Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: H. U., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XX/XXX, XXX XX G., právne zastúpenej advokátom: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 15.05.2006, ktorá je súčasťou Úverovej zmluvy č. 2100779506 z 15.05.2006 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s., na výkon zrážok zo mzdy a z iných príjmov žalobkyne.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 07.03.2019 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 2100779506, z 15.05.2006 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) a náhrady trov konania a tiež sa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalobkyňa svoju žalobu, ako aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že 15.05.2006 uzavrela v postavení dlžníka (spotrebiteľa) s právnym predchodcom žalovaného 1/, t.j. s Poštovou bankou a. s. (ďalej aj „pôvodný veriteľ“) Zmluvu o úvere č. 2100779506 (ďalej len „úverová zmluva“), ktorej znenie bolo v podobe formulárového typu zmluvy vopred pripravené pôvodným veriteľom a do obsahu ktorej nemala žalobkyňa možnosť zasiahnuť, pričom súčasťou úverovej zmluvy bola drobným písmom v jej čl. 3, bode 4 aj „Dohoda o zrážkach zo mzdy“, o ktorej žalobkyňa v čase podpisovania úverovej zmluvy netušila, že ju podpisuje, teda netušila, že spolu s úverovou zmluvou podpisuje aj túto dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou mal byť jej úver zabezpečený. O existencii predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa dozvedela až od svojho zamestnávateľa (žalovaného 2/) a to z listu pôvodného veriteľa zo 06.05.2016, ktorý bol jej zamestnávateľovi doručený 13.05.2016, pričom následne listom z 13.12.2018, ktorý bol zamestnávateľovi žalobkyne doručený 18.12.2018 žalovaný 1/ požiadal zamestnávateľa žalobkyne, t.j. žalovaného 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a to na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa žalobkyne tak žalovaný 1/, ako právny nástupca pôvodného veriteľa titulom postúpenia mu pohľadávky voči žalobkyni, využíva svoje dominantné postavenie ako veriteľa, sám výšku dlhu jednostranne diktuje a opakovanými výzvami adresovanými jej zamestnávateľovi (žalovanému 2/) sa domáha vykonávania zrážok z jej mzdy a to jednako na základe úverovej zmluvy, pri ktorej absentuje akákoľvek súdna kontrola jej zákonnosti, takže ani nie je zrejmé či sa žalovaný 1/ nedomáha od žalobkyne vymoženia finančných nárokov na ktoré

nemá právo a jednako na základe dohody o zrážkach zo mzdy, o ktorej pri podpise úverovej zmluvy žalobkyňa nemala vedomosť a ktorá nebola s ňou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, takže ju nemala možnosť odmietnuť, preto je táto dohoda o zrážkach zo mzdy podľa žalobkyne neplatná. Podľa žalobkyne v ňou podpísanej úverovej zmluve z 15.05.2006 absentujú viaceré o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to konkrétne v nej absentuje uvedenie úrokovej sadzby, ktorou sa úročila pôvodným veriteľom jej poskytnutá istina úveru; nesprávne je vypočítaná RPMN, v dôsledku ktorých skutočností by táto úverová zmluva mala byť podľa žalobkyne považovaná za bezpoplatkovú a bezúročnú. Žalobkyňa tiež uplatnila námietku premlčania sumy, ktorú sa snaží žalovaný 1/ od nej vymôcť prostredníctvom zrážok z jej mzdy, keďže na základe úverovej zmluvy jej poskytnutý úver mal byť splatným v 40 mesačných splátkach, splatných vždy k 15 dňu v mesiaci, takže splatnosť poslednej splátky mala podľa žalobkyne nastať 15.09.2009 a preto pri vykonávaní zrážok z jej mzdy po tomto dátume by dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy, žalobkyňa poukázala na cit.: «... znenie v znení účinnom od 01.05.2014, podľa ktorého „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“», pričom súčasne uviedla, že keďže prechodné ustanovenie o ochrane spotrebiteľa neumožňovalo, aby sa cit. tohto zákona použil aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014, tak podľa žalobkyne je v jej prípade dojednanie o dohode o zrážkach zo mzdy neplatné podľa . Vo vzťahu k žalovanému 2/ (zamestnávateľ) žalobkyňa uviedla, že ho označila ako stranu sporu iba z dôvodu, že dočasným opatrením je možné uložiť povinnosť len strane konania, avšak inak si voči nemu žalobkyňa neuplatňujem žiadne iné nároky, preto žalobný petit vo veci samej formulovala len voči žalovanému 1/.

3. Uznesením č. k. -28 z 18.03.2019 okresný súd s právoplatnosťou od 20.03.2019 (keďže odvolanie bolo podané len proti výroku III. vo veci uloženia povinnosti podať žalobu, pozn.), na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy č. 2100779506 z 15.05.2006, uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a. s., na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci samej a žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy ktorá je súčasťou úverovej zmluvy č. 2100779506 z 15.05.2006, uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a. s., do právoplatného skončenia veci samej.

4. Žalovaný 1/ (ohľadom žaloby vo veci samej ďalej len „žalovaný“) vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že okresný súd nemá oprávnenie vec prejednať, pretože bola prejednaná pred rozhodcovským súdom v konaní sp. zn. IDA0710020 v ktorom žalobkyňa nespochybnila platnosť uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy s tým, že podľa žalovaného cit. „...samotný odkaz na judikatúru Európskeho súdneho dvora, nezdôvodňuje neplatnosť uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy....“ Podľa žalovaného cit. „Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHA ... nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež, pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Samotná judikatúra ESD možnosť riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní pripúšťa.(...) rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nie je neplatná automaticky (ex lege), ale je potrebné v každom jednotlivom prípade ju skúmať...“ Žalovaný tiež uviedol, že platnosť / neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na v čase jeho vzniku platnú právnu úpravu s tým, že keďže v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy, t.j. k 15.05.2006 účinné znenie medzi taxatívny výpočet spotrebiteľských zmlúv nezahŕňalo aj úverovú zmluvu, tak pre daný prípad podľa žalovaného je vylúčená aplikácia , podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Žalovaný taktiež namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, pretože má za to, že žalovaným mal byť aj pôvodný veriteľ s ktorým žalovaný tvorí nerozlučné

procesné spoločenstvo, keďže v prípade konštatovania neplatnosti určitého zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky, je to práve pôvodný veriteľ v postavení dodávateľa, ktorý takúto neprijateľnú podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a ktorý je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, pričom v tomto smere sa žalovaný odvolal na 2. vydanie komentára k , Praha: C. H. Beck 2010 podľa ktorého cit. „O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.“ Okrem toho žalovaný poukazom na judikatúru bez ďalšieho konkrétneho zdôvodnenia namietal na strane žalobkyne absenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení podľa . Podľa žalovaného žalobkyňa nesúca dôkazné bremeno nepreukázala, že dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela slobodne, pričom uzavretie takejto dohody v rozhodnom čase účinný právny poriadok dovoľoval a ustanovenie , nadobudlo účinnosť až neskôr po uzavretí dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je riadnym zákonným zabezpečovacím inštitútom podľa pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou a ak by podľa žalobcu mal zákonodarca záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútom, bol by to v zákone uviedol. Podľa žalovaného cit. „...je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. (...) A posteriori, po uzatvorení zmluvy, vyhlásiť, že je neprípustné zabezpečovať záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy ako neplatnou zmluvnou podmienkou, je v príkrom rozpore s SR, našim právnym poriadkom, ako aj unijnými právnymi predpismi.“ Napokon žalovaný zdôraznil že dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranným právnym úkonom ktorý zabezpečuje hlavný záväzok a nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne, alebo nie.

5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného uviedla, že podanou žalobou sa nedomáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú otázku žalobkyňa navrhuje posúdiť iba ako otázku predbežnú v konaní o jej žalobe, ktorou sa v skutočnosti domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, čo je žaloba na plnenie podľa a nie žaloba na určenie, pri ktorej by bolo potrebným preukazovať na strane žalobkyne naliehavý právny záujem. Podľa žalobkyne je absolútne nedôvodná aj námietka žalovaného o nutnom nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane žalovaného, pretože sa nedomáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k predmetu sporu je podľa žalobkyne nedôvodnou aj námietka žalovaného ohľadom nedostatku právomoci okresného súdu konať vo veci pre prekážku rozhodnutia vo veci už rozhodcovským súdom a to jednako z dôvodu, že podľa cit. «... platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy uvádzal „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.“ Z toho vyplýva, že žalovaný vyvodzuje právomoc prejednať spor v rozhodcovskom konaní z neprijateľnej zmluvnej podmienky.» a jednako z dôvodu, že rozhodcovská doložka resp. rozhodcovská zmluva sa v dotknutej úverovej zmluve ani len nenachádzala, a žalobkyňa nemá vedomosť a ani pôvodným veriteľom nebola poučená, žeby sa táto rozhodcovská doložka resp. rozhodcovská zmluva nachádzala v obchodných podmienkach. S tým, že žalobkyňa zdôraznila, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah a podľa , upravujúceho osobitnú miestnu príslušnosť, tzv. danú na výber, je na konanie popri všeobecnom súde žalovaného miestne príslušným aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ktorým súdom je v danom prípade Okresný súd Bardejov. Žalobkyňa vyjadruje nesúhlasné stanovisko k tvrdeniu žalovaného, žeby v jej prípade úverová zmluva nemala byť spotrebiteľskou zmluvou, ktorá skutočnosť, t.j. že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu má vyplývať z o ochrane spotrebiteľa ako aj z o spotrebiteľských úveroch v ich znení platnom a účinnom v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa sa domáha posúdenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle o ochrane spotrebiteľa, ktoré ustanovenie však nadobudlo právoplatnosť až od 01.05.2014, t.j. až po uzavretí úverovej zmluvy 15.05.2006, žalobkyňa uviedla cit. „V danom prípade

sa jedná o prípad tzv. nepravej retroaktivity. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).“

6. Napokon žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predošlých vyjadrení, v intenciách ktorých trvá jednako na námietke nedostatku právomoci okresného súdu vo veci konať a jednako aj na námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne podľa . Žalovaný taktiež uviedol cit. „V čase uzatvorenia zmluvy o úvere z (15.05.2006) neexistovalo ust. v znení účinnom od 01.05.20124, čo znamená, že nejestvoval žiaden osobitný právny predpis, ktorý by považoval za neprípustné zabezpečenie záväzku voči spotrebiteľovi dohodou o zrážkach zo mzdy, čím nie je a nemôže naplnený prípadný predpoklad procesnej prípustnosti žaloby žalobcu, ak by bol žalobca žalobu podal .“ Žalovaný má za to, že so žalovanou uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky náležitosti podľa a taktiež podotkol, že tým, že sa žalobkyňa nebude samostatnou žalobou domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy, nie je dôvod pochybovať o jej platnosti a o dojednaniach v nej obsiahnutých. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Na pojednávanie nariadené na 24.06.2020 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 22.06.2020, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania a s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, preto okresný súd postupom podľa vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a žalobkyne. Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne argumentačne zotrval na svojich skorších písomných vyjadreniach vo veci v ktorých má za to, že uviedol dostatočné dôvody, aby bolo žalobe žalobkyne vyhovené v celom rozsahu.

8. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami sporových strán, ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

9. Poštová banka a.s. (pôvodný veriteľ) uzavrela so žalovanou 15.05.2006 „Zmluvu o úvere“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej pôvodný veriteľ prevodom na účet poskytol žalovanej úver v sume 80 000,- Sk (2 655,51 Eur), ktorý mala splácať v 40-tich mesačných splátkach po 1 887,- Sk (62,64 Eur, v úverovej zmluve je suma nečitateľne uvedená, pozn.) so splatnosťou vždy k 15 dňu v mesiaci, počnúc platnosťou prvej splátky „do 15.06.2006“, pri dohodnutej RPMN 7,11 % a pri celkových nákladoch za poskytnutý úver 15 460,52 Sk (513,20 Eur). V čl. 3 úverovej zmluvy označenom ako cit. „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia [vyplní banka]“ v jeho bode 4 je uvedené cit. „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy [Dohoda] v zmysle [] v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoU. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta.“

10. Listom zo 06.05.2016 obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. oznámila zamestnávateľovi žalovanej, že titulom postúpenia jej pohľadávky Poštovou bankou a. s. (pôvodný veriteľ) voči žalovanej z úverovej zmluvy z 15.05.2006, eviduje táto obchodná spoločnosť voči žalovanej pohľadávku v sume 1 007,70 Eur s tým, že titulom predloženia Dohody o zrážkach zo mzdy súčasne vyzvala zamestnávateľa žalovanej o vykonávanie jej zrážok zo mzdy na uspokojenie tejto pohľadávky až do jej úplného zaplatenia.

11. Listom z 13.12.2018 žalovaný (BENCONT COLLECTION a. s.) oznámil zamestnávateľovi žalovanej, že titulom úverovej zmluvy eviduje táto obchodná spoločnosť voči žalovanej pohľadávku v sume 884,85 Eur s tým, že žiada o informáciu o možnosti vykonávania zrážok zo mzdy žalovanej na úhradu tejto pohľadávky.

12. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IDA0710020 z 09.08.2013 vyplýva, že ním rozhodcovský súd rozhodol o žalobe obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ako nástupcovi (titulom postúpenia pohľadávky) po pôvodnom žalobcovi Poštovej banke a.s., proti v tomto konaní žalobkyni (Anna Sabolová, nar. 06.12.19710) vo veci zaplatenia 792,61 Eur s príslušenstvom, ktorá pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy č. 2100779506 z 15.05.2006 (identická s úverovou zmluvou, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, pozn.), pričom po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ohľadom časti úroku z omeškania rozhodcovský súd v tejto časti konanie zastavil a v zmysle odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku v žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi cit. „... istinu vo výške 792,61 €, úrok vo výške 7,50% ročne zo sumy 792,61 € od 02.05.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 792,61 € od 02.05.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 17,77 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru do dňa 01.05.2010 vo výške 257,26 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 3,32 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 €, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.“ Žalovaná sa v tomto rozhodcovskom konaní k veci nevyjadrila, pretože si opakovane neprevzala zásielku v odbernej lehote s výzvou na vyjadrenie. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.10.2013 a vykonateľnosť 04.11.2013.

13. Podľa (ďalej len ,P“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“

14. Podľa prvej vety o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podania žaloby „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.“

15. Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

16. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.“

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.“

18. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“

19. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.“

20. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.“

21. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.“

22. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“

23. Podľa a (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“

24. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).“

25. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.“

26. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

27. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

28. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“

29. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“

30. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

31. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.“

32. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobkyňou na jednej strane a právnym predchodcom žalovaného na strane druhej bola 15.05.2006 uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva, aj napriek námietke žalovaného, má nepochybne v súlade s, v rozhodnom čase jej uzavretia, účinnou citovanou právnou úpravou atribúty zmluvy spotrebiteľskej, pretože jednako žalobkyňa pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ, keďže jej bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a pôvodný veriteľ (predchodca žalovaného, banka) pri uzatváraní úverovej zmluvy konal s poukazom na predmet svojho podnikania a jednako v súlade s v rozhodnom čase účinným znením cit. sa v prípade dotknutej úverovej zmluvy jednalo o typ zmluvy (formulárová zmluva) uzatváranej žalovaným vo viacerých prípadoch, pri ktorých je obvyklé, že spotrebiteľ obsah takejto zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je totižto charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred jednostranne určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Preto zastrešujúci, aj v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy, ochranu spotrebiteľa výslovne deklaroval, že ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a teda neplatné. Znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom uvedené plynie z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, dodávateľ vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, pretože je to práve dodávateľ, ktorý je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené (naformulované) a spotrebiteľ ich spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť, resp. spotrebiteľ má len fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu spotrebiteľ nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Preto účelom právnej úpravy upravujúcej právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa a v tomto kontexte zákonodarca pod hrozbou neplatnosti koncipoval aj zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

34. Vzhľadom na uvedené mal teda okresný súd za to, že v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský spor, teda o spor zo zmluvy o úvere, ktorej plnenie bolo zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže obe zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými, pričom vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že obe tieto zmluvy boli uzavreté medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, ako dodávateľom v jeden a ten istý deň. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore, podľa ktorej by na strane žalovaného mal byť popri ňom žalovaným aj jeho právny predchodca (Poštová banka a.s.), ktorý koncipoval znenie oboch spotrebiteľských zmlúv a teda podľa žalovaného tvoria spolu na žalovanej strane tzv. „nútené procesné spoločenstvo“, okresný súd podotýka, že tak, ako to vyplýva aj z odbornej literatúry, ktorej sa žalovaný v tejto spojitosti dovoláva, predpokladom existencie núteného procesného spoločenstva viacerých subjektov, je ich hmotnoprávna spriaznenosť, resp. zainteresovanosť na tom istom hmotno- právnom úkone, ktorý je predmetom sporu. Inými slovami, iba subjekty, ktoré by boli súčasne účastné právneho úkonu na jednej a tej istej z jeho zmluvných strán, môžu v prípade vzniku sporu z tohto hmotnoprávneho úkonu vzniknutého vytvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo, v danom prípade sa

však nejedná o takýto prípad, pretože žalovaný nebol spolu s jeho právnym predchodcom účastníkom uzavretia úverovej zmluvy so žalobkyňou a žalovaný len titulom postúpenia mu pohľadávky jeho právneho predchodcu vstúpil v plnom rozsahu do právneho statusu svojho právneho predchodcu so všetkými jeho právami a povinnosťami. Aj v literatúre na ktorú žalovaný poukazuje je uvedené, že cit. „... existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu.“

35. Pokiaľ ide o otázku danosti naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne, okresný súd podotýka, že v zmysle žalobného petitu sa žalobkyňa nedomáha, aby okresný súd vyslovene iba určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, ale domáha sa, aby súd išiel ďalej a aby túto otázku posúdil iba ako otázku predbežnú a v konečnom dôsledku, aby na základe tohto jej predbežného právneho posúdenia uložil žalovanému plniť povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Inými slovami, v danom prípade sa nejedná o klasickú určovacou žalobu podľa cit. , ale sa jedná o žalobu na splnenie povinnosti podľa cit. , pri ktorej nie je potrebné, aby na strane žalobkyne bol daný naliehavý právny záujem. Eventuélne súdna prax považuje tento druh žaloby aj za osobitný druh žaloby vyplývajúci v danom prípade z o ochrane spotrebiteľa (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. z 28.03.2019), pri ktorej súd naliehavý právny záujem žalobcu (spotrebiteľa) neskúma.

36. Za nedôvodnú považuje okresný súd aj obrannú námietku žalovaného, podľa ktorej nie je v právomoci okresného súdu túto vec prejednať a rozhodnúť a to pre prekážku res iudicata, keďže dotknutá úverová zmluva z 15.05.2006 mala byť už predmetom prieskumu rozhodcovského súdu, ktorý o nej už rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. IDA0710020 z 09.08.2013. Z označeného rozhodcovského rozsudku je však zrejmé, že v rozhodcovskom konaní bola predmetom prieskumu iba dôvodnosť a rozsah finančného nároku žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) z úverovej zmluvy uzavretej 15.05.2006, predmetnom prieskumu však nebol spôsob zabezpečenia tohto nároku, t.j. predmetom prieskumu rozhodcovského súdu nebola Dohoda o zrážkach zo mzdy a teda odhliadnuc od v ďalšom texte uvádzaných dôvodov, by medzi týmto súdnym konaním a rozhodcovským konaním nedochádzalo ku kolízii veci už rozhodnutej ani z hľadiska predmetu ich konania. Na margo okresný súd ešte dodáva, že aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovacím inštitútom, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať si uspokojenia svojej pohľadávky od dlžníka priamo, bez potreby predchádzajúceho súdneho konania, predsa len v tomto prípade, keďže sa aj napriek tvrdeniu žalovaného o legitímnej existencii takejto „Dohody o zrážkach zo mzdy“, ktorá mala zabezpečovať jeho finančný nárok z úverovej zmluvy z 15.05.2006, jeho právny predchodca (rozumej právny predchodca žalovaného) obrátil na rozhodcovský súd, aby tento aj napriek tomuto zabezpečeniu ešte deklaroval jeho finančný nárok, možno usudzovať, že ani právny predchodca žalovaného pravdepodobne nebol uzrozumený a súhlasný s legitimitou „Dohody o zrážkach zo mzdy“, keďže ju priamo voči žalobkyni ako dlžníčke neaplikoval, hoci tak z podstaty tohto zabezpečovacieho inštitútu mohol urobiť, ale sám mal za potrebné, aby dôvodnosť jeho, takto už aj tak zabezpečeného finančného nároku odobril ešte rozhodcovský súd. Okrem tohto pokiaľ ide o právomoc okresného súdu v tejto veci konať a rozhodnúť, okresný súd taktiež podotýka, že tak, ako to bola vo svojej argumentácii uviedla už aj žalobkyňa, rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci nároku z úverovej zmluvy z 15.05.2006 nemôže vytvárať pre toto súdne konanie prekážku res iudicata, pretože z tejto úverovej zmluvy nevyplývala legitimita pre rozhodcovský súd vo veci konať, keďže v úverovej zmluve z 15.05.2006 nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka res. rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, takže v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít, ani existencia rozhodcovského rozsudku by nebola prekážkou prieskumu jeho legitimity.

37. Predmetom tohto súdneho konania je teda preskúmanie zákonnosti „Dohody o zrážkach zo mzdy“, ktorá mala byť uzavretá 15.05.2006 medzi žalobkyňou a predchodcom žalovaného ako súčasť úverovej zmluvy z 15.05.2006. Na tomto mieste okresný súd má za potrebu v prvom rade zdôrazniť, že sa síce plne stotožňuje s obrannou argumentáciou žalovaného, že inštitút dohody zrážok zo mzdy je podľa legitímnym prostriedkom slúžiacim veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu, ktorý vzniká na základe dobrovoľnosti dohodou zmluvných strán a ktorým je veriteľ chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka a s týmto tvrdením okresný súd nijako nepolemizuje, avšak okresný súd podotýka, že predmetom skúmania tohto súdneho konania nie je (ne)platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej aplikácie v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, ale dôvodom tohto skúmania je pre spotrebiteľa málo transparentný spôsob jej uzavretia resp. okolnosti procesu jej vzniku.

Inými slovami povedané, Dohoda o zrážkach zo mzdy je v danom prípade neplatnou nie z dôvodu, že ako zabezpečovací inštitút bola použitá v spotrebiteľskom vzťahu, ale z dôvodu pre spotrebiteľa netransparentného procesu jej vzniku.

38. Ako už bolo uvedené, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia (súd), ale spravidla podnikateľ (veriteľ) a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

39. Dohoda (zmluva) o zrážkach zo mzdy je riadnym dvojstranným právnym úkonom, t.j. v zmysle cit. je teda dvojstranným prejavom vôle smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú a to za predpokladu, že spĺňa esenciálny zákonný atribút platnosti podľa cit. založený na slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôli zmluvných strán, bez ktorej niet ani právneho úkonu. Preto aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje, aby aj priemerný spotrebiteľ, ktorému sa takáto vopred predpripravená Dohoda k podpisu predsúva veriteľom (dodávateľom), aby mal informáciu o tom, čo je jej obsahom a aké sú jej dôsledky, t.j. aby mal informáciu čo uzatvorenie tohto právneho úkonu znamená. Uvedená požiadavka je plne legitímnou nie len vzhľadom na uvedené zákonné požiadavky kladené na proces jej vzniku (slobodné, informované a vedomé rozhodnutie), ale keďže inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, ako už bolo uvedené, umožňuje obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka, je táto požiadavka opodstatnená aj z dôvodu, že aplikácia tohto inštitútu nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale len na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantný tento ex offo súdny prieskum, práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

40. V tomto ohľade by sa žalovaný (dodávateľ, veriteľ) nemohol zbaviť svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ani s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) a uplatnením dôsledkov tohto princípu v neprospech žalobcu (spotrebiteľa), pretože kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

41. Okrem toho okresný súd tiež podotýka, že vo všeobecnosti platí, že je právne bezvýznamné či Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút je bezprostrednou súčasťou úverovej zmluvy alebo či je uzatvorená na samostatnom tlačive, pretože v každom prípade sa jedná o zmluvnú podmienku, ohľadne súhlasu s ktorou by každá zmluvná strana, teda aj spotrebiteľ mala, v súlade s cit. ustanoveniami účinnými ku dňu uzavretia dotknutej úverovej zmluvy vysloviť slobodný, informovaný a vedomý prejav vôle. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ).

42. V danom prípade z predloženej úverovej zmluvy z 15.05.2006 je zrejmé, že predmetná žalobou napadnutá „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ v podstate ani nemá charakter informovanej a vedomej dohody (zmluvy) oboch zmluvných strán s jej všetkými podstatnými zákonnými náležitosťami z ktorých by bolo

jednoznačne zrejmé, aká pohľadávka, čo do titulu jej vzniku a pohľadávka v akom rozsahu je ňou zabezpečená (v úverovej zmluve je len uvedené, že má byť zabezpečená pohľadávka cit. „...vzniknutej zo ZoU“, bez identifikácie tejto úverovej zmluvy, pričom to, že toto prehlásenie je súčasťou určitej úverovej zmluvy nepostačuje na jej identifikáciu, pozn.), ani za akých podmienok a kedy ju môže dodávateľ (veriteľ) aktivovať, t.j. v podstate z nej nevyplývajú žiadne podstatné informácie o dôvodoch vzniku, o aplikácii a dôsledkoch tohto inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy. V danom prípade sa jedná skôr iba o akési prehlásenie zmluvných strán o uzavretí tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je však dokonca obsiahnuté iba v čl. 3 úverovej zmluvy z 15.05.2006 označenom ako cit. „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia [vyplní banka]“, t.j. už aj tým, že sa toto prehlásenie nachádza iba v tzv. záverečných ustanoveniach, kde sa zväčša nachádzajú už iba akési doplňujúce informácie, pre záväzkový vzťah nie existenčne podstatného charakteru, ani nemohlo u spotrebiteľa (žalobkyne) evokovať potrebu bližšie si tieto ustanovenia všimnúť a venovať im pozornosť, tobôž ak ani nemala vedomosť o podstate toho zabezpečovacieho inštitútu. Inými slovami, už aj len vďaka označeniu čl. 3 úverovej zmluvy z 15.05.2006, kde bola podľa žalovaného riadne so žalobkyňou dojednaná Dohoda o zrážkach zo mzdy, možno len ťažko uveriť tvrdeniam, že žalobkyňa vedela resp. musela aspoň tušiť, že sa v týchto ustanoveniach nachádza resp., že sa medzi nimi môže „skrývať“ tzv. „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ navyše ak v označení tohto článku bolo uvedené, že ho cit. „[vyplní banka]“, takže žalobkyňa mohla pre kohokoľvek objektívne uveriteľne dospieť k záveru, že ustanovenia tohto článku vypĺňa len banka (veriteľ, dodávateľ) a že teda ona nemá možnosť do nich zasahovať alebo meniť ich obsah a teda, že ju nemusia zaujímať. Z uvedeného je evidentné, že v danom prípade sa jedná o formulárový, veriteľom vopred predpripravený typ zmluvy, ktorý bol žalobkyni predložený k podpisu, ktorá ju podpísala bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať ak chcela úver. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, žeby žalobkyni boli pred jej podpisom poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Taktiež ani v samotných prehláseniach o Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov sa žiadne poučenie žalobkyne (spotrebiteľa) o dôsledkoch uzatvorenia Dohody nenachádza. Žalobkyňa teda nemala k dispozícii jasné a zrozumiteľné informácie umožňujúce jej jednako si vôbec uvedomiť, že s úverovou zmluvou uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a ani pochopiť inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, preto okresný súd má za to, že táto Dohoda je neplatným zmluvným dojednaním.

43. Za danej situácie, kedy žalovaný na základe, za uvedených okolností uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, už túto Dohodu aktivoval a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to na základe takejto neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. za situácie kedy žalovaný už podnikol kroky smerujúce k vymoženiu jeho pohľadávky zabezpečenej neplatnou Dohodou o zrážkach zo mzdy, je podľa okresného súdu namieste tomuto účastníkovi uložiť povinnosť vo forme zdržania sa použitia takejto Dohody, pretože neplatná Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže pre žalovaného zakladať žiadne práva, a preto sa žalobkyňa podľa okresného súdu podanou žalobou správne domáhala v zmysle cit. splnenia povinnosti žalovaným vo forme povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

44. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

45. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok prípustnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku, a to pokiaľ ide o riadne poučenie žalobkyne o následkoch uzavretia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy a vytvorenie podmienok pre žalobkyňu ako spotrebiteľku, aby mala možnosť túto dohodu odmietnuť. Ako uviedla žalobkyňa v podanej žalobe, žalovaným resp. jeho právnym predchodcom, jej boli predložené listiny na podpis s tým, že ich musela podpísať ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver. So zreteľom na všetky uvedené okolnosti a náležité vysvetlenie, ktoré žalobkyňa poskytla, prešlo dôkazné bremeno na vyvrátenie týchto skutočností na žalovaného, ktorý však okolnosti a vysvetlenia uvádzané žalobkyňou nevyvrátil. Z uvedeného plynie záver, že žalobkyňa nebola zo strany žalovaného riadne poučená o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody okresný súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

46. Podľa „Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.“

47. Podľa „Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.“

48. Podľa „Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.“

49. V danom prípade vzhľadom na to, že rozhodnutím vo veci samej bolo žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovené, t.j. nedošlo k jej zamietnutiu, odmietnutiu ani k zastaveniu konania ( ), bolo bez právneho významu rozhodovať o zrušení vo veci uznesením č. k. -28 z 18.03.2019 nariadeného neodkladného opatrenia ktorého, trvanie účinkov je obmedzené iba do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej ( ).

50. Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

51. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

52. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

53. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s . Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej okresný súd priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.