Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-29-2020.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/29/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: R.. N. N., I. XX.XX.XXXX, G. Z. V.. F.. Q. Č.. XXXX/X, K., zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. , IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. O. Q., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V.. F.. Q. XXXX/X, K. 2. O. Q., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V.. F.. Q. XXXX/X, K., o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2020 žalobca žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovaným ako stavebníkom zákaz vykonávať stavebné práce na stavbe nepovolenej stavby terasy, nachádzajúcej sa na pozemku parcelné číslo XXXX, evidovanom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, pre N.. Ú.. K., zapísanom na Y. Č.. XXXX, vo vzťahu ku ktorej sa vedie konanie o dodatočnom povolení stavby pred mestom K. ako stavebným úradom pod č. XXXXX/ XXXX/XXXX/KAC, a to až do právoplatného skončenia tohto konania o dodatočnom povolení stavby.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.04.2019 bol zo strany mesta K. ako príslušného stavebného úradu vykonaný povereným zamestnancom mesta K. štátny stavebný dohľad za účelom preverenia stavebnej činnosti prebiehajúcej na pozemku parcelné číslo XXXX, evidovaného T. Ú. K., katastrálnym odborom, pre k. ú. K., zapísaného na Y. Č.. XXXX (ďalej len ako „Pozemok“). Na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že na Pozemku žalovaní uskutočňujú stavbu terasy bez ohlásenia stavebnému úradu. Vzhľadom k uvedenému boli žalovaní ako stavebníci na základe štátneho stavebného dohľadu vyzvaní na predloženie potrebných dokladov pre dodatočné stavebné povolenie a rovnako boli vyzvaní, aby bezodkladne zastavili stavebné práce v zmysle § 102 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Stavebný zákon“) v spojení s § 102 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona. Žalovaní túto výzvu stavebného úradu na zastavenie stavebných prác neuposlúchli a dňa 21.04.2020 začali v pokračovaní realizácie nepovolenej stavby terasy na Pozemku, a to vykonaním náteru stavebnej konštrukcie, pričom sa pripravuje na vonkajšiu terasu nepovolenej stavby umiestniť strešnú krytinu, tzv. lexan, ktorý si žalovaní zakúpili, doviezli a pripravili na montáž. Žalovaní takto konajú napriek tomu, že nemajú vydané stavebné povolenie a ani dodatočné stavebné povolenie a o tejto skutočnosti vedia, nakoľko sa vedie konanie o dodatočnom povolení stavby pred stavebným úradom mesta K. B. Č.. XXXXX/XXXX/XXXX/ KAC. Dňa 23.04.2020 žalovaní začali pokrývať terasu strešnou krytinou lexan a pokračujú v realizácií nepovolenej stavby terasy. Dňa 12.05.2020 bol vykonaný ďalší štátny stavebný dohľad mestom K., na ktorom sa zistilo, že žalovaní pokračujú v realizácií nepovolenej stavby, neuposlúchli výzvu, ktorou im boli stavebné práce zakázané, ale napriek tejto skutočnosti mesto K. nevydalo rozhodnutie, ktorým by zakázalo stavebné práce v zmysle § 102 ods. 2 v spojení s § 102 ods. 5 Stavebného zákona. Mesto K.
takto nespravilo ani na dva písomné podnety žalobcu, a napriek tej skutočnosti, že tak mesto K. spraviť mohlo a malo. Žalobca ďalej uviedol, že nepovolenou stavbou terasy môžu žalovaní zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je ich priamym susedom a nepovolená stavba terasy sa nachádza presne na hranici s pozemkom žalobcu. Za účelom ochrany vlastníckych práv žalobcu a iných dotknutých subjektov mesto K. začalo konanie o dodatočnom povolení stavby, v ktorom bude môcť žalobca chrániť svoje vlastnícke práva a iné právne záujmy. Žalobca ďalej uvádza, že konanie o dodatočnom povolení stavby môže skončiť dvomi spôsobmi, buď stavebný úrad stavbu dodatočne povolí, keď sa vysporiada s námietkami ostatných účastníkov, alebo nariadi odstránenie stavby. Do tohto času by stavebný úrad mal vykonať opatrenia, aby nedošlo k dokončeniu nepovolenej stavby terasy. Nakoľko však stavebný úrad do dnešného dňa nevydal rozhodnutie, ktorým stavebníkom zakazuje pokračovať v stavebných prácach, žalobca sa ochrany svojho vlastníckeho práva a iných právnych záujmov domáha súdnou cestou nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca tvrdí, že v prípade, ak by žalovaní dokončili nepovolenú stavbu terasy napriek tomu, že zatiaľ nemajú dodatočné stavebné povolenie, žalobca nemá možnosť chrániť svoje vlastnícke právo a iné právne záujmy ako vlastník pozemku a rodinného domu, ktorý so žalovanými bezprostredne susedí. Za účelom, aby nedošlo k dokončeniu nepovolenej stavby terasy zo strany žalovaných predtým, ako stavebný úrad posúdi všetky námietky všetkých účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby, navrhuje žalobca, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovaným pokračovať v stavebných prácach na nepovolenej stavbe terasy. Ak by žalovaní dokončili realizáciu nepovolenej stavby terasy, týmto by zasiahli do vlastníckych a iných práv žalobcu bez toho, aby o tom stavebný úrad právoplatne rozhodol. V tomto načrtnutom prípade dôjde k zásahu do vlastníckych práv žalobcu a iných jeho oprávnených záujmov bez toho, aby sa vedel proti takémuto zásahu adekvátne brániť. Obrana žalobcu proti zásahu do jeho vlastníckych a iných práv, ktorú mu právny poriadok za tohto stavu poskytuje spočíva len v podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako tak žalobca navrhuje z dôvodu, že v prípade, ak stavebný úrad dodatočné stavebné povolenie nevydá, nariadi odstránenie nepovolenej stavby, ktoré bude technicky náročnejšie za stavu, keď bude nepovolená stavba terasy dokončená oproti stavu, v akom sa nachádza ku dňu podania tohto návrhu.
3. K návrhu žalobca ako dôkaz predložil fotodokumentáciu zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 23.04.2019, fotodokumentáciu zo dňa 21.04.2020, fotodokumentáciu zo dňa 22.04.2020.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CPS, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
16. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Podľa § 3 ods. 1, 2 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
18. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
19. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
20. Podľa § 88a stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.“
21. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.“
22. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.“
23. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
24. Podľa § 102 ods. 1 stavebného zákona, ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.
25. Podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.
26. Podľa § 102 ods. 5 písm. a/ stavebného zákona, orgán štátneho stavebného dohľadu, ak zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe.
27. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úraduje preneseným výkonom štátnej správy.
28. Podľa výpisu z listu vlastníctva Č. XXXX, B. T. K., T. K., katastrálne územie K., sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností žalovaní.
29. Súd sa v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom podaného návrhu ako aj s priloženými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.
30. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
31. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je vzhľadom na jeho charakter (rozhodovanie len na základe osvedčenia skutočností tvrdených žalobcom, spravidla bez vyjadrenia žalovaných) konaním, v ktorom sú nároky na obsah návrhu a pripojené listinné dôkazy sprísnené. Navrhovateľ tak musí pre úspech návrhu jednoznačne uviesť a osvedčiť všetky skutočnosti odôvodňujúce neodkladnosť úpravy vzťahov neodkladným opatrením.
32. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal (neosvedčil), resp. ani netvrdil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď nebola osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy vzťahov práve neodkladným opatrením. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nevyplýva, akým zásadným spôsobom sa postavenie žalobcu zmení dokončením stavebných prác na stavbe nepovolenej stavby terasy oproti aktuálnemu stavu vyplývajúcemu z predloženej fotodokumentácie. Žalobca tvrdil, že ak by žalovaní dokončili realizáciu nepovolenej stavby terasy, týmto by zasiahli do vlastníckych a iných práv žalobcu bez toho, aby sa vedel proti takémuto zásahu adekvátne brániť, avšak súd nevidí zásadný rozdiel v obrane žalobcu voči konaniu žalovaných v stave aktuálnom a po prípadnom dokončení stavby. Z fotodokumentácie je zrejmé, že základné prvky stavebnej konštrukcie terasy (drevená konštrukcia) sú už i tak zrealizované. Žalobca neodôvodnil, aká konkrétna zásadná ujma mu bude spôsobená dokončovaním stavby z už existujúceho štádia (umiestnením lexanovej krytiny). Ako žalobca sám uviedol, výsledkom konania o dodatočnom povolení stavby bude jej povolenie (t.j. legalizácia) s podmienkami určenými stavebným úradom (ktorých dodržanie kontroluje sám stavebný úrad), alebo nariadenie odstránenia. Je už vecou žalovaných, že v prípade dokončovania stavby bude
prípadné nariadené odstránenie stavby náročnejším a nákladnejším. Súčasne zo skutkových tvrdení žalobcu a ani z predloženej fotodokumentácie nevyplýva, že by aktuálne stavebné práce realizované žalovanými, závažným spôsobom bezprostredne ohrozovali nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu.
33. Už z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (súd má uložiť povinnosť žalovaným ako stavebníkom, a to do právoplatného skončenia konania o dodatočnom povolení stavby), ale aj z tvrdení žalobcu, je zrejmé, že žiadané uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa vykonávať stavebné práce jednoznačne súvisí s prebiehajúcim správnym konaním. Žalobca totiž nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha v civilnom konaní opiera o dôvody, týkajúce sa činnosti správneho orgánu (Mesta K.), ktoré nevydalo rozhodnutie, ktorým by zakázalo stavebné práce v zmysle § 102 ods. 2 v spojení s § 102 ods. 5 stavebného zákona. Samotný nesúhlas žalobcu s uskutočňovaním predmetnej stavby však nie je možné riešiť cestou civilného sporového konania, resp. cestou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko uvedené sa netýka civilného sporového konania prebiehajúceho pred tunajším súdom, ale konania správneho, prebiehajúceho nezávisle na civilnom sporovom konaní, a je vecou správneho orgánu v zmysle platných právnych predpisov žalobcom uvádzané námietky posúdiť a prípadne na ne podľa ich významu v prebiehajúcom správnom konaní prihliadnuť.
34. Na tomto závere nič nemení ani to, či žalovaní v rade 1/ a 2/ rešpektujú, resp. nerešpektujú výzvu stavebného úradu na zastavenie stavebných prác. V prípade nerešpektovania takej výzvy je už vecou a súčasne zodpovednosťou stavebného úradu, aký ďalší postup v zmysle stavebných predpisov zvolí za účelom dosiahnutia účelu zákona. Dodatočne súd uvádza, že pokiaľ stavebný úrad vo veci koná, žalovaných vyzval na zastavenie stavebných prác, začal konanie o dodatočnom povolení stavby, a teda je zrejmé, že konanie žalovaných stavebne dozoruje (majúc k dispozícií potrebné právne inštitúty na zvážené zásahy do stavebnej činnosti stavebníka), nemôže byť daná ani naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením ako základná podmienka dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu princípu subsidiarity inštitútu neodkladných opatrení.
35. Súd v uvedenom podporne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020, v ktorom Ústavný súd okrem iného uviedol, že „V zmysle § 324 ods. 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Poukazujúc na predmetné ustanovenie, súd konštatuje, že subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené. Súd pripúšťa, že aplikáciu princípu subsidiarity je potrebné posudzovať vždy individuálne.“
36. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
37. Vo veci nebola podaná žaloba, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, úspešnou stranou v konaní boli žalovaní, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko im ale v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.