Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoCsp/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej C. V., L.. X.X.XXXX, J. P. G. Y. XXX/XX, XXX XX P. G. Y., o zaplatenie 5.014,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22. októbra 2019 č.k. - 63 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4.022,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.05.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 60 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 5.014,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.5.2016 do zaplatenia s tvrdením, že na základe zmluvy č. 6206939 zo dňa 15.6.2015 poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5.000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 139,58 eur a to až do celkovej sumy 8.374,80 eur, avšak do podania žaloby žalovaná uhradila len sumu 977,06 eur, hoci žalobca listom zo dňa 26.3.2016

- predžalobná upomienka, vyzval žalovanú na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo a dňa 19.5.2016 úver zosplatnil. Celkový dlh predstavuje sumu 5.014,02 eur.

3. V odôvodnení súd poukázal i na obranu žalovanej, že žalovanú sumu môže splácať v splátkach po 50 eur mesačne, lebo zo svojho dôchodku vo výške 530 eur uhrádza pôžičky z Quatra v celkovej výške 430 eur, lieky a nevyhnutné náklady na domácnosť so svojim bratom, ktorý poberá invalidný dôchodok a z toho platí plyn a elektrinu.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe zmluvy zo dňa 15.6.2015 č. 6206939 žalobca poskytol žalovanej pôžičku 5.000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach v sume 139,58 eur, celková suma pôžičky bola 8.374,80 eur, ročná úroková sadzba bola 25,00 %, RPMN vo výške 25,00 %, priemerná hodnota RPMN 18,24 %, celkové náklady

spotrebiteľa 3374,80 eur, termín konečnej splatnosti 06/2020. Žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú dňa 26.3.2016 na okamžitú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 418,74 eur.

5. Po právnom posúdení veci podľa , o ochrane spotrebiteľa, až ods. 4, , a , a účinného v čase uzavretia zmluvy, ako i podľa , , , , odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. (Zbierka zákonov SR, čiastka 20 č. 51/1995), rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. usúdil, že žalobcom požadované vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , preto je zmluva v tejto časti neplatná v zmysle a . V tejto súvislosti súd dôvodil, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, najmä však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných . Pokiaľ ide o úrok z úverovej istiny, súd v danom prípade zistil, že priemerná úroková sadzba z úverov (pre spotrebiteľské úvery od 1-5 rokov) v období 6/2015 bola 9,74 % ročne, no v zmluve o pôžičke je uvedená sadzba 25 % ročne, čo viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Z uvedeného súd vyvodil, že tieto ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy evidentne zhoršujú jeho postavenie a priečia sa dobrým mravom. Majúc za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5.000 eur, z ktorej žalovaná vrátila žalobcovi sumu 977,06 eur, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.022,94 eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol ako vyplývajúci z neplatne uzavretej zmluvy.

6. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou a v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení platnom od 1.2.2013.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 60 % s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti zamietavému výroku tohto rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa s návrhom, aby odvolací súd na základe ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 991,08 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 991,08 eur od 31.5.2016 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca v odvolaní namietol správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi (odsek 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pripomenul, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 25 %, celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaná zaviazala predstavuje 8.374,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 3.374,80 eur. Podčiarkol, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 25 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok, výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. z.č. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 31.3.2015 predstavovala 18,24 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Zdôraznil tiež, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Žalobca mal z uvedeného za to, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 25 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Dodal, že dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 25 % nepresahuje 2x váženého

priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciach o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 31.3.2015 vo výške 14,33 % a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciach o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 31.3.2015 vo výške 18,24 % pre obdobné úvery.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu, vrátane jeho obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku dospel k záveru, že tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu v jeho napadnutej časti nemožno vytknúť, že by súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ako i v predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Neboli zistené ani iné vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore a ktoré by bez ďalšieho mali za následok kasáciu napadnutej časti rozsudku.

13. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku vo veci samej napadnutého vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ) a len na zdôraznenie správnosti tejto časti rozsudku a k námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

14. Z obsahu odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie svoj výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti založil na úsudku, že dohoda o zmluvnom úroku posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy je neplatná v zmysle , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, v spojení s , podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, a to pre rozpor výšky dohodnutých úrokov s dobrými mravmi v zmysle .

15. Z tohto pohľadu správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval, keď na zistený skutkový stav aplikoval (o.i.) aj ust. , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Pre spotrebiteľské zmluvy totiž platí, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky a na ťarchu spotrebiteľa nesmie byť nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvných dojednaní. Samotným východiskom je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom

na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu preto správne súd prvej inštancie posudzoval aj podľa (vyššie citovaných) ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zavádzajúcej systém ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc pritom z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25).

16. V tomto smere preto v konkrétnych skutkových okolnostiach prejednávaného prípadu pri posudzovaní zmluvnej klauzuly (dohody) o úrokoch náležite aplikoval zákonné výkladové pravidlá v , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako i zakotvené v ustanovení , adekvátne majúc na zreteli, že tieto smerujú vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený, nakoľko pomocou výkladu právneho úkonu nie je možné meniť zmysel a obsah uskutočneného právneho úkonu. Ak bol právny úkon uskutočnený v písomnej forme (ako je tomu v posudzovanom spore), jeho obsah treba vyložiť tak, aby jeho výklad zodpovedal zmyslu, ktorý tomuto prejavu dá každá osoba. Nestačí teda, aký obsah danému prejavu prípadne dávajú zmluvné strany (žalobca). Určitosť písomného prejavu vôle je totiž objektívnou kategóriou a tento prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

17. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyvodiť, že súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní dohody o zmluvnom úroku zakotvenej v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, uvedenými zásadami a ustálenými judikatórnymi závermi, a tento právny úkon správne hodnotil podľa stavu, ktorý tu bol v čase jeho uskutočnenia. Záver o neplatnosti dohody o úroku je súladný s ustálenou judikatúrou. Tá je dlhodobo ustálená v názore, že pri dojedna´vani´ u´rokov pri penˇazˇnej po^zˇicˇke kona´ v su´lade s dobry´mi mravmi len ten veritelˇ, ktory´ pozˇaduje primerany´ u´rok bez ohlˇadu na to, zˇe dlzˇni´k uzatva ´ra zmluvu o po^zˇicˇke v situa´cii pre neho nepriaznivej. V su´lade s dobry´mi mravmi je preto take´ konanie veritelˇa, ktory´ sa pri penˇazˇnej po^zˇicˇke „uspokoji´“ bez ohlˇadu na to, v akej situa´cii sa nacha´dza dlzˇni´k, s primeranou vy´sˇkou odplaty (odmeny) za uzˇi´vanie pozˇicˇanej istiny a ktory´ svoje volˇne´ penˇazˇne´ prostriedky mieni „zhodnotitˇ“ obvykly´m spo^sobom. Nie je mozˇne´ neprihliadnutˇ na skutocˇnostˇ, zˇe dlzˇni´k uzatva´ra zmluvu o penˇazˇnej po^zˇicˇke a dohodu o u´rokoch z tejto po^zˇicˇky cˇasto pra´ve z do^vodov svojej inak neriesˇitelˇnej financˇnej situa´cie. Nezodpoveda´ preto vsˇeobecne uzna´vany´m vztˇahom medzi lˇudˇmi, aby dlzˇni´k v takejto situa´cii poskytoval veritelˇovi neprimerane ´ azˇ u´zˇerni´cke u´roky. Neprimeranou, a preto odporuju´cou dobry´m mravom, je taka´ vy´sˇka u ´rokov dojednana´ podlˇa § 658 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka, ktora´ podstatne presahuje u´rokovu ´ mieru v dobe dojednania obvyklu´, urcˇenu´ najma¨ s prihliadnuti´m k najvysˇsˇi´m u´rokovy´m sadzba ´m, uplatnˇovany´m bankami pri poskytovani´ u´verov alebo po^zˇicˇiek (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

18. Je síce potrebné prisvedčiť žalobcovi v jeho odvolaní v tom, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty, avšak za stavu, ak súd prvej inštancie usúdil, že je neplatná dohoda o zmluvnom úroku, vychádzajúc zo zistenia, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60. mesačných splátkach celkovo v sume 8.374,80 eur s tým, že výška zmluvného úroku činila 25 % ročne z požičanej istiny, žalobcovi sa správnosť záveru súdu o neplatnosti dohody o zmluvnom úroku nepodarilo spochybniť argumentom, že „žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok

vo výške ročnej úrokovej sadzby 25 %, celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaná zaviazala predstavuje 8.374,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 3.374,80 eur“ a že „odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 25 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok, výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. z. č. v Súhrnných informáciach o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 31.3.2015 predstavovala 18,24 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN).“ Z týchto dôvodov nemožno priznať relevanciu námietke žalobcu, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 25 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014.

19. S poukazom na uvedené sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa potvrdil, vrátane vecne správneho akcesorického výroku o trovách konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Procesne úspešnej žalovanej odvolacie trovy nevznikli a ani ich nežiadala priznať, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Na námietku žalovanej, že jej nevytkol vady najneskôr do šiestich mesiacov, uviedol, že uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady, ktorého cieľom je dosiahnuť plnenie bez vád, nevylučuje možnosť uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadou, keďže cieľom zodpovednosti za škodu je nahradiť poškodenému majetkovú ujmu vzniknutú porušením právnej povinnosti.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).