Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csr/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Bratislava, Vajnorská 100/A, proti žalovanej: W. D., F.. XX.XX.XXXX, T. F. Q., E. XXX, o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 4.197,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to v rozsahu presahujúcom sumu 3.077,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.077,66 Eur od 22.09.2018 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Tunajší súd na podklade pôvodnej žaloby, ktorú podal právny predchodca žalobcu na STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. zo dňa 01.12.2014 sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy 4.197,66 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s., uzavrela so žalovanou dňa 21.02.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že zmluvné strany sa dohodli na riešení sporov pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol zriadený spoločnosťou Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s. podľa jeho vnútorných predpisov, pričom právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver vo výške 4.400,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou uvedenou v zmluve, pričom jednotlivé splátky boli splatené v zmysle listiny „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 01.12.2014, ktorá tvorí prílohu žaloby. Táto listina bola vyhotovená z bankového informačného systému Poštovej banky. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná v dobe od uzavretia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splatila svoj záväzok len čiastočne, a nezaplatením viac ako dvoch splátok v lehote splatnosti mal právny predchodca žalobcu právo v zmysle článku „Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie zmluvy o úvere“ Obchodných podmienok pre úver požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Žalobca následne toto právo využil, čím sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na splatenie dlžnej sumy dňa 07.03.2014. Zároveň v zmysle článku „Úroky a poplatky“ Obchodných podmienok pre úver vznikla žalovanej povinnosť platiť za poskytnutý úver žalobcovi aj dohodnuté úroky vo výške 19 % ročne. Okrem toho žalovanej vznikla povinnosť platiť aj úroky z omeškania. Keďže žalovaná svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnila, a to napriek upomienkam, ktoré jej zasielal žalobca, tak si uplatnil voči žalovanej pred Rozhodcovským súdom zaplatenie sumy 4.197,66 Eur ako nesplatenú istinu, úrok vo výške 19 % ročne z istiny zo sumy 4.197,66 Eur od 02.12.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania ako aj sumu 1.102,55 Eur, ktorá spočíva vo vyčíslení úrokov a úroky z omeškania ku dňu 01.12.2014.

2. Počas rozhodcovského konania Rozhodcovský súd uznesením zo dňa 13.08.2018, sp. zn. pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca - Poštová banka, a. s., a na jeho miesto vstúpil do konania žalobca - BENCONT COLLECTION s poukazom na skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017.

3. Súd následne doručil v zmysle (ďalej ) žalobu žalovanej, a vyzval ju, aby sa k nej vyjadrila. Žalovaná po tom, ako jej bola doručená riadnym spôsobom žaloba, dňa 23.03.2020 zaslala súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že popiera skutkové tvrdenia protistrany, nárok žalobcu považuje za nedôvodný a neopodstatnený, a neuznáva ho v celom rozsahu. Podľa názoru žalovanej žalobca neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený a žalovaná nemohla ovplyvniť takýto obsah. Zmluva podľa názoru žalovanej obsahuje neprijateľné podmienky a chyby, o ktorých sa neskôr dozvedela, pričom neobsahuje tiež zákonom požadované náležitosti, a to s poukazom na o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový. V zmluve tiež absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, a je v nej uvedená jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia a aj z tohto dôvodu je tiež úver bezúročný a bezpoplatkový. Poukázala tiež na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Tiež dala do pozornosti závery rokovania Komisie na posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa konalo 30.11.2016, kedy došlo k posúdeniu obchodných podmienok Poštovej banky, ako aj súvisiacich všeobecných obchodných podmienok. Žiadala tiež aby súd z úradnej moci preskúmal úverovú zmluvu, ako aj jej dodatku, pretože podľa jej názoru ju ako celok možno považovať podľa pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Vzniesla tiež námietku premlčania. Okrem toho je v rozpore s dobrými mravmi ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

4. Následne tunajší súd doručil vyjadrenie žalovanej žalobcovi a v zmysle ho vyzval, aby sa k takémuto vyjadreniu vyjadril. Žalobca vyjadrením zo dňa 22.04.2020 poukázal na skutočnosť, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15 jednoznačne vyplýva, že nie je možné súhlasiť s názorom žalovanej, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková z toho dôvodu, že neobsahuje rozdelenie splátok na istinu, úroky, prípadne iné poplatky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a chyby, o ktorých sa dozvedela neskôr, tak vôbec nie je jasné o aké chyby ide a tiež nie je jasné, o aké neprijateľné zmluvné podmienky ide, nakoľko žalovaná ich nijakým spôsobom neuvádza, len všeobecne poukazuje na ustanovenie až k), a a . Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca Poštová banka, a. s. umožnila žalovanej vyčerpať úver od 21.02.2012 do 22.03.2012, pričom žalovaná hneď v prvý deň, t.j. 21.02.2012 úver vyčerpala a v tom čase neuviedla žiadne neprijateľné podmienky a ani nespochybnila zmluvu ako takú. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej ohľadom toho, že sa jej nedostalo odborného výkladu k zmluve o úvere, tak ide o účelové a tendenčné tvrdenia, pričom žalovaná je stredoškolsky vzdelaná osoba a podľa názoru žalobcu má dostatočné vzdelanie na to, aby pochopila zmysel zmluvy o úvere a tam uvádzajúcich sa ustanovení. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, žalobca vôbec nevidí dôvod, prečo by mala byť predmetná pohľadávka premlčaná, a navyše to neuvádza ani žalovaná. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie o rozhodcovskom konaní s tým, že podľa jeho názoru takýto zákon počíta s možnosťou, že rozhodcovský rozsudok bude zrušený a zároveň stanovuje postup po jeho zrušení. K samotnému premlčaniu je potrebné uviesť, že dňa 07.03.2014 prišlo k zosplatneniu úveru, pretože žalovaná podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere, a následne právny predchodca žalobcu, Poštová banka, podal žalobu na Rozhodcovský súd, a to dňa 05.12.2014. Žalobca tak vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 8 mesiacov a 28 dní. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že rozsudkom zo dňa 09.09.2019 sp. zn. bol predmetný rozhodcovský rozsudok zrušený, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2019. Už vo vyjadrení zo dňa 13.06.2019 však žiadal pokračovať v konaní po zrušení rozhodcovského rozsudku, a preto podľa názoru žalobcu pokračoval kontinuálne v danom konaní, a teda z celkovej zákonnej trojročnej premlčacej doby vyčerpal len 8 mesiacov a 28 dní. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že malo ísť o vykorisťovanie alebo úžeru zo strany žalobcu, tak toto vyjadrenie je nepravdivé, nemá nič spoločné s realitou, pričom žalobca listom zo dňa 21.01.2020 započítal všetky platby, ktoré realizovala žalovaná po postúpení pohľadávky výlučne na istinu a taktiež žiadal iba úrok z omeškania bez zmluvného úroku. Z tohto dôvodu žalobca trvá na podanej žalobe a žiada, aby mu súd priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 3.077,66 Eur, ako aj úrok z omeškania od 22.09.2018 do zaplatenia.

5. Súd následne doručil vyjadrenie žalobcu žalovanej a v zmysle ju vyzval, aby sa k takémuto vyjadreniu vyjadrila. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 18.05.2020 okrem iného poukazovala na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, a zároveň uviedla, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení v celom rozsahu a popiera všetky okolnosti uvedené žalobcom, čo do dôvodu a výšky. Podľa jej názoru zmluva so žalobcom je v rozpore so zákonom, je v rozpore s princípom právneho štátu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých je úver bezúročný a bezpoplatkový. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, kde sa rieši, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov alebo nie, tak potom je otázne, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. To, že Súdny dvor EÚ potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, je síce na jednej strane pochopiteľné na druhej strane irelevantné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo (zákon) nad rámec smernice, a teda vnútroštátne právo je v konflikte s právom EÚ, a to dokonca vo viacerých bodoch. Predmetný zákon je tak v rozpore s výkladom smernice a preto požiadavka v zákonnom čase uzatvorenia zmluvy o úvere je iná ako požiadavky smernice. Okrem toho spotrebiteľ by nemal byť v nevýhode pre pochybenie zákonodarcu a preto ak žalobca konal nekalo, použil nekalé praktiky, obchádzal zákon a konal v rozpore s dobrými mravmi, tak súd by mal poskytnúť spotrebiteľovi ochranu. Zároveň podľa názoru niektorých rozhodnutí slovenských súdov nemá takýto rozsudok Súdneho dvora EÚ priamy účinok na naše zmluvy.

6. Súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie, pričom žalovaná, ktorá mala riadnym spôsobom doručené predvolanie, ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu, že pracuje v Rakúsku a nevie sa dostaviť na pojednávanie. Trvala na svojich vyjadreniach v celom rozsahu a súhlasila s tým, aby súd rozhodol bez jej účasti a v jej neprítomnosti. Súčasne zaslala súdu ďalšie vyjadrenie a listinné doklady. Žalobca napriek tomu, že mal predvolanie riadnym spôsobom doručené, sa pojednávania nezúčastnil a elektronickým podaním zo dňa 17.06.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti, pričom trval na podanom návrhu ako aj doterajších vyjadreniach. Z uvedených dôvodov a s poukazom na súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

7. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: žalobu zo dňa 01.12.2014, predpis splátok k zmluve o úvere, zmluva o úvere zo dňa 21.02.2012, aktuálny stav úveru k 01.12.2014, obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.03.2014 s doručenkou, obchodné podmienky z čl. 8-11, výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 23.03.2015, doručenka z čl. 14, žalobná odpoveď zo dňa 27.04.2015, výzva na vyjadrenie k žalobnej odpovedi zo dňa 13.05.2015, listinný doklad z čl. 16, výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.02.2014, zaslanie listinného dôkazu zo dňa 13.11.2015, doručenka z čl. 18, návrh na zmenu účastníka konania zo dňa 08.11.2017, súhlas so vstupom do konania zo dňa 08.11.2017, rozhodcovské uznesenie zo dňa 13.08.2018, rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.08.2018, doručenka z čl. 30, doručenka z čl. 31-32, vyjadrenie žalovanej z čl. 45-54, vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.04.2020, vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.05.2020, ospravedlnenie neúčasti žalovanej zo dňa 09.06.2020, listinný doklad z čl. 81, návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 04.01.2017, pracovná zmluva žalovanej z čl. 86-88, elektronické podanie žalobcu zo dňa 17.06.2020 a oboznámil sa s pripojeným spisom , zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a žalovaná mali uzavrieť dňa 21.02.2012 zmluvu o úvere dostupná pôžička a to takým spôsobom, že v článku 2 takejto zmluvy bola obsiahnutá žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru vo výške 7.000,- Eur s dobou splácania 6 rokov, pričom forma čerpania úveru bola prevodom na účet. Táto žiadosť bola podpísaná žalovanou 17.02.2012 a následne právny predchodca žalobcu - Poštová banka, dňa 21.02.2012 v článku 3 tejto zmluvy súhlasil s poskytnutím finančných prostriedkov žalovanej, a to vo výške 4.400,- Eur s tým, že mesačná splátka mala byť 103,- Eur, celková výška nákladov 2.918,73 Eur, dátum konečnej splatnosti 10.02.2018, dátum prvej platby 10.03.2012, úroková sadzba 19 % ročne, dátum ďalšej platby k 10.dňu v mesiaci, bez poistenia, počet splátok 72, priemerná RPMN 18,77 %, RPMN bola určená 20,74 %. V zmysle uzavretej zmluvy o úvere tak vznikol banke záväzok poskytnúť klientovi peňažné prostriedky ak splní podmienky stanovené bankou do výšky uvedenej v zmluve o úvere. Právne vzťahy, ktoré neboli upravené v takejto zmluve o úvere, sa riadili všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, sadzobníkom poplatkov, oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Z článku 2.2 obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička okrem iného vyplýva aj oprávnenie právneho predchodcu žalobcu upraviť podmienky požadovaného úveru, výšku úveru, výšku úrokovej sadzby a podobne s tým, že ak banka po vyhodnotení bonity dlžníka upraví požadovanú výšku úveru, resp. výšku úrokovej sadzby tak, že to neodporuje návrhu dlžníka, tak sa to považuje za akceptáciu návrhu. Klient tiež prehlásil, že pred uzavretím takejto zmluvy o úvere sa oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste banky. V článku 5 takejto zmluvy sa zmluvné strany tiež dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť, výklad, budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časť všeobecných obchodných podmienok, rozhodcovský súd. Súčasťou zmluvy o úvere tiež bol predpis splátok v zmluve o úvere, ako aj obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva. V zmysle článku 6 takýchto obchodných podmienok vyplýva, že ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé informácie, alebo nastali iné skutočnosti tam uvedené, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny vrátane príslušenstva. V prípade ak sa úver stane predčasne splatný v zmysle bodu 6.2 obchodných podmienok, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške ustanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia záväzku klienta voči banke. Z článku 10.2.2 obchodných podmienok tiež vyplýva, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodovanie rozhodcovskému súdu, a pokiaľ bude v príslušnom spore žabcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2014 súd zistil, že dňa 21.02.2012 bola vyčerpaná suma 4.400,- Eur, a to žalovanou. Žalovaná následne vykonala čiastkové úhrady, a to v období od 10.03.2012 do 25.10.2013, pričom sa dostala do omeškania so splácaním dlžných splátok, a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.03.2014, ktorý bol doručený 12.03.2014 žalovanej, vyhlásil predčasnú splatnosť v zmysle zmluvy o úvere, ako aj obchodných podmienok. Z výzvy na úhradu pohľadávky, žalobná upomienka zo dňa 28.10.2014 tiež vyplýva, že spoločnosť INVEST - KAPITAL, a. s. vyzvala žalovanú na úhradu jej záväzku, ktorý predstavoval ku dňu 21.10.2014 sumu 5.116,14 Eur s tým, že išlo o zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá s Poštovou bankou. Návrh na rozhodcovský súd podal právny predchodca žalobcu dňa 05.12.2014, a to na Stály rozhodcovský súd, Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, pričom žalobou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 4.197,66 Eur z titulu zmluvy o úvere. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, vyzval dňa 23.03.2015 žalovanú, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrila v zmysle o spotrebiteľskom a rozhodcovskom k podanej žalobe, pričom žalovaná dňa 27.04.2015 zaslala rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej okrem iného uviedla, že mala snahu splácať svoj dlh, avšak Poštová banka nereagovala, mala záujem uzavrieť zmier za prijateľnejších podmienok s tým, že podľa jej názoru boli porušené jej práva ako spotrebiteľa. Z podacieho lístku tiež vyplýva, že žalovaná adresovala takúto žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu dňa 29.04.2015, pričom výzvou na úhradu a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 6.812,62 Eur z dôvodu, že mu bola postúpená pohľadávka od Poštovej banky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Poštová banka listom zo dňa 09.10.2017 tiež oznámila žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky v prospech žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017. Rozhodcovský súd následne dňa 13.08.2018 vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby z konania vystúpila Poštová banka, a. s. a na jej miesto vstúpil do konania žalobca BENCONT COLLECTION, a. s. z dôvodu, že počas rozhodcovského konania došlo k postúpeniu pohľadávky. Rozhodcovský súd dňa 14.08.2018 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.197,66 Eur spolu s príslušenstvom. Poštová banka tiež žalovanú vyzvala na splatenie dlžnej časti úveru, a to dňa 17.02.2014, pretože mala porušiť ustanovenia zmluvy o úvere, nakoľko bola v omeškaní so splátkami v rozsahu 598,72 Eur s tým, že v prípade, ak by ich nezaplatila do 15 dní, tak môže dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru. Takýto listinný doklad bol Stálym rozhodcovským súdom doručený žalovanej dňa 02.12.2015, a to aj spolu s výzvou. Súd ďalej z pripojeného spisu zistil, že žalovaná sa domáhala voči žalobcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tunajší súd rozsudkom zo dňa 09.09.2019, právoplatným 29.10.2019 zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava, sp. zn. zo dňa 14.08.2018, a to okrem iného aj z dôvodov, že podľa názoru tunajšieho súdu rozhodcovská zmluva bola neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc vydávať rozsudok, a to s poukazom na . Následne žalobca požiadal o pokračovanie konania, a to písomným podaním zo dňa 21.01.2020 s tým, že ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku podal návrh na pokračovanie v konaní a to dňa 13.06.2019, na tento návrh však nemohol súd prihliadať, pretože s poukazom na , až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku vzniklo právo žalobcu podať návrh na pokračovanie v konaní na podklade pôvodne podanej žaloby v rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov tak takýto návrh, ktorý podal žalobca ešte pred právoplatným skončením konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, bol neúčinný. Návrhom zo dňa 21.01.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.077,66 Eur s príslušenstvom, a to úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 22.09.2018 do zaplatenia.

9. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa , , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa , , zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

18. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

20. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <aspi://module='ASPI'&link='%2523101-110'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa , , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

22. Súd považoval za nesporné na základe vykonaného dokazovania, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s. ako právnická osoba, ktorá poskytuje v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti úvery fyzickým osobám, poskytol žalovanej ako fyzickej osobe finančné prostriedky z titulu uzavretej úverovej zmluvy. Táto zmluva mala formulárový charakter, pričom jej obsah bol vopred pripravený bankou a žalovaná nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy, ale musela ho prijať ako celok alebo odmietnuť. Na základe uvedených skutočností tak medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, pretože právny predchodca žalobcu konal pri poskytovaní úveru a uzatváraní takejto zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s tým, že v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti. Súd preskúmal tiež vzhľadom na spôsob uzavretia takejto úverovej zmluvy platnosť tejto zmluvy, pričom podľa podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je určenie zmluvných strán, určenie sumy do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o takýchto podstatných častiach úverovej zmluvy je nevyhnutná na to, aby platným spôsobom bola uzavretá úverová zmluva. Podľa názoru súdu však vzhľadom na mechanizmus uzatvárania tejto zmluvy nebola platne dojednaná úverová zmluva medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, a to s prihliadnutím na ustanovenie a nasl. , ktorý upravuje proces vzniku zmluvy ako dvojstranného, resp. viacstranného právneho úkonu medzi dvoma alebo viacerými subjektmi, kedy k vzniku zmluvy dochádza na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho následného prijatia. Aby zmluva vznikla, je potrebné, aby si dve rozličné strany navzájom adresovali jednostranné právne úkony, ktoré sa obsahovo zhodujú. Postup pri vzniku zmluvy tak pozostáva z prejavu vôle jednej strany ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, pričom druhá strana prejaví s takýmto prejavom vôle svoj súhlas. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že zmluva vzniká konsenzom dvoch obsahovo zhodných jednostranne navzájom adresovaných právnych úkonom dvoch strán. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná požiadala v zmysle článku 2 úverovej zmluvy právneho predchodcu žalobcu o úver vo výške 7.000,- Eur, pričom právny predchodca žalobcu v článku 3 úverovej zmluvy schválil takýto úver len do výšky 4.400,- Eur, a zároveň sám určil ďalšie zmluvné podmienky okrem iného aj výšku úrokovej sadzby. Táto skutočnosť je zrejmá z uzavretej úverovej zmluvy, pričom žiadosť o poskytnutie úveru bola podpísaná žalovanou dňa 17.02.2012, a údaje o schválení úveru ako aj ďalších úverových podmienkach boli podpísané a doplnené právnym predchodcom žalobcu až dňa 21.02.2012. Na základe uvedených skutočností tak možno uzavrieť, že nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, pretože nedošlo k zhode prejavu vôle o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle medzi zmluvnými stranami, a to z dôvodu, že prejav vôle právneho predchodcu žalovaného, ktorý je obsiahnutý v článku 3 takejto zmluvy, je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, pretože bez akýchkoľvek výhrad a dodatkov neakceptoval návrh žalovanej na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý bol obsiahnutý v článku 2 tejto úverovej zmluvy. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalovaná akceptovala úver len vo výške 4.400,- Eur s dohodnutým zmluvným úrokom, ako aj ďalšími zmluvnými podmienkami, ktoré navrhol právny predchodca žalobcu. Súd podotýka, že súčasťou úverovej zmluvy je ako podstatná náležitosť aj dojednaná výška úveru ako aj odplata za poskytnutý úver - zmluvný úrok, a preto ak nedošlo k platnej dohode o takýchto náležitostiach, tak takáto zmluva ani nevznikla a je neplatná. Túto skutočnosť nemôže zhojiť ani článok 2.2 obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, z ktorého okrem iného vyplýva aj oprávnenie právneho predchodcu žalobcu upraviť podmienky požadovaného úveru, výšku úveru, výšku úrokovej sadzby a podobne s tým, že ak banka po vyhodnotení bonity dlžníka upraví požadovanú výšku úveru, resp. výšku úrokovej sadzby tak, že to neodporuje návrhu dlžníka, tak sa to považuje za akceptáciu návrhu. Takéto dojednanie podľa názoru súdu má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa , pretože zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach v spotrebiteľsko-právnom vzťahu, a to v neprospech žalovanej - spotrebiteľa, nakoľko právnemu predchodcovi žalobcu umožňovalo, aby si jednostranne a bez súhlasu žalovanej určoval výšku poskytnutého úveru, resp. výšku úrokovej sadzby, čím ho neprimerane zvýhodňuje na úkor spotrebiteľa. Okrem toho z tohto článku vyplýva, že banka oznámi v akej výške úver poskytne, resp. v akej výške budú úroky telefonicky a ak dlžník nie je zastihnutý písomne, pričom ak dlžník neodmietne upravenú výšku úveru, resp. výšku úrokov, tak banka odošle jeden originál zmluvy o úvere dlžníkovi. V konaní však žalobca vôbec nepreukázal takýto postup, a to predovšetkým skutočnosť, či žalovaná neodmietla takto modifikovaný úver, resp. výšku úrokovej sadzby, prípadne či vôbec mala vedomosť o takýchto zmluvných podmienkach, ktoré navrhol právny predchodca žalobcu, a či ich akceptovala. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle , nakoľko plnil v prospech žalovanej na základe neplatnej úverovej zmluvy. Nárok z titulu úverovej zmluvy bol žalobcovi pôvodne priznaný právoplatným rozsudkom, ktorý vydal rozhodcovský súd, pričom následne bol takýto rozhodcovský rozsudok zrušený a to právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.09.2019. Následne žalobca postupom podľa podal návrh zo dňa 21.01.2020, ktorým žiadal, aby sa pokračovalo v konaní o nároku z titulu úverovej zmluvy po zrušení rozhodcovského rozsudku na podklade pôvodne podanej žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola neplatná z vyššie uvedených dôvodov tak žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu súkromného práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, pričom ak k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu čím došlo k zvýšeniu jeho majetku na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil. Vznik bezdôvodného obohatenia je spätý so vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil povinný vydať takéto obohatenie. Jedným z prípadov bezdôvodného obohatenia je aj získanie plnenia na základe neplatného právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že úver bol vyplatený žalovanej dňa 21.02.2012 a žalobu podal žalobca na rozhodcovský súd dňa 05.12.2014 s tým, že žalovaná vzniesla námietku premlčania. Súd pri preskúmaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia najskôr skúmal, či námietka premlčania, ktorú vzniesla žalovaná je dôvodná. Od čerpania úveru na základe neplatnej zmluvy, ktorým získala žalovaná bezdôvodné obohatenie do podania žaloby na rozhodcovský súd uplynula viac ako dvojročná subjektívna premlčacia doba a nárok žalobcu tak bol uplatnený až po jej uplynutí. Podľa názoru súdu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby došlo odo dňa nasledujúceho po poskytnutí úveru t. j. od 22.02.2012 a to z dôvodu, že žalobca ako veriteľ pripravil samotnú úverovú zmluvu ako aj obchodné podmienky, a preto už od tohto okamihu musel mať vedomosť o tom, že zmluva je vzhľadom na spôsob jej uzavretia neplatná čím vzniklo bezdôvodné obohatenie ako aj vedomosť o tom, že na jeho úkor sa obohatila žalovaná. Subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa tak žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi uplynula dňa 22.02.2014, pričom ten podal žalobu na rozhodcovský súd až po jej uplynutí a to dňa 05.12.2014. Zároveň podľa názoru súdu uplynula žalobcovi aj objektívna trojročná premlčacia doba, pretože ten si neuplatnil v zmysle svoje právo na inom príslušnom orgáne v dôsledku čoho premlčacia doba ďalej plynula, pretože rozhodcovský súd na ktorý podal právny predchodca žalobcu žalobu nemal právomoc vo veci konať a teda nemožno ho považovať za iný príslušný orgán podľa . Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie - uznesenie ÚS SR z 20.9.2017, sp. z n. z ktorého okrem iného vyplýva: „Premlčacia doba spočíva - uplatnenie práva u iného orgánu iným príslušným orgánom v zmysle prvej vety je orgán, ktorý v určitých prípadoch nahrádza súd. Takým orgánom sú napr. rozhodcovia (pozri ) alebo stály rozhodcovský súd a takisto aj správny orgán, ktorý rozhoduje o priestupkoch, ale iba v prípade, ak sa konanie vedie na orgáne, ktorý má právomoc vo veci konať. _ Ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle . Zachovanie účinkov podanej žaloby pred takýmto rozhodcovským súdom a spočívanie plynutia premlčacej doby totiž nie je pre tento prípad nikde zakotvené“. Keďže žalovanej boli vyplatené finančné prostriedky dňa 21.02.2012 tak trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi dňa 22.02.2012 a uplynula dňa 22.02.2015, pričom žalobca si uplatnil svoj nárok najskôr na súde až písomným podaním zo dňa 13.06.2019 /čl. 93/, ktorým žiadal zaplatiť od žalovanej sumu 4.197,66 Eur s prísl. Súd preto žalobu žalobcu po čiastočnom zastavení konania vo zvyšnej časti zamietol, lebo jeho nárok bol premlčaný.

23. Súd konanie čiastočne zastavil, a to podľa , pretože žalobca sa pôvodne podanou žalobou na rozhodcovskom súde domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 4.197,66 Eur s príslušenstvom, pričom následne žiadal pokračovať v konaní a tam si už uplatňoval voči žalovanej len nižšiu sumu, a to vo výške 3.077,66 Eur s úrokom z omeškania. Takýto prejav vôle žalobcu je tak potrebné chápať ako dispozíciu s podanou žalobou, a to jej čiastočné späťvzatie, a preto súd konanie čiastočne zastavil v rozsahu presahujúcom sumu 3.077,66 Eur s príslušenstvom.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s CPS, pretože žalobca tým, že zobral svoju žalobu čiastočne späť, zavinil čiastočné zastavenie v konaní v takomto rozsahu, resp. žalovaná bola úspešná vo zvyšnej časti žaloby, a preto súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).