Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/229/2018

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: ČH, s.r.o., so sídlom Juraja Závodského 727/178, 010 04 Žilina - Závodie, IČO: 36 423 840, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovanému: Pivovary Lobkowicz Group, a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 27 258 611, zastúpený Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Dôvod uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému je daný.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Dňa 26.10.2018 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca sa domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť sumu 10.000,- eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou Pivovary Lobkowicz, a.s. Zmluvu o výhradnom predaji dňa 17.12.2014 v znení Dodatku k Zmluve o výhradnom predaji z 15.01.2015. Počas trvania zmluvného vzťahu žalobcu so spoločnosťou Pivovary Lobkowicz, a.s. uzatvorila spoločnosť Pivovary Lobkowicz, a.s. ako predávajúci so spoločnosťou Pivovary Lobkowicz Group, a.s. ako kupujúcim Zmluvu o kúpe závodu zo dňa 23.12.2015, na základe čoho sa stala táto spoločnosť vlastníkom závodu spoločnosti Pivovary Lobkowicz aj s právami a povinnosťami založené Zmluvou o výhradnom predaji. Listom zo dňa 17.08.2017 označeným ako Odstúpenie od Zmluvy o výhradnom predaji a výpoveď Zmluvy o výpújčce výčepního zařízení a propagačních a reklamních předmětú žalovaný ako právny nástupca spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. odstúpil od Zmluvy o výhradnom predaji a vypovedal zmluvný vzťah založený Smlouvou o vypújčce, a to v zmysle bodu 7.3.3 Zmluvy o výhradnom predaji z dôvodu, že žalobca nedodal žalovanému, ani spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s., najneskôr do 31.12.2016 v písomnej forme výsledok inventúry majetku, ktorý bol žalobcovi v zmysle Zmluvy o výhradnom predaji riadne poskytnutý, čím údajne porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia bodu 6.10 zmluvy o výhradnom predaji. Žalobcovi bolo odstúpenie od Zmluvy o výhradnom predaji riadne doručené a nespochybňuje jeho platnosť a účinnosť. A tak bol vzťah založený Zmluvou o výhradnom predaji ku dňu 31.08.2017 ukončený. V zmysle ustanovenia bodu 8.4 Dodatku k Zmluve o výhradnom predaji z 15.01.2015 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 17.12.2014 má žalobca ako kupujúci voči žalovanému ako predávajúcemu nárok za získaný trhový podiel žalovaného v SR, a to vo výške 25,- eur za každý hektoliter výrobkov žalovaného, ktoré žalobca predal svojím odberateľom v SR a žalobca má právo si takto určené odstupné uplatniť voči žalovanému písomne do 6 mesiacov od ukončenia zmluvy o výhradnom predaji. Na základe toho žalobca si listom zo dňa 12.02.2018 uplatnil svoj nárok na odstupné. Aj napriek tomu, že žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaného na zaplatenie odstupného, žalovaný predmetné odstúpenie žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Nakoľko žalovaný na predmetný

list žiadnym spôsobom nereagoval, žalobca ho opäť listom zo dňa 09.05.2018 vyzval na úhradu vo výške 421.999,85 eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10.000,- eur, pričom prvú splátku mal žalovaný uhradiť do 20.05.2018 a každú ďalšiu splátku mal žalovaný uhradiť vždy do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci až do úplného splatenia pohľadávky žalobcu. Žalovaný na predmetný list nereagoval a žalobcovi neuhradil ani prvú splátku 10.000,- eur splatnú dňa 20.05.2018. Z toho dôvodu si žalobca uplatňuje nárok, a to zaplatenie odstupného vo výške splátky 10.000,- eur splatnej 20.05.2018.

2. Žalovaný sa listom z 28.02.2019 vyjadril k žalobe s tým, že vzniesol námietku nedostatku právomocí súdov SR, namietal miestnu príslušnosť, nakoľko namietal platnosť dojednania o voľbe právomocí v zmysle bodu 9.7, čl. IX Zmluvy o výhradnom predaji a má za to, že nie je daná právomoc Okresného súdu Žilina, ani iného súdu Slovenskej republiky na konanie a rozhodnutie v tejto veci, a to z dôvodov s poukazom na , pričom má za to, že vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde SR, tak konajúci súd by mal platnosť doložky a s tým súvisiacu právomoc posúdiť podľa práva SR. Má za to, že dohoda o voľbe právomoci podľa bodu 9.7, čl. IX Zmluvy o výhradnom predaji nespĺňa požiadavku presnosti a určitosti a z toho dôvodu je neplatná. Nakoľko dohoda o voľbe právomoci v zmysle daného bodu neurčuje právomoc Okresného súdu Žilina, ani iného všeobecného súdu SR a taktiež neurčuje žiadne kritériá, na základe ktorých by bol súd SR určiteľný a nakoľko výkladom dojednania ako aj aplikáciou ustanovení Nariadenia Brusel 1 bis možno dospieť jedine k záveru o právomoci súdov ČR. Preto navrhol, aby súd konanie bezodkladne zastavil. Zároveň žalovaný sa vyjadril aj k žalobe s tým, že žalovaný a žalobca sa dohodli, že záležitosti spojené so zmluvou o výhradnom predaji a touto zmluvou neupravené sa budú v súlade s ustanoveniami bodu 9.6, čl. IX Zmluvy o výhradnom predaji riadiť platnými právnymi predpismi ČR. Žalovaný odmieta, že by mal žalobcovi vzniknúť nárok na žalovanú sumu na základe údajného dodatku a žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, ani dôkazné bremeno a je nutné považovať žalobu za nedôvodnú a nepreukázanú. Žiadna z listín predložené žalobcom nepreukazuje, neobsahuje dostatočné dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k úhrade hoci len časti žalobcom požadovaného nároku, tzv. údajného odstupného. Bol uzatvorený iba Dodatok č. X zo dňa 01.07.2015. Žalovaný vo svojom archíve neeviduje originál ani kópiu dodatku tvrdeného žalobcom, čo preukazuje aj to, že Dodatok č. X zo dňa 01.07.2015 odkazuje iba na samotnú Zmluvu o výhradnom predaji namiesto toho, aby odkazoval aj na Zmluvu o výhradnom predaji vrátane Dodatku. Čo sa týka označenia, tak Dodatok z 01.07.2015 je označený ako Dodatok č. 1. a je dojednané, že všetky zmeny či doplnky zmluvy je možné vykonávať iba formou číslovaných písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami. Tvrdený dodatok považuje za neplatný a nepravý aj z dôvodu, že celé znenie dodatku neobsahuje konkrétny a nevyhnutný odkaz na zmluvu, ktorú dodatkuje, teda na zmluvu o výhradnom predaji, ale odkazuje len všeobecne na bližšie nešpecifikovanú zmluvu o výhradnom predaji. Taktiež tento Dodatok je písaný úplne odlišným štýlom ako následný dodatok č. 1. Svojou textáciou pôsobí zmätočne ako napr. v bode 8.4 odkazuje na bod 1.2 dodatku uvádzaného s veľkým D, avšak je zavedená skratka dodatok s malým d. Odkazuje na /1991 Zb., avšak tento zákon bol už v čase údajného uzavretia dodatku neúčinný a zrušený k 01.01.2014. Nebol zahrnutý už v zmluve o výhradnom predaji a mal byť údajne uzavretý iba niekoľko týždňov po uzavretí zmluvy o výhradnom predaji, pričom mal byť so svojím znením zásadným dodatkom. Z toho vyplýva teda aj dôvodná otázka, prečo znenie dodatku nebolo obsiahnuté už v zmluve o výhradnom predaji, prečo sa s uzavretím zmluvy o výhradnom predaji nemohlo počkať na okamih dohody o údajnom odstupnom a podobne. Zároveň má za to, že pre žalovaného neexistoval a neexistuje žiadny relevantný obchodný dôvod pre uzavretie dodatku, nakoľko všetko podstatné bolo riešené samotnou zmluvou o výhradnom predaji a údajný dodatok v porovnaní so zmluvou o výhradnom predaji obsahuje iba jedno relevantné ustanovenie, ktoré je naviac neprimerane v neprospech žalovaného. Žalovaný zároveň uviedol, že 5-ročná exkluzívna zmluva o výhradnom predaji, ktorá už bola v čase údajného podpisu dodatku podpísaná, bola sama o sebe dostatočnou garanciou pre dlhotrvajúci obchodný vzťah medzi žalovaným a žalobcom a dodatok by bol v tomto smere celkom nedôvodný a nebolo by ho potrebné uzavrieť v akejkoľvek podobe. A bez ohľadu na neoprávnenosť žalobcu požadovať úhradu žalovanej sumy by bol navyše údajný dodatok pre žalovaného výrazne ekonomicky nevýhodný. Je jednostranne výhodný len pre žalobcu a výška údajného odstupného by bola neprimerane vysoká, keď ako obvyklú výšku odstupného by bolo možné považovať sumu max. 11,26 eur na hektoliter a nie v dodatku uvedenú čiastku 25,- eur za hektoliter. Má za to, že údajný dodatok je nepravý a neplatný a tak zo strany žalobcu voči žalovanému uplatňovaná úhrada údajného nároku nie je preukázaná. Taktiež namieta neplatnosť dodatku, a to minimálne v rozsahu jeho ustanovenia bodu 8a, čl. VIII Dodatku, na základe ktorého žalobca vyvodzuje svoj údajný nárok na úhradu žalovanej sumy, prípadne celého údajného

odstupného. Táto neplatnosť ustanovenia bodu 8.4 spôsobuje, že žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovaného hoci len časť údajného odstupného, keďže pre toto nie je zmluvný základ. V prípade ustanovenia bodu 8.4 totiž nejde o dojednania, ktoré by funkčne zodpovedali inštitútu odstupného tak, ako uvádza žalobca, nespĺňa totiž základné predpoklady pre to, aby mohlo byť považované za platné ustanovenie o odstupnom a takéto dojednanie nemôže obstáť. Viazať zmluvnú pokutu totiž možno len na porušenie povinností, nie na výkon práva ako urobil žalovaný, a to s ohľadom na ustanovenie , tak aj z dôvodu dobrých mravov. Žalovaný súhrnne uvádza, že bod 8.4, čl. VIII údajného dodatku, ktorý zmluvným stranám nestanovuje nový dôvod a možnosť odstúpenia od zmluvy o výhradnom predaji, a ktorý je okrem toho uvedený v čl. 8 údajného dodatku, označeného ako náhrada škody a zmluvné pokuty, svojou textáciou zjavne zodpovedá zmluvnej pokute. Teda dané ustanovenie je potrebné posúdiť ako dojednanie neplatné pre rozpor s právnym poriadkom a dobrými mravmi, keďže je jeho prostredníctvom žalovaný sankcionovaný za výkon svojho práva, teda práva na odstúpenie od zmluvy o výhradnom predaji pre prípad porušenia povinností druhou zmluvnou stranou. Má za to, že žalobcovi nemôže byť priznaný nárok na žalovanú sumu, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s kompenzačnou funkciou odstupného, ak by mal byť žalobcovi priznaný nárok na žalovanú sumu odstupného, prípadne celého údajného odstupného, ktorú žalobca požaduje z dôvodu ukončenia zmluvy o výhradnom predaji, ku ktorému však došlo len a len na základe porušenia jeho povinností. Zároveň považuje žalobcom žalovanú sumu, rovnako ako sumu údajného odstupného, za absolútne nedostatočne odôvodnenú a preukázanú.

3. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 27.05.2019 sa vyjadril k podaniu žalovaného, pričom má za to, že dohoda o voľbe súdu, ktorá je obsiahnutá v Zmluve o výhradnom predaji, je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Konkrétne v oddiele 7, čl. 25, ods. 1 je explicitne uvedené, že pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú o právomoci súdu alebo súdov členského štátu, má potom v prípade riešenia sporov právomoc tento súd alebo tieto súdy. Dohoda o možnosti voľby všeobecného súdu bola uskutočnená na základe zmluvnej autonómie strán a prejavili stanovisko podpisom uvedenej zmluvy o výhradnom predaji, v ktorej je možnosť voľby všeobecného súdu ponechaná na vôli žalobcu. Námietka zo strany žalovaného je nasmerovaná proti uznávanému inštitútu v rámci hmotno-právnej úpravy členských štátov, ktorým je autonómia strán, resp. zmluvná autonómia, ktorá sa priznáva aj v oblasti zmluvných záväzkov s cudzím prvkom, v ktorých majú kontrahujúce strany okrem iného nielen právo voľby objektívneho práva, ktorým sa bude ich zmluvou založený záväzok spravovať, ale aj právo založiť dohodou právomoc súdov príslušných na rozhodovanie v prípade budúcich sporov. V zmysle je stanovené, že účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu založiť právomoc súdu dohodou. Námietka žalovaného by bola v rozpore aj s ustanovením ods. 4, v ktorom je uvedené, že ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachovaná. Legislatíva EÚ neustanovuje obmedzenia v prípade voľby práva a voľby právomoci súdu v tom zmysle, že by diskriminujúco určila, že súdy členských krajín nie sú kompetentné rozhodovať na základe práva iného členského štátu. V ustanovení je uložená povinnosť justičnému orgánu zistiť obsah cudzieho práva, a pokiaľ sa mu v primeranej lehote obsah cudzieho práva nepodarí zistiť, vtedy použije právo slovenské. Žalovaný uviedol, že rozhodné právo v zmysle dohody je právo ČR. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, ktorým spochybňuje nárok žalobcu a existenciu či platnosť dodatku z 15.01.2015, považuje za vykonštruované tvrdenia žalovaného, ktoré sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Ak žalovaný tvrdí, že nedisponuje predmetným Dodatkom, tak žalobca uvádza, že táto skutočnosť nemôže slúžiť ako dôkaz toho, že dodatok predložený žalobcom nie je pravý, resp. platný. Zmluva o výhradnom predaji ako aj Dodatok boli uzatvorené medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou Pivovary Lobkowicz, a.s., IČO: 28 489 411, ako pôvodným predávajúcim. Žalovaný kúpou podniku pôvodného predávajúceho vstúpil do práv a povinností tohto pôvodného predávajúceho spojených s prevádzaným podnikom, teda aj do práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výhradnom predaji a aj Dodatku. Skutočnosť, že žalovaný nemá vo svojej evidencii vyhotovenie Dodatku určené pre predávajúceho, nie je spôsobené pochybením na strane žalobcu a žalobca to považuje za alibistické na základe uvedeného vyvodiť záver, že žalobcom predložený dodatok je nepravý a neplatný. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nespomínal v komunikácii medzi účastníkmi tohto konania, ktorej predmetom bolo uplatnenie nároku žalobcu na úhradu odstupného po ukončení zmluvy, existenciu dodatku, sú nepravdivé, nakoľko z korešpondencie medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym zástupcom žalovaného v priebehu r. 2018 je zrejmé, že žalobca si uvedený nárok uplatňuje práve na základe dodatku a žalovaný spochybňoval existenciu tohto dodatku už v rámci tejto komunikácie,

avšak ani z jeho konania či vyjadrení nevyplýva, že by sa akýmkoľvek spôsobom pokúsil neexistenciu dodatku preukázať napríklad v súčinnosti s pôvodným predávajúcim. Žalovaný nepredložil ani len žiadne vyjadrenie pôvodného predávajúceho, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení v danej veci. Poukázal na to, že žalovaný sa nemôže zbaviť povinnosti preukazovať svoje tvrdenia tým, že bude požadovať, aby žalobca predložil iné či ďalšie dôkazy, ktorými preukáže, že k uzatvoreniu dodatku naozaj došlo. Ak žalovaný popiera túto skutočnosť, je na ňom, aby preukázal opak týchto tvrdení, nakoľko bez predloženia relevantných dôkazov jeho námietky nemôžu samé o sebe spochybniť pravosť a platnosť dodatku a nároku žalobcu ako takého. Pokiaľ žalovaný namieta, že ďalší dodatok k zmluve o výhradnom predaji zo dňa 01.07.2015 neodkazuje na predchádzajúci podľa žalovaného údajný dodatok a tým má za preukázané, že ten dodatok je nepravý a neplatný, tak žalobca uvádza, že ide opäť o účelové a zavádzajúce tvrdenie. Proces tvorby právnych dokumentov je rôznorodý a závisí od zaužívaných zvykov a praxe tých, ktorí tieto dokumenty pripravujú. Žalobca má za to, že táto skutočnosť je pre posúdenie pravosti a platnosti dodatku irelevantná a ide len o špekulatívne a bezvýznamné tvrdenie žalovaného. Pokiaľ ide o výšku odstupného, ktorú si žalobca u žalovaného uplatnil, pri jej určení žalobca vychádzal len z podkladov, ktoré mal k dispozícii a v súlade so znením čl. 8, bod 8.4 dodatku. Preukázaný objem odobratého tovaru vyplýva z faktúr a žalovaná suma predstavuje prvú splátku dlžnej sumy.

4. Žalovaný sa vyjadril podaním z 02.07.2019, kde opätovne namieta nedostatok právomoci Okresného súdu Žilina, teda právomoc súdov SR a príslušnosť Okresného súdu Žilina.

5. Je nepochybné, že dňa 17.12.2014 bola uzatvorená Zmluva o výhradnom predaji, v rámci ktorej v čl. IX, bod 9.7 si zmluvné strany dohodli, že v prípade súdneho sporu sa žalobca môže rozhodnúť podať žalobu na ním vybranom všeobecnom súde. Tomuto ustanoveniu predchádza bod 9.6, podľa ktorého otázky touto zmluvou neupravené sa riadia platnými právnymi predpismi ČR. Žalovaný namietal určitosť tejto prorogačnej doložky s tým, že strany si dohodli, že sa budú riadiť platnými právnymi predpismi ČR, teda zvolili si právo ČR ako právo rozhodné, a preto je možné vyvodiť, že v prípade súdneho sporu sa žalobca môže rozhodnúť podať žalobu na ním vybranom všeobecnom súde ale Českej republiky. Vzhľadom na to, že dohoda o voľbe právomoci podľa bodu 9.7, čl. IX zmluvy o výhradnom predaji nespĺňa požiadavku presnosti a určitosti, tak z tohto dôvodu je neplatná.

6. Určitosť ako náležitosť platne urobeného právneho úkonu znamená, že obsah právneho úkonu nie je vnútorne rozporný, resp. jeho prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Výklad však nemôže dopĺňať právny úkon alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu, ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny. Aj judikatúra SD EÚ definuje ako jednu z podmienok platnosti prorogačnej doložky dojednanej s odkazom na čl. 25 Nariadenia Brusel I bis, resp. na čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2020 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach určitosť tejto doložky, resp. jej presnosť. Dohoda o voľbe súdu má obsahovať zrozumiteľný spôsob, akým dôjde k určeniu súdu, pritom však nemusí byť výslovne označený daný súd. Voľba právomoci teda môže byť upravená odkazom ako napríklad na súdy Francúzska, resp. súdy Londýna atď. Nešpecifikovanie spôsobu, akým žalobca vyberie súd, nepridáva žalovanému na právnej istote čo do predvídateľnosti a taktiež stavia súdy do ťažkej situácie z hľadiska posudzovania ich vlastnej právomoci vo vzťahu k iným súdom, ku ktorým mohla byť daná vec predložená súčasne. Súd, ktorému bola daná vec na rozhodnutie, by mal posúdiť všetky okolnosti medzi zmluvnými stranami, ktoré by mohli viesť k určiteľnosti zvoleného súdu, akými sú úmysel a celkové okolnosti ich zmluvného vzťahu. Bez ďalšieho je nešpecifikovanie žiadneho ďalšieho kritéria v rozpore s filozofiou čl. 25 Nariadenia Brusel I bis, ako aj s požiadavkou predvídateľnosti, ktorú Nariadenie Brusel I bis vyžaduje.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil čl. 9.7 Zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 17.12.2014 za neurčitý a teda neplatný. Zo zmluvných ustanovení síce vyplýva, že žalobca si vyberie súd, avšak nie je zrejmé, v ktorom štáte. Takéto ustanovenie je neurčité. Vzhľadom na neplatnosť daného ustanovenia je súd povinný založiť právomoc s poukazom na čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré platí až pre spory začaté po 10.01.2015. V danej veci konanie začalo žalobou dňa 26.10.2018, a v zmysle článku 7 je daná právomoc slovenského súdu. Podľa čl. 7 daného nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte, po 1) písm. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; písm. b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dostal alebo mal dodať. S poukazom na uvedené z hľadiska procesného postupu súdu v prejednávanej veci je nutné aplikovať lex fori, t.j. procesné právo SR, a teda bude sa aplikovať . Rozhodným právom je v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím 1), a to čl. 3, ktorý upravuje voľbu rozhodného práva, pričom v zmysle čl. 9, bod 9.6 bolo dohodnuté, že otázky touto zmluvou neupravené sa riadia platnými právnymi predpismi ČR, pričom sa vylučuje pôsobnosť Viedenského dohovoru a vzťah z oboch zmluvných strán sa podriaďuje Čo sa týka teda rozhodného práva, zmluvné strany si zvolili v zmluve právo ČR. Pokiaľ žalovaný namietal takéto posúdenie súdu v priebehu konania, súd zdôrazňuje, že zo Zmluvy o výhradnom predaji uzatvorenej dňa 15.01.2015, nepochybne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci, t.j. žalobca po dobu účinnosti danej zmluvy bude predávať tovar na území SR. Uvedené vyplýva či už z bodu 2.1.1, 2.1.3, bodu 3.1, 3.10, 4.1, z ktorých nepochybne vyplýva, že predávajúci bude tovar dodávať výhradne teda na území SR, žiadnej inej osobe mimo územia SR a tak isto aj kupujúci bude sa usilovať o dosiahnutie maximálneho objemu predaja výhradného tovar a predávajúceho na území vyhradenej oblasti a vyhradená oblasť v zmysle bodu 2.1.1 je územie SR. Taktiež aj v zmysle bodu 3.2 predajom inému vo vyhradenej oblasti sa rozumie predaj osobe, ktorej sídlo alebo miesto podnikania je podľa verejne dostupných údajov na území vyhradenej oblasti. Teda z celej zmluvy jednoznačne vyplýva, že vyhradená oblasť, kde kupujúci bude plniť povinnosti v zmysle zmluvy o výhradnom predaji a kde predávajúci bude dodávať tovar, je len na území SR. Preto v zmysle čl. 7 citovaného nariadenia je daná právomoc slovenského súdu.

8. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca na ústnych pojednávaniach zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že predmetný nárok vznikol žalobcovi jednoznačne v zmysle Zmluvy o výhradnom predaji, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom dňa 17.12.2014 v znení Dodatku, ktorý nie je síce číslovaný, ale je datovaný k 15.01.2015, uzavretého tak isto medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom. Jediná obrana žalovaného vo vzťahu k uplatňovanému nároku je založená iba a výlučne na spochybňovaní uzavretia tohto dodatku, avšak žalobca predložil originál zmluvy a dodatku súdu a zároveň na neplatnosti toho Dodatku.

10. Právny zástupca žalovaného žalovaný sa vyjadril, že o Dodatku sa dozvedel až v r. 2018, pričom tento mal byť podpísaný už v r. 2015. Žalovaný ho vraj nemá v evidencii, nedisponuje žiadnou dokumentáciou, ktorá by predchádzala samotnému uzatvoreniu tohto dodatku, čiže musel tomu predchádzať nejaký kontraktačný proces, ktorý žalobca určite by mal k dispozícii minimálne v nejakej emailovej verzii. Čiže žalovaný namieta pravosť a platnosť tohto dodatku ako právneho úkonu, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Uplatnený nárok rozporoval v celom rozsahu, čo do dôvodu, ako aj výšky. Čo sa týka dôvodu, tak namietali právo za platnosť tohto dodatku. Žalovaný sa o ňom dozvedel až v r. 2018. Tento dodatok sa nespomína v žiadnej internej a ani externej komunikácii, nie je založený v archíve, ani nie je o ňom žiadna zmienka v záznamoch žalovaného. Tento dodatok mal podpisovať bývalý zamestnanec žalovaného, p. V.. U žalovaného existuje nejaká metodika alebo nejaká podpisová politika s tým, že p. V. podpisoval pečiatkou označenou 15. Dodatok je označený pečiatkou 17. Správne je pečiatka 17 a tento dodatok obsahuje pečiatku s č. 15. Je to teda jeden z argumentov, pre ktorý považujú dodatok za nepravý. Ďalej namietal, že dodatok nie je očíslovaný a bol uzatvorený tesne po uzatvorení samotnej zmluvy. Tento dodatok je pre žalovaného absolútne z obchodnej stránky nevýhodný a žalovaný nevidí dôvod, prečo by takýto dodatok uzatváral. Má za to, že žalobca musí preukázať, že dodatok je pravý a platný. Taktiež namieta ustanovenie bodu 8.4 dodatku, z titulu ktorého si žalobca vlastne uplatňuje svoj nárok ako odstupné. Odstupné znamená, že jedna zmluvná strana predčasne ukončí zmluvu a vyplatí druhú zmluvnú stranu. Je to určitá forma odškodnenia. Zmluva zanikla odstúpením zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu pre porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalobcu, čo je nesporné. Žalobca nikdy nenamietal, že by nikdy takú povinnosť

neporušil alebo že by k odstúpeniu od zmluvy nebolo došlo. Toto odstúpenie bolo platné a účinné. A preto má za to, že nemôže ísť o odstupné, ale o zmluvnú pokutu a zmluvnou pokutou nemožno sankcionovať výkon práva, a preto považuje toto ustanovenie za absolútne neplatné a za rozpor s dobrými mravmi. Právny zástupca žalovaného uviedol, že hoci V., ktorý podpísal zmluvu a dodatok, bol síce oprávnený za Pivovary Lobkowicz, a.s. podpisovať dané listiny, ale má za to, že tieto listiny boli antidatované. Uviedol však, že keby skutočne boli tá zmluva a dodatok podpísané a uzavreté tak, ako je uvedený dátum na daných listinách, teda 17.12.2014 a 15.01.2015, tak v tom čase M. V. bol oprávnenou osobou podpisovať také listiny za danú spoločnosť. Taktiež namietal, že v Dodatku v čl. 8 sa odkazuje na bod, ktorý tam nie je. Taktiež že dodatok nie je očíslovaný, hoci v zmysle Zmluvy mal byť a dohodnutá skratka dodatku je „d“, hoci tam sa uvádza „D“.

11. Súd má preukázané, že dňa 17.12.2014 bola uzatvorená Zmluva o výhradnom predaji medzi spoločnosťou Pivovary Lobkowicz, a.s., IČO: 28 489 411 ako predávajúci a spoločnosťou ČH, s.r.o. ako kupujúcim. Predmet zmluvy a účel zmluvy je riadne špecifikovaný v čl. 1 a čl. 2 danej zmluvy, pričom zmluva pozostáva z 11 strán a každá strana je opatrená podpismi v dolnej časti. Za predávajúceho podpísal zmluvu M. V. a za kupujúceho Y. N.. Súd poznamenáva, že predávajúci je právnym predchodcom žalovaného.

12. Súdu bola predložená plná moc, z ktorej vyplýva, že dňa 02.02.2012 predseda predstavenstva spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. JUDr. Ing. J. P. splnomocnil M.a V.a k zastupovaniu spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. pri všetkých rokovaniach týkajúcich sa uzatvárania všetkých druhov obchodných zmlúv súvisiacich s dodávkami piva a pivných výrobkov z produkcie spoločnosti v rámci skupiny Pivovary Lobkowicz, a.s. so zahraničnými partnermi bez akéhokoľvek územného obmedzenia. M. V. je oprávnený konať za danú spoločnosť vo vyššie uvedených prípadoch v plnom rozsahu a bez akéhokoľvek obmedzenia, je teda oprávnený predovšetkým viesť predzmluvné, zmluvné i následné rokovania so zahraničnými partnermi, vykonávať a odsúhlasovať texty zmlúv a všetkých súvisiacich dokumentov, prijímať doručované písomnosti, objednávky potvrdzovať ich doručenie, obsah, podávať návrhy a žiadosti, uzatvárať dielčie zmluvy, zmieri a urovnania, uznávať uplatnené nároky, vzdávať sa nárokov, vymáhať nároky, plniť nároky, prijímať plnenie nárokov, prijímať, ich plnenie potvrdzovať, zmluvné vzťahy ukončovať. A nie je oprávnený si ustanoviť za seba zástupcu. Podpis predsedu predstavenstva bol taktiež aj overený notárkou v Prahe dňa 02.02.2012, list č. 457 obsahu spisu.

- Medzi stranami bolo nesporné, že M.V. bol oprávnený uzatvoriť aj predmetnú zmluvu a dodatok so žalobcom, čo žalovaný výslovne pred súdom potvrdil. Žalovaný však uviedol, že má za to, že dodatok bol antidatovaný.

13. Súdu bol predložený aj Dodatok k Zmluve o výhradnom predaji zo dňa 15.01.2015 medzi spoločnosťou Pivovary Lobkowicz, a.s. ako predávajúcim a medzi žalobcom ako kupujúcim s tým, že za spoločnosť Pivovary Lobkowicz, a.s. taktiež podpisoval dodatok M. V.. Z dodatku vyplýva, že predávajúci a kupujúci sa dohodli, že týmto dodatkom sa upravujú tie časti zmluvy o výhradnom predaji, ktoré sú nižšie uvedené, pričom ostatné dojednania zostávajú platné. Ide o čl. 4 a čl. 8.

14. Pokiaľ žalovaný namietal platnosť dodatku ohľadom bodu 8.4, že je neurčitý, nakoľko v zmysle daného bodu zmluvné strany sa dohodli, že „...s odkazom na ods. 1.2 tohto dodatku...“, hoci dodatok neobsahuje bod 1.2 a žalovaný z toho dôvodu považuje tento dodatok za neplatný, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko je zrejmé z daného dodatku, že ide iba o chybu v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnoť.

15. Pokiaľ žalovaný poukazuje na neplatnosť daného dodatku z dôvodu, že v dodatku sa odkazuje na , ktorý však v tom čase už nebol účinný, tak súd poukazuje na skutočnosť, že takéto dojednanie nespôsobuje neplatnosť celého dodatku, pretože pokiaľ 15.01.2015 už nebolo možné aplikovať , tak nemožno takéto dojednanie považovať za platné, ale súd posúdil, že nespôsobuje to neplatnosť celého dodatku. Je logické, že nemôžu platiť na nejaké dojednanie právne predpisy, ktoré už nie sú účinné a platné. Dokonca zmluvné strany nie sú povinné uvádzať v zmluve konkrétne číslo zákona a pod.

16. V zmysle § 574 a nasl. zák.č. 89/2012 Sb. chyby v písaní a počítaní nie sú právnemu úkonu na ujmu, ak je význam nepochybný.

17. Žalovaný namietal, že Dodatok nie je číslovaný a je písaný iným štýlom než zmluva a z toho dôvodu tiež spochybňuje platnosť a pravosť daného dodatku. V zmysle bodu 9.4 Zmluvy o výhradnom predaji bolo stranami dohodnuté, že všetky zmeny či doplnky zmluvy je možné vykonávať len formou číslovaných písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami. Súd však poukazuje na to, že pokiaľ dodatok nie je očíslovaný, hoci sa strany dohodli, že budú očíslované, tak súd posúdil, že to nemá za následok neplatnosť celého dodatku len preto, že nejaký ďalší dokument nie je očíslovaný, prípadne nie je správne očíslovaný a podobne. Ide len o formalitu, ktorá nespôsobuje neplatnosť úkonu. Pokiaľ je dodatok písaný iným štýlom alebo v inej forme než zmluva, tak súd poukazuje, že predsa typ písma, veľkosť písma, prípadne jednotlivé odseky a pod., neboli predmetom zmluvy o výhradnom predaji a žiadny právny predpis nestanovuje, že dodatky k zmluve musia byť vykonávané presne tým istým spôsobom, tým istým štýlom. Písomná forma bola dojednaná a pokiaľ bol iný typ písma použitý a podobne, nie je dôvod spochybňovať len z tohto dôvodu pravosť a platnosť dodatku. V danom prípade neobstojí ani nejaká obchodná prax, keďže je vecou strán a toho, kto pripravuje zmluvu, aký typ písma v konkrétnej listine zvolí, ako aj veľkosť,...

18. Právny zástupca žalovaného poukazoval na použitie pečiatky na dodatku ako pečiatka č. 15 a pri podpise zmluvy sa použila pečiatka s poradovým č. 17. Na zmluve o výhradnom predaji bola skutočne použitá pečiatka spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. s poradovým č. 17. Na predloženom dodatku je pečiatka predávajúceho, teda spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. s poradovým č. 15. Súd poznamenáva, že čo sa týka predloženej plnej moci, ktorá bola udelená spoločnosťou Pivovary Lobkowicz, a.s. M.ovi V.ovi, ktorý podpísal Zmluvu o výhradnom predaji spolu s Ddatkom, je pečiatka spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. s poradovým č. 15. Teda je nepochybné, že predávajúci mal k dispozícii viac pečiatok a konkrétne boli použité pečiatky pri podpise M.a V.a s poradovým č. 15 ako aj s poradovým č. 17.

- Dokonca aj svedok M.V. vyššie uvedené potvrdil s tým, že on nemal žaidnu konkrétnu pečiatku. Pečiatka bola použitá tá, ktorá bola akurát k dispozícii.

19. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že vo vzťahu k argumentácii žalovaného o tom, že neexistenciu dodatku preukazuje absencia zmenky, absencia dodatku v archíve, absencia komunikácie, resp. záznamu žalovaného, tak považuje za účelovú, nakoľko táto skutočnosť nepreukazuje absolútne nič, ale len to, že žalovaný jednoducho o tejto skutočnosti neviedol žiadne záznamy. Nemôže to však byť na ujmu žalobcu. Taktiež nemôže byť na ujmu žalobcu ani to, že dodatok nie je číslovaný, resp. že obsahuje nejaké iné formálne chyby, nesprávne odkazy v texte dodatku, pričom uviedol, že k tomuto sa môžu vyjadriť práve osoby, ktoré boli prítomné, a to p. N., M. V. či p. C.. Taktiež poukázal na tvrdenie právneho zástupcu žalovaného ohľadom neexistencie dodatku, čo má vraj preukazovať aj kniha návštev, tak predsa kontraktačný proces nevyhnutne nevyžaduje, aby sa podpisovalo v priamo v mieste sídla alebo na tej prevádzke, pokojne sa zmluvné strany mohli stretnúť na inom mieste a či je niečo uvedené v knihe návštev alebo nie, tak toto nepotvrdzuje, ani nevyvracia platnosť, či existenciu dodatku. Žalovaný v priebehu celého konania trval na tom, že predmetný Dodatok z 15.01.2015 je neplatný.

20. Súd mal preukázané, že dňa 17.08.2017 Pivovary Lobkowicz Group, a.s. odstúpili od Zmluvy o výhradnom predaji a od Zmluvy o vypújčce výčepního zařízení a propagačních a reklamních předmětú č. XXXXX/XXXXXX, na čo žalobca odpovedal listom zo dňa 06.09.2017 (čl. 66 a 471). Žalobca odstúpenie nenamietal.

21. Podľa čl. 8, bod 8.4 Dodatku z 15.01.2015 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade predčasného ukončenia tejto zmluvy kupujúci má právo na odstúpenie za získaný tržný podiel predávajúceho v SR, a to vo výške 25,- eur za každý hektoliter výrobkov predávajúceho, ktoré kupujúci predal svojím odberateľom v SR. Tento podiel sa určuje podľa objemu predávaných výrobkov predávajúceho zo strany kupujúceho v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom bude predčasne ukončená táto zmluva.

22. Právny zástupca žalobcu trval na tom, že nikdy nespochybňovali, že došlo k platnému a účinnému ukončeniu predmetnej zmluvy o spolupráci, pričom však odstúpenie od zmluvy považuje ako účelový dokument, účelový úkon zo strany žalovaného, avšak napriek tomu akceptovali odstúpenie od zmluvy. Žalobca má za to, že povinnosti vyplývajúce z bodu 6.10 zmluvy splnil spôsobom, ktorý bol medzi stranami obvyklý, to je prostredníctvom mailovej korešpondencie. Nedomáhal sa však neplatnosti

odstúpenia, nenamietal odstúpenie. Medzi stranami odstúpenie bolo nesporné, preto súd s poukazom na ďalj odstúpenie neskúmal.

23. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

24. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedeie vlastné tvrdenia o predemtných skutkových okolnostiach, inak popretie je neúčinné.

25. Súd vykonal výsluch žalobcu, a to prostredníctvom jeho konateľa Y.a N.a, ktorý uviedol, že so spoločnosťou Pivovary Lobkowicz, a.s. začal spolupracovať už v r. 2004, kedy bola zmluva o spolupráci s tým, že poukázal, že podpísali zmluvu o výhradnom predaji ako aj dodatok s tým, že boli dané aj biankozmenky. Žalovaný však biankozmenky nevrátil, ani odstupné nezaplatil. Konateľ žalobcu potvrdil, že dodatok k zmluve z 15.01.2015 podpísal a za spoločnosť Pivovary Lobkowicz, a.s. podpísal Ing. V. ako exportný riaditeľ, pričom vztyčným bodom bol p. C., ktorý zobral od žalobcu podpísané zmenky, vystavené zmenky pre žalovaného a následne doniesol podpísaný dodatok. Uviedol, že na Dodatku na každej strane v ľavom dolnom roku je podpísaný p. C. a podpis konateľa žalobcu je v pravom rohu prvej a druhej strany a na tretej strane a M. V. podpísal iba na konci Dodatku. Uviedol, že nešlo o podpisovanie obidvoch strán súčasne, pretože žalobca podpísal najprv tie zmenky, potom ich dali p. C., ktorý ich odniesol a následne doniesol podpísaný dodatok s tým, že s M.om V.om bola spolupráca taká, že vždy platilo, čo sa povedalo, čo sa dohodlo. Žalobca pri dojednávaní obsahu zmluvy požadoval vyššiu sumu. Samozrejme žalovaný chcel nižšiu sumu, tak potom sa dohodli na tej sume, ktorá bola dohodnutá v zmluve s tým, že si však nepamätá, či všetko bolo v jeden deň vykonané. Žalobca vysvetlil, prečo bol krátky časový odstup od podpísania zmluvy a dodatku tým, že M. V. trval na tom, aby zmluva bola podpísaná do konkrétneho dátumu, ale do toho dátumu sa nedohodli ešte na samotnej výške. Preto až následne bol ten dodatok podpísaný s tým, že nevie dôvod, prečo M. V. trval na podpísaní zmluvy do toho konkrétneho dátumu, ale má za to, že pravdepodobne to bolo z dôvodu, že bolo to v tom čase, keď to preberali Číňania. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva nebola nevýhodná pre žalovaného, resp. pre spoločnosť Pivovary Lobkowicz, a.s., pretože spoločnosť Pivovary Lobkowicz, a.s. z tohto vzťahu vyťažil to, že predali 17.000 hektolitrov ročne. Žalobca taktiež uviedol, že spoločnosť Pivovary Lobkowicz požadovala od žalobcu zmluvu, súčasťou ktorej boli zmenky, aby mali garantované, že dlh, ktorý vznikne z obchodu, bude zaplatený. Preto žalobca trval na dodatku, aby zase mal on garantované, že ten obchod bude iba jeho, že bude výhradným predajcom, že nebude nikto iný predajca, nikto iný tento obchod nezoberie. Žalobca má za to, že tá zmluva bola výhodná ako celkový komplex aj pre žalobcu, aj pre Pivovary Lobkowicz, a.s., pretože suma v dodatku, na ktorej sa nevedeli dohodnúť, je podľa jeho informácií nižšia ako ich ročný zárobok, takže určite mali zisk z toho hektolitra. Uviedol, že zmluva a aj dodatok sa pripravovali všetko v ČR a p. C. potom priniesol tieto zmluvy, teda zmluvu a dodatok žalobcovi s tým, že niekedy boli aj fyzicky prítomní s M.om V.om. Kto fyzicky pripravoval tú zmluvu, tak nevedel s určitosťou uviesť. Pripustil, že to mohol byť M. V.. Uviedol, že to, čo si dohodli v zmluve ako odstupné, tak považuje to za odmenu za odovzdanie trhu, na ktorom ihneď právny predchodca žalovaného, resp. žalovaný ihneď profitoval. Na príprave daných zmlúv komunikoval s p. C. a s M.om V.om. Uviedol, že asi v máji 2015 mu oznámil M. V., asi dva týždne pred ukončením vzťahu u žalovaného, že končí a p. C. tam ešte asi jeden rok pracoval. Uviedol, že keby nebol podpísaný Dodatok, tak žalobca by zase nevystavil zmenky, teda bola tam nejaká garancia, ktorá bola požadovaná od M.a V.a s tým, že zmluvu, uzatvorenie zmluvy o výhradnom predaji inicioval žalovaný, resp. jeho právny predchodca. Uviedol, že boli dva originály dodatku. Jeden pre žalobcu a jeden má žalovaný. Čo sa týka blankozmenky, tá bola odovzdaná v Žiline p. C. po tom, ako sa dozvedeli o sume, ktorá bude v danom dodatku zahrnutá a dodatok uzavretý a dohodnutý. Uviedol, že má vedomosť, že podpisoval ešte ďalší dodatok, a to konkrétne s p. J., ktorý ešte následne niečo požadoval od neho. Pán J. nahradil M.V.a a všetko bolo pripravované u žalovaného a potom predložené žalobcovi.

26. Svedok C. Z. uviedol, že pracoval u žalovaného od r. 2016, resp. 2017 do apríla 2019 v pozícii generálneho riaditeľa, pričom uviedol, že má vedomosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola zmluva o spolupráci, ale presný obsah nepozná a vie, že okrem zmluvy boli uzatvorené aj nejaké ďalšie dodatky, ale toto všetko bolo uzatvorené ešte pred jeho pôsobnosťou u žalovaného. Uviedol, že chceli ukončiť zmluvnú spoluprácu so žalovaným, nakoľko chceli vytvoriť novú spoločnosť, vlastnú spoločnosť na distribúciu. Svedok uviedol, že v archíve nenašli žiadne dokumenty, preto mali nejaké pochybnosti o existencii daného dodatku, preto to chceli vyriešiť a oslovili M.a V.a.

27. Svedok C. uviedol, že u žalovaného pracoval do februára 2016 ako exportný manažér, a to cca 4 roky a má vedomosť, že bola uzatvorená so žalobcom zmluva o spolupráci. Dokonca žalobca bol zákazník, ktorého mal na starosti on a bol to ešte zákazník z predchádzajúceho obdobia s tým, že zmlúv bolo viacej. Mal vedomosť, že bola zmluva o výhradnom predaji zo 17.12.2014, ktorú podpisoval M. V. a k tejto zmluve sa robil aj dodatok, ktorý bol uzatvorený krátko po tejto zmluve. Uviedol, že žalobca namietal, že zmluva nerieši ním vkladané investície ako je reklama, získavanie zákazníkov a podobne a vybavenie zákazníkov, preto navrhol doplniť zmluvu o nejaké garancie s tým, že zmluva sa s ním neukončí a keď sa ukončí, tak že bude mať nejakú kompenzáciu za to, že vytvára trh pre žalovaného. Keďže už zmluva bola v podstate tesne pred uzatvorením, tak zmluvu už nechceli rozširovať, meniť, tak ju uzatvorili a následne potom dodatok. Bol mu predložený dodatok zo dňa 15.01.2015, ku ktorému sa vyjadril, že ide o ten dodatok k zmluve o výhradnom predaji s tým, že tento dodatok je opatrený aj v ľavom dolnom roku zmluvy jeho podpisom. Za stranu žalovaného bol podpísaný M.om V.om. Či bol ešte ďalší dodatok okrem tohto dodatku, sa nevedel vyjadriť. Svedok uviedol, že žalobca bol ich najväčším zákazníkom a aj napriek tomu, že zmlúv bolo veľa, tak tento konkrétny dodatok z 15.01.2015 si pamätá, pretože s konateľom žalobcu riešili obsah dodatku a následne aj s M.V.om, pretože žalobca mal nejaké požiadavky, ku ktorým nakoniec pristúpili a dodatok pripravili, a preto ho aj on podpísal v ľavom dolnom rohu, ale nepamätá si, kde sa dodatok podpísal a či to bolo spoločne podpisované. Spomínal si, že v súvislosti k zmluve o spolupráci bola spomínaná zmenka, aby bol žalovaný nejako chránený ohľadom investícií a podobne s tým, že uzatvorenie samotnej zmluvy bolo podmieňované podpisom tohto dodatku kvôli garancii. Uviedol, že dodatok bol vlastne podpísaný z dôvodu, že bolo podmienené uzatvorením samotnej zmluvy, pričom súčasťou bol aj podpis zmenky, ktorá chránila žalovaného a bolo to o dôvere, aj keď teda zmluva bola podpísaná skôr ako dodatok, ale bolo to o dôvere. Prisľúbili p. N.ovi s M.V.om, že ten dodatok sa vyhotoví a podpíše a do uzatvorenia tej zmluvy boli tlačení v podstate majiteľmi žalovaného, ktorí chceli, by tieto zmluvy sa uzatvorili ohľadom zmluvy so žalobcom. Keby nebola zmluva uzatvorená, tak by nebola ani tá zmenka, ktorá by chránila tie ďalšie veci. Obsah zmluvy si už nepamätal, ale mal za to, že obdobné zmluvy sa uzatvárali ako napr. so spoločnosťou Toraka. Zmluva aj dodatok boli v dvoch vyhotoveniach, jedna pre žalovaného, jedna pre žalobcu s tým, že dokumenty sa potom zakladali do kancelárie do šanónov. Pokiaľ dodatok nie je označený poradovým číslom, tak mohlo to byť iba opomenutím, prehliadnutím. Svedok uviedol, že mal na starosti žalobcu na Slovensku a žalobca bol ten, ktorý veľa investoval do daného trhu, vybudoval ten trh pre žalovaného na Slovensku a jeho zásluhou sa predávalo toľko, koľko sa predávalo. Vyslovil, že dodatok bol výhodný aj pre žalobcu, aj pre žalovaného.

28. Svedok B. J. uviedol, že u žalovaného v pozícii exportný manažér pracoval od r. 2015 do r. 2017. Má vedomosť, že bola zmluva o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatvorená s jeho predchodcom, s M.om V.om. Uviedol, že má vedomosť, že boli aj ďalšie dodatky podpísané so žalobcom, ale nepamätal si, či tieto dodatky boli očíslované alebo ináč označované. Uviedol, že asi v r. 2016 bol zavedený register zmlúv a mal nejaké materiály od p. V.a a do toho registra vložil nejaké zmluvy. Uviedol, že nevylučuje uzatvorenie daného dodatku. Uviedol, že v období, keď pracoval u žalovaného, tak prax bola ohľadom uzatvárania zmlúv bola taká, že boli nejaké písomné či osobné dojednávania. Nevylúčil, že by po krátkej dobe od uzatvorenia doby došlo k uzatvoreniu dodatku. Potvrdil, že žalobca bol najväčším distribútorom na Slovensku od žalovaného.

29. Svedok G. M. uviedol, že od 01.08.2017 v spoločnosti žalovaného pracuje ako interný právnik. Keď prišla požiadavka od žalobcu na zaplatenie odstupného, tak začal to zisťovať, lebo nemal vedomosť o dodatku, tak vykonával šetrenie. Kontaktoval p. V.a, ktorý uviedol najprv, že si nepamätá na to a keď ho telefonicky kontaktovali, prišiel do spoločnosti, kde prebehlo s ním rokovanie a M. V. sa stretol s generálnym riaditeľom C.om Z.om, ale čo bolo povedané na danom stretnutí, to nevedel. P. Z.a mu to nepovedal, iba bol riadne rozčúlení po stretnutí a potom bolo už súdne konanie. Uviedol, že videl originál, overenú kópiu daného dodatku z 15.01.2015. Čo sa týka zmeniek, uviedol, že zmenka je evidovaná a tá, ktorá je evidovaná, sa týka predmetnej zmluvy, kde bol zaistený záväzok žalobcu.

- Svedok potvrdil zmenku v spojitosti so Zmluvou. Svedok ďalej doplnil, že žalobca pôsobí ako zmluvný partner myslí, že od r. 2004. Nemá prehľad o tom, aký objem tržieb zabezpečil žalobca od začiatku pôsobenia, ani aké boli jednotkové ceny produktov. Napriek tomu považoval maržu 25,- eur ako vysokú. Na otázku, aký objem čistého zisku zabezpečil žalobca pre žalovaného, uviedol, že nevie, že je to mimo jeho pôsobnosti, na čo poukázal aj právny

zástupca žalobcu, že na jednej strane svedok potvrdil, že nemá prehľad o základných ekonomických ukazovateľoch, ale na druhej strane ekonomicky zdôvodňuje, že výška odstupného je nevýhodná.

30. Svedok Z. I. uviedol, že u žalovaného pracuje od septembra 2017 ako finančný riaditeľ. Žalobcu eviduje od začiatku r. 2019. Dojednania zmluvy považuje za nevýhodné, keďže po prepočítaní mu vychádzala iná suma, pričom vypočítal ušlú maržu za jeden rok, teda ušlú maržu žalobcu za každý nepredaný hektoliter a z jeho pohľadu pri výpočte nemalo byť 25,- eur, ale 11,- eur. (Na to žalobca uviedol, že výška odstupného nebola riešená ušlou maržou.) Svedok uviedol, že nemá vedomosť, aký objem tržieb z trvania zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného nadobudol žalovaný.

31. Súdu bolo predložené čestné prehlásenie M. ktorá uviedla, že v období od 01.03.2015 do súčasnosti pôsobí v spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. vo funkcii asistentky exportného riaditeľa, vo funkcii koordinátorky exportu a zároveň uviedla, že bola oboznámená s predmetnými dokumentmi, a to dodatok k zmluve o výhradnom predaji zo dňa 15.01.2015 a prehlásila, že o existencii tohto dodatku v rámci svojho pôsobenia v spoločnosti Pivovary Lobkowicz, a.s. nikdy nebola oboznámená, nikdy ho nevidela, ani nepočula. Zároveň sa vyjadrila k dodatku č. X zo dňa 01.07.2015, v ktorom je uvedená ako osoba konajúca za spoločnosť Pivovary Lobkowicz, a.s., ale ani v jeho rámci nefiguruje jej podpis. Uvedený je iba p. J., ale má vedomosť, že došlo k uzatvoreniu tohto dodatku. Dodatok č. X z 01.07.2015 sama zakladala do dokumentácie. Prehlásenie je zo dňa 11.06.2018.

32. Prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Blansku bol vykonaný výsluch svedkyne M. K. dňa 14.01.2020. Uviedla, že pracovala u žalovaného od 01.03.2015 a následne prevzala po p.C. prácu a dostala sa tak do kontaktu so žalkobcom v roku 2018. Predmetný dodatok fyzicky videla prvýkrát až keď spisovala čestné prehlásenie, pričom o dodatku nekomunikovala so žalovaným, ani so žalobcom. Uviedla, že dokumenty ona zakladala iba občas, osobne ich nepreberala od klientov a zodpovedný bol ten, kto mal na starosti konkrétneho klienta. V prípade žalobcu najprv p.C. a potom T. a p.J.. Nezúčastňovala sa preberania dokumentov. Nevedela o každej zmluve, nebola ani prítomná pri každom podpisovaní zmluvy a často sa chodilo za klientami. Každé oddelenie malo svoj systém ohľadom zakladania dokumentov, ale nebol u všetkých totožný a u p.C. bol objem dokumentov pravdepodobne väčší. Uviedla, že dokumenty zo šanónov skenovali viacerí, viacerí mali k tomu prístup, nebolo to zamknuté. Bol to open space, každý si mohol vziať šanón alebo len nejaký dokument z neho. Neviedla sa evidencia, kto a kedy berie niečo zo šanonu. (l.č. 710 obsahu spisu)

- Z uvedenej výpovede svedkyne vyplýva, že prístup k dokumentom bol neobmedzený a bez evidencie osôb, ktoré do šanónov nahliadali, či brali dokumenty.

33. Svedok M. V. uviedol, že u žalovaného pracoval 7 rokov od roku 2009 do 09/2015 ako exportný riaditeľ, teda zaoberal sa exportom mimo ČR. Žalobca pracoval u žalovaného cca 1 rok a potom prevzal slovenský export. Slovensko mal nas tarosti p.C.. Potvrdil vedomosť o Zmluve o výhradnom predaji uzavretej koncom roka 2014 a následne krátko na to po ďalších interných rokovaniach bol uzavretý Dodatok dňa 15.01.2015. Dokumenty za žalovaného podpísal, lebo mal generálnu plnú moc. Celú zmluvu a dodatok berie ako jednu vec. Žalobca mal predtým, ako aj ostatní zákazníci, starú zmluvu a keď žalovaný vstúpil na pražskú burzu, tak začali byť obavy, preto začali sa dohadovať nové podmienky. Nestihli sa dohodnúť na všetkom, preto najprv sa uzavrela zmluva a následne dodatok. Bolo bežné, že sa k zmluvám uzatvárali dodatky, ale v tomto prípade sa nedá rozdeliť zvlášť zmluva a zvlášť dodatok, ale treba to brať spolu ako jednu vec s tým, že žalobca oznámil, že bude oslovovať konkurenciu, tak začali vyjednávať. Najprv sa teda urobila rýchlo zmluva a potom sa dojednali ďalšie skutočnosti. Urobili to dodatkom s tým, že dohodli sa, že uzavrú zmluvu, a keďže žalobca chcel veľké peniaze v prípade, že by sa odstúpilo od zmluvy, tak sa všetko nestihlo dotiahnuť do tej zmluvy, tak potom ešte viedli ďalšie rokovania a v dodatku to už bolo dojednané s tým, že dala sa zmenka a pretože žalovaný potreboval zaistiť objem. Tá zmenka bola až vtedy, keď sa dojednali podmienky v dodatku, ale čo už presne bolo v tej zmluve, to si už nepamätal a mal k dispozícii už len ten dodatok. Uviedol, že kolega C. sa vrátil zo Slovenska s tým, že tam vyjednával so žalobcom. Už si nepamätal, aká bola presne suma za hektoliter, ale dohodli sa, že pôjdu vo vzťahu k žalobcovi maximálne na 25,- Eur, pretože robil žalovanému reklamu, robili billboardy, investovali do výčapu. Nepamätal si už presne, čo konkrétne malo tvoriť skladbu tých 25,- Eur, ale povedali si, že ak vydržia 5 rokov, tak budú mať vlastne trh zadarmo, a to vďaka kontraktu so žalobcom a vďaka tým investíciám, ktoré do toho dával. Dá sa povedať, že takto vlastne tých 5 rokov ocenili. Žalobca bol ich najväčší partner a takto si zaistili exkluzivitu, jeho stratiť by bol problém. Keď žalovaný vstúpil na pražskú burzu, tak ich tlačili majitelia k vyššiemu objemu a keď v r. 2015

odchádzal od žalovaného, tak objem, ktorý žalobca robil, bol okolo 24000 hektolitrov za rok, to bol najdôležitejší zákazník, ktorého si žalovaný potreboval udržať. Aj keď nemal povinnosť, tak informoval svojho nadriadeného, p. K., ale mal generálnu plnú moc bez obmedzenia, takže mal právo rozhodnúť, či teda 25,- Eur a podobne za hektolitre. Nevedel, prečo žalovaný nemá vedomosť, toto mal na starosti p. C.. Každý si svoje zmluvy a dokumenty odkladal, takže p. C. mal na starosti Slovensko a Poľsko, on mal Rusko, Čínu, Ukrajinu a p. M. Španielsko a Taliansko a každý teda podľa tohto zaradenia teritoriálneho si zakladal k tomu dokumenty, aj zmenky. Dodal, že aj keď bol nadriadený p. C. a p. M., mali rozdelené tie jednotlivé teritóriá, takže on mal Rusko, Čínu, Kazachstan a Ukrajinu, p. C. mal Slovensko a Poľsko a p. M. Španielsko a Taliansko s tým, že on bol ich nadriadený, takže on mal podpisový vzor. Oni iba parafovali, ale nemali podpisový vzor, takže oni pokiaľ dojednali, on to schvaľoval, podpisoval a jednotlivé dokumenty si podľa toho zaradenia oni zakladali. Čo sa týka pečiatok, uviedol, že on pečiatku nemal. Mali niekoľko razítiek a kto dal pečiatku, to zariaďoval p. C. a dole podpis na zmluve je p. C., ktorý parafoval tieto zmluvy, dodatky takýmto spôsobom. On priniesol parafovanú zmluvu, orazítkovanú a svedok ju iba podpísal, pokiaľ to bolo v poriadku, pokiaľ to bolo tak dohodnuté. Ale prax je taká, že keď sa išlo po budove a bolo potrebné počiatku, tak sa neriešilo číslo pečiatky a podobne. Na otázku, či mal už hotový dodatok pripravený, keď to išiel podpísať alebo tiež rokoval o zmluvných dojednaniach, svedok uviedol, že k tomuto treba uviesť znovu, že nie samostatne dodatok, ale zmluva a dodatok. Takže rokovalo sa to, či už na interných rokovaniach ústne s p. C. s tým, že pri vyhotovení zmluvy rokovali aj o dojednaniach v dodatku, ale nedotiahli to do konca. Ešte nemali dohodnuté úplne všetky podrobnosti. Takže tá časť sa dohodla v zmluve a následne sa to doplnilo potom dodatkom, a teda tú čiastku, na ktorej sa dohodli, tak to bolo potom v januári. Potom sa odovzdala tá zmenka, to ale riešil už p. C.. V septembri 2015 nastúpil p. I., s ktorým sa svedok nezhodol na ľudských veciach a tak následne odišiel a on si potom následne zohnal svojho človeka, ktorý nastúpil na miesto exportného riaditeľa a bol to p. J., ktorému odovzdal všetky jeho dokumenty. Pán J. prevzal p. C. s tým, že p. I. spochybňoval ich pôsobenie na Slovensku. Tvrdil, že je možné na Slovensku viac predávať, než predali. Potom išli predstaviť teda s p. C. partnerov a potom p. J., aj p. I. boli spokojní s ich prácou. Pán I. prišiel k žalovanému už v apríli 2015 a keďže svedok sa s ním nedohodol, tak vlastne potom následne v septembri odišiel, ale stihol mu odovzdať tú dokumentáciu a všetky svoje papiere. Uviedol, že sa neuvažovalo za jeho pôsobenia, že by došlo k ukončeniu zmluvy so žalobcom. K tomu dodal, že p. P., ktorý bol generálny riaditeľ, tak mal záujem pivovary kúpiť, no dopadlo to tak, že p. P. to nekúpil. Svedok uviedol, že hoci najprv si nespomenul na dodatok a zmluvu, ale následne potom sa pýtal p. C. a žalobcu, ktorí povedali, že je dodatok, tak požiadal žalovaného, nech mu ten dodatok ukážu, aby ten podpis potvrdil, keďže ho spochybňovali. Trval na tom, že treba brať aj dodatok aj zmluvu dohromady, pretože keby nebol dodatok, nebola by zmenka a nebola by ani zmluva a potom by neboli spokojní ani majitelia, pretože by sa predávalo menej piva na Slovensko. Nepamätal si už časové súvislosti, ale určite bola zmluva podpísaná, ale nevedel, či ju mal C. u seba a zmenka bola odovzdaná potom. Dodal, že zmluvy s inými partnermi boli obdobné, ale zmluva vo forme dodatku so žalobcom bola nadštandardná, pretože žalobca bol najväčší partner, najväčší objem predaja robil. Zmluvy boli obdobné, ale toto dojednanie v dodatku ohľadom toho odstupného bolo určité špecifikum, pretože vybudovali pre žalovaného trh. Na konci v r. 2014 p. C. chodil za ním každý rok ohľadom nejakej zmluvy s tým, že so žalobcom bola zmluva ešte dojednaná s p. Y., ktorá už bola veľmi stará. Ako právni nástupcovia tú zmluvu neustále upravovali a keďže chceli, aby žalobca, ktorý robil taký objem, investoval viac, tak došlo časom k určitému konsenzu. Uviedol, že p. C. niekedy v októbri, novembri alebo decembri priniesol podmienky, ale boli vysoké čiastky, ktoré odmietli, tak uzavreli len rámcovú zmluvu a potom na teda ďalších skutočnostiach sa dohodlo až v dodatku. Ale kto konkrétne prišiel s týmito návrhmi a podobne, to nevie. Ani si nepamätal, kto písomnú formu priniesol. P. C. prišiel už s hotovou zmluvou, pretože to bola rámcová zmluva a podobný systém bol asi aj pri tom dodatku, predpokladá, ale aby zmluva a dodatok platili, musela byť tá zmenka.

34. Svedkovia zhodne potvrdili, že k Zmluve o výhardnom predaji bol uzavretý Dodatok, ktorý sa vyzanačoval exkluzivitou, nakoľko žalobca bol najväčším klientom žalovaného, resp. jeho predchodcu, vybudoval na Slovensku trh pre neho, robil reklamu, vložil veľa investícii do toho. Taktiež sa zhodli, že zmluva s dodatkom nebola pre žalovaného nevýhodná, nakoľko bola vystavená zmenka pre žalovaného. Svedkovia potvrdiili existenciu Zmluvy zo 17.12.2014 a Dodatku z 15.01.2015, ako aj ozrejmili postup a priebeh ich uzavretia a dôvody pre bod 8.4. Dodatku - žalobca bol najväčší klient žalovaného, vybudoval pre neho trh v SR, najväčší predajca,... Svedkovia potvrdili aj zmenku.

- Žalovaný svedecké výpovede relevantným spôsobom nenamietal, nespochybnil.

- Súd posúdil, že tvrdenia žalovaného, že zmluva s dodatkom boli antidatované, nebolo preukázané, dokonca svedkovia potvrdili uzavretie tak, ako je uvdené na Zmluve a Dodatku.

35. Žalovaný predložil súdu mailovú korešpondenciu pred uzatvorením dodatku č. 1. Súd však poukazuje na irelevantnosť tohto dôkazu, nakoľko mailová korešpondencia ohľadom uzatvárania dodatku č. 1 nepreukazuje, že takáto komunikácia musela prebehnúť aj pri uzatváraní predmetného dodatku z 15.01.2015 s tým, že pri uzatváraní dodatku č. 1 konali iné osoby než pri prvom dodatku, dokonca zmluvu s dodatkom uzavrel právny predchodca žalovaného.

36. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že nebolo obvyklé, aby po krátkej dobe od uzatvorenia základnej zmluvy bol uzatvorený dodatok, tak súd poukazuje na to, že daná skutočnosť nespôsobuje automaticky určenie nepravosti, neexistencie toho ďalšieho dokumentu a uzatvorenie ďalšieho dodatku k zmluve v krátkej dobe predsa nie je prekážkou a žiadny právny predpis to nezakazuje a nemožno sa v danej súvislosti obracať na nejakú obvyklú prax.

- Svedok J.J. to nevylúčil. Svedkovia potvrdili uzavretie Zmluvy a Dodatku s tým, že zhodne potvrdili dôvody uzavretia Dodatku, ako aj bodu 8.4.

37. Podľa ČR zákonnému ustanoveniu nie je možné prikladať iný význam, než aký plynie z vlastného zmyslu slov v ich vzájomnej súvislosti a z jasného úmyslu zákonodarcu; nikto sa však nesmie dovolávať slov právneho predpisu proti jeho zmyslu.

38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. súkromné právo spočíva predovšetkým na zásadách, že daný sľub zaväzuje a zmluvy majú byť splnené.

39. Podľa § 558 zákona č. 89/2012 Sb. „(1) V právním styku s podnikatelem se výrazu připouštějícímu různý výklad přisoudí význam, jaký má v takovém styku pravidelně. Není-li však druhá strana podnikatelem, musí ten, kdo se toho dovolává, prokázat, že druhé straně musel být takový význam znám. (2) V právním styku podnikatelů se přihlíží k obchodním zvyklostem zachovávaným obecně, anebo v daném odvětví, ledaže to vyloučí ujednání stran nebo zákon. Není-li jiné ujednání, platí, že obchodní zvyklost má přednost před ustanovením zákona, jež nemá donucující účinky, jinak se může podnikatel zvyklosti dovolat, prokáže-li, že druhá strana určitou zvyklost musela znát a s postupem podle ní byla srozuměna.“

- teda v zmysle daného ustanovenia výrazu pripúšťajúcemu rôzny výklad sa prisudzuje význam, ktorý je v danom vzťahu obvyklý.

40. Podľa § 2001 zákona č. 89/2012 Sb. od zmluvy je možné odstúpiť, ak si to dohodnú strany alebo stanoví tak zákon.

41. Podľa § 574 zákona č. 89/2012 Sb. „na právní jednání je třeba spíše hledět jako na platné než jako na neplatné.“

- V zmysle citovaného ustanovenia na právny úkon je potrebné prihliadať ako na platný úkon.

42. Podľa § 578 zákona č. 89/2012 Sb. „chyby v psaní nebo v počtech nejsou právnímu jednání na újmu, je-li jeho význam nepochybný.“

- V zmysle citovaného ustanovenia chyby v písaní alebo v počítaní nie sú právnemu úkonu na ujmu, ak je význam nepochybný.

43. Podľa § 580 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. „neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.“

- V zmysle citovaného ustanovenianeplatný je taký úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj to, ktoré odporuje zákonu, pokiaľ to zákon a účel vyžaduje.

44. Ustanovenie českého upravuje inštitút „odstupné“. V zmysle tohto ustanovenia ak sa strany dohodnú, že jedna z nich môže záväzok zrušiť zaplatením odstupného, ruší sa záväzok zaplatením odstupného obdobne ako pri odstúpení od zmluvy. Teda strany sa môžu dohodnúť aj na tom, že záväzok môže byť okrem iného zrušený taktiež zaplatením peňažnej čiastky, ktorú zákon označuje ako odstupné.

45. Podľa bodu 8.4 čl. 8 Dodatku zo dňa 15.01.2015 zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci v prípade predčasného ukončenia tejto zmluvy má právo na odstupné za získaný tržný podiel predávajúceho v SR, a to vo výške 25,- eur za každý hektoliter výrobkov predávajúceho, ktorý kupujúci predal svojím odberateľom v SR. Zároveň v danom ustanovení je uvedené, že zmluvné strany sa na základe vzájomnej obojstrannej dohody môžu v prípade ukončenia tejto zmluvy dohodnúť i na inom spôsobe vyrovnania alebo na inom spôsobe výpočtu odstupného, ale takáto dohoda musí byť uzatvorená a podpísaná oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Bod 8.4 je súčasťou čl. 8, ktorý má podnadpis Náhrada škody a zmluvné pokuty.

46. Hoci bod 8.4 je súčasťou čl. 8 označeného ako Náhrada škody a zmluvná pokuta, nie je možné považovať dojednanie ohľadom práva na odstupné, ako si to zmluvné strany označili, nemožno považovať za náhradu škody, ale ani za zmluvnú pokutu. Pretože dané ustanovenie upravujúce tzv. právo na odstupné neznamená náhradu za spôsobenú škodu, ale ide o právo kupujúceho, v tomto prípade žalobcu, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy, ktorá bola dohodnutá do 31.12.2019 zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany, teda či zo strany kupujúceho alebo predávajúceho, a to bez ohľadu na dôvod predčasného ukončenia zmluvy, bez ohľadu na prípadné porušenie odôvodňujúce dôvod odstúpenia od zmluvy, má vždy nárok na tzv. odstupné. Ustanovenie ČR upravuje inštitút tzv. odstupného, avšak v danom prípade nemožno stotožniť tieto pojmy v zmluve s pojmom stanoveným , pretože v odstupné upravuje spôsob zániku záväzku zaplatením tzv. odstupného. V danom prípade v zmluve, a to konkrétne v dodatku z 15.01.2015 zmluvné strany použili síce pojem odstupné, ktoré však nemožno stotožniť s pojmom v zmysle ČR, pričom nejde ani o zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta sa dojednáva zmluvnými stranami pre prípad porušenia. V danom prípade však dané právo žalobcu bolo dohodnuté pre prípad predčasného ukončenia zmluvy, ale nie z dôvodu predčasného ukončenia alebo pre prípad porušenia nejakej povinnosti, teda ak právny zástupca žalovaného trval na tom, že to považuje za dojednanie zmluvnej pokuty, avšak nemôže ísť o zmluvnú pokutu, keďže právo odsúpiť je výkon práva a za výkon práva nie je možné dojednať zmluvnú pokutu a nárokovať si ju, s čím sa súd stotožňuje, avšak súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že ide o zmluvnú pokutu. Súd nepovažuje dané dojednanie za dojednanie o zmluvnej pokute. Je evidentné z ustanovenia bodu 8.4, že nejde o žiadnu sankciu za porušenie nejakej povinnosti. Zmluvné strany si dohodli daným ustanovením to, že v prípade, že dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy, ktorá bola dohodnutá na určitú dobu a napriek tomu dôjde k predčasnému ukončeniu, a to bez ohľadu na spôsob ukončenia ako aj bez ohľadu na to, či niekto porušil nejakú povinnosť a tým spôsobil dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba zabezpečil dostatočne podmienky pre trh žalovaného v SR, či už reklamným spôsobom, či zabezpečením zákazníkov a podobne, čo žalovaný nerozporoval a podľa uvedenia žalobcu vložil do toho nemalé finančné prostriedky a v zmysle ustanovenia bodu 8.4 dodatku z 15.01.2015 vyplýva z obsahu celého znenia tohto ustanovenia, že ide o spôsob vyrovnania s tým, že je možný aj iný spôsob vyrovnania zmluvných strán v prípade ukončenia zmluvy, pokiaľ sa tak zmluvné strany dohodli. Je evidentné, že zmluvné strany sa nedohodli na inom vyrovnaní a žalobca si preto uplatňuje právo na určité vyrovnanie práve v zmysle čl. 8.4 tým, aby žalovaný mu zaplatil určitú sumu, ktorú si označili ako odstupné, aj keď samozrejme súd nestotožňuje tento pojem odstupného v zmysle obsahu toho článku v spojitosti s ustanovením , avšak zmluvné strany použili tento pojem, ale podľa obsahu a podľa vôle zmluvných strán bolo zrejmé, že strany si takto dojednali určitý spôsob vyrovnania pre prípad, že dôjde k ukončeniu zmluvy skôr, než bolo dohodnuté. Je irelevantné, kto porušil nejakú povinnosť. Taktiež je irelevantné, kto ukončil predčasne zmluvu. V žiadnom prípade nejde o zmluvnú pokutu. Nejde ani o náhradu škody. Je evidentné, že žalobca porušil určitú povinnosť v zmysle bodu 6.10 zmluvy, podľa ktorej mal doručiť predávajúcemu v písomnej podobe výsledok inventúry a inventúru všetkého majetku a žalovaný vzhľadom na nesplnenie tejto povinnosti ako uviedol vo svojom odstúpení od zmluvy, odstúpil od zmluvy a žalobca nenamietal ani doručenie, ani platnosť, ani účinnosť tohto odstúpenia, teda vyslovil súhlas s odstúpením. Avšak keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy pred uplynutím lehoty, na ktorú bola zmluva dojednaná, tak došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a z toho vznikol nárok žalobcovi si uplatniť tento spôsob vyrovnania, ktoré si označili ako právo na odstupné, aj keď nemožno, znovu súd opakuje, nemožno to považovať za odstupné ako také v zmysle . Je to použitý pojem, ktorý sa však nestotožňuje s inštitútom v zmysle , ale to neznamená, že keď si to tak nazvali, musí ísť nutne o odstupné, pretože z daného ustanovenia bodu 8.4, čl. 8 dodatku z 15.01.2015 z celého obsahu vyplýva, že ide o spôsob urovnania. S poukazom na a nasl. ČR právne úkony sa posudzujú podľa svojho obsahu, ako aj podľa

povahy. Súd dospel k záveru, že obsah celého bodu 8.4. Dodatku je dohodou o vyrovnaní v príapde predčasného ukončenia zmluvy.

47. Právny zástupca žalovaného poukazoval na nevýhodnosť tohto ustanovenia pre žalovaného, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na zmluvnú voľnosť s poukazom na ČR. Podľa ktorého súkromné právo spočíva predovšetkým na zásadách, že daný sľub sa zaväzuje a zmluvy majú byť splnené a s poukazom aj na zásadu pacta sunt servanda. Strany, t.j. žalobca a právny predchodca žalovaného, riadne uzatvorili dodatok z 15.01.2015, v zmysle ktorého v čl. 8.4 si dojednali pre prípad predčasného ukončenia zmluvy určité vyrovnanie vzhľadom na to, že žalobca vytvoril, zabezpečil trh pre žalovaného. Sám žalovaný potvrdil, že žalobca bol jeden z najväčších klientov žalovaného, preto aj táto exkluzivita zmluvy bola daná. Strany si to takto dohodli. Preto je povinnosťou žalovaného, aby svoju zmluvnú povinnosť plnil. Predsa zmluvu pripravil žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného. Zmluvné strany sú právnické osoby, teda predpokladá sa určitá odbornosť. Zmluvné strany po rokovaniach prejavili svoju vôľu, ktorú obsiahli okrem iného aj v čl. 8.4. Dodatku - teda je daná zmluvná voľnosť, obe strany to tak chceli, čo potvrdili svojimi podpismi. Z vykonaného dokazovania dokonca vyplynulo aj to, že tzv. odstupné je spôsob vyrovnania pre prípad predčasného skončenia zmluvy, nakoľko žalobca bol najväčším klientom, ktorý vybudoval trh pre žalovaného v SR, investoval do jeho reklám,... a zmluva v žiadnom príapde nebola nevýhodná pre žalovaného aj z toho dôvodu, že žalobca predsa vystavil zmenku na zabezpečenie pohľadávky a tak obe zmluvné strany si takto zabezpečili svoje vzájomné plnenia.

48. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že nemal k dispozícii Dodatok z 15.01.2015, a preto ho spochybňuje, pretože ho nemá vo svojich dokumentoch, ani nebol označený číslicou tak ako bolo dojednané v zmluve, bol vyhotovený iným písmom, súd poukazuje na to, že v zmysle chyby v písaní alebo v počtoch nie sú právnym úkonom na ujmu, ak je význam nepochybný. Je nepochybné, že ide o Dodatok z 15.01.2015. To, že nebol označený číslicou, hoci v zmluve sa dohodli, že každé ďalšie písomné dojednania budú očíslované, táto skutočnosť je formálna a nespôsobuje neplatnosť daného dokumentu, daného dodatku. Pokiaľ dodatok bol vyhotovený iným písmom, taktiež to nespôsobuje neplatnosť. Je irelevantné, akým písmom, akým spôsobom bol tento dodatok spísaný a uzatvorený. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný nemal k dispozícii daný dodatok, nemal o ňom vedomosť, ako uvádza, nemôže to byť na ujmu žalobcu. Je nepochybné, že právny predchodca žalovaného uzatvoril daný dodatok so žalobcom, čo potvrdil nielen svedok M. V. a konateľ žalobcu Y. N., ale aj svedok, ktorý zabezpečoval uzatváranie týchto dokumentov a to, že tento dokument nebol odložený niekde do archívu medzi ostatné dokumenty a nebol spomenutý právnemu nástupcovi predávajúceho, tak to je vecou komunikácie medzi tými subjektmi a nemôže to byť na ujmu žalobcu a taktiež ani to nespôsobuje neplatnosť takéhoto dokumentu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dodatok je antidatovaný, toto nepreukázal a z ničoho to nevyplýva. Svedkovia potvrdili uzavretie Dodatku a aj jeho existenciu, ako aj vôľu tak, ako tvrdil žalobca.

49. Súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade nemôže ísť o zmluvnú pokutu ani z toho dôvodu, že zmluvná pokuta sa dojednáva pre prípad porušenia nejakej zmluvnej povinnosti, avšak v danom prípade je evidentné, že nejde o dojednanie pre porušenie zmluvnej povinnosti, ale ide o urovnanie či vyrovnanie vzťahov zmluvných strán pre prípad, že dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy. Nejde o zaistenie, zabezpečenie záväzku, teda nejde o zmluvnú pokutu, keďže inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného, že vznik zmluvnej pokuty nemožno viazať na zánik záväzkov, teda na výkon práva odstúpiť od zmluvy, avšak v danom prípade nejde o taký prípad, o takú situáciu. A pokiaľ aj čl. 8 je označený ako Náhrada škody a zmluvné pokuty, neznamená, že nemôže zahŕňať aj iné dojednania. Nebolo povinnosťou zmluvných strán označovať jednotlivé články a body a je evidentné, že v tom čl. 8 je okrem iného teda zahrnutá aj zmluvná pokuta či náhrada škody, ale je aj dojednaný spôsob urovnania. Taktiež nemožno ani súhlasiť s názorom, že dané ustanovenie je výlučne iba v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného, pretože ide o spôsob urovnania v dôsledku toho, že žalobca, ktorý uzatvoril so žalovaným zmluvu o výhradnom predaji s tým, že touto zmluvou si žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného zabezpečil výhradný predaj tovaru predávajúceho vo vyhradenej oblasti špecifikovanej v zmluve kupujúcim a kupujúci, ktorý je v danom prípade žalobca, bol najväčším klientom vo vyhradenej oblasti, teda v SR. Znovu súd opakuje, že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca bol najväčším klientom a zabezpečil trh žalovanému aj pre ďalšie fungovanie, a teda zabezpečil či už klientov, reklamu a podobne, a tým žalobca vynaložil určité náklady. Dokonca spôsob urovnania nebolo

vrátenie vymožených nákladov a podobne, ale dohodli si to práve spôsobom tak, ako je uvedené v tom čl. 8, pričom v danom ustanobvení sa dohodli aj na tom, že je možné aj iným spôsobom urovnať vzťahy, ak sa tak dohodnú, avšak k žiadnej inej dohode zatiaľ nedošlo, preto sa musí postupovať podľa dohody v čl. 8.4. Dodatku.

50. Právny zástupca žalovaného svoju argumentáciu opieral o neexistenciu, nepravosť, neplatnosť dodatku, či antidatovanie dodatku s tým, že pôvodne na pojednávaní konanom dňa 14.11.2019 oznámil súdu, že bude navrhovať znalecké dokazovanie týkajúce sa pravosti podpisov nachádzajúcich sa na predmetnom dodatku, veku atramentu alebo veku použitého papiera, ale následne to nenavrhoval, netrval, dokonca v závere konania uviedol, že nenavrhuje žiadne dokazovanie. Súd má za to, že z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovedí svedkov M.a V.a a M.a C., ako aj z výsluchu žalobcu, vyplynulo, že predmetný Dodatok z 15.01.2015 bol skutočne podpísaný, čím bola potvrdená existencia daného dodatku, ktorý bol súdu aj predložený k nahliadnutiu a kópia bola založená do spisu a teda súd posúdil, že predmetný dodatok bol riadne uzatvorený a podpísaný oprávnenými osobami. Oprávnenosť osôb vyplýva aj z plnej moci a aj bola potvrdená samotným žalovaným, ktorý len tvrdil, že to bolo antidatované na obdbobie, keď podpsísané osoby boli oprávnené.

51. Pokiaľ právny zástupca žalovaného namietal pravosť a platnosť daného dodatku a poukázal na negatívnu dôkaznú povinnosť, ktorú má práve žalobca, tak súd poukazuje na to, že posúdil a skonštatoval, že žalobca preukázal platnosť a pravosť a existenciu daného dodatku, a to nielen samotným predložením daného dokumentu, ale aj svedeckými výpoveďami, ktorými bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu tohto dodatku. Zároveň riadne bol uvedený dôvod, prečo bol dodatok uzatvorený v krátkom časovom odstupne od uzatvorenia zmluvy. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že dodatok bol fyzicky pripravovaný žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom.

52. Hoci dodatok sa podpisoval až po uzatvorení a podpise zmluvy, tento tvoril spolu so zmenkou ucelenú zmluvnú dokumentáciu, ktorá mala upravovať vzťahy žalobcu a žalovaného. Skutočnosť, že dodatok bol podpisovaný v krátkom časovom odstupe od podpisu zmluvy, je z pohľadu posudzovania žalovaného nároku absolútne irelevantné. Napriek tomu však platí, že dôvody takéhoto postupu boli v konaní spoľahlivo a racionálne objasnené. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný potreboval mať formálne podpísanú zmluvu ešte do konca roka, veľmi pravdepodobne z dôvodu preukázania existencie zmluvného vzťahu, ktorý mu zabezpečoval odbyt jeho produktov na území SR, a to pre potreby potenciálneho nadobúdateľa podniku žalovaného. Tento predpoklad je o to pravdepodobnejší, že takýto postup je v obchodnej praxi akvizičných procesov úplne obvyklým a štandardným, nakoľko existencia zmluvného vzťahu, ktorý garantuje pre predávaný podnik odbyt jeho produkcie, a teda aj zvýšenie obratu a následne logicky aj potenciál zvýšenia EBITDA bez akýchkoľvek pochybností zvyšuje hodnotu podniku, čo pre predávajúceho generuje možnosť vyjednať pre neho priaznivejšiu cenu za predaj podniku. V danom prípade pritom platí, že k predajú podniku žalovaného aj naozaj došlo, a to zmluvou o kúpe podniku zo dňa 23.12.2015 s tým, že je nesporné aj to, že akcionári skupiny Pivovary Lobkowicz intenzívne rokovali o možnostiach vstupu investorov do skupiny aj ku koncu roka 2014, kedy došlo k podpisu zmluvy, čo vyplýva aj z verejne dostupných informácií ako z článku v internetovej podobe denníka Hospodárske noviny atď.

53. Žalobca pri uzatváraní zmluvy trval na tom, že obsahom zmluvy musia byť aj ustanovenia o tzv. odstupnom, ktoré mu celkom logicky poskytnú ochranu vo forme odplaty pre prípad predčasného ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Bol to totiž žalobca, ktorý pre žalovaného systematicky od r. 2004 budoval a vybudoval na území SR odbytový trh a v tejto súvislosti vynakladal nemalé finančné prostriedky na jeho udržanie a rozvoj, pričom v prípade predčasného ukončenia zmluvy by žalovaný tento trh bez ďalšieho prevzal, laicky povedané, dostal by tento trh k sebe zadarmo, takpovediac „na podnose“. A bol to žalobca, ktorý bol z pohľadu zmluvných partnerov žalovaného pre účely následného predaja jeho produktov konečným odberateľom na území SR absolútne najvýznamnejší zmluvný partner. Týmito ustanoveniami boli práve ustanovenia bodu 8.4 dodatku o tzv. odstupnom, bez dojednania ktorých by žalobca nebol ochotný uzavrieť ani len samotnú zmluvu a už vôbec nie vystaviť zmenku, nakoľko žalobca sa uzavretím zmluvy zaviazal, a to celkom jednoznačne nadštandardne nad rámec obvyklých obchodných zvyklostí, a to odoberať pivo exkluzívne iba od žalovaného - odoberať, t.j. nakupovať tovar od žalovaného nepretržite po dobu 5 rokov, odoberať, t.j. nakupovať tovar od žalovaného v určitom minimálnom množstve predstavujúcom minimálne 75% priemeru odobratého množstva za predchádzajúce tri roky a zabezpečovať úhradu kúpnej ceny zmenkou avalovanou priamo

konateľmi a spoločníkmi žalobcu s tým, že dojednanie tzv. odstupného uvedeného v bode 8.4 dodatku malo s prihliadnutím na tieto nadštandardné podmienky svoje logické opodstatnenie. Žalovaný s inkorporovaním takýchto ustanovení do textu zmluvy súhlasil, nakoľko dojednanie o tzv. odstupnom mali svoje ekonomické opodstatnenie aj z pohľadu žalovaného. Medzi stranami sporu však do času podpisu zmluvy nedošlo k dohode o sume tohto tzv. odstupného. Na základe uvedeného bolo v celku logickým riešením vzniknutého stavu to, že dodatok bol podpísaný až po podpise samotnej zmluvy, avšak s tým, že zmenka, ktorá mala zabezpečovať pohľadávky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy, a teda zaplatenie kúpnej ceny za dodávaný tovar, a teda dokument, ktorý mal zase zásadný význam pre žalovaného, bola žalovanému odovzdaná až po tom, ako došlo k dosiahnutiu definitívnej dohody o sume tzv. odstupného. - Tento uvedený popis skutkového stavu spoľahlivo vyplýva tak zo samotných ustanovení bodu 4.2 a bodu 8.4 dodatku, ako aj z výpovedí strán konania, či svedkov. (napríklad konateľ žalobcu uviedol, že V. trval na tom, aby zmluva bola podpísaná do konkrétneho dátumu, ale do toho dátumu sa nedohodli ešte na samotnej výške. Zároveň svedok C. uviedol, že keď sa uzatvárala zmluva, tak žalobca namietal, že zmluva nerieši ním vkladané investície ako je reklama, získavanie zákazníkov a podobne a vybavenie zákazníkov, a preto navrhol doplniť zmluvu o nejaké garancie, že zmluva sa s ním neukončí a keď sa ukončí, tak že bude mať nejakú kompenzáciu za to. Keďže už zmluva bola v podstate tesne pred uzatvorením, tak zmluvu už nechceli rozširovať, meniť, tak uzatvorili teda následne dodatok. Svedok C. uviedol, že žalobca bol ich najväčší zákazník. Svedok potvrdil existenciu zmenky. Uviedol, že zmenka bola práve k zmluve, aby bol aj žalovaný nejako chránený ohľadom investícií a zároveň že dodatok bol podpísaný z dôvodu, že bolo to podmienené uzatvorením samotnej zmluvy, pričom súčasťou bol aj podpis zmenky, ktorá chránila žalovaného. Žalobca bol ten, ktorý investoval do trhu, vybudoval trh a jeho zásluhou sa predávalo toľko, koľko sa v skutočnosti predávalo. Žalobca bol najväčším distribútorom na Slovensku od žalovaného, čo potvrdil aj svedok J.. Svedok V. uviedol, že celú zmluvu a dodatok berie ako jednu vec. Keďže sa nestihli dohodnúť na všetkom, uzatvorila sa zmluva a následne dodatok, pretože žalobca mal predtým ako aj ostatní zákazníci tzv. takú starú zmluvu a keď žalovaný vstúpil na pražskú burzu, tak začali byť obavy, preto začali sa dohadovať nové podmienky. Preto sa uzatvorila nová zmluva a následne dodatok. Bolo to bežné, že sa k zmluvám uzatvárali dodatky a v tomto prípade sa nedá rozdeliť zvlášť zmluva a zvlášť dodatok, ale treba to brať ako spolu jednu vec s tým, že žalobca im oznámil, že bude oslovovať konkurenciu, tak preto začali vyjednávať. Taktiež svedok V. potvrdil, že žalobca bol ich najväčší partner. A takto si zaistili exkluzivitu, pretože stratiť žalobcu by bol problém, pretože keď vstúpili na pražskú burzu, tak tlačili ich majitelia k vyššiemu objemu a keď v r. 2015 odchádzal od žalovaného, tak objem, ktorý žalovaný robil, bol okolo 24.000 hektolitrov za rok a žalobca bol pre neho najdôležitejším zákazníkom, ktorého si potrebovali udržať. Potvrdil, že keď rokovali o zmluve, rokovali aj o tých dojednaniach, ktoré boli v dodatku, ale nedotiahli to do konca. Nemali všetky podrobnosti dohodnuté, preto bola tá časť dojednaná až v samotnom dodatku ohľadom tej čiastky, na ktorej sa dohodli a to v januári 2015. Svedok V. na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol negatívne následky v prípade, že by skutočne bola daná existencia toho dodatku, svedok uviedol, že dodatok aj zmluvu treba brať spolu dohromady, pretože keby nebol dodatok, nebola by ani zmenka a nebola by ani zmluva a potom by neboli spokojní ani majitelia, pretože by sa predávalo menej piva na Slovensku. Zmluvy s inými partnermi boli obdobné, svedok V. uviedol, s tým, že zmluva vo forme dodatku so žalobcom bola nadštandardná, pretože žalobca bol najväčší partner, najväčší objem predaja robil. Žalovaný mal obdobné zmluvy ohľadom 5-ročného trvania vzťahu alebo zmenky a podobne, avšak nemali dojednania o tzv. odstupnom či iné obdobné dojednania, že zákazník investuje do trhu. Teda dojednanie v tom dodatku bolo ohľadom toho určité špecifikum, pretože žalobca vybudoval pre žalovaného trh.

54. Žalovaný žiadnu zo svedeckých výpovedí relevantne nespochybnil, ani na pojednávaní, ani dodatočne.

55. Svedkovia, ktorí boli navrhnutí právnym zástupcom žalovaného, či už Z. I., G. M., C. Z.a, ktorí mali tvrdiť nevýhodnosť dodatku a neexistenciu dodatku, tak daní svedkovia sú osoby, ktoré v čase uzavretia dodatku u žalovaného nepracovali, nemohli mať ani žiadnu predstavu o výške obratu v tom čase a výške tržieb a čo sa týka výpovede svedka C.a Z.u, tak ten potvrdil osobitosť zmluvy, nakoľko táto pre žalovaného garantovala platby. Uviedol, že žalovaný mal garanciu ohľadom platieb.

56. Pokiaľ žalovaný namietal, že dodatok absentuje číslovanie, má použité rôzne typy pečiatky a že absentuje písomný predkontraktačný proces, tak žalobca správne poukázal na to, že zmluva a dodatok boli pripravované žalovaným a nejaké pochybenie nemožno pričítať na úkor žalobcu. Žalovaný tento

dokument pripravil, predložil ho žalobcovi na podpis, žalobca si tento prečítal a následne ho podpísal. A čo sa týka pečiatok, právny zástupca žalobcu poukázal, že pokiaľ žalovaný použil inú pečiatku pri zmluve a inú pečiatku pri dodatku, tak na toto žalobca nemal ani nemohol mať žiadny dosah a M.V. vysvetlili, že sa použila tá pečiatka, ktorá bola akurát k dispozícii a že on nemal pečiatku určenú pre jeho osobu.

57. Vo vzťahu k zmenke platí, že hoci si žiaden z účastníkov nepamätá presné podrobnosti procesu podpisovania, odovzdávania zmenky, čo je logické vzhľadom na značný časový odstup, je nepochybné, že zmenka bola pripravená žalovaným, bola spísaná a bola odovzdaná zodpovednej osobe žalovaného, p. Z. čo vyplýva z podpisu nachádzajúceho sa pri slove „prevzala dňa 07.01.2015“. Zmenka bola podpísaná za žalovaného v Žiline a odovzdaná p. C. po tom, ako sa žalobca so žalovaným dohodli o výške sumy uvedenej v neskoršom dodatku, pričom bez existencie takejto dohody medzi žalobcom a žalovaným by žalobca predmetnú zmenku žalovanému neodovzdal. Je irelevantné to, že takáto dohoda bola zrejme dosiahnutá skôr ako došlo k podpisu samotného dodatku, nakoľko podpísanie dodatku malo už len formálny charakter potvrdenia takejto dohody, čo v obchodnom styku založenom na dôvere zmluvných partnerov je úplne obvyklé. Žalobca poukázal na to, že uvedené závery bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú aj z výpovedí svedkov, keď vyplýva, že za žalovaného podpísal dokument Ing. V., vztyčným bodom bol p. C., ktorý zobral podpísané zmenky, vystavené zmenky pre žalovaného a následne doniesol podpísaný dodatok, pričom najprv boli podpísané zmenky. Žalovaný žiadnu z výpovedí nespochybnil.

- Súd teda skonštatoval, že je nesporné, že zmenka bola podpísaná za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcich zo zmluvy, to je za účelom zabezpečenia a zaplatenia kúpnej ceny za tovar dodávaný žalovaným žalobcovi na základe zmluvy.

58. Ustanovenie bodu 8.4 malo celkom jednoznačne charakter odplaty za prenechanie, tzv. odstúpenie trhu žalovaným vybudovaného a udržiavaného žalobcom, a to v podstatnom rozsahu na jeho vlastné náklady v prospech žalovaného, a to pre prípad predčasného ukončenia zmluvy ktoroukoľvek stranou, z akéhokoľvek dôvodu, a teda aj povahu dojednaní, účelom ktorých bola legitímna ochrana práv žalobcu v podobe kompenzácie žalobcu takouto odplatou tzv. odstupným pre prípad predčasného ukončenia zmluvy. K takémuto predčasnému ukončeniu mohlo pritom dôjsť odstúpením od zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou, a to zo strany žalobcu či zo strany žalovaného z dôvodov uvedených v zmluve alebo v dôsledku čoho platí, že ustanovenie bodu 8.4 dodatku jednoducho nemajú, ani nemali mať povahu zmluvnej pokuty. Primárnym účelom inštitútu zmluvnej pokuty je totiž ochrana pred protiprávnym konaním druhej zmluvnej strany, zatiaľ čo ustanovenie bodu 8.4 dodatku boli koncipované aj pre prípad ukončenia zmluvy zo strany žalovaného, či žalobcu, a teda aj pre prípad, v rámci ktorého nemuselo dôjsť k protiprávnemu konaniu na strane žalovaného. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že ustanovenie bodu 8.4 dodatku boli skoncipované pre prípad akéhokoľvek predčasného ukončenia zmluvy, mala svoje opodstatnenie. Ako totiž uviedol konateľ žalobcu a ako potvrdili aj svedkovia, v čase podpisu zmluvy a dodatku sa intenzívne rokovalo o predaji podniku žalovaného, v dôsledku čoho nebolo možné vylúčiť ani to, že nový vlastník podniku žalovaného začne uprednostňovať stratégiu predaja svojich výrobkov SR prostredníctvom dcérskej spoločnosti, v dôsledku čoho začne žalovaný ako predávajúci opätovne celkom logicky aktívne vyhľadávať priestor na ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom. Uvedené ostatne potvrdil aj svedok C. Z.a, ktorý explicitne uviedol, že predstavenstvo rozhodlo, že najúčinnejší spôsob je vytvoriť vlastnú dcérsku spoločnosť za účelom takejto distribúcie, a teda nebolo možné ďalej pokračovať v nejakom zmluvnom vzťahu so žalobcom. Skutočnosť, že konštrukcia vyplatenia "odstupného" pre prípad akéhokoľvek predčasného ukončenia zmluvy mala svoje opodstatnenie, nakoniec potvrdila aj samotná prax. Žalovaný totiž odstupoval od zmluvy a ukončoval zmluvný vzťah so žalobcom trvajúci dovtedy 13 rokov z dôvodov, ktoré nemožno označiť tak ako obyčajnou zámienkou na ukončenie zmluvy. Dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného bolo totiž to, že žalobca údajne porušil bod 6.10 zmluvy tým, že nepredložil žalovanému v lehote do 31.12.2016 inventarizáciu majetku zvereného žalovaným žalobcovi v písomnej forme (vraj iba mailom). Žalobca má za to, že takýto dôvod ukončenia 13-ročnej zmluvnej spolupráce pôsobí až komicky, avšak žalobca odstúpenie žalovaného od zmluvy nikdy nerozporoval, teda konštrukcia vyplatenia tzv. odstupného pre prípad akéhokoľvek predčasného ukončenia zmluvy bola dojednaná aj preto, aby chránila žalobcu pred šikanóznym, resp. zneužívajúcim konaním žalovaného, ktoré konanie žalobca vzhľadom na možný predaj podniku žalovaného celkom logicky nemohol vylúčiť, ale práve naopak, ktorý mohol logicky očakávať a ku ktorému konaniu žalovaného nakoniec aj v praxi došlo. Povaha ustanovenia bodu 8.4 dodatku ako odplaty za prenechanie tzv. odstúpenie trhu žalovanému, resp. ako legitímnej ochrany práv žalobcu v podobe kompenzácie žalobcu takouto odplatou, t.j. odstupným pre prípad

predčasného ukončenia zmluvy pritom spoľahlivo potvrdzuje aj samotný text bodu 8.4, ktorý používa výraz odstupné za získaný tržný podíl predávajúceho v SR, ďalej text ustanovenia bodu 4.2 dodatku, na ktorý bod 8.4 odkazuje, v ktorom sa explicitne uvádza, že kupujúci sám svoju obchodnú a podnikateľskú činnosť vybudoval, sieť odberateľov výrobkov predávajúceho na území SR, čím kupujúci zabezpečil predávajúcemu jeho súčasný tržný podiel na trhu s pivom v SR a zároveň výpoveď konateľa žalobcu Y. N.a a výpovede svedkov M.a V.a a M.a C. uviedli, že išlo o odmenu za odovzdanie trhu, na ktorom ihneď žalovaný profitoval s tým, že pri uzatváraní zmluvy požadoval, aby sa riešili vkladané investície ako je reklama, získavanie zákazníkov, vybavovanie zákazníkov, a preto navrhol doplniť zmluvu o nejaké garancie a svedok V. uviedol, že dohodli sa teda takto so žalobcom s tým, že sa dohodli, že 5 rokov ak vydržia, tak budú mať vlastný trh zadarmo vďaka kontraktu so žalobcom a vďaka tým investíciám, ktoré do toho dával a dá sa povedať, že tak vlastne do tých 5 rokov takto si to ocenili.

- Z uvedeného je nepochybné, že nešlo o odstupné vo význame upravujúcom v zákone, ale o určité vyrovnanie pre prípad, že zmluva nebude trvať 5 rokov. Taká bola vôľa zmluvných strán, čo nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj z dikcie zmluvných dojednaní.

59. Podľa § 556 zák.č. 89/2012 Sb. „(1) Co je vyjádřeno slovy nebo jinak, vyloží se podle úmyslu jednajícího, byl-li takový úmysl druhé straně znám, anebo musela-li o něm vědět. Nelze-li zjistit úmysl jednajícího, přisuzuje se projevu vůle význam, jaký by mu zpravidla přikládala osoba v postavení toho, jemuž je projev vůle určen. (2) Při výkladu projevu vůle se přihlédne k praxi zavedené mezi stranami v právním styku, k tomu, co právnímu jednání předcházelo, i k tomu, jak strany následně daly najevo, jaký obsah a význam právnímu jednání přikládají.“

- V zmysle citovaného ustanovenia čo je vyjadrené slovami, vyloží sa to podľa úmyslu konajúceho, ak bol taký úmysel známy druhej strane alebo musela o tom vedieť. Ak nie je možné zistiť úmysel konajúceho, prisudzuje sa prejavu vôle význam, aký mu spravidla prikladala osoba v postavení toho, komu je prejav určený. A pri výklade prejavu vôle sa prihliada k zavedenej praxi medzi stranami.

60. Podľa § 557 zák.č. 89/2012 Sb. „připouští-li použitý výraz různý výklad, vyloží se v pochybnostech k tíži toho, kdo výrazu použil jako první.“

- V zmysle citovaného ustanovenia ak použitý výraz pripúšťa rôzny výklad, vyloží sa v pochybnostiach k tiaži toho, kto výraz prvý použil.

61. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 31.10.2017, podľa ktorého pre výklad právneho úkonu (jednání) je určujúca skutočná vôľa (úmysel) jednajúceho (ktorá bola alebo musela byť známa adresátovi), ktorú je treba uprednostniť pred jej vonkajším prejavom napr. objektívnym významom užitých slov.

62. Súd poznamenáva, že s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je irelevantné, či v dodatku v bode 8.4 bol použitý pojem odstupné, odplata, kompenzácia, náhrada alebo iným obdobným pojmom. Podstatné je to, aký význam použitému pojmu prisudzujú zmluvné strany. Žalobca poukázal, že ani p. C., ani p. V., ani p. N. nemajú právne vzdelanie, v dôsledku čoho platí, a to s prihliadnutím na to, že medzi nimi ani nikdy neexistoval spor o obsahu a účele dodatku, že ich povinnosťou nebolo formulovať ustanovenie bodu 8.4 takým právne perfektným spôsobom, ktorý by čisto z formálno-právneho hľadiska vylučoval akékoľvek pochybnosti. V ustanovení bodu 8.4 dodatku sa pojem zmluvná pokuta nevyskytuje v absolútne žiadnom gramatickom tvare.

63. Žalovaný ničím nespochybnil výpovede svedkov, ktorí potvrdili vôľu pri uzatváraní Zmluvy a Dodatku. Súd posúdil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno jeho tvrdení, dokonca bolo to vyvrátené vykonaným dokazovaním. Pokiaľ žalovaný spochybňoval pravosť, existenciu dodatku, namietal antidatovanie, formu dodatku, či vôľu strán s tým, že ide o zmluvnú pokutu, či rozpor s dobrými mravmi, súd posúdil jeho námietky ako neopodstatnené a aj nepreukázané, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne bola preukázaná existencia dodatku, riadne uzavretie, ako aj vôľa zmluvných strán s poukazom na zmluvnú voľnosť strán a zásadu pacta sunt servanda. Dané dojednanie o tzv. „odstupnom“ je spôsob vyrovnania pri predčasnom ukončení zmluvy, nejde o zmluvnú pokutu. Nemožno to dojednanie považovať za rozpor s dobrými mravmi, nakoľko z dokazovania vyplynul dôvod tohto dojednania, keďže žalobca vložil investície do vybudovania trhu na Slovensku pre žalovaného a preto bola zaručená doba trvania vzťahu 5 rokov s prípadným vyrovnaním pre prípad predčasného ukončenia zmluvy.

64. Súd poznamenáva, že žalovanému nič nebráni domáhať sa prípadnej náhrady škody,... V danom prípade je nutné zdôrazniť na zmluvnú voľnosť strán a na to, že zmluvy boli pripravované žalovaným. Na jednej strane žalovaný namieta rozpor s dobrými mravmi, avšak takto sa strany predsa dohodli, vedeli, čo je podstatou zmluvy a dodatku, vedeli o následkoch predčasného ukončenia zmluvy, riadne si to dohodli v zmluve a dodatku.

65. Súd po vykonanom dokazovaní a v zmysle po hodnotení dôkazov každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihlaidaním na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, posúdil, že dôvod žaloby a teda nároku žalobcu je opodstatnený.

66. Podľa ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

67. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe alebo dôvode uplatneného nároku a súd s poukazom na hospodárnosť, efektívnosť a rýchlosť konania s poukazom na procesnú ekonomiku posúdil, že je vhodné vydať medzitýmny rozsudok, nakoľko súd posúdil, že je daný dôvod uplatneného nároku žalobcu, ktorý zároveň si uplatňuje zaplatenie určitej výšky a keďže dôvod nároku je medzi stranami sporný a zároveň žalovaný namietal aj výšku žalovanej istiny, ktorej preukázanie bude pravdepodobne zdĺhavé, preto súd s poukazom na všetky okolnosti rozhodol najprv medzitýmnym rozsudkom. S poukazom na všetky skutočnosti súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, ako bolo uvedené. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhoduje najprv len o dôvode alebo o základe nároku, pričom rozdiel je v tom, že základ nároku je postavený do protikladu výšky a zahŕňajú sa tu otázky premlčania, preklúzie, spoluzavinenia poškodeného, či otázku samotného vzniku škody a kto za ňu zodpovedá. Dôvod uplatneného nároku predstavuje naopak právny dôvod vzniku subjektívneho materiálneho práva, o ochranu ktorého žalobca žiada. To podlieha jedine kritériu účelnosti, teda princípu procesnej ekonómie. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami bolo sporné, či je daný dôvod žalobcu na predmetný nárok, a teda či je platné zmluvné dojednanie, ktoré žalovaný považuje za neplatné, súd pred vykonaním dokazovania výšky žalovanej istiny, ktorá bola medzi stranami sporná, rozhodol týmto medzitýmnym rozsudkom o dôvode uplatneného nároku žalobcu a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd posúdil, že dojednanie je platné, podľa obsahu je zrejmé, že ide o spôsob vyrovnania pri predčasnom ukončení zmluvy.

68. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že určil, že dôvod nároku je daný, keďže posúdil, že Zmluva o výhrdanom predaji zo dŃa 17.12.2014 a Dodatok zo dňa 15.01.2015 boli platne uzavreté a keďže došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, je nutný postup v zmysle zmluvných dojednaní ohľadom vyrovnania strán, na zákalde čoho žalobcovi ako kupujúcemu vznikol nárok na úhrdau dohodnutého, a to bez ohľadu na dôvod ukončenia zmluvy. Pokiaľ žalobca porušil nejakú povinnosť, pre ktorú žalovaný odstúpil od zmluvy, žalovaný ná právne prostriedky na uplatnenie svojich práv napríklad ohľadom prípadnej škody, pokiaľ vznikla, čo však nie je predmetom tohto konania a nemá to ani vplyv na spôsob vyrovnania dojednaného v Dodatku.

69. Podľa ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

70. Na základe toho súd rozhodol tak, že o trovách konania súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).