Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-18-2020.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti J.: O., nar. XX.XX.XXXX, Z. S., nar. XX.XX.XXXX, V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, deti rodičov: O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. M. XX, H. J. E. a V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. XX, H. J. E., toho času v ÚVTOS Želiezovce, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry v Leviciach, o nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15.11.2019 č. k. 17P/128/2019-81, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie u maloletých detí nariadil ústavnú starostlivosť, ktorú budú vykonávať v U.. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou zodpovedajúcej 30% sumy životného minima na každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet U. pre O. L.. Otca taktiež zaviazal prispievať na každé maloleté dieťa sumou 30% životného minima, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet U. K. L.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.11.2018 č. k. 10P/115/2018-69 nariadil u maloletých detí výchovné opatrenie - pobyt v detskom domove L. (toho času U.) za účelom zabezpečenia rodinných a sociálnych pomerov na obdobie 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň matke maloletých detí uložil povinnosť spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, maloleté deti navštevovať minimálne raz mesačne a telefonicky sa informovať o nich. Otcovi tiež uložil povinnosť písomne sa informovať ohľadne maloletých detí z U. L.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1, 2 Zák. o rodine, § 54 ods. 2 - 5 Zák. o rodine, § 62 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Mal za preukázané, že nariadeniu výchovného opatrenia, ktorým boli maloleté deti umiestnené do U., predchádzalo vážne narušenie výchovy detí v domácom prostredí. Starostlivosť o maloleté deti nebola zabezpečovaná. Matka bola spôsobilá zabezpečovať základné potreby maloletých detí len s veľkými ťažkosťami a napriek poskytnutej pomoci a poradenstvu zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, matka maloleté deti opustila. Keďže otec detí vykonával trest odňatia slobody, nejestvovala iná vhodná a ochotná osoba zabezpečovať starostlivosť o deti a preto súd pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia a deti umiestnil do U. Z hodnotením účinnosti nariadeného výchovného opatrenia dospel k záveru, že k náprave rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí nedošlo. Otec starostlivosť o maloleté deti nemôže zabezpečovať, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody. Matka žije v V., na území N. sa zdržiava len sporadicky a s deťmi je skôr v telefonickom kontakte. Preto dospel k záveru, že je v najlepšom záujme detí nariadenie ústavnej starostlivosti a ich umiestnenie v U., ktoré prostredie
im je známe. Zároveň určil obidvom rodičom vyživovaciu povinnosť vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Otec je výkone trestu odňatia slobody. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 168,90 eura. Preto dospel k záveru, že rodičia v súčasnosti nie sú schopní si svoju vyživovaciu povinnosť plniť vo vyššom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, pričom uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, na ktorom chcel byť prítomný a preto nevie, prečo na pojednávanie nebol eskortovaný. Preto žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a bolo nariadené nové pojednávanie.
3. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že prítomnosť otca na pojednávaní by neovplyvnila rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. Otec je naďalej v ÚVTOS a nedokáže zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že otec sa toho času nachádza v ÚVTOS Želiezovce a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 10.10.2019, čo potvrdil podpisom na doručenke. Je síce pravdou, že otec sa pojednávania nezúčastnil, avšak jeho neúčasť na pojednávaní nemožno považovať za nesprávny procesný potup súdu, ktorým by znemožnil otcovi, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojednávania sa nezúčastnila matka ani otec, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania. V posudzovanej veci sa jedná o závažný zásah do rodičovských práv oboch rodičov, avšak skutkový stav bol dôsledne zistený a súd tak mal dostatok podkladov pre vydanie meritórneho rozhodnutia - nariadenia ústavnej starostlivosti. Súd postupoval v najlepšom záujme maloletých detí. Otec je vo výkone trestu a preto starostlivosť zabezpečovať nemôže. Matka si taktiež nezabezpečila podmienky na starostlivosť o deti, nakoľko sa prevažne zdržiava v zahraničí. Je síce pravdou, že súd má možnosť nariadiť eskortu odsúdeného, ak je v konaní pred súdom potrebná jeho prítomnosť, avšak prítomnosť otca v posudzovanom prípade nebola nevyhnutná. Naviac poznamenal, že otec nežiadal súd o svoju prítomnosť na pojednávaní, ani sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd vykonal vo veci komplexné dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a/ dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosť fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b/ rodičia dieťaťa nežijú, alebo im v starostlivosti bráni závažná prekážka, c/ uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave, alebo d/ rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
8. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa (ods. 3).
9. Nariadeniu ústavnej starostlivosti by mali v zásade predchádzať iné výchovné opatrenia, ktoré však neviedli k náprave, resp. ktoré sa minuli účinkom. Za tieto tzv. iné výchovné opatrenia sa považujú najmä výchovné opatrenia uložené podľa § 37 Zák. o rodine ako aj zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Súd však môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Pôjde o prípady, keď je výchova maloletého dieťaťa tak vážne narušená, že aplikácia miernejších opatrení by sa minula účinkom a jediným východiskom na zabezpečenie výchovy dieťaťa v konkrétnej situácii je nariadenie ústavnej starostlivosti, prípadne ak je prostredie, v ktorom dieťa u rodičov žije nevyhovujúce a ponechanie v tomto prostredí by bolo na úkor jeho zdravého vývinu, ak sa rodičia o maloleté dieťa nestarajú a zároveň neexistuje osoba, ktorej by bolo možné zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, to znamená, že výnimočnosť prípadu spočíva v tom, že je v záujme maloletého dieťaťa zabezpečenie jeho výchovného prostredia nevyhnutné a nutné, aby bola nariadená ústavná starostlivosť aj v prípade, ak jej nariadeniu iné výchovné opatrenia nepredchádzali.
10. V danom prípade však predchádzalo nariadeniu ústavnej starostlivosti výchovné opatrenie - dohľad, ktorý bol nariadený uznesením zo dňa 28.03.2017 č. k. 3P 65/2016. Ani na základe tohto výchovného opatrenia nedošlo k zlepšeniu pomerov zo strany rodičov pri starostlivosti o maloleté deti a následne uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 27.11.2018 č. k. 10P/115/2018-69 bolo nariadené výchovné opatrenie - pobyt v O. L., za účelom zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí na obdobie 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019. V stanovenej lehote však nedošlo k zabezpečeniu úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí. Otec je toho čau vo výkone trestu odňatia slobody, čiže z jeho strany neprichádza starostlivosť o maloleté deti absolútne do úvahy a matka nemá vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti. Na území N. sa zdržiava len sporadicky, pretože v prevažnej miere sa zdržiava v V. a nie je žiadna známa iná osoba, ktorej by bolo možné maloleté deti zveriť do starostlivosti.
11. Aj keď rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec, vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by nad maloletými deťmi nemala byť nariadená ústavná starostlivosť. Nevyjadril sa po skutkovej stránke k okolnostiam, v akých pomeroch by mohli maloleté deti žiť, keď on je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a matka nemá vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o deti. Otec vo svojom odvolaní namieta len tú skutočnosť, že sa nezúčastnil pojednávania pred súdom prvej inštancie, na ktoré mal byť eskortovaný. S touto jeho námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Túto jeho neúčasť nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by mu boli znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace pracovné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Skutkový stav bol zo strany súdu prvej inštancie náležite zistený a výsluch otca na pojednávaní by nič na tomto skutkovom stave nezmenil. Bolo preukázané, že rodičia starostlivosť o maloleté deti nezabezpečujú a teda nariadené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 Zák. o rodine nesplnilo svoj účel, pričom súd nezistil žiadnu vhodnú osobu, ktorá by mohla starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať. Aj keď otec bol na pojednávanie predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa tak k samotnému návrhu ako aj k skutkovým okolnostiam, túto svoju možnosť však nevyužil. Podľa názoru odvolacieho súdu, vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, na základe ktorých dospel súd k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).