Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-17-2024.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/17/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn.: 3T/132/2023 zo dňa 08. 03. 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. 05. 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.: 3T/132/2023 zo dňa 08. 03. 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 12. augusta 2023 v čase asi o 23:10 hod v katastrálnom území mesta C., D. E. zapálil rodinný dom súpisné číslo XXX, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie C., okres F., stojaci na parcele G. D. XXX tým spôsobom, že vošiel do prístrešku stojaceho vedľa rodinného domu, tu zapaľovačom v ľavej časti prístrešku zapálil staré handry a od nich sa chytili horieť rôzne ďalšie tam uskladnené veci, pričom oheň sa rozšíril na celý rodinný dom, ktorým konaním spôsobil vlastníčke domu poškodenej C. H. I. XX. XX. XXXX, B. C., J. XXXX/XX škodu zhorením domu a jej patriacej časti zariadenia domu podľa znaleckého posudku číslo 153/2023 A. J. K., znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností vo výške 84 200 eur a zhorením motorovej štvorkolky 125 cm3, nezistenej značky, modrej farby, bez evidenčného čísla, nezisteného roku výroby, motorovej štvorkolky 150 cm3, nezistenej značky, čiernej farby, bez evidenčného čísla, nezisteného roku výroby, časti zariadenia domu, domácich zvierat, drevín a osobných vecí spôsobil škodu A. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C., E. XXX, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel, v tomto trestnom konaní zastúpený opatrovníkom C. H., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom C., J. XXXX/XX podľa odborného vyjadrenia číslo 054/2023 L. M. škodu vo výške 6 890 eur.
Za toto konanie bol obžalovanému uložený podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená C. H., nar. XX. XX. X XXX, bytom C., J. XXXX/XX odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, v ktorom uviedol, že rozsudok nepovažuje za správny a dôvodný, uložený trest je neprimerane prísny. Predchádzajúce odsúdenia má zahladené a od posledného odsúdenia prešlo takmer 7 rokov, počas ktorých sa snaží viesť riadny život. Skutok spáchal v citovom rozrušení po hádke s otcom, ktorý mu nechal odkaz nech nevypadne z domu. Do domu investoval finančne aj svojpomocne, zabezpečil elektrickú prípojku, kopal jamu pre elektrické vedenie, v dome nebolo ani ústredné kúrenie. Išlo o skratové konanie, keď si uvedomil čo spôsobil, oheň sa rýchlo rozšíril aj na dom a strechu do
takej miery, že ho už nebol schopný uhasiť. O strechu nad hlavou prišiel len on sám. Mal za to, že mu mal súd priznať aj ďalšie poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. a), písm. j), písm. k) a napokon písm. n) Trestného zákona. Záverom navrhol mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona a uloženie trestu s podmienečným odkladom a primeranými obmedzeniami.
Obžalovaný podal proti rozsudku odvolanie aj vlastným písomným podaním, v ktorom sa nestotožnil s výškou uloženého trestu a mal za to že mu mal súd uložiť trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, čo mu zákon umožňuje. Nestotožnil sa ani s názorom znalca ohľadne výšky škody. Poukázal na to, že si je plne vedomý svojho konania. Po dobu skoro osem rokov žije usporiadanie, platí exekúcie a pomáha svojej rodine. Svoje konanie oľutoval.
K odvolaniu obžalovaného sa prokurátorka okresnej prokuratúry nevyjadrila.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 11. 04. 2024.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajcu a prokurátora krajskej prokuratúry.
Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržala písomne podaného odvolania a z dôvodov tam uvedených žiadal obžalovanému uložiť nižší trest.
Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že rozsudok považuje za zákonný, a to vo výroku o vine aj treste, ktorý považuje za adekvátny vo vzťahu k spáchanému trestnému činu aj osobe obžalovaného. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.
Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržal konečného návrhu svojej obhajkyne, uviedol že v ten deň situáciu nezvládol bolo to kvôli hádke s otcom. V prípade uloženia podmienečného trestu by býval u mamy, zamestnal by sa, pomáhal by rodine. Zároveň zotrval na svojej žiadosti o prerušenie trestného stíhania.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2 ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán (kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku.
Krajský súd preskúmaním veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keďže pre aplikáciu tejto skutkovej podstaty boli naplnené všetky zákonom požadované predpoklady.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.
Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 27. 12. 2023 obžalobu na A. B., č.k.: 1Pv 463/23/6611-33 pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom znalca, prečítaním znaleckých posudkov, prečítaním výpovedí svedkov A. B., N. J., O. B. a C. H., prečítaním listinných dôkazov, najmä zápisnice o obhliadke miesta činu, zápisnice o previerke výpovede na mieste, výpisu LV, správy hasičského a záchranného zboru, SMS komunikácie, potvrdenia o dychovej skúške, úmrtného listu poškodeného ako aj správ k osobe obžalovaného.
Konanie obžalovaného je preukázané výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, uviedol, že sa pohádal otcom, odišiel k susedovi, kde si vypili. Nevedel sa dostať do domu, vošla doňho zlosť, zoskratoval a zapálil to tam. Poukázal na to, že v dome urobil elektriku, zaplatil hodiny, káble aj chráničku na kábel. Prispel tiež na úhradu dlhu za elektriku, keďže jeho otec bol dlhodobo dlžníkom. Z výpovede svedkyne N. J. vyplýva, že v deň skutku sa obžalovaný vyjadril, že dom podpáli, že už má plán. Obžalovaný mal v tom čase vypité a keď si vypil bol agresívny. Zo SMS komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou vyplýva, že obžalovaný písal poškodenej o tom, ako ide v dome najskôr všetko porozbíjať a potom zapáliť čo je jeho.
Pokiaľ ide o výšku škody je potrebné poukázať na znalecký posudok, kde sa znalec podrobne vysporiadal s otázkou všeobecnej hodnoty nehnuteľností, pričom vychádzal z podkladov, ktoré získal pri obhliadke, popísal aj metódy, ktoré použil pri určení všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom, a to pred požiarom ako aj po požiari, pričom tento rozdiel ustálil ako spôsobenú škodu. Pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností zobral do úvahy nielen východiskovú a technickú hodnotu ale aj všeobecnú, vzhľadom na polohu nehnuteľnosti, stav, typ a orientáciu nehnuteľnosti. Do prílohy vypracovaného znaleckého posudku doložil aj ponuky realitných kancelárií na predaj rodinných domov z okolia Hriňová. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, s týmito mohol konfrontovať znalca na hlavnom pojednávaní, či už obžalovaný alebo obhajca. Okresný súd nemal žiadne pochybnosti o znaleckom posudku a jeho záveroch, rovnako ako ani krajský súd. Vo vzťahu k vyjadreniu spoločnosti Xemar realitná spoločnosť, je potrebné poukázať, že uvedená spoločnosť určila trhovú hodnotu nehnuteľnosti, nie všeobecnú. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti neurčuje trhovú hodnotu. Cena stanovená znalcom je odlišná od trhovej hodnoty, je zároveň fixná, nehýbe sa a nereaguje na aktuálne zmeny podmienok na trhu v danom čase
Pokiaľ ide o námietky obhajoby týkajúce sa priznania ďalších poľahčujúcich okolností s uvedeným nie je možné sa stotožniť. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Trestného zákona, teda konanie v silnom citovom rozrušení nemožno obžalovanému priznať. Takéto silné citové rozrušenie nebolo žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané. Bolo preukázané, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, čo však nie je možné zamieňať so silným citovým rozrušením. Rovnako nešlo ani o skratové konanie, keďže z vykonaného dokazovania ako už bolo vyššie uvedené vyplýva, že obžalovaný sa pre skutkom vyjadril, že nehnuteľnosť podpáli a že to plánuje. Obžalovaný doposiaľ škodu neuhradil ani neurobil žiadne opatrenia na jej náhradu, preto nemožno priznať ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Rovnako nemožno priznať ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, pretože uvedená poľahčujúca okolnosť vyžaduje väčšiu aktivitu obžalovaného ako len samotné priznanie sa k trestnej činnosti, respektíve popísanie relevantných skutočností. Obžalovanému nemožno priznať ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestného činu obžalovaný neviedol riadny život. Je pravdou, že predchádzajúce odsúdenia má obžalovaný zahladené, ale je potrebné tieto brať do úvahy pri posudzovaní osoby obžalovaného, ktorý má sklony k páchaniu trestnej činnosti.
Obžalovaný má v odpise registra trestov 10 odsúdení pre rôznorodú trestnú činnosť. Vo väčšine prípadov mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Je zrejmé, že doteraz vykonané tresty nesplnili u obžalovaného svoj prevýchovný účel. Napriek tomu, že naposledy bol odsúdený v roku 2017 opäť spáchal trestný čin, naviac pod vplyvom alkoholu. Bez významu nie je ani skutočnosť, že v aktuálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má dva záznamy za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním sa, spáchané v dňoch 12. 12. 2022 a 20. 02. 2023. Nemožno sa preto
stotožniť ani s tvrdením obžalovaného, že od posledného odsúdenia vedie riadny život. Uložený trest je preto vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti prípadu nutné považovať za mierny.
Odvolací súd pritom dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresný súd správne rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže predchádzajúce odsúdenia má obžalovaný zahladené, ktorú skutočnosť je potrebné zohľadniť v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Vo vzťahu ku škode okresný súd rovnako správne rozhodol, keď poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, a to vzhľadom na čiastočné poistné plnenie ako aj na námietky obžalovaného ohľadom úhrady niektorých vecí, čím by dokazovanie o nároku poškodenej značne predĺžilo trestné konanie vo väzobnej veci. O nároku poškodenej bude preto rozhodované v civilnom konaní.
O žiadosti obžalovaného o prerušenie trestného stíhania rozhodol krajský súd samostatným uznesením, ktoré v plnom znení aj s odôvodnením uviedol priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu, prípadne zrušenie rozsudku prvostupňového súdu, odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.