Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-132-2023.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/132/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C., D. E. F., t. č. vo väzbe v ÚVV Banská Bystrica od XX.XX.XXXX
j e v i n n ý ,
že
dňa XX. XXXXXXX XXXX v čase asi o XX:XX G. v katastrálnom území mesta G., časť C. zapálil rodinný dom súpisné číslo XXX, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie G., okres H. , stojaci na parcele KN-C číslo XXX tým spôsobom, že vošiel do prístrešku stojaceho vedľa rodinného domu, tu zapaľovačom v ľavej časti prístrešku zapálil staré handry a od nich sa chytili horieť rôzne ďalšie tam uskladnené veci, pričom oheň sa rozšíril na celý rodinný dom, ktorým konaním spôsobil vlastníčke domu, poškodenej G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. XXXX/XX škodu zhorením domu a jej patriacej časti zariadenia domu podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX A. J. K. znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností vo výške 84.200 €, a zhorením motorovej štvorkolky 125 cm3 , nezistenej značky, modrej farby, bez evidenčného čísla, nezisteného roku výroby, motorovej štvorkolky 150 cm3 nezistenej značky, L. farby, bez evidenčného čísla, nezisteného roku výroby časti zariadenia domu, domácich zvierat, drevín a osobných vecí spôsobil škodu A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., C. XXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, v tomto trestnom konaní zastúpený opatrovníkom G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., J. XXXX/XX podľa odborného vyjadrenia číslo XXX/XXXX M. N. vo výške 6.890 €,
t e d a
zničil, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l
zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 245 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol /tri a pol/ roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. XXXX/XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že chcel urobiť vyhlásenie o vine, ale nezdá sa mu výška spôsobenej škode uvedená v obžalobe. Nepamätá si už úplne presne, čo sa stalo dňa XX.XX.XXXX, pohádal sa s otcom. Na druhý deň, keď išiel k susedovi pomáhať na strechu, tak zbehol domov a tam si našiel odkaz od otca na kartóne, že má vypadnúť z domu. Býval v tom dome na vrchnom poschodí, vybral mu odtiaľ zámok FAB. Preto sa vrátil k susedovi, povedal mu, čo sa stalo. Keď dorobili, tak sa vrátil ku susedovi poniže, vypili si, nevedel sa dostať do domu, nechcel vykopnúť dvere, ale vošla do neho zlosť, zoskratoval a proste to tam zapálil. Potom sa aj snažil tie handry uhasiť, bolo to celé rýchlovka, začala horieť aj strecha, preľakol sa a odišiel odtiaľ bolo to nejakých 300-400 metrov od domu. Po nociach sa vracal do toho domu a chcel odtiaľ zobral veci, ktoré mu patrili. Zo začiatku ich nevedel nájsť, veci mu zhoreli všetky na komplet. Potom aj išiel k sestre a pýtal aj od zamestnávateľa, aby mu nejaké peniaze poskytol, aby mal z čoho žiť. Pokiaľ kontaktoval príslušník polície, predtým mal vybitý mobil a keď ho kontaktovali, tak potom aj išiel s nimi. Na skutok ako taký si spomína, nepamätá si presne na rozhovor medzi ním a tetou, ktorá je poškodená. Dom patril poškodenej I., on tam býval od výkonu trestu v roku XXXX aj s jej súhlasom. Potom si našiel podnájom v G. a tam býval. Dom bol zhumpľovaný, nemal ani záchod, mal latrínu. Otec tam býval pred rokom XXXX úplne sám, možno od nejakého roku XXXX-XXXX. Po rozvode mamy s otcom, keď zomreli starí rodičia, tak otec bol alkoholik dlhé roky, tak sa dom prepísal na G. I.. Otec sa nevládal o nič starať a druhá sestra nemala záujem sa o to starať. Tak to na seba zobrala G. I., platila domovú daň. Keď v roku XXXX tam prišiel, tak otec tam bol skoro 20 rokov bez elektriky. Keď sa obžalovaný vrátil, tak sám naťahal elektriku do domu. Keby sa dom predal, pani G. I. mu vravela a malo to byť aj na papieri, že v prípade predaja čiastka ktorú obdrží, sa má rozdeliť na 3 časti – jedna pre ňu, jedna pre sestru a jedna pre otca. Bola dokonca aj ponuka od nej, aby dal obidvom po 20.000,- Eur a že si to môže zobrať, ale jemu sa to zdalo príliš veľa. Táto ponuka prišla aj v roku XXXX a aj druhý krát v roku asi XXXX, určite v tomto roku. Na dome niekedy bola elektrina ťahaná zvrchu vzduchom. Otec bol dlhodobo dlžníkom za elektrinu, bol vypnutý z užívania elektriny. Obžalovaný poškodenej navrhol, že elektrinu spraví, tak po novom sa to muselo ťahať po zemi, čiže od domu po elektrický stĺp – čo je asi 15-18 metrov, čiže musel skaly rozbiť do hĺbky 70 cm. Zaplatil hodiny, káble, chráničku na kábel a bratranec to pozapájal, keďže je elektrikár. Nevie presne, koľko sa malo zaplatiť dlh na elektrinu, to vie pani I., ale on dával tiež na to peniaze. To sa platilo už v eurách. Z vonkajších hodín to bratranec prepojil na vnútorné hodiny. Boli tam staré hliníkové rozvody, tam nešli vypínače, čiže od tých hodín fungovali na báze predlžovačiek. Ústredné kúrenie tam nebolo, nemalo to žiaden kotol. Bola tam murovaná pec a hore boli potiahnuté rúry, tam boli 2 radiátory, ale nepamätá sa, žeby fungovali. Keď hore býval, tak si musel kúpiť petríky a tie používal. Záchod bol len vonku, latrína. Kúpeľňu mal provizórnu na bojler na pevné palivo. Predtým ako bol vzatý do väzby, tak si hore chcel spraviť kúpeľňu, kúpil záchod, obkladačky a príslušenstvo a stavebný materiál, dal na to asi 2.000,- Eur. Krov bol obhorený, eternitová krytina bola poškodená a padala už aj stropová omietka. Keď pršalo, tak na určitých miestach to bolo aj zatečené. Preto to nechcel celé prerábať, ale len tú časť. Okná odvtedy, ako sa to postavilo, neboli menené, na niektorých oknách dokonca sa nedali otvoriť okenice. Na otázku obhajcu, ži sa obžalovaný vie vyjadriť k motorovým štvorkolkám – N. O. L. farby, kto ich kúpil a kto ich používal, obžalovaný odpovedal, že na modrú dal aj on peniaze, N. sa pokazila, tak našiel na inzeráte ďalšiu štvorkolku od chlapa z P.. S kamarátom to išli pozrieť, bol aj otec, pýtal za to 500,- Eur, tak za túto druhú zaplatil on. Pokiaľ sa týka aj nejakého náradia, tak aj to kupoval. Zakúpil krovinorez, kmit pílu, uťahovačky. Kúpil aj sliepky.
Okrem vyjadrenia obžalovaného je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou poškodenej G. I., ktorej výpoveď z prípravného konania pre zdravotné dôvody prečítaná na č. l. 75-83, kedy svedkyňa dňa
XX.XX.XXXX uviedla, že ona je majiteľkou predmetného rodinného domu, kde umožnila bývať svojmu bratovi a obvinenému. Obžalovaný tu býval posledných 7 rokov nepravidelne. Dňa XX.XX.XXXX ju telefonicky kontaktoval brat, že sa obžalovaného bojí, tento je opitý a vyvádza. Preto s manželom išla po brata. Nerátala s tým, že obžalovaný dom zapáli. Predtým ako ho zapálil, jej písal sms správy, že sa ide svietiť, zapáli čo je jeho. V dome zhoreli aj veci, ktoré patrili jej nebohému bratovi a k týmto sa podrobnejšie vo výpovedi vyjadrila. Hodnota týchto vecí mohla byť podľa vyjadrenia jej brata 10 000,- €, ale súhlasí s vyčíslením v súdnom konaní.
V prípravnom konaní bol vypočutý aj poškodený A. B., ktorý však následne zomrel, preto bola jeho výpoveď z č. l. 86-92 takisto prečítaná. Poškodený v tejto výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že dom vlastní jeho sestra G. I., ide o rodičovský dom. So sestrou sa dohodol, že domu bude doživotne užívať on. So súhlasom sestry tu býval asi 7 rokov aj so synom A.. Syn, keď si vypil, začal byť agresívny, nadával a vykrikoval rôzne veci. V predmetný deň mu na kartóne nechal odkaz, aby z domu odišiel, on išiel k sestre, kde chcel aj prespať. Asi o XX.XX hod. mu volala suseda J., že mu horí dom. On tam mal dve štvorkolky, veci osobnej potreby a bežné zariadenie domu. Podozrenia mal na syna A. B., tento stále vravel, že to raz zapáli.
Z výpovede svedkyne E. J. súd zistil, že jej priateľ F. L. bol v predmetný deň robiť s obžalovaným strechu, pričom sused N. obžalovanému odovzdal odkaz od otca, aby sa odsťahoval. Potom prišiel ku nim obžalovaný asi o XX.XX hod., vypil u nich pivo, hovoril ako dom podpáli a že už má plán. Obžalovaný odišiel, ona si s druhom ľahla a potom už počula len praskot, vybehla von a videla dom v plameňoch.
Do konania pribraný znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností vyčíslil celkovú škodu na rodinnom dome spôsobeným požiarom na sumu 84 200,- €. Znalec bol vypočutý aj v konaní pred súdom, kde uviedol, že trvá na obsahu a záveroch zn. posudku č. XXX/XXXX. Keď bol uznesením pribratý na vypracovanie znaleckého posudku, resp. oslovený políciou, tak žiadal poškodenú o poskytnutie čo najpodrobnejších údajov, aby mohol mať dostatočné podklady na podanie znaleckého posudku. Samotné ohodnocovanie hodnoty poškodených stavieb nie je v E. F. presne špecifikované. Ohodnocovanie stavieb sa robí v zmysle zákona č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch, na ktoré nadväzuje vykonávacia Vyhláška MS SR XXX/XXXX a následne na to jej príloha č. 3. Aby mohol stanoviť hodnotu tejto stavby, potrebuje vedieť ako nehnuteľnosť vyzerala pred požiarom, čo sa týka technického vybavenia a všetkého čo so stavbou ako takou súvisí. Keďže tá problematika stanovenia výšky škody stavieb nie je v zákone presne vyšpecifikovaná, postupujú znalci na odhad hodnoty nehnuteľností pri stanovení škody rovnakým spôsobom ako pri ohodnocovaní rozostavaných stavieb. V tomto konkrétnom prípade vychádzal len z podkladov, ktoré získal pri obhliadke, nakoľko príslušníci polície, ani poškodená nevedeli žiadne hodnoverné písomné podklady poskytnúť, hlavne fotografickú dokumentáciu, doklady o veku, prípade základné technické údaje o vybavenosti stavby. Keď prišiel na miesto po požiari, urobil úkony také, ako keď ohodnocuje ktorúkoľvek inú stavbu. To znamená, že si zameral podzemné podlažie, prvé nadzemné podlažie, urobil si fotografickú dokumentáciu a pri samotnom vypracovaní znaleckého posudku na základe týchto získaných podkladov začal robiť ohodnotenie stavby. V prvom kole ohodnotil nehnuteľnosť na takú hodnotu ako mohla vyzerať pred požiarom a potom ohodnotil reálny stav po požiari. V rámci predpisov používa počítačový program HYPO od firmy P. Q., ktorý v súlade s vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností má možnosť u poškodených stavieb jednoznačne špecifikovať percento poškodenia. To znamená, že ak obhajca namieta výšku stanovej škody, tak ten postup, ktorý zvolil, bol jediný možný v rámci ním získaných podkladov. Takže keď bral vybavenie domu, ktoré mohol mať pred požiarom, uvažoval tam so základnými stavebnými konštrukciami a materiálmi a pri hodnotení stupňa poškodenia už potom zohľadnil to reálne percento poškodenia. Ohodnotenie poškodených stavieb by sa vždy malo robiť takým spôsobom, že by mali byť ohodnotené nielen stavebné práce a konštrukcie, ktoré boli poškodené, ale stavba by sa mala brať ako celok, pretože každé poškodenie stavebných konštrukcií má vplyv na výslednú hodnotu nehnuteľnosti. Takže obhajoba môže namietať, že stavba vyzerala odlišne, tomu sa nebráni, ale jednoducho aby splnil úlohu, na ktorú som bol uznesením OO PZ zaviazaný, musel z niečoho vychádzať a vychádzal z tých podkladov, ktoré spomenul. To ohodnocovanie nehnuteľnosti je v podstate jednoduché a záleží od plochy jednotlivých podlaží, ktoré podľa stupňa vybavenia sa bodujú a tak výsledkom tohto postupu je stanovenie východiskovej hodnoty nehnuteľností. Tá sa upravuje podľa veku stavby, takže aj na tento konkrétny prípad malo vplyv dátum postavenia stavby – pôvodnej stavby. Keďže nemal tento dátum hodnoverne preukázaný, tak som do znaleckého posudku dal ako začiatok užívania rok XXXX, pretože podľa pôdorysu použitých stavebných materiál sa dá pomerne presne odhadnúť, kedy ten dom bol
postavený. Dalo by sa teoreticky urobiť aj presnejšie vypočítanie, ale musel by mať konkrétne podklady, z ktorých by mohol vychádzať alebo potom osloviť znalca na oceňovanie stavebných prác, ktorý by vyčíslil predpokladané náklady na opravu celej poškodenej stavby. Znalec vypočítal všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pred požiarom a po požiari a ten rozdiel považoval za spôsobenú škodu. Bral do úvahy nielen hodnotu východiskovú a technickú, ale aj všeobecnú vzhľadom na polohu nehnuteľnosti, stav, typ, orientáciu nehnuteľnosti (bolo ich celkovo 19). Do prílohy znaleckého posudku doložil aj ponuky realitných kancelárii na predaj rodinných domov s okolia G. s tým, že pokiaľ by sa malo uvažovať o hodnote škody 30.000,- Eur, muselo by sa jednať len čisto o holé obvodové múry. Z vlastnej skúsenosti vie, že len hodnota pozemku pri rozmeroch tejto nehnuteľnosti by dosiahla 30,000,- Eur vzhľadom na to, že nikto v súčasnej dobe by pozemok nepredal pod 30,- Eur/m2. V prípade, že by sa do konania pribral znalec na oceňovanie stavebných prác by to mohlo spôsobiť ešte väčšie vyčíslenie škody, hlavne pri cenách stavebných prác. Znalec pri ohliadke videl všetko, čo je na fotografickej dokumentácii. Podľa neho je to totálna škoda, ktorá sa nedá opraviť, hoci nedá sa vylúčiť, že by mohli byť na to aj iné názory. Podľa znalca by možno mohli zostať základy a 80% obvodových múrov, ale všetko ostatné by sa muselo vymeniť. Každý znalec v súčasnej dobe, čo sa týka stavieb a stanovenia hodnoty nehnuteľnosti má presne vyšpecifikované svoju kategóriu a sú znalci na odhad a vždy to aj do znaleckých posudkov píše, že tá výsledná všeobecná hodnota je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny, ktorá by sa mohla dosiahnuť v danom mieste a čase bez neprimeranej pohnútky. Preto je to v každom prípade len odhad.
V rámci vykonávania dôkazov boli oboznámené aj listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr. poriadku :
- Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou z čl. 100-107
- Zápisnica o previerke výpovedí na mieste s fotodokumentáciou z čl. 108-115
- Výpis z listu vlastníctva z čl. 245-247
- Správa Hasičského a záchranného zboru z čl. 248-249
- Sms komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou z čl. 250-261
- Správy a RT z čl. 262-265 a z čl. 285-289 a zo dňa 05.03.2024 nachádzajúce sa v prílohovej obálke spisu
- Úmrtný list A. B. z čl. 273-274
- Potvrdenie o dychovej skúške z čl. 26. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnica o previerke výpovede na mieste, výpis z LV, správa Hasičského a záchranného zboru, sms komunikácia obvineného s poškodenou, úmrtný list A. B. a iné na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Podľa správy Hasičského a záchranného zboru vo C. došlo k vzniku požiaru v ľavej prednej časti dvora, a iniciátorom boli zápalky, alebo zapaľovač. Príčina vzniku požiaru bola určená ako úmyselné zapálenie.
Do konania pribratý znalec z odvetvia psychiatrie N. B. v závere znaleckého posudku skonštatovala, že obžalovaný v čase spáchania skutku a ani v súčasnosti netrpí žiadnou duševnou chorobou, ani poruchou, ktoré by znižovali jeho rozoznávacie alebo ovládacie schopnosti. V čase skutku boli jeho ovládacie schopnosti ľahko, forenzne nevýznamne znížené v dôsledku alkoholického opojenia. Schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo konania bola plne zachovaná. Intelektové schopnosti umožňujú obžalovanému v dostatočnom rozsahu posúdiť protiprávnosť jeho konania, je schopný plne chápať zmysel a význam trestného konania. Znalkyňa nepovažuje za potrebné navrhnúť obžalovanému akúkoľvek formu ochrannej psychiatrickej alebo inej liečby. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Nezistila závislosť na alkohole alebo iných omamných a psychotropných látkach, požívanie alkoholických nápojov je u obžalovaného nepravidelné a jedná sa o zneužívanie alkoholických nápojov s cieľom navodiť si stav príjemného euforického opojenia. Pre obžalovaného by bol vhodný dlhodobý sociálny výcvik na vypracovanie zručností v sebaovládaní a zvyšovaní frustračnej tolerancie.
Na základe takto vykonaného dokazovania možno mať za to, že obžalovaný A. B., plne si vedomý svojho konania, úmyselne poškodil cudziu vec, keď spôsobil požiar domu a tak spôsobil na majetku poškodenej značnú škodu, čím naplnil zákonné znaky žalovaného zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Aj keď obhajoba spočiatku namietala výšku škody, táto okrem znaleckého posudku, je potvrdzovaná aj vyjadrením príslušnej poisťovne so stanovením dokonca ešte väčšej škody ako tomu bolo v znaleckom posudku.
Obžalovaný A. B. bol síce doposiaľ 10x súdne trestaný, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený V priestupkovej agende Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR má 2 záznamy z roku XXXX pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane vlastníctva fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona (doznanie a oľutovanie skutku) a žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona ukladal trest v rozmedzí 3 rokov až 6 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom na charakter skutku, aj keď sa obžalovaný doznal ku skutku, je potrebné ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže svojim úmyselným konaním spôsobil dočasne nezvratný stav, že on sám, ale aj jeho najbližší príbuzní a obyvatelia rodinného domu prišli o strechu nad hlavou a je len veľkým šťastím, že sa v danom čase nenachádzali v rodinnom dome, pretože následky mohli nielen na materiálovom vybavení, ale oveľa horšie. Súd má za to, že vzhľadom na individuálnu a generálnu prevenciu pred páchaním trestnej činnosti bude trest odňatia slobody v trvaní 3,5 roka primeraným vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter skutku a spôsobený následok ( je len tesne nad spodnou hranicou trestnej sadzby ).
V adhéznom konaní si poškodená G. I. uplatnila nárok na náhradu škody titulom škody na rodinnom dome ako aj na veciach v ňom uschovaných v čase požiaru. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k čiastočnému poistnému plneniu, ktoré je ešte v tom čase otvorené aj pre väčšie plnenie, ako bolo doposiaľ poskytnuté a aj vzhľadom na námietky obžalovaného, že na úhrade niektorých komodít a nákupoch vecí participoval aj on, by dokazovanie o týchto nárokoch podstatne predĺžilo trestné konanie, zvlášť pri väzobnej veci, preto súd poškodenú s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).