Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-34-2019.pdf
PDF · 178.98 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Marcinkechovou v právnej veci žalobcu: Q. U..G..C.., N.: XXXXXXXX, so sídlom L. X, XXX XX X. - G., zastúpený: LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom: Sartorisova 12, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: P. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. B. C. Č.. XXX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje v časti určenia, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi žalovaným a N.. X. U., predtým T., je voči žalobcovi neúčinná v časti nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom J. U., katastrálnym odborom pre okres J. U., obec T. B. C., katastrálne územie T. B. C., a to ako:
- rodinným dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2
- orná pôda - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod č. XXX/XX ako orná pôda o výmere 376 m2
- zastavaná plocha a nádvorie - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/ XXX ako orná pôda o výmere 194 m2.
II. Súd určuje, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi žalovaným a N.. X. U., predtým T., je voči žalobcovi neúčinná v časti, ktorý žalovaný nadobudol vlastnícke právo k
- osobnému motorovému vozidla značky K. L., EČV: J. XXX X., rok výroby XXXX, číslo motora XXXXXXX, VIN: Z., farba: červená
- osobnému motorovému vozidlu značky L. L., EČV: J. XXX Q., rok výroby XXXX, VIN: P., farba: šedá metalíza.
III. Súd určuje, že Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti Q. U..G..C.. so sídlom T. B. C. XXX, XXX XX T. B. C., N.: XX XXX XXX, uzavretá medzi žalovaným a N.. X. U., predtým T., ktorou žalovaný nadobudol vlastnícke práve k obchodnému podielu v spoločnosti Q. U..G..C.., vo výške 1/2 základného imania spoločnosti, je voči žalobcovi právne neúčinná.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Dohoda o vyporiadní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi žalovaným a N.. X. U., predtým T., trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX R., r.č. XXXXXX/XXXX, B.. XX.XX.XXXX, ktorou žalovaný nadobudol vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu značky K. L., Q.: J. XXX X., rok výroby XXXX číslo motora XXXXXXX, VIN: Z., farba červená, osobnému motorovému vozidlu značky L. L., Q.: J. XXX Q., G. P. XXXX, P.: P., farba: šedá metalíza, nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom J. U., katastrálnym odborom pre okres J. U., obec: T. B. C., k.ú.: T. B. C., a to ako: rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XXXako zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, orná pôda - parcela registra orná pôda - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod č. XXX/XX ako orná pôda o výmere 376 m2, zastavaná plocha a nádvorie - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XXX ako orná pôda o výmere 194 m2.
2. Žaloba bola odôvodnená skutočnosťou, že 14.04.2016 vydal Okresný súd Bratislava II rozsudok, ktorým N.. X.Á. T. ( po rozvode U.) uznal za vinnú zo spáchania úmyselného trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) a ods. 3 Trestného zákona a uložil jej povinnosť uhradiť poškodenému veriteľovi sumu 118 888,- eur. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca ako poškodený a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21.07.2016 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/28/2016 zo 14.04.2016 vo výrok o náhrade škody zrušený a obžalovanej N.. X. T. uložil povinnosť nahradiť žalobcovi ako poškodenému sumu 118 588,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 119 088,- eur od 19.12.2015 do 30.0.3.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 988,- eur od 01.04.2016 do 13.04.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 888,- eur od 14.04.2016 do 12.05.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 788,- eur od 13.05.2016 do 16.06.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 688,- eur od 17.06.2016 do 18.07.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 588,- eur od 19.07.2016 do zaplatenia.
3. Dlžník N.. X. T. (po rozvode s rodným priezviskom U.) napriek skutočnosti, že predmetné rozhodnutie súdu sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 21.07.2016 si nesplnila povinnosť uloženú jej rozhodnutím trestného súdu.
4. Ku dňu podania návrhu na exekúciu predstavovala dlžníkom neuhradená suma výšku 118 588,- eur s úrokom z omeškania, čo spolu predstavovalo pohľadávku vo výške 126 607,57 eur. Exekúcia voči dlžníčke je vedená na Exekútorskom úrade Bratislava u súdneho exekútora T.. H. T. pod sp. zn. EX1550/16 a na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5Er/1147/2016. V zmysle správy súdneho exekútora zo dňa 16.05.2017 dlžníčka bola ku dňu podania správy vlastníčkou nehnuteľného majetku zapísaného na LV XXX, katastrálne územie : T. B. C., obec: T. B. C., okres: J. U., vo svojom vlastníctve mala aj motorové vozidlo K., Q.: J., evidencia: XX.XX.XXXX, bankový účet má otvorený vo VUB so záporným zostatkom. Súdnym exekútorom bolo dlžníčke vydané dňa 29.11.2016 upovedomenie o vykonaní exekúcie zrážkami zo mzdy u platiteľ mzdy H., U..G..C.., O. B. C.. Z dôvodu, že povinná ukončila pracovný pomer a stala sa poberateľom dôchodku od Sociálnej poisťovne, vydal súdny exekútor dňa 02.08.2018 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej. Sociálna poisťovňa podaním z 28.08.2018 oznámila nemožnosť vykonávať zrážky, nakoľko suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z invalidného dôchodku zraziť. Povinná bola do dňa 28.08.2018 spoločníkom v obchodnej spoločnosti Q. U..G..C.. U. U.J. T. B. C. XXX, T. B. C. s výškou vkladu spoločníka rovnajúcou sa 1/2 základného imania spoločnosti. Obchodný podiel dlžníčka previedla na žalovaného, ktorý sa stal jediným vlastníkom tejto obchodnej spoločnosti. K prevodu obchodného podielu došlo bez vedomia a súhlasu súdneho exekútora. Protiplnenie za prevod obchodného podielu nebolo odovzdané súdnemu exekútorovi. Uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Q. sa dlžníčka vzdala v prospech žalovaného - bývalého manžela svojho obchodného podielu bez protihodnoty, čím sťažila uspokojenie veriteľa - žalobcu. V súčasnosti dlžníčka nedisponuje žiadnym majetkom alebo príjmom, voči ktorým by bolo možné vykonať exekúciu. Povinná po rozvode manželstva so žalovaným uzavrela dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podpisy bývalých manželov boli úradne osvedčené dňa 28.11.2016, kedy reálne došlo k uzavretiu a podpisu dohody o vyporiadaní BSM. Znenie dohody o vyporiadaní BSM bolo doplnené Dodatkom č. 1 z 19.04.2017. Na základe uvedenej dohody sa povinná bez akejkoľvek kompenzácie vzdala v prospech bývalého manžela spoluvlastníckeho podielu k osobnému motorovému vozidlu značky K. L., Q.: J. XXX X., G. P. XXXX Č. T. XXXXXXX, P.: Z., farba červená, osobnému motorovému vozidlu značky L. L., Q.: J. XXX Q., G. P. XXXX, P.: P., farba: šedá metalíza, nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom J. U., katastrálnym odborom pre okres J. U., obec: T. B. C., k.ú.: T. B. C., a to ako: rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XXXako zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, orná pôda - parcela registra orná pôda - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod č. XXX/XX ako orná pôda o výmere 376 m2, zastavaná plocha a nádvorie - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XXX ako orná pôda o výmere 194 m2. V rámci uzavretej dohody na ňu prešli len záväzky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky uzavretej bývalými manželmi a VÚB, a.s. bankou a to v podiele 1/2 zostatku úveru. Dlžníčka doručila Okresnému úradu J. U., katastrálnemu odboru dňa 28.11.2016 návrh na vklad vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech bývalého manžel. Na základe návrhu bola na liste vlastníctva č. XXX zriadená plomba, ktorá je na LV evidovaná ku dňu podania žaloby. Uzavretím uvedenej dohody sa dlžníčka bez náhrady vzdala v prospech bývalého manžela celého svojho podielu na BSM. V exekučnom konaní sa nepodarilo zistiť majetok žalovanej, postihnuteľný exekúciou. Dlžníčka nemá kladné zostatky na bankových účtoch, je nezamestnaná, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške, ktorý nemožno postihnúť exekúciou, svoju povinnosť nahradiť žalobcovi škodu nesplnila, žiadne iné nehnuteľnosti na území SR nevlastní, nedisponuje iným majetkom, ktorým by mohol žalobca uspokojiť svoju pohľadávku. Z uzavretia uvedených zmlúv medzi žalovaným a povinnou mal prospech len žalovaný. Z uvedeného dôvodu je zmarená možnosť žalobcu ako veriteľa uspokojiť svoju splatnú pohľadávku a žalobca preto odporuje uvedeným právnym úkonom.
5. K žalobe sa písomne podaním z 15.08.2019 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že s dlžníčkou boli manželia od XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX, kedy ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/31/2016-44 z 15.04.2016. Navrhovateľom bol žalovaný, pretože od augusta 2015 nežili manželia spolu. K odsúdeniu dlžníčky v trestnom konaní došlo až po podaní návrhu na rozvod. Druhostupňový trestný rozsudok Krajského súdu Bratislava nebol dlžníčke doručený, o jeho obsahu pôvodne nemala vedomosť, doručený jej bol až 19.12.2016. Upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dlžníčka 29.11.2016, ešte pred doručením exekučného titulu. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie z 08.11.2016 dal žalobca súhlas k predaju nehnuteľnosti a exekučné konanie začalo dňa 08.11.2016. Povinnej bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťou. Žalovaný s bývalou manželkou uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM dňa 10.05.2016. Okresný úrad J. U., katastrálny odbor rozhodnutím č. P.-XXXX/XX-XX z 19.12.2016 prerušil konanie na 30 dní predovšetkým preto, že nehnuteľnosti boli zaťažené obmedzujúcou poznámkou z titulu začatia exekúcie predajom nehnuteľností. Nehnuteľnosti vedené na LV č. 737 sú naďalej vedené v BSM žalovaného a N.. X. T.. Tento skutkový stav zistil žalovaný až po doručení žaloby, dlžníčkou podrobne informovaný nebol, a to ani o trestnom konaní, keďže od augusta 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Obchodný podiel v spoločnosti Q. U..G..C.. previedol žalovaný na N.. X. T., t.č. U. po rozvode manželstva, pretože chcel ísť pracovať do zahraničia. Táto však vzhľadom na svoj zdravotný stav nedokázala podnikať, preto obchodný podiel spätne previedla na žalovaného. Prevod sa v oboch prípadoch uskutočnil za kúpnu cenu 1,- euro. Prevod práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností možno považovať za odporovateľný právny úkon len vtedy, ak na jeho základe došlo k vkladu do katastra nehnuteľností. Keďže v predmetnom prípade nedošlo k vkladu do katastra, nehnuteľnosti sú naďalej vedené v BSM dlžníčky a žalovaného, žalovanému tento nehnuteľný majetok nepatrí, preto nemožno dohodu o vyporiadaní BSM odporovať. Osobné motorové vozidlo K. L. je blokované exekútorom a osobné motorové vozidlo L. L. je dočasne vyradené z prevádzky pre nepojazdnosť. Žalovaný nemá prospech z odporovaného právneho úkonu dlžníčky. Exekúcia sa začala 08.11.2016, ešte pred uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM a pokračuje. Obchodný podiel k spoločnosti Q. nebol predmetom vyporiadania BSM, lebo nebol nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov. V danom prípade žalovaný prevodom obchodného podielu nemal žiaden prospech.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaného bývalá manželka - ešte v čase trvania manželstva - rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 14.04.2016 bola uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu sprenevery na tom skutkovom základe, že viacerými transakciami neoprávnene previedla peniaze žalobcu na svoj účet a na účet spoločnosti Q., U..G..C.., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v rozhodnom čase žalovaný. Žalovaný teda mal a musel mať vedomosť o trestnej činnosti dlžníčky, keďže z nej profitoval. Sám žalovaný potvrdil nemajetnosť dlžníčky. Napriek tejto bezmajetnosti sa však N.. X. U. zbavila svojho podielu na BSM v prospech žalovaného s cieľom dosiahnuť nemožnosť uspokojenia sa žalobcu. Podpisy bývalých manželov na dohode o vyporiadaní BSM boli úradne osvedčené až dňa 28.11.2016, kedy reálne došlo k uzavretiu a podpisu dohody o vyporiadaní BSM. K podpisu dohody a dodatku došlo už v čase existencie splatnej pohľadávky na základe rozsudku KS Bratislava sp. zn. 3To/58/2016, ktorý sa stal vykonateľným 21.07.2016. V súvislosti s exekučným konaním voči povinnej sa nepodarilo zistiť žiaden majetok povinnej, ktorý by bol postihnuteľný v exekučnom konaní. Úkonom zo strany povinnej došlo ku konaniu, ktorým sa zbavila majetku do tej miery, že tým ukrátila možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že skutkový stav zistil až po podaní žaloby, toto je nepravdivé, z toho dôvodu, že ako konateľ a spoločník spoločnosti Q. profitoval na škode spôsobenej žalobcovi, návrh na rozvod manželstva podával s cieľom záchrany majetku patriaceho do BSM a to v čase, keď už bola voči povinnej podaná obžaloba, dohodou o vyporiadaní BSM a dodatkom k tejto dohode pomohol dlžníčke zbaviť sa majetku, ako spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV XXX mal a musel mať vedomosť o obmedzujúcej poznámke súvisiacej s prebiehajúcim exekučným konaním. Pokiaľ ide o prevod obchodného podielu k spoločnosti Q., U..G..C.., zámer ísť pracovať do zahraničia je irelevantný, keďže uvedené nie je dôvod vzdať sa funkcie konateľa ani obchodného podielu v spoločnosti. Žalobca ďalej poukazuje na doterajšiu súdnu judikatúru, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované R 5/2008, R 47/2005(správne R47/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/253/2012. Zdôrazňuje, že predmetom uplatneného práva odporovať právnemu úkonu dlžníka nie sú vyvolané následky, ani prevod vlastníckeho práva, ale právny úkon dlžníka, na základe ktorého došlo k čo i len čiastočnému obmedzeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca ďalej poukazuje na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 2Cdo/2345/2000. Následne vo vyjadrení žalobca rozoberá predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca má voči dlžníčke pohľadávku a je tu ukracujúci úkon. Odporovať nemožno neplatnému právnemu úkonu, ktorý nespôsobuje právne účinky. V danom prípade však úkony medzi žalovaným a dlžníčkou sú platným právnym úkonom, ktoré spôsobili právne účinky (prevod motorových vozidiel, prevod obchodného podielu a začatie konania o povolení vkladu vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností. Keďže žiadna zo strán nenapadla neplatnosť úkonu, tento je potrebné považovať za platný. Ide o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhať sa uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že u osôb blízkych - nadobúdateľov sporného majetku dlžníka občiansky zákonník vytvára vyvrátiteľnú domnienku , že tieto osoby poznali úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Žalobca má za to, že v prejednávanej veci boli naplnené všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu.
7. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný podaním zo 16.03.2020. Uviedol, že podľa dohody o vyporiadaní BSM mal byť na žalovaného prevedený najmä nehnuteľný majetok, keďže tento sa oň stará, udržuje ho, platí všetky poplatky s tým súvisiace. Na LV je však stále vyznačená plomba a vkladové konanie je prerušené pre poznámku na základe upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. Nehnuteľnosť je tiež zaťažená záložným právom v prospech P., H..U.. Pri právnych úkonoch na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností možno v zmysle § 42a ods. 2 OZ považovať za právny úkon urobený dlžníkom iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Keďže nedošlo k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností, žalovaný sa ex lege nestal jediným vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohlo prísť k obohateniu na úkor žalobcu. Rovnako nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníčky. Žalovaný má za to, že predmetná žaloba bola podaná predčasne. Žalovaný ďalej uvádza, že podľa jeho názoru nebol dostatočne preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ani vedomosť žalovaného o tomto prípadnom úmysle. Keďže žalovaný v tomto prípade nie je blízkou osobou dlžníčky, musí veriteľ preukázať existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom a vedomosť druhej strany o takomto úmysle. Dlžníčka sa stala zo dňa na deň invalidnou dôchodkyňou a v dôsledku jej zdravotného stavu je nie schopná sa o nehnuteľnosť postarať finančne ani po fyzickej stránke. Z tohto dôvodu previedla svoj podiel na bývalého manžela. Spoludlžníčkou úveru zostala len z dôvodu právnej istoty banky. Čo sa týka skutočnosti, že nežiadala protihodnotu za svoj podiel na nehnuteľnosti, k uvedenému došlo z dôvodu, že rodičia (žalovaný a dlžníčka majú v zmysle súdneho rozhodnutia maloleté deti v striedavej starostlivosti, pričom tieto zostávajú bývať v nehnuteľnosti a striedajú sa rodičia. Bývalá manželka teda v istej miere užíva nehnuteľnosť. Bývalá manželka nemohla mať úmysel ukrátiť žalobcu, keďže sa o rozhodnutí, ktoré predstavuje exekučný titul dozvedela až 30.11.2016 z nahliadnutie do súdneho spisu, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní BSM bol podaný už 28.11.2016. Navyše žalobca nepreukázal vedomosť žalovaného o úmysle bývalej manželky ukrátiť svojho veriteľa. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že bývalá manželka dňa 01.12.2016 adresovala list aj Okresnému súdu Bratislava II, kde žiadala opätovné doručenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/58/2016 a opravu vyznačenia vykonateľnosti prvostupňového rozsudku. Druhostupňový trestný rozsudok bol bývalej manželke - dlžníčke doručovaný na adresu, ktorá od apríla 2016 nie je jej adresou trvalého pobytu. Žalovaný ďalej uvádza, že dlžníčka mala napriek nízkemu príjmu záujem splácať dlh voči žalobcovi, pričom tento to odmietol. Pokiaľ teda dlžníčka mala záujem splácať dlh, nemožno hovoriť o úmysle ukrátiť veriteľa. Opäť žalovaný zdôrazňuje, že dohoda o vyporiadaní BSM je nesprávne žalovaná minimálne v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o motorové vozidlá, žalovaný poukazuje na ich nízku hodnotu, k čomu predkladá znalecké posudky. Nemožno tu podľa jeho názoru hovoriť o úmysle ukrátiť veriteľa. V časti týkajúcej sa zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Q. U..G..C.., spoločnosť bola založená z finančných zdrojov žalovaného, po rozvode ju prevzala dlžníčka, nakoľko sa žalovaný chystal do zahraničia. V roku 2017 žalovaný preto požičal spoločnosti finančné prostriedky vo výške 30 000,- eur na otvorenie rybárskeho obchodu s tým, že splatnosť pôžičky bola podľa zmluvy do 7 mesiacov. Strany si pre prípad nevrátenia finančných prostriedkov dohodli sankciu
- prevod spoločnosti do vlastníctva žalovaného. Keďže k splateniu finančných prostriedkov nedošlo, bývalá manželka previedla obchodný podiel na žalovaného. Nákupná aj odkupná hodnota obchodného podielu bola 1,- eur, teda dlžníčka ako ani žalovaný sa nijak neobohatili. Ani v prípade zmluvy o prechode obchodného podielu neexistoval úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa ako ani vedomosť žalovaného o tomto úmysle. Žalovaný teda má za to, že žalobca nijak nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle, pričom nepreukázal ani samotné ukrátenie, keďže účinky dohody o vyporiadaní BSM ešte vkladom do katastra nenastali, motorové vozidlá sú nepatrnej hodnoty a rovnako majetok spoločnosti, ktorej obchodný podiel sa mal previesť je nepatrnej hodnoty.
8. Na pojednávaní dňa 23.06.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zobral späť žalobu v časti o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území T. B. C., obec T. B. C., okres J. U., a ktorá je zapísaná v katastra nehnuteľnosti na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra C, evidované na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/XXX zastavané plocha a nádvorie o výmere 194m2 a orná pôda postavený na parcele registra C evidovaný na katastrálnej mape pod parc. číslom XXX/XX orná pôda o výmere 376m2, vo zvyšku zotrval na písomne podanej žalobe. Žalovaný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby neprejavil.
9. Žalobca vo zvyšku trvá na písomne podanej žalobe.
10. Žalovaný zastúpený právnou zástupkyňou považoval žalobu za nedôvodnú, a to jednak z toho dôvodu, že motorové vozidlá, ktorých prevod dohodou o vyporiadaní BSM žalobca navrhuje určiť za neúčinný, nemajú žiadnu hodnotu, pričom vozidlo K. L. je ešte stále exekútormi blokované. K prevodu obchodného podielu mala dlžníčka osobné dôvody. Žalovaný má za to, že tiež nie je splnená podmienka odporovateľnosti a to preukázanie úmyslu dlžníčky ukrátiť veriteľa, ako ani vedomosť žalovaného o tomto úmysle. Medzi dlžníčkou a žalovaným nie je vzťah blízkych osôb. Ich vzťahy v rozvodom konaní a krátko po rozvode, teda v rozhodnom čase, boli narušené, žalovaný s dlžníčkou komunikuje výhradne čo do starostlivosti o maloleté deti. Po rozvode dlžníčka opustila spoločnú domácnosť, po viacerých zmenách bydliska sa opätovne vrátila do spoločného domu so žalovaným. V súčasnosti dlžníčka žije v podkroví tohto domu. Žalovaný mal síce vedomosť o jej trestnom stíhaní, avšak vzhľadom na skutočnosť, že boli aktuálne v rozvodom konaní nemal k veci bližšie vedomosti. O tom, že dlžníčka bude zaviazaná na náhradu škody žalovaný nevedel. Nemal k dispozícii obžalobu, ani trestný rozsudok, nebol vypočutý na súde, bol vypočúvaný iba v prípravnom konaní. Právna zástupkyňa žalobcu tiež poukázala na to, že dlžníčka dlh platila, a to v sume 100 € mesačne, s čím však nesúhlasil žalobca.
11. Argumentáciu žalovaného považuje žalobca za účelovú. Vozidlá majú nenulovú hodnotu. Pokiaľ ide o prevod obchodného podielu spoločnosti Q., osobné dôvody dlžníčky sú v tejto veci irelevantné. K argumentácii týkajúcej sa blízkych osôb poukázal na skutočnosť, že žalovaný má s dlžníčkou dve deti, dlhé roky spolu žili v spoločnej domácnosti. Zdôraznil, že žalovaný bol vypočutý tiež v trestnom konaní, nie je možné, aby nevedel o uplatnenom nároku na náhradu škody. V prípade pochybnosti navrhol pripojiť trestný spis. Poukázal na kontext celej veci, kedy na účet spoločnosti, ktorej jediným konateľom bol žalovaný, bola pripísaná suma 45.000 eur. Už len z toho dôvodu musel žalovaný vedieť o existencii nároku na náhradu škody. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že dňa 08.11.2016 bolo na spoločnej nehnuteľnosti žalovaného a dlžníčky zriadené exekučné záložné právo, čo vyplývalo aj z listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Dohoda o vyporiadaní BSM resp. podpisy na tejto dohode boli overené dňa 28.11.2016, t. j. až po zápise exekučného záložného práva na list vlastníctva. Právny zástupca ďalej zdôraznil, že exekútorka zasielala upovedomenie už začatím novembra, pričom dlžníčka využila posledný deň lehoty na prevzatie. 12. Žalovaný počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že faktúry a zmluvy odovzdal vyšetrovateľovi, keď bol na výsluchu na polícií. Keďže v čase výsluchu boli žalovaný a dlžníčka manželia, žalovaný odmietol vypovedať s poukazom na skutočnosť, že obvinená je jeho blízkou osobou. Faktúry spoločnosti kontroloval tiež daňový úrad, ktorý pochybenie nenašiel, preto aj žalovaný mal za to, že účtovníctvo je v poriadku. Účtovníctvo v spoločnosti Q. zabezpečovala dlžníčka, on účtovníckym veciam nerozumel. Na otázku súdu, čo bolo predmetom činnosti spoločnosti Q. v rozhodnom čase od roku 2011 do roku 2013 žalovaný uviedol, že to boli stavebné činnosti a administratívne činnosti ako účtovníctvo. Pokiaľ ide o stavebné činnosti, mali nejakých klientov, príjem spoločnosti bol vo výške 5.000 až 9.000 eur ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o viacero prevodov, žalovaný si sumu vo výške 45.900 €, ktorú spoločnosti Q.. U..G..C.. získala spreneverou dlžníčky, nevšimol, resp. ju v účtovníctve nezaregistroval.
13. Dlžníčka - N.. X. U. ako svedkyňa na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 23.06.2020 uviedla, že v roku 2015 vypovedala na polícii, pričom jej obhajca ju presviedčal, aby sa priznala, čo aj urobila. Svedkyňa svojmu manželovi nikdy o svojej trestnej činnosti nehovorila, ani jej vtedajší manžel sa nepýtal, prečo bol na výsluch predvolaný. Žalovaného to nezaujímalo. Od februára 2016 žili so žalovaným - vtedy ešte jej manželom - oddelene. Svedkyňa bývala najskôr u rodičov, následne u svojej babky. Keď odišla od babky, žila istý čas aj v aute, v tom čase chcela spáchať samovraždu. Ošetrujúci lekár zavolal jej ex manželovi a svedkyňa sa následne presťahovala do ich ešte stále spoločného domu v T. B. C.. Čo sa týka dohody o vyporiadaní BSM, svedkyňa uviedla, že túto so žalovaným spísali v máji, avšak overili až v novembri. Pozná obsah dohody o vyporiadaní BSM a to, že dom patriaci do BSM ako aj auto prenechá bezodplatne svojmu bývalému manželovi, auto z toho dôvodu, že vyžadovalo opravy, nebolo v dobrom technickom stave. Dom prenechala manželovi z toho dôvodu, že považovala za neférové chcieť niečo za to, že sa môže starať o svoje deti. Po rozvode a trestnom rozhodnutí sa svedkyňa nevedela zamestnať, z toho dôvodu od žalovaného prebrala spoločnosť Q.. Táto spoločnosť od žalovaného dostala pôžičku s tým, že v prípade nesplácanie bude celý obchodný podiel prevedený na žalovaného. Svedkyňa splácala svoju dlžobu voči žalovanému v sume 100 až 50 € mesačne, k dnešnému dňu splácala dlh vo výške, resp. v časti 1500 eur. Svedkyňa uviedla, že zostať dlžníčkou voči P. bola výslovne jej vôľa. Náklady na dom, v ktorom súčasnosti žije, t. j. na spoločnú nehnuteľnosť v obci T. B. C. platí jej ex manžel. Účtovníctvo spoločnosti Q. viedla od začiatku dlžníčka. Pokiaľ ide o spreneverenú sumu, ktorú dlžníčka previedla do spoločnosti Q., táto bola použitá na podnikanie spoločnosti. Auto, v ktorom žila, keď opustila spoločnú domácnosť, je K. L..
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a dlžníčky, výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastra nehnuteľnosti J. U., Obec T. B. C., katastrálne územie T. B. C., odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácii Exekútorský úrad T.. H. T. Q. XXXX/XX, upovedomenie o spôsobení exekúcie Q. XXXX/XX, upovedomenie o spôsobu vykonaní exekúcie vo veci Q. XXXX/XX zo dňa 29.11.2016, Rozsudok OS BA II. Č. k. 1T/28/2016-515 zo dňa 14.04.2016, Rozsudok KS BA sp. zn. 3To/58/2016 zo dňa 21.07.2016 PPL a VYK. 21.07.2016, dohoda o vyporiadaní BSM, osvedčovacia doložka, dodatok č. X zo dňa 19.04.2017, oznámenie o nemožnosti vykonávať zrážky SP, Rozsudok OSDS č. k. 13P/31/2016-44 zo dňa 15.04.2016, Rozhodnutie Okresného úradu DS o prerušení konania č. P. zo dňa 19.12.2016, Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20.04.2016, lekárska správa posúdeniu invalidity dlžníčky, odborný posudok o invalidite dlžníčky, potvrdenie o podaní sťažnosti na poštu, odpoveď pošty na sťažnosť, žiadosť - odpoveď OSBA II., Znalecký posudok č. XX/XXXX, zmluva o pôžičke, účtovná závierka spoločnosti Q. U..G..C.. Pričom súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
15. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 1T/28/2016-515zo 14.04.2016 bola obžalovaná N.. X.O. T., rod. U. uznaná za vinnú, že v čase od 11.10.2011 di 10.07.2013 ako zamestnanec spoločnosti X. U. X., U..G..C.. (právny predchodca žalobcu)...33 transakciami neoprávnene previedla peniaze spoločnosti X.-U. X., U..G..C.....na účet vedený vo P., H..U.. na meno N.. X. T. a na účet vedený vo P., H..U.. na meno spoločnosti Q., U..G..C.., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom je P. T. a to takým spôsobom, že ...odo dňa 22.10.2012 do dňa 20.06.2013 neoprávnene previedla na účet vedený vo P., H..U.. na meno spoločnosti Q., U..G..C.. prostredníctvom 9 úhrad cez zálohy celkovú sumu vo výške 45 900,- eur...čím spáchala úmyselný zločin sprenevery podľa §213 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti X.-U. X., U..G..C.. sumu vo výške 118 888,- eur.
16. Proti rozsudku v časti náhrady škody sa odvolal právny predchodca žalobcu - poškodená spoločnosť X. U. X., U..G..C.. V ostatných častiach nadobudol rozsudok právoplatnosť 14.04.2016.
17. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/31/2016-44 z 15.04.2016 bolo manželstvo žalovaného a dlžníčky rozvedené a upravené práva a povinnosti k maloletým deťom.
18. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/58/2016-z 21.07.2016 súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 1T/28/2016-515zo 14.04.2016 vo výroku o náhrade škody a dlžníčke uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti X.-U. X., U..G..C.. škodu vo výške sumu 118 588,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 119 088,- eur od 19.12.2015 do 30.0.3.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 988,- eur od 01.04.2016 do 13.04.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 888,- eur od 14.04.2016 do 12.05.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 788,- eur od 13.05.2016 do 16.06.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 688,- eur od 17.06.2016 do 18.07.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 588,- eur od 19.07.2016 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.07.2016. 19. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podpísanou dňa 28.11.2016 v spojení s dodatkom č. X k dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 19.04.2017 bol predmet BSM - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území T. B. C., C. T. B. C., C.: J. U., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. Č. XXX postavený na parcele reg. „C“ evidovaný v kat. mape pod parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 a orná pôda na parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 376m2 a hnuteľnosti osobné motorové vozidlo značky K. L., Q.: J. XXX X., G. P. XXXX, Č. T. XXXXXXX, P.: Z., farba: červená a osobné motorové vozidlo značky L. L., Q.: J. XXX Q., G. P. XXXX, P.: P., farba: šedá metalíza prevedený do výlučného vlastníctva žalovaného.
20. Z odpovede súdneho exekútora T.. H. T. na žiadosť o poskytnutie informácii z 20.09.2018 vyplynulo, že povinnej N.. X. U. bolo zaslané upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.11.2016 doručené 29.11.2016. Povinná uskutočnila predaj obchodného podielu v spoločnosti Q. bez vedomia a súhlasu súdneho exekútora a kúpna cena súdnemu exekútorovi vyplatená nebola. 21. Podľa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie z 29.112016 mala byť exekúcia dlžníčky v prospech žalobcu vykonaná zrážkami zo mzdy platiteľa mzdy H., U..G..C..
22. Podľa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie z 02.08.2018 mala byť exekúcia dlžníčky v prospech žalobcu vykonaná zrážkami z dôchodku.
23. Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 28.08.2018 vyplynulo, že suma dôchodku povinnej N.. X. U.Ó. nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, preto Sociálna poisťovňa nebude zrážky z dôchodku povinnej vykonávať.
24. Podaním dlžníčky označeným „č.k. 1T/28/2016 vec: obž. N.. X. U.- trestné konanie“ z 01.12.2016 dlžníčka žiadala o opätovné doručenie trestného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/58/2016 a opravu vykonateľnosti rozhodnutia. Žiadosť odôvodnila skutočnosťou, že rozsudok jej bol doručovaný na adresu T. B. C. Č.. XXX, na ktorej od apríla 2016 nebýva, čo súdu prvého stupňa oznámila.
25. Nepodpísaným podaním adresovaným žalobcovi z 10.01.2017 dlžníčka navrhla splácanie dlhu voči žalobcovi v splátkach po 100,- eur mesačne.
26. Zmluvou o prevode obchodného podielu z 25.07.2018 medzi prevodcom N.. X. U. (T.) - dlžníčkou a nadobúdateľom P. T. - žalovaným bol prevedený obchodný podiel spoločnosti Q. U..G..C.. vo výške 100% za cenu 1,- eur. Za rovnakú cenu bol obchodný podiel predchádzajúcou zmluvou z 20.04.2016 prevedený zo žalovaného na dlžníčku.
27. Viacerými lekárskymi nálezmi bolo preukázané, že dlžníčka trpí poruchou medzistavcových platničiek - diskopatiou krčných platničiek, z ktorého dôvodu bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 45%, pričom podľa odborného posudku o invalidite môže vykonávať prácu podľa doterajších skúseností a vzdelania.
28. Prípisom Okresného súdu Bratislava II z 02.02.2017 súd dlžníčke N.. X. U. predtým T. oznámil, že postup vyššieho súdneho úradníka bol správny a rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.04.2016 sp. zn. 1T/28/2016 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť čo do výroku o náhrade škody dňa 21.07.2016.
29. Podľa znaleckého posudku N.. W. Š. Č.. XX/XXXX je všeobecná hodnota vozidla J., Q..Č.. K. L. X.X ku dňu 09.03.2020 sumu 76,- eur a podľa znaleckého posudku N.. W. Š. Č.. XX/XXXX je všeobecná hodnota vozidla L. L. X.X, Q..Č.. vyradené k 09.03.2020 v sume 123,- eur.
30. Dňa 15.10.2017 bola medzi veriteľom P. T. a spoločnosťou Q. U..G..C.. uzavretá zmluva o pôžičke, predmetom ktorej je záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 30 000,- eur a záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi požičané peňažné prostriedky, pričom požičané peniaze dlžník môže použiť len na nákup a zariadenie rybárskeho - športového obchodu. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky po uplynutí 7 mesiacov. Zmluva obsahovala čl. IV. Sankcie - podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania alebo nevráti poskytnutú pôžičku do doby splatnosti pôžičky celá firma prejde do vlastníctva veriteľa s právnou formu, ako predpisujú právne predpisy Slovenskej republiky.
31. Z účtovnej závierky spoločnosti Q. U..G..C.. za rok 2018 vyplynulo, že spoločnosť mala za rok 2018 čistý obrat vo výške 59093 eur, tržby z predaja tovaru vo výške 52813 eur , náklady na hospodársku činnosť 79 206,- eur, t.j. za rok 2018 sa spoločnosť nachádzala v strate 20 113,- eur.
32. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, v trestnej veci svojej bývalej manželky bol vypočúvaný v prípravnom konaní, v konaní pred súdom vypočúvaný nebol. Keďže v čase výsluchu boli žalovaný a dlžníčka manželia, žalovaný odmietol vypovedať s poukazom na skutočnosť, že obvinená je jeho blízkou osobou. Účtovníctvo v spoločnosti Q. zabezpečovala dlžníčka, on účtovníckym veciam nerozumel. V rozhodnom čase od roku 2011 do roku 2013 boli predmetom činnosti spoločnosti Q. U..G..C.. stavebné a administratívne činnosti ako účtovníctvo. Pokiaľ ide o stavebné činnosti, príjem spoločnosti bol vo výške 5.000 až 9.000 eur ročne. Keďže išlo o viacero prevodov, žalovaný si sumu vo výške 45.900 €, ktorú spoločnosti Q.. U..G..C.. získala spreneverou dlžníčky, nevšimol.
33. Z výsluchu svedkyne - dlžníčky N.. X. U. vyplynulo, že táto svojmu manželovi nikdy o svojej trestnej činnosti nehovorila, ani jej vtedajší manžel sa nepýtal, prečo bol na výsluch predvolaný. Od februára 2016 žili so žalovaným - vtedy ešte jej manželom - oddelene. Svedkyňa bývala najskôr u rodičov, následne u svojej babky. Keď odišla od babky, žila istý čas aj v aute, v tom čase chcela spáchať samovraždu. Ošetrujúci lekár zavolal jej ex manželovi a svedkyňa sa následne presťahovala do ich ešte stále spoločného domu v T. B. C.. Čo sa týka dohody o vyporiadaní BSM, svedkyňa pozná jej obsah, autá prenechala bezodplatne manželovi z dôvodu, že vyžadovali opravy, neboli v dobrom technickom stave. Dom prenechala manželovi, lebo považovala za neférové chcieť niečo za to, že sa môže starať o svoje deti. Po rozvode a trestnom rozhodnutí sa svedkyňa nevedela zamestnať, z toho dôvodu od žalovaného prebrala spoločnosť Q.. Svedkyňa splácala svoju dlžobu voči žalovanému v sume 100 až 50 € mesačne, k dnešnému dňu splácala dlh vo výške, resp. v časti 1500 eur. Zostať dlžníčkou voči P. bola výslovne jej vôľa. Náklady na dom, v ktorom súčasnosti žije, t. j. na spoločnú nehnuteľnosť v obci T. B. C. platí jej ex manžel. Účtovníctvo spoločnosti Q. viedla od začiatku dlžníčka. Pokiaľ ide o spreneverenú sumu, ktorú dlžníčka previedla do spoločnosti Q., táto bola použitá na podnikanie spoločnosti. Auto, v ktorom žila, keď opustila spoločnú domácnosť, je K. L..
34. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
35. Podľa § 42a ods. 2 OZ Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
36. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
37. Podľa § 116 OZ Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
38. Podľa § 61c ods. 1 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. Za bežný právny úkon sa na účely tohto zákona nepovažuje najmä a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe, c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti, prípadne ich zaťaženie právom tretej osoby, d) uskutočnenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.
39. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“) Žalobca môže vziať žalobu späť.
40. Podľa § 145 ods. 2C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
41. Podľa § 146 C.s.p. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal na pojednávaní dňa 23.06.2020 žalobu v časti návrhu na určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v časti nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom J. U., katastrálnym odborom pre okres J. U., obec T. B. C., katastrálne územie T. B. C., a to ako: rodinným dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, orná pôda - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod č. XXX/XX ako orná pôda o výmere 376 m2 a zastavaná plocha a nádvorie - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XXX ako orná pôda o výmere 194 m2 a žalovaný so späťvzatím žaloby neprejavil nesúhlas, súd konanie v tejto časti zastavil.
43. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods.4 Občianskeho zákonníka).
44. Účelom odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil. Neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe v podstate znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Zákon taxatívne nevymedzuje, ktoré právne úkony môžu byť odporovateľnosťou napadnuté, preto do tohto okruhu patria všetky právne úkony, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Postačuje, že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa.
45. Zmyslom žaloby je teda dosiahnutie súdneho rozhodnutia, ktorým je určené, že právny úkon dlžníka, ukracujúci uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky je voči veriteľovi neúčinný. Súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za neúčinný. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť patrí iba veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, a to výlučne z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Vznik tohto nároku však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. (Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/101/2017 z 27. februára 2020).
46. Pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu musia byť kumulatívne naplnené nasledujúce predpoklady:
a) Veriteľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,
b) Dlžník urobil právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,
c) Odporovaný právny úkon urobil dlžník v posledných troch rokoch pred podaním žaloby,
d) Odporovaný právny úkon urobil dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,
e) Úmysel ukrátiť veriteľa musel byť druhej strane známy; v prípade, ak bol právny úkon urobený v prospech blízkej osoby dlžníka, vedomosť druhej strany (blízkej osoby) o ukracujúcom úmysle dlžníka sa predpokladá, s výnimkou prípadu, kedy druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
47. Právny úkon dlžníka je za podmienok uvedených v ustanovení § 42a ods. 2 OZ odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľnou už v dobe, kedy bol urobený, ale aj v prípade, že bol urobený skôr, než sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Odporovacej žalobe možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v dobe rozhodovania súdu.
48. Kým ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje podmienky odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, odsek 1 tohto ustanovenia upravuje aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorému dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Je preto potrebné rozlišovať medzi subjektívnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu vyplývajúcou z § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorou je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (t. j. svojím právnym úkonom úmyselne nastoliť taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku) a ktorá musí byť daná v čase uskutočnenia právneho úkonu, a požiadavkou vymedzujúcou aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, ktorou je ukrátenie veriteľa uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o odporovacej žalobe, t. j. pre posúdenie, či žalobca je nositeľom práva odporovateľnosti, je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu v merite veci ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 32/03 z 31. marca 2005)
49. Existencia vymáhateľnej (a vymáhanej) pohľadávky z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcovi dlžníčkou, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/58/2016 z 21.07.2016 v sume 118 588,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 119 088,- eur od 19.12.2015 do 30.0.3.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 988,- eur od 01.04.2016 do 13.04.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 888,- eur od 14.04.2016 do 12.05.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 788,- eur od 13.05.2016 do 16.06.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 688,- eur od 17.06.2016 do 18.07.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 118 588,- eur od 19.07.2016 do zaplatenia, bola v konaní nesporná.
50. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dlžníčka je nemajetná, nie je v trvalom pracovnom pomere, nepodniká, je invalidná dôchodkyňa, avšak výška invalidného dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, preto Sociálna poisťovňa nevykonáva zrážky z dôchodku dlžníčky. Dlžníčka žije v nehnuteľnosti, ktorej sa dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov síce vzdala, avšak vzhľadom na obmedzujúcu poznámku katastrálny odbor okresného úradu ešte nevykonal vklad predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Veriteľ za týchto okolností nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.
51. Právnym úkonom dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dlžníčka bezodplatne vzdala hnuteľných vecí - motorových vozidiel K. L. H. L. L.. Podľa znaleckých posudkov hodnota motorového vozidla K. L. X.X ku dňu 09.03.2020 predstavuje sumu 76,- eur vozidla L. L. X.X, Q..Č.. k 09.03.2020 sumu 123,- eur. Podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov však za uvedené vozidlá dlžníčke nebola vyplatená žiadna suma, t.j. ani suma 99,50 eur, predstavujúca polovicu zo znalcom určenej ceny za predmetné motorové vozidlá a z ktorej by mohol veriteľ čiastočne uspokojiť svoju pohľadávku. Súd preto dohodu o vyporiadaní BSM v časti týkajúcej sa motorových vozidiel považoval za ukracujúci právny úkon.
52. Rovnako za ukracujúci právny úkon súd považuje zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti Q., U..G..C.. Povinnej N.. X. U. bolo zaslané upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.11.2016 doručené 29.11.2016. Exekučný poriadok prikazuje povinnému po doručení upovedomenia o začatí exekúcie obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov, pričom výslovne stanovuje, že prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti nie je bežným právnym úkonom. Dlžníčka previedla obchodný podiel v spoločnosti Q., U..G..C.. na žalovaného až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V tejto súvislosti súd, rovnako ako právny zástupca žalobcu v replike k vyjadreniu žalovaného, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/107/2007 z 25.11.2008, publikované pod R 47/2009, podľa ktorého skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie...má za následok vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a §42b OZ a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Zo skutočnosti, že v účtovnom roku 2018 sa spoločnosť nachádzala v strate nemožno vyvodiť, že žalobca by sa z tohto obchodného podielu nemohol uspokojiť, keďže ide iba o jeden účtovný rok, spoločnosť je podľa účtovnej závierky aktívna a jej obežný majetok je vo výške 45 478,- eur. Navyše, prostriedky z trestnej činnosti dlžníčky boli použité v prospech podnikania uvedenej spoločnosti.
53. Oba odporované právne úkony boli urobené v posledných troch rokoch.
54. Pokiaľ ide o otázku, či dlžníčku a žalovaného možno považovať za blízke osoby podľa § 116 OZ, rozvedených manželov nie je možné považovať za blízku osobu v zmysle § 116 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, pretože tu nie je splnený predpoklad trvajúceho manželstva v zmysle ustanovení Zákona o rodine. Rozvedení manželia tak, ako ktorékoľvek iné osoby mimo príbuzných v priamom rade a súrodencov, môžu byť za okolností stanovených ustanovením § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka osobami blízkymi. Takýto status získavajú z dôvodu vyššej intenzity vzájomných vzťahov, v dôsledku ktorých sú si natoľko blízki, že ujmu utrpenú jednou z týchto osôb by tá druhá považovala za ujmu vlastnú. Zákon v ustanovení § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka nedáva priamu odpoveď na túto otázku a nestanovuje žiadne presné kritériá, z ktorých by záver o tom, že ide o osobu blízku, vyplýval. Je tomu tak preto, že každý jeden prípad je individuálny a každý jeden vzťah medzi osobami jedinečný, založený na rôznych väzbách a okolnostiach. Aby tak rozhodnutie o existencii blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť presné hranice, kedy vzťah týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie je totiž jednou z právnych noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. normou, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu na zvážení v každom jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri prijímaní záveru súdu budú podstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami, či žijú v spoločnej domácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké sú vzájomné pomery v takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu majetkových aspektov alebo ak ide o rozvedených manželov nielen z pohľadu starostlivosti o spoločné deti, či takéto osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a v núdzi. (uznesenie NS SR 5Cdo/32/2017 z 27. júna 2018)
55. Súd považoval dlžníčku a žalovaného za osoby blízke podľa § 116 veta za bodkočiarkou OZ. Mal teda za to, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. K uvedenému záveru súd dospel vzhľadom na vykonané dokazovanie, kedy bolo preukázané, že žalovaný s dlžníčkou žijú v spoločnom dome, pričom všetky náklady na domácnosť znáša žalovaný, (zhodné tvrdenia žalovaného a dlžníčky),čo vyhodnotil ako pomoc zo strany žalovaného dlžníčke. V čase, keď mala dlžníčka psychické problémy, bol to žalovaný, koho kontaktoval ošetrujúci lekár (tvrdenie dlžníčky), pričom následne sa dlžníčka prisťahovala do spoločnej nehnuteľnosti. Predtým dlžníčka podľa svojich tvrdení žila v aute K. L., ktorého sa ale dohodou o vyporiadaní BSM bezodplatne vzdala, čiže v ňom žila s povolením žalovaného, takisto žalovaný napriek tomu, že poznal jej finančnú situáciu zapožičal spoločnosti Q. U..G..C.., ktorá bola v danom čase vo vlastníctve dlžníčky vysokú sumu peňazí (30 000,- eur) na podnikanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že medzi žalovaným a dlžníčkou sú vzťahy natoľko blízke, že ich je potrebné považovať za osoby blízke podľa § 116 veta za bodkočiarkou OZ.
56. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2018, sp. zn. 3Cdo/224/2017)
57. Súd mal vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci za preukázaný tak úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle (napriek tomu, že vzhľadom na status blízkej osoby žalovaného voči dlžníčke vedomosť žalovaného ani nebolo potrebné samostatne preukazovať).
58. Dlžníčka sa dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bezodplatne vzdala celého hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku patriaceho do BSM. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok (dom a priľahlý pozemok), žalovaný argumentoval skutočnosťou, že dlžníčka sa stala invalidnou a nevládala by sa o dom fyzicky starať. Táto skutočnosť ale nemá nijaký vplyv na vlastnícke vzťahy - spolu/vlastníčkou mohla byť bez ohľadu na fyzickú prácu v dome vykonávanú. Rovnako mohla žiadať vyplatenie svojho podielu, rovnako mohla žiadať predaj nehnuteľnosti a následné rozdelenie kúpnej ceny. Dlžníčka vo svojej výpovedi uviedla, že podielu na nehnuteľnosti sa vzdala z dôvodu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti - a cit. „nezdalo sa jej fér, aby niečo žiadala za to, že sa o deti môže starať“. V skutočnosti by jej právna istota tiež v možnosti vykonávať striedavú osobnú starostlivosť na predmetnej nehnuteľnosti bola vyššia, pokiaľ by zostala jej podielovou spoluvlastníčkou. Dlžníčka takisto tvrdila, že motorových vozidiel sa vzdala z dôvodu, že tieto vyžadovali opravy, čo s poukazom na skutočnosť, že v jednom z predmetných motorových vozidiel podľa vlastného tvrdenia istý čas žila, nevyznieva veľmi dôveryhodne. Málokto sa z dôvodu nedokonalosti vzdáva svojho posledného útočiska. Takisto ničím nebolo preukázané tvrdenie, že na tom, aby dlžníčka zostala hypotekárnou spoludlžníčkou voči P., H..U.., trvala banka.
59. Dohoda o vyporiadaní BSM bola podpísaná pred notárom dňa 28.11.2016, t.j. po právoplatnosti trestného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/58/2016 z 21.07.2016 a nadobudnutí vymáhateľnosti rozhodnutia v časti výroku o náhrade škody. Súd považuje za rozhodný tento dátum. Hoci žalovaný a dlžníčka tvrdia, že na jej obsahu sa dohodli už skôr, toto tvrdenie je nepreukázané a navyše irelevantné, lebo právne perfektným sa právny úkon stal až 28.11.2016. Žalovaný namietal, že bolo potrebné opätovné doručovanie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, a teda že dlžníčka nemohla mať vedomosť o jeho obsahu a teda ani úmysel ukrátiť veriteľa. S takouto úvahou sa súd nemôže stotožniť, keďže keby aj dlžníčka nemala vedomosť o obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, mala vedomosť o obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 1T/28/2016-515 zo 14.04.2016, ktorým bola dlžníčka o.i. zaviazaná nahradiť žalobcovi sumu 118 888,- eur. Po vyhlásení tohto rozsudku sa dlžníčka vzdala práva podať odvolanie, teda s jeho obsahom vrátane uloženej povinnosti nahradiť žalobcovi škodu súhlasila. Proti tomuto rozsudku sa odvolal len žalobca - a to v časti príslušenstva - úrokov z omeškania priznanej náhrady škody. Dlžníčka teda od 14.04.2016 vedela o svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi minimálne sumu vo výške 118 888,- eur. S touto vedomosťou uzatvárala dohodu o vyporiadaní BSM.
60. Potrebné je tiež poukázať na skutočnosť, že v čase podpisovania dohody o vyporiadaní BSM už bola na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom J. U., katastrálnym odborom pre okres J. U., obec T. B. C., katastrálne územie T. B. C., zapísaná obmedzujúca poznámka výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti, z čoho najneskôr musel byť aj žalovanému zrejmý úmysel dlžníčky.
61. Pokiaľ ide o tvrdenie, že dlžníčka o svojom trestnom stíhaní nekomunikovala so žalovaným, táto skutočnosť je právne irelevantná, keďže žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, v prospech ktorej dlžníčka trestnú činnosť páchala a na účet ktorej previedla 45 900,- eur. Žalovaný ako konateľ mal povinnosť o.i. obchodného vedenia spoločnosti, ako aj vedenia účtovníctva. O nelegálnom príjme z trestnej činnosti dlžníčky musel teda byť informovaný. Vzhľadom aj na priemerný príjem tejto spoločnosti uvádzaný žalovaným- a to vo výške 5 000,- až 9 000,- eur bolo nemožné takýto - vykonanou činnosťou nepodložený príjem vo výške 5 až 9 násobku ročného príjmu spoločnosti z jej činnosti „nezaregistrovať“. Takisto bol informovaný o trestnom stíhaní dlžníčky, keďže bol v tomto konaní vypočúvaný ako svedok (resp. vypočúvaný mal byť, ale využil právo podľa § 130 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku).
62. Po zohľadnení skutočnosti, že žalovaný vedel o trestnom stíhaní dlžníčky, musel vedieť minimálne o sume 45900,- eur, ktorú dlžníčka spreneverila, musel mať napriek skutočnosti, že od augusta 2015 (tvrdenie žalovaného v návrhu), februára 2016 (tvrdenie dlžníčky na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 23.06.2020) alebo apríla 2016 ( tvrdenie dlžníčky v prípise adresovanom Okresnému súdu Bratislava II z 02.02.2017 + tvrdenie žalobcu na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 23.06.2020- „po rozvode dlžníčka opustila spoločnú domácnosť“) spolu nežili, vedomosť minimálne o tom, že iné vlastné bývanie dlžníčka nemá, a skutočnosti, že napriek uvedenému sa dlžníčka bezodplatne vzdala celého svojho podielu na vyporiadaní BSM - a to bez relevantných dôvodov, ako už súd uviedol vyššie, nie je možné pri dodržaní pravidiel formálnej logiky dospieť k inému záveru, než že úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa - žalobcu nielen musel byť - ale aj bol žalovanému známy.
63. Dňa 25.07.2018 dlžníčka previedla na žalobcu obchodný podiel v spoločnosti Q. U..G..C.. napriek tomu, že už 29.11.2019 bolo dlžníčke doručené upovedomenie o začatí exekúcie - a teda mohla vykonávať iba bežné právne úkony. Kúpna cena obchodného podielu k uvedenej spoločnosti bola 1,- euro. Žalovaný musel mať vedomosť o exekúcií voči dlžníčke - a teda aj o jej úmysle ukrátiť veriteľa najneskôr ku dňu zápisu obmedzujúcej poznámky do katastra nehnuteľností. Žalovaný tu argumentuje tiež skutočnosťou, že spoločnosti Q. U..G..C.. poskytol pôžičku vo výške 30 000,- eur, pričom dohodnutá sankcia k uvedenej pôžičke bol prevod obchodného podielu k predmetnej spoločnosti do jeho vlastníctva. K uvedenému súd len poznamenáva, že spoločnosť nevlastnila svoj obchodný podiel, preto sa nemohla ani zaväzovať k akémukoľvek nakladaniu s ním. Takéto zmluvné ustanovenie je absolútne neplatné podľa § 37 ods. 2 OZ.
64. Pokiaľ ide o skutočnosť, že dlžníčka navrhla splátkový kalendár po 100,- eur mesačne, súd poukazuje na skutočnosť, že jednak ani tento nedodržiavala, jednak pri akceptovaní takéhoto splátkového kalendára by došlo k splateniu len istiny o viac ako 98 rokov. Skutočnosť, že dlžníčka čiastočne plnila neznamená, že žiadny jej ďalší právny úkon nemôže byť ukracujúcim právnym úkonom.
65. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v časti žaloby, ktorá nebola späťvzatá, boli naplnené všetky predpoklady odporovateľnosti, žaloba bola podaná dôvodne a preto určil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi žalovaným a N.. X. U., L. T., je voči žalobcovi neúčinná v časti, ktorý žalovaný nadobudol vlastnícke právo k
- osobnému motorovému vozidla značky K. L., Q.: J. XXX X., G. P. XXXX, Č. T. XXXXXXX, P.: Z., farba: červená
- osobnému motorovému vozidlu značky L. L., Q.: J. XXX Q., G. P. XXXX, P.: P., farba: šedá metalíza. A určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti Q. U..G..C.. so sídlom T. B. C. XXX, XXX XX T. B. C., N.: XX XXX XXX, uzavretá medzi žalovaným a N.. X. U., predtým T., ktorou žalovaný nadobudol vlastnícke práve k obchodnému podielu v spoločnosti Q. U..G..C.., vo výške 1/2 základného imania spoločnosti, je voči žalobcovi právne neúčinná.
66. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
67. Podľa § 256 ods, 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
68. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Keďže žalobca späťvzatím časti žaloby procesne zavinil čiastočné zastavenie konania a vo zvyšku žaloby bol úspešný, o trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).