Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/100/2010

Potvrdené rozhodnutím 4Cob/66/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, S. A., so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325 307 106, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: L. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Š. XXX, XXXXX A., právne zastúpenému JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, IČO: 42083214, o zaplatenie 5.870,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/100/2010-334 zo 17. mája 2019 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu COFIDIS, S. A., so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325 307 106, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS, S. A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava-mestská časť Petržalka, Einsteinova 11/3677, IČO: 50 595 628, právne zastúpený URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. pri A., S. XXX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova 96/63, IČO: 42 083 214, v konaní o zaplatenie 5.870,91 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.855,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.6.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,66 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.7.2009 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.830,21 eur s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 29.5.2008 zmluvu o úvere č. 5259 na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver - istina vo výške 7.229,90 eur. Žalovaný opakovane neuhrádzal dohodnuté splátky v lehote ich splatnosti a bol upozornený na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok a preto bolo mu bolo oznámené vyhlásenie splatnosti úveru k 1.6.2009. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy dňa 24.5.2009. Po vyhlásení splatnosti úveru, ku dňu podania žaloby, žalovaný dlhuje na istine 6.830,21 eur, úrok vo výške 15,87 % zo sumy 7.229,90 eur (pôvodná istina) odo dňa uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 29.5.2008 do vyhlásenia predčasnej splatnosti t. j. do 31.5.2009 vo výške 512,98 eur, úrok vo výške 15,87 % p. a. z dlžnej sumy 6.830,21 eur od vyhlásenia predčasnej splatnosti, t. j. od 1.6.2009 do zaplatenia. V bode 10 zmluvy o úvere bol dohodnutý úrok z omeškania pre prípad ak akákoľvek suma, ktorú má žalovaný zaplatiť nebude zaplatená v lehote splatnosti a to vo výške o 6 % vyššej ako úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach zmluvy o úvere čo v danom prípade bolo dohodnuté 15,87 % p.a. a tak výška úroku z omeškania predstavuje 21,87 % p.a. Žalovaný bol v zmysle úverovej zmluvy povinný uhrádzať žalobcovi mesačné splátky vo výške 176,99 eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Žalovaný ich neuhrádzal, preto žalobca požaduje aj úhradu úroku z omeškania z dôvodu neuhradenia splatných mesačných splátok, pričom výška tohto úroku z omeškania k 31.5.2009

predstavuje 185,72 eur. Žalovaný napriek výzve právneho predchodcu žalobcu neuhradil ani časť dlžnej sumy. Dňa 29.5.2008 žalovaný s pôvodným veriteľom uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu so zmluvy o úvere pričom ako záloh bol určený osobný automobil PEUGEOT typ 307 5DV, rok výroby 2002, výrobné číslo podvozku VF33CNFUB82297076. Žalobca zaregistroval začatie výkonu záložného práva v notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 23.4.2009. Za registráciu uhradil na základe faktúry notárovi sumu 19,75 eur, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní.

2.Vo veci bolo rozhodnuté v skrátenom konaní platobného rozkazu č. k. 16Rob/318/2009-43 dňa 14.9.2009. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal spotrebiteľský charakter uzatvorenej zmluvy a v tejto súvislosti mal za to, že úverová zmluva obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán za neprijateľné sa má považovať dohoda na zaplatenie úroku úveru vo výške 15,87 % pričom úroky z pôžičky, resp. zo stavebných úverov poskytovaných bankami na dobu viac ako 5 rokov predstavovali výšku 8,54 %. Zároveň je neprimeraná výška úroku z omeškania, ktorá mala byť dohodnutá na 21,87 % p. a. Zmluvu o úvere v časti dojednávajúcej použitie Obchodného zákonníka považuje za neplatnú pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto nie je možné žalobcovi priznať úrok z omeškania vo výške 21,87 %, ale len úrok z omeškania upravený v § 517 Občianskeho zákonníka. Ďalej v odpore namietal skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré ako záloh bolo odovzdané žalobcovi nezapočítal v prospech žalovaného naopak započítal nulovú hodnotu zálohu. Žalovaný nemá správu o výkone záložného práva súvisiaceho s predajom predmetu zálohu. Žalobu žiadal zamietnuť a požiadal o priznanie trov konania.

3.Podaním právneho predchodcu žalobcu doručením 27.12.2010 došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti istiny, ako aj príslušenstva a taktiež k zmene samotnej žaloby. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením z 12.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.2.2011. Podaním doručeným súdu 10.6.2011 právny predchodca žalobcu opätovne žiadal zmenu žalobného petitu a obdobne sa tak stalo aj jeho návrhom doručeným na výzvu súdu 24.2.2012, kedy opätovne z jeho strany došlo k zmene žalobného petitu a o týchto návrhoch súd rozhodol uznesením zo 6.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.3.2012. Dňa 6.7.2017 súd naposledy vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby presne podrobne a jednoznačne špecifikoval výpočet žalovanej istiny, odôvodnil dobu od ktorej žiadajú priznať úrok ako aj úrok z omeškania. Podaním doručeným 18.7.2017 právny zástupca reagoval na výzvu súdu a zároveň požiadal o zmenu žaloby a informoval súd, že došlo k zmene obchodného mena žalobcu a dňa 1.12.2016 došlo aj k zlúčeniu a absorpcii spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A. a to spoločnosťou COFIDIS, SA. , ktorá je právnym nástupcom spoločnosti BANCO COFIDIS, SA Súd uznesením z 7.9.2017 rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu a zároveň o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom doterajšieho žalobcu a to spoločnosťou COFIDIS, SA.

4. Rozsudkom zo dňa 31.10.2017 súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej istiny a časti príslušenstva. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie podrobiť uzavretú úverovú zmluvu dôslednému prieskumu zákonom vyžadovaných náležitostí, prípadne neprijateľných podmienok.

5. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom strany zotrvali na svojich vyjadreniach a stanoviskách. Súd opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z úverovej zmluvy č. 5259 zo dňa 29.5.2008 súd zistil, že uvedenou zmluvou právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver na nákup osobného motorového vozidla tov. zn. Peugeot 307 5DV za sumu 217.808,- Sk (7.229,90 eur). Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať formou 60 pravidelných mesačných splátok po 5.332,- Sk (176,99 eur), pričom prvá splátka mala byť uhradená k 20.6.2008. Deň splatnosti ostatných splátok bol stanovený údajom 20. Posledná splátka úveru mala byť uhradená k 20.5.2013 a celkovo mal žalovaný uhradiť splátky v sume 316.920,- Sk (10.519,81 eur). Úroková sadzba bola stanovená na 15,87% ročne, spracovateľský poplatok na sumu 6.344,- Sk (210,58 eur). RPMN bola určená hodnotou 18,66%.

Po orientačnom prepočte RPMN má súd za to, že tento údaj je v zmluve uvedený nesprávne a v skutočnosti predstavuje hodnotu 19,17% pri započítaní poplatku za spracovanie.

7. Z prehľadu uhradených splátok súd zistil, že 2.474,37 eur. Z uhradenej sumy žalobca započítal na istinu sumu 1.031,93 eur a zvyšok si započítal na poplatky a úroky.

8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.5.2008 súd zistil, že na motorové vozidlo zn. Peugeot 307 5DV bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo za účelom zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy č. 5259.

9. Z kúpne zmluvy zo dňa 19.2.2010 súd zistil, že vozidlo zn. Peugeot 307 5DV právny predchodca žalobcu predal W. W. za sumu 2.900,- eur.

10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

15. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 29.5.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

19. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania podľa § 517 Obč. zák., výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

22. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie nesplatenej časti účelového úveru poskytnutého za účelom kúpy motorového vozidla. Úver bol poskytnutý vo výške 7 229,90 eur dňa 29.5.2008. Konanie sa týka nesplatenej časti úveru po jeho celkovom zosplatnení a po započítaní predaja predmetu záložného práva, ktorým bolo motorové vozidlo zakúpené z finančných prostriedkov poskytnutých v rámci úveru.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.829,90 eur (bez odrátania inkasovaného spracovateľského poplatku), z titulu ktorého žalovaný žalobcovi uhradil sumu 2.474,37 eur. Z uhradenej sumy žalobca započítal na istinu sumu 1.031,93 eur a zvyšok si započítal na poplatky a úroky. V tomto smere má súd za to, že pokiaľ spotrebiteľ (žalovaný) vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z tomto hľadiska je potom pre žalovaného spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava započítania čiastočného plnenia peňažného záväzku podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky oproti úprave v Obchodnom zákonníku (pri peňažnom plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu). Uvedený záver vyplýva z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného tak postup započítania vykonaných úhrad nemožno akceptovať.

24. Zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

25. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

26. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

27. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal.

28. Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/567/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015, sp. zn. 7Co/220/2014, sp. zn. 8Co/113/2015, sp. zn. 20Co/49/2015,sp. zn. 21Co/117/2015.

29. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

30. Hodnota RPMN úveru vo výške 18,66% podľa názoru súdu nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri započítaní spracovateľského poplatku predstavuje v skutočnosti výšku 19,17%, čo znamená, uvedenie skreslených a nepravdivých údajov v zmluve v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o RPMN, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. O sa týka ďalších povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva okrem nesprávne uvedenej RPMN neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy. Pre nesplnenie náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/,k/, l/ je zákonom stanovená sankcia spočívajúca v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver v skutočnej sume 7.229,90 eur a žalovaný uhradil celkovo splátky vo výške 2.474,37 eur a tiež suma 2.900,- eur mala byť v prospech žalovaného započítaná po predaji motorového vozidla, nárok žalobcu môže predstavovať maximálne rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou úveru (7.229,90 eur) a súhrnom uhradených splátok (2.474,37 eur) a hodnoty vozidla (2.900,- eur). Nárok žalobcu predstavuje maximálne výšku 1.855,53 eur. V tejto časti teda súd žalobe vyhovel, rovnako tak v časti uplatneného úroku z omeškania v zákonnej výške a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na pomer úspechu súd v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 45,66%. Žalobca bol úspešný v časti 27,17% nároku, žalovaný v časti 72,83%. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.