Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci navrátenia spôsobilosti na právne úkony na návrh nesvojprávnej: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N. E. E. D. N. M., so sídlom M., T. XXX, zastúpenej zákonným zástupcom - opatrovníkom: Domov sociálnych služieb pre dospelých Lehnice, so sídlom Lehnice, Hlavná 588, IČO: 31 875 114, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -87 zo dňa 4.11.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na navrátenie spôsobilosti na právne úkony zamietol a druhou výrokovou vetou rozhodol, že navrhovateľka môže podať nový návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí 6 mesiacov.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne na základe aplikácie ust. v účinnom znení (ďalej len ), ust. , , , , , , , a (ďalej len ).

3. Súd prvej inštancie vo veci vypočul navrhovateľku, pričom skonštatoval, že pri svojej výpovedi bola časovo a miestne orientovaná a zrozumiteľne a výrečne odôvodňovala podanie návrhu na navrátenie spôsobilosti. Z vyjadrenia opatrovníka navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka býva v zariadení už 8 rokov, má dobré správanie, žije si svojím životom, s ostatnými klientmi ústavu sa nezblížila, za každú cenu hľadá cestu k úniku a má záujem vrátiť sa domov. Umožnili jej návštevu matky a brata v Senici, ktorí sa spočiatku vyjadrili, že nemajú problém s tým, aby sa vrátila do domáceho prostredia, neskôr však uviedli, že nemôžu zabezpečiť, že bude pravidelne užívať predpísané lieky.

4. Uznesením č.k. -31 zo dňa 15.01.2019 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. V znaleckom posudku č. 7/2019 zo dňa 22.08.2019 znalec MUDr. Gábor Nagy uviedol, že napriek farmakoterapii príznaky ochorenia sú ďalej aktívne. Navrhovateľka je naďalej bludne presvedčená, že bola a je sledovaná satelitmi, že Švajčiari jej dali do pasu, že je bláznivá a Slováci to prevzali. U vyšetrovanej došlo k ďalšiemu prehĺbeniu postprocesuálneho defektu osobnosti, žije vo svojom chorobnom svete, chýba jej pocit chorobnosti a kritičnosť, nemá žiadny náhľad na svoje ochorenie. Súdy opakovane „bombarduje“ svojimi podaniami, ktorých obsah sa príliš nelíši. Menovaná naďalej trpí paranoidnou schizofréniou a napriek podávanej liečbe žije ďalej vo svojom autistickom/chorobnom svete bludných presvedčení a bez náhľadu na svoje ochorenie. Súčasná psychiatrická liečba nedokáže úplne potlačiť jej psychotickú produkciu. Prognóza ochorenia je nepriaznivá, jedná sa doživotné ochorenie, ktoré nie je vyliečiteľné.

Menovaná nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci inej osoby či inštitúcie, je absolútne nevyhnutné, aby naďalej dostávala a užívala svoju psychiatrickú medikáciu pod kontrolou, inak hrozí opätovná dekompenzácia jej zdravotného stavu. Ochorenie narušuje kontakt vyšetrovanej s realitou. Jej bludné presvedčenia sú pre ňu nevyvrátiteľnou realitou a je nemožné ich logicky a racionálne korigovať ani pre odborníka. Toto ochorenie negatívne zasahuje prakticky do všetkých základných životných a exekutívnych funkcií - obmedzuje menovanú v schopnosti vykonávať prácu, udržovať štandardné medziľudské vzťahy, starať sa o seba v oblasti základných životných potrieb bez pomoci inej osoby či inštitúcie, adekvátne spravovať svoje právne záležitosti. Pre absenciu náhľadu chorobnosti nie je schopná starať sa sama a podrobiť sa liečbe svojho duševného ochorenia, čo môže mať až fatálne následky. Vyšetrovanej nie je možné navrátiť právne úkony v plnom rozsahu na základe závažnej duševnej poruchy, v časovom horizonte 6 až 12 mesiacov nie je možné očakávať žiadne zlepšenie zdravotného stavu nesvojprávnej. Znalec doplnil, že možnosť zlepšenia zdravotného stavu nesvojprávnej nevidí ani do budúcnosti v horizonte niekoľkých rokov, jej bludná produkcia je petrifikovaná a chronická.

5. K záverom znaleckého posudku navrhovateľka uviedla, že to čo napísal znalec je podvod, je inteligentnejšia než ostatní, nie je chorá. Navrhla vrátiť jej svojprávnosť s poukazom na to, že nič neurobila. Opatrovník nemal námietky k odborným záverom znalca. S poukazom na to, že medzičasom od rozhodnutia súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony v prípade navrhovateľky, došlo k zmene právnej úpravy, navrhol zmeniť rozhodnutie a navrhovateľku v nespôsobilosti len obmedziť.

6. Následne súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľka trpí závažným duševným ochorením, pre ktoré nie je schopná sama vykonávať právne úkony, spravovať svoje záležitosti vlastným konaním, disponovať s majetkom, závažnosť svojho ochorenia si neuvedomuje, prognóza ochorenia nie je priaznivá. Podľa znalca je navrhovateľka nekritická, neprijíma svoje ochorenie. Navrátenie spôsobilosti by mohlo mať fatálne následky v podobe dekompenzácie ochorenia. Znalec pripustil spôsobilosť navrhovateľky výlučne v dispozícii s určeným vreckovým, ktoré jej opatrovník podľa vyjadrenia aj poskytuje, v danom prípade v inom smere potom nie je dôvodné navrátenie spôsobilosti ani sčasti a preto súd návrh zamietol.

7. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie v závere rozhodnutia citoval ust. , a .

8. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, pričom uplatnila odvolací dôvod podľa , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. „Odvolala sa“ tiež proti znaleckému posudku z dôvodu, že posudok poškodzuje jej osobné ľudské práva na život medzi normálnymi ľuďmi. Chorá nikdy nebola, 25 rokov robí božské liečivé bylinky. Každý človek má niečo, nikto nie je dokonalý, nikdy narušený mozog nemala, netrpí na žiadnu mozgovú nemoc a je plne v poriadku. Medzi ťažko telesne a duševne postihnutých od narodenia nepatrí.

9. Zákonný zástupca navrhovateľky vo svojom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedol, že akceptuje odbornosť a zároveň závery znaleckého posudku. Navrhovateľka žije vo svojom svete, odmieta prijať svoju chorobu, nestotožňuje sa s ňou, chýba jej náhľad na ochorenie, je silne presvedčená, že do zariadenia nepatrí a že tam bola umiestnená neprávom. Riaditeľka zariadenia navrhovateľku spoznala ako osobu sčítanú, disponujúcu dobrými komunikačnými schopnosťami schopnú do určitej miery sa o seba postarať, vzhľadom k jej diagnóze však len pod dohľadom inej zodpovednej osoby. Je názoru, že umiestnenie navrhovateľky v zariadení mohlo výraznejšie prispieť k subjektívne kvalitnejšiemu prežívaniu života navrhovateľky, nakoľko sa však táto sociálna služba poskytuje len do dovŕšenia dôchodkového veku, navrhovateľka už toto kritérium nespĺňa. Navrhovateľke ponúkli možnosť umiestnenia v niektorom z domovov sociálnych služieb prevádzkovaných neverejným prevádzkovateľom, kde by si mohla dopriať, vzhľadom k svojim finančným možnostiam, aj značný nadštandard, túto možnosť však odmietla. Teoreticky by mohol prísť do úvahy návrat do rodinného prostredia, avšak vzhľadom k tomu, že rodina navrhovateľku nenavštevuje a ani iným spôsobom nejaví o ňu úprimný záujem, i túto možnosť nevidí ako reálnu.

10. Dôverníčka navrhovateľky K. K. (zamestnankyňa DSS D. N. M.) k doručenému odvolaniu uviedla, že navrhovateľka bola do DSS prijatá na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja o odkázanosti na sociálnu službu, pričom posudkový lekár vychádzajúci z lekárskych nálezov

navrhovateľku zaradil do VI. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, t.j. navrhovateľka je odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností. Vychádzajúc z týchto výsledkov a výsledkov znaleckého posudku necháva na zváženie súdu prinavrátenie svojprávnosti menovanej.

11. Navrhovateľka k doručeným vyjadreniam vo svojom písomnom podaní uviedla, že vyjadrenia jej matky v znaleckom posudku nie sú pravdivé. Toho času jej bola odňatá svojprávnosť bez jej prítomnosti na pojednávaní, bez možnosti obhajovať sa. Nesúhlasí so znaleckým posudkom, ona na schizofréniu netrpí, žiada preto navrátenie svojprávnosti. Chcela by ísť žiť k svojej rodine. Celý život do roku 2010 bola samostatná, netrpí porušením mozgu, 25 rokov sa venuje bylinárstvu. Po 36 rokoch odpracovaných v cudzine sa cíti byť ukrivdená, že jej bola odňatá svojprávnosť a musí žiť v sociálnom domove. Je presvedčená, že je schopná samostatného života. Zo Švajčiarska sa nevrátila chorá, iba sklamaná z rozvodu. Jej rodina (matka a brat) nemajú žiadne auto, ani finančné prostriedky, aby ju mohli navštevovať, je to moc ďaleko, súhlasili, aby u nich žila.

12. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu doručené neboli.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - v texte len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s - ďalej ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( .

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania, bolo v celom rozsahu preskúmať správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že boli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu nesvojprávnej navrhovateľky na navrátenie jej spôsobilosti na právne úkony a to v celom rozsahu.

15. Podľa SR má každý spôsobilosť na práva.

16. Podľa SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva (ods. 1). Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými (ods. 2). Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony (ods. 3).

18. V zmysle (ďalej aj len ) ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (ods. 1). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov, je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (ods. 2). Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia, alebo odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli (ods. 3).

19. Podľa v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti na právne úkony.

20. Podľa návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.

21. Podľa účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.

22. Podľa ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

23. Podľa súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

24. Podľa súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

25. V zmysle ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, na zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví. Podľa ods. 2 ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí 6 mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

26. Podľa ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody.

27. Konaním o spôsobilosti na právne úkony (cit. a nasl. ) možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobody. V konaní o spôsobilosti na právne úkony musí súd vždy posudzovať ako sa faktické postihnutie človeka prejavuje v jeho každodennom živote, akým spôsobom ho obmedzuje, či ohrozuje, pričom musí aplikovať zásadu primeranosti. Inštitút obmedzenia, či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou dotknutej osoby, ale opatrením slúžiacim predovšetkým na ochranu záujmov fyzickej osoby, ktorá pre svoj duševný stav nie je schopná robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou právne úkony a rovnako sa jedná o ochranu osôb, ktoré s takýmito fyzickými osobami vstúpili do právnych vzťahov. Obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je opatrenie, ktoré predstavuje nevyhnutné obmedzenie, ktoré môže trvať iba po nevyhnutnú dobu, dokiaľ dôvody, ktoré k obmedzeniu alebo zbaveniu spôsobilosti na právne úkony viedli, trvajú. Znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom má byť rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným, je treba prihliadať aj na ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí súd zvážiť a rozhodnúť, či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom rozsahu. Pri skúmaní opodstatnenosti obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony musí byť zohľadnené, ako sa dotknutá osoba chová, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť svoje každodenné potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti na právne úkony je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu než je nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy zistené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Pri zbavení, či obmedzení spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby sa primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, či opatrenia. Obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené, alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

28. Podľa záverov Ústavného súdu SR vo veci zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napríklad trestného, správneho práva, či iba ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sú neúčinné. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy aj vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto disponibilitu je povinný skúmať súd ex offo ( ), teda aj vedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak to dotknutá osoba, či jej právny zástupca výslovne požadujú. Ak teda duševná porucha celkom nevylučuje schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie a nie zbavenie. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku bude potrebné nielen na základe znaleckého posudku, ale aj na základe ďalších potrebných, súdom z úradnej povinnosti vykonaných, dôkazov a ich náležitého vyhodnotenia. Pri riešení tejto otázky teda súd musí vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež na základe ostatných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné posudzovať schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú dôvody iba na obmedzenie a zároveň v akom rozsahu, alebo v krajnom prípade až na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

29. Zo záverov súdneho znalca v danom prípade vyplýva, že u navrhovateľky bola minimálne od roku 2005 diagnostikovaná paranoidná schizofrénia, pre dekompenzácie tohto ochorenia musela byť opakovane psychiatricky hospitalizovaná, okrem medikamentóznej liečby jej musela byť aplikovaná aj elektrokonvulzívna. Pre neúnosnosť prejavov jej ochorenia (heteroagresivita voči matke a bratovi, heteroagresivita voči veciam, obťažovanie ľudí na ulici a podobne) bolo matkou navrhovateľky iniciované jej zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -23 zo dňa 6.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2010, bola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Znalec zistil, že menovaná je naďalej bludne presvedčená, že bola a je sledovaná satelitmi, že Švajčiari jej dali pasu, že je bláznivá a prevzali to i Slováci, že za všetkým je primár MUDr. N. V., ktorý sa jej pomstil tým, že ju opakovane hospitalizovali v Pezinku a nakoniec umiestnili do DSS Lehnice, čo sú paranoidné perzekučné bludy. Sú a boli prítomné aj megalomanické a extrapotenčné bludy ako stretnutie s G., dopisovanie si s K. E., že v prípade navrátenia spôsobilosti by písala knihy „o všetkom“, je presvedčená, že je „doktorom z božej apotéky“ a že bylinkami sa dá vyliečiť úplne všetko. U vyšetrovanej došlo podľa znalca k ďalšiemu prehĺbeniu postprocesuálneho defektu osobnosti, žije vo svojom chorobnom svete, pričom jej chýba pocit chorobnosti a kritičnosť, nemá žiadny náhľad na svoje ochorenie. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu menovanej, keď sa jej lekár pokúšal predĺžiť interval podávania depotnej injekcie zo štyroch na 6 týždňov, a preto sa musel vrátiť k pôvodnému intervalu na štyri týždne. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že menovaná naďalej trpí paranoidnou schizofréniou a napriek podávanej liečbe naďalej žije vo svojom autistickom chorobnom svete bludných presvedčení, bez náhľadu na ochorenie. V súčasnosti psychiatrická liečba nedokáže úplne potlačiť psychotickú produkciu u vyšetrovanej, ale v rámci možností jej umožňuje pobyt v DSS pre jej okolie bez nežiadúcich hrubých porúch správania. Prognóza ochorenia je nepriaznivá, jedná sa o doživotné ochorenie, ktoré nie je vyliečiteľné. Podľa záverov znalca menovaná nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci inej osoby, či inštitúcie, je absolútne nevyhnutné, aby naďalej dostávala a užívala svoju psychiatrickú medikáciu pod kontrolou, inak hrozí opätovná dekompenzácia jej zdravotného stavu s nutnosťou pravdepodobne ďalšej psychiatrickej hospitalizácie. Paranoidná schizofrénia navrhovateľky výrazne narušuje jej kontakt s realitou, pričom nemá žiadny pocit chorobnosti. Jej bludné presvedčenia sú pre ňu nevyvrátiteľnou realitou a nie je možné ich logicky a racionálne korigovať a to ani pre odborníka, čo sa ani neodporúča. Od posledného vyšetrenia znalcom nastali zmeny v zdravotnom stave navrhovateľky a to, že došlo k opakovaným psychiatrickým hospitalizáciám pre psychotickú dekompenzáciu jej ochorenia - odmietala stravu, lieky, bola brachiálne agresívna voči zdravotnej sestre a došlo k prehĺbeniu postprocesuálneho defektu jej osobnosti. Znalec tiež uvádza, že paranoidná schizofrénia negatívne zasahuje prakticky do všetkých základných životných a exekutívnych funkcií, obmedzuje menovanú v schopnosti vykonávať jej prácu, v schopnosti udržiavať štandardné medziľudské vzťahy, starať sa o seba v oblasti základných životných potrieb bez pomoci inej osoby, adekvátne spravovať svoje právne záležitosti. Pre absenciu náhľadu chorobnosti nie je schopná starať sa sama a podrobiť sa liečbe svojho ochorenia, čo môže mať až fatálne následky. Z psychiatrického hľadiska nie je schopná vykonávať najmä nakladanie

s finančnými prostriedkami, okrem vreckového do stanovenej výšky, disponovať s hnuteľným, či nehnuteľným majetkom, uzatvárať akékoľvek zmluvy, rozhodovať o nakladaní so svojím majetkom, uskutočňovať dedičské právne úkony, rozhodovať o mieste svojho trvalého či prechodného pobytu, rozhodovať o sociálnej detencii, byť držiteľkou zbrane, byť držiteľkou oprávnenia riadiť motorové vozidlá, právnych úkonov týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane, odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o potrebe, zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby, hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti - obzvlášť zdravotnej starostlivosti psychiatrickej, ústavnej či ambulantnej, uzatvárať manželstvo, cieľavedome konať a posúdiť následky svojho konania, právnych úkonov vo vzťahu k súdom, polícii, prokuratúre a iným štátnym, orgánom a inštitúciám, orgánom miestnej štátnej správy a nie je spôsobilá, samostatne vystupovať pred uvedenými orgánmi a inštitúciami, menovaná vo vzťahu k preberaniu poštových zásielok nie je schopná pochopiť význam ich prevzatia a obsah, menovaná nie je schopná voliť a byť volená do Národnej rady Slovenskej republiky, orgánov štátnej správy, VÚC a samosprávy. Podľa znalca navrhovateľka nie je dostatočne schopná pochopiť a posúdiť význam svojho konania a jeho dôsledky v plnej miere, nakoľko jej konanie môže byť chorobne motivované s negatívnymi následkami pre jej vlastnú osobu. Znalec uzavrel, že navrhovateľka nie je možné navrátiť právne úkony v plnom rozsahu na základe jej závažnej duševnej poruchy. Zároveň znalec doplnil, že v časovom horizonte 6 až 12 mesiacov nie je možné očakávať žiadne zlepšenie jej zdravotného stavu. Možnosť zlepšenia nevidí ani do budúcnosti v horizonte niekoľkých rokov. Jej bludná produkcia je petrifikovaná a chronická.

30. Zákonný zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka u nich býva už ôsmy rok, má dobré správanie, je vzdelaná. Žije si svojím životom, s ostatnými klientmi ústavu sa nezblížila, hľadá za každú cenu cestu úniku, má záujem sa vrátiť domov. Rodina sa najskôr vyjadrila, že nemajú problém s tým, aby sa vrátila do domáceho prostredia, avšak neskôr uviedli, že nemôžu garantovať, že bude navrhovateľka pravidelne užívať predpísané lieky.

31. Riaditeľka DSS vo svojej výpovedi pred prvoinštančným súdom uviedla, že navrhovateľka je nekonfliktná, má dobré vystupovanie, lieky užíva, ale ďalšie zdravotnícke úkony, ako napríklad odber krvi, odmieta. Vyhlasuje, že bola pozbavená svojprávnosti pre pomstu od bývalého manžela.

32. Dôverníčka navrhovateľky uviedla, že navrhovateľku viackrát zobrali do Senice k rodine na návštevu, žije tam jej matka, ktorá už sama potrebuje starostlivosť inej osoby a mladší brat, ktorý má sám psychické problémy. V zariadení navrhovateľku nikto nenavštevuje.

33. Navrhovateľka sa k znaleckému posudku vyjadrila tak, že je to podvod, je inteligentnejšia ako ostatní a nie je chorá, chce sa vrátiť k svojej rodine. Chce, aby jej bola vrátená svojprávnosť, nič neurobila, nie je psychicky chorá, všetko bolo konané pod švajčiarskou eskortou jej manžela.

34. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda vyplýva, že navrhovateľka naďalej trpí závažným duševným ochorením a to paranoidnou schizofréniou, ktorá je trvalým celoživotným ochorením, podľa súčasných poznatkov medicíny nevyliečiteľným. V DSS, kde bola umiestnená, je nútená pravidelne sa podrobovať liečbe a napriek tomu jej ochorenie naďalej trvá, a liečba nedokáže u nej potlačiť psychotickú produkciu, keď naďalej trpí bludmi, má výrazne narušený kontakt s realitou a nemá absolútne žiadny pocit chorobnosti, chýba jej náhľad. Od pozbavenia spôsobilosti na právne úkony menovanou napriek prebiehajúcej liečbe v DSS muselo dôjsť k opakovaným psychiatrickým hospitalizáciám pre psychotickú dekompenzáciu jej ochorenia, keď odmietala stravu, lieky, bola agresívna a zároveň došlo k prehĺbeniu defektu jej osobnosti. Paranoidná schizofrénia výrazne obmedzuje navrhovateľku vo všetkých sférach života, bez dozoru by nebola schopná ani ochotná dodržiavať liečbu svojho ochorenia, čo by mohlo mať pre navrhovateľku fatálne následky a mohlo by znamenať aj vážne ohrozenie jej okolia.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že duševný zdravotný stav navrhovateľky neumožňuje jej navrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, ako sa toho návrhom domáha, avšak bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať, či trvajú podmienky na odňatie spôsobilosti v úplne celom rozsahu a či nie je namieste aspoň čiastočné navrátenie spôsobilosti v určenom rozsahu, tak, že by zostalo iba obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

36. Znalec pritom pripustil možnosť navrhovateľky nakladať s finančnými prostriedkami v podobe vreckového, takéto čiastočné navrátenie spôsobilosti priamo navrhol aj opatrovník navrhovateľky. Súd prvej inštancie sa s tým vysporiadal stroho a nedostatočne v ods. 16 odôvodnenia iba vetou: „Znalec pripustil spôsobilosť navrhovateľky výlučne v dispozícii s určeným vreckovým, ktoré jej opatrovník podľa vyjadrenia aj poskytuje, v danom prípade v inom smere potom nie je dôvodné navrátenie spôsobilosti ani sčasti a preto súd návrh zamietol.“ Z obsahu spisu aj z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd sa touto otázkou nijako bližšie nezaoberal. Z odôvodenia nie je zrejmé z akého dôkazu vyvodil záver, že opatrovník navrhovateľke poskytuje vreckové, neskúmal v akej výške, v akých časových intervaloch, za akým účelom, ani akým spôsobom navrhovateľka toto vreckové využíva a ako s ním nakladá, čo kde a za akých podmienok za dané vreckové nakupuje. Súd za účelom zodpovedania týchto otázok nevyslúchol ani opatrovníka navrhovateľky, prípadne jej dôverníčku, nedopytoval sa ani samotnej navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené záver súdu, že keďže opatrovník navrhovateľke vreckové poskytuje, nie je dôvodné navrátenie jej spôsobilosti na právne úkony ani sčasti, nie je ničím riadne odôvodnený a skutkovo podložený.

37. Iba na okraj odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nezdôvodnil zvolenú formu rozhodnutia uznesením, keď v zmysle súd zásadne rozhoduje rozsudkom vo veci samej a iba ak výslovne ustanoví, rozhodne vo veci samej uznesením.

38. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

39. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

40. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

41. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

42. Podľa v spojení s , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

43. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia ( ) musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju

interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

44. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

45. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

46. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu účastníčke realizovať jej procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch neodôvodnil, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

47. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude riadne v súlade s procesnou normou ex offo vykonať všetky pre náležité rozhodnutie veci potrebné a relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky dotknuté hmotnoprávne ustanovenia, ustáliť, či v danom prípade nie sú dôvody aspoň na čiastočné navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľke a v akom rozsahu a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. , , odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

49. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).