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy s predmetnou spotrebiteľskou zmluvou je neprimeranou podmienkou táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ust. smernice 93/13/ EHS. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si súdny exekútor i napriek výzve okresného súdu trovy exekúcie neuplatnil. Ďalej sa okresný súd zaoberal náhradou trov exekúcie, resp. trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5. Súd prvej inštancie priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane povinného - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, - JUDr. Ambrózovi Motykovi - nárok na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 138,25 Eur.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal posudzovanie povinného ako spotrebiteľa, pričom poukázal na to, že dňa 04.05.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol, a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú na tento účel využité. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že zmluvné strany sa mohli dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy budú v budúcnosti spravovať. Rovnako tak bolo v danom prípade, pričom s odkazom na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde priamo na prednej strane Zmluvy sa nachádzalo vyhlásenie dlžníka o tom, že súhlasí s týmito podmienkami a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo nepochybné, že dlžník svojím podpisom Zmluvy jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Mal za to, že predložením Zmluvy o úvere, ako aj Všeobecných podmienok si splnil svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a taktiež aj podmienku písomnej formy Zmluvy. Rozhodcovská doložka bola dojednaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplývala alternatívna možnosť riešenia sporov. Oprávnený poukázal na to, že v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka účinných v čase uzavretia Zmluvy nebolo použitie rozhodcovskej doložky zakázané. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným
je tzv. nevýhradnou doložkou, pričom táto nevyžadovala od povinného , aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že platnosť právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 5. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco uviedol a správne opísal skutočnosti, ktoré viedli k zastaveniu exekúcie, na ktoré odvolací súd odkazuje a v plnom rozsahu sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia na okraj dodáva, že:
9. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že v predmetnej veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah odvolací súd uvádza, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len uvedenie účelu úveru ako „zamestnania“, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajným) zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V prípade pochybností je potom namieste prijať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na dodávateľovi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená je spotrebiteľskou zmluvou.
10. Súčasťou zmluvy o úvere je rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu.
11. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy v časti všeobecných podmienok žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.
12. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
13. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08Asturcom).
14. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ust. § 879g Občianskeho zákonníka. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods.2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.
15. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím § 53 ods. 1a 4 Občianskeho zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu.
16. Keďže predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je neplatná, čo má za následok, že medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky - materiálne nevykonateľný. Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní podľa § 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.
17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
18. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. Správnemu výroku o zastavení konania zodpovedá aj správny výrok o trovách exekúcie.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdnemu exekútori a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).