Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Saz/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v azylovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Srbsko, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: obec C. D., E. D. X, F., toho času: G. H. XX, I., F. D., zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: J./ XXXX-X zo dňa 02.11.2023, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.12.2023 doručenou správnemu súdu dňa 12.12.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.11.2023 zn. K.: J./XXXX-X sa v I. a II. výroku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobu odôvodnil tým, že konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 12.04.2023, kedy žiadateľ požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. So žiadateľom boli dňa 25.04.2023, 07.06.2023 a 04.07.2023 pred Migračným úradom MV SR vykonané pohovory, kde žiadateľ objasnil dôvody svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žiadateľ v rámci pohovorov uviedol, že žiadne iné mená ani prezývky nepoužíval. Žiadateľ sa na území Slovenskej republiky nachádza so svojím partnerom, ktorému bol udelený azyl z humanitných dôvodov pre vážnosť jeho zdravotného stavu. Žiadateľ poukázal na to, že bol v Srbsku diskriminovaný z dôvodu svojej sexuálnej orientácie. Dokonca nie je kvôli tomu v kontakte ani so svojou sestrou, ktorá ho neakceptuje takého, aký je. Žiadateľ uviedol, že v Srbsku vládne pravoslávny fundamentalizmus, ktorý má negatívny vplyv na vnímanie homosexuálov a jeho sexuálna orientácia poznačila nie len jeho súkromný, ale aj jeho pracovný život. S negatívnymi pohľadmi na neho a dokonca aj s agresiou sa stretával v domovskej krajine v každodennom živote, keď na neho ľudia hľadeli akoby bol chorý, vykrikovali na neho na ulici, nemohol si s partnerom spoločne prenajať byt či bez problémov kúpiť v potravinách chlieb. Žiadateľ opísal celkovú atmosféru srbskej spoločnosti, v ktorej nie je pre homosexuálov miesto, a v ktorej sa so svojimi problémami, týkajúcimi sa jeho sexuálnej orientácie, nemá na koho obrátiť, nakoľko organizácie na ochranu práv LGBT nemajú žiadnu silu. Žiadateľ ďalej uviedol ako príklady nenávisti voči jeho osobe z dôvodu jeho sexuálnej orientácie situácie, keď mu rozbili okná na dome alebo otrávili psa a mačku v dome v meste C. D., kde žil so svojim partnerom J.. Keď sa žiadateľ obrátil na políciu, policajti mu povedali, že mu nevedia pomôcť a bude lepšie, ak z obce odíde. Žiadateľ poukázal na to, že polícia nikdy nič nevyriešila a na korupciu, ktorá vládne v Srbsku. Taktiež na to, že napriek skutočnosti, že premiérkou Srbska je osoba, ktorá je homosexuálne orientovaná, pre práva homosexuálov nič neurobila. Žiadateľ požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany z politických dôvodov a z dôvodu svojej sexuálnej orientácie. Uviedol, že sa na Slovensku cíti bezpečne a Slovensko považuje za krajinu tolerantnú k homosexuálom. Poukázal na to, že mu srbská polícia nikdy nepomohla, systém je

prehnitý a jediným východiskom pre neho a jeho partnera bolo opustiť domovskú krajinu. Dňa 13.11.2023 prevzal žalobca prostredníctvom svojej advokátky Rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.11.2023, zn. K.: J./XXXX-X (ďalej len ako „rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol vo veci žiadosti o udelenie azylu žalobcu tak, že sa mu: 1. neudeľuje azyl podľa§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, 2. neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3. neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a§ 20 ods. 5 zákona o azyle; 4. neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 2. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu. Žalovaný má za to, že ani násilné incidenty, na ktoré žalobca poukázal, nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, nakoľko ich považuje za súčasť spoločenského života v akejkoľvek demokratickej krajine. Žalovaný v správnom konaní nevylúčil príslušnosť žalobcu k sociálnej skupine, avšak má za to, že voči nemu neboli prijaté akty, ktoré by napĺňali definíciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Vo vzťahu k diskriminácii žalobcu vzhľadom na jeho sexuálnu orientáciu žalovaný argumentoval informáciami o krajine jeho pôvodu, ktoré si do konania zabezpečil, a z ktorých je zrejmé, že je Srbsko demokratická krajina, ktorá svojim občanom zaručuje všetky základné demokratické práva, vrátane práva na slobodu vyznania a práva na ochranu osobnosti. Žalovaný nepovažuje dôvody žiadosti žalobcu, založené na diskriminácii z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, za azylovo relevantné a dospel k záveru, že legislatíva a práva LGBTQI+ menšiny sú približne na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Preto by podľa žalovaného udelenie medzinárodnej ochrany žalobcovi nezlepšilo jeho situáciu v oblasti jeho práv, vyplývajúcich z jeho sexuálnej orientácie. K uvedenému žalobca uvádza, že z informácií o krajine pôvodu, zaobstaraných v správnom konaní síce vyplýva, že v domovskej krajine žalobcu legislatíva zaručuje občanom základné demokratické práva, avšak žalovaný v rozhodnutí poukazuje aj na to, že Srbsko je krajinou so značným vplyvom pravoslávnej cirkvi, ktorá homosexualitu nepripúšťa a bežný život tak zrejme môže byť odlišný od prijatých zákonných opatrení. Žalovaný ďalej uvádza, že vzhľadom na úsilie Srbska o vstup do EÚ boli prijaté viaceré zákony, liberalizujúce práva občanov krajiny a aj keď je verejná mienka v domovskej krajine žalobcu v otázkach práv LGBTQI+ menšiny zrejme roztrieštená, mala by sa s postupom času so snahou o integráciu Srbska do európskych štruktúr postupne zlepšovať. Žalobca považuje na základe jeho výpovedí a životných skúseností v domovskej krajine za preukázané, že formálna srbská právna úprava nemôže zabezpečiť ochranu pred diskrimináciou žalobcu na základe jeho príslušnosti k sociálnej skupine a nemožno k nej pristupovať ako k dostatočnej, ktorá by nezakladala azylovo relevantný dôvod. Sám žalovaný uvádza, že situácia v krajine pôvodu žalobcu by sa mala s postupom času zlepšovať, pričom žalobca sa riadil situáciou v čase opustenia jeho domovskej krajiny, kedy nenachádzal iné riešenie svojej životnej situácie, keďže mu ani polícia nevedela pomôcť, čo preukazuje nevymožiteľnosť formálne platnej legislatívy. Poukázal na rozsudok NSS ČR z 05.10.2006, č. j. -52. Žalovaný nevylúčil príslušnosť žalobcu k sociálnej skupine z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, avšak incidenty, ktorým v domovskej krajine žalobca čelil, nepovažoval za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Žalobca však poukazuje na to, že jeho život v krajine pôvodu bol z dôvodu opakujúcich sa útokov voči jeho osobe pre jeho sexuálnu orientáciu natoľko neznesiteľný, že nevidel iné východisko ako Srbsko opustiť. Pokiaľ by totiž krajinu neopustil, bol by nútený žiť v strachu o svoj život. Konania zo strany srbskej verejnosti voči homosexuálom možno považovať za psychické násilie, ktorému bol vystavený aj žalobca. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 1.2.2018. Žalobca považuje za preukázané, že v krajine pôvodu čelil takému psychickému nátlaku, že jeho ďalší život v nej bol pre neho neprijateľný. Z viacerých zdrojov vyplýva, že príslušníci LGBTI skupiny čelia v Srbsku diskriminácii, útokom a takým právnym problémom, s ktorými sa heterosexuálne obyvateľstvo nestretáva. Homosexualita síce je v krajine legálna, avšak homosexuálne páry sa nemôžu domôcť takej právnej ochrany ako páry heterosexuálne. Zdroje taktiež hovoria o obťažovaní z dôvodu príslušnosti k LGBTI komunite, dokonca o fyzických napadnutiach. Z prieskumov vyplýva aj veľmi nízka úroveň nahlasovania diskriminácie a násilia z uvedeného dôvodu. Ako príklad možno uviesť výpoveď bisexuálnej ženy, ktorá bola na polícii nahlásiť, že ju jej otec zbil, keď zistil, že má priateľku. Príslušníci polície (2 muži) ich vypočuli a spýtali sa otca, či si myslí, že jeho dcéra potrebuje psychiatrické liečenie. Otca úplne podporili a ani len nespísali o uvedenej udalosti záznam. Obeť bola v tom čase už dospelá. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobcovi nehrozí v domovskej krajine trest smrti (bol zrušený pred dvadsiatimi rokmi), neexistuje reálny predpoklad, že by v prípade návratu čelil mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nehrozí mu ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas

medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Žalovaný nepristúpil k udeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, nakoľko žalobca nemá na území SR žiadnych príbuzných. Žalobca s napádaným rozhodnutím v jeho výroku č. 1 o neudelení azylu a vo výroku č. 2 o neposkytnutí doplnkovej ochrany nesúhlasí, považuje ho za vecne a právne nesprávny a nezákonný, a preto proti nemu podáva v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu. Správnu žalobu žalobca podáva z dôvodu uvedeného v , a teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že žalovaný nepovažuje dôvody žiadosti žalobcu, založené na jeho sexuálnej orientácii za azylovo relevantné. Žalobca nemôže súhlasiť so závermi žalovaného, že problémy, ktorým čelil žalobca v domovskej krajine nemožno považovať za zásadné porušovanie jeho práv v takej miere, že by to bolo možné charakterizovať ako prenasledovanie, a že nebolo preukázané, že by mu prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov mohlo hroziť v prípade návratu do krajiny pôvodu. Srbsko síce má formálne prijatú legislatívu, zabezpečujúcu ochranu základných demokratických práv občanov krajiny, avšak realita je iná. Preto nemožno pristupovať k ochrane pred diskrimináciou žalobcu na základe jeho sexuálnej orientácie ako dostatočnej, ktorá by nezakladala azylovo relevantný dôvod. Práve naopak, z doložených informácií vyplýva, že srbská spoločnosť je homofóbna a homosexuáli čelia tak verbálnemu, ako aj fyzickému násiliu, pričom polícia takéto útoky nerieši a nie je preto možné sa domôcť ochrany svojich práv. Žalobca sa počas svojho života v domovskej krajine stal nespočetne veľakrát obeťou diskriminácie z dôvodu svojej sexuálnej orientácie, a to tak v pracovnom, ako aj súkromnom a rodinnom živote, čo sa podpísalo na jeho psychike. Vo veľkej miere sa stres prejavil aj na nepriaznivom zdravotnom stave jeho životného partnera. Žalobca považoval svoj ďalší život v domovskej krajine za neznesiteľný a jediným východiskom pre neho a pre jeho partnera bolo Srbsko opustiť. Aby ich v Srbsku nenapádali a mohli žiť pokojný život, museli by popierať svoju sexuálnu orientáciu. Diskriminácia LGBTQI+ menšiny je v domovskej krajine žalobcu stále aktuálna a príslušníkom tejto menšiny nie je pri porušovaní ich práv poskytovaná zo strany štátnych orgánov dostatočná ochrana. Ak by sa žalobca vrátil do Srbska, bol by nútený žiť v strachu o svoj život. Žalobca má za to, že na základe vyššie uvedeného boli v prípade žalobcu preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.

3. Z rozhodnutia žalovaného K.: J./XXXX-X zo dňa 02.11.2023 vyplýva, že žalovaný vo veci žiadosti o udelenie azylu žalobcu, srbskej štátnej príslušnosti, srbskej národnosti, kresťanského pravoslávneho vierovyznania, slobodný, cestovný pas Srbska, posledný trvalý pobyt v zahraničí v Srbsku, t. č. Pobytový tábor Rohovce, rozhodol, že sa mu: 1) neudeľuje azyl podľa§ 13 ods. 1 písrn. a) zákona o azyle; 2) neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3) neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. l písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4) neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 4. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že po príchode na územie SR žalobca dňa 12.04.2023 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov a z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, kvôli ktorej ho v Srbsku nikto nechce zamestnať. Vzhľadom na to, že menovaný sa v minulosti preukázateľne zdržiaval na území Francúzska, dňa 14.04.2023 bol jeho spisový materiál odstúpený na dublinské stredisko migračného úradu, a to na účely konania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013. Francúzsky partnerský úrad však dňa 04.05.2023 žiadosť SR písomne zamietol s odôvodnením, že existuje dôvodný predpoklad, že menovaný sa po opustení územia Francúzska nachádzal viac ako 3 mesiace mimo územia členských štátov. Nakoľko sa dublinskému stredisku nepodarilo určiť na základe kritérií uvedených v dublinskom nariadení žiadny iný zodpovedný členský štát, v zmysle čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia sa zodpovedným členským štátom stáva členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného štátu. Na základe uvedenej skutočnosti dublinské stredisko dňa 22.05.2023 odstúpilo spisový materiál menovaného na procedurálny odbor, ktorý azylové konanie realizuje. Za účelom zdôvodnenia žiadosti menovaného o medzinárodnú ochranu na území SR bol s ním 07.06.2023 vykonaný vstupný a následne 04.07.2023 aj doplňujúci pohovor, počas ktorých uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany a ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Taktiež uviedol, že on osobne nemal v Srbsku žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi. Ako dôvod svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR uviedol, že v Srbsku v súčasnej dobe nie je demokracia a vládne tam pravoslávny fundamentalizmus. Tento sa prejavuje tým,

že ľudia, ktorí sa odlišujú od bežných Srbov, tam nemajú miesto... Poukázal na to, že srbský režim je veľmi netolerantný k lesbickým, homosexuálnym, bisexuálnym, transrodovým alebo intersexuálnym (ďalej len „LQBTQI+“) osobám, kam sa radí aj samotný menovaný. V jeho prípade sa táto intolerancia prejavovala v tom, že keď bol prijatý do zamestnania, a po niekoľkých týždňoch vyšla najavo jeho homosexuálna orientácia, ľudia mu to dávali najavo a správali sa voči nemu veľmi chladne a odmerane. Obdobne to bolo aj v ostatných sférach života, či už v obchode; na verejnosti alebo aj vo vlastnom dome, kde mu neznámi ľudia rozbili okná, otrávili mačku a psa. Po nahlásení týchto incidentov na polícii bol síce vypočutý, bola s ním aj spísaná zápisnica, avšak povedali mu, že mu nevedia pomôcť, a že bude pre neho lepšie, ak z obce odíde. Počas pohovoru menovaný uviedol, že aj samotná premiérka krajiny sa otvorene hlási k svojej homosexuálnej orientácii, avšak nerobí nič preto, aby sa angažovala v prospech LGBTQI+ osôb, ktoré by jej pomoc potrebovali. Keďže ani samotný menovaný necítil zo strany štátnych orgánov žiadnu pomoc, rozhodol sa v sprievode svojho priateľa J. z krajiny odísť a vycestovať na Slovensko, kde by chcel zostať, nakoľko považuje Slovensko za krajinu tolerantnú k LGBTQI+ osobám. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Všetky skutočnosti, uvedené menovaným, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Udelenie azylu je podľa§ 8 zákona o azyle objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej v,§ 2 písm. d) zákona o azyle. Žalovaný uvádza definíciu prenasledovania, pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia podľa§ 2 písm. e) zákona o azyle. Je vecou žiadateľa, aby predložil potrebné dôkazy na zhodnotenie svojej žiadosti. Okruh dokazovania závisí od okruhu okolností, ktoré žiadateľ udelenie azylu v priebehu administratívneho konania na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl uvedie. Vzhľadom na to, že menovaný zakladal dôvody jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR na svojej homosexuálnej orientácii, bolo potrebné v konaní skúmať, či v jeho prípade boli naplnené kritériá zákona o azyle, a to vo vzťahu k príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. -85 z 26.10.2022. Čo sa týka menovaného, migračný úrad na základe jeho špecifických charakteristických čŕt, presvedčenia a postojov, príslušnosť k sociálnej skupine nevylúčil. Na základe jeho výpovede následne pristúpil ku skúmaniu druhej otázky, či v jeho prípade boli voči nemu prijaté akty, ktoré by napĺňali definíciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d), a to v kontexte s aktuálnymi informáciami o krajine jeho pôvodu, ktoré si do konania zaistil. Z nich je zrejmé, že Srbsko je demokratická krajina, ktorá svojim občanom zaručuje všetky základné demokratické práv vrátane práva na slobodu vyznania a práva na ochranu osobnosti. Čo sa týka postavenia LGBTQI + osôb v Srbsku, je potrebné poukázať na skutočnosť, že Srbsko je skutočne krajinou so značným vplyvnom pravoslávnej cirkvi, ktorá nie je naklonená homosexualite a označuje ju za porušenie Božích príkazov a „urážku Boha“. Na druhej strane je zjavné, že vedenie krajiny usiluje o vstup do EÚ a za tým účelom bolo prijatých množstvo zákonných opatrení; súvisiacich s liberalizáciou práv občanov krajiny. Verejný prieskum ešte z roku 2017 ukázal, že 59% Srbov súhlasí s tým, že ľudia by mali mať rovnaké práva bez ohľadu na svoje sexuálne preferencie, pričom 65% si to myslí aj o transrodových osobách. Žiaľ, v tom istom prieskume sa zistilo aj to, že 21% Srbov si myslí, že homosexuáli by mali byť obvinení ako zločinci. V súvislosti s uvedenou štatistikou je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj na území SR sa v auguste 2023 vykonal prieskum agentúry AKO, kde sa respondentov pýtali na to, či Slováci súhlasia s tým aby budúca vláda uzákonila registrované partnerstvá. Z uvedeného prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica opýtaných si myslí, že budúca vláda by tieto partnerstvá nemala uzákoniť, pričom za uzákonenie týchto partnerstiev bolo iba 39,8%. Aj uvedený prieskum potvrdzuje skutočnosť, že v demokratickej krajine, akou Slovensko nesporne je, nie všetci súhlasia, s otázkami rovnoprávnosti LGBTQI+ osôb, pričom táto skutočnosť nutne nemusí znamenať, že spoločnosť práva takýchto osôb obmedzuje. Tak je tomu aj v krajine pôvodu menovaného, kde je síce mienka v tomto smere pomerne roztrieštená, avšak podľa zahraničných pozorovateľov by sa mala postupom času so snahou o integráciu Srbska do európskych štruktúr aj za pomoci zahraničných médií postupne zlepšovať. Migračný úrad posudzoval aj výpoveď menovaného ohľadom incidentov, na ktoré v súvislosti so svojou homosexuálnou orientáciou poukázal, a to predovšetkým odmeranosť spolupracovníkov, rozbitie okien na dome, či otravu domácich zvierat. Podľa žalovaného išlo o incidenty, ku ktorým dochádza v akejkoľvek demokratickej krajine a sú bežnou súčasťou spoločenského života v týchto krajinách. Napriek tomu, že migračný úrad takéto incidenty nebagatelizuje, nepovažuje ich za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Poukázal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.11.2019. V prípade menovaného však v konaní dôvody zistené neboli; nakoľko v súvislosti so svojou sexuálnou orientáciou neuviedol jediný akt, ktorý by bol tak závažného charakteru, že by mu bránil naďalej v krajine pôvodu zotrvať a ktorý by ho nútil k odchodu zo Srbska. V prípade, že v priebehu zamestnania mal subjektívny pocit z negatívneho postoja iných spolupracovníkov k jeho osobe, uvedená skutočnosť nemala žiaden vplyv na ohrozenie jeho bezpečnosti alebo na obmedzovanie

práv vykonávať svoje povolanie. Sám menovaný počas konania uviedol, že v Srbsku pracoval na viacerých pozíciách, z čoho je zrejmé, že mu výkon práce kvôli jeho homosexuálnej orientácii odopretý nebol. Negatívne subjektívne pocity žiadnym spôsobom nenaplňujú kritéria prenasledovania, a preto ich nemožno považovať za relevantné z hľadiska Udelenia azylu, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. Okrem toho menovaný v priebehu konania sám uviedol, že na polícii mal viacero známych a za ich pomoci sa mu podarilo prepustiť jeho priateľa zo zaistenia, a následne mu aj vybaviť nový cestovný pas, aby sa mohli spoločne zo Srbska vrátiť na územie SR. Ak teda takýmito konexiami v štátnych inštitúciách skutočne disponoval, mohol tieto styky využiť aj na to, aby sa domáhal ochrany svojich práv, čo sa týka rozbitia okien a usmrtenia domácich zvierat. Ak na polícii jeho sťažnosť prijali, ale v danej záležitosti nekonali, mohol podať sťažnosť na nadriadený policajný orgán, prípadne domáhať sa ochrany svojich práv či už prostredníctvom vyššie uvedených mimovládnych organizácií alebo iných dostupných inštitúcií, ako je Verejný ochranca ľudských práv, prípadne prostredníctvom prokuratúry alebo súdov. Tieto inštitúcie sú v Srbsku plne funkčné a nejestvujú žiadne informácie o tom, že by bežnými občanom tejto krajiny bolo z ich strany odopierané práva domáhať sa nápravy pri porušovaní svojich práv. Ak sú teda uvedené inštitúcie funkčné, nemožno hovoriť o zlyhaní štátneho aparátu ako celku, a teda ani o absencii vnútroštátnej ochrany, ktorá má v azylovom konaní prednosť pred ochranou medzinárodnou. K odchodu menovaného z krajiny pôvodu možno uviesť, že tento bol okrem incidentov, ktoré súviseli s jeho homosexuálnou orientáciu vedený aj ekonomickými činiteľmi. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že na územie-SR pricestoval spoločne so svojim druhom už v roku 2021, a to s cieľom získania práce vo firme A. L.. Lustráciou jeho osoby bolo zistené, že o medzinárodnú ochranu na území SR v tej dobe nežiadal a v súvislosti so zamestnaním riešil iba otázku legalizácie svojho pobytu. Predpokladom získania povolenia na pobyt bol výpis z registra trestov z krajiny jeho pôvodu, ktorým síce disponoval, avšak tento nespĺňal všetky požadované náležitosti. Z uvedeného dôvodu bol nútený vrátiť sa späť do Srbska, kde si uvedenú náležitosť vybavil a spoločne s druhom vrátili späť na územie SR, kde chceli pokračovať v pracovnej činnosti: Problémom bola absencia výpisu z registra trestov v prípade druha, u ktorého v Srbsku prebiehalo trestné stíhanie. Keďže výpisom z registra trestov nedisponoval, nemohol sa oficiálne nikde zamestnať. Napriek tomu ho menovaný neopustil a situáciu vyriešili tak, že sa obidvaja zamestnali nelegálne vo firme G. G. I. a následne požiadali o medzinárodnú ochranu na území SR. K uvedenému je potrebné uviesť, že v tomto konkrétnom prípade zjavne išlo o účelové konanie a došlo k zneužitiu azylového konania, nakoľko menovaný do neho vstúpil zo solidarity so svojim druhom, ktorý sa na území SR nemohol legálne zamestnať, a tým pádom ani získať oficiálny pobyt na území tohto štátu. Menovaný sám vo svojej výpovedi zo 07.06.2023 uviedol, že sa poznajú už 8 rokov, všade s ním chodí a nechce ho opustiť, preto aj spoločne požiadali o medzinárodnú ochranu na území SR, nakoľko toto bol jediný spôsob, ako mohli aspoň dočasne zlegalizovať svoj pobyt na územie SR. Vo svojej výpoyedi zo 01.06.2023 uviedol, že už žiadal o medzinárodnú ochranu v Nemecku, Luxembursku a tiež vo Francúzsku, avšak vo všetkých krajinách boli jeho žiadosti zamietnuté. Aj rozhodnutia týchto krajín o zamietnutí žiadosti potvrdzujú skutočnosť, že len samotná jeho príslušnosť k sociálnej skupine LGBTQ+ osôb, bez preukázania perzekučných prvkov, nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Tak je tomu aj v prípade menovaného, keď informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, svedčia o tom, že srbská spoločnosť je síce čo sa týka náboženských, sociálnych a spoločenských zvyklostí na jednej strane značne konzervatívna, na druhej strane sa však v týchto oblastiach presadzujú prvky liberalizmu, súvisiace so snahou krajiny o vstup do EÚ. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že srbská premiérka M. I. je prvou homosexuálne orientovanou osobou v tomto úrade a napriek tomu, že je kritizovaná za slabú podporu osôb LGBTQI+,,z jej úradu neboli prijaté žiadne zákonné opatrenia, ktoré by práva týchto osôb nejakým spôsobom obmedzovali. O istej miere tolerancii k LGBTQI+ osobám v Srbsku nasvedčuje aj skutočnosť že krajina každoročne organizuje najväčšie dúhové pochody v Európe. Tak sa stalo aj v roku 2023. Nebolo preukázané, že by v krajine pôvodu bol prenasledovaný z národnopolitických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Taktiež nebolo objektívne preukázané, že by prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov mohlo hroziť v prípade návratu do krajiny, pôvodu. Na základe uvedenej skutočnosti považuje migračný úrad dôvody jeho žiadosti tak, ako ich v konaní uviedol, za irelevantné z hľadiska udelenia azylu v zmysle § 8, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle uviedol, že vzhľadom na to, že v prípade menovaného neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Pre objektívne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu si migračný úrad zabezpečil aktuálne informácie o situácii v Srbsku a na základe nich pristúpil k vyhodnoteniu alternatívy vážneho bezprávia, pričom dospel k záveru, že: 1. Pokiaľ ide

o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, v prípade menovaného je aplikácia tejto formy trestu vylúčená, nakoľko Srbsko trest smrti zrušilo už pred dvadsiatimi rokmi, pričom posledný človek bol v tejto krajine popravený v roku 1991. 2. Menovaný v krajine pôvodu nečelil žiadnym praktikám mučenia alebo neľudského zaobchádzania, a preto nie je relevantný dôvodom, že by im mohol čeliť v prípade návratu. Menovaný krajinu pôvodu opustil mnohokrát a vždy sa do nej bezpečne vrátil bez toho, že by za odchod z krajiny čelil nejakým postihom. Srbská zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, a preto možno objektívne konštatovať, že aj táto forma vážneho bezprávia je v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu vylúčená. Rovnako problémy, ktoré vo svojej výpovedi uviedol nedosahujú úroveň zákonnej definície vážneho bezprávia. 3. Na základe informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, možno konštatovať, že bezpečnostná situácia v Srbsku je v súčasnej dobe relatívne - stabilizovaná, a to aj napriek dlhodobo vyhrotenej situácii na hraniciach s Kosovom. Oficiálne v tejto krajine neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt, v rámci ktorého by menovanému v prípade návratu hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako ďalšej formy vážneho bezprávia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel migračný úrad k záveru, že v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu neexistujú žiadne také indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle, a preto samu doplnková ochrana na území SR podľa neposkytne. V prípadoch urážok a vyhrážok nejde o oficiálny postoj štátnych organov či oficiálnych inštitúcií, ale o súkromný prejav účastníkov sociálnych sietí, ktorý nie je v súlade s postojom oficiálnych srbských orgánov. Sociálne siete sú v súčasnej dobe fenoménom snáď v každej krajine, pričom vinou sociálnych sietí zanikol filter objektivity a v mnohých prípadoch vystupujú do popredia hoaxy a dezinformácie, pretože nie sú nijakým spôsobom regulované a majú na týchto sieťach vysokú sledovanosť. Často takéto prejavy na sociálnych sieťach môžu dosiahnuť intenzitu nezákonného alebo až trestného správania sa. Sociálne siete sú dobrý nástroj na komunikáciu, ale mnohí to chápu aj tak, že beztrestne sa môžu druhému vyhrážať a huckať naňho podobne primitívne zmýšľajúcich. Preto sú súčasťou sociálnych sietí prejavy aj kritiky, nadávok a nenávisti; pričom ňou na sociálnych sieťach ventilujú svoje citové aj politické frustrácie. Tak je tomu na sociálnych sieťach v akejkoľvek krajine, či už sa jedná o Srbsko, Slovensko alebo Nemecko. V Srbsku existuje množstvo inštitúcií, sa zameriavajú najmä na posilnenie komunity LGBTQI+ osôb prostredníctvom právnej a psychologickej podpory. Nejestvujú žiadne informácie o tom, že by zo strany štátnych orgánov boli prijaté akékoľvek opatrenia, ktoré by činnosť týchto inštitúcií nejakým spôsobom.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.01.2024 uviedol, že dňa 02.11.2023 žalovaný vydal rozhodnutie K.: J./XXXX-X (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým žalobcovi: 1) neudelil azyl podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), 2) neposkytol doplnkovú ochranu podľa a , 3) neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa a , 4) neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa a . 6. Dôvody, ktoré viedli žalovaného, ako správneho orgánu vo veci azylu, k vydaniu takéhoto rozhodnutia sú detailne uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Dňa 12.12.2023 podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne správnu žalobu vo veci azylu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z dôvodu uvedeného v ustanovení (nesprávne právne posúdenie veci), ktorým napáda výrokovú časť rozhodnutia v bode č. 1 a 2. V zmysle ustanovenia sa každá žiadosť o udelenie azylu skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Žalovaný v prípade žalobcu vykonal potrebné dokazovanie a okrem opakovaného vypočutia žalobcu do azylového spisu založil všetky informácie potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný považuje svoje rozhodnutie za správne a zákonné, pričom k jednotlivým žalobným dôvodom uvádza nasledovné: 1) Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie v prípade žalobcu nedosahuje závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv, alebo súbeh rôznych opatrení definovaných v : V prípade žalobcu sa v azylovom konaní skúmalo do akej miery je skupina LGBTQI+ ľudí v Srbsku prenasledovaná, nakoľko podmienka prenasledovania je nevyhnutným predpokladom pre udelenie azylu. Konkrétne, či v prípade žalobcu boli prijaté opatrenia, ktoré by napĺňali definíciu prenasledovania podľa ustanovenia , a to v kontexte s aktuálnymi informáciami o krajine pôvodu. Z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že aj keď je Srbsko krajinou so značným vplyvom pravoslávnej cirkvi, ktorá nie je naklonená homosexualite, podľa zahraničných

pozorovateľov by sa situácia mala postupne zlepšovať aj s ohľadom na snahu Srbska o integráciu do európskych štruktúr. Vo verejne dostupných zdrojoch neexistujú žiadne informácie o tom, že by LGBTQI+ osoby boli v Srbsku trestne stíhané. Žalovaný zistil informácie o konaní rôznych anti-LGBTQI + pochodov v Srbsku, tie sa však viedli v relatívne pokojnom duchu až na menšie incidenty v uliciach, ktoré boli zaznamenané v dôsledku provokácií pravicových radikálov, ktorí sa zišli na protidemonštrácii a hádzali fľaše do policajtov. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že situácia v srbskej spoločnosti sa s ohľadom na (ne)rešpektovanie LGBTQI+ komunity dá porovnať so situáciou na Slovensku, čo potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky v oboch krajinách, ktorých výsledky do konania zabezpečil žalovaný. Žalovaný je toho názoru, že negatívne skúsenosti žalobcu s heterosexuálnymi ľuďmi či už na pracovisku alebo v bežnom živote nedosahujú takú mieru, ktorá by mohla naplniť definíciu prenasledovania v zmysle , nakoľko tieto musia predstavovať závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv. Rozdiely v prístupoch k rôznym skupinám ľudí skutočne existujú vo väčšej alebo menšej miere vo všetkých ľudských spoločenstvách. Osoby, ktoré v dôsledku toho majú menej priaznivé postavenie, sa však nestávajú preto automaticky obeťami prenasledovania. Iba v špecifických prípadoch sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou. Takáto situácia nastáva v prípade diskriminačných opatrení s veľmi závažnými dôsledkami pre postihnutú osobu, napr. vážne obmedzovanie práv vykonávať povolanie, vyznávať svoje náboženstvo alebo obmedzovanie prístupu do vzdelávacích ustanovizní, ktoré sú inak otvorené pre všetkých občanov. Srbská spoločnosť je síce značne konzervatívna čo sa týka náboženských, sociálnych a spoločenských zvyklostí na jednej strane, na strane druhej sa však v týchto oblastiach presadzujú prvky liberalizmu. Ako v konaní o udelenie azylu vypovedal žalobca, nebolo voči nemu použité žiadne fyzické, či sexuálne násilie. Posmešky, narážky a schválnosti (pomaľovanie steny domu a pod.) nepredstavujú závažné porušenie práv žalobcu, t.j. uvedené konania nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle . Rovnaké konania niekedy znáša aj LGBTQI+ komunita na území SR, čo je dôsledkom postupne vyvíjajúcej sa tolerancie väčšinovej spoločnosti k minoritným skupinám takýchto osôb. Taktiež žalobca nebol predmetom zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatrení, ktoré by boli diskriminačné. Taktiež u žalobcu nie je vylúčená možnosť domáhania sa súdnej ochrany v krajine pôvodu, pričom samotný žalobca uviedol, že disponoval vplyvnými kontaktmi na to, aby sa mu podarilo dostať priateľa zo zaistenia. 2) Žalobca sa v prípade riešenia svojej situácie s ohľadom na jeho homosexualitu môže obrátiť na organizácie na pomoc LGBTQI+ osobám (doposiaľ túto možnosť nevyužil): Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku jeho sexuálnej orientácie sa údajne nemá na koho obrátiť, nakoľko organizácie na ochranu práv LGBTQI+ nemajú žiadnu silu sa nezakladá na objektívne preukázateľných skutočnostiach uvedených v azylovom spise. Žalovaný v informáciách o krajine pôvodu uviedol hneď niekoľko organizácií a občianskych združení, ktoré monitorujú dodržiavanie práv LGBTQI+ osôb, vrátane ombudsmana. Síce žalovaný nenašiel zdroj, ktorý by vyhodnocoval účinnosť a efektívnosť takýchto organizácii, avšak už samotná existencia uvedených organizácii vytvára predpoklad na to, aby žalobca mohol adresovať takéto podnety týmto organizáciám. Niektoré z občianskych združení (napr. „Da se zna!“) poskytujú takýmto osobám aj právne a psychologické poradenstvo, ako aj rôzne aktivity zamerané na príslušné inštitúcie a rozhodovacie orgány. Čo sa týka policajnej ochrany práv LGBTQI+ osôb a údajnej absencie efektívneho trestného konania, je potrebné uviesť, že nie vždy vedia príslušné orgány činné v trestnom konaní dôkladne vyšetriť niektoré trestné činy z dôvodu ich závažnosti, či z dôvodu absencie dôkazov (napr. trestné činy proti majetku, a pod.). To však neznamená, že v prípade iných skutkov by bola ochrana rovnako neúčinná. 3) Žalobca mal umožnené viesť pracovný život v Srbsku: Z informácií o krajine pôvodu žalobcu vyplýva, že 26. marca 2009 srbský parlament schválil jednotný antidiskriminačný zákon, ktorý okrem iných kategórií zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a transrodového štatútu vo všetkých oblastiach. V prípade žalobcu treba uviesť, že v Srbsku mu bolo umožnené pracovať, resp. žalobca v konaní neuvádzal, že by bol zo zamestnania niekedy prepustený z dôvodov jeho homosexuality, resp. vyslovene uvádzal, že v takýchto prípadoch sám odišiel z práce a našiel si novú. To, že žalobca musel na pracovisku znášať posmešky a posudzovanie sú prejavy spoločnosti, ktoré sú prítomné aj v ostatných demokratických krajinách (vrátane Slovenska). 4) K miere (ne)znesiteľnosti útokov na osobu žalobcu: Žalobca v rámci posúdenia intenzity útokov na jeho osobu uvádza, že jednotlivé konania namierené voči jeho osobe dosiahli stupeň neznesiteľnosti, preto musel z krajiny pôvodu odísť. Uvedené tvrdenie žalobcu však naráža na fakt, že samotný žalobca nepociťoval dôvodné obavy z prenasledovania keď sa do Srbska vracal z dôvodu, aby si mohol vybaviť potrebné formality potrebné k legalizácii jeho pobytu v SR. Vo výpovediach žalobca taktiež uvádzal, že po poslednom návrate do Srbska bolo voči jeho priateľovi vedené trestné stíhanie nakoľko sa nedostavil na predvolanie na súd, pričom došlo k jeho zaisteniu na 30 dní. Po jeho prepustení mali hneď odísť z krajiny pôvodu, pričom sa rozhodli odísť na Slovensko s úmyslom pracovať nelegálne, t.j. bez výpisu z registra trestov.

Z uvedeného preto vyplýva, že v Srbsku sa mali nachádzať iba na krátky čas. Je taktiež otázne nakoľko žalovaný pociťoval neznesiteľnosť predmetných incidentov voči jeho osobe keď sám vo svojich výpovediach uvádzal, že bol často v zahraničí či už sám alebo spolu so svojím priateľom. 5) Žalobca v minulosti žiadal o udelenie azylu v rôznych členských štátoch: Pre prehľadnosť je potrebné uviesť, že podľa zistení EURODAC-u žalobca pred podaním žiadosti o udelenie azylu na území SR žiadal opakovane o udelenie azylu s prestávkami už od roku 2014: v Nemecku žiadal o udelenie azylu dňa 08.05.2014 a 13.06.2017, v Luxembursku dňa 13.06.2017, vo Francúzsku dňa 19.12.2017. Po podaní žiadosti vo Francúzsku žalobca neprišiel na pohovor, aby objasnil dôvody svojej žiadosti a po opustení územia Francúzska sa nachádzal viac ako 3 mesiace mimo územia členských štátov. Nie je teda pravdou to, čo žalovaný uvádzal na pohovore v rámci dublinského konania (VIĎ Dotazník o udelenie azylu zo dňa 25.04.2023), t.j. že v zahraničí mu vždy zamietli žiadosť o azyl. Objektívnou pravdou je, že on sám nemal záujem na tom, aby bližšie objasnil dôvody svojej žiadosti, ak teda údajne pociťoval opodstatnené obavy z prenasledovania, a z Francúzska odišiel. Na územie Slovenskej republiky žalobca prvýkrát pricestoval v roku 2021, pričom pracoval vo N. A. G. L.. Získal povolenie na pobyt, avšak musel sa spolu s priateľom vrátiť do Srbska za účelom vybavenia formalít, keďže mu vypršala platnosť povolenia na pobyt. Opätovne pricestoval na Slovensko spolu so svojím priateľom 16.06.2022, ako sám uviedol počas pohovoru zo dňa 07.06.2023 preto lebo Slovensko mu je blízke, či už jazykovo alebo ľudsky a s priateľom chce zostať na Slovensku lebo je to priateľská krajina ku LGBTQI+ komunite. S nikým na Slovensku nemal žiadne problémy a má na Slovensku iba dobré skúsenosti. Je preto zjavné, že nebolo v žalobcovom záujme bezprostredne žiadať o medzinárodnú ochranu. Uvedené potvrdzuje aj samotná výpoveď žalobcu zo dňa 04.07.2023 (Zápisnica z doplňujúceho pohovoru so žiadateľom o azyl na území SR v prvostupňovom správnom konaní) kde uviedol, že v roku 2021 nežiadal o medzinárodnú ochranu lebo ju nepotreboval keďže nemal žiadne prekážky v tom, aby mohol na Slovensku slobodne žiť a pracovať. Problém podľa neho nastal vtedy keď nedostal dlhodobý pobyt a musel sa s priateľom vrátiť do Srbska. Od jeho posledného príchodu na územie SR do podania žiadosti o udelenie azylu dňa 12.04.2023 (skoro 10 mesiacov) na Slovensku pracoval (dokonca aj v tej istej firme ako v Srbsku) a o udelenie azylu šiel požiadať na radu Ligy za ľudské práva. Z vyššie uvedeného možno preto dôvodiť, že žalobcu k podaniu žiadosti o udelenie azylu mohli motivovať ekonomické dôvody nakoľko pre chýbajúci výpis z registra z trestov nemohol spolu s priateľom na Slovensku pracovať legálne. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. „Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, ...pričom udelenie azylu podľa je viazané objektívne na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.11.2019).“ Azylové konanie je konanie kde je posudzovaná alternatíva medzinárodnej ochrany v prípade tých osôb, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození života z dôvodov uvedených v . V žiadnom prípade nemá nahrádzať legalizáciu pobytu na území SR a nelegálnej práce. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a pridržiava sa svojej správnej úvahy uvedenej v rozhodnutí, ktorým žalobcovi neudelil žiadnu z foriem medzinárodnej ochrany. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Správny súd v Bratislave zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. K.: J./XXXX-X zo dňa 02.11.2023

7. Žalobca v replike zo dňa 12.02.2024 uviedol, že nepovažuje argumentáciu žalovaného, že by sa podľa informácií o krajine pôvodu žalobcu mala situácia v Srbsku, čo sa týka homosexuálnej menšiny, zlepšovať, za dostačujúcu. Žalobca zastáva názor, že je relevantná aktuálna situácia v domovskej krajine žalobcu a tá bola a je pre žalobcu taká, že považoval svoj ďalší život tam za neznesiteľný a jediným východiskom pre neho a pre jeho partnera bolo Srbsko opustiť. Žalobca a jeho partner totiž nemohli vo svojej domovskej krajine žiť pokojný život bez toho, aby boli terčom útokov alebo aby museli popierať svoju sexuálnu orientáciu. Žalobca trvá na tom, že mu prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí a ochrana pred diskrimináciou žalobcu na základe jeho sexuálnej orientácie nie je ani zďaleka v jeho domovskej krajine dostatočná a taká, že by nezakladala azylovo relevantný dôvod. Práve naopak, aj z informácií, ktoré si do konania zabezpečil žalovaný vyplýva, že srbská spoločnosť je homofóbna a homosexuáli čelia tak verbálnemu, ako aj fyzickému násiliu. Žalobcovi v prípade útokov na jeho osobu nepomôže dokonca ani polícia, nakoľko táto podobné

útoky nerieši a príslušníkom tejto menšiny nie je pri porušovaní ich práv poskytovaná zo strany štátnych orgánov dostatočná ochrana. Pre žalobcu je teda v krajine pôvodu nemožné domôcť sa ochrany svojich práv. Žalovaným uvádzanú možnosť obrátiť sa na organizácie na pomoc LGBTQI+ osobám žalobca nepovažuje za riešenie jeho situácie v domovskej krajine, nakoľko keď by mu tieto aj poskytli právne alebo psychologické poradenstvo, nedokážu prinútiť políciu alebo štátne orgány, aby riešili útoky na jeho osobu a nedokážu mu zabezpečiť ochranu ani iným spôsobom. Ako žalobca uviedol, v domovskej krajine sa počas svojho života stal nespočetne veľakrát obeťou diskriminácie z dôvodu svojej sexuálnej orientácie, a to aj v pracovnom živote. Žalobcu prinútila neznesiteľnosť života v krajine pôvodu svoj domov opustiť, žiť v zahraničí a nakoniec dospel až k žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany na Slovensku. Žalobca nepopiera, že sa na Slovensku zdržiaval aj pred tým, ako požiadal o azyl. Nesúhlasí však s tvrdením žalovaného, že o azyl požiadal z ekonomických dôvodov. Donútila ho k tomu skutočnosť, že je pre neho život v domovskej krajine neznesiteľný ako príslušníka homosexuálnej menšiny a ak by sa vrátil do Srbska, bol by nútený žiť v strachu o svoj život. Žalobca napadnuté rozhodnutie nepovažuje za vecne správne a zákonné, zotrváva na svojom žalobnom návrhu.

8. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike.

9. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že od podania žaloby v Srbsku prebehli parlamentné voľby a Európsky parlament vyjadril k nim podozrenie, že došlo k porušovaniu zásad právneho štátu a hlavným žalobným dôvodom je, že Srbsko nie je demokratickým a právny štát.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že včera boli protesty proti vláde aj polícii. Jeho krajina nie je bezpečná, ani pre psov, zabili mu dve domáce zvieratá. V Srbsku sa LGBT populácia zvyšuje, ale je tolerovanejšie byť homosexuál bez partnera, ako s partnerom. Na Slovensku je slobodný, že môže byť s partnerom. Je zamestnaný ako SBS, v Srbsku by mu nedali ani výpis z RT. Aj jeho zdravie je narušené, nemá čas, aby sa viac venoval zdraviu. Má dôkazy, podklady, ktoré hovoria o situácii gayov-párov, majú veľa problémov, nemohol by si dať dúhovú vlajku, bol by tam doslova ukameňovaný. Belehrad je možno liberálnejší, no v zamestnaní sa pýtajú, či je ženatý. V Srbsku je nepredstaviteľné, že by uviedol, že má partnera, tu je to normálne. Na Slovensko prišiel v marci 2021 do Ružomberka, odkedy pracoval na základe pracovného povolenia, ktoré je stále platné. 3 mesiace má pracovnú zmluvu s B. F. a to od 7.1.2024 ako informátor (SBS). V čase uzavretia zmluvy býval na H. X G. D.. Domovská dedina C. D. má do 5000 obyvateľov, Belehrad má 2 až 2 500 000 obyvateľov. Skúšal žiť v Belehrade a to 2 mesiace, ale keď sa prenajímateľ dozvedel, že sú homosexuáli povedal, že by mohol mať z toho problémy. V Luxembursku žil 6 mesiacov, vo Francúzsku 3 mesiace a v Nemecku 1 rok. Má vedomosť o vražde 2 homosexuálov na Slovensku, považuje to za individuálny akt. V Srbsku sú organizované skupiny, sú naviazané na vládu, ktoré majú za cieľ, aby ničili, eliminovali gayov. Majú určené dni na útoky na gayov, maskujú sa ako skupiny fanúšikov futbalu. Exminister má svoju organizáciu, sú aj proti iným skupinám, napr. „ženy v čiernom“. Srbsko nie je demokratická krajina, jediná nedala sankcie Rusku. Pri útokoch skupín v dome boli v bezpečí, no vonku nie. Niekedy ich vyzujú, útoky sú stále častejšie. Našli na dome nápis „zabijeme vás“. Najskôr zabili prvého psa, potom druhého psa, hádzali k nim exkrementy, nastriekali dom, nadávali do buzerantov. Útoky boli denné. Ide o skupiny ľudí z vlády, alebo blízko vlády. Majú za úlohu fyzický útok, prezident predáva drogy, zbrane, je na zozname USA. Má vedomosť o návrhu zákona o zákaze vystavenia dúhovej vlajky na verejných budovách na Slovensku. No v Srbsku je to zákon. V súčasnosti býva v ubytovni na adrese: G. H. XX, BA. Čoskoro si s partnerom prenajme byt. O. H. X G. D. už nebýva, boli tam len v nájme. Útoky oznámil polícii, ubezpečili ho, že bude dobre, ale neochránili ho. Sú prípady, kedy aj útočila polícia na gay populáciu, pretože včera bol veľký protest. Nemôže viniť policajtov, ale zhora sú príkazy, aby tie prípady dávali „pod koberec“. Známosti na polícii, ktoré zmieňoval pred migračným úradom mu nepomohli pred útokom, ale pomohli mu utiecť. Vybavili mu doklad – cestovný pas a to obom. Cestovný pas má platný do 2034 a pracovnú zmluvu má platnú natrvalo. Pracovné povolenie mal 6 mesiacov v Žiline. Potom dostal negatívne stanovisko. Mal záznam v registri trestov, no odvtedy uplynie 10 rokov - 25.03.2025. Je možné, že kvôli tomu dostal negatívne stanovisko. Išlo o bitku za práva gayov, dostal pokutu 100 000 dinárov, čo bolo vtedy asi 1000 eur. Pred migračným úradom neuviedol že bol trestaný, ale nemohol to nijako preukázať, lebo v Srbsku mu kvôli tomu, že mal záznam, nevydali výpis z registra trestov. Chcel by poprosiť migračný úrad o urobenie doplnku, že bol trestaný.

11. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

12. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

13. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 5. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 6. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v, . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

16. Podľa , vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

17. Podľa a , ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

18. Podľa , ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .

19. Podľa , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa .

21. Podľa , a , ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom 1) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, 2) b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, 3) c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

22. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

23. Podľa ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

24. Podľa , pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

25. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana jej účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v , považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

26. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v - , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby ( s použitím ), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-176-19/2023-Ž zo dňa 02.11.2023.

28. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v . Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 04.08.2009).

29. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 01.07.2009). Zároveň však správny súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu.

30. Správny súd konštatuje, že žalovaný vykonal dostatočné dokazovanie k všetkým žalobcom tvrdeným dôvodom pre konanie o azyl. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.

31. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nebola v konaní dôvodná. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že žalobca nie je prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a preto nesplnil podmienky pre udelenie azylu podľa . V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, kde žalovaný uvádza, na základe akých úvah a po vyhodnotení akých správ o krajine pôvodu dospel k záveru, že žiaden z dôvodov uvedených žalobcom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ust. . Správny súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo možné dospieť k záveru, ktorý učinil žalovaný, že žalobca nečelil problémom s hrozbou jeho prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Tento záver potvrdzujú aj vyhlásenia samotného žalobcu.

32. Tvrdené prenasledovanie, ktorého sa žalobca subjektívne obáva (skupinami, diskrimináciou v práci) nemôže byť dôvodom v zmysle . Podľa NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27. februára.2007 sociálna skupina v zmysle ZA je skupinou osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine. Z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 3.novembra 2009 vyplýva, že: 1. Záver právneho orgánu o tom, že žiadateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle je vecne správny, pokiaľ konflikty a problémy žiadateľa s členmi mafie nie je možné pričítať verejnej moci v krajine pôvodu, na ktorú sa žiadateľ o azyl pred odchodom z krajiny pôvodu so žiadosťou o poskytnutie ochrany neobrátil. 2. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi členov mafie, námietky žiadateľa o azyl, že je členom určitej sociálnej skupiny (podnikateľov )v zmysle , ktorým hrozí v krajine pôvodu prenasledovanie, nemôžu obstáť.

33. V súlade s citovaným názorom najvyššieho súdu možno uzavrieť, že konflikty a problémy žiadateľa so skupinami, s prenajímateľom bytu, či na pracovisku, nie je možné pričítať verejnej moci v krajine pôvodu, hoci žalobca jej vyčíta, že neprijala žiadne opatrenia na zlepšenie podmienok jeho sociálnej skupiny. Uvedené platí aj o podmienkach v Slovenskej republiky, ktorá je demokratický a právny štát a napriek tomu legislatívne nepodnikol žiaden krok na zamedzenie diskriminácie, či podporu sociálnej skupiny LGBTIQ+. Ak je nejaká skupina napojená na exministra, z uvedeného vyplýva, že tento už nie je členom vlády a teda verejnej moci. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi organizovaných skupín, námietky žiadateľa o azyl, mu hrozí v krajine pôvodu prenasledovanie, nemôžu obstáť.

34. Napr. z holandského rozhodnutia Raad van State (Holandská štátna rada) sp. zn. D12-51 z 13.08.1981 vyplýva, že prenasledovanie za príslušnosť k určitej sociálnej skupine môže zahŕňať aj prenasledovanie na základe sexuálnej orientácie. No na základe skutkových okolností prípadu však Štátna rada dospela k záveru, že nie je dostatočne pravdepodobné, že odvolateľ bol na základe svojej sexuálnej orientácie v Poľsku vystavený diskriminácii zo strany štátu. Poľský štátny príslušník požiadal o ochranu utečenca v Holandsku 22. augusta 1979 s tvrdením, že po tom, ako sa poľské orgány vo februári 1978 dozvedeli o jeho sexuálnej orientácii, mal niekoľko problémov, ako napríklad hospitalizáciu v dôsledku tlaku, ktorý bol na neho vyvíjaný, že bol prepustený z práce z dôvodu údajného falšovania účtov. Uznesením zo 6. februára 1980 žalovaný, štátny tajomník spravodlivosti, zamietol túto žiadosť a sťažovateľ sa proti rozhodnutiu odvolal. Štátna rada rozhodla, že vyhlásenia cudzieho štátneho príslušníka nepreukázali, že po návrate do Poľska mal dôvod obávať sa prenasledovania v zmysle článku 1 (A) Ženevského dohovoru. Rada tiež poznamenala, že podľa oficiálnych správ sa homosexualita podľa poľského práva nepostihuje a že možno predpokladať, že homosexuáli v Poľsku sú v určitých ohľadoch diskriminovaní, ale že takáto diskriminácia nepredstavuje prenasledovanie. Rada ďalej dodala, že je zrejmé, že osoba nežiadala ochranu u úradov.

35. S uvedeným názorom sa stotožňuje aj tunajší súd, keď homosexualita sa podľa srbského práva nepostihuje a aj keď možno predpokladať, že homosexuáli v Srbsku môžu byť v určitých ohľadoch diskriminovaní, ale takáto diskriminácia nepredstavuje prenasledovanie v zmysle , či Ženevského dohovoru. Rovnako žalobca nepreukázal, že žiadal ochranu ochranu u úradov.

36. Dokonca ani existencia postihu homosexuality v právnom poriadku samo o sebe nepredstavuje prenasledovanie, pretože v niektorých krajinách jej kriminalizácia môže byť ešte stále súčasťou právneho poriadku, iba sa neuplatňuje.

37. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-199/12 až C-201/12 Minister voor Immigratie en Asiel proti X, Y, Z vyplýva, že článok 9 ods. v spojení s jej článkom 9 ods. 2 písm. c) sa má vykladať v tom zmysle, že samotná kriminalizácia homosexuálnych činov ako taká nepredstavuje čin prenasledovania. Naopak trest odňatia slobody, ktorým sa trestajú homosexuálne činy a ktorý sa skutočne uplatňuje v krajine pôvodu, ktorá prijala takúto legislatívu, treba považovať za neúmerné alebo diskriminačné potrestanie, a teda predstavuje čin prenasledovania.

38. Správny súd má za to, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení , keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom. Taktiež je podľa správneho súdu v tomto kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných prostriedkov. Správny súd tu poukazuje na to, že subjektívna stránka opodstatnených obáv žalobcu ako žiadateľa o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne dotvorená „vnútorným presvedčením“ žalobcu. Námietky žalobcu sú založené na jeho subjektívnom presvedčení, ktoré sa však nepodarilo preukázať.

39. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody uvažovať ani o vážnom bezpráví. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát namieta, no implicitne možno vyvodiť, že by mohlo ísť o námietku neľudského zaobchádzania. No neľudské zaobchádzanie zahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré spôsobuje ľudskej bytosti kruté utrpenie, a nejde o náhodné stretnutia s organizovanými skupinami, ktorým je možné sa vyhnúť, definíciu neľudského zaobchádzanie nenapĺňa ani diskriminácia v práci, či v nájomných vzťahoch. Srbsko je členským štátom Rady Európy, v ktorej sa aplikuje čl. 3 Dohovoru, navyše je signatárom Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania z 26. novembra 1987, takže správny súd dopĺňa argumentáciu rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 3.novembra 2009 tak, že záver správneho orgánu, o tom, že žiadateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle je vecne správny, pokiaľ konflikty a problémy žiadateľa nie je možné pričítať verejnej moci v krajine pôvodu, na ktorú alebo proti ktorej sa žiadateľ o azyl pred odchodom z krajiny pôvodu so žiadosťou o poskytnutie ochrany neobrátil.

40. Správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobných pomerov. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie.

41. Z vykonaného dokazovania a to samotného vyjadrenia žalobcu, vyplýva implicitná snaha o zlegalizovanie pobytu žalobcu na Slovensku prostredníctvom podanej žiadosti o azyl, ktorý by mohol legálny, ak by si žalobca sám pred rokmi neprivodil trestné stíhanie, či odsúdenie, pričom žalobca pres súdom pripustil, že práve tento dôvod mohol byť dôvodom pre odopretie pracovného povolenia, pre ktoré sa vyžaduje bezúhonnosť, čím zároveň mohli vzniknúť pochybnosti aj o jeho dôveryhodnosti.

42. Podľa názoru súdu, žalovaný zhromaždil potrebné informácie o krajine, pričom žalobca tvrdil, že disponuje dôkazmi a teda mal možnosť predložiť také, na základe ktorých by pre seba mohol vyvodzovať priaznivé dôsledky. Žalobca založil do administratívneho spisu listiny, no žiadnu takú, ktorá by aspoň osvedčovala prenasledovanie z akéhokoľvek ním tvrdeného dôvodu, nápis na dome možno terminológiou žalobcu označiť za „individuálny akt“. Žalobca tvrdil, že polícia mu nepomohla, pričom v administratívnom spise absentujú dôkazy, že sa tejto pomoci (tvrdiac že neúspešne) domáhal. Nepreukázanie opodstatnenosti strachu z prenasledovania (...) pre rozpornosť vo výpovediach žiadateľa je dôvodom, pre ktorý dôvodne žiadateľovi o azyl nie je udelený azyl (z rozsudku NS SR, sp. zn. ), pričom nemožno opomenúť rozpor týkajúci sa jeho prípadnej bezúhonnosti.

43. Žiadateľ zakladá svoju žiadosť o azyl na prenasledovaní kriminálnymi živlami v krajine pôvodu, musí preukázať neprimerané konanie voči svojej osobe v súvislosti s politickým presvedčením, rasou, národnosťou, náboženstvom či príslušnosťou k sociálnej skupine (z rozsudku NS SR, sp. zn. ). Ak žalobca zakladá žiadosť na prenasledovaní organizovanými skupinami v krajine pôvodu, musí preukázať neprimerané konanie voči svojej osobe v súvislosti s príslušnosťou k sociálnej skupine, pričom tento dôvod v konaní pred správnym orgánom dostatočne nešpecifikoval, tento rozviedol až v konaní pred súdom.

44. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle , nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré odišiel z domovskej krajiny, či zotrval na území Slovenskej republiky, by zakladali azylovo relevantné dôvody na základe príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

45. Správny súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav v zmysle línie nastolenej samotným žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným vytvárajú dostatočný podklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený žalovaným, nie je v žiadnom smere v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

46. Migračný úrad Slovenskej republiky nemôže suplovať neudelenie legálneho oprávnenie na pobyt, ktorého sa žalobca preukázateľne a neúspešne domáhal.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

48. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. a 168 a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli tvrdené ani preukázané výnimočné dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Bratislave ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).