Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-261-2019.pdf
PDF · 123.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/261/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. nad S. XXX, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom 920 01 Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 300 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13Csp/52/2017-128 zo dňa 02. júla 2019 v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300 eur od 26.10.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300 eur od 26.10.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia uvedenom rozsudku, Okresný súd Levice, ako súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších (v znení v čase uzatvorenia zmluvy) (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods.1,2, § 100 ods.1, § 107 ods.1, 2,§ 451 ods.1,2, § 456, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01.01.2015). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel písomnú zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8500041705 dňa 24.02.2014, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500 eur. Žalobca sa zaviazal, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eura s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je 3.375,54 eura. Strany sporu zhodne potvrdili, že žalovanému bolo žalobcom splácané z titulu uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere tak, ako sa listina nachádza v spise (na čl. 50). Podľa tejto listiny žalobca zaplatil žalovanému dňa 15.04.2014 sumu 80,37 eura, dňa 13.05.2014 sumu 80,37 eura, dňa 14.05.2014 sumu 81,24 eura, dňa 11.06.2014 sumu 80,37 eura, dňa 11.07.2014 sumu 80,37 eura, dňa 12.08.2014 sumu 80,37 eura, dňa 11.09.2014 sumu 80,37 eura, dňa 13.10.2014 sumu 80,37 eura, dňa 11.11.2014 sumu 80,37 eura, dňa 12.12.2014 sumu 80,37 eura, dňa 13.01.2015 sumu 80,37 eura, dňa 11.02.2015 sumu 80,37 eura, dňa 11.03.2015 sumu 80,37 eura, dňa 13.04.2015 sumu 80,37 eura, dňa 12.05.2015 sumu 80,37 eura, dňa 11.06.2015 sumu 80,37 eura, dňa 10.07.2015 sumu 80,37 eura, dňa 11.08.2015 sumu 80,37 eura, dňa 11.09.2015 sumu 80,37 eura, dňa 13.10.2015 sumu 80,37 eura, dňa 12.11.2015 sumu 80,37 eura, dňa 11.12.2015 sumu 80,37 eura, dňa 12.01.2016 sumu 80,37 eura, dňa 11.02.2016 sumu 80,37 eura, dňa 11.03.2016 sumu 80,37 eura, dňa 12.04.2016 sumu 80,37 eura, dňa 11.05.2016 sumu 80,37 eura, dňa 13.06.2016 sumu 80,37 eura, dňa 13.09.2016 sumu 80,37 eura, dňa 11.10.2016 sumu 80,37 eura, dňa 11.11.2016 sumu 80,37 eura, dňa 30.11.2016 sumu 883,20 eura, dňa 12.12.2016 sumu 80,37 eura a dňa 30.11.2016 sumu 0,90 eura. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného od 10.06.2013 do 30.04.2014) s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca uzatváral zmluvu o revolvingovom úvere v pozícii dlžníka - spotrebiteľa, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný - veriteľ uzatváral zmluvu o revolvingovom úvere v pozícii veriteľa, a to v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že žalobca uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere ako fyzická osoba, súd aplikoval na zmluvný vzťah medzi stranami sporu spotrebiteľské právo vrátane ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je spotrebiteľský vzťah, žalobca je spotrebiteľom, súd mal za to, že je miestne príslušným všeobecný súd žalobcu podľa § 19 písm. d) CSP, kde sa uvádza, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobca má trvalé bydlisko v okrese Levice, a preto je na konanie príslušný aj Okresný súd Levice. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti žalovaným. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 300 eur s príslušenstvom s poukazom na tú skutočnosť, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 8500041705 je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere pod č. 8500041705 zo dňa 24.02.2014 je zrejmé, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, pričom žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobca uzatváral zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a preto na daný právny vzťah súd aplikoval ustanovenia o spotrebiteľskom práve § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného od 10.06.2013 do 30.04.2014), ku dňu, kedy bola revolvingová zmluva pod č. 8500041705 medzi stranami sporu uzavretá, t. j. ku dňu 24.02.2014. Súd sa zaoberal tým, či zmluva o revolvingovom úvere pod č. 8500041705 obsahuje všetky všeobecné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). K tomu, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky náležitosti, vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je zrejmé z údajov o revolvingovom úvere, ktoré sa uvádzajú v zmluve o revolvingovom úvere pod č. 8500041705 zo dňa 24.02.2014, že v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, pričom žalobca uviedol do bodu 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere RPMN za úver vo výške 68,83 %. Je potrebné pripomenúť, že žalobca podpisoval zmluvu o revolvingovom úvere dňa 19.02.2014 a žalovaný dňa 24.02.2014. Vzhľadom k tomu, že strany sporu sa nedohodli na RPMN, súd mal za to, že spotrebiteľský úver - zmluva o revolvingovom úvere pod č. 8500041705 nemá náležitosť vyžadovanú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.. Naviac súd pripomína, že v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza RPMN za úver vo výške 68,83 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, teda ročná úroková sadzba je vyššia ako údaj o RPMN, čo matematicky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné už len z toho dôvodu, že do údaja o RPMN je zarátaný aj úrok. Z tohto dôvodu logicky nemôže byť ročná úroková sadzba vyššia ako RPMN. Totiž v hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je aj úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Žalobca podpisoval zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8500041705 dňa 19.02.2014, pričom k tomuto dátumu boli vypísané iba údaje v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere a údaje v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere boli žalovaným do zmluvy doplnené až dňa 24.02.2014. V bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená iná výška - predpokladaná RPMN za úver - 70,01 % a v bode 6 zmluvy je uvedená RPMN za úver vo výške 68,83 %. Ďalej v bode 5 zmluvy sa uvádza predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, pričom v bode 6 zmluvy o úvere sa už uvádza predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 %. RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v prípade, ak absentuje táto náležitosť, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd poukazuje na to, že podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj termín konečnej splatnosti úveru. Súd má za to, že ani táto náležitosť nie je obsiahnutá v zmluve č. 8500041705, hoci žalovaný poukazuje na to, že konečná splatnosť bola dohodnutá medzi stranami sporu s poukazom na čl. 4 bod 4.5. zmluvných dojednaní. Článok 4 bod 4.5 zmluvných dojednaní obsahuje, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený, a ktorý sa stáva platným a účinným dňom poskytnutia každého revolvingu. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu, podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Žalovaný ale nepredložil žiadnu listinu a ani nenavrhol týmto smerom dokazovanie, aby preukázal, že zmluvné strany si dohodli termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru konkrétnym dátumom. Žalovaný ani nepreukázal súdu existenciu splátkového kalendára podpísaného stranami sporu, na to ale, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., by si strany museli dohodnúť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k čomu ale nedošlo, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. aj z tohto dôvodu poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere pod č. 8500041705 zo dňa 24.02.2014 nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur, pričom žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 3.456,81 eura tak, ako to vyplýva z listiny na čl. 50, ktorú akceptovali obidve zmluvné strany s tým, že v stĺpci č. 2 sú rozpísané jednotlivé čiastky, ktoré žalobca platil žalovanému. Žalobca si uplatnil z titulu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, len sumu vo výške 300 eur. Voči nároku žalobcu žalovaný vzniesol námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal ale za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný s poukazom na to, že posledné úhrady v prospech žalovaného žalobca realizoval dňa 12.04.2016 vo výške 80,37 eura, dňa 11.05.2016, dňa 13.06.2016, dňa 13.09.2016, dňa 11.10.2016, dňa 11.11.2016 (všetko po 80,37 eura), dňa 30.11.2016 vo výške 883,20 eura a dňa 21.12.2016 vo výške 80,37 eura, dňa 30.11.2016 vo výške 0,90 eura, pričom žaloba došla na súd dňa 13.03.2017. Všetky platby žalobcom od 12.04.2016 (vrátane) nie sú premlčané. Je celkom logické, že ak by žalobca považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, tak by neuhrádzal žalovanému viac, ako sumu, ktorá mu bola poskytnutá, t. j. vo výške 1.500 eur. Žalobca ale zaplatil žalovanému celkove 3.456,81 eura, pričom mu bola poskytnutá suma vo výške 1.500 eura. Z uvedeného vyplýva, že žalobca plnil žalovanému dobromyseľne. Žalovanému žalobca plnil v splátkach po 80,37 eura v období od 15.04.2014 do 11.11.2016, pričom dňa 17.08.2016 splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto súdnom konaní. Je potrebné poukázať na to, že objektívna premlčacia doba začala plynúť až dňom prijatia bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca istinu predmetného úveru platil aj v mesiacoch od 13.04.2015 až do 11.11.2016 po 80,37 eur. Žaloba došla na Okresný súd v Leviciach dňa 13.03.2017, preto splátky, ktoré boli platené v období po 13.04.2015 nemôžu byť premlčané v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ide o platby v úhrnnej výške 1.446,66 eura. Súd má ďalej za to, že žalobcovi neuplynula ani subjektívna premlčacia lehota, nakoľko uviedol, že o tom, že na spotrebiteľský revolvingový úver je potrebné hľadieť ako na bezúročný a bez poplatkov, sa dozvedel dňa 05.05.2016, keď mu to uviedol právny zástupca. Následne po tom ešte plnil žalovanému splátkami po 80,37 eur dňa 11.05.2016, 13.06.2016, 13.09.2016, 11.10.2016, 11.11.2016 v úhrnnej výške 401,85 eura, pričom minimálne tieto splátky nemôžu byť premlčané pre uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca si ale uplatňuje iba nárok vo výške 300 eur, pričom žaloba prišla na okresný súd dňa 13.03.2017, a preto vo vzťahu k subjektívnej lehote nemôže byť žalovaný nárok premlčaný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, avšak dôvody premlčania nijakým spôsobom nezdôvodnil, a preto súd návrh žalobcu nepovažoval za premlčaný. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na 5 % ročný úrok z omeškania, pričom v § 517 ods. 2 sa uvádza, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd ma za to, že žalovaný sa dostal do omeškania ku dňu 26.10.2016, nakoľko žalobca platil splátky dňa 11.05.2016 vo výške 80,37 eura, pričom úhrady, ktoré realizoval do 11.10.2016 sú vo výške 321,48 eura a nárok na úrok z omeškania si uplatňuje až od 26.10.2016 zo sumy 300 eur. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300 eur od 26.10.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodov podľa § 356 ods.1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a sú založené na nesprávnom právnom posúdení. Úrok z omeškania súd priznal od dňa 26.10.2016. V napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie chýbajú skutkové a právne dôvody, na zákale ktorých súd dospel k záveru o tom, že prvým dňom omeškania je 26.10.2016.
3. Žalobca sa písomné vyjadril k odvolaniu žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, ako aj dostatočne odôvodnený s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2012 sp. zn. 1 M Cdo 11/2010, zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 1Cdo 196/2009. Uviedol, že odvolacie dôvody žalovaného sú formálne, nedostatočne odôvodnené. Žalobca v spore uviedol, že vyzýval žalovaného na mimosúdne vyrovnanie predsporovou výzvou zo dňa 09.05.2016, na túto výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 26.10.2016, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa touto listinou. Keďže pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Bol požiadaný o plnenie práve výzvou na mimosúdne urovnanie, v ktorej žalobca žiadal o vrátenie preplatku nad istinu úveru. Táto bola doručená žalovanému, ktorý na ňu reagoval listom až zo dňa 26.10.2016. Keďže žalovaný vyhotovil list na mimosúdne urovnanie až dňa 26.10.2016 (po 5 mesiacoch), je nepochybné, že už pred týmto dňom mu bola doručená výzva. V konečnom dôsledku, žalovaný počas konania ani raz nepoprel, že by mu nebola predsporová výzva doručovaná, hoci mu nič v tom nebránilo, preto jeho procesná obrana v tomto štádiu konania je neprípustná podľa § 366 písm. d) CSP. Napokon žalobca si uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 300 eur, ktorá bola zaplatená pred zaslaním predsporovej výzvy, teda žalovaný sa dostal do omeškania s plnením tohto záväzku.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej vyhovujúcej časti (týkajúcej sa zaplatenia sumy 300 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku) nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 300 Eur spolu s 5 % ročný úrokom z omeškania od 26.10.2016 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaný dňa 24.02.2014 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500041705, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle predmetnej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver so špecifikáciou: - celková výška úveru 1 500 eur, - výška úrokovej sadzby 70,01%, p. a., - RPMN 68,83%,
- výška splátky 80,75 Eur, - počet mesačných splátok 42, - celková čiastka splatná dlžníkom 3 375,54 eur, - schválená výška revolvingu 790,84 eur, - celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkom 1 928,88 eur, - predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, - ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Súčasťou predmetnej zmluvy bola aj Dohoda o poskytnutí služby (čl.8). Žalobca bol názoru, že predmetná úverová zmluvy nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Namietal, že v predmetnej úverovej zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, že výška úrokovej sadzby je neprimeraná, že absentuje uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, že absentuje uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, pre ktoré dôvody sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tiež namietal, že zmluva o revolvingovom úvere a Dohoda o poskytnutí služieb sú neplatné. Žalobca bol názoru, že žalovaný sa prijímaním mesačného plnenia bezdôvodne obohatil na úkor majetku žalobcu v celkovej výške 300 eur s poukazom na ustanovenie § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovanému zaslal predžalobnú výzvu zo dňa 09.05.2016, na ktorú žalovaný negatívne reagoval listom zo dňa 26.10.2016, ktoré písomné dôkazy pripojil k žalobe. S poukazom na uvedené si žalobca uplatnil úroky z omeškania zo žalovanej istiny vo výške 5% od 26.10.2016, nakoľko najneskôr v tento deň sa žalovaný dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.04.2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu, zároveň namietal premlčanie uplatneného právneho nároku žalobcu. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.04.2017 k vyjadreniu žalovaného okrem iného tiež uviedol, že istinu predmetného úveru zaplatil v mesiacoch október/november 2015. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie na č. l. 50 spisu prehľad splátok a platieb predmetného úveru. Žalovaný v písomnom vyjadrení na č. l. 103 spisu na výzvu súdu uviedol, že úhrady realizované žalobcom k zmluve o revolvingovom úvere sú rozpísané v kolónke č. 2 uvedené ako čiastka. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.06.2019 uviedol, že prehľad platieb zaslaný žalovaným korešponduje skutočnosti, tieto nerozporuje, považuje ho za správny a úplný. Uviedol, že z prehľadu platieb vyplýva, že žalobca zaplatil celkom sumu 3 455,91 eur, v dôsledku predčasného splatenia úveru mu následne bola vrátená suma 471,05 eur (75 eur + 5,37 eur + 390,68 eur), teda žalobca zaplatil na zmluvu sumu 2 984,86 eur. Žalovaný poskytol žalobcovi úver 1 284,25 eur, napriek tomu, že deklaroval výšku úveru 1 500 eur, čo bolo spôsobené tým, že žalovaný na základe Dohody o poskytnutí služby strhol z istiny úveru poplatok vo výške 215,75 eur a k ekonomickému využitiu poskytol žalobcovi úver v krátenej výške. S poukazom na uvedené, ak žalobca zaplatil na úver celkom 2 984,86 eur, pričom mu bolo poskytnutých iba 1 284,25 eur, preplatok tak predstavuje sumu 1 700,61 eur. Ďalej uviedol, že v konaní uplatnil nárok v rozsahu 300 eur, teda v medziach preplatku na zmluve. Následne súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok.
8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 300 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300 eur od 26.10.2016 do zaplatenia. Dospel k záveru, že preskúmavaná zmluva nemá zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), f), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a vzhľadom na uvedené posúdil predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania uplatnenú žalovaným ako nedôvodnú s poukazom na dátum úhrad žalobcu žalovanému a dátum podania žaloby na súd. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 3 456,81 eur (ako vyplýva z listiny na č. l. 50 spisu), ktorú skutočnosť strany sporu nespochybnili, pričom žalobca si v spore uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia len sumu 300 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na 5 % ročný úrok z omeškania s poukazom na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalovaný sa dostal do omeškania ku dňu 26.10.2016, nakoľko žalobca platil splátky dňa 11.05.2016 vo výške 80,37 eura, pričom úhrady, ktoré realizoval do 11.10.2016 sú vo výške 321,48 eura a nárok na úrok z omeškania si uplatňuje až od 26.10.2016 zo sumy 300 eur.
9. Vzhľadom na dôvody podaného odvolania bolo úlohou odvolacieho súdu zistiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
10. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne významné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
13. Odvolací súd na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že odvolateľ namietal, že závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a sú založené na nesprávnom právnom posúdení, keď úrok z omeškania priznal od dňa 26.10.2016 a v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie chýbajú skutkové a právne dôvody, na zákale ktorých dospel k záveru o tom, že prvým dňom omeškania je deň 26.10.2016.
14. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Z úpravy § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávka) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh), vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako to výslovne stanovuje Občiansky zákonník. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať popri plnení aj úroky z omeškania. Aj v tomto prípade je splatnosť záväzku a vznik povinnosti plniť úroky z omeškania závislá od momentu, kedy oprávnený požiadal povinného o plnenie.
19. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah, ktorý medzi nimi vznikol je spotrebiteľský a preto je naň potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.02.2014 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500041705, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ nenamietal v podanom odvolaní právny záver súdu prvej inštancie v tom, že preskúmavaná zmluva nemá zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), f), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a predmetný úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, nenamietal ani ten právny záver, že žalobca má právny nárok na zaplatenie sumy 300 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania zo sumy 300 eur.
20. Žalobca v spore listinnými dôkazmi preukázal tvrdenú skutočnosť, že žalovanému zaslal predžalobnú výzvu zo dňa 09.05.2016, na ktorú žalovaný negatívne reagoval listom zo dňa 26.10.2016, ktoré listinné dôkazy pripojil k žalobe.
21. Z listinného dôkazu na č. l. 50 spisu vyplýva prehľad splátok a platieb žalobcu k zmluve o úvere č. 8500041705, obsah ktorého listinného dôkazu nebol medzi stranami sporu sporný. Vyplýva z neho, že žalobca uhradil v rokoch 2014 až 2016 na účet žalovaného celkom sumu 3 456,81 eur. Za predčasné splatenie úveru bola žalobcovi žalovaným vrátená sumy 471,05 eur. Za stavu, že žalovaný žalobcovi reálne poskytol úver iba vo výške 1 284,25 eur (1 500 eur - 215,75 eur), žalobca titulom bezdôvodného obohatenie (plnením bez právneho dôvodu) uhradil žalovanému sumu vo výške 2 172,56 eur. Žalobca v období po dátume 26.10.2016 uhradil na účet žalovaného vyššie uvedeným titulom sumu 1 044,84 eur, potom pred týmto dátumom uhradil na účet žalovaného vyššie uvedeným titulom sumu 1 127,72 eur (2 172,56 eur - 1 044,84 eur). S poukazom na dátumy a výšku jednotlivých úhrad podľa prehľadu splátok a platieb žalobcu k zmluve o úvere č. 8500041705 na č. l. 50 spisu je nesporné, že v čase do 26.10.2016 bol žalovaný v omeškaní s úhradou vrátenia sumy 321,48 eur tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia. Keďže v danej právnej veci bolo ďalej nesporne preukázané listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe (predžalobná výzva žalobcu zo dňa 09.05.2016, list žalovaného zo dňa 26.10.2016), že žalobca ako veriteľ dlhu (teda aj sumy 300 eur) privodil splatnosť tohto dlhu tým, že požiadal žalovaného ako dlžníka, aby dlh splnil (§ 563 Občianskeho zákonníka), žalovaný bol nesporne v omeškaní s úhradou dlhu vo výške 300 eur už dňa 26.10.2016.
22. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca namietal vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného, že odvolacie dôvody žalovaného ako procesná obrana neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že sa nejedná o novotu v odvolacom konaní (§ 366 písm. d) CSP), keďže tým, že žalovaný pred súdom prvej inštancie namietal právny nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny, tým zároveň namietal aj príslušenstvo žalovanej istiny.
23. V ostatných častiach sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu odkazuje (čo do rozhodnutia o náhrade trov konania) a preto sa k nim bližšie nevyjadruje.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (§ 379 psím. a) CSP) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
26. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.
27. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).