Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_SK-2Csp-2-2023.pdf
PDF · 134.2 KB
Case nature
Area
Subarea
SK-2Csp/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X Číslo konania: SK-2Csp/2/2023-53 Identifikačné číslo konania: 8623200060
file_0.png
thumbnail_0.bin
thumbnail_1.bin
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, pracovisko Svidník, sudkyňou JUDr. Máriou Tvrdíkovou, v spore žalobcu D. B., nar. 21. 10. 1970, bytom XXX XX E. XX, zastúpená RIEDL advokátska kancelária s. r. o., Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 3106434208 zo dňa 07. 07. 2008, vyhotovenej veriteľom Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 na výkon zrážok zo mzdy.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 3106434208 vyhotovenej veriteľom Poštová banka a.s., IČO: 31 340 890 na výkon zrážok zo mzdy.
1. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného, Poštová banka, a.s., uzavrel dňa 07. 07. 2008 Zmluvu o úvere č. 3106434208, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1.564,- Eur. Na predmetný úver je zo zákona potrebné hľadieť ako na bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou úverovej zmluvy, ale iba ako v nej vpísaný bod 5., čo odporuje neskôr účinnému zneniu § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a to znamená, že nespĺňala toto zákonné kritérium a nie je v čase účinnosti tohto ustanovenia voči zamestnávateľovi uplatniteľná. Žalovaný vo výzve adresovanej jeho zamestnávateľovi uviedol sumu, ktorú celkovo žiada z jeho mzdy zrážať vo výške 2.074,13 Eur a úver považuje za naďalej úročený. Žalovaný preukázateľne nezdokladoval, že je riadnym postupníkom vymáhanej pohľadávky a navyše ide zjavne o nárok premlčaný, keďže konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 23. 07. 2013, t. j. takmer pred 10 rokmi. Je neprípustné jeho úspešné vymáhanie mimo súdneho konania, nakoľko to odporuje § 54a Občianskeho zákonníka.
2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2Csp/2/2023 – 36 zo dňa 27.1.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2023.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.2.2023 uviedol, že s obranou žalovaného, že namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa zákonné kritéria v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ Zákona č. 250/2007 Z.z. nesúhlasí, nakoľko táto zákonná úprava nebola v čase uzavretia namietanej dohody o zrážkach zo mzdy účinná a s poukazom na zákaz retroaktivity predmetné zákonné ustanovenie nemožno na daný prípad aplikovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútom, bol by to v zákone uviedol, avšak ani gramatickým ani tým najextenzívnejšie výkladom nie je možné dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Poukázal na to, že predmetná dohoda o vykonaní zrážok bola platne uzavretá, je súčasťou zmluvy o úvere a obsahuje všetky zákonné náležitosti obsiahnuté v ustanovení § 551 OZ a to označenie veriteľa a dlžníka, označenie pohľadávky, výška dohodnutých zrážok a súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok. Žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, ale je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Poukázal na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014. Poukázal na to, že spoločnosť Poštová banka a.s. ako jeho právny predchodca povinne na svojom internetovom sídle F." F. zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade s ustanvením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mal možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu o úvere so spoločnosťou Poštová banka a.s.. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 uzavreli dňa 7.7.2008 zmluvu o úvere č. 3106434208, predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.564,- Eur (50.000,- Sk) a záväzok žalobcu úver spolu s jeho nákladmi splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 51,92 Eur (1.564,- Sk) so splatnosťou prvej splátky dňa 23.8.2008 a konečnou splatnosťou dňa 23.7.2013. Celková výška nákladov je v zmluve uvedená vo výške 1.234,43 eur (37.188,46 Sk), RPMN banky 26,8 % a úroková sadzba 24 %. Podľa bodu 5. zmluvy o úvere: „Podpisom, tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver".
7. Z listiny zo dňa 6.12.2022 označenej ako Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že touto listinou žalovaný s poukazom na rad zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorým mu Poštová banka a. s. postúpila pohľadávku voči žalobcovi zo zmluvy o úvere spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, požiadal zamestnávateľa žalobcu Obec Mlynárovce o vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnanca (žalobcu), pričom uviedol, že eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 2.074,13 Eur, pričom pohľadávka je naďalej úročená.
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 19.09.2008 (ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z.) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. 11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 19.09.2008 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.) na účely tohto zákona sa rozumie písm. a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; písm. b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 12. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 13. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 19.09.2008 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 24. Na základe predložených dôkazov mal súd preukázané, že žalobca dňa 7.7.2008 uzavrel s Poštovou bankou a. s. zmluvu o úvere, a že na základe zmlúv o postúpení pohľadávok práva a povinnosti z tejto zmluvy o úvere nadobudol žalovaný, čím mal súd preukázaný právny vzťah k žalovanému. Uzavretá zmluva o úvere má nepochybne v súlade s citovanou právnou úpravou účinnou v čase jej uzavretia všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalobkyňa pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ, keďže jej bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a pôvodný veriteľ (právny predchodca žalovaného, banka) pri uzatváraní úverovej zmluvy konal s poukazom na predmet svojho podnikania. V súlade so znením ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy sa v prípade dotknutej úverovej zmluvy jednalo o typ zmluvy (formulárová zmluva) uzatváranej žalovaným vo viacerých prípadoch, pri ktorých je obvyklé, že spotrebiteľ obsah takejto zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred jednostranne určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Preto Občiansky zákonník zastrešujúci, aj v rozhodnom čase uzavretie úverovej zmluvy, ochranu spotrebiteľa výslovne deklaroval, že ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a teda neplatné. Znakom tejto kogentnej právnej úpravy je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom uvedené plynie z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, dodávateľ vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, pretože je to práve dodávateľ, ktorý je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené (naformulované) a spotrebiteľ ich spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť, resp. spotrebiteľ má len fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu spotrebiteľ nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Preto účelom právnej úpravy upravujúcej právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa a v tomto smere zákonodarca pod hrozbou neplatnosti koncipoval aj zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. 26. V kontexte uvedeného je nesporné, že medzi stranami ide o spotrebiteľský spor, teda o spor zo zmluvy o úvere, ktorej plnenie bolo zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, ako dodávateľom. 27. Súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s otázkou naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, ktorý sa v zmysle žalobného petitu nedomáha, aby súd vyslovene určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, ale domáha sa, aby súd išiel ďalej a aby túto otázku posúdil iba ako otázku predbežnú a v konečnom dôsledku, aby na základe tohto jej predbežného právneho posúdenia uložil žalovanému plniť povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Inými slovami, v danom prípade sa nejedná o klasickú určovacou žalobu podľa cit. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, ale o žalobu na splnenie povinnosti podľa cit. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, pri ktorej nie je potrebné, aby na strane žalobcu bol daný naliehavý právny záujem. Eventuálne súdna prax považuje tento druh žaloby aj za osobitný druh žaloby vyplývajúci v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pri ktorej súd naliehavý právny záujem žalobcu (spotrebiteľa) neskúma (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019). 28. V súčasnosti je použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch výslovne zakázané v zákone č. 250/2007 Z. z. s výnimkou individuálneho dojednania po dôslednom poučení o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť (oboma stranami uvádzaný §5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.). V čase, keď strany uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá obsahuje i dohodu o
zrážkach zo mzdy, však takéto ustanovenie v slovenskej právnej úprave nebolo. Na druhej strane však nemožno ignorovať skutočnosť, že v tom čase Občiansky zákonník obsahoval ustanovenie § 53, ktoré zakazuje, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nezastáva názor, že by každá dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola automaticky zmluvným ustanovením, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný správne poukazoval vo svojom vyjadrení na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva upraveným v Občianskom zákonníku a že v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 7.7.2008 žiadne ustanovenie právnych predpisov nebránilo tomu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel aj spotrebiteľ s dodávateľom. Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa musel obrátiť na súd za účelom získania exekučného titulu, podľa názoru súdu nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Za predpokladu, že spotrebiteľ preferuje takýto spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľa, môže to byť vyjadrenie jeho rozhodnutia, že je pre neho finančne výhodné týmto spôsobom uspokojovať pohľadávku veriteľa bez toho, aby musel platiť náklady exekútora v exekučnom konaní a náklady trov konania v konaní, ktorým by veriteľ musel voči nemu získať exekučný titul. Preto samotná skutočnosť, že dlžník vopred vedome uzavrie dohodu o zrážkach zo mzdy a tým si zvolí taký spôsob uspokojovania veriteľa, ktorý nevyžaduje ingerenciu ďalších orgánov (všeobecný súd, resp. rozhodcovský súd, exekútor), nemôže byť vyhodnotená ako porušenie práv spotrebiteľa. 29. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom civilného práva a o jeho opodstatnenosti je možné viesť odborné polemiky. Zásadné však je, že tento inštitút je upravený v Občianskom zákonníku ako prípustná možnosť riešenia finančnej disciplíny dlžníka, vrátane spotrebiteľov. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že aj súčasná právna úprava výslovne pripúšťa použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch v zákone č. 250/2007 Z. z., ako už bolo vyššie uvedené, za predpokladu individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy a po dôslednom poučení spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. Ak ju neodmietne ale prijme, takéto rozhodnutie je podľa súčasnej právnej úpravy nutné rešpektovať. Pokiaľ zákon výslovne pripúšťa a upravuje určitý spôsob úpravy právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami, nie je možné dospieť k záveru, že rešpektovaním právnej úpravy dochádza k narušeniu práv slabšej strany. Preto možno uzavrieť, že všeobecne dohoda o zrážkach zo mzdy, pokiaľ je dojednaná medzi spotrebiteľom a dodávateľom vedome, na základe vôľového rozhodnutia spotrebiteľa, nemôže byť nekalou podmienkou, ktorá by bránila veriteľovi, aby svoju pohľadávku uspokojoval práve prostredníctvom zrážok zo mzdy.
30. Práve individuálne skutkové okolnosti v sporoch sú tým hlavným vodítkom, na základe ktorého môže súd rozhodnúť o tom, či dohodu o zrážkach zo mzdy spotrebiteľ uzavrel s veriteľom platne, alebo nie. Dohoda o zrážkach zo mzdy, rovnako ako každé iné zmluvné dojednanie, je uzatváraná medzi zmluvnými stranami na základe kontraktačného mechanizmu všeobecne upraveného v Občianskom zákonníku. Na to, aby mohla dohoda vzniknúť, je nevyhnutné, aby vôľa oboch zmluvných strán smerovala k rovnakému záväzku. Práve z tohto dôvodu bolo nevyhnutné preskúmať okolnosti uzavretia zmluvy o úvere obsahujúcej dohodu o zrážkach zo mzdy.
31. Predmetom tohto súdneho konania je teda preskúmanie zákonnosti „Dohody o zrážkach zo mzdy“, ktorá mala byť uzavretá dňa 7.7.2008 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného ako súčasť úverovej zmluvy zo dňa 7.7.2008. Súd opätovne zdôrazňuje, že sa síce plne stotožňuje s obrannou argumentáciou žalovaného, že inštitút dohody zrážok zo mzdy je podľa § 551 Občianskeho zákonníka legitímnym prostriedkom slúžiacim veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu, ktorý vzniká na základe dobrovoľnosti dohodou zmluvných strán a ktorým je veriteľ chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka a s týmto tvrdením súd nijako nepolemizuje, avšak podotýka, že predmetom skúmania tohto súdneho konania nie je (ne)platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej aplikácie v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, ale dôvodom tohto skúmania je pre spotrebiteľa málo transparentný spôsob jej uzavretia resp. okolnosti procesu jej vzniku. Inými slovami povedané, dohoda o zrážkach zo mzdy je v danom prípade neplatná nie z dôvodu, že ako zabezpečovací inštitút bola použitá v spotrebiteľskom vzťahu, ale z dôvodu pre spotrebiteľa netransparentného procesu jej vzniku. Preto ak existuje, čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia (súd), ale spravidla podnikateľ (veriteľ) a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
32. Dohoda (zmluva) o zrážkach zo mzdy je riadnym dvojstranným právnym úkonom, t. j. v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka je dvojstranným prejavom vôle smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú a to za predpokladu, že spĺňa zákonný atribút platnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka založený na slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôli zmluvných strán, bez ktorej niet ani právneho úkonu. Preto aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje, aby aj priemerný spotrebiteľ, ktorému sa takáto vopred predpripravená dohoda k podpisu predsúva veriteľom (dodávateľom), mal informáciu o tom, čo je jej obsahom a aké sú jej dôsledky, t.j. aby mal informáciu, čo uzatvorenie tohto právneho úkonu znamená. Uvedená požiadavka je plne legitímnou nielen vzhľadom na uvedené zákonné požiadavky kladené na proces jej vzniku (slobodné, informované a vedomé rozhodnutie), ale keďže inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, ako už bolo uvedené, umožňuje obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka, je táto požiadavka opodstatnená aj z dôvodu, že aplikácia tohto inštitútu nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale len na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantný tento ex offo súdny prieskum, práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
33. V danom prípade z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 7.7.2008 je zrejmé, že predmetná žalobou napadnutá „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ nemá charakter informovanej a vedomej dohody (zmluvy) oboch zmluvných strán s jej všetkými podstatnými zákonnými náležitosťami, z ktorých by bolo jednoznačne zrejmé, aká pohľadávka, čo do titulu jej vzniku a pohľadávka v akom rozsahu je ňou zabezpečená (v úverovej zmluve je len uvedené, že má byť zabezpečená pohľadávka banky cit. „...vzniknutej zo ZoU“, bez identifikácie tejto úverovej zmluvy, pričom to, že toto prehlásenie je súčasťou určitej úverovej zmluvy nepostačuje na jej identifikáciu), ani za akých podmienok a kedy ju môže dodávateľ (veriteľ) aktivovať, t. j. v podstate z nej nevyplývajú žiadne podstatné informácie o dôvodoch vzniku, o aplikácii a dôsledkoch tohto inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. V danom prípade sa jedná skôr iba o akési prehlásenie zmluvných strán o uzavretí tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je však dokonca obsiahnuté iba v bode (5) zmluvy o úvere v rámci husto písaného textu, ktorý je možné nazvať, resp. označiť aj ako Záverečné ustanovenia zmluvy, t.j. už aj tým, že sa toto prehlásenie nachádza iba v tzv. záverečných ustanoveniach, kde sa zväčša nachádzajú už iba akési doplňujúce informácie, pre záväzkový vzťah nie existenčne podstatného charakteru, ani nemohlo u spotrebiteľa (žalobcu) evokovať potrebu bližšie si tieto ustanovenia všimnúť a venovať im pozornosť, tobôž ak ani nemal vedomosť o podstate toho zabezpečovacieho inštitútu. Inými slovami, už aj len vďaka „umiestneniu“ tejto dohody, keď bola podľa žalovaného riadne so žalobcom dojednaná Dohoda o zrážkach zo mzdy, možno len ťažko uveriť tvrdeniam, že žalobca vedel resp. musela aspoň tušiť, že sa v týchto ustanoveniach nachádza resp., že sa medzi nimi môže „skrývať“ tzv. „Dohoda o zrážkach zo mzdy“.
34. Pokiaľ sa žalovaný v písomnom vyjadrení bránil uvedením skutkového tvrdenia, že k platnému uzavretiu dohody došlo, keď uviedol, že žalobca dal súhlas na zrážky zo mzdy a dohodu uzavrel dobrovoľne a s vedomím jej rozsahu, znášal v zmysle Civilného sporového poriadku dôkazné bremeno, z ktorého by vyplývalo, že na strane žalobkyne naozaj došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy vedome a s plným vedomím si právnych následkov jej uzavretia. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by informoval žalobcu o tom, že spolu so zmluvou o úvere uzatvára aj ďalšie samostatné zmluvné dojednanie, a to dohodu o zrážkach zo mzdy. Zároveň účinne nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že tento si uzavretia tejto dohody nebol vedomý.
35. Za danej situácie, kedy žalovaný už aktivoval dohodu o zrážkach zo mzdy a požiadal zamestnávateľa žalobcuo vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to na základe takejto neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. za situácie kedy žalovaný už podnikol kroky smerujúce k vymoženiu jeho pohľadávky zabezpečenej neplatnou Dohodou o zrážkach zo mzdy, je podľa súdu namieste tomuto účastníkovi uložiť povinnosť
vo forme zdržania sa použitia takejto Dohody, pretože neplatná Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže pre žalovaného zakladať žiadne práva.
36. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
37. Aj keď žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na limitu ochrany spotrebiteľa, keď podľa neho v dôsledku zvýšenej ochrany spotrebiteľov dochádza k narušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, súd k tomuto jeho vyjadreniu uvádza, že v tomto ohľade by sa žalovaný (dodávateľ, veriteľ) nemohol zbaviť svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ani s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) a uplatnením dôsledkov tohto princípu v neprospech žalobcu (spotrebiteľa), pretože kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
38. Súd preto uzatvára, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok prípustnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku, a to pokiaľ ide o riadne poučenie žalobcu o následkoch uzavretia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy a vytvorenie podmienok pre žalobcu ako spotrebiteľa, aby mal možnosť túto dohodu odmietnuť. So zreteľom na všetky uvedené okolnosti prešlo dôkazné bremeno na vyvrátenie týchto skutočností na žalovaného, ktorý však okolnosti a vysvetlenia uvádzané žalobcom nevyvrátil. Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu právneho úkonu nedošlo aj pre absenciu vôle na strane žalobcu, ktorý ani nebol zo strany žalovaného riadne poučený o existencii a následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže žalobkyňa sa s týmto „ustanovením“ podľa ktorého mal plniť, nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, je potrebné toto ustanovenie podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka považovať za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu aj neplatnú, a preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
40. Pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné klásť osobitný dôraz na kategóriu dobrých mravov ako na pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a
presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v ktorom podľa § 4 ods. 5 predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Súd má v tomto smere za to, že neposkytnutie základných informácii o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a o jeho dôsledkoch nemožno hodnotiť inak ako porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi, čo aj pred účinnosťou ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spôsobovalo neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy o úvere ako poskytovateľ úveru mal povinnosť poskytnúť žalobcovi jasné a zrozumiteľné informácie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom.
41. Aj na základe uvedeného súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť v plnom rozsahu bez potreby prieskumu dodržania zákonných obligatórnych náležitostí v zmluve v súlade s § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko žalovaný dôsledne nekonal v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa a v súlade s dobrými mravmi. Záverom súd uvádza, že je nevyhnutné prisvedčiť aj námietke premlčania vznesenej právnym zástupcom žalobcu v žalobe, keďže dátum konečnej splatnosti v zmluve o úvere je 23.7.2013, a preto je nepochybné že nárok žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy je od 23.7.2016 premlčaný.
42. Súd v rámci svojho rozhodnutia poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, a to napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/81/2016 zo dňa 07.06.2018, sp. zn. 17C/387/2015 zo dňa 08.03.2017, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 17Csp/29/2019 zo dňa 21.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/10/2020 zo dňa 28.05.2020, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/87/2016 zo dňa 10.05.2017 a rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Csp/7/2019 zo dňa 24.06.2020.
43. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
44. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
45. Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
46. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím vo veci samej bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené, t. j. nedošlo k jej zamietnutiu, odmietnutiu ani k zastaveniu konania (§ 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku), bolo bez právneho významu rozhodovať o zrušení vo veci nariadeného neodkladného opatrenia, ktorého trvanie účinkov je obmedzené iba do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej (§ 333 Civilného sporového poriadku).
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na plný úspech žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Bardejov na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a to Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 1. augusta 2023
JUDr. Mária Tvrdíková
s u d k y ň a