Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/196/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Daňového úradu

Považská Bystrica, so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 2408/43, proti odporkyniam 1/ G.

H., bývajúcej v P. a 2/ R. K., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpeným D. K., advokátkou

v P., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Považská

Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní odporkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 30. júna 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporkýň 1/ a 2/ o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 8. októbra 2008 č. k.

-71 určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporkyňami 1/ a 2/, ktorej vklad

bol povolený 23. júna 2006 pod č. k. V 1217/06 Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správa

kastastra Považská Bystrica, je neplatná. Zároveň určil, že odporkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou

bytu č. X v obytnom dome súp. č. X postavenom na parcele č. X. a podielovou spoluvlastníčkou

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele X tak, ako sú zapísané na LV

č. X. k. ú. P. Odporkyniam uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy

konania vo výške 3 000 Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Opravným uznesením z 28. novembra 2008 č. k. -77 súd prvého stupňa

opravil výrok rozsudku v časti o trovách konania tak, že odporkyne 1/ a 2/ sú povinné spoločne

a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania vo výške 3 000 Sk titulom

zaplateného súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) na odvolanie odporkýň 1/ a 2/ rozsudkom z

30. júna 2009 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením potvrdil s tým, že sa jedná o byt č. X na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu

súp. č. X. postavenom na parcele č. X., zapísanom na LV č. X. k. ú. P. Odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody

napadnutého rozsudku a v zmysle na ne v celom rozsahu poukázal. Zrejmú

nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku v označení čísla bytu opravil na č. X. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a

tak, že navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali odporkyne 1/ a 2/ dovolanie. Prípustnosť

a dôvodnosť dovolanie odvodzovali z ust. , t.j. že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 237. V dovolaní poukázali na to, že písomné vyhotovenie darovacej

zmluvy bolo vyhotovené 15. mája 2006, čo potvrdil aj svedok Mgr. M. P. Uviedli, že podpísaním

zmluvy z 15. mája 2006 došlo k jej uzavretiu, tým bola naplnená vôľa darkyne. Tvrdili, že

darujúca – navrhovateľka 1/ (správne má byť zjavne odporkyňa 1/ - poznámka dovolacieho súdu)

predmetnú nehnuteľnosť darovala z dôvodu ochrany pre svoje deti a nemala žiadne iné úmysly;

že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nemala navrhovateľka 1/ (správne má byť zjavne

odporkyňa 1/ - poznámka dovolacieho súdu) žiaden nedoplatok na daniach, o čom bol predložený

dôkaz súdu – Protokol o výsledku zisťovania z daňovej kontroly z 31. mája 2006, nachádzajúci

sa v súdnom spise. Dovolateľky namietali, že svedkyňa A. T. nevypovedala pravdivo, keď

tvrdila, že nevie, kto prepisoval dátum na vyhlásení, nakoľko to bola ona a kópiu tohto

vyhlásenia má OSBD P. vo svojich spisoch. Ďalej poukázali na to, že OSBD P. nepredložilo

konajúcemu súdu ani im ako odporkyniam dôkaz – interné smernice, na základe ktorých

vystavujú vyhlásenia pre kataster, ku ktorému by sa mohli vyjadriť. Z uvedeného dôvodu označili

názor súdu za nepreskúmateľný. Uviedli, že vyhlásenie pre kataster, ktorý vydal OSBD

s dátumom, ako tvrdí vo svojom výroku súd prvého stupňa aj odvolací súd, 14. júna 2006, nie je

priamym dôkazom toho, kedy bola uzatvorená samotná darovacia zmluva; že tento dôkaz je

irelevantný, nakoľko dátum na vyhotovení takéhoto vyhlásenia nie je podstatný, ale musí byť

zároveň vyhotovený najneskôr ku dňu podania na kataster, kde tvorí len prílohu potrebnú

k darovacej zmluve. Tiež namietali, že listinné dôkazy – príjmové pokladničné doklady zo 14.

júna 2006 o vyrovnaní nedoplatku a zaplatení poplatku z omeškania, predložené navrhovateľom

boli získané v rozpore so zákonom, keďže postupom odporcu (správne má byť zjavne

navrhovateľa – poznámka dovolacieho súdu) bola porušená zásada rovnakého postavenia

účastníkov konania zaručená , ako aj ,

nakoľko boli získané na základe právomoci navrhovateľa od tretej osoby. Z opísaných

skutočnosti - obsahu dovolania vyplýva, že odporkyne sa domáhajú zrušenia rozsudku

odvolacieho súdu, resp. jeho zmeny a zamietnutia návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania - odporkyne 1/ a 2/ ( ), zastúpené

advokátkou ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či ich dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolaním odporkýň je napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti

ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nemožno

vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až

g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia ani

jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.

Vzhľadom na obsah dovolania a v ňom zvolenú argumentáciu dovolací súd sa pri

skúmaní prípustnosti dovolania osobitne zameral na to, či postupom odvolacieho súdu, resp. súdu

prvého stupňa nebola dovolateľkám odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľky namietali „nepreskúmateľnosť názoru súdu“, dovolací súd ale neustálil, že

by rozsudok odvolacieho súdu a predchádzajúci mu rozsudok súdu prvého stupňa neboli

dostatočne odôvodnené a preskúmateľné.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí (odôvodnení) plne sa stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, pre ktorý vyhovel návrhu na začatie konania. Súdom prvého stupňa vykonané

dôkazy považoval za postačujúce a na základe týchto dôkazov dospel k zhodnému právnemu

záveru ako súd prvého stupňa o neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňami 1/

a 2/, ktorej vklad bol povolený 23. júna 2006 pod č. k. V 1217/06 Katastrálnym úradom

v Trenčíne, Správa katastra Považská Bystrica, a o vlastníctve odporkyne 1/ k predmetnému bytu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené

skutočnosti je názoru, že závery odvolacieho súdu (a predchádzajúce mu skutkové a právne

zdôvodnenie súdu prvého stupňa) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s . Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu v spojitosti s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd

plne stotožnil, ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku. Za odňatie možnosti

konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv odporkýň.

Podľa dovolacieho súdu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu teda vadou vytýkanou

dovolateľkami netrpí, je dostatočne odôvodnený a preskúmateľný, skrátka spĺňa požiadavky

ustanovenia ( ) kladené na odôvodnenie rozsudku.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa

stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami

a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na

podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť

(súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby

spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu

podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na

súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať

aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“),

porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č.

30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť

presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa

môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.

Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na k a ž d ý argument strany (účastníka) bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III;

rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa a listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie

musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003

sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa sa v

princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého stupňa (porovnaj

rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1997-VIII).

Dovolací súd je názoru, že odvolací súd a súd prvého stupňa zrozumiteľne odôvodnili

svoje rozsudky vo veci samej, vysvetlili všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace

s predmetom sporu a jeho výsledok – dostačujúco podali dôvody, prečo bolo vyhovené návrhu

na začatie konania.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku jasne vyložil, z ktorých dôkazov pri

rozhodovaní vychádzal a ako vec právne posúdil, uviedol, na základe akých dôvodov považoval

predmetnú darovaciu zmluvu za neplatnú, v dôsledku čoho vyhovel aj návrhu na určenie

vlastníckeho práva. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri aplikácii a výklade zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam; rovnaký záver platí aj

pre rozsudok odvolacieho súdu, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 219 ods. 2

na ne v celom rozsahu poukázal a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ich

ešte stručne doplnil o ďalšie dôvody.

Tvrdenia odporkýň v dovolaní, ktorými vyjadrovali nespokojnosť s dokazovaním a jeho

vyhodnotením, predstavujú dovolací dôvod podľa , t.j. išlo tu

o tvrdenia, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť, aj keď nie je v dovolaní namietaná (za podmienky, že dovolanie je prípustné), je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.

Z hľadiska dovolateľkami tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti

tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu

prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným

dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby

k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo

vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu

neposudzoval), nejde - ako už bolo zdôraznené - o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania v zmysle

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ). Ani tento dovolací dôvod nemá základ vo vade konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, možno sa

v dovolacom konaní zaoberať takýmto dovolacím dôvodom, pokiaľ je uplatnený, len v prípade

prípustnosti dovolania, samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkýň 1/ a 2/

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyniam 1/ a 2/, ktoré úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s

a ). Dovolací súd však navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta