Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_60Ek-1900-2019.pdf
PDF · 74.47 KB
Case nature
Subarea
60Ek/1900/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného N., spol. s r.o., so sídlom P. T. 8, XXX XX V., C. XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o., so sídlom Ružinovská 40, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 36 863 319 proti povinnému S - P., s.r.o., so sídlom N. 30, XXX XX V. - mestská časť F. mesto, C. XX XXX XXX, o vymoženie 2.600,82 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1900/2019 zo dňa 14.02.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1900/2019 zo dňa 14.02.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 60Ek/1900/2019 zo dňa 14.02.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. 313EX 96903/19 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol podanie dovolania zo strany povinného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Povinný v dovolaní argumentuje nesprávnym právnym posúdením veci zo strany Krajského súdu v Bratislave v rozpore s ustanovením § 274 písm. a) a písm. b) CSP. Povinný mal za to, že pokračovanie exekučného konania a vymáhanie istiny 2.600,82 eur do času rozhodnutia dovolacieho súdu o predmetnom dovolaní by bolo predčasné a mohlo by spôsobiť škodu na právach a majetku povinného. Povinný žiadal zastavenie exekučného konania.
3. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2019, vyjadrenie súdneho exekútora v zmysle ustanovení Exekučného poriadku. Súd mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 2Cb/118/2018-91 zo dňa 17.01.2019, právoplatného dňa 13.03.2019 a vykonateľného dňa 17.03.2019. Súd zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote (upovedomenie o začatí exekúcie si prebral dňa 10.12.2019). Súd preskúmal exekučný titul, na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vedie. Predmetným exekučným titulom vznikla oprávnenému voči povinnému pohľadávka v celkovej výške 2.600,82 eur s príslušenstvom. Súd je toho názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. V danom prípade zákon presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom. Návrh podaný povinným
sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali čo i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil len podaním mimoriadneho opravného prostriedku. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku však nie je dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený.
5. Súd poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 640/13, II. ÚS 1/09 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/129/2016, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „podanie dovolania, ale ani návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nemá totiž suspenzívny účinok“; skutočnosťou pre povolenie odkladu exekúcie (tu zastavenie exekúcie) nie je automaticky akékoľvek konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu“, či rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 64Er/1599/2015-82, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „nie je v kompetencii súdu v exekučnom konaní posudzovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ani posudzovať prípustnosť dovolania proti exekučnému titulu, nakoľko takýmto záverom by nutne predbiehal výsledky tvrdených predbiehajúcich konaní a v podstate by (neprípustne) nahrádzal rozhodnutie súdu“, či nález III. ÚS 60/2004, ktorý sa v rovine princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy zhodol, že nižšiemu súdu neprislúcha judikovať to, o čom koná a rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že o mimoriadnom opravnom prostriedku koná a rozhoduje dovolací súd. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní. Povinný teda nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61l ods. 4 Exekučného poriadku.
7. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podáva podnet na Generálnu prokuratúru a Ústavný súd Slovenskej republiky, a to vo veci preskúmania porušovania práv druhého konateľa. Keďže pojednávanie na Okresnom súde Bratislava IV a rozsudok č. k. 2Cb/118/2018-91 bol bez účasti druhého konateľa, boli porušené jeho práva (spoločné konanie) a jeho toho názoru, že išlo o nezákonné rozhodnutie. Týmto žiada Okresný súd Banská Bystrica o zrušenie uznesenia sp. zn. 60Ek/1900/2019 až do preskúmania uvedenej skutočnosti.
8. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané povinnosťou sťažovateľa bolo vybaviť sťažnosť náležitosťami vyžadovanými zákonnými ustanoveniami, predovšetkým aké dôvody sťažnosti a z akých dôvodov sťažovateľ uvádza, keď riadny sťažnostný návrh je nutnou podmienkou sťažnostného konania.
17. Napriek vyššie uvedenému a zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že povinný odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie podaním dovolania. V predmetnej veci zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím a oprávnený bol oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Samotné podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Podanie dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu nijakým spôsobom nezasahuje do existentnosti judikovaného nároku. Takýto vplyv na exekúciu má len jedine právoplatný výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým bolo vyhovené podávateľovi tohto procesného úkonu. Podaním dovolania nemožno očakávať, že mu bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnému. Prijatie názoru povinného, že podaním dovolania (príp. akéhokoľvek podnetu na Generálnu prokuratúru a Ústavný súd Slovenskej republiky) možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
18. S poukazom na vyššie uvedené je exekučné konanie vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený a keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1900/2019 zo dňa 14.02.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.