Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/88/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s.r.o., Gessayova 10, 851 03 Bratislava, IČO: 46 448 438, zastúpený: JUDr. Ing. Ľubomír Havlík, advokát, Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100343455/2019 zo dňa 31.01.2019 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 17.04.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100343455/2019 zo dňa 31.01.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102021774/2018 zo dňa 11.10.2018, ktorým mu správca dane podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane v sume XX XXX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Žalobca žiadal súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok z dôvodu, že žalovaný súčasne vydal aj ďalšie rozhodnutia číslo: 100339668/2019, 100349568/2019, 100349766/2019, 100349962/2019, 100350232/2019, 100342119/2019, 100342874/2019, 100344513/2019, 100344102/2019 a 100344918/2019, ktorými potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava číslo: 102021793/2018, 102021783/2018, 102021782/2018, 102021794/2018, 102021779/2018, 102021777/2018, 102021795/2018, 102021775/2018, 102021769/2018 a 102021772/2018 zo dňa 11.10.2018 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiace február - december 2014, a preskúmania zákonnosti ktorých sa žalobca domáha osobitnými správnymi žalobami. 3. Ďalej žalovaný dňa 16.01.2019 vydal aj rozhodnutia číslo: 100189386/2019, 100191847/2019, 100192628/2019 a 100193503/2019, ktorými potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava číslo: 100911463/2018, 101911481/2018, 101911482/2018 a 101911483/2018 zo dňa 26.09.2018 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiace február - máj 2015, a preskúmania zákonnosti ktorých sa žalobca domáha správnymi žalobami, vedenými pod sp. zn. , , , . Celková suma rozdielu na dani z pridanej hodnoty vyrubená uvedenými rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava, ktoré žalovaný potvrdil svojimi rozhodnutiami zo dňa 31.01.2019 a zo dňa 16.01.2019, predstavuje XXX XXX,XX eura. 4. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ustanovenia a (ďalej len „“) do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, vzhľadom na skutočnosť, že okamžitá úhrada vyrubenej dane z pridanej hodnoty v celkovej výške XXX XXX,XX eura presahuje aktuálne ekonomické možnosti žalobcu, pričom vymáhanie vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní by reálne ohrozilo ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť žalobcu. Pozastavenie alebo ukončenie ekonomickej činnosti žalobcu, ktorý si svoje ostatné daňové i odvodové povinnosti plní, by sa okrem samotného žalobcu nepochybne dotklo i vyše 70 zamestnancov, ktorých žalobca v súčasnosti zamestnáva. 5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2019. Žalovaný návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Navrhol preto, aby súd návrh žalobcu zamietol. 6. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -127 zo dňa 02.07.2019, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol navrhnutý v správnej žalobe rozhodol tak, že tento návrh zamietol. 7. Žalobca dňa 02.05.2020 doručil tunajšiemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku, v ktorom uviedol, že už v podanej žalobe poukazoval na skutočnosť, že úhrada vyrubenej dane z pridanej hodnoty presahuje jeho aktuálne ekonomické možnosti a vymáhanie vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní by reálne ohrozilo ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť žalobcu. Pozastavenie alebo ukončenie ekonomickej činnosti žalobcu, ktorý si svoje ostatné daňové i odvodové povinnosti plní, by sa okrem samotného žalobcu nepochybne dotklo i vyše 70 zamestnancov, ktorých žalobca zamestnáva. Celková výška vyrubenej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február - december 2014 a február - máj 2015, ktorú žalovaný potvrdil svojimi rozhodnutiami z januára 2019, bola totiž v sume XXX XXX,XX eura. Všetky rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia žalobca napadol správnymi žalobami, pričom vo všetkých prípadoch, v ktorých už bolo konanie skončené, bol žalobca v konaní úspešný. Na základe toho došlo k čiastočnému zníženiu daňového nedoplatku žalobcu, ktorý ale napriek tomu podľa údajov zverejnených na portáli finančnej správy k dnešnému dňu predstavuje sumu XXX XXX,XX eura. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky iného senátu krajského súdu, ktorý rozhodoval v analogických právnych veciach, týkajúcich sa iných zdaňovacích období. Krajský súd v týchto veciach rozhodol tak, že žalobcom napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže skutkový i právny stav v týchto veciach bol prakticky rovnaký, vychádzajúc z princípu právnej istoty sa žalobca domnieva, že i rozhodnutie žalovaného napadnuté v konaní sp. zn. by malo byť z tých istých dôvodov zrušené. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, týkajúcu sa šírenia vírusu SARS-CoV-2, a z nej vyplývajúce obmedzujúce opatrenia prijaté vládou a ostatnými štátnymi orgánmi, došlo aj k výraznému obmedzeniu činnosti žalobcu, čo má negatívny dopad na jeho ekonomickú situáciu. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je totiž predovšetkým veľkoobchod s potravinami, pričom podstatnú časť jeho odberateľov tvoria stravovacie zariadenia, ktoré boli nútené kvôli prijatým opatreniam svoju činnosť obmedziť, alebo ju dokonca úplne zastavili. V dôsledku prijatých opatrení poklesli tržby žalobcu v marci 2020 oproti rovnakému mesiacu predošlého roka o 32 % a prepad tržieb za mesiac apríl je ešte výraznejší. V tejto situácii, keď bol nútene pozastavený odbyt tovaru dodávaného žalobcom, je pre žalobcu prvoradé udržanie zamestnanosti a zabezpečenie aspoň základného fungovania spoločnosti. Za trvania tejto situácie je zaplatenie vyrubenej dane pre žalobcu absolútne nemožné. 8. Žalovaný vo vyjadrení k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2019 tak, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok a na tomto vyjadrení aj ďalej trvá. Žalobca opätovne navrhuje, aby súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok a pozastavil účinky napadnutého rozhodnutia až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalovaný nepovažuje ani opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku za opodstatnený a zotrváva na svojom stanovisku, že z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietne.

9. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 10. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 11. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci opätovne skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 14. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení žiadnymi novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom. 15. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam uvedených následkov. Správny súd zastáva názor, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola a ďalej poznamenáva, že žalobca v návrhu neuviedol, nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť ako závažnú ujmu, či značnú hospodársku škodu alebo finančnú škodu, či iný vážny nenapraviteľný následok. 16. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -15 zo dňa 07.02.2018, v ktorom je uvedené, že žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, len ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 17. K poukázaniu žalobcu na rozsudky iného senátu krajského súdu, vychádzajúc pritom z princípu právnej istoty a s odvolaním sa na to, že sa jednalo o rozhodnutia v analogických právnych veciach týkajúcich sa iných zdaňovacích období, v ktorých tento súd rozhodol tak, že žalobcom napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie vzhľadom na to, že skutkový a právny stav v týchto veciach bol prakticky rovnaký, správny súd uvádza, že žalobca nemôže očakávať, že aj napadnuté rozhodnutie by malo byť z tých istých dôvodov rovnako zrušené a teda, že má legitímne očakávania, že súd rozhodne v tejto veci rovnako, ako iný senát krajského súdu v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená, že ak iný senát toho istého správneho súdu vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch, ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy. 18. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení , a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že tento návrh zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a/)