Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-72-2019.pdf
PDF · 155.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: ERBOMONT, s.r.o., so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, IČO: 36 747 254, právne zastúpeného: H.. H. I., konateľ advokátskej kancelárie CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., so sídlom Trenčín, Vlárska 458, IČO: 47 253 894, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102191463/2019 zo dňa 18. septembra 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 175223/2019 zo dňa 28.03.2019, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel v sume 1.869,63 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2014. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie.
2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné, ktoré ho ukracuje na jeho právach, a to z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
2.1. Nezákonný postup a nedostatočne zistený skutkový stav podľa žalobcu spočíval v tom, že správca dane v priebehu odvolacieho konania, kedy mu žalovaný uložil vykonať procesný úkon - miestne zisťovanie, pri obhliadke preverované zdaniteľné plnenia za zdaňovacie obdobia roku 2014 a 2015 nestotožňoval s faktúrami a dodacími listami. Poukázal na to, že z protokolu sa nedá zistiť, na základe ktorých dôkazov dospel správca dane k akým skutkovým zisteniam, neobsahuje hodnotenie dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku. Pochybnosti správcu dane uvedené v predmetných rozhodnutiach sa navzájom vylučujú, keď správne orgány
uvádzajú pochybnosti, že dodávateľ žalobcu nebol reálnym poskytovateľom tovaru a zároveň uvádzajú pochybnosti, že tovar vôbec nebol reálne dodaný žalobcovi. Podľa žalobcu sa správca dane nevysporiadal so skutkovými zisteniami dodania tovaru vyplývajúcimi z výpovede svedka R. A., z výpovede konateľa žalobcu a čiastočne aj zo zápisnice a fotodokumentácie z miestneho zisťovania zo dňa 01.08.2019.
2.2. Namietal, že správca dane nevykonal v priebehu daňovej kontroly tzv. Axel-Kittel test, keď v protokole, ani v rozhodnutí správcu dane a ani v administratívnom spise nie je uvedený jediný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik daňovej straty.
2.3. Žalobca uviedol, že zamestnanci správcu dane si vopred pripravili zápisnicu z ústneho pojednávania prerokovania pripomienok, námietok, stanovísk, skutkovej a právnej argumentácie žalobcu k protokolu v rozsahu 48 strán, ku ktorému sa mal žalobca vyjadriť ihneď. Správca dane so zástupcom žalobcu nekomunikoval prostredníctvom elektronickej komunikácie a nedoručoval mu písomnosti prostredníctvom elektronickej komunikácie, preto sú podľa neho všetky doručenia počas zastúpenia advokátom doručované priamo žalobcovi prípadne poštou neplatné pre rozpor so zákonom.
2.4. Podľa žalobcu daňový úrad po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní uvedenej v § 79 ods. 6 zákona č. 222 /2004 Z.z. na začatie daňovej kontroly sa s odstupom času rozhodol, že začne daňovú kontrolu u daňového subjektu podľa § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a v rozhodnutí mu vyrubil rozdiel na DPH, čiže právo na odpočítanie DPH, ktoré mu už v 30 dňovej lehote raz právoplatne priznal podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z.z. a vyplatil mu nadmerný odpočet a s odstupom času mu toto právo na odpočítanie DPH rozhodnutím odňal.
2.5. Namietal odôvodnenie rozhodnutia, podľa ktorého je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akú hodnovernosť a dôkaznú silu z vykonaného dokazovania vyvodí. Podľa žalobcu sa konanie spravuje vyhľadávacou zásadou s poukazom na názov druhej časti prvej hlavy prvého dielu zákona č. 563/2009 Z.z. ohľadom vyhľadávacej činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neobsahuje náležitosti rozhodnutia uvedené v § 63 ods. 2, 5 daňového poriadku.
2.6. Poukázal na rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 (v prípad spoločnosti Maks pen) a vo veci C-285/11 (prípad spoločnosti BONIK). Mal za to, že pokiaľ predložil všetky účtovné doklady (faktúry, dodacie listy, doklady preukazujúce úhrady faktúr) a pokiaľ z výpovedí konateľa žalobcu a svedka R. A. v priebehu daňovej kontroly vyplývajú skutkové zistenie, že tovar bol dodaný žalobcovi v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov s dodávateľom FENICIA LLC., z dôkazu - zo zápisnice a z fotodokumentácie miestneho zisťovania vyplýva fyzická existencia tovaru (lešenie), ktorý je používaný na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, prenájom lešenia, pokiaľ DPH na výstupe bola dodávateľmi priznaná a v daňovom priznaní vysporiadaná so štátnym rozpočtom, nie je zákonný dôvod nepriznať žalobcovi právo na odpočítanie DPH, pokiaľ správca dane inými dôkazmi nepreukáže opak.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že správca dane spochybnil reálne dodanie tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach od dodávateľa FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u daňového subjektu FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, ani dodanie tovaru žalobcovi touto spoločnosťou. Jediný, kto mal neoprávnený prospech v preverovanom prípade, bol žalobca, ktorý do štátneho rozpočtu nepriznal a neodviedol takú vlastnú daňovú povinnosť, ako bol povinný odviesť. Žalobca sa svojim konaním zapojil do podvodného konania, ktorý zneužíva systém neutrality dane, čo je v rozpore s § 3 ods. 6 daňového poriadku a taktiež s právom Európskej únie. Na konci podvodného reťazca spoločností, v ktorých konateľom bol alebo je R. A., sa nachádza žalobca, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z preverovaných faktúr. Aj keď v prípade žalobcu preukázateľne došlo k daňovému úniku, pre neuznanie odpočítania dane správcom dane postačuje skutočnosť, že nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane pri prenose dôkazného bremena postupoval v súlade s uznesením Ústavného súdu č.k. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, keď správca dane vykonal všetky potrebné dôkazy pre prijatie záveru, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane neoprávnene. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal vykonať miestne zisťovanie,
žalovaný uložil správcovi dane vykonať tento dôkaz. V rámci neho bolo právom aj povinnosťou žalobcu preukázať a stotožniť faktúry a dodacie listy s fyzickým tovarom a službami, ak to vedel. Pokiaľ tak nekonal, správca dane prijal logický záver, že miestnym zisťovaním nebola preukázaná realizácia zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval žalobca. Žalobca bol so všetkými použitými dôkazmi riadne oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení. V predmetnom zdaniteľnom období mal žalobca nakúpiť tovar od spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava. Táto spoločnosť je odvolaciemu orgánu známa ako spoločnosť, ktorá neuskutočňuje zdaniteľné obchody, ale len vystavuje formálne faktúry, na základe ktorých si odberateľ uplatnil odpočítanie dane. Daňovú povinnosť nepriznáva a neodvádza, v daňových priznaniach si ju ponižuje faktúrami od ďalších spoločností, ktorých konateľom je R. A. tak, aby bola výsledná daňová povinnosť veľmi nízka alebo nulová. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov, mal pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcii byť obozretný a vyberať si obchodných partnerov zodpovedne s náležitou starostlivosťou. V prípade žalobcu v posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania. Posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom mohol, prípadne mal vedieť, že preverované plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. Správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej daňovej výhody v oblasti dane z pridanej hodnoty. Zdaniteľné obchody deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu boli uskutočnené tak, že umožnili dodávateľovi žalobcu neodviesť daň, ktorú si žalobca odpočítal. Poukázal na to, že od 27.11.2019 spoločníkom žalobcu je Seychelská spoločnosť DarkLineInvest Ltd. a od 23.11.2019 je žalobca bez konateľa s tým, že takýto stav je jedným z príznakov spoločností, ktoré sú zapojené do nelegálnych daňových únikov.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.
5. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v konaní, na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za obdobie III. štvrťrok 2014 z dôvodu neuznania uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti FENICIA LLC, organizačná zložka, Bratislava za dodávku tovaru v celkovej sume 9.348,15 €, DPH z toho predstavuje sumu 1.869,63 €.
6. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:
- Správca dane spísal so žalobcom dňa 28.10.2016 zápisnicu o začatí daňovej kontroly č. 104184378/2016 na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1.,2., 3. štvrťrok 2014, 1.,2.,3.,4. štvrťrok 2015, 1.,2. štvrťrok 2016. Konateľ žalobcu uviedol, že žalobca vykonáva ekonomickú činnosť
- stavby a montáže lešenia, nákup, predaj, sprostredkovanie tovaru, na podnikanie využíva priestory na letisku, kde má spoločnosť prenajatú časť haly, má zamestnaných približne piatich dohodárov. Oznámením č. 104379037/2016 zo dňa 29.11.2016 bola daňová kontrola rozšírená o vykonávanie daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014.
- R. A., vedúci organizačnej zložky FENICIA LLC., organizačná zložka, Ružová Dolina 6, Bratislava, IČO 46 227 130 vo svojej výpovedi uviedol, že uvedená spoločnosť v rokoch 2014 až 2016 vykonávala ekonomickú činnosť podľa výpisu z obchodného registra, nákup a predaj tovaru za účelom ďalšieho predaja, hlavne sa vozili motorového vozidla zo zahraničia. Za uvedenú spoločnosť v podstate vykonával ekonomickú činnosť on. Uviedol, že pozná konateľa žalobcu a myslí si, že žalobcovi dodávali nejaký tovar. Po nahliadnutí na faktúry č. 14/07/06 zo dňa 20.07.2014, č. 14/08/10 zo dňa 20.08.2014 a č. 14/09/39 zo dňa 20.09.2014 uviedol,
že tieto faktúry vystavil, zdaniteľné plnenia fakturované uvedenými faktúrami boli uskutočnené, podpis a pečiatka na faktúrach sú jeho a DPH z uvedených faktúr bola priznaná a vysporiadaná so štátnym rozpočtom. Svedok uviedol, že evidenciu DPH predložiť nevie, nakoľko mu v rámci domovej prehliadky boli políciou odobraté všetky doklady z uvedenej firmy, čiže aj preberacie protokoly od firmy FENICIA LLC., organizačná zložka. Na základe výzvy konateľa, resp. ním povereného zástupcu odovzdal všetky účtovné doklady poverenému zástupcovi začiatkom roku 2016 alebo koncom roku 2015. Uviedol, že uvedené faktúry boli žalobcom uhradené cez účet. Nevedel uviesť, od koho jeho spoločnosť zakúpila tovar.
- Podaním zo dňa 30.01.2017 č. 100178044/2017 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami preverovanými v rámci výkonu daňovej kontroly a vyzval žalobcu na vyjadrenie k doteraz zisteným skutočnostiam. Výzvou zo dňa 30.01.2017 č. 100178284/2017 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na daní z pridanej hodnoty v zdaňovacom období III. štvrťrok 2014. Uvedené bolo doručené žalobcovi 01.02.2017.
- O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 23.03.2017 protokol č. 100520401/2017, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia 1., 2., 3., 4. štvrťrok 2014, 1., 2., 3., 4. štvrťrok 2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručil žalobcovi.
- Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 11.04.2017 a zároveň predložil plnomocenstvo pre zástupcu, ktoré bolo dňa 25.04.2017 spresnené do zápisnice pred správcom dane.
- Faktúrou č. 14/07/06 zo dňa 20.07.2014 fakturoval žalobcovi dodávateľ spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava tovar (tlmič výfuku, brzdový strmeň, spínač motorovej brzdy, mechanické tlmiče) v celkovej sume 3.907,98 €, z toho DPH 651,33 €. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VD2014023 a pokladničného dokladu spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava zo dňa 20.08.2014 vyplýva, že žalobca uhradil sumu 3.907,98 €.
- Faktúrou č. 14/08/10 zo dňa 20.08.2014 fakturoval žalobcovi dodávateľ spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava tovar (chladič, snímač vzduchu, nezávislé kúrenie, ložisko nápravy, mechanické pérovanie, alternátor) v celkovej sume 3.609,36 €, z toho DPH 601,56 €. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VD2014027 a potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 19.09.2014 vyplýva, že žalobca vložil na účet spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava sumu 3.609,36 € s uvedením VS 140810.
- Faktúrou č. 14/09/39 zo dňa 20.09.2014 fakturoval žalobcovi dodávateľ spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava tovar (vstrekovač, brzdový strmeň, tlmič výfuku, vodný chladič, snímač vzduchu) v celkovej sume 3.700,44 €, z toho DPH 616,74 €. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VD2014033 a potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že žalobca vložil na účet spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava sumu 3.700,44 € s uvedením VS 140939.
- Správca dane predvolal na výsluch svedkyňu Y. T., o ktorej výsluchu bol upovedomený splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý sa predmetného výsluchu zúčastnil. Svedkyňa uviedla, že robila účtovníčku žalobcovi, matne si spomínala na účtovanie faktúr od spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, nepamätala si o aké zdaniteľné plnenia sa jednalo.
- Správca dane vypracoval dňa 22.11.2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102435432/2017 o oboznámení žalobcu s výsledkami preverovania správcu dane získanými pri preverení obchodných partnerov v súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaňovacie obdobie 1.-4. štvrťrok 2014, 1.-4. štvrťrok 2015, 1.,2. štvrťrok 2016. Podaním zo dňa 12.12.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyjadril k obsahu zápisnice o oboznámení žalobcu s výsledkami preverovaní správcu dane.
- Správca dane vypracoval dňa 02.10.2018 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101943364/2018 o prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 100520401/2017 zo dňa 23.03.2017 z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 1.-4. štvrťrok 2014, 1.-4. štvrťrok 2015, ktoré sa uskutočnilo od 08:55 hod do 09:15 hod.
- Žalobca zaslal správcovi dane dňa 11.10.2018 písomné vyjadrenie k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly a k ústnemu pojednávaniu zo dňa 02.10.2018.
- Dňa 12.10.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 102034800/2018, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2014 vyrubil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel v sume 1.869,63 € na DPH, keď žalobcovi neuznal právo na uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 14/07/06, č. 14/08/10 a č. 14/09/39 od dodávateľskej spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok na ich uplatnenie uvedené v § 51 ods. 1
písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Rozhodnutie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 23.10.2018, proti ktorému podal žalobca 01.11.2018 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 100133348/2019 zo dňa 11.01.2019 rozhodnutie správcu dane č. 102034800/2018 zo dňa 12.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
- Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 06.02.2019 zaslal elektronicky písomnosti zo dňa 01.10.2018. Správca dane listom zo dňa 27.02.2019 č. 100528555/2019 doručeným zástupcovi žalobcu dňa 04.03.2019 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v ďalšom konaní, ku ktorému sa žalobca listom zo dňa 09.03.2019 vyjadril.
- Dňa 28.03.2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 175223/2019, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2014 vyrubil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel v sume 1.869,632 € na DPH, keď žalobcovi neuznal právo na uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 14/07/06, č. 14/08/10 a č. 14/09/39 od dodávateľskej spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok na ich uplatnenie uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane v rozhodnutí uviedol zistený skutkový stav, poukázal na vykonané dokazovanie, dôkazy vyhodnotil a dospel k záveru, že uplatnený odpočet nie je možné žalobcovi priznať z dôvodu, že R. A. napriek ústnemu potvrdeniu obchodnej spolupráce nepredložil správcovi dane také dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali, že uvedené zdaniteľné obchody boli v skutočnosti realizované tak, ako bolo uvedené na faktúrach a dodávateľom na nich uvedeným. R. A. nevedel predložiť účtovníctvo spoločnosti ani evidencie DPH, nevedel od koho nakúpil tovar, ktorý následne fakturoval žalobcovi. Z preberacieho protokolu vyplýva, že R. A. odovzdal doklady týkajúce sa v spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava dňa 04.01.2016 konateľovi NUBIRA GLOBAL LTD, United Kingdom. V rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že spoločnosť NUBIRA GLOBAL LTD, United Kingdom bola dňom 05.06.2012 dissolventná a z dôvodu zrušenia spoločnosti o tejto spoločnosti nemohli byť správcovi dane poskytnuté žiadne informácie. Správca dane dospel k záveru, že dodávateľ FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, jeho úlohou bolo transakcie len formálne vykázať. Účelom týchto transakcií bolo vytvoriť situáciu, ktorá umožní žalobcovi získať neoprávnenú daňovú výhodu vo forme uplatnenia práva na odpočítanie dane bez ekonomického opodstatnenia. Dodávatelia v zistenom dodávateľsko-odberateľskom reťazci vykazovali vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, pričom žalobca ako jediný v reťazci získal neoprávnenú daňovú výhodu - odpočítanie dane, tzn. že o podvodným konaním vo vytvorenej štruktúre dodávateľov musel vedieť a prostredníctvom umelo vykazovaných transakcií si znižoval daňovú povinnosť. Správca dane mal zato, že výpoveď svedka R. A. bola len účelová a formálna, nebola podložená žiadnymi relevantnými a uznateľnými dôkazmi. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal, že by vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vplývajúcich z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúci právo poskytované zásadou neutrality DPH. Pri preukazovaní nárokov na odpočítanie dane nepostačuje disponovať len formálnymi dokladmi, predložený doklad musí mať povahu vecného plnenia a nesporne preukazovať právne skutočnosti vo všetkých objektívnych a subjektívnych znakoch. V danom prípade mal správca dane reálne pochybnosti, že zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené dodávateľom, ktorý je uvedený na predložených faktúrach a v rozsahu na nich uvedenom. Uskutočnenie zdaniteľných plnení v prospech žalobcu nebolo možné v účtovníctve dodávateľa hodnoverne preveriť. Na základe preverovaných skutočností zamestnanci správcu dane nadobudli oprávnené pochybnosti o tom, že spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava bola reálnym poskytovateľom deklarovaných zdaniteľných plnení uvedených v preverovaných faktúrach a pochybnosti o tom, že uvedené zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené. Neoprávnenú daňovú výhodu v zistenom dodávateľsko- odberateľskom reťazci čerpal žalobca, nakoľko v rámci správy daní bolo zistené, že dodávatelia vykonávali činnosť len formálne, bez ekonomického opodstatnenia, pričom v daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty a k tomu neadekvátne nízke vlastné daňové povinnosti. Poukázal na to, že dodávateľ spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava je nekontaktná, nespolupracuje, nepredkladá doklady, vedúci organizačnej zložky R. A. formálne potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu, avšak jeho odpovede boli nekonkrétne, všeobecné a rozporuplné, spolupráca medzi touto spoločnosťou a žalobcom mala spočívať v dodaní nejakého tovaru, pričom R. A. ani nevedel, o aký tovar sa jednalo, na svojho subdodávateľa tohto neurčitého tovaru si nespomínal, avšak zo zistení správcu dane vyplýva, že subdodávateľom mali byť obchodné spoločnosti R. A. AUTOMON s.r.o. a MODIFIN STAVBY s.r.o.
- žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie zo dňa 28.04.2019. Žalovaný listom zo dňa 15.07.2019 č. 101186628/2019 uložil správcovi dane vykonať miestne zisťovanie, ktorého sa žalobca domáhal vo svojom odvolaní. Správca dane vykonal dňa 01.08.2019 miestne zisťovanie, z ktorého spísal zápisnicu č. 101847306/2019. Pri miestnom zisťovaní boli správcovi dane v skladových priestoroch ukázané rôzne časti lešenia a na konkrétnych stavbách zmontované lešenie. Lešenia a ich časti boli bez akejkoľvek identifikácie a označenia, ktoré by preukazovali, že patria žalobcovi, že mu boli dodané spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava. K automobilovým náhradným dielom žalobca neuviedol, načo ich využíval a konateľ žalobcu uviedol, že mal ako fyzická osoba v týchto priestoroch autodopravu a vlastnil 6 kamiónov, pričom v uvedených priestoroch mali dielňu, kde opravovali autá.
- O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odôvodnil riadne zisteným skutkovým stavom a správnym vyhodnotením dôkazov správcom dane, správnym právnym posúdením veci v súlade so Zákonom o DPH. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a na ustanovenia Zákona o DPH súvisiace s dodaním tovaru a uplatnením odpočtu DPH. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a dôkazov predložených v administratívnom spise dospel k záveru, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2014 konal v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru od dodávateľa spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka. Výpoveď dodávateľa vyhodnotil žalovaný ako vágnu, v súvislosti s dokladmi zabavenými políciou až nepravdivú. Považoval za nepravdepodobné, že by spoločnosť NUBIRA GLOBAL LTD, United Kingdom, ktorá bola dňom 05.06.2012 dissolventná (rozpustená), dňa 01.06.2015 prevzala doklady od spoločnosti FENICIA LLC, organizačná zložka, Bratislava od R. A.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/24/2012, podľa ktorého je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane neobral žalobcu o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Názor žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov je nesprávny, špekulatívny. Žalobca je ten, kto si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar bol dodaný v tuzemsku. V prípade žalobcu je zrejmé, že sa zaoberal činnosťou prenájom, montáž a demontáž lešenia, montážne práce lešenia, prenájom náhradných dielov. Tovar, z ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie dane preukázateľne nebol dodaný spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, ktorá bola do zdaniteľných obchodov umelo vložená. Vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti malo za cieľ získať neoprávnenú daňovú výhodu tým, že platiteľ si uplatnil odpočítanie dane, z ktorého daň nebola odvedená spoločnosťou uvedeného dodávateľa. Správca dane v rozhodnutí popísal zistený skutkový stav, je zrejmé, že vykonal potrebné dokazovanie. Postup, ktorý žalobca dohodol so svojím dodávateľom nezodpovedá transparentnému spôsobu obchodovania, a preto správca dane došiel k logickému záveru, že platiteľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z predložených faktúr, keď nepreukázal reálne dodanie zdaniteľných obchodov dodávateľom FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava. Svedok R. A. síce tvrdil, že dodal tovar uvedený na sporných faktúrach platiteľovi, avšak tieto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne doklady a ani nevedel uviesť, kde tento tovar nakúpil. Podľa kontrolných výkazov išlo o spoločnosti, ktorých bol tiež konateľom R. A.. Dodávateľ tak nemal vedomosť o svojich dodávateľoch, nemal žiadnych zamestnancov, jeho účtovníctvo nie je k dispozícii. Dodanie tovaru žalobcovi je preto pochybné. Ani žalobca ani jeho dodávateľ dokumentáciu o pôvode tovaru nepredložili. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania najmä na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, preto možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. V daňovom konaní platí predovšetkým zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať podklady tomu, aby platiteľ mohol v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti, teda uplatniť odpočet dane. Povinnosťou správcu dane pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu preukázať relevantnými dôkazmi, pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. Z celého dokazovania správcu dane nebolo možné
preukázateľne vyvodiť reálnosť obchodu medzi dodávateľom a žalobcom. Preukázaná bola jedine existencia faktúr medzi uvedenými spoločnosťami. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf 30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňových priznaniach uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Prevaha pochybností na strane správcu dane mala za následok prenos dôkazného bremena opäť na platiteľa. Bolo na samotnom platiteľovi, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody s dodávateľom neboli uskutočnené za účelom získania daňovej výhody a ktoré by vyvrátili spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane. Platiteľ získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z dodania tovaru, z ktorého nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu u dodávateľa FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava. Tiež sa nepreukázala skutočnosť, že uvedená spoločnosť reálne uskutočnila zdaniteľné obchody pre žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nevykonával kontrolu nadmerného odpočtu, ale riadnu daňovú kontrolu. Skutočnosť, že v príslušných zdaňovacích obdobiach žalobca vykázal v podaných daňových priznaniach vo výslednom vzťahu voči štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet nevylučuje možnosť vykonať riadnu daňovú kontrolu aj po vyplatení nadmerného odpočtu. Námietka žalobcu týkajúca sa rozsiahlosti zápisnice a krátkosti času na vyjadrenie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Správca dane mal k dispozícii pri ústnom pojednávaní pre splnomocneného zástupcu platiteľa dostatok potrebného časového priestoru na podrobné prerokovanie pripomienok a dôkazov a aj na zaznamenanie vyjadrení do zápisnice. Splnomocnený zástupca žalobcu pri ústnom pojednávaní žiadal iba, aby zápisnica obsahovala čas začatia a čas skončenia ústneho pojednávania s tým, že zotrval na doterajšej písomnej a ústnej skutkovej a právnej argumentácii, pričom pri podpise zápisnice uviedol: „nečítal podpísal“. Správca dane opakovane oboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami, vyzýval ho na vyjadrenie a predloženie dôkazov, žalobca sa k zisteniam správcu dane opakovane vyjadroval a predkladal dôkazy. Správca dane v predkladacej správe č. 101209520/2019 zo dňa 27.05.2019 uviedol, že žalobca navrhol v priebehu vyrubovacieho konania vykonať jediný úkon, a to vypočutie svedkyne Y. T., účtovníčky, ktorý správca dane vykonal dňa 06.06.2017. Podľa žalovaného na tento prípad nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, nakoľko v prípade uvedenom v rozsudku nebol preukázaný daňový podvod, ako je to v prípade žalobcu. Správca dane pri hodnotení dôkazov a skutkových zistení postupoval v zmysle rozsudku SD EÚ Bonik CE -28 5/11, podľa ktorého právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatí týchto služieb zúčastnila daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Správcom dane súhrnne hodnotené objektívne skutočnosti sú dôkazom, že právo platiteľa na odpočítanie dane je možné nepriznať, pretože bolo zistené, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že je v dodávateľskom reťazci, ktorý je poznačený nedovoleným daňovým únikom, o čom bol platiteľ oboznámený. Platiteľ nielen že nedodržal zásadu opatrnosti obchodného styku, ale o podvodnom konaní dodávateľov aj vedel, nakoľko ako jediný v dodávateľsko-odberateľskom reťazci získal neoprávnený daňový prospech
- odpočítanie dane, pretože prostredníctvom umelo vykazovaných transakcii si znižoval vlastnú daňovú povinnosť. Daň, ktorú si platiteľ odpočítaval, nebola u dodávateľa a subdodávateľov odvedená. Samotným predložením faktúry a účtovných dokladov nie je ešte vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. Námietku platiteľa ohľadom elektronického doručovania vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže správca dane v zmysle daňového poriadku nemá povinnosť doručovania písomnosti elektronickými prostriedkami. Elektronická komunikácia sa vzťahuje na daňové subjekty, ktorým túto povinnosť ukladá osobitný právny predpis.
7. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľných obchodov (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
7.1. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
7.2. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
7.3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
7.4. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
7.5. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
7.6. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
8. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
8.1. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
8.2. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
8.3. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b) a c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
8.4. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
8.5. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8.6. Podľa § 32 ods. 3 Daňového poriadku správca dane doručuje elektronický dokument osobe podľa § 14 a daňovému subjektu, ktorý o to požiada.
8.7. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
9. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou týkajúcou sa práva na odpočet DPH.
10. Správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pričom daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.
11. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak daňový subjekt preukazuje dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr či iných písomných dokladov, ktoré nemusia mať povahu reálneho faktu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočet DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EU.
12. V prejednávanej veci správne orgány neuznali žalobcovi odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava za dodanie tovaru - tlmič výfuku, brzdový strmeň, spínač motorovej brzdy, mechanické tlmiče, chladič, snímač vzduchu, nezávislé kúrenie, ložisko nápravy, mechanické pérovanie, alternátor, vstrekovač, brzdový strmeň, tlmič výfuku, vodný chladič, snímač vzduchu z dôvodu, že tovar nebol dodaný dodávateľom spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, keď správca dane na základe vlastného šetrenia nadobudol odôvodnené pochybnosti o dodaní tovaru od uvedeného dodávateľa. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane dospel k zhodnému názoru ako správne orgány, že v prejednávanej veci nebolo preukázané reálne dodanie tovaru spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, keďže vedúci organizačnej zložky R. A. vôbec nešpecifikoval tovar, ktorý mal byť žalobcovi dodávaný, svojho dodávateľa tovaru uviesť nevedel, pričom z kontrolných výkazov vyplýva, že dodávateľom spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava bola spoločnosť AUTOMON s.r.o., Trenčín, ktorej konateľom bol R. A. a spoločníkom bola spoločnosť KURTI, s.r.o., Trenčín, ktorej konateľom bol R. A.. V zdaňovacom období február až december 2014 a v roku 2015 vykázaná odpočítaná daň z nadobudnutia tovarov a služieb u spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava sa presne zhoduje s daňou odvedenou, a výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu tak predstavuje nulovú hodnotu. Spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava neodviedla daň z platiteľom predložených faktúr do štátneho rozpočtu, účtovníctvo spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava je nedostupné, keďže účtovné doklady mala dňa 01.06.2015 prevziať od R. A. spoločnosť NUBIRA GLOBAL LTD., United Kingdom, ktorá však bola dňom 05.06.2012 dissolventná (rozpustená). S poukazom na všetky uvedené skutočnosti sa preto výpoveď svedka R. A. javí nedôveryhodná a účelová. Uvedené skutočnosti založili u správcu dane odôvodnené pochybnosti o tom, že dodávateľom tovaru uvedeného na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH, bola spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava. Správca dane o uvedených v pochybnostiach žalobcu oboznámil a vyzval ho na predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru touto spoločnosťou. Skutočnosti vyplývajúce z dôkazov zabezpečených správcom dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly odôvodnene spochybňujú žalobcovo tvrdenie o dodaní tovaru spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, Bratislava, a preto bolo na žalobcovi, aby tieto odôvodnené pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru uvedeným dodávateľov vyvrátil dôkazmi (prenesenie dôkazného bremena na žalobcu). Žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne Y. T. ani miestna obhliadka tvrdenia žalobcu nepreukázali, keď uvedená svedkyňa si nepamätala, o aké zdaniteľné plnenia sa jednalo a tovar uvedený na faktúrach sa v priestoroch, v ktorých sa miestna obhliadka za účasti konateľa žalobcu vykonala, nenachádzal a žalobca netvrdil a ani nepredložil žiaden dôkaz o tom, že fakturovaný tovar by mal byť použitý pri výkone ekonomickej činnosti žalobcu. Odôvodnené pochybnosti správcu dane o tom, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach sú v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov formulované konzistentne a zrozumiteľne, vychádzajú z dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly a správne orgány sa v nich dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu.
13. Bolo na žalobcovi, aby správcovi dane v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázal, že fakturovaný tovar mu skutočne dodal uvádzaný dodávateľ. Z tvrdenia konateľa žalobcu, ako aj z tvrdenia svedka R. A. vyplýva, že sa poznali a spoločne obchodovali. Bolo preto na žalobcovi, aby si dostatočne preveril dodávateľskú spoločnosť, či je schopná požadované dodanie realizovať, aké je jej materiálno- technické a personálne vybavenie, nakoľko vstupom do obchodných vzťahov s týmto dodávateľom prebral na seba ako daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Tým, že žalobca tak neučinil, neprejavil náležitú mieru opatrnosti a prebral na seba riziko, že
nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť voči správcovi dane v priebehu daňovej kontroly. Žalobca v konaní namietal prenesenie dôkazného bremena zo správneho orgánu na žalobcu. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v prípade odôvodnených pochybností správcu dane schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Tento záver o prenesení dôkazného bremena na žalobcu vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (rozsudky sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, sp.zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019, sp. zn. 10Sžfk/3/2019 zo dňa 19.06.2019, sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011, sp. zn. 5Sžf/94/2014 zo dňa 29.02.2016). Nie je preto úlohou správcu dane dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia pokiaľ sa žalobcovi nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru uvádzaným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Prípadný odstup času alebo výmena konateľov u dodávateľa sťažili dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý dôvodne spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Žalobcu ako daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno na spoľahlivé preukázanie svojich tvrdení pri uplatnení nároku na odpočet DPH a pokiaľ tvrdí, že k dodaniu tovaru došlo na faktúre uvedeným dodávateľom, ako účastník tohto obchodu má dostatok času a možností na zabezpečenie dôkazov, aby v prípade spochybnenie správcom dane v priebehu daňovej kontroly toto dôkazné bremeno uniesol.
14. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobcovu námietku, že v konaní nebol preukázaný vznik daňovej straty s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04. Z dôkazov vykonaných správnymi orgánmi vyplýva, že žalobca z vystavených faktúr získal neoprávnenú daňovú výhodu vo forme uplatnenia práva na odpočítanie dane, avšak bez ekonomického opodstatnenia. Dodávateľ žalobcu vykonával ekonomickú činnosť len formálne bez ekonomického opodstatnenia, v daňových priznaniach vykazoval vysoké obraty a k tomu neadekvátne nízke vlastné daňové povinnosti a jediným, kto v tomto reťazci získal neoprávnenú daňovú výhodu - odpočítanie dane, bol žalobca.
15. Rovnako za nedôvodné súd považoval námietky žalobcu týkajúce sa postupu správnych orgánov v priebehu administratívneho konania. Ohľadom zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 02.10.2018 o prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 100520401/2017 zo dňa 23.03.2017 súd uvádza, že predmetná zápisnica má síce 48 strán, avšak v jej podstatnom rozsahu (46 strán) obsahuje námietky žalobcu vznesené v priebehu konania pred správnym orgánom, stanoviská správcu dane k týmto námietkam, ktoré boli žalobcovi známe z úkonov vykonaných pred týmto ústnym pojednávaním (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.11.2017) a oboznámenie dôkazov, ktorých vykonania sa žalobca zúčastnil (výsluchy svedkov). Zástupca žalobcu, s ktorým bol dojednaný termín ústneho pojednávania dňa 19.07.2018, mal dostatok času, aby sa dostavil na ústne pojednávanie dňa 02.10.2018 primerane pripravený a kompetentne a adresne reagoval na skutočnosti prejednávané na tomto ústnom pojednávaní. Zástupca žalobcu sa však v rámci tohto prejednania obmedzil len na požiadavku označenia časových údajov konania ústneho pojednávania s tým, že k svojmu podpisu doplnil, že zápisnicu nečítal a podpísal bez toho, že by na jej obsah reagoval. Predmetná zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 19 daňového poriadku, a preto tieto námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné a nepodstatné.
16. Ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa postupu správcu dane a žalovaného v konaní spočívala v spôsobe doručovania písomnosti zástupcovi žalobcu. Z ustanovenia § 32 ods. 3 daňového poriadku vyplýva povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami písomností adresované advokátovi žalobcu. Správny orgán od splnomocnenia zástupcu žalobcu tomuto doručoval písomnosti na adresu sídla advokátskej kancelárie, ktorých prevzatie zástupca žalobcu písomne potvrdil, na všetky doručené písomnosti zástupca žalobcu v konaní reagoval a so správcom dane a žalovaným aktívne komunikoval. Uvedeným doručovaním žalobcovi neboli odňaté žiadne práva. Žalobcov záver o tom, že uvedený spôsob doručovania správnym orgánom má za následok nezákonnosť rozhodnutia pre nezákonnosť postupu správneho orgánu je nesprávny. Žiadne ustanovenie daňového poriadku neustanovuje, že by doručenie písomnosti správcu dane doručovaných do vlastných rúk bolo neúčinné
s odôvodnením, že malo byť vykonané elektronickými prostriedkami a najmä za situácie, keď zástupca žalobcu všetky tieto písomnosti prevzal, bol s nimi oboznámený a relevantne na ne reagoval.
17. Žalobca v podanej žalobe spochybňoval, že daňová kontrola bola začatá po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 79 ods. 6 zákona č.5 222/2004 Z.z.. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 28.10.2016 vyplýva, že dňom 28.10.2016 správca dane začal v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku riadnu daňovú kontrolu a nevykonával kontrolu nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z príjmov, ako sa snaží tvrdiť žalobca. Skutočnosť, že v príslušných zdaňovacích obdobiach žalobca vykázal v podaných daňových priznaniach vo výslednom vzťahu voči štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet nevylučuje možnosť vykonať riadnu daňovú kontrolu aj po vyplatení nadmerného odpočtu a nespôsobuje nezákonnosť takejto kontroly. Preto správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
20. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a jednak neboli zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).