Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1243-2008.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Er/1243/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska ul. č. 21, IČO: 35 776 005.proti povinnému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. K. XXXX/XX, o vymoženie 165,96 €, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi, so sídlom exekútorského úradu Partizánske, Štúrova 326/2, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
(1) Pôvodne oprávnený sa návrhom zo dňa 23.10.2003 domáhal v neprospech povinného vykonania exekúcie pre vymoženie 165,96 € (5.000,- SK), na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 30.09.2002, číslo 3-6/2002 vydané NÚP Okresným úradom práce v Partizánskom. (2) Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 18.11.2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovi, so sídlom exekútorského úradu v Partizánskom. (3) Uznesením zo dňa 28.02.2019, č. k. 2Er/1243/2008-20 tunajší súd vyšším súdnym úradníkom rozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že návrhu vyhovel a pripustil, aby do konania na miesto oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska ul. č. 21, IČO: 35 776 005.
(4) Dňa 11.03.2019 podal povinný na tunajšom súde písomné podanie označené ako "Podanie sťažnosti podľa § 239 ods. 1 CSP vo veci 2Er/1243/2008", v ktorom uviedol, že podáva sťažnosť proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom vo veci vedenej na pod sp. zn. 2Er/1243/2008. Zároveň uviedol, že od vymáhania uvedeného dlhu uplynulo 18 rokov, a preto považuje pohľadávku za premlčanú. Nikdy právoplatne nepodnikal pod obchodným menom Ivan Valuch - Euroservis pre reklamu. Udelenú pokutu považoval za neoprávnenú pre nesprávnu aktívnu legitimáciu. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor nič nevymohol a pohľadávku postúpil ako nevymožiteľnú spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. Z uvedených dôvodov žiada vydané uznesenie zrušiť.
(5) Súd z Obchodného vestníka zistil, že Okresného súdu Trenčín uznesením zo dňa 05.08.2019, sp. zn. 40OdK/539/2019 vyhlásil konkurz na majetok povinného a zároveň povinného oddlžil. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09.08.2019 pod č. OV 153/2019.
(6) Podľa§ 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(7) Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. (8) Podľa § 167 f ods. 1, ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. (9) Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
(10) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákona č. 233/2019 Z.z.") na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
(11) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
(12) Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
(13) Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a)námietkach proti starej exekúcii, b)zastavení starej exekúcie, c)odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d)vylúčení veci zo starej exekúcie, e)návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f)schválení príklepu, g)schválení rozvrhu výťažku.
(14) S poukazom na ustanovenie § 3 v spojení § 4 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby, preto súd rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005.
(15) Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Okresný súdu Trenčín uznesením zo dňa 05.08.2019, sp. zn. 40OdK/539/2019 vyhlásil na majetok povinného konkurz a zároveň ho oddlžil. S poukazom na vyššie uvedené je vyhlásenie konkurzu a oddlženie dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok povinného, ďalej už neskúmal jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie, ktoré uviedol povinný vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.03.2019.
(16) Keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(17) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
(18) Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ,ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
(19) Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
(20) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(21) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (22) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(23) Následne si súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko predmetné exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie začalo do 31.08.2005, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.08.2005 (vzhľadom na prechodné ustanovenie zakotvené v § 238 ods. 1 Exekučného poriadku). Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 568/2016-12 z 13. septembra 2016 konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2005.
(24) Súd skúmal aj to, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je mu možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, povinný bol oddlžený a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
(25) O trovách exekučného konania ostatných účastníkov konania súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože oprávnený svojím konaní zastavenie exekúcie nezavinil a povinného, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, nie je účelné zaviazať na náhradu trov konania.
(26) O výške trov konania oprávneného a povinného súd už rozhodovať nebude, pretože im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske v troch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia zákon odvolanie nepripúšťa (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 243b ods. 3 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ) uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.