Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2T-62-2019.pdf
PDF · 117.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.júna 2020 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný L. U. G. Q. O. R. E. Č. Í. M. : nar. XX.XX.XXXX X. V., trvale bytom V., M. XXXX/ XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že v bode 1/ v čase okolo 14.00 hod. dňa 16. apríla 2018 v Bratislave, na ulici Plánky č. 365/4 prekonal uzamknutú kovovú bránu, ktorá bola súčasťou oplotenia vysokého približne dva metre pozemku, na ktorom bola postavená celoročne obývaná záhradná chata a to tým spôsobom, že prestrčil ruku pod bránu a vytiahol železný kolík zasunutý do zeme, ktorú otvoril a následne vnikol na oplotený pozemok záhradnej chaty, kde prešiel na terasu, z ktorej odcudzil celoodpružený horský bicykel značky BTWIN VTT ROCKRIDER 720S 27,5, výrobného čísla R bielej farby, čím spôsobil poškodenému U. Y. krádežou škodu vo výške 650,- Euro,
v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Námestovo, pod č. k. 6T/35/2019-411, zo dňa 01.10.2019, právoplatný dňa 11.02.2020 - v tomto rozsudku pod bodom 1/ dňa 12.apríla 2018 v ranných hodinách pred 09:00 hod. vošiel cez neuzamknutú bráničku do dvora do rodinného dmu č. XXX/XX na V. H. X. O.U., prešiel cez dvor a z neuzamknutej drevenej kôlne odcudzil pánsky horský bicykel CTM TERRANO 3.0, veľkosť rámu 21, odišiel na ňom do obec Oravská Polhora, kde ho nechal odstavený pri potravinách Herud, následne sa preň vrátil dňa 13.apríla 2018 a odviezol ho na svojom motorovom vozidle s úmyslom ho predať, čím spôsobil U.. X. M., nar.XX.XX.XXXX a P. M., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 296,-- Euro a súčasne porušil ich právo na nedotknuteľnosť obydlia
v bode 3/ trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, pod č. k. 3T/17/2019-217, zo dňa 28.02.2020, právoplatný dňa 27.03.2020 dňa 16.apríla 2018 v čase okolo 06:50 hod. v obci Láb, vystúpil cez neuzamknutú bránku na dvor rodinného domu č. 557, kde z jeho zadnej časti z plateného altánku vzal na mieste odstavený neuzamknutý pánsky horský bicykel značky KGB, čiernej farby, s nápisom KGB žltej farby na ráme, s bielymi nápismi na gumách, s odpruženou vidlicou čiernej farby, následne s bicyklom odišiel na neznáme miesto, čím takto poškodenému U. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom G. Č.. XXX, spôsobil škodu odcudzením bicykla vo výške 550,-- Euro.
T e d a
v bodoch 1/, 2/, 3/
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu
v bodoch 1/, 2/, 3/
-neoprávnene vnikol do obydlia iného v bodoch 2/, 3/ a v bode 1/ spáchal uvedený čin prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu
č í m s p á c h a l
v bodoch 1/, 2/, 3/
pokračovaní prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ v bodoch 2/, 3/ a v bode 1/ - v znení zákona č. 214/2019 Z. z. Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v bodoch 2/ a 3/ a v bode 1/ prečinom porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 41 ods. 1, 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsať osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona súd zrušuje výrok o vine, treste a náhrade škody vo vzťahu k obžalovanému
-rozsudku Okresného súdu Námestovo, pod č. k. 6T/35/2019-411, zo dňa 01.10.2019, právoplatný dňa 11.02.2020 - v tomto rozsudku pod bodom 1/
-trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, pod č. k. 3T/17/2019-217, zo dňa 28.02.2020, právoplatný dňa 27.03.2020 ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo, pod č. k. 6T/35/2019-411, zo dňa 01.10.2019, právoplatný dňa 11.02.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený U. Y., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, V. Č.. XX so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá nahradiť poškodenému U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXX škodu vo výške 100,-- Euro.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.). Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neurobil vo veci vyhlásenie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie:
-výsluchom obžalovaného -výpoveď v prípravnom konaní dňa 30.05.2019 - č. l. 38-47, na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2019, dňa 04.03.2020
-v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr.por. bola prečítaná výpoveď svedka a zároveň poškodeného U. Y. č. l. 50-60, zo dňa 20.04.2018, č. l. 61-67, zo dňa 19.05.2018, č. l. 72-80, zo dňa 09.08.2018, č. l. 81-87, zo dňa 19.11.2018, č. l. 88-97, zo dňa 12.07.2019,
-v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr.por. bola prečítaná svedecká výpoveď svedkyne - G. U. - manželky obžalovaného č. l. 106-110, zo dňa 15.11.2018, č. l. 113-117, zo dňa 22.07.2018
-odpis registra trestov - z ktorého bolo preukázané vo vzťahu celkove desať odsúdení - z toho v jednom prípade sa na osobu obžalovaného hľadelo ako by nebol odsúdený.
-evidencia priestupkov za časové obdobie od 24.10.2015 do 23.07.2019 - z ktorého bolo preukázaných celkove deväť priestupkov a to na úseku cestnej premávky.
V predmetnej veci súd oboznámil v súlade s ustanovením § 269 Tr.por.
-pokladničná účtenka č. 208470 - z ktorej bolo preukázané, že predmetný horský bicykel bol zakúpený dňa 20.septembra 2016 za 933,99 Euro - č. l. 3
-uznesenie o vrátení veci poškodenému U. Y. - jeden kus horský bicykel značky B-TWIN VTT ROCKRIDER 720S 27,5, výrobného čísla R bielej farby, bez prednej vidlice čiernej farby a bez kolies čiernej farby s nápisom Dirt - zo dňa 25.10.2018
-zápisnica o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou a CD diskom - spáchaného skutku. Z predmetnej zápisnice o obhliadke miesta činu bolo preukázané, že predmetné miesto spáchania žalovaného trestného činu bolo v mestskej časti Lamač - v chatovej oblasti Plánky. Išlo o chatu so súpisným číslom XXX/X - kde na terase (kde sa bicykel mal nachádzať) bolo prázdne miesto.
-odborné vyjadrenie v súvislosti s predmetným horským bicyklom od spoločnosti Decathlon SK s.r.o. so sídlom Bratislava - ktorý predmetný bicykel ohodnotil ku dňu dokonania skutku na škodu vo výške 650,-- Euro
Súd zistil tento skutkový a právny stav veci:
Obžalovaný potvrdil, že v predmetnom čase - vzhľadom na odstup času od spáchania skutku (16.04.2018) ku dňu jeho výsluchu (30.05.2019) vypovedal, že v mesiaci apríl alebo máj 2018 - prechádzal cez predmetnú záhradkársku oblasť v mestskej časti Bratislava Lamač. Videl, že tu bol opretý bicykel bielej farby - ktorý bol na terase chaty. Predmetná chata mala oplotenie a na predmetný pozemok sa vstupovalo cez dvojkrídlovú bránu. Preto sa on oprel o bránu a táto sa otvorila. Predmetná brána mala kolík, ktorým brána bola zaistená - tento podľa jeho výpovede sám vyskočil ako sa oprel o bránu a vstúpil na dvor predmetnej chaty a z terasy odcudzil predmetný bicykel. Na predmetný bicykel následne
nasadol a na ňom prišiel ku autu, ktoré mal neďaleko predmetnej záhradkárskej osady odparkované. Tento bicykel naložil do auta a odišiel aj s bicyklom do miesta svojho bydliska - do Brezna.
Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. v znení zákona č. 214/2019 Z.z. Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. v znení zákona č. 214/2019 Z.z. - obžalovaný si prisvojil predmetný bicykel tým spôsobom, že sa ho zmocnil. Výška predmetného odcudzeného bicykla bola stanovená odborným vyjadrením na čiastku vo výške 650,-- Euro. Predmetný bicykel odcudzil z terasy chaty a to spôsobom, že na
pozemok vošiel spôsobom, že prekonal uzamknutú kovovú bránu, ktorá bola súčasťou oplotenia- vysokého približne dva metre pozemku - prestrčilruku pod bránu - vytiahol železný kolík, ktorý bol zasunutý do zeme, ktorý bol zasunutý do zem - následne ich otvoril a vošiel na predmetný pozemok, ktorý bol oplotený z terasy odcudzil predmetný bicykel z terasy chaty. Predmetné skutočnosti boli preukázané i prehratím predmetného CD - disku (išlo o kamerový záznam, ktorý bol vo veci zadovážený). Pokiaľ išlo o predmetný bicykel tento bol vo vlastníctve poškodeného. Pre obžalovaného išlo tak o cudziu vec. Predmetného bicykla sa zmocnil, t. j. odňal cudziu vec z dispozície subjektu oprávneného s vecami nakladať. S touto vecou si vytvoril možnosť nakladať trvale a voľne podľa svojej vôle. Predmetná vec bol v nekompletnom stave vrátený v prípravnom konaní. V danom prípade išlo o chatu - ako to vyplynulo i z predloženého listinného dôkazu z výpisu listu vlastníctva. Zároveň bolo tu uvedené, že na pozemku je postavená nebytová budova. Táto okolnosť podľa názoru súdu nemôže mať vplyv na predmetnú skutočnosť. Poškodený, ktorý bol v konaní vypočutý viackrát vypovedal, že predmetnú chatu on užíva a teda obýva celoročne - viď R 36/1988 - podľa ktorého ochranu podľa § 194 Tr.zák. požívajú aj záhradkárske chatky za predpokladu, že poskytujú svojmu užívateľovi určité súkromie a možnosť odpočinku, teda slúžia tiež na individuálnu rekreáciu. V danom prípade nešlo tak - o objekt, ktorý by bol neyužívaný, neobývaný alebo by neslúžil na individuálnu rekreáciu. Nie je podstatné ani to, aby malo obydlie oficiálny status miesta slúžiaceho na bývanie - stačí, že fakticky je spôsobilé spĺňať úlohy miesta slúžiaceho na bývanie a aj ich spĺňa ide o obydlie (napr. neskolaudovaný dom, chartč, stan) - V. a kolektív, Trestný zákon všeobecná časť, Komentár - I. diel, vydavateľstvo C.B.BECK, 1. Vydanie 2010, strana 716/. I z CD - disku je zrejmé, že pokiaľ išlo o chatu, ktorá bola riadne oplotená pletivom vo výške asi dva metre - pričom do predmetnej záhrady, na ktorej bola chata sa vstupovalo cez malú bránku, ktorá bola opatrená zámkom a hneď vedľa bola predmetná dvojkrídlová brána - ktorá sa zamykala zámkom a do zeme bola uchytená železným kolíkom. Predmetnú dvojkrídlovú bránu mohol otvoriť (a aj otvoril - ako to vyplynulo z CD disku) - spôsobom, že vytiahol kolík zastrčený do zeme - ktorý bol z vnútornej strany strany predmetnej dvojkrídlovej brány. I z CD disku je vidieť, že obžalovaný musel ruku prestrčiť popod bránu - aby predmetný kolík zaisťovací odstránil - pretože tým, že to vykonal brána sa otvorila.
Súd tak mal za to, že vnikol obžalovaný na predmetný oplotený pozemok pri chate slúžiacej na bývanie
- tým, že odstránil prekážku - účelom, ktorej bolo zabrániť vniknutiu na predmetný pozemok (zaisťovací kolík) - prekonal uzamknutie na vstupne dvojkrídlovej bráne - naplnil i zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ v znení zákona č. 214/2019 Z.z.
Obžalovaný vnikol na predmetný pozenok - t.j. do obydlia v súlade s ustanovením § 122 ods. 5 Tr.zák. Obydlím sú aj iné priestory slúžiace na bývanie - ako aj iné priestory a pozemky k nim patriace, ak sú ako súčasť obydlia uzatvorené. I toto v predmetnej veci bolo naplnené - chata bola riadne oplotená pletivom vo výške asi dva metre. Jedinou podmienkou pri obydlí - je aby bolo uzatvreté. Nevyžaduje sa, aby toto obydlie bolo uzamknuté, alebo inak osobitne zabezpečené pred vniknutím (napr. závo-
rou) - /V. a kolektív, Trestný zákon všeobecná časť, Komentár - I. diel, vydavateľstvo C.B.BECK, 1. Vydanie 2010, strana 716/. Na predmetný pozemok obžalovaný vnikol na oplotený pozemok pri chate, ktorá slúžila na bývanie - rekreačné účely. Na to, aby sa obžalovaný dostal na pozemok - musel prekonať prekážku - bola to brána
- pri ktorej odistil predmetný zaisťovací kolík - ktorý slúžil na uzamknutie predmetnej brány. Predmetnú bránu otvorila osoba (obžalovaný), ktorý na to nebol oprávnený. Nezáleží na tom, akým technickým spôsobom bolo to otvorené, či sa na to použila sila alebo nie, išlo však o prekážku, ktorá slúžila k zabráneniu vniknutiu. Preto pre posúdenie bola splnená materiálna podmienka - vo veci nešlo o holý vstup do chaty, ktorý by bol bez ďalšieho prístupný, napr. priamo z ulice, či chodníka, ale o tom, že predmetná chata bola chránená jednak vyšším a masívnym plotom ako i predmetnou bránou - t.j., že obžalovaný kým sa dostal na predmetnú terasu chatu musel tieto prekážky prekonať. V súlade s § 2 ods. 1 Tr.zák. súd predmetný skutok posudzoval podľa Tr.zák. v znení zákona č. 214/2019 Z.z. - pretože táto okolnosť pre obžalovaného bola priaznivejšia. Berúc do úvahy priaznivejšiu právnu kvalifikáciu - skutok kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. a prečin podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. v znení zákona č. 214/2019 Z.z., ktorým sa mení a dópĺňa Trestný zákon, účinný od 01.augusta 2019. Preto súd v tomto smere poukazuje na to, že jedným zo závažnejších spôsobov konania je aj vlámanie (§ 138 písm. e/ Tr.zák.) pričom ide o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (zavinenie podľa § 18 písm. b/ Tr.zák.) avšak túto nemožno, pri viacerých trestných činoch spáchaných v súbehu pričítať duplicitne, ale len vo vzťahu k trestnému činu z nich najprísnejšie trestnému, preto nebol skutok kvalifikovaný podľa novšej právnej úpravy aj ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr.zák. (čin spáchaný vlámaním), ale túto okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, bola premietnutá do právnej kvalifikácie skutku ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., t.j. prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, čo je osobitným spôsobom vlámania (§ 122 ods. 4 Tr.zák.).
Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 16.apríla 2018 okolo 14.00 hod. Z jeho strany išlo o trestne zodpovedný subjekt. Jeho úmysel bol preukázaný podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. - ako priamy úmysel, nakoľko tento chcel (predmetný bicykel odcudziť - tento odniesol do miesta svojho bydliska, kde ho odložil) a aj porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku.
Predmetný žalovaný skutok bol dokonaný dňa 16.apríla 2018 okolo 14.00 hod. Vznesené obvinenie vo vzťahu ku tomuto žalovanému skutku bolo dňa 28.júna 2018 - predmetné uznesenie o vznesení obvinenia obžalovaný prevzal dňa 29.júna 2018.
Z pripojených spisov:
-Okresného súdu Námestovo, pod sp.zn. 6T/35/2019 - bol skutok pod bodom 1/ predmetného rozsudku dokonaný dňa 12.apríla 2018 - v danom prípade išlo tiež o prečin podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. vo vzťahu k tomuto dielčiemu skutku bolo vznesené obvinenie dňa 25.apríla 2018 a doručené mu bolo dňa 25.apríla 2018 Vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 01.októbra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.februára 2020.
-Okresného súdu Malacky, pod sp.zn. 3 T/17/2019 - bol skutok predmetného trestného rozkazu dokonaný dňa 16.apríla 2018 v čase okolo 06.50 hod. - v danom prípade išlo tiež o prečin podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. vo vzťahu k tomuto skutku bolo vznesené obvinenie dňa 19.októbra 2018 a doručené mu bolo dňa 25.októbra 2018 Vo veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 28.februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.marca 2020. Trestný rozkaz bol doručený dňa 18.marca 2020. Podľa § 41 ods. 1, veta prvá Tr.zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných čino, uloží mu úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 41 ods. 3 Tr.zák. ak súd odcudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudkuznova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadnerozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
Podľa § 42 ods. 1 Tr.zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa záad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Vo vzťahu k obžalovanému súd aplikoval ustanovenie §, 41 ods. 1, § 41 ods. 3, § 42 ods. 1 Tr.zák. - ukladanie spoločného súhrnného trestu odňatia slobody - zrušil vzhľadom na výrok o vine a náhrade škody ako i treste - vo vzťahu
-rozsudku Okresného súdu Námestovo, pod č. k. 6T/35/2019-411, zo dňa 01.10.2019, právoplatný dňa 11.02.2020 - v tomto rozsudku pod bodom 1/
-trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, pod č. k. 3T/17/2019-217, zo dňa 28.02.2020, právoplatný dňa 27.03.2020
V danom prípade išlo o pokračovací charakter trestnej činnosti.
Podľa § 122 ods. 10 Tr.por. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený tredstný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
a/ objektívna súvislosť:
-časová súvislosť
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR medzi jednotlivými čiastkovými útokmi nesmie byť časový úsek väčší ako šesť mesiacov. Čiastkové útoky vymedzené v skutkovej vete rozsudku boli páchané v chronologickom poradí v dňoch 12.apríl 2018, 16.apríl 2018 okolo 06.50 hod, 16.apríl 2018 okolo 14.00 hod.
Časová súvislosť medzi jednotlivými čiastkovými útokmi je tu daná - pretože medzi čiastkovými útokmi nebol časový úsek väčší ako šesť mesiacov - bol len niekoľko dní.
-miestna súvislosť
Čiastkové útoky boli spáchané na území Slovenskej republiky teda miestna súvislosť je tu splnená.
-rovnaký spôsob vykonania Predmetné čiastkové útoky boli spáchané rovnakým spôsobom - odcudzenie bicykla z terasy chaty, odcudzenie z kôlne bicykla, z altánku odcudzenie bicykla.
-rovnaká skutková podstata trestného činu Predmetné čiastkové útoky boli právne kvalifikované ako prečin krádeže v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody.
Subjektívna súvislosť sa podľa právnej teórie vykladá ako jednotiaci zámer páchateľa páchať jednotlivé čiastkové útoky toho istého trestného činu. Obvykle sa dokazuje existencia takéhoto jednotiaceho zámeru buď priamo priznaním sa páchateľa, alebo nepriamo na základe vyprodukovaných dôkazov. V predmetnej veci obžalovaný ku spáchaniu jednotlivých dielčích skutkov sa priznal v celom rozsahu.
c/nenaplnenie podmienky stanovenej v § 122 ods. 13 Tr.zák.
podľa § 122 ods. 13 Tr.zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia posudzuje sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.
Zároveň vychádzajúc z odpisu registra trestov - ako i z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo, pod sp.zn. 6T/35/2019, zo dňa 01.októbra 2019 - vo vzťahu ku skutkom pod bodom 2/ a bodom 3/- vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu mal súd za to, že v predmetnej veci je potrebné ukladanie súhrnného trestu
- tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa právnej teórie je potrebné ukladať súhrnný trest v takom prípade, ak páchateľa odsudzuje za taký trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
K výroku o treste
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému činu. Je teda len následnou represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné utrpenie. Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná i individualizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa a teda i v danej veci.
Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne - t. j. len v miere, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať osobnosť páchateľa a nepôsobiť mu zbytočné utrpenie.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
V predmetnej veci súd konštatuje, že ide o mimoriadne rozšírenú páchanú trestnú činnosť. Táto trestná činnosť bola - ako vyplynulo z odpisu registra trestov - u obžalovaného aj v iných už odsúdených trestných veciach.
U obžalovaného ide v danom prípade o špeciálnu recidívu - s prihliadnutím aj na iné už právoplatné odsúdenia v minulosti ako sa to uvádza v odpise registra trestov.
Vo vzťahu k obžalovanému zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. - t.j. obžalovaný sa priznal k spáchaniu teraz žalovaného trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Iné poľahčujúce okolnosti v súlade s ustanovením § 36 Tr.zák. nezistil.
Vo vzťahu k obžalovanému zistil súd dve priťažujúce okolnosti - podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. (spáchal viac trestných činov) a podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. (bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať). Pokiaľ ide o odpis registra trestov - ktorý slúži k tomuto zisťovaniu - tu súd konštatuje, že celkove trestných odsúdení vo vzťahu k obžalovanému bolo desaťkrát (v jednom prípade sa hľadí na jeho osobu ako by nebola odsúdená). Podľa § 38 ods. 1 Tr.zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, nemožno prihliadnuť, okrem iného ako na priťažujúcu okolnosť - došlo by tak narušeniu zásady trestného práva - nebis im idem, t.j. nie dvakrát o tom istom. Ak totiž citované odsúdenie už bolo raz braté do úvahy pri právnej kvalifikácii, v ďalšom už nebolo možné toto isté odsúdenie po druhýkrát použiť. Avšak z predmetného odpisu registra trestov - viď Okresný súd Brezno, sp.zn. 3 T/125/2013 vyplynulo, že teraz páchané skutky boli dokonané naviac v lehote podmienečného prepustenia.
Ďalšou priťažujúcou okolnosťou vo vzťahu k obžalovanému bola priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. Vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu - vo vzťahu k Okresnému súdu Námestovo, sp.zn. 6T/35/2019 predmetného rozsudku prichádzala do úvahy predmetná priťažujúca okolnosť.
Trest súčasne pôsobí preventívne (odrádza od páchania ďalšej trestnej činnosti), a to vo vzťahu k páchateľovi, ako aj vo vzťahu k celej spoločnosti. Trest by taktiež mal vytvoriť podmienky na prevýchovu páchateľa a jeho opätovné zaradenie do spoločnosti. Ukladaný trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, jeho následkom a závažnosti (princíp proporcionality). Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a individualizovať je potrebné aj následne ukladaný trest (princíp individualizácie), a to v medziach stanovených v § 34 Tr. zák. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad dospel súd k záveru, že v danom prípade do úvahy prichádzalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine bola jeden rok - päť rokov. V súlade však s ustanovením § 38 ods. 4 Tr.zák. bola táto sadzba upravená (ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu)
- t.j. dvadsaťosem mesiacov - päť rokov). Obžalovanému vzhľadom na jeho osobu, charakter páchanej trestnej činnosti, materiálny korektív predmetného trestného činu uložil trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťosem mesiacov.
Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.), pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poškodený U. si v prípravnom konaní uplatnil škodu vo výške 350,-- Euro. Ako už bolo konštatované predmetný horský bicykel - jeho hodnota ku dňu odcudzenia bola odborným vyjadrením stanovená na čiastku 650,-- Euro. Zároveň však v spise je doklad o vydaní predmetnej veci - horského bicykla v nekompletnom stave. Z uvedených dôvodov súd preto postupoval podľa § 288 ods. 1 Tr.por. a poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Z dôvodu ukladania vo vzťahu ku tomuto rozsudku spoločný trest - keďže súd zrušil i výrok o náhrade škody (trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, č.k. 3T/17/2019-217, zo dňa 28.februára 2020, právoplatný dňa 27.marca 2020) - do tohto rozsudku preto poňal predmetného poškodeného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšie- šieho súdu.