Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/66/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, S. A., so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325 307 106, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: L. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Š. XXX, XXXXX A., právne zastúpenému JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, IČO: 42083214, o zaplatenie 5.870,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -334 zo 17. mája 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.855,53 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 02.06.2009 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,66 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že úverovou zmluvou č. XXXX zo dňa 29.05.2008 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver na nákup osobného motorového vozidla tov. zn. A. XXX XDV za sumu 217.808,- Sk (7.229,90 eur). Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať formou 60 pravidelných mesačných splátok po 5.332,- Sk (176,99 eur), pričom prvá splátka mala byť uhradená k 20.06.2008. Deň splatnosti ostatných splátok bol stanovený údajom 20. Posledná splátka úveru mala byť uhradená k 20.05.2013 a celkovo mal žalovaný uhradiť splátky v sume 316.920,- Sk (10.519,81 eur). Úroková sadzba bola stanovená na 15,87 % ročne, spracovateľský poplatok na sumu 6.344,- Sk (210,58 eur). RPMN bola určená hodnotou 18,66 %. Po orientačnom prepočte RPMN mal súd za to, že tento údaj je v zmluve uvedený nesprávne a v skutočnosti predstavuje hodnotu 19,17 % pri započítaní poplatku za spracovanie.

3. Z prehľadu uhradených splátok súd zistil, že žalovaný zaplatil 2.474,37 eur. Z uhradenej sumy žalobca započítal na istinu sumu 1.031,93 eur a zvyšok si započítal na poplatky a úroky.

4. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.05.2008 súd zistil, že na motorové vozidlo zn. A. XXX XDV bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo za účelom zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy č. XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.02.2010 vozidlo zn. A. XXX XDV právny predchodca žalobcu predal W. W. za sumu 2.900,- eur.

5. Po citácii ust. , , , , , , ako aj , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 29.05.2008 súd uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.829,90 eur (bez odrátania inkasovaného spracovateľského poplatku), z titulu ktorého žalovaný žalobcovi uhradil sumu 2.474,37 eur. Z uhradenej sumy žalobca započítal na istinu sumu 1.031,93 eur a zvyšok si započítal na poplatky a úroky. V tomto smere mal súd za to, že pokiaľ spotrebiteľ (žalovaný) vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia , ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z tohto hľadiska je potom pre žalovaného spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava započítania čiastočného plnenia peňažného záväzku podľa , pretože zakotvuje, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, oproti úprave v (pri peňažnom plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu). Uvedený záver vyplýva z ustanovenia , ako aj z ustanovenia , ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle druhá veta si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa . V zmysle uvedeného tak postup započítania vykonaných úhrad súd prvej inštancie neakceptoval.

6. Hodnota RPMN úveru vo výške 18,66 % podľa názoru súdu nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri započítaní spracovateľského poplatku predstavuje v skutočnosti výšku 19,17 %, čo znamená uvedenie skreslených a nepravdivých údajov v zmluve v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere tak neobsahuje správny údaj o RPMN, preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov.

7. Vo vzťahu k ďalším povinným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd uviedol, že zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy. Pre nesplnenie náležitosti podľa , , až j/,, je zákonom stanovená sankcia spočívajúca v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver v skutočnej sume 7.229,90 eur a žalovaný uhradil celkovo splátky vo výške 2.474,37 eur a tiež suma 2.900,- eur mala byť v prospech žalovaného započítaná po predaji motorového vozidla, nárok žalobcu môže predstavovať maximálne rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou úveru (7.229,90 eur) a súhrnom uhradených splátok (2.474,37 eur) a hodnoty vozidla (2.900,- eur). Nárok žalobcu predstavuje maximálne výšku 1.855,53 eur. V tejto časti teda súd žalobe vyhovel, rovnako tak v časti uplatneného úroku z omeškania v zákonnej výške a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a vzhľadom na pomer úspechu žalobcu a žalovaného priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 45,66 %.

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konanie odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody podriadil pod ust. , d, f, . Nesúhlasil s aplikáciou ust, , v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa toto plnenie započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Vyslovil názor, že predmetné ustanovenie je aplikovateľné predovšetkým na prípady záväzkov z jednorazovým plnením, kedy je veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie dlžníka a prijatú sumu následne započítať v súlade s citovaným ustanovením. Záver, že každé čiastočné plnenie by sa malo započítať prednostne na istinu celého dlhu sa však nedá aplikovať v prípade splácania úročnej pôžičky. Pri plnení v splátkach sa každá splátka posudzuje jednotlivo a považuje sa za relatívne samostatný záväzok. Mesačné splátky hradené žalovaným tak boli započítavané na základe článku 11 všeobecných podmienok zmluvy o úvere, ktorý neodporuje zákonu, teda ani ust. .

10. Odvolateľ nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že spotrebiteľ má byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom, ktoré údaje bol povinný žalobca v zmluve uviesť. Poukazom na článok II. individuálnych podmienok zdôraznil, že zmluva o úvere č. XXXX uzavretá dňa 29.05.2008 obsahuje ročnú úrokovú sadzbu, a to vo výške 15,87 % a tiež aj výšku spracovateľského poplatku, ktorý bol dojednaný vo výške 6.344,- Sk. Citáciou viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že absencia náležitosti úverovej zmluvy v zmysle bola naplnená konkrétne v článku II., kedy sa žalobca so žalovaným dohodli splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v 60-tich mesačných splátkach vo výške po 5.332,- Sk, splatných vždy k 20-mu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená k 20.06.2008 a splatnosť poslednej mesačnej splátky k 20.05.2013. Zmluva rozlišuje aj rozdelenie mesačných splátok na istinu úveru, jeho príslušenstva a poplatkov, a to v rámci finančného plánu, ktorý je prílohou zmluvy a jej neoddeliteľnou súčasťou.

11. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 18,66 % nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri započítaní spracovateľského poplatku predstavuje RPMN výšku 19,17 %. Článok 5 všeobecných podmienok zmluvy o úvere totižto obsahuje presný vzorec spolu s vysvetlením jednotlivých komponentov dosadzovaných do tohto vzorca.

12. Arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie videl žalobca v tom, že konajúci súd neuvádza, na základe akých zistení, resp. na základe akého prepočtu dospel k takémuto záveru. Súd totižto bližšie nešpecifikoval, ktoré všetky údaje pri výpočte použil, prípadne ktoré údaje zo zmluvy pri svojom výpočte nezohľadnil. Prípadný výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky považoval za nesprávny a nezáväzný, a to aj z dôvodu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy použil pri výpočte RPMN tzv. Newtonovú metódu, na ktorú dnešné internetové kalkulačky nie sú nastavené a prispôsobené. Trval na správnosti uvedenej výšky RPMN. Tiež zdôraznil, že žalovaný pred uzavretím zmluvy mal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým zmluvným podmienkam, keďže tento v rámci predzmluvnej fázy disponoval zmluvou, resp. jej návrhom.

13. Žalobca v závere odvolania vyslovil názor, že konajúci súd nevychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil predmetnú vec, teda poskytnutý úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, bez relevantných dôvodov. Pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa s týmito vyrovnal. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v súvislosti s predmetom konania viackrát namietal, že suma 2.900,- eur bola minimálna hodnota za predaj motorového vozidla, hoci v čase predaja jeho hodnota sa pohybovala medzi sumou 4.400,- až 4.800,- eur. Žalobca zároveň pri postupe realizácie záložného práva nepostupoval v súlade s , . Pri hodnote motorového vozidla bol tak žalovaný ako spotrebiteľ ukrátený minimálne o sumu 1.500,- eur, o ktorú bolo vozidlo predané pod jeho trhovú hodnotu.

15. K vyjadreniu žalovaného predložil svoje stanovisko žalobca podaním zo 14.10.2019. Z vyjadrením žalovaného sa nestotožnil a naďalej trval na podanom odvolaní. Trval na tom, že pri výkone záložného práva postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, o začatí výkonu záložného práva žalovaného riadne informoval písomne listom z 21.04.2009 a tiež informoval žalovaného o predaji zálohu oznámením o výkone záložného práva z 26.02.2010. Pri predaji motorového vozidla postupoval s náležitou starostlivosťou, pričom vychádzal z ceny vozidla určenej na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX znalcom L.. O. F., ktorý všeobecnú hodnotu vozidla určil sumou 2.243,- eur. Vozidlo pritom bolo predané za cenu vyššiu ako bola určená znaleckým posudkom (2.900,- eur), preto nemohlo dôjsť v žiadnom prípade k ukráteniu žalovaného. Žalobca zopakoval svoj odvolací návrh.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

19. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu udáva nasledovné.

20. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie tento predmet sporu neposúdil podľa ust. , ktorú odvolaciu námietku žalobca vzniesol. Preto odvolací súd nevidel dôvod sa k tejto odvolacej námietke bližšie vyjadrovať. Pokiaľ žalobca poukazuje na nesprávnu aplikáciu ust. , tak odvolací súd považoval túto námietku za dôvodnú, a to poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj uznesenie , , ). Uvedené však nič nemení na správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, keďže tu existujú iné dôvody, pre ktoré je potrebné úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.05.2008 považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle Predmetný úver neobsahuje priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver ( /) ako aj ročnú RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu v tejto časti, pričom nie je možné v súvislosti s týmto záverom súdu považovať jeho rozhodnutie za arbitrárne.

21. Keďže pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je postačujúca absencia, hoci aj len jedinej náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, l/ citovaného zákona, správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, čomu zodpovedajúc priznal žalobcovi sumu predstavujúcu poskytnutý úver vo výške 7.229,90 eur, z ktorej sumy odrátal uhradené splátky vo výške 2.474,37 eur a hodnotu vozidla, ktorú žalobca získal výkonom záložného práva, teda 2.900,- eur. K úhrade tak správne ostala suma 1.855,53 eur, ku ktorej súd prvej inštancie žalovaného zaviazal.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. , vrátane zodpovedajúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).