Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-38-2020.pdf
PDF · 101.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: DS service, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 842 303, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42084792, proti žalovanému: RASA, s. r. o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 775 771, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, o zaplatenie 1.327,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24Cb/257/2018-182 z 27. novembra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.327,62 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že odvolací súd v konaniach vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Cb/177/2018, sp. zn. 24Cb/178/2018 a sp. zn. 24Cb/179/2018 nerieši ako samostatnú otázku platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy žalovaným žalobcovi. Právny predchodca žalobcu dodal žalovanému do lekárne L. Ž. tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v celkovej sume 63.628,28 eur. Za dodaný tovar bola žalovanému 30. apríla 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 10.628,21 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018, 30. apríla 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 2.822,76 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018, 7. mája 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 9.068,31 eur s dátumom splatnosti 5. augusta 2018, 14. mája 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 6.148,32 eur s dátumom splatnosti 12. augusta 2018, 21. mája 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 6.861,64 eur s dátumom splatnosti 19. augusta 2018, 21. mája 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 95,48 eur s dátumom splatnosti 19. augusta 2018, 21. mája 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 4.415,05 eur s dátumom splatnosti 14. augusta 2018, 28. mája 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 10.619,99 eur s dátumom splatnosti 21. augusta 2018, 31. mája 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 4.082,83 eur s dátumom splatnosti 24. augusta 2018, 11. júna 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 838,09 eur s dátumom splatnosti 4. septembra 2018, 11. júna 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 6.582,17 eur s dátumom splatnosti 30.
augusta 2018, 11. júna 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 90,30 eur s dátumom splatnosti 30. augusta 2018 a 18. júna 2018 vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 1.375,13 eur s dátumom splatnosti 6. septembra 2018. Žalovaný dlžné sumy nezaplatil v dohodnutej 90-dňovej lehote splatnosti. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola 24. septembra 2018 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok vo výške 2.314.628,54 eur, súčasťou ktorej boli aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pohľadávky sú v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok identifikované interným číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, sumou ostávajúcou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry. Oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. októbra 2018 sa dostalo do dispozície žalovaného 3. októbra 2018, kedy bolo uložené na pošte. Žalovaný si zásielku s oznámením fyzicky neprevzal. Štatutárny orgán žalovaného, resp. jeho splnomocnenec prevzal 8. októbra 2018 oznámenie o postúpení pohľadávky za obchodnú spoločnosť U. Q. V.. V. R.. J... Žalobca vyzval žalovaného listom z 10. októbra 2018 na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom. Zásielka s výzvou bola uložená na pošte od 11. októbra 2018 do 26. októbra 2018, kedy si ju žalovaný vyzdvihol. Žalovaný zaplatil dlžnú sumu istiny na účet právneho predchodcu žalobcu platbami z 19. októbra 2018 a 22. októbra 2018, ktorý mu však s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok platby vrátil. Žalovaný zaplatil žalobcovi 5. novembra 2018 faktúry č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, 8. novembra 2018 faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a 19. novembra 2018 faktúry č. XXXXXXX a č. XXXXXXX na istine v celom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný nezaplatil cenu za dodaný tovar, následkom čoho právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku na súčasného žalobcu ako postupníka. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom, ktorý sa dostal do dispozície žalovaného 3. októbra 2018. Žalovaný však zásielku neprevzal a dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky musel mať vedomosť (splnomocnenec štatutárneho orgánu žalovaného prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky za obchodnú spoločnosť U. Q., V.. V. R.. J..). Avšak postupca v tom čase už nebol vlastníkom pohľadávky, preto uhradené sumy vrátil na účet žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal, že žalobca vedel o tom, že žalovaný už platil postupcovi. Následne žalobca podal žalobu a žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu dlžnej sumy, teda čiastočne plnil svoj záväzok a toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 10.628,71 eur od 30. júla 2018 do 4. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 2.822,76 eur od 30. júla 2018 do 4. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 9.068,31 eur od 6. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 6.148,32 eur od 13. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 6.861,64 eur od 20. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 95,48 eur od 20. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 4.415,05 eur od 15. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 10.619,99 eur od 22. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 4.082,83 eur od 25. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 838,09 eur od 5. septembra 2018 do 18. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 6.582,17 eur od 31. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 90,30 eur od 31. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 1.375,13 eur od 7. septembra 2018 do 18. novembra 2018.
4. S poukazom na skutočnosť, že na odvolacom súde sa vo veci samej nerieši otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Hoci jednotlivé prílohy zmluvy nie sú očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne identifikované, teda zmluva jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka a dlžníka, v dôsledku čoho ju súd posúdil ako platnú. Keďže aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná platnou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi v stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, žalovaný nemá právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobou. Súčasne súd priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur z dôvodu, že žalobca pôvodne podal dve žaloby, na základe ktorých boli na súde vedené dve konania, ktoré súd uznesením, č. k. 24Cb/257/2018-137 zo 7. augusta 2019 spojil na spoločné konanie.
5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 407 ods. 3, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 39, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná žalobcovi odkazom na ustanovenie § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.327,62 eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces videl v postupe súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal odpovede na zásadné otázky podstatné pre rozhodnutie. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením tvrdil, že až relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, teda za predpokladu uskutočnenia oznámenia o postúpení pohľadávky v písomnej forme, musí byť toto oznámenie dlžníkovi doručené. Podľa neho je potrebné považovať za deň, kedy nadobudol vedomosť o tom, že k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 došlo, 25. október 2018, kedy si prevzal zásielku zaslanú mu pôvodným veriteľom. Ďalej konštatoval, že ak je pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur v zmluve vymedzená bez toho, aby zo zmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči nemu ako dlžníkovi postupovanej na postupníka, t. j. voči konkrétnemu dlžníkovi, takáto pohľadávka nie je v zmluve dostatočne identifikovaná, aj napriek tomu, že zmluva o postúpení pohľadávky sa v článku II. odvoláva na prílohu č. 1, v ktorej mali byť jednotliví dlžníci identifikovaní uvedením jednotlivých neuhradených faktúr, v dôsledku čoho nemôže byť takáto zmluva považovaná za zmluvu platnú. Čo sa týka ním namietaných nesprávnych skutkových zistení poukázal na skutočnosť, že príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky nie je účastníkmi zmluvy podpísaná, nie je ani len datovaná a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Keďže právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, predmetnou zmluvou podľa neho nedošlo k zmene oprávnenej osoby - veriteľa. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva mu nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 28. februára 2020. Vo vzťahu k okolnosti, kedy bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky zo strany postupcu ako pôvodného veriteľa žalobca poukázal na skutočnosť, že účinnosť adresovaných hmotnoprávnych úkonov je v oblasti súkromného práva viazaná na okamih, kedy prejav vôle dôjde dispozičnej sféry adresáta (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ohľadom žalovaným spochybňovanej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pripomenul, že predmetom postúpenia boli pohľadávky voči viacerým dlžníkom pôvodného veriteľa (postupcu), a potrebná špecifikácia s označením faktúry, dlžnej sumy, splatnosti a dlžníka je bližšie uvedená v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že žalovaný v danom prípade preferuje taký výklad právneho úkonu, ktorý uprednostňuje neplatnosť tejto zmluvy pred jej platnosťou, a to aj napriek tomu, že podľa jeho názoru je predmet zmluvy vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 23. marca 2020. Zopakoval argumenty týkajúce sa právnych účinkov postúpenia pohľadávky a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré prezentoval už v odvolaní. Opakovane navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.
10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 20. apríla 2020. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 129/2010 z 28. januára 2011, v ktorom súd uvádza: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície ....“ Ale aj na rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Obdo/73/2016 z 31. januára 2018, v ktorom súd konštatoval, že je možné súhlasiť s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, v zmysle ktorého je podstatné posúdenie, kedy mal adresát objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a nie kedy tak skutočne urobil, ktoré korešponduje aj so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu označenom dovolateľom sp. zn. 5Cdo 129/2010. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že žalovaný sa o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu) dozvedel z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému prostredníctvom poštového doručovateľa odoslané 2. októbra 2018 jeho právnym predchodcom a predmetná zásielka bola na pošte uložená 3. októbra 2018, čím sa takto dostala do dispozície žalovaného v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opakovane navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Nakoľko žalovaný napadol rozsudok len v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.327,62 eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu výrok rozsudku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
15. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.
16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v celkovej sume 63.628,28 eur, ktorý bol žalovanému fakturovaný faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX na sumu 1.375,13 eur s dátumom splatnosti 6. septembra 2018. V závislosti od toho pohľadávka vo výške 63.628,28 eur bola spolu s ďalšími pohľadávkami zmluvou o postúpení pohľadávok z 24. septembra 2018 postúpená právnym predchodcom žalobcu (obchodnou spoločnosťou Q. C. C., L.. V..) žalobcovi. Jednotlivé pohľadávky sú špecifikované v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, pričom sú špecifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom
lekárne, mestom, celkovou hodnotou, ostávajúcou sumou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry. Zásielku obsahujúcu oznámenie o postúpení pohľadávky si žalovaný v odbernej lehote neprevzal.
17. V zhode so súdom prvej inštancie nemá odvolací súd pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. septembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve z 24. septembra 2018 o postúpení pohľadávok a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál.
18. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil tak v rovine dlžnej istiny, ktorá bola pôvodne predmetom konaní vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Cb/257/2018 a sp. zn. 24Cb/265/2018 (nezaplatených zostávalo spolu 63.628,28 eur), ako aj v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli napokon ustálené na sumu 1.327,62 eur.
19. Samotný žalovaný výšku dlžných súm a predovšetkým tej časti, ktorá v súčasnosti zostala predmetom konania, teda úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. So zreteľom na to, že z týchto dokladov sú nepochybné všetky konkrétne informácie, ktoré veriteľ potrebuje na úhradu svojich pohľadávok (a to aj novému subjektu - postupníkovi) a je si vedomý svojich neuhradených dlhov, spĺňa aj predmetná zmluva o postúpení pohľadávok všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, odhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok. Nie je vylúčené, že bude argumentovať neplatnosťou tejto zmluvy, avšak táto zistená v tomto súdnom konaní nebola.
20. Okolnosť, že žalovaný sa nedozvedel o postúpení pohľadávky, teda, že oznámenie o postúpení pohľadávky si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, nie je právne významná, nakoľko neuhradenie pohľadávky pretrvávalo.
21. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.327,62 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.
22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia o trovách konania, potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).