Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-58C/179/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcov: 1. I.. A. M., M.. XX.XX.XXXX, Q. T.. P. XX, Q., 2. M. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. X, Q., 3. T. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. S.K. XXXX/XX, Q., 4. M. M., M.. XX.XX.XXXX, Q. I.I. X, Q. a 5. F. M., M.. XX.XX.XXXX, Q. I. X, Q. proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcom n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 5. rade sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.08.2013 a zmeneným (súd pripustil jeho zmenu uznesením č. k. -126 zo dňa 27.09.2016) domáhali určenia vlastníckeho práva titulom vydržania k nehnuteľnostiam pozemku parcela registra “C“ č. XXX/XX, o výmere 144m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v okrese Q. I., obec Q.-L..Č.. D., katastrálne územie D., t.č. list vlastníctva nezaložený, špecifikovaný geometrickým plánom vypracovaným firmy Strabon s.r.o. overeným Okresným úradom Bratislava, odborom katastrálnym pod č. 975/2016 dňa 17.05.2016, pozemku parcela registra “C“ č. XXX/XX, o výmere 156m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v okrese Q. I., obec Q.-L..Č.. D., katastrálne územie D., t.č. list vlastníctva nezaložený, špecifikovaný geometrickým plánom vypracovaným firmy Strabon s.r.o. overeným Okresným úradom Bratislava, odborom katastrálnym pod č. 975/2016 dňa 17.05.2016.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že spolu s ich právnymi predchodcami J. F. M. J. M. R. M. predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne držali a užívali ako vlastné od roku 1972. Žalobcovia mali za to, že k prevodu vlastníckeho práva došlo v 70. rokoch 20. storočia a užívajú nehnuteľnosti už viac ako 10 rokov na základe toho, že v dobrej viere ich právny predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nárok preukazovali kúpnou zmluvou, návrhom Odboru výstavby Obvodného národného výboru Bratislava na pridelenie pozemku parc. č. XXX/X na výstavbu rodinného domu, rozhodnutím Mestského národného výboru - finančný odbor o pridelení pozemku parc. č. XXX/X do osobného užívania a potvrdením Obvodného národného výboru Bratislava VIII - Ružinov o pridelení stavebného pozemku. Kúpnou zmluvou (B. XX/XX S. XX.XX.XXXX) bol zakúpený rozostavaný rodinný dom, stojaci na parcele č. XXX/X v kat. ú. D.. Kúpa bola realizovaná od p. T. Q., ktorý bol v tom čase vo výkone väzby a bol zastúpený na základe plnej moci. Z potvrdenia Obvodného národného výboru - Ružinov zo dňa 29.12.1966 vyplýva, že pozemok parc. č. XXX/X bol pridelený p. Q. a k pozemku mu bude zriadené právo osobného užívania. V zmysle potvrdenia od odboru výstavby Obvodného národného výboru

Bratislava - Ružinov zo dňa 22.06.1967 pridelenie pozemku p. Q. neodporuje potrebám ObNV Ružinov a z hľadiska spoločenského záujmu niet námietok proti prideleniu pozemku do osobného užívania žiadateľa. Podľa rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania od Mestského národného výboru zo dňa 27.06.1967 vzniklo T. Q. právo na uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. D. s tým, že menovaný bol stavebníkom domu nachádzajúcom sa na tomto pozemku. Pôvodný pozemok parc. č. XXX/X k. ú. D. o rozlohe 800 m2 sa po postavení domu rozdelil na tieto pozemky: parc. č. XXX/X záhrada o výmere 414 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodnili tým, že súdnym rozhodnutím - zapísaným v katastri nehnuteľností sa dosiahne stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností. Žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom podľa ku dňu 01.05.1991. Počiatok držby odvodzovali žalobcovia od okolností, ktoré nastali v roku 1971.

3. Žalovaný s podaným žalobným návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a uviedol, že podmienkou prípustnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. K ustáleniu tohto pojmu došlo judikatúrou a vychádzajúc z nej „určovacím návrhom (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušenou právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci“ /rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17Co/161/2007/ Odvolal sa aj na uznesenie NS SR spis. zn. 2Cdo/28/2006z 26.05.2010 a rozsudok NS SR z 06.12.2012 spis. zn. . V žalobe podľa jeho názoru absentovalo preukázanie, že by v danej veci bolo nevyhnutné poskytnúť ochranu z dôvodu hroziaceho porušenia právneho vzťahu či práva. Namietal aj nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že nie je vlastníkom predmetných pozemkov. V tom čase poukázal aj na prebiehajúce konanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

4. Na pojednávaní konanom dňa 04.02.2015 žalobcovia uviedli, že dňa 17.02.1972 bola uzavretá Kúpna zmluva, kde na strane predávajúceho vystupoval p. T. Q. a na strane kupujúcich právny predchodcovia žalobcov. V tom čase bol rodinný dom zapísaný na parcele XXX/X v k. ú. D.. Už pred podaním žaloby vyhľadávali informácie v archívoch, kde existuje oznámenie zo dňa 29.12.1966 ONV Ružinov, kde je konštatované, že pozemok parc. č. XXX/X bol pridelený p. Q. a k pozemku mu bude zriadené právo osobného užívania. Následne bolo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania od finančného odboru MNV Bratislava s tým, že sa tieto práva presúvali na právnych predchodcov a títo mali prostredníctvom Slovenskej sporiteľne vyplatiť sumu za rodinný dom a náležitosti s tým spojené. Dovtedy tam mala byť zapísaná ťarcha. Pôvodný pozemok 237/8 mal rozlohu 800 m2, neskôr sa rozdelil na záhradu o veľkosti 414 m2 a pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XX J. XXX/XX. Vzhľadom k tomu sa snažili žalobcovia domôcť vydržania časti pozemkov, zastavaných ich rodinným domom. Začiatkom 90. rokov to začali riešiť ich rodičia. Do podobnej situácie sa dostal aj ich sused p. L., ktorý sa musel domáhať žalobou o vydržanie nehnuteľnosti. Mal za to, že sú dané všetky náležitosti vydržania tak, ako to vyžaduje . Po uzavretí Kúpnej zmluvy v 70. rokoch tu bola plná dobromyseľnosť v užívaní právnymi predchodcami žalobcov. Z výkazu zmien k. ú. obce D., okres Q. - L. z roku 1972, kde je uvedená výmera pozemku 800 m2 vyplýva, že ako vlastníci resp. užívatelia boli uvedení právny predchodcovia žalobcov a to na základe uvedenej Kúpnej zmluvy. Z predložených listín vyplýva, že predávajúci p. Q. mal celú nehnuteľnosť v osobnom užívaní. Po zdedení nehnuteľnosti žalobcovia zistili stav, a teda že na katastri nehnuteľností nie sú založené listy vlastníctva k predmetným pozemkom. Žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom v zmysle

5. Na pojednávaní konanom dňa 04.02.2015 žalovaný uviedol, že právni predchodcovia žalobcov si pri podpise Kúpnej zmluvy ohľadne prevodu vlastníctva k rodinného domu nezabezpečili aj svoj prevod k pozemku parc. č. XXX/X. Nesúhlasil s dobromyseľnosťou žalobcov, nakoľko sa vyjadrili, že manželia M. o probléme s pozemkom parc. č. XXX/X vedeli a to už v 90. rokoch. Poukázal aj na nedostatok naliehavého právneho záujmu v danej veci. Výkaz zmien k. ú. obce D.I. z roku 1972 nie je skutočný dôkaz o tom, že bol prevedený aj pozemok s tým, že žalovaný vie dokumentovať veľa mylne zapísaných listín vo výkaze zmien. Zrejme ide iba o nejakú časť zmien, pretože ak by šlo o celý výkaz, malo by byť uvedené, na základe čoho bol predmetný pozemok prevedený na hlavné mesto. Dôvod tam uvedený nie je. Vo zvyšku sa plne pridržiaval svojich písomných podaní.

6. V podaní doručenom súdu dňa 12.10.2016 žalobcovia uviedli, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom žaloby je postavený rodinný dom, ktorý začali užívať právni predchodcovia žalobcov a v užívaní pokračovali žalobcovia. Začiatkom 90-tych rokoch začali rodičia žalobcov riešiť vzniknutú situáciu podobne ako ich sused p. L., ktorý sa musel domáhať svojho práva žalobou na súde. Až potom, čo pozemky žalobcovia zdedili, zistili aký je stav a preto sa obrátili na Správu katastra so žiadosťou o vydržanie. K titulu vydržania žalobcovia uviedli, že je ním kúpna zmluva právnych predchodcov žalobcov na základe ktorej vydržali vlastnícke právo k pozemkom a súčasne poukázali i na Zápisnicu zo schôdze rady Obv. národného výboru Bratislava- Ružinov zo dňa 09.08.1966 a Potvrdenie Obvodného národného výboru - Ružinov zo dňa 29.12.1966 a zo dňa 22.06.1967.

7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 08.02.2017 argumentoval tým, že právni predchodcovia žalobcov si pri podpise kúpnej zmluvy, registrovanej na štátnom notárstve dňa 17.02.1972 nezabezpečili v súlade s vtedy platným právnym poriadkom pri prevode rodinného domu aj vzťah k pozemku parc. č. XXX/X k. ú. U.. Vedeli preto, že p. Q. nevzniklo právo osobného užívania k danému pozemku. Uvádzal, že nezrovnalosti okolo vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/X k. ú. U. začali riešiť už rodičia žalobcov v 90. rokoch a teda museli vedieť, že vlastníkom pozemku je Československý štát. Samotní žalobcovia mali v žalobe priznať, že o spoluvlastníckych vzťahoch k pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. U. sa dozvedeli až pri dedení. Dedičstvo po ich matke p. M. R. M. sa prejednávalo už v roku 1997 (osvedčenie o dedičstve R. XXX/XX-XX, R. XXX/XX) a teda neboli vo svojej držbe dobromyseľní od tohto roku. Preto podľa stanoviska žalovaného zákonné podmienky vydržania zo strany žalobcov a ich právnych predchodcov dodržané neboli. Preto nemohla byť naplnená ani druhá podmienka vydržania, ktorou je nepretržitosť vydržacej doby.

8. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 15.02.2017, č.k. -174 žalobe vyhovel a určil vlastníctvo žalobcov k vyššie uvedeným pozemkom vydržaním. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 18.11.2019, č.k. -221 rozsudok prvej inštancie zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie.

9. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozsudku z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí predpísaných v , nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o dôvodnosti žaloby. Súčasne odvolací súd veľmi podrobne a vyčerpávajúco vyslovil právny záver na daný skutkový stav.

10. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Vo veci samej nariadil tunajší súd na deň 18.06.2020 pojednávanie, na ktorom žalobca v 2.rade uviedol, že rodičia žalobcov prejavili záujem o kúpu nehnuteľností od pána Q., ktorý bol toho času vo väzbe a jeho majetok bol konfiškovaný. Išlo o rozostavaný rodinný dom, ktorý predávalo mesto právnym predchodcom žalobcov. Keďže zo strany právnych predchodcov žalobcov boli splnené všetky podmienky, kúpnou zmluvou títo nadobudli rozostavaný rodinný dom s pozemkom, ku ktorému viazlo právo osobného užívania pána Q.. Išlo o prísľub mesta predávajúcemu. Do dnešného dňa žalobcovia platia daň z nehnuteľnosti mestu. Ten dom figuroval na parcele č. XXX/X a po rozkúskovaní pozemkov sa dom objavil na inom čísle parcely. Žalobcovia sa dozvedeli o neusporiadaní sporných pozemkov pri

dedičskom prejednaní v roku 2001, keď zomrel druhý z právnych predchodcov žalobcov (otec). Záverom uviedol, že z jeho pohľadu išlo o zanedbanie ohľadne nároku na vysporiadanie práv k pozemkom.

12. Žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 priklonil k názoru, že zo strany žalobcov došlo k zanedbaniu povinnosti a práv dať si do poriadku právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu ktorého je potrebné žalobu zamietnuť. Poukázal na list adresovaný žalobcom (č.l. 45) v ktorom nesúhlasil so stanoviskom žalobcov, že ide o vydržanie sporných nehnuteľností. Súčasne poukázal na skutočnosť, že žalobca v 2.rade v súčasnosti nie je vlastníkom stavby umiestnenej na sporných pozemkoch a teda nesvedčí mu aktívna vecná legitimácia.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu a výpoveďou svedka L.. T. L.É., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX (č.l.70) súd zistil, že parcela č. XX/X záhrada v intraviláne a dom pop.č.XX parc.č. XX s dvorom v intraviláne, prepadli na základe konfiškácie v prospech Československého štátu. Podľa žalobcov tieto pozemky sú v súčasnosti označené ako XXX/XX, XXX/ XX ( pozemky parc.č. XXX/XX J. XXX/XX sú predmetom tejto žaloby) a 237/56.

15. Z potvrdenia Obvodného národného výboru Bratislava VIII. -Ružinov, odbor výstavby, č.: Výst.XXX/ XXXX/XX-XX zo dňa 29.12.1966, súd zistil, že uvedený odbor potvrdil, že stavebný pozemok parc.č. XXX/X k.ú. U. bol pridelený Radou ObNV Bratislava -Ružinov dňa 09.08.1966 T. Q.. K pozemku mu bude zriadené právo osobného užívania.

16. Z návrhu na vydanie rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania odboru výstavby Obvodného národného výboru Bratislava - Ružinov zo dňa 22.06.1967, č.j. Výst. XXXX/XX adresovanému finančnému odboru MsNV, oddeleniu pre správu a ochranu majetku, súd zistil, že uvedený odbor výstavby navrhol, aby k žiadosti T. Q. zo dňa 01.08.1966 bol pridelený pozemok parc.č. XXX/X k.ú. U. vo výmere 800 m2 do osobného užívania k výstavbe rodinného domku.

17. Zo zápisnice zo schôdze Rady Obvodného národného výboru Bratislava Ružinov konanej dňa 09.08.1966 súd zistil, že Rada prejednala návrh komisie pre výstavbu ObNV týkajúci sa žiadosti občanov o pridelenie stavebného pozemku na stavbu rodinného domu, ktorý schválila s tým, že v areáli na ul. L., Č. - B., Konopná bude otvorená nová ulica s 11 stavebnými pozemkami. Jeden pozemok bol pridelený Júliusovi Q. a to pozemok č. 5 - 600 m2.

18. Z rozhodnutia Mestského národného výboru č.j. XXXX/XX zo dňa 27.06.1967 súd zistil, že finančný odbor Mestského národného výboru v Bratislave pridelil podľa § 205 ods. 1 obč.zák. T. Q., k jeho žiadosti zo dňa 1.9.1966, pozemok parc.č. XXX/X k.ú. U. vo výmere 800 m2, ktorý je vo vlastníctve Československého štátu a v správe Obvodného národného výboru Bratislava - Ružinov, do osobného užívania k výstavbe rodinného domku. Právnou mocou tohto rozhodnutia vzniká menovanému občanovi právo, aby s ním poprípade ObNV Bratislava-Ružinov uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania k uvedenému pozemku. Rozhodnutie stratí účinnosť, ak právo z neho nebude oprávneným u zmienených organizácií uplatnené do 3 mesiacov odo dňa, kedy nadobudne právoplatnosť.

19. Z výkazu zmien k.ú. D. za rok 1972 (č.l. 166) súd zistil, že pozemok parcela č. 237/8 zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX mala výmeru 800 m2. Z uvedeného však nie je zrejmé, či právny predchodca žalobcov T. Q. bol užívateľom alebo vlastníkom tohto pozemku.

20. Právni predchodcovia žalobcov (J. F. M. J. L. M. R. M.) ako kupujúci na jednej strane a T. Q. v zastúpení I. W. (na základe plnej moci) ako predávajúci na strane druhej, uzatvorili dňa 06.12.1971 kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol rozostavaný rodinný dom postavený a parc.čís.XXX/X k.ú. U. za kúpnu cenu 177.830 Kčs, ktorá bola dohodnutá so zreteľom na ohodnotenie súdnym znalcom. Na vyporiadanie práva osobného užívania parcely čís.XXX/X k.ú. U. zložili kupujúci na bežný účet vedený v Slovenskej štátnej sporiteľni sumu vo výške 1.600 Kčs.

21. Z rovnopisu osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.09.2000 č.k. D 927/97-50/02, súd zistil, že poručiteľ M. R. M. (právny predchodca žalobcov) zomrel dňa 28.06.1997 a ako dedičia zo zákona v I.dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľa a to: žalobca v 1.rade, žalobca v 2.rade, F. M.

J. J. F. M.. Predmetom dedenia bola o.i. nehnuteľnosť a to rodinný dom súpis. č. XXXX zapísaný na LV č. XXX, k.ú. D.. Predmetom dedenia neboli sporné pozemky.

22. Z rovnopisu osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.07.2004 č.k. R. XXXX/XX, R. XXX/XX súd zistil, že poručiteľ J. F. M. (právny predchodca žalobcov) zomrel dňa 03.11.2002 a ako dedičia zo zákona v I.dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľa a to žalobca v 1.rade, žalobca v 2.rade a F. M.. Predmetom dedenia bola o.i. nehnuteľnosť a to rodinný dom súpis. č. 2513 zapísaný na LV č. XXX, k.ú. D.. Predmetom dedenia neboli sporné pozemky.

23. Z rovnopisu osvedčenia o dedičstve zo dňa 22.12.2009 č.k. XD/XXX/XXXX, R. XX/XX súd zistil, že poručiteľ F. M. (vyššie uvedený dedič) zomrel dňa 27.02.2009, pričom dedičmi na základe závetu sa stali žalobca v 3.rade, žalobca v 4.rade a žalobca v 5.rade. Predmetom dedenia neboli sporné pozemky.

24. Z listu žalovaného zo dňa 12.12.2011 (č.l. 45) adresovanému žalobcovi v 1.rade súd zistil, že tento odpovedal na žiadosť žalobcu v 1.rade o vznik vlastníckeho práva formou vydržania k sporným nehnuteľnostiam. V uvedenom liste žalovaný uvádza, že nesúhlasí s vydržaním vlastníckeho práva k sporným pozemkom, nakoľko tieto pozemky sú identifikované ako časť pozemkovoknižnej parcely č. XX/X zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č.XXXX, pôvodné k.ú. U., ktorej vlastníctvo nadobudol v zmysle ku dňu 1.5.1991, žalovaný a časť pozemkovoknižnej parcely č. XX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke Č.. X, pôvodné k.ú. U. ako spoluvlastníctvo súkromných osôb. Žalovaný záverom uviedol, že právny predchodca žalobcov mal uzatvoriť s ObNV dohodu o zriadení práva osobného užívania a túto registrovať na štátnom notárstve. Samotné rozhodnutie ObNV nebolo dostačujúcim na vznik práva užívania. K nadobudnutiu vlastníctva sporných nehnuteľností nemohlo dôjsť vydržaním, nakoľko nie je splnená podmienka oprávnenej držby.

25. Svedok L.. T. L. na pojednávaní konanom dňa 04.02.2015 uviedol, že o právnych predchodcoch žalobcov vedel, že to nemali v poriadku, že mali rovnaký problém ako svedok, ktorý sa až súdnou cestou (rozsudok Obvodného súdu Bratislava II.) domohol vlastníckeho práva k pozemku pridelenom do osobného užívania, t.j. za stavu skutkovo zhodného s prejednávanou vecou.

26. Obvodný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 16.10.1992 č.k. -43 (č.l. 119) určil, že vlastníkmi pozemkov (pozemky susedné so spornými pozemkami v tomto spore) sú svedok L.. T. L., T. L. J. F. L.. Žalovaným bl Miestny úrad Bratislava - D.. Súd uviedol, že s právnym predchodcom žalobcov nebola uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku. Napriek tomu bol pozemok v skutočnosti právnemu predchodcovi pridelený, bolo mu vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu bez toho, aby preukázal právny vzťah k pozemku. Súd uzavrel, že od r. 1966 až do 16.05.1973 mal pozemky v oprávnenej držbe právny predchodca žalobcov spolu s jeho manželkou. Len nedopatrením sa stalo, že právnemu predchodcovi nebolo nikdy doručené rozhodnutie ObNV o pridelení pozemku do osobného užívania i keď k tomu v skutočnosti došlo. Záverom súd uviedol, že podmienky vydržania boli splnené a vlastníkmi pozemkov sa stávajú žalobcovia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.1992.

27. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre k.ú. D. pre pozemok parcelné číslo XXX/XX o výmere 144 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie súd zistil, že k uvedenému pozemku nie je založený list vlastníctva. Na uvedenom pozemku je postavená bytová budova označená súpisným číslom XXXX, pričom vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku. Ako tzv. Iný údaj je uvedená poznámka, že ide o pozemok nevysporiadaný.

28. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre k.ú. D. pre pozemok parcelné číslo XXX/XX o výmere 199 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie súd zistil, že k uvedenému pozemku nie je založený list vlastníctva. Ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Pozemok je zaznačený na liste mapy č. XXXXX.

29. Z aktuálneho výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. súd zistil, že vlastníkmi pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 414 m2, druh pozemku: záhrada a stavby súpisné číslo XXXX postavenej na pozemku parcela registra “C“ č.XXX/XX, na ulici F. XX, je okrem žalobcu v 1.rade (v podiele 1/3 k celku), žalobcu v 3.rade (v podiele 1/6 k celku), žalobcu v 4.rade (v podiele 1/12 k celku) a žalobcu v 5.rade (v podiele 1/12 k celku) i fyzická osoba označená ako J. W., nar. XX.XX.XXXX (v podiele 1/3 k

celku), ktorá nadobudla podiel na nehnuteľnostiach titulom kúpnej zmluvy podľa F.-XXXXX/XX zo dňa 21.06.2013.

30. Podľa ustanovenia v znení ku dňu vydania rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania (27.06.1967), právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.

31. Podľa ustanovenia v znení ku dňu vydania rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania (27.06.1967), výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

32. Podľa ustanovenia a v znení ku dňu vydania rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania (27.06.1967), rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor. Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

33. Podľa ustanovenia v znení ku dňu vydania rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania (27.06.1967), rodinný domček, rekreačná chata alebo garáž vystavané užívateľom na pozemku na ten účel určenom sú v jeho osobnom vlastníctve.

34. Podľa ustanovenia a v znení ku dňu vydania rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania (27.06.1967), s prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby i právo osobného užívania pozemku. Nový vlastník stavby je povinný vyporiadať sa s predchádzajúcim užívateľom pozemku; pritom treba prihliadnuť na výšku úhrady, ktorá bola za užívanie zaplatená, ako aj na náklady, ktoré pôvodný užívateľ účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku, prípadne na jeho osadenie. Dohoda o vyporiadaní je súčasťou zmluvy o prevode stavby.

35. Podľa ustanovenia , a v znení jeho novely č. , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.1983, ktorým sa zaviedlo vydržanie k hnuteľným veciam a niektorým nehnuteľnostiam, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe () desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

36. Podľa ustanovenia , do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

37. Podľa ustanovenia , právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

38. Podľa ustanovenia , ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

39. Podľa ustanovenia , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. ). V danom prípade mal súd za to, že žalobca v 1. rade a žalobcovia v 2. až 5. rade osvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia by sa ich právne postavenie stalo neistým a bolo by ohrozené. Z hľadiska skutkových zistení považoval súd nesúlad skutočného vlastníckeho práva s formálne vykazovaným v príslušnej evidencii. Zároveň deklaratórne súdne rozhodnutie, ktorým sa určuje vlastnícke právo sa zaznamenáva do tejto evidencie a týmto spôsobom sa dosiahne zhoda medzi právny stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Čo sa týka žalobcu v 2.rade, súd zistil, že tento nie je (spolu)vlastníkom stavby postavenej na sporných pozemkoch a teda neosvedčil naliehavú potrebu určiť (vo vzťahu k svoje osobe) vlastnícke právo. Na druhej strane, ak by aj mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu v 2.rade, nič to nemení na skutočnosti, že žaloba by bola rovnako zamietnutá ako je uvedené nižšie.

40. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd mal v konaní za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.02.1972 rozostavaný rodinný dom zapísaný na pozemku parcele č. XXX/X v k. ú. D. o výmere 800 m2 od predávajúceho pána T. Q.. Predmetom kúpnej zmluvy tak nebol pozemok parcela č. 237/8, k.ú. Ružinov (pôvodne označený ako k.ú. U.), avšak na vysporiadanie práva osobného užívania pozemku parcela č. XXX/X zaplatili právni predchodcovia žalobcov ako kupujúci, predávajúcemu 1.600 Kčs. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Sporné nebolo ani to čo predchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy a to, že podľa zápisnice schôdze rady Obv. národného výboru Bratislava - Ružinov, konanej dňa 09.08.1966, rada prejednala návrh komisie pre výstavbu ObNV, týkajúci sa žiadosti občanov o pridelenie stavebného pozemku na stavbu rodinného domu. V areáli ulica L., B. J. B. mala byť otvorená nová ulica s jedenástimi stavebnými pozemkami. Jeden z pozemkov bol pridelený p. T. Q. ako pozemok č. X o rozlohe 600 m2. Uvedený pozemok bol pridelený Radou ObNV Bratislava - Ružinov dňa 09.08.1966 menovanému a k pozemku mu malo byť zriadené právo osobného užívania. V zmysle potvrdenia odboru výstavby Obvodného národného výboru Bratislava - Ružinov zo dňa 22.06.1967 pridelenie pozemku p. Q. neodporuje potrebám ObNV Ružinov a z hľadiska spoločenského záujmu niet námietok proti prideleniu pozemku do osobného užívania. Na základe rozhodnutia Mestského národného výboru zo dňa 27.06.1967 pod č. j. 3385/67 vzniklo T. Q. právo na uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku parc. č. XXX/X k. ú. D.. Medzi stranami však ostalo sporné vlastnícke právo k pozemku parcela č. XXX/XX J. Č.. XXX/XX. V konaní bolo zistené, že pozemok parc. č. XXX/X k. ú. D. mal pôvodne rozlohu 800 m2. Tento pôvodný pozemok sa po postavení domu rozdelil na nasledovné pozemky: parc. č. XXX/X záhrada o výmere 414 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2. Na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore prebiehalo konanie podľa

s tým, že bol zostavovaný register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom tohto konania boli aj časti pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. 68/3 v častiach C KN parciel a teda aj C KN parciel č. XXX/XX, XXX/XX J. XXX/XX. Parcely č. XXX/XX J. XXX/XX boli riešené v častiach pozemkovoknižnej parcely, pričom v návrhu boli označené ako parcela č. X-XX/XXX. Podľa oznámenia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 24.03.2015, vlastníkom parcely č. X-XX/XXX v návrhu registra bol žalovaný na základe zápisu pozemkovoknižnej vložke č. XXXX (Čsl. štát - Obv. NV Q. - M., Domová správa č. XX, Č.. R.. XXXX/XXXX) a v zmysle ). Podľa geometrického plánu č. 34/2016 vyhotoveného Strabon, s.r.o. z 09.05.2016, overeného Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny dňa 17.05.2016 pod č. 975/2016, vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra „E“ č. XX/ XXX záhrada, vo výmere 639 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D., je žalovaný. Žalobcovia tvrdili, že vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržali (už ich právni predchodcovia).

41. Vydržanie predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Právna úprava vydržania nadväzuje na právnu úpravu držby. Prostredníctvom vydržania sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť prenosu dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenej držby na vlastnícke právo. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia existovať predpoklady striktne stanovené zákonom: a/spôsobilý predmet vydržania, t. j. akákoľvek hnuteľná resp. nehnuteľná vec, okrem vecí, ktoré môžu byť len vo vlastníctve napr. štátu, resp. zákonom určených právnických osôb; b/ nadobúdateľ je oprávneným (dobromyseľným) držiteľom veci po celú vydržaciu a teda po celú vydržaciu dobu musí byť držba pokojná bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec; c/ oprávnená držba musí trvať nepretržite, po zákonom stanovenú dobu pri nehnuteľnostiach - 10 rokov.

42. Vychádzajúc so žalobcami tvrdenej skutočnosti, že do držby nehnuteľnosti nastúpili ich právni predchodcovia v roku 1972 sa súd zaoberal tým, či vôbec mohli právni predchodcovia žalobcov nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do osobného (spolu)vlastníctva, nakoľko v momente naplnenia podmienok držby (dobromyseľnosti a uplynutiu desaťročnej vydržacej doby) ex lege nemohol podľa v tom čase platných právnych predpisov nadobudnúť občan, ktorý vydržal pozemok, pozemok do svojho osobného vlastníctva, ale len do vlastníctva štátu. Je treba zdôrazniť, že počiatok držby právnych predchodcov žalobcov je odvodzovaný (vychádzajúc z obsahu spisu) od okolností, ktoré nastali v r. 1972. Nároky z tejto držby vzniknuté je potrebné posúdiť podľa nasledujúcej právnej úpravy, pretože v roku 1972 upravoval občianskoprávne vzťahy 0/1964 Zb., ktorý v tej podobe, akú mal, v dobe od 1. apríla 1964 do 31. marca 1983, neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k veciam vydržaním. Takýto nárok založila až novela uskutočnená , ktorý nadobudol síce účinnosť až dňom 1. apríla 1983, ale v prechodných ustanoveniach stanovil, že do doby uvedenej v ustanovení a týkajúcej sa lehoty potrebnej k vydržaniu vlastníctva k veci sa započíta aj doba, počas ktorej občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1.4.1983. Táto doba však neskončila skôr, než uplynutím jedného roka od tohto dňa ( v znení ). Týmto prechodným ustanovením celkom výnimočne a ojedinele založil pravú spätnú účinnosť pri posudzovaní nárokov vzniknutých z držby tak, ako držbu upravoval v . Uvedené v prejednávanej veci znamená, že keby bola predmetom držby právnych predchodcov žalobcov iná vec než práve pozemok, títo by k nej mohli vydržať vlastnícke právo i napriek tomu, že to právna úprava v dobe, kedy započali s držbou, ale ani právna úprava v ďalšom období, a to až do 31.03.1983 neumožňovala za predpokladu, že od počiatku držby boli splnené tie predpoklady, ktoré až neskôr stanovil Vlastnícke právo k inej veci než k pozemku by právni predchodcovia žalobcov mohli pre seba vydržať za predpokladu, že vykonávali držbu oprávnenú ( ), nepretržitú, že ju vykonávali, ak išlo o nehnuteľnosť, po dobu desať rokov a že ich držba trvala ešte ku dňu účinnosti , t.j. k 1.4.1983. V takomto prípade by právni predchodcovia žalobcov skutočne nadobudli vlastnícke právo k veci vydržaním k 1.4.1984. Je treba zdôrazniť, že tento právny režim však nedopadal na pozemky, keďže nezaložil pre občanov právo nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom vydržaním. Vychádzal z toho, že pozemky sú vecou v súkromnom vlastníctve a predpokladal, že pozemky nepatria k veciam osobného vlastníctva (len tie boli spôsobilé byť predmetom vydržania) v súlade s ustanovením Výnimku stanovil len pre tie pozemky, ktoré by inak mohli byť predmetom práva osobného užívania ( ), t.j. o pozemky v území, ktoré bolo podľa územného plánu či rozhodnutia alebo územnej plánovacej dokumentácie (plány územných zón) určené k výstavbe rodinných domov, chát alebo garáží alebo k zriaďovaniu záhradiek (§

199 ods. 1 v znení platnom pred 1. januárom 1992) a len tieto boli spôsobilé k vydržaniu vlastníckeho práva (v preskúmavanej veci sa jedná práve o takýto prípad). Vlastnícke právo k nim ale nevzniklo občanovi, ktorý držbu vykonával (a to aj v prípade splnenia všetkých ostatných predpokladov pre vydržanie), ale štátu. Občanovi, ktorý ho pre štát vydržal, vzniklo len právo, aby s ním štát uzavrel dohodu o osobnom užívaní ( ). Je treba ďalej zdôrazniť, že za účinnosti právnej úpravy pred 1. januárom 1992 mohli fyzické osoby uplatniť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní k vydržanému pozemku. Pokiaľ tak ale neurobili a nestali sa najprv osobnými užívateľmi takýchto pozemkov a pokiaľ ani následne po účinnosti neuplatnili v jednoročnej prekluzívnej lehote od účinnosti právo na uzavretie kúpnej zmluvy k vydržanému pozemku, nemohli sa stať vlastníkmi predmetného pozemku ani postupom podľa a , čo týmto prípadom rozhodne je.

43. v súvislosti s úpravou vydržania neupravoval a ani neupravuje možnosť považovať dobu užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretej podľa v znení pred novelou (resp. za situácie, ak takáto dohoda nebola po vydaní rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania podľa a uzavretá) za dobu oprávnenej držby pre účely vydržania a v takom prípade vec posúdiť podľa , čo je neodškriepiteľne týmto prípadom. Nie je pochybností o tom, že o žiadosti pána T. Q. bolo rozhodnuté tak, že tomuto bol pridelený pozemok do osobného užívania, aj keď rozpor tu súd badá v dokumentácii, keď na jednom mieste ide o pridelenie pozemku o veľkosti 600 m2 (zápisnica zo schôdze Rady Obvodného národného výboru Bratislava Ružinov konanej dňa 09.08.1966) a inom mieste o pridelenie pozemku o veľkosti 800 m2 (rozhodnutie Mestského národného výboru č.j. XXXX/XX zo dňa 27.06.1967), pričom kúpna zmluva zo dňa 06.12.1971 neobsahuje vôbec výmeru pozemku parc.č. XXX/X, ktorý mali právni predchodcovia žalobcov ako kupujúci vysporiadať voči predávajúcemu. Nie je pochybností ani o tom, že pôvodný žiadateľ pán T. Q. neuzatvoril dohodu o zriadení práva osobného užívania (následne túto neregistroval na štátnom notárstve) do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti Rozhodnutia Mestského národného výboru o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 27.06.1967. Neuplatnením tohto práva pánom T. Q. v určenej lehote, rozhodnutie stratilo účinnosť, ktorou sa rozumie možnosť domáhať sa práv (a povinností) v rozhodnutí uvedených. Zaniknutý inštitút osobného užívania pozemku je celkom odlišným inštitútom od oprávnenej držby pre účely vydržania a ak by zákonodarca mal v úmysle považovať dobu užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku (resp. za situácie, ak takáto dohoda nebola po vydaní rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania podľa , uzavretá) za dobu oprávnenej držby pre účely vydržania, jeho úmysel by našiel odraz v príslušnej úprave prechodných ustanovení, čo však nenastalo.

44. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, súd skúmal predpoklady splnenia všetkých zákonných podmienok vydržania (t.j. existenciu spôsobilého predmetu vydržania, skutočnosť, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu a nepretržité trvanie oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu v trvaní 10 rokov, ktoré musia byť splnené kumulatívne), či už započítaním držania právnymi predchodcami alebo i len žalobcami a dospel k záveru o opaku tvrdení žalobcov. V prvom rade je potrebné uviesť, že už právni predchodcovia neodškriepiteľne vedeli o tom, že predmetom kúpy je len rozostavaný dom (článok I. kúpnej zmluvy) a za sporný pozemok zaplatili odplatu, ktorým vysporiadali právo osobného užívania, ktoré na základe vyššie uvedeného ani len nevzniklo. Uvedená kúpna zmluva plne korešpondovala s vtedy platným ustanovením a Tým, že predávajúci nemal de jure zriadené právo osobného užívania (uzavretím dohody a registrovaním tejto na štátnom notárstve podľa a v znení ku dňu vydania rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania), kupujúcich uviedol do omylu. Oprávnená držba sa však nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny (to, že môže ísť o omyl skutkový, je možné považovať za nepochybné). Z okolností tvrdených žalobcami ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by

právnym predchodcom žalobcov niečo nebránilo v tom, aby si v čase kúpy preverili právny stav pozemku ako i skutočnosti uvádzané predávajúcim. Z vykonaného dokazovania vyplynul práve opak a to, že už právni predchodcovia v 90-tych rokoch sa snažili právny stav k sporným pozemkom napraviť ako pán L. (svedok v tomto konaní, v prospech ktorého rozhodol súd v prekluzívnej jednoročnej lehote od účinnosti ), t.j. preukázateľne po celú dobu užívania pozemkov vedeli o právnom stave sporných pozemkov a teda neboli dobromyseľní v držbe, že sú ich skutočnými vlastníkmi. Rovnako tak nič nebránilo právnym predchodcom žalobcov, aby si daný pozemok vysporiadali postupom ako pán Makový, podaním žaloby na súd počas jednoročnej prekluzívnej lehoty od účinnosti zákona č Čo sa týka tvrdenej držby výlučne zo strany žalobcov, ani tu súd nemohol dospieť k záveru o dobromyseľnosti žalobcov, nakoľko už v čase vydania Osvedčenia o dedičstve (zo dňa 12.09.2000) právneho predchodcu žalobcov (M. R. M.), museli žalobcovia nad všetky pochybnosti vedieť, že predmetom dedenia nie sú sporné pozemky, čo vyplynulo i z ďalších osvedčení o dedičstve, pričom sami žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 uviedli, že išlo o zanedbanie ohľadom nároku na vyporiadanie práv k pozemkom (už od 90-tch rokov). Uvedené potvrdzuje i žiadosť žalobcu v 1.rade adresovaná žalovanému vo veci vydržania vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktoré žalovaný listom zo dňa 12.12.2011 neuznal (č.l.45). Pokiaľ však žalobcovia argumentovali i tým, že sporné pozemky vydržali, nakoľko za tieto platia daň z nehnuteľnosti, túto skutočnosť žiadnym dôkazom, ktoré by súd mohol preskúmať, nepodložili. V tejto súvislosti tak súd nemôže zhojiť (ne)konanie žalobcov resp. právnych predchodcov žalobcov vo vzťahu k usporiadaniu práv a povinností k pozemkom.

45. Súd má za to, že žalobcovia nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie o tom, že im sporné pozemky patria, pretože vzhľadom ku všetkým okolnostiam bolo vylúčené ich akékoľvek dobromyseľné presvedčenie. Pri posudzovaní existencie presvedčenia žalobcov, že im (spolu)vlastnícke právo k sporným pozemkom patrí, bolo totiž potrebné prihliadnuť na všetky rozhodujúce okolnosti, za ktorých malo prísť k uzavretiu kúpnej zmluvy vzhľadom k tomu, že práve táto bola žalobcami označená (domnelým) nadobúdacím titulom. K tejto otázke (kúpnej zmluvy) sa už súd vyjadril vyššie a na tomto mieste ešte in fine dopĺňa, že pokiaľ žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) vyvodili z kúpnej zmluvy vnútorné presvedčenie o nadobudnutí (spolu)vlastníctva k sporným pozemkom, nezakladalo to u nich potrebnú dobromyseľnosť. Ich vnútorné psychické presvedčenie o nadobudnutí (spolu)vlastníctva pri vstupu do držby bolo bez právneho významu, t.j. nemohlo spôsobiť dobromyseľnosť o tom, že im sporé pozemky patria, pretože všetky okolnosti prípady svedčia o tom, že k čo aj len domnelému vydržaniu nemohlo dôjsť. Pre splnenie podmienok držby (nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním) tak nepostačuje len faktické užívanie sporných pozemkov, ale držiteľ musí byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný. Zo všetkých konkrétnych skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania, mal súd za preukázané, že vnútorné presvedčenie žalobcov nemalo reálny objektívny základ. Táto skutočnosť však ďalej nie je prekážkou v tom, aby žalobcovia nevyužili i ďalšie možné nástroje hmotného práva na domáhanie sa svojich nárokov.

46. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

47. Podľa ustanovenia a (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia a ustanovenia tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).