Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/215/2016

Potvrdené rozhodnutím 6Co/1/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcov: 1/ C. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. XX, XXX XX B., 2/ K. J., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. XX, XXX XX B., oboch právne zastúpených h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:00151866, 2/ Záchranná služba Košice, so sídlom Rastislavova 785/43, 041 91 Košice - mestská časť Juh, IČO: 00606731, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, za účasti intervenienta na strane žalovaného K.. Ľ. K., K.., R.. XX.XX.XXXX, D. A.. Q. X, XXX XX C. Š., právne zastúpeného S.. O. R., O., I. I. I. X, XXX XX N., X.: XXXXXXXX, o zaplatenie nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcov a žalovanej v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/215/2016-304 z 19. júna 2020, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Stranám sporu a intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. C. J., R.. XX.XX.XXXX, X. K. J., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, V. D. K. Č.. X, XXX XX N., V. I., obaja právne zastúpení h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 44 323 760, Mäsiarska 6, 040 01 Košice, proti žalovaným 1. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Prešov, 2. Záchranná služba Košice, so sídlom Rastislavova 43, 041 91 Košice, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, za účasti intervenienta na strane žalovaného K.. Ľ. K.O., K.., R.. XX.X.XXXX, D. A.. Q. X, XXX XX C. Š., právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť znalcovi K.. W. L. trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 24.06.2016 domáhali voči žalovaným zaplatenia nemajetkovej ujmy spolu vo výške 200.000,- eur s prísl.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade je daná v súlade s ustanovením , veta prvá o Policajnom zbore. Žalovaný v 2. rade je právnickou osobou zriadenou na základe zriaďovacej listiny Záchrannej služby Košice zo dňa 08.12.1990 č. 1842/1990 - A/I-5 v znení opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 11.12.1991 č. 3909/1991 - A. Žalobcovia sú zákonnými zástupcami, rodičmi toho času už nebohého S. J., zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Dňa 26.06.2013 žalobkyňa v 2. rade telefonicky privolala Rýchlu zdravotnú pomoc (ďalej aj ako „RLP") pre svojho syna S. J., R.. XX.XX.XXXX. Zároveň oznámila, že sa jedná o psychiatrického pacienta, ktorý má záchvat zlosti a požiadala posádku Rýchlej lekárskej pomoci (RLP) Záchrannej služby Košice, pod vedením K.. Ľ. K. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Prešov, o policajnú asistenciu. Po príchode hliadky OO PZ na ul. K. Č.. X C. N., sa pred vchodom do obytného domu už nachádzal personál RLP. Hliadka OO PZ spoločne s personálom RLP sa odobrali na 7. poschodie bytového domu do bytu žalobcov. Po vstupe do bytu žalobkyňa v 2. rade usmernila hliadku OO PZ a RLP do detskej izby, kde na posteli ležal syn žalobcov a na ňom ležal jeho otec, žalobca v 1. rade, snažiac sa syna upokojiť. Lekár RLP po konzultácii so žalobcom v 1. rade aplikoval synovi žalobcov injekciu na upokojenie. Následne privolaný lekár uvedenú skutočnosť konzultoval so synom žalobcov otázkou, či mu má podať injekciu,

resp. sa sám upokojí. Syn žalobcov na otázku uvedeného lekára odpovedal, že sa upokojí a nie je potrebné aplikovať medikamenty. V ďalšom lekár RLP prehováral syna žalobcov na hospitalizáciu, s ktorou ten napokon súhlasil a začal si baliť potrebné veci. V detskej izbe bola spolu so synom žalobcov prítomná tiež žalobkyňa v 2. rade, ktorá mu následne išla po hygienické vrecúško. Člen hliadky R.. Ľ. F., stojaci vo dverách sa jej vyhýbal smerom von z detskej izby. Keď táto prešla, videl už iba ako si syn žalobcov otvoril okno, postavil sa na vonkajšiu rímsu a vyskočil z okna von. Druhý člen hliadky R.. S. H. bol v tom čase v obývacej izbe spolu s posádkou RLP. Po opísanom incidente utekali všetci dole, na miesto, kde S. J. ležal. Posádka RLP mu dávala prvú pomoc a následne ho previezli na oddelenie ARO Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, kde v čase o 23.00 hod. tento zomrel, že privolaná posádka RLP Záchrannej služby Košice, pod vedením K.. Ľ. K., sa dopustila viacerých závažných pochybení v rámci plnenia svojich zákonných a pracovných povinností. Neposkytla pacientovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nepodala mu utišujúce prostriedky a nechala ho bez dozoru, napriek skutočnosti, že si musela byť vedomá, že ide o psychiatrického pacienta, čoho dôkazom, je aj žiadosť posádky RLP o poskytnutie policajnej asistencie pri poskytovaní zdravotnej pomoci S. J.. V príčinnej súvislosti s opomenutím odbornej starostlivosti posádky RLP došlo k smrteľnému úrazu S. J. a v dôsledku toho k zásahu do osobných práv žalobcov. Privolaná hliadka obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh v zložení R.. Ľ. F. - C. a R.. S. H. - ČH, vykonávajúca asistenciu posádke rýchlej lekárskej pomoci u psychiatrického pacienta S. J., sa dopustila závažných pochybení v rámci plnenia svojich zákonných a pracovných povinností, hlavne opomenula povinnosť, ktorá je uložená verejnému činiteľovi zákonom, iným právnym predpisom alebo povinnosť vyplývajúcu z jeho pracovnej či funkčnej náplne.

2. Žalovaná v 1. rade s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že v žalobe sú uvedené tri vzájomne sa vylučujúce právne predpisy, na základe ktorých si žalobcovia uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy. Každý z uvedených právnych predpisov si pre úspešné uplatnenie nárokov z nich vyplývajúcich, pred súdom vyžaduje rozdielne splnenie hmotnoprávnych podmienok. je „lex specialis“ pre prípady zodpovednosti štátu za škodu a naopak a nasl. je viazaný na konanie zodpovedného subjektu, nie však štátu. Rovnako v prípade aktívnej legitimácie žalobcov, tá sa líši v závislosti od toho, na základe akého právneho titulu si žalobcovia uplatňujú svoje právo. Z toho vyplýva, že v prípade žalobného návrhu uplatneného titulom nesprávneho úradného postupu podľa budú aktívne legitimovaní iní žalobcovia, ako v prípade, náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenej podľa , titulom zásahu do osobnostných práv, konkrétne zásah do súkromného a rodinného života žalobcov. Žalovaná v 1. rade v predmetnej právnej veci namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov. Ak žalobcovia zastávajú názor, že zo strany poverených príslušníkov hliadky OO PZ Prešov - Juh došlo k nesprávnemu úradnému postupu, žalovaná v 1. rade poukázala na to, že ak by aj k nesprávnemu úradnému postupu došlo, škoda by bola spôsobená nie žalobcom, ale ich synovi. V predmetnej veci bolo uznesením ČVS: ORP-1190/SE- PO-2013 zo dňa 26.06.2013 začaté trestné stíhanie za prečin usmrtenia podľa , ktoré bolo uznesením ČVS: ORP-1190/JU-PO-2013 zo dňa 19.08.2013 zastavené. V tomto konaní žalobcovia nevystupovali ako poškodení, ale ako svedkovia udalosti zo dňa 26.06.2013. V zmysle ustanovení žalobcovia nie sú subjektmi, ktorí by si mohli uplatňovať od štátu náhradu škody ako tí, ktorým bola škoda spôsobená a preto v tomto konaní žalobcovia nedisponujú aktívnou vecnou legitimáciou. Inštitút tzv. postmortálnej ochrany, kedy neumožňuje po smrti fyzickej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy voči štátu. V zmysle ustanovenia sa právne vzťahy spravujú ustanoveniami . Zo znenia ustanovenia je zrejmé, že po smrti fyzickej osoby je možné uplatňovať len právo na ochranu osobnosti a nie právo na náhradu škody proti štátu podľa Nejde tu o prechod práva dedením, ale ide o originálne právo osôb tu uvedených, ktorým patrí uplatňovať právo na ochranu osobnosti zomretej fyzickej osoby. Toto právo je osobnej povahy, preto nepodlieha premlčaniu. Právo na ochranu osobnosti, ako právo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby. Preto ak žalobca v priebehu konania o ochrane osobnosti zomrie, súd konanie zastaví ( ). Smrťou osoby, do práv ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté, vzniká originálne právo na jej ochranu, a to tým osobám, ktoré sú uvedené v . Výpočet osôb, ktorým patrí uplatňovať právo na ochranu osobnosti po smrti fyzickej osoby je taxatívny. Rodičom zomrelej osoby toto právo prislúcha až subsidiárne, a to vtedy, ak niet manžela ani detí zomrelej osoby. V prípade, ak sa žalobcovia domnievajú, že po smrti ich syna, došlo k porušeniu osobnostných práv ich syna, mohli by sa žalobou obrátiť na súd v zmysle príslušných ustanovení , a to proti osobám, ktoré porušenie povesti spôsobili. V takom prípade však žalovaná v 1/ rade namieta

nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Zo žalobného návrhu však nie je nijakým spôsobom preukázané, že by boli akýmkoľvek spôsobom porušené osobnostné práva syna navrhovateľa po jeho smrti. V zmysle uvedeného nie je teda možné uplatňovať práva na ochranu osobnosti po smrti fyzickej osoby na základe ustanovení a z tohto dôvodu považujeme žalobný návrh za neoprávnený a neopodstatnený. Žalobcovia sa svojim podaním označeným ako „návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo dňa 17.04.2014 a posúdeného ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa v znení neskorších predpisov domáhali náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanej v 1/ rade vo výške 15.000,- eur z rovnakého titulu ako v žalobe. Žalobným petitom sa žalobcovia domáhajú, aby súd zaviazal žalovanú v 1/ rade zaplatiť žalobcovi v 1/ rade 100.000,- eur spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2/ rade a rovnako žalobkyni v 2/ rade zaplatiť 100.000,- eur spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2/ rade. Žalovaná v 1/ rade namietla výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej sa domáhajú žalobcovia žalobou, nakoľko žiadosťou o predbežné prerokovanie náhrady škody (nemajetkovej ujmy) sa domáhali od žalovanej v 1/ rade náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- Eur uvedeným v žalobe od žalovanej v 1/ rade je v rozpore s vyššie uvedeným § 16 ods. 4 zákona č. 514/2013 Z. z.. Zároveň podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2013 Z. z. je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy maximálne vo výške 16.885,- eur, nakoľko suma tvorí 50 - násobok minimálnej mzdy v roku 2013, teda sumy 337,70 eura. V prípade že súd bude žalobcov návrh posudzovať ako žalobu na ochranu osobnosti podľa a nasl. a , žalovaná by v tomto konaní nebola pasívne vecne legitimovaná. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ako žalovaná v 1/ rade v tejto právnej veci nie je pasívne vecne legitimovaná. Zodpovednosť štátu prichádza do úvahy len v určitých, zákonom predpokladaných prípadoch (napr. ), nie však vo veciach uplatnených podľa , kedy štát nie je v hmotnoprávnom vzťahu voči žalobcom. Postavenie štátu, resp. Slovenskej republiky ako pasívne legitimovaného subjektu prichádza do úvahy len v zákonom predpokladaných prípadoch. Preto postavenie žalovanej v 1/ rade si v žiadnom prípade nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje ako štátny orgán za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi a toto postavenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nemožno zmiešavať, lebo v konkrétnom prípade iba od správneho rozlíšenia predmetu konania závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore.

3. Žalovaná v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že v čase o 20:18:28 hod. prijal žalovaný v 2. rade - ambulancia rýchlej lekárskej pomoci Prešov 1 - od operátora Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby pokyn na zásah, pričom podľa hlásenia operátora sa malo jednať o agresívneho pacienta pod vplyvom alkoholu. Miestom zásahu bola K. ul. č. X v N.. Posádka ambulancie RLP bola v zložení: K.. Ľ. K. - lekár, D.. K. T. - zdravotnícky I záchranár, K.. S. D. - vodič - záchranár a D.. W. A. - študent na odbornej praxi. Asistenciu posádke RLP počas zásahu vykonávali poverení príslušníci hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru N.Š. - S., Ľ. F. O. S. H.. Ambulancia RLP realizovala výjazd na zásah v čase o 20:18:58 hod. a miesto zásahu dosiahla v čase o 20:23 hod. Pacient S. J., R.. XX.XX.XXXX sa nachádzal v byte žalobcov na 7. poschodí bytového domu, v detskej izbe, kde ho na posteli držal žalobca v 1. rade. Potom, ako ho žalobca v 1. rade pustil, začala posádka ambulancie RLP s pacientom komunikovať. Pacient odpovedal na otázky neochotne, posádka ambulancie RLP preto zisťovala situáciu od žalobcov. Žalobcovia uviedli, že ich syn bol opakovane liečený na psychiatrii z dôvodu závislosti na alkohole, liekoch Tramal a Frontin. Uviedli, že ich musí užiť, v opačnom prípade je agresívny a napáda ich. Frontin užíva aj v množstve 30 tabletiek naraz. Pacient s posádkou ambulancie RLP nespolupracoval, odmietal ďalšie vyšetrenie a ošetrenie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, neskôr sa podvolil, prezliekol sa a chystal si osobné veci na vyšetrenie a hospitalizáciu. Náhle S. J. vyskočil z okna svojej izby a spadol na trávnik pred bytovým domom. Posádka ambulancie RLP okamžite zišla z bytu žalobcov pred bytový dom, pacient bol v bezvedomí, GCS 3, dýchal spontánne, boli mu zabezpečené dýchacie cesty (OTI, kanyla č. 8), Schanzov golier, spineboard, 2x periférny venózny katéter. Vzhľadom na nízky vstupný TK (60/40 Torrov) bola pacientovi podaná infúzna objemová terapia a za podpory katecholamínmi bol transportovaný do Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, kde bol odovzdaný na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny v čase o 21:32 hod.. Žalovaná v 2. rade poprela skutkové tvrdenia žalobcov, že sa posádka ambulancie RLP žalovanej v 2. rade dopustila viacerých závažných pochybení v rámci plnenia svojich zákonných a pracovných povinností, že neposkytla pacientovi S. J. neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nepodala mu utišujúce prostriedky a nechala ho bez dozoru, napriek skutočnosti, že si musela byť vedomá, že ide o psychiatrického pacienta. Žalovaná v 2. rade má za

to, že neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytla posádka ambulancie RLP Prešov 1 dňa 26.06.2013 pacientovi S. J. v súlade s pokynom Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby na zásah. Výjazd ambulancie RLP bol realizovaný v súlade s ust. Neodkladná zdravotná starostlivosť a následná neodkladná preprava do zdravotníckeho zariadenia bola vo vzťahu k synovi žalobcov realizovaná v súlade s ust. , ako aj v súlade s ust. , posádka ambulancie RLP Prešov 1 vykonala všetky nevyhnutné úkony a opatrenia. Zo zásahu bol riadne vyhotovený Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, ktorého rovnopis bol odovzdaný lekárovi (MUDr. E. N.) KAIM FNsP J. A. Reimana v Prešove. Ambulancia RLP žalovanej v 2. rade bola personálne vybavená v súlade s PRÍL. 3, bodom III. písm. A. Výnosu MZ SR z 11. marca 2009 č. 10548/2009-OL, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe v znení neskorších predpisov. Žalovaná v 2. rade má za to, že posádka ambulancie RLP poskytla neodkladnú zdravotnú starostlivosť nebohému S. J. v súlade s rozsahom praxe zdravotníckeho pracovníka v záchrannej zdravotnej službe v zdravotníckych povolaniach lekár a zdravotnícky záchranár, upraveným vo vyhl. MZ SR č. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach v znení platnom a účinnom do 21.12.2013.

4. Dňa 07.03.2017 bolo súdu doručené podanie, ktorým K.. Ľ. K., K.. Vstúpil do konania ako intervenient.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, svedkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Žiadosťou o vykonanie asistencie na č.l. 5, Úradným záznamom na č.l. 6, Úradným záznamom na č.l. 6, Úradným záznamom na č.l. 7, Zápisnicou o obhliadke miesta činu na č.l.8, Uznesením o začatí trestného stíhania na č.l. 9, Zápisnicou o výsluchu svedka na č.l. 10-11, Zápisnicou o výsluchu svedka na č.l. 12-13, Správou z pitvy na č.l. 14, uznesením o začatí trestného stíhania na č.l. 16, Vyjadrením žalovaného v 1. rade na č.l. 49-53, Vyjadrením žalovaného v 2. rade na č.l. 62-67, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti na č.l. 68-72, Výzvou na vstup do konania na č.l. 73, Podacím lístkom na č.l. 74, Vyjadrením intervenienta na č.l. 78, Protokolom o vykonanom dohľade na mieste na č.l. 118-120, Odborným stanoviskom konzultanta na č.l. 129-132, Nákresom dispozičného riešenia bytu na č.l. 210, Vyjadrením intervenienta na č.l. 291, znaleckým posudkom č. 01/2020, znaleckým posudkom znalca, konzultanta z odvetvia psychiatrie č. 02/2020 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že už 4 alebo 5 krát predtým sa stalo to isté a vtedy synovi pichli injekciu a okamžite ho zobrali do nemocnice. Syn bol závislý na tabletkách. Táto závislosť bola od času, keď bol zneužitý pedofilom. Bol aj liečený na Prednej hore a aj v Košiciach. V ten deň mal syn epileptický záchvat. Dostal amok zlosti. V tom čase bol v byte on, manželka, dcéra a trojročná vnučka. Snažil sa syna ukľudniť, zaviedol ho do izby, kde ho držal. Keď prišla záchranka a to štyria záchranári a dvaja policajti, tak syna držal takým spôsobom, že na ňom sedel. Zároveň ho aj ukľudňoval, pričom syn bol v tom čase dezorientovaný. Záchranári sa ho spýtali, či mu majú dať injekciu, na čo reagoval, že áno. To isté sa spýtali aj syna a tento im povedal, že nie. Následne s jedným záchranárom odišiel do kuchyne. Tam s ním sedel a vysvetľoval mu čo sa stalo. Keď bol v kuchyni tak syn na neho kričal či „toto si chcel?“ V tom čase sa syn pripravoval na prevoz do nemocnice. Trvalo to 30-40 minút. Má za to, že ho mali vziať do nemocnice ihneď a vtedy by sa to nestalo. Ku policajtom sa vyjadril tak, že jeden za nim vždy chodil. V predchádzajúcich situáciách ho policajti chytili a záchranári mu dali injekciu a zobrali ho do nemocnice. Ďalej uviedol, že vzťah so synom mali výborný. Ak niečo potreboval, vždy išiel za ním. Ak chcel ísť na liečenie na Prednú Horu, tak išiel za ním a to vybavil. Poukázal na situáciu, ktorá nastala v roku 2010, keď sám išiel na tri týždne na protialkoholické liečenie a to bolo z dôvodu toho, aby syn mal vo ňom vzor a zároveň, aby vedel, ako sa cíti. Ich spoločnými záujmami bola hudba. Rovnako spolu chodili na výlety a do lesa. Do Z., kde majú rodinný dom, chodili každý druhý týždeň. To, že syn užíval návykové látky zistili v jeho 13 rokoch a vtedy sa aj priznal ku zneužitiu. Bolo to v diagnostickom centre v Košiciach. V 10-tich rokoch u neho nastala zmena správania, ignoroval učenie, školu a bolo potrebné zmeniť školu a bolo mu navrhnuté, aby vyhľadal toto diagnostické centrum. Ďalej uviedol, že syn nebol závislý na alkohole. Žalobca v 1. rade navštevuje raz za tri mesiace psychiatra a od smrti syna berie liek Citalec, čo je antidepresívum. Pri svojej výpovedi uviedol, že sa syn nikdy nevyhrážal samovraždou.

7. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že jej vzťah so synom bol veľmi dobrý. Bol vynikajúcim žiakom a to až do momentu, keď bol sexuálne obťažovaný a to vo veku 10 rokov. Potom nastala zmena jeho povahy. Chodili s ním po doktoroch. O sexuálnom obťažovaní sa dozvedeli až potom,

čo ho dali do ústavu v Košiciach. Syn mával epileptické záchvaty. Po nociach nespal a museli preto aj volať záchranku. Záchranka u nich zasahovala 3 - 4 krát, raz aj s policajtmi. V ten deň sa stretli o tretej, boli na nákupy, potom prišli domov, išla variť a syn chodil nesvoj po byte. Následne sa vybral vonku, že ide rozbiť auto. Nevedela, z akého dôvodu to chce spraviť. Potom, čo sa vrátil domov, tak začal rozbíjať nábytok. Manžel ho ukľudňoval. Syn dcére povedal, aby zobrala vnučku. Žalobkyňa v 2. rade volala záchranku. Prišli traja alebo štyria záchranári a dvaja policajti. Manžel bol v tom čase v detskej izbe a držal syna. Potom, čo do izby vošli záchranári, išla nabok. Manžel im povedal, aby niečo synovi pichli, nakoľko tento bol agresívny. Tento však s tým nesúhlasil. Dvaja záchranári zostali pri synovi. Manžel išiel s jedným záchranárom do kuchyne. Chystala veci pre syna, nakoľko ho mali brať. V tom čase jeden policajt stál vo dverách. Keď vošla do izby, sa jej ustúpil a išla potom do kúpeľne a vtedy syn vyskočil. Jeden policajt stále dával na syna pozor. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že policajtov upozorňovali, aby dávali na syna pozor. Keď syn vyskočil z okna bol policajt jeden a pol metra od neho a jeden lekár bol v kuchyni. Ďalej uviedla, že syn mal dobrý vzťah s otcom. Vedeli sa spolu dlhé hodiny rozprávať. Mali aj spoločné záľuby. Syn nikdy nespomínal, žeby si niečo chcel spraviť, avšak dva krát, raz keď mu zomrela kamarátka a druhý krát kamarát, tak povedal, že už nechce ďalej žiť, resp. keď sa zobudil, tak nad tým rozmýšľal a to že skočí. Záchranárom povedal, aby dávali na syna pozor, aby si niečo nespravil. Nevedela o tom, aby užil nejaké drogy alebo alkohol.

8. Intervenient Ľ. K. pri svojom výsluchu uviedol, že sa dostavili na výzvu, ktorá znela, agresívny, rozbíja auto. Prišli spolu s policajnou hliadkou. Nebohý sa nenachádzal pred domom, preto zvonili na zvonček, vyšli na siedme poschodie, kde im otvorila žalobkyňa v 2. rade. V tom čase bol nebohý v izbe a ležal na ňom jeho otec, nakoľko došlo ku záchvatu agresivity. Intervenient sa rozprával s nebohým. Tento bol v amoku. Z počiatku s ním bola ťažká reč, nakoľko nevidel na sebe chybu. Postupne sa začal ukľudňovať a začal aj komunikovať. Nakoniec súhlasil s hospitalizáciou. Neboli na ňom badať náznaky agresivity. Nebohý nemával klasické epileptické záchvaty, ale mával záchvaty pri predávkovaní ópiatmi. Ďalej uviedol, že Suboxone je liek, ktorý sa používa na liečbu drogových závislostí, na liečbu závislostí opiátmi, najčastejšie je to Tramal. Je to liek, ktorý pôsobí kompetitívnou väzbou na rovnaké receptory ako Tramal, z ktorých ich vytesňuje. Pri nadužití jedného aj druhého lieku môže dôjsť k nežiadúcim účinkom, až zástave dýchania a krvného obehu, samozrejme aj v kombinácii s liekmi na ukľudnenie, či už sú to na benzodiazepínovom rade alebo iných radov. V prípade ak sú zavolaní ku pacientovi, ktorý má záchvat agresivity, je volaná posádka a zároveň aj polícia, nakoľko môže dôjsť k ublíženiu na zdraví. Vypočúvajú obidve strany a to jednak toho, kto má záchvat agresivity, či je ochotný spolupracovať a taktiež aj druhú stranu. Ak je podozrenie na užitie návykovej látky, tak sa snažia pacienta ukľudniť s tým, aby začal spolupracovať. Taktiež sa snažia ho presvedčiť, aby opustil negatívne prostredie, ktoré naňho vplýva. Postup sa zvolí podľa toho ako sa pacient správa pričom neexistuje všeobecný predpis pre lekára ako sa v takýchto prípadoch správať. Nebohý nedostal injekciu na ukľudnenie, pretože je rozdiel ak sa jedná o pacienta s epileptickým záchvatom a psychotickým záchvatom. Pri psychotickom je riziko, že ak požil nejakú návykovú látku a sa mu pichne injekcia, môže to spôsobiť smrť. Preto volili prvú voľbu a to psychointervenciu. Pokiaľ ide o policajtov tak títo vedeli ako sa správať v takýchto situáciách, spolupracovali. Každý si našiel svoje miesto. Jeden bol pri dverách a druhý chodil s nebohým.

9. Svedkyňa A. J., dcéra žalobcov, pri svojom výsluchu uviedla, že brat prišiel domov podráždený. Zavolali záchranku ako niekoľko krát predtým, kedy mu dali utišujúcu látku a ho premiestnili. Keď prišla záchranka bol otec s S. v izbe. Svedkyňa bola vo svojej izbe. Následne sa premiestnila do obývačky, pričom im povedali, aby nezavadzali a išli do kuchyne. Ešte videla, ako potom brat kľudne chodil po izbe, sprevádzal ho policajt na WC a do kúpeľne, potom už iba počula ako policajt hovoril, že S. vyskočil z okna. Ďalej uviedla, že otec žiadal záchranárov, aby dali nebohému utišujúcu látku. Vzťahy v rodine boli normálne, boli hádky ako v iných rodinách, pričom spúšťačom týchto hádok malo byť sexuálne zneužitie. Otec sa S. snažil pomôcť a to formou liečenia a aj sám podstúpil liečenie. I. S. si rozumela, vedeli sa porozprávať. Nebohý bral liek a to Tramal.

10. Svedok S. D. pri svojom výsluchu uviedol, že operačné stredisko ich zavolalo na výjazd. Prišli na výjazd a to v zložení lekár, vodič, záchranár a záchranárka v zácviku. Vstúpili do bytu, kde boli vtedy rodičia, pacient, dcéra s dieťaťom. To si však presne nepamätám, avšak niečo sa spomínalo, že ohrozuje svoju sestru. Príbuzní žiadali, aby bol pacient hospitalizovaný, nakoľko ohrozuje rodinu. Pri takýchto výjazdoch je to všetko o komunikácii a ak pacient ohrozuje iných, ohrozuje okolie, tak môže byť hospitalizovaný aj proti jeho vôli, aj nasilu. Neviem presné časové obdobie, ale keď sa išiel pacient prezliecť, tak ich lekár poslal vonku spolu so záchranárom a záchranárkou v zácviku. Následne im iba

cez dvere lekár povedal, že pacient vyskočil. Potom utekali dole, kde sme začali s resuscitáciou. V čase incidentu nebol v byte, bol na chodbe pred výťahom. Nemal za to, aby išlo výnimočný zásah a aby bol iný postup polície ako pri iných udalostiach. Pamätal si, že stáli niekde okolo gauča a keďže pacient privolil, že pôjde do nemocnice, tak ustúpili od gauča. Ešte videl nebohého vstúpiť do kúpeľne. Nepamätal si na správanie nebohého a ani jeho otca.

11. Svedok Ľ. F. pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 26.6.2013 mal nočnú zmenu s pánom H.. Boli zavolaní robiť asistenciu rýchlej zdravotnej službe a to o 20:15 hod.. Prišli k bytovému domu, mal ich tam čakať oznamovateľ, vyšli na šieste alebo siedme poschodie. Otvorila im mladá osoba ženského pohlavia. Vošli dnu. V jednej z izieb bol na mladšej osobe staršia osoba. Potom, čo prišli, staršia osoba pustila mladšiu osobu. Táto im povedala, že bude spolupracovať, preto sa nenasadili sedatíva. Rýchla záchranná služba odviedla staršiu osobu, pričom tento začal vykrikovať na mladšiu osobu, aby ho brali, že mu robí iba hanbu, kradne. Komunikoval s mladšou osobou, pričom zisťoval, prečo boli zavolaní. Tento im povedal, že otec do neho stále vyrýva a to, že kradne a vynáša veci. Táto mladšia osoba spolupracovala a vyšla z izby, sadla si na sedačku a začala sledovať televíziu. Otec, resp. staršia osoba stále naňho vykrikovala. Bol tri krát za pánom J. v kuchyni, aby prestal opakovať tie slová, pričom vtedy bol s nebohým kolega. Keď mladšia osoba súhlasila s tým, že pôjde s nimi, vstala a išla do kúpeľne a to aby si natrel tetovanie masťou. Potom vyšiel z kúpeľne a išiel do svojej izby. Bol stále pri ňom. Mal s ním zrakový kontakt. Otec počas toho opakovane kričal na syna. Následne matka vošla do izby, asi preto, aby mu pomohla s chystaním vecí. V tom čase bol v izbe s ním. Bol od neho asi na tri metre. Keď matka vyšla z izby, opakovane kričal otec a keď syn začul tie vyhrážky, rozbehol sa k oknu, otvoril ho a vyskočil. Okno bolo zatvorené, on si to okno otvoril sám. Izbu popísal tak, že to nebola veľká izba. Vchodové dvere boli dosť úzke. Keď vojde do izby, bola stavaná skriňa bol tam gauč. Bol chrbtom ku skrini a čelom mal okno. Nemal vedomosť o tom, aby nebohý chce spáchať samovraždu. V čase, keď nebol s nebohým, tak bol s ním kolega a keď bol pri nebohom tak on bol pri rodinných príslušníkoch medzi obývačkou a kuchyňou. S nebohým sa naposledy rozprával, keď tento sedel na gauči. Bol kľudný, trošku však znervóznel. Spolupracoval, keď mu povedal, že poďte s nami, dole je rýchla záchranná služba, prevezieme vás do nemocnice, kde vás ošetríme, tak s tým, súhlasil.

12. Svedok S. H. pri svojom výsluchu uviedol, že robili asistenciu RZP-čku. Pamätal si, že nebohý mal tetovanie a pred tým, ako skočil, si ho natieral, alebo si ho zabezpečoval. V čase, keď došlo ku incidentu bol v inej izbe. Dozvedel sa až od kolegu. Mali za úlohu zabezpečovať a robili asistenciu RZP-čku a nepamätá si, aby niekto od nich niečo chcel alebo aby im bolo spomínané, že nebohý chcel spáchať samovraždu. Spomínal si na to, že otec na nebohého niečo kričal. Záznam z incidentu musel sa spisovať v krátkom čase po incidente, keďže je detailne napísaný, mohlo to byť aj v ten deň.

13. Svedkyňa W. A. pri svojom výsluchu uviedla, že pred piatimi alebo šiestimi rokmi bol výjazd ku agresívnemu pacientovi, ktorý mal byť vonku pred bytovkou. Keď sme tam prišli, tento sa pred bytovkou nenachádzal. Bol v byte, kde bol otec a matka. Zároveň bola privolaná aj polícia. Pacient nebol agresívny ku ním, ale bol agresívny ku otcovi. Z ich strany išlo o vzájomné osočovanie. Doktor poslal otca preč od syna, aby ho mohli vyšetriť. Po ošetrení boli poslaní vonku. Boli otvorené dvere. Následne išli dole, kde ho ošetrili a bol transportovaný na ARO. Zákrok jej nepripadal iný ako v obdobným prípadoch. Postup určuje lekár. Má za to, že ako záchranná služba spravili všetko, čo bolo možné. Nepamätala si, či nebohého niekto strážil. Pamätala si, že tento išiel na WC, aby namastil tetovanie. Na postup policajtov si nepamätala.

14. Svedkyňa K. T. pri svojom výsluchu uviedla, že keď prišli, už tam vtedy boli policajti. Pamätala si konflikt s otcom. Otec ležal so synom. Tento po príchode spolupracoval. Lekár mu vysvetlil situáciu. Zistila sa jeho anamnéza a lekár zobral rodičov do kuchyne. Zisťovali sa informácie o pacientovi. Policajt jeden stál v obývačke, druhý v detskej izbe. Oni stáli pri dverách. Pamätala si ešte, že nebohý mal nové tetovanie. Chodil z izby do kúpeľne, kde si to tetovanie krémoval. Ďalej uviedla, že nebohý sa po ich príchode a rozhovore s lekárom ukľudnil. Ďalej táto uviedla, že lekár zistil má sklony k samovražde alebo sebapoškodzovaniu. Bola už súčasťou výjazdu, kde by asistovali policajti.

15. Z protokolu č. 364/2016 o vykonanom dohľade na mieste vyplýva, že zdravotná starostlivosť pacientovi S. J. bola posádkou RLP Záchranná služba Košice poskytnutá správne a nebolo zistené porušenie o zdravotnej starostlivosti.

16. Z odborného stanoviska konzultanta zo dňa 11.05.2016, č. objednávky: 594/700/PO506/16/16 vyplýva, že zásahovou skupinou RLP Prešov 1 boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne.

17. Z úradného záznamu R.. X.. S. H. vyplýva, že dňa 26.06.2013 od 19.30 h vykonával obchádzkovú službu ako vodič v hliadke P-155 spolu s kolegom R.. Ľ.W. F., ktorý bol veliteľom hliadky. O 20.17 h boli vyslaný operačným dôstojníkom na K. X C. N., kde mali vykonať asistenciu RZP ku psychiatrickému pacientovi. Ku vchodu do daného bytového domu dorazili spolu s pracovníkmi RZP. Od nich sme dozvedeli, že im majú vykonať asistenciu u osoby menom J.. Následne po zazvonení na zvonček s menom J. im boli bzučiakom uvoľnené hlavné vchodové dvere do bytovky a následne sa výťahom a schodmi dostali spolu s pracovníkmi RZP naraz ku vchodovým dverám do bytu rodiny J., kde im otvorila mladšia žena, pravdepodobne príbuzná rodiny. Potom spolu s pracovníkmi RZP vošli do predsiene bytu, odkiaľ cez obývaciu miestnosť žalobkyňa v 2. rade, navigovala do detskej izby, kde na posteli ležala staršia osoba na mladšej a držala ju tak, aby sa nemohla hýbať. Otec im hovoril, že ho drží, lebo vyvádzal. Rozbil chvíľu predtým nejaký nábytok. Hneď prišli ku nim a vyzvali syna na kľudné správanie, s čím súhlasil a tak ho otec pustil. Lekár mu nedal žiadne sedatívum, nakoľko to nebolo potrebné a ani hliadka PZ nemusela použiť donucovacie prostriedky, ani žiadny fyzický kontakt. Syn sa tak od príchodu hliadky stále správal kľudne a pokojne, normálne s hliadkou komunikoval, pričom uvádzal, že ho otec neprávom obviňuje z rôznych vecí, napríklad, že mal otcovi zobrať mobilný telefón a pritom ho mal otec v nohaviciach. Medzitým sa lekár RZP K.. K. dlhší čas rozprával s otcom, ktorý mu uvádzal, že už má syna dosť, že už ho chce vyhodiť z domu, lebo sú s ním problémy. Každý deň ho syn stojí veľa peňazí. Syn sa správa sa v byte ako šéf a otec tam nič neznamená. Následne lekár RZP išiel ku synovi, pričom mu uviedol, že je potrebné, aby išiel na vyšetrenie. Syn na to uviedol, že také vyšetrenia už pozná a nikam nechcel ísť. Preto mu vysvetlil, že ak nebude chcieť v nemocnici ostať, po vyšetrení, resp. na druhý deň ho pustia. Potom sa syn postavil a uviedol, že dobre tak ide. Akurát si chcel zobrať nejaké oblečenie, preto vošiel do detskej izby, kde si pripravil dve veci. Bol som vtedy pri ňom a dával pozor, čo robí. Potom chcel ísť do kúpeľne, kde si potreboval ešte natrieť masťou čerstvé tetovanie na ľavej ruke. Celý čas s kolegom dávali pozor, aby nikomu neublížil, hlavne pracovníkom RZP, ktorým vykonávali asistenciu. K ničomu takému nedošlo. Zabraňovali slovne kontaktu otca so synom, lebo sa začínali hádať. Aj pracovník RZP ukázal otcovi nech je ticho. Potom vysvetlil otcovi, že syn už súhlasil, že dobrovoľne pôjde na vyšetrenie, načo otec povedal, že ale dokedy tam bude? Pustia ho a bude zase doma vyvádzať. Tak ho poučil o možnosti zrušiť synovi trvalé bydlisko a možnosť hocikedy zavolať políciu, ak bude nejaký problém. Syn za chvíľu po natretí ruky a balení si uteráku kľudne vyšiel z kúpeľne a prešiel cez obývaciu miestnosť, kde stál kolega npráp. F., a potom vošiel do detskej izby, kde bola jeho matka a odkiaľ si chcel zobrať pripravené veci. Kolega išiel hneď sním do izby, aby dával pozor, čo bude robiť. On ostal v obývacej izbe, aby zabránil otcovi prípadnému stretu so synom, ktorý by mohol kľudnú situáciu vyostriť. Keď bol asi pol metra od zárubne medzi detskou izbou a obývacou izbou začul matku ako niečo kričí a následne mu kolega povedal, že syn vyskočil von oknom. Hneď vbehol do detskej izby, kde videl pootvorené okno a syna nikde. Ostatné osoby vrátane pracovníkov RZP mimo kolegu F. a matky boli pred skokom spolu s ním v obývacej izbe, resp. v inej časti bytu mimo detskej izby. Kolegu F. pred skokom videl ako stojí v detskej izbe blízko pri vstupnej zárubni a teda nemohol byť pri okne v detskej izbe. Následne rýchlo utekal s pracovníkmi RZP dolu pred bytový dom. Tam im potom, čo rozdýchali syna, pomáhal pri jeho nakladaní na vozík a do sanitného vozidla. Počas celého pobytu v byte nikto syna nenavádzal, aby spáchal samovraždu ani nič podobné. Ani nebol žiadny dôvod si myslieť, že také niečo urobí. Nikto, lekár RZP ani rodina nič také neuvádzali. Aj jeho matka bola úplne šokovaná zo skoku, veľmi ju prekvapil, vôbec ho neočakávala. Rovnako ani sám S. J. nijakým spôsobom nedal nikomu najavo, že má v úmysle si siahnuť na život. Hliadka počas asistencie sa sústredila na kontrolu jeho správania, aby neohrozoval pracovníkov RZP a ostatné osoby.

18. Z úradného záznamu npráp. Ľ. F. vyplýva, že dňa 26.06.2013 v čase od 19.30 hod. do dňa 27.06.2013 do 07.30 hod. vykonával : obchádzkovú službu v služobnom obvode OO PZ Prešov - Juh ako hliadka v zložení R.. Ľ. F. - VH a R.. S. H. - ČH ako Patent 155. V čase o 20.17 hod. hliadka bola operačným dôstojníkom vyslaná na ul. K. Č..X C. N., kde je potrebné vykonať asistenciu RZP ku psychiatrickému pacientovi, kde oznamovateľ má čakať dolu pred vchodom. Po príchode na miesto sa na mieste pred vchodom do obytného bloku nachádzal personál RZP, kde od lekára bolo zistené, že sa jedná o p. J.. Hliadka zazvonila na zvonček na meno p. J., kde vchodové dvere otvoril nejaký rodinný príslušník a spolu z personálom RZP sa hliadka odobrala na 7 poschodie vľavo. Hliadka po vyjdení na 7 poschodie

dvere bytu otvorila nejaká slečna - pravdepodobne rodinný príslušník. Po vstúpení do bytu personál RZP sa zdržiaval v obývačke, pričom hliadku do detskej izby, kde na posteli ležali nejaký dvaja muži, pričom ten starší držal toho mladšieho, lebo vyvádzal. Mladší ležal na posteli úplne pasívne, nekládol žiaden odpor, pričom kričal na toho staršieho, aby s tým prestal a pustil ho. Keď ten starší videl hliadku polície, tak toho mladšieho pustil. Medzi tým starší muž z detskej izby vyšiel von a išiel smerom do kuchyne. Do detskej izby vošiel lekár RZP, kde sa chcel opýtať, čo sa stalo. Nakoľko mladý muž bol v kľudnom stave riadne komunikoval lekár mu nepodal žiadne sedatíva a ani žiadne ukľudňujúce lieky a taktiež ani hliadka nepoužila žiadne donucovacie prostriedky nakoľko riadne spolupracoval. Mladší muž medzi tým si v kľude sám sadol na posteľ v detskej izbe a nejavil žiadne známky agresivity, riadne komunikoval z hliadkou. Nato sa ho slušne opýtal, aby uviedol svoje meno, čo aj urobil, kde bolo zistené, že sa jedná o S. J.. Tak sa snažil od S. J. zistiť, čo sa stalo, aký bol problém. Vyšiel z izby von, a v obývačke sa pýtal jeho mamy K. J., aký bol problém a člen hliadky R.. X.. H. sa zdržiaval v priestoroch detskej izby. Počas vyťažovania matka uviedla, že hádka začala pre mobilný telefón, ktorý jej mal niekde skryť jej syn. Tak si všimol, že S. J., vyšiel von z detskej izby a sadol si na gauč v obývačke a pozeral na televízor. Lekár RZP prešiel do kuchyne, kde sedel jeho otec C. J., ktorý bol veľmi rozrušený, kde lekár z RZP sa snažil zistiť okolnosti toho ako k tomu došlo a čo sa stalo, kde bolo počuť ako nahlas rozprával to že jeho syn nič nerobí, len mu robí hanbu, ťahá z neho peniaze, že ho nechce mať doma v byte a že pôjde na neho podať trestné oznámenie, lebo za každým, keď je doma vystrája. V tom čase stál v obývačke a rozprával sa z S. J. a snažil sa ho ukľudňovať a dohovárať mu, aby nevnímal slová otca. Tak do obývačky prišiel lekár z RZP a uviedol, že treba ísť na vyšetrenie. Nato S. J. odmietol, že on nikam nepôjde, ostáva doma. Snažil sa dohovárať S. J., aby to nekomplikoval, aby sa obul a obliekol a išiel na psychiatriu, že ho tam lekár vyšetrí a aby bol pokoj v byte a bude mať pokoj aj on. Nakoniec súhlasil s tým, že pôjde dobrovoľne na psychiatriu. Tak stále bolo z kuchyne počuť hlas otca ako slovne niečo hovorí na adresu svojho syna. Tak jeho syn išiel do detskej izby, pričom stále jeden z nich mal na dohľad S. J. a sledoval jeho pohyby. Tak vyšiel vonku i detskej izby do kúpeľne, kde si balil uterák a natieral ruku masťou po čerstvom tetovaní. Lekár RZP stál pri dverách kúpeľne, kde z kuchyne jeho otec stále niečo rozprával na adresu syna, pričom mimikou rúk mu lekár ukazoval, aby s tým prestal. Podišiel k nemu a dohovoril jeho otcovi, aby s tým prestal, lebo svojimi slovami provokuje, syna. Tak S. J. sa vrátil späť do detskej izby, pričom v tom čase v detskej izbe sa nachádzala jeho mama a on sa nachádzal od dverí detskej izby asi l m chrbtom otočený ku skrini. Stále mal očný kontakt z S. J., ktorý podišiel ku skrinke, ktorá bola na ľavo pri stene od skrine vzdialená asi 2 m a to preto, aby nemal možnosť napadnúť personál RZP, nakoľko hliadka tam bola privolaná vykonať len asistenciu, aby nedošlo k napadnutiu personálu RZP. Všimol si, že člen hliadky R.. X.. H. stál asi 0,5m od zárubne dverí detskej izby. Tak jeho mama chcela vyjsť von z detskej izby, kde sa jej vyhýbal, a to tak, že som sa pootočil vo vchodovej zárubni, kde od S. J. bol vzdialený asi na tri metre. Keď sa otočil späť smerom do izby, tak len zbadal, že S. J. sa rozbehol smerom ku oknu, ktoré bolo celý čas zatvorené si otvoril a postavil sa vonkajšiu rímsu a vyskočil sám von oknom. V tom čase personál RZP stál v obývačke. Pričom počas asistencie za prítomnosti hliadky sa S. J. nijakým spôsobom sa nevyhrážal, že si chce siahnuť na život, alebo nejakým iným spôsobom skoncovať zo životom to ani pre personálom RZP. Taktiež nik počas prítomnosti hliadky a personálu RZP nikto menovaného nenabádal k tomu, aby si siahol na život, alebo spáchal samovraždu. Taktiež jeho mama bola samotne prekvapená reakciou svojho syna nato, že vyskočil sám von oknom. Po vyskočení personál RZP hneď utekal dole na miesto, kde S. J. ležal po vyskočení, kde sa ho snažili oživiť, pričom medzi tým išiel taktiež dole spolu s kolegom, kde lekár na jeho otázku, či je živý, uviedol, že áno. Tak ho naložili na nosítka, kde S. J. chrčal, ktorého naložili do sanitky, kde sanitka na mieste zotrvala na mieste asi ešte 10 minút. Tak od lekára RZP K.. K. bolo zistené, že S. J. prevážajú na oddelenie ARO.

19. Zo zápisnice o výsluchu svedka, v tomto konaní žalobkyne v 2. rade, vyplýva, že dňa 26.06.2013 bola doma spoločne s manželom, dcérou a synom S.. Tak okolo 18.00 hod. volala RZP k synovi S., ktorý mal záchvat a búchal do nábytku, mal v sebe nejakú zlosť. Syn bol liečený na psychiatrii, kde sa liečil zo závislosti na drogách a bral poctivo lieky. Po príchode RZP prišla spoločne aj hliadka Polície. Počas vyšetrenia lekárom bola hliadka Polície stále so synom. RZP komunikovala so synom, kde sa ho snažili prehovoriť na hospitalizáciu, kde sa napokon upokojil a s hospitalizáciou súhlasil. Syn sa išiel oholiť, kde bol v kúpeľni, ale hliadka PZ bola stále s ním. Potom išiel do svojej izby, kde sa išiel pobaliť. Jeden z príslušníkov bol stále s ním a bol taktiež aj v jeho izbe. Bola pri synovi v izbe, kde mu vravela, že mu donesie vrecúško na drogériu. Ako vychádzala z izby, policajt, ktorý stál pri zárubni sa jej ustúpil do obývačky, išla ku kúpeľni, pričom počula ako policajt kričal, že vyskočil z okna. Keď odchádzala z izby tak okno bolo zatvorené. Musel ho syn otvoriť vtedy keď vyšla z izby a policajt sa jej ustupoval. Trvalo to chvíľočku. Odkedy bola hliadka PZ a RZP u nich, medzi synom, manželom a ňou nedošlo k

nejakému konfliktu. Hneď po vyskočení syna z okna RZP a Policajti utekali k nemu dole, kde mu RZP poskytla prvú pomoc a previezli ho do FNsP J. A. Reimana. V čase okolo 22.00 hod. telefonicky volala, bolo jej povedané, že žije a asi po 1 hodine na to volala a už jej službu konajúca lekárka povedala, že zomrel. V minulosti syn asi 2 krát mal v úmysle vyskočiť z balkóna, ale nakoniec to neurobil. Čo ho viedlo k tomu, že vyskočil z okna uviesť nevedela.

20. Zo zápisnice o výsluchu svedka, v tomto konaní žalobcu v 1. rade, vyplýva, že dňa 26.06.2013 bol doma spoločne s manželkou, dcérou a synom S.. Manželka zavolala RZP na jeho podnet k synovi S., nakoľko v ňom videl zlosť, kde chcel rozbiť auto, nevedomky napadol fyzicky aj jeho, pričom ma udrel do tváre zo zadu. Podarilo sa mu ho presvedčiť a ukľudniť, aby odišli do bytu. Po príchode RZP táto prišla s hliadkou Polície, on bol pri ich príchode so synom v jeho izbe, počul zvonček a manželku ako hovorí RZP kam majú ísť. On sa v tej chvíli snažil otvoriť okno a pozrieť sa že kto ide. Snažil sa mu v tom zabrániť, držal som ho celou silou, aby niečo neurobil. Po príchode RZP ležal na synovi a držal ho, kde sa ho lekár opýtal, či mu dá injekciu. Odpovedal, že áno. Následne na to sa opýtal syna, či mu má dať injekciu, alebo bude kľudný, kde syn povedal, že sa ukľudní. Pustil a odišiel z izby preč, ostali tam RZP a Polícia. Jednému z hliadky PZ povedal, aby dával pozor na syna, že momentálne je v takom stave, že nevie čo robí. RZP sa podarilo syna ukľudniť a prehovoriť na hospitalizáciu, kde sa začal pripravovať do nemocnice, jeden z policajtov stále chodil za ním, aby nedošlo k napadnutiu alebo niečomu inému. On bol s druhým policajtom v kuchyni, kde sa rozprávali o problémoch aké majú. Keď bol v kuchyni s tým druhým policajtom, tak ten policajt, ktorý bol pri synovi zakričal, že on vyskočil. Hneď na to dole k synovi utekali záchranári z RZP a policajti, ktorí boli v byte, kde následne videl v izbe otvorené okno dokorán a hneď utekal dole k synovi. K synovi ho nepustili, RZP mu poskytovala prvú pomoc, kde ho následne previezli do nemocnice. Čo ho k tomu viedlo nevedel povedať. Už v minulosti mal stavy, že chcel spáchať samovraždu vyskočením z balkóna.

21. Vo veci bol ustanovený znalec, ktorý na položené otázky zodpovedal tak, že zo psychiatrického hľadiska sa podľa predloženej dokumentácie u nebohého S. J. jednalo o abnormne štruktúrovanú osobnosť s rysmi emočnej nestability, dráždivosti a impulzivity, závislú od viacerých psychoaktívnych látok s ich aktívnym užívaním a s pozitívnou anamnézou dlhodobého disharmonického vývinu s opakovanými poruchami správania (vrátane agresívneho a nepredvídateľného správania). Podľa predloženej dokumentácie sa u neho samovražedné úvahy, tendencie, či pokusy v minulosti nevyskytli. V čase posudzovanej zdravotnej starostlivosti bol S. J. pod vplyvom psychoaktívnych látok, ktoré u neho zvyšovali pohotovosť k impulzívnym a agresívnym prejavom. Čo sa týka jeho samovražedného konania

- jednalo sa u neho o náhle nepredvídateľné impulzívne konanie abnormne štruktúrovanej osobnosti, ktorého provokujúcim momentom bol podľa výpovedí svedkov pokračujúci verbálny konflikt s otcom, a ktorému dodala spád a energiu intoxikácia psychoaktívnymi látkami. Z predloženej dokumentácie nie je možné jednoznačne určiť, či v čase posudzovanej zdravotnej starostlivosti nebohý S. J. užíval lieky používané pri liečbe drogovej závislosti (podľa liekovej anamnézy mal užívať buprenorfín + naloxón / , avšak uvedené nebolo potvrdené toxikologickým vyšetrením). Lieky, používané pri liečbe drogových závislostí vo všeobecností nemajú za následok samovražedné (suicidálne) sklony. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis, bol dodržaný postup lege artis a RLP sa nedopustila žiadnych závažných pochybení.

22. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

24. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

25. Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

26. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

27. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

28. Podľa o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť

29. Podľa , poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby je povinný odborne prepraviť bez zbytočného odkladu osobu, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav, do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti10) alebo do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa pokynu operačného strediska záchrannej zdravotnej služby alebo koordinačného strediska, ktoré je schopné poskytnúť diagnostiku11) a liečbu12) nadväzujúcu na poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť,1) a zabezpečiť, aby posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby bez zbytočného odkladu nahlásila koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby podľa ukončenie zásahu a stav pripravenosti (pohotovosti) na ďalší zásah.

30. Podľa o Policajnom zbore, štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta.

31. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

32. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhali titulom náhrady nemajetkovej ujmy spolu vo výške 200.000,- eur s prísl..

33. V rozsudku zo 17. februára 2011 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení o ochrane osobnosti“.

34. V uznesení NS SR zo dňa 26. septembra 2013, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD1356581SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, súd uviedol: „Podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523853'&ucin-k-dni='30.12.9999'> platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k- dni='30.12.9999'> je upravená analógia. Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby ( a nasl. <aspi://module='ASPI'&link='%252311'&ucin- k-dni='30.12.9999'>) sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného ( a nasl. <aspi:// module='ASPI'&link='%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).“

35. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobnej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej amorálnej integrite, neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou. Všetky uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. V prípade, ak chýba čo i len jeden z predpokladov, zásah do osobnosti fyzickej osobnosti nemá za následok vznik občianskoprávnej zodpovednosti.

36. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

37. V predmetnom konaní bola na žalobcov povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali porušenie povinnosti zo strany žalovaných, resp. ich nesprávny postup.

38. Žalobcovia porušenie povinnosti vo vzťahu k žalovanej v 2. rade videli v tom, že nebohému záchranári nepodali lieky na utíšenie. K tomu súd v prvom rade uvádza, že na posúdenie toho, či postupovala žalovaná v 2. rade správne alebo nie sú potrebné odborné znalosti. Odborné znalosti môžeme charakterizovať ako vedomosti, na získanie ktorých je potrebná určitá odborná znalosť alebo odborná skúsenosť. Odborné znalosti presahujú rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Z tohto dôvodu bol aj ustanovený znalec, ktorý dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis, bol dodržaný postup lege artis a RLP sa nedopustila žiadnych závažných pochybení. Žalobcovia k predmetnému znaleckému posudku iba uviedli, že tento považujú za paškvil a účelovo vypracovaný a nie nestranný. Podľa ich vyjadrenia znalec v bodoch 3, 4, 5 iba uvádza, že postup bol lege artis bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobcovia však nenavrhli ďalšie dokazovanie, nenavrhli ani výsluch znalca a ani kontrolný znalecký posudok. Súd nemá dôvod pochybovať o správnosti záverov znaleckého posudku, keďže uvedené závery vyplývajú aj z protokolu č. 364/2016 o vykonanom dohľade na mieste, kde Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť pacientovi S. J. bola posádkou RLP Záchranná služba Košice poskytnutá správne a nebolo zistené porušenie o zdravotnej starostlivosti a taktiež z odborného stanoviska konzultanta zo dňa 11.05.2016, č. objednávky: 594/700/PO506/16/16. Podľa tohto odborného stanoviska boli zásahovou skupinou RLP Prešov 1 vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Ani tieto závery žalobcovia nespochybnili. Navyše súd dáva do pozornosti, že zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že nebohý sa po príchode záchranky a rozhovore s lekárom upokojil, čo nakoniec potvrdila vo svojej svedeckej výpovedí aj žalobkyňa v 2. rade, a preto sa súdu javí, že nebol dôvod, aby záchranári dali nebohému lieky na utíšenie. Nakoľko v konaní nebolo zo strany žalobcov preukázané žiadne porušenie povinnosti žalovanej v 2. rade, zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis a RLP sa nedopustila žiadnych závažných pochybení, nie sú splnené všetky predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

39. Pokiaľ ide o žalovanú v 1. rade tak tu súd v prvom rade uvádza, že žalobcovia v priebehu konania žiadnym spôsobom nešpecifikovali, akú povinnosť mali policajti porušiť, pripadne v čom mal spočívať ich nesprávny postup. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od momentu vstupu do bytu, bol jeden z policajtov vždy pri nebohom. To nakoniec potvrdila aj žalobkyňa v 2. rade, keď pri svojej výpovedí

uviedla, že jeden policajt stále dával na syna pozor. Súd zastáva názor, že nemožno považovať za porušenie povinnosti zo strany policajtov to, že k nešťastnej udalosti došlo tak, ak policajt sa vyhýbal žalobkyni v 2. rade, ktorá chcela vyjsť von z detskej izby a v tom momente nebohý podišiel k oknu a vyskočil. V konaní nebolo preukázané, aby mali policajti vedomosť o tom, že nebohý sa niekedy pokúsil o samovraždu, resp. mal samovražedné sklony. V tejto súvislosti súd uvádza, že neuveril žalobcovi, že túto skutočnosť oznámil lekárovi, keďže na pojednávaní dňa 22.9.2017, pri svojom výsluchu na otázku, či sa syn niekedy vyhrážal samovraždou, odpovedal nie. A až na ďalšom pojednávaní na otázku právneho zástupcu odpovedal, že záchranárom povedal, že syn má sklony ku samovražde. Súd neuveril žalobcovi v 1. rade, že na takúto dôležitú skutočnosť zabudol. Svedkyňa K. T. síce pri svojom výsluchu uviedla, že lekár zistil, že nebohý má sklony k samovražde alebo sebapoškodzovaniu, avšak dodala, že jej sa takáto informácie nedostala a nie je ani teda zrejmé, či sa ju dozvedel (a či vôbec, keďže tento to poprel) v ten deň, alebo neskôr. Navyše pri jej výpovedí sa objavili rozpory s tým, ako prebiehala udalosť, keď uviedla, že vtedy tam už boli policajti, pričom z výsluchu svedkov, ale aj z úradných záznamom vyplynulo, že do daného bytového domu dorazili spolu s pracovníkmi RZP. Keďže u tejto svedkyne sa vyskytli rozpory vo výpovedí, zvyšní svedkovia a aj intervenient to popreli, nebolo preukázané, aby lekár alebo policajti mali vedomosť o samovražedných sklonoch nebohého a tým by mali zvoliť iný postup. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že nebohý sa po príchode záchranky a rozhovore s lekárom upokojil, súhlasil s hospitalizáciou, balil sa, išiel do kúpeľne natrieť si tetovanie a teda nejavil žiadne znaky toho, že chce spáchať samovraždu. Postup policajtov sa teda súdu javí v súlade so vzniknutou situáciou. Nešťastnou zhodou okolností následne došlo k tragickej udalosti, ktorej policajt v tom momente nepomohol zabrániť. Zo strany policajtov teda nedošlo podľa názoru súdu k porušeniu žiadnej povinnosti resp. k nesprávnemu postupu, ktorý zakladal právo na nemajetkovú ujmu. Súd preto žalobu aj voči žalovanej v 1. rade zamietol.

40. O trovách konania (analogický aj u intervenienta) súd rozhodol podľa (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný v 1. a 2. rade a aj intervenient na strane žalovanej v 2. rade boli úspešní v celom rozsahu, avšak súd žalovaným v 1. a 2. rade a aj intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že je predmetnej právnej veci je žalobcami uplatnený nárok na nemajetkovú „posmrtnú“ ujmu, ktorá predstavuje nenávratná strata syna žalobcov. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej, neodstrániteľnej a trvalej ujme. Stratili milovaného syna, a preto nemožno z ľudského, morálneho a etického hľadiska akceptovať uloženie im povinnosti nahradiť v spore trovy konania žalovaným a intervenientovi. Žalobcovia ako neúspešní nemajú právo na náhradu trov konania.

41. Pokiaľ ide o znalečné, súd znalcovi K.. W. L. priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100% proti žalobcom, ktorí boli v konaní neúspešní. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).